správanie môže byť ponímané ako správanie, ktoré je fyzicky, alebo emocionálne, nebezpečné aprispieva k vývinovým problémom mládeže, ktorá sa na ňom podieľa (Visser, 2003). Z uvedenéhomôžeme zovšeobecniť, že „rizikové správanie je sociálnym konštruktom, zahŕňajúcim rozmanitéformy správania, ktoré nemusia byť nutne taxatívne vymedzené. Sú však identifikované ako tie,ktoré spôsobujú zdravotné, sociálne, alebo psychologické, ohrozenie jedinca samotného, alebo jehosociálneho okolia, pričom ohrozenie môže byť reálne alebo predpokladané“ (Širůček, Širůčková, &Macek, 200, s.477).Jessor a Jessor (1977) stanovili termín „syndróm problémového správania“, podľa ktorého jepravdepodobné, že adolescent, ktorý sa správa rizikovo v jednej, či viacerých oblastiach života, budemať tendenciu repertoár rizikového správania rozširovať ďalej. Z ich longitudinálnych výskumovvyplynulo, že všetky formy problémového správania so sebou pozitívne súvisia, pričom negatívnekorelujú s konvenčným správaním (napr. pozitívne postoje ku škole, zapojenie sa do prosociálnychaktivít) a rôzne formy rizikového správania rovnako, alebo podobne, korelujú s osobnostnýmia sociálnymi premennými. Výskumná práca autorov Širůček, Širůčeková, Macek (2007) koncepciusyndrómu problémového správania R. Jessora nepodporila, nakoľko autori ukazujú na nutnosťskúmať význam jednotlivých foriem problémového správania v socializácii v priebehu adolescencie.Rizikové správanie, ako sme uviedli vyššie, nepredstavuje žiadnu homogénnu kategóriu, alezahŕňa rôzne typy správania od spoločensky prijateľného, ako sú napríklad extrémne (adrenalínové)športy, až po závažné prejavy, ako napríklad samovražedné správanie. Všeobecne sa do oblastirizikového správania adolescentov zaraďuje (Macek, 2003) napr.: predelikventné správaniea páchanie trestnej činnosti, agresia, násilie, šikana a týranie (vrátane rasovej neznášanlivostia diskriminácie niektorých skupín), užívanie drog (vrátane alkoholu a fajčenia), sexuálne rizikovésprávanie (vrátane predčasného materstva a rodičovstva), poruchy príjmu potravy, samovražednépokusy a dokonané samovraždy.Pri štúdiu rizikového správania je v súčasnosti zdôrazňované vývinové hľadisko, podľaktorého sa rizikové správanie nepokladá za výsledný stav negatívnych vplyvov pôsobiacichv minulosti, ale za dynamický, v čase sa vyvíjajúci proces, na ktorom sa vrátane minulej skúsenosti,podieľajú momentálne pôsobiace faktory, a v ktorom hrá taktiež rolu aj predstava o vlastnejbudúcnosti (Bonino, Cattelino, & Ciairano, 2005; Shaffer, 2000). Adolescencia je pritom študovanáv širšom kon<strong>text</strong>e teórií celoživotného vývoja človeka a životnej dráhy (Elder, Kirpatrick, Johnson, &Crosnoe, 2003). Niektorí autori presadzujú názor, že rizikové správanie je normatívna súčasť vývinujedinca v adolescencii, nakoľko veľká časť dospievajúcich sa medzi 10. až 17. rokom života zapojíaspoň do jednej z hlavných foriem rizikového správania (užívanie návykových látok, antisociálnesprávanie, skorý sex), ktoré po dosiahnutí dospelosti v prevažnej väčšine samo odoznie34
(Jessor, Van den Bos, Vanderryn, Costa, & Turbin, 1995; M<strong>of</strong>fit, 1993; M<strong>of</strong>fitt & Caspi, 2001).Zvládanie typických vývinových úloh daného obdobia môže byť splnené podľa niektorých autorov,tak prostredníctvom zdravého, sociálne prispôsobeného správania, ako aj pomocou správaniarizikového - prejav opozície voči dospelým a testovanie ich reakcií (Bonino et al., 2005).Medzinárodné štúdie European School Survey Project on Alcohol and Other Drugs (ESPAD,Swedish Council for Information on Alcohol and Other Drugs, 2005), Social and Health Assesment(SAHA, Blatný, Hrdlička, Květon Vobořil, & Jelínek, 2004) a Health Behaviour in School-aged Children(HBSC, Currie et al., 2004), zaoberajúce sa otázkami duševného, telesného zdravia a sociálnychpodmienok života jedincov, jednoznačne poukázali na problémové oblasti v postojoch a v správaní sadospievajúcich, pričom, okrem iného, vysoký výskyt rizikového správania bol zistený najmäv oblastiach užívania návykových látok, antisociálneho (agresívne, delikventné formy správania)a sexuálneho správania (Blatný, Polišenská, Balaštíková, & Hrdlička, 2005). Potvrdil sa nárastproblémového správania s vekom, pričom u niektorých prejavov antisociálneho správania bolzaznamenaný ich početný výskyt v najmladšej vekovej kategóri - 12 rokov (Blatný et al., 2006).Konkrétne išlo o tie formy správania, ktoré boli najviac identifikované ako typické pre dané vývinovéobdobie (Blatný et al., 2006): porušovanie pravidiel (noriem), fyzické súboje, ale aj agresívnesprávanie, ničenie cudzieho majetku, krádeže a užívanie návykových látok. Ako obdobie kritické prerozvoj rizikového správania sa ukazuje raná adolescencia (11 rokov), kedy dochádza k prudkémunárastu všetkých foriem rizikového správania s vekom (Craig & Harel, 2004; Blatný et al.,2006).Nielen výsledky o prevalencii rôznych foriem rizikového správania, ale aj samotný fakt, žerizikové správanie sa v konečnom dôsledku spája priamo, alebo nepriamo, s celkovým zdravím,životnou spokojnosťou (well-beingom), pracovným (školským) úspechom a zdravým vývinomosobnosti, upozorňuje na vhodnosť, ale aj nutnosť, dostatočne sa venovať danému fenoménu,najmä z hľadiska jeho prevencie a intervencie. Podrobnejšie sa budeme zaoberať takými formamirizikového správania, ktoré podľa štúdií (Blatný et al., 2006) zaznamenávajú najväčšiu mieruzastúpenia v ranej adolescencii (porušovanie pravidiel - noriem, fyzické súboje, agresívne správanie,majetkové delikty - delikvetné a predelikventné správanie a užívanie návykových látok).35
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85:
&Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87:
stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89:
podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91:
8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por