Full text of thesis - Masarykova univerzita

Okrem stanovených pravidiel a otvorenosti komunikovať, rodičia prispievajú k budovaniu odolnostisvojho dieťaťa k rizikovému správaniu aj rešpektovaním individualít a tiež tým, že sú citlivía akceptujú správanie detí (Hanson & Carta,1995). Daný rodič dohliada na dodržiavanie pravidiela zároveň je schopný brať dieťa vážne, počúvať ho a hovoriť s ním o problémoch.Harmónia medzi rodičmi a deťmi, vzťah vzájomnosti a citlivosti má podľa Crissa et al. (2003,cit. podľa Verešová & Hušvétyová, 2005) vplyv na nižšiu mieru agresivity a problémov v správanídetí, vyššiu úroveň sociálnych spôsobilostí a pozitívnejšie vzťahy s rovesníkmi. Podobne i výskumŠirůčka, Širůčkovej a Macka (2007) preukázal, že vnímaná vrelosť rodičov pôsobí ako protektívnyfaktor vo vzťahu k rizikovému správaniu. U dospievajúcich, ktorí vnímajú svojich rodičov akopodporujúcich, sa menej často vyskytuje delikvencia, problémové správanie v škole a zneužívanienávykových látok. Naopak, nízka podpora od rodičov umožňuje väčší vplyv rovesníkov, čo môže viesťk rozvoju rizikového správania (Parker & Benson, 2004). Navyše, neadekvátne prejavy výchovnéhoštýlu negatívne vplývajú aj na formovanie postojov k rizikovému správaniu. Výskum Loobyho (2008)s 227 univerzitnými študentmi dospel k zisteniu, že kombinácia slabého monitorovania a zapájaniasa do života adolescentov a nedostatok vrelosti a podpory predikujú viac otvorené postoje kantisociálnemu a delikventnému správaniu.Emočný vzťah rodičov a adolescentov úzko súvisí s prístupom rodičov k udržiavaniudisciplíny, kontroly a riadenia. Tieto dve dimenzie výchovného štýlu by sa mali navzájom vhodnedopĺňať a vytvárať pozitívnu rodinnú klímu. Gecková (1998) uvádza, že ak má rodina vychovaťsamostatného a zodpovedného jedinca, musí sa o dieťa starať dôsledne a s láskou, prejavovaťúprimný záujem a podporovať jeho iniciatívu a autonómiu.Vplyvným faktorom rozvinutia rizikového správania a formovania neadekvátnych postojov knemu sú taktiež samotné postoje rodičov tolerujúce rizikové a agresívne správanie, ktoré sa odrážajúvo výchovnom procese. Napríklad, deti rodičov, ktorí sa správajú agresívne , alebo násilne vo svojejdomácnosti, majú vyššiu pravdepodobnosť stať sa agresívnymi v priebehu adolescencie (Farrington,1991; Hawkins, Catalano, & Brewer, 1995). Taktiež postoje rodičov opovrhujúce zákonmi apravidlami, kedy rodičia neoznačia závažné prečiny (krádež, alebo inú delikvenciu) detí ako“nevhodné” a povzbudzujú riešiť vrstovnícke spory detí násilím, podporujú dospievajúcich vnadobudnutí podobných prístupov a postojov k správaniu. Negatívny vplyv postojov rodičov sa všakpreukazuje najviac v akceptovaní užívania návykových látok rodičmi (alkohol, cigarety, drogy), čovedie s vysokou pravdepodobnosťou k užívaniu daných látok deťmi (Hawkins et al., 1992).43