druhý zdroj opory a druhú autoritu. Matka detí je viac zaťažovaná nárokmi na výchovu a často junezvláda efektívne.Početné výskumné štúdie sa zhodujú v názore, že adolescenti vyrastajúci v rodinách sjedným rodičom sú viac náchylní k prežívaniu emocionálneho distresu a k manifestovaniunegatívneho delikventného správania, ako aj úžívania návykových látok (Amato & Keith, 1991;Barrett & Turner, 2006; Bjarnason et al., 2003; Eitle, 2006, Cairney, Boyle, Offord, & Racine, 2003,Booth & Amato, 2001). Autori Loeber a Stouthamer-Loeber (1986) dospeli k zisteniu, že v rodináchkde došlo k rozchodu rodičov,pracovná vyťaženosť, popudlivosť a náchylnosť k agresívnymvýbuchom rodičov vedie ich deti k nevhodnému správaniu. Je menej pravdepodobné, že za danýchpodmienok budú rodičia učiť deti pozitívnym sociálnym zručnostiam, alebo efektívnemu riešeniuproblémov. Po odznení krízy sa nadobudnuté nevhodné správanie detí posúva na pred stresovúúroveň. Zhoršenie kvality výchovy, ktorá môže súvisieť s negatívnym emočným stavom rodičov porozvode, zvyšuje pravdepodobnosť, že sa u adolescentov objavia prejavy rizikového správania. Vovýskume Simonsa, Lina, Gordona, Congera a Lorenza (1999), kvalita matkinej výchovy vysvetľovalaveľkú časť vzťahu medzi rozpadom rodiny a rizikovým správaním dospievajúcich. U chlapcovz rozvedených rodín sa ako ochranný faktor ukázal vzťah otca, i napriek tomu, že už s rodinounebýva. Ak sa otec aktívne zapája do výchovy a pomáha riešiť každodenné problémy, znižuje týmu chlapcov riziko výskytu problémového správania. U dievčat sa tento efekt prejavil len v malejmiere, dôležitejší je pre ne dobrý vzťah s matkou. Iné výsledky priniesla výskumná práca Tomčikovej,Madarasovej-Geckovej, Orosovej, Van Dijka a Reijnevelda (2009). Autori zistili, že rozvod rodičov mápretrvávajúci vplyv na rizikové správanie (užívanie alkoholu) u adolescentov (s priemerným vekom14.3 rokov), nezávisle od socioekonomickej situácie a ich životnej spokojnosti, aj keď častejšieprejavy depresie a úzkosti boli zastúpené práve u jedincov z rozvedených rodín. Rozvod rodičovmôže zvýšiť pravdepodobnosť výskytu opilosti viac než faktory ako podpora zo strany rodičov a slabéekonomické podmienky rodiny. Dané výsledky korešpondujú s výsledkami ďalších štúdii skúmajúcichvplyv štruktúry rodiny a rozvodu rodičov na užívanie návykových látok (Rodgers & Rose, 2002;Doherty & Needle, 1991; Paxton,Valois, & Drane, 2007).Výchovný štýlOdhliadnuc od spomenutých rizík, rodina plní veľmi podstatnú funkciu ochrany, minimalizujeriziká jedinca k zapojeniu sa do nevhodného správania. Rozhodujúcu rolu hrá predovšetkýmpozitívny rodičovský model a rodičovský štýl výchovy. Pokiaľ rodičia vo výchovnom procesekombinujú primeranú kontrolu správania dieťaťa, jasne stanovia pravidlá, ktoré má dieťarešpektovať, a prejavujú stálu otvorenosť k dialógu, potom sa protektívnou osobou stáva rodič.42
Okrem stanovených pravidiel a otvorenosti komunikovať, rodičia prispievajú k budovaniu odolnostisvojho dieťaťa k rizikovému správaniu aj rešpektovaním individualít a tiež tým, že sú citlivía akceptujú správanie detí (Hanson & Carta,1995). Daný rodič dohliada na dodržiavanie pravidiela zároveň je schopný brať dieťa vážne, počúvať ho a hovoriť s ním o problémoch.Harmónia medzi rodičmi a deťmi, vzťah vzájomnosti a citlivosti má podľa Crissa et al. (2003,cit. podľa Verešová & Hušvétyová, 2005) vplyv na nižšiu mieru agresivity a problémov v správanídetí, vyššiu úroveň sociálnych spôsobilostí a pozitívnejšie vzťahy s rovesníkmi. Podobne i výskumŠirůčka, Širůčkovej a Macka (2007) preukázal, že vnímaná vrelosť rodičov pôsobí ako protektívnyfaktor vo vzťahu k rizikovému správaniu. U dospievajúcich, ktorí vnímajú svojich rodičov akopodporujúcich, sa menej často vyskytuje delikvencia, problémové správanie v škole a zneužívanienávykových látok. Naopak, nízka podpora od rodičov umožňuje väčší vplyv rovesníkov, čo môže viesťk rozvoju rizikového správania (Parker & Benson, 2004). Navyše, neadekvátne prejavy výchovnéhoštýlu negatívne vplývajú aj na formovanie postojov k rizikovému správaniu. Výskum Loobyho (2008)s 227 univerzitnými študentmi dospel k zisteniu, že kombinácia slabého monitorovania a zapájaniasa do života adolescentov a nedostatok vrelosti a podpory predikujú viac otvorené postoje kantisociálnemu a delikventnému správaniu.Emočný vzťah rodičov a adolescentov úzko súvisí s prístupom rodičov k udržiavaniudisciplíny, kontroly a riadenia. Tieto dve dimenzie výchovného štýlu by sa mali navzájom vhodnedopĺňať a vytvárať pozitívnu rodinnú klímu. Gecková (1998) uvádza, že ak má rodina vychovaťsamostatného a zodpovedného jedinca, musí sa o dieťa starať dôsledne a s láskou, prejavovaťúprimný záujem a podporovať jeho iniciatívu a autonómiu.Vplyvným faktorom rozvinutia rizikového správania a formovania neadekvátnych postojov knemu sú taktiež samotné postoje rodičov tolerujúce rizikové a agresívne správanie, ktoré sa odrážajúvo výchovnom procese. Napríklad, deti rodičov, ktorí sa správajú agresívne , alebo násilne vo svojejdomácnosti, majú vyššiu pravdepodobnosť stať sa agresívnymi v priebehu adolescencie (Farrington,1991; Hawkins, Catalano, & Brewer, 1995). Taktiež postoje rodičov opovrhujúce zákonmi apravidlami, kedy rodičia neoznačia závažné prečiny (krádež, alebo inú delikvenciu) detí ako“nevhodné” a povzbudzujú riešiť vrstovnícke spory detí násilím, podporujú dospievajúcich vnadobudnutí podobných prístupov a postojov k správaniu. Negatívny vplyv postojov rodičov sa všakpreukazuje najviac v akceptovaní užívania návykových látok rodičmi (alkohol, cigarety, drogy), čovedie s vysokou pravdepodobnosťou k užívaniu daných látok deťmi (Hawkins et al., 1992).43
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por