3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADelikventné a predelikventné správanieMatoušek a Kr<strong>of</strong>tová (1998, str. 309) vymedzujú delikventné správanie ako „všetky typykonania, ktoré porušujú sociálne normy chránené právnymi predpismi vrátane priestupkov.“Pôvodne právnický pojem, ktorý v sociálnych vedách zdomácnel (Koudelková, 1992, s.35 ) označujesprávanie, ktoré „môže, alebo nemusí, byť spojené s právnymi dôsledkami, pričom delikvenciou saspravidla rozumie miernejšie porušenie právnych, alebo morálnych, noriem, najmä deťmi, alebodospievajúcimi, zatiaľ čo termín kriminalita sa používa pre závažné priestupky, trestné činyu dospelých osôb“. Priestupky mladých osôb, s následkom súdnych konaní sa označujú termínomjuvenilná delikvencia. Blatný a kolektív (2005) tvrdia, že štúdie, realizované od konca osemdesiatychrokov minulého storočia, poskytli rad dôkazov, podporujúcich poňatie antisociálneho správaniav adolescencii ako samostatnej psychologickej kategórie významovo odlišnej od juvenilnejdelikvencie. Podľa nášho názoru, delikvencia mladistvých, znamená protispoločenské správaniev širšom zmysle než kriminalita, teda aj to, čo nedosahuje stupeň spoločenskej nebezpečnostitrestného činu.Delikvencia môže mať rôzne formy prejavov. Határ, Lohinová (cit. Podľa Kolesárova, 2005)uvádzajú tieto:• vlastnícke- krádeže, vlámanie• sexuálne-znásilnenie, zneužitie• poriadkové delikty- vandalizmus, výtržníctvo• organizované násilie a zločinZ dostupných štatistických údajov (Štatistické prehľady Ministerstva vnútra SR z roku 2011)ďalej vyplýva, že v porovnaní so všeobecnou kriminalitou, sa kriminalita mládeže pohybuje okolohranice dvadsať percent. Na tejto úrovni kulminuje už dlhší čas. V roku 2006, t. j. v prvom rokuúčinnosti platného trestného zákona, tak ako to vyplýva z dosiaľ uverejnených štatistík generálnejprokuratúry Slovenskej Republiky, bolo stíhaných 3 541 mladistvých. V roku 2005 bolo stíhaných3 799 mladistvých. Z hľadiska skladby trestných činov boli primárne spáchané majetkové trestné činy(najmä krádež), ďalej násilné trestné činy (násilná kriminalita), trestné činy, ktoré môžeme zaradiť doskupiny tzv. mravnostnej kriminality, a napokon sa objavili aj časté prípady tzv. ekonomickejkriminality. Pri poukázaní na tieto príslušné štatistické údaje treba mať na mysli, že ich zrelatívňujelatentná kriminalita, kriminalita, ktorú orgány činné v trestnom konaní neregistrujú (Čecot &Kotercová, 2007). Podľa výskumu Marešovej (2000) v ČR u dievčat do 15 rokov prevažuje krádež a stým spojené poškodzovanie cudzích vecí a porušovanie domovej slobody. U chlapcov, mladších ako15 rokov, sú taktiež najčastejšie majetkové trestné činy krádeže, ďalej ublíženie na zdraví,36
nedovolené ozbrojovanie, držanie omamných látok a násilné činy. Pri porovnaní detí s poruchamisprávania, mladistvých s antisociálnym správaním so žiakmi základných škol, gymnázií a učňoviek sazistilo, že delikventná mládež často vyrastá v neúplnej rodine, má vyšší počet súrodencov a hodnotífinančnú situáciu rodiny ako zlú. Delikvetní mladiství často pochádzajú z rodín , kde už niekto bolsúdne trestaný, najčastejšie otec. Títo jedinci majú častejšie dvojku zo správania, nenávidia svojhoučiteľa a pociťujú nudu vo svojom živote. Až 67% delikventnej mládeže fajčí, 16% často pije alkohol a21% viackrát požilo drogu (Šejcová, 2002).Niekoľko výskumov uvádza najfrekventovanejšie zastúpenie prejavov delikventnéhosprávania, ako sú násilné prejavy, krádeže a ničenie cudzieho majetku u dospievajúcich jedincov.Štúdia Health Behaviour in School Aged Children- HBSC (Baška et al., 2009) realizovaná na Slovenskuv roku 2005 poukazuje na fakt, že zo všetkých vekových kohort (11, 13, 15 rokov) boli fyzické súbojenajviac zastúpené u 11 ročných respondentov, pričom 34% chlapcov a 12% dievčat uviedlo vzájomnebitky aspoň 3 krát za posledný rok. V porovnaní s priemerom percentuálneho zastúpenia fyzickýchsúbojov krajín HBSC v danej vekovej kategórii (25% chlapcov a 7% dievčat), boli údaje od slovenskýchdospievajúcich vyššie, najmä u chlapcov. Chlapci udávali vzájomné bitky približne 3-krát častejšie akodievčatá ( vo všetkých troch vekových skupinách). V prípade foriem násilného správania zisťovanýchdotazníkom SAHA u českých adolescentov (Blatný et al., 2006), zostáva najvyššia prevalencia upästných súbojov, a to opakovane v najmladšej vekovej skupine 12 ročných chlapcov (38.9 % sa 3krát v poslednom roku zapojilo do bitky, alebo sa začalo postrkovať; u dievčat sa k tomu správaniuhlásilo 15% ), spolu s kategóriou nosenia zbrane do školy (7.6% chlapcov a 1.1% dievčat malo 3 krátza posledný rok v škole nôž, alebo strelnú zbraň). Čo sa týka majetkových deliktov, zo spomenutéhodotazníka vyplýva, že 12 roční jedinci sa najčastejšie dopúšťajú krádeží v obchode (5.4 % chlapcov a2.1% dievčat kradli v obchode 3 krát za posledný rok). Ostatné kategórie, ako ničenie súkromného averejného majetku a predávanie drog pre peniaze, ako aj záškoláctvo (14.8 % chlapcov a 15.4% 16ročných dievčat boli za školou 3 krát v poslednom roku), patriace do problémového a delikventnéhosprávania, sú výrazne manifestované u starších adolescentov. Z výsledkov štúdií je možnokonštatovať, že s vekom klesajú predovšetkým krádeže, množstvo fyzických súbojov, pričom tentotrend je výraznejší u dievčat, a naopak, s vekom narastajú formy problémového správania(záškoláctvo, chodenie do školy po užití alkoholu), ničenie majetku a obchodovanie s drogami.Skutočnosť, že fyzické súboje častejšie uvádzajú chlapci, nemusí znamenať, že chlapci sú agresívnejšíako dievčatá. Podľa niektorých výskumov spočíva príčina tohto rozdielu v tom, že chlapci sadopúšťajú otvorenej agresii, zatiaľ čo dievčatá sa skôr prejavujú v menej otvorených, nepriamychformách agresie (Craig & Harel, 2004; Baumgartner, 1993).37
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87:
stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89:
podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91:
8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por