slovenským dospievajúcim, i keď rozdiely nemusia byť výrazné, nakoľko ani Slovensko sa nejaví akotypicky individualistické. No k potvrdeniu danej predikcie je nutné realizovať štúdie s kroskulturálnym dizajnom, ktoré by sa zaoberali priamym meraním jednotlivých EI schopností, medzi takodlišnými kultúrnymi prostrediami ako je Južná Afrika a Slovensko2.6 VPLYV RODINY, JEJ ŠTRUKTÚRY A VÝCHOVNÝCH ŠTÝLOV NA FORMOVANIE EMOCIONÁLNYCHZRUČNOSTÍV štúdiu konštruktu emocionálnej inteligencie je nutné zohľadniť akýkoľvek faktor, alebopremennú, ako je napr. štruktúra rodiny, ktorá ovplyvňuje formovanie EI. Možné asociáciesociodemografických charakteristík s vývinom emócií u jedincov sú očakávateľné. Výskumná štúdiaLakshmiho (2004) naznačila, že adolescenti, ktorí patria do nukleárnej rodiny s vysokýmsocioekomonickým statusom, vykázali lepšie výsledky všeobecnej (neverbálnej) inteligencie.Vzhľadom na kladný a signifikantný vzťah všeobecnej inteligencie s EI ako schopnosťou, by sa dalaočakávať aj podobná asociácia existencie v úplnej rodine s emocionálnou inteligenciu akoschopnosťou. Iná premenná , ktorá môže ovplyvniť rozvoj a úroveň EI u dospievajúcich, je výchovnýštýl rodičov. Z niekoľkých výskumov vyplýva efekt rodičovských praktík a prístupu na rozvojemocionálnych zručností ich detí. Bennett, Bendersky a Lewis (2002) zistili, že rodičovská láska jepozitívne asociovaná so schopnosťou detí rozpoznať emócie. Ďalej sa objavila rodičovská láskav korelácii so zručnosťou porozumieť emóciám (Alegre & Benson, 2007; Dunn & Brown, 1994; Steele,Steele, Cr<strong>of</strong>t, & Fonagy, 1999) a s ich regulovaním (Eisenberg, Cumberland, & Spinard, 1998;Eisenberg & Fabes, 1998; Eisenberg, Fabes, Guthrie, & Reiser, 2000; Eisenberg et al., 1999). Nadruhej strane, prísna disciplína sa spája s nízkou úrovňou porozumeniu emóciám(Pears & Moses, 2003) a s nižšou schopnosťou ich regulácie(Morris, Silk, Steinberg, Myers, & Robinson, 2007). Vzhľadom na fakt, že premenné rodinnéhoprostredia a prístupu rodičov k výchove detí dôležitou mierou ovplyvňujú celkový vývoj a správaniedetí, je opodstatnené predpokladať ich dopad aj v oblasti emocionálnej inteligencie.32
3 RIZIKOVÉ SPRÁVANIE3.1 TERMINOLÓGIA (DEFINÍCIA POJMU)Raná adolescencia je obdobie citlivé k rozvoju správania, ktoré nejakým spôsobom porušujespoločenské normy, ohrozuje spoločnosť, alebo psychické i fyzické zdravie dospievajúceho človeka.V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s mnohými pojmami, ktoré takéto správanie popisujú,napr. výchovne problémové správanie, sociálna patológia, poruchy správania, delikvencia,predelikventné správanie, antisociálne správanie, rizikové správanie a pod. Ide o termíny so širokýmzáberom , predstavujúce značne heterogénnu kategóriu rôznych typov správania.Koncept rizikového správania sa vzťahuje k špecifickým formám nevhodného riešeniaproblému. Napriek tomu, že v literatúre neexistuje spoločný konsenzus o definícii, alebo kľúčovýchelementoch, ktoré sú zakotvené v koncepte rizikového správania, všeobecne je možné súhlasiť stvrdením, že sa jedná o také spravanie, ktoré je priamo, alebo nepriamo asociované so zdravímjedinca a s jeho zdravým vývinom osobnosti. Podľa Orosovej, Gajdošovej, Madarasovej-Geckovej avan Dijk (2007), rizikové správanie je možné určiť ako správanie, ktorého výsledok nie je jasný,pretože prináša balansovanie medzi možnosťou negatívnych následkov, strát a pozitívnychnásledkov, pr<strong>of</strong>itom. Všetky formy rizikového správania spravidla obsahujú kompromis medzikrátkodobým ziskom a potenciálnymi dlhodobými negatívnymi následkami.Kocourková a Koutek (2005) považujú za rizikové také správanie, ktoré ohrozí zdravie či životadolescenta, sťaží, alebo znemožní, mu osamostatniť sa od rodičov normálnym spôsobom,skomplikuje dokončenie jeho pr<strong>of</strong>esijnej kvalifikácie, negatívne ovplyvní jeho identifikáciu sosexuálnou rolou a poškodí jeho sebahodnotenie v budúcnosti.Labáth a kolektív (2001, str. 11) hovoria v súvislosti s rizikovým správaním o rizikovejmládeži, za ktorú považuje „dospievajúcich, u ktorých je následkom spolupôsobenia viacerýchfaktorov zvýšená pravdepodobnosť zlyhania v sociálnej a psychickej oblasti.“ Ďalej vo svojej práciudávajú konštatovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že okrem nadmernéhozneužívania návykových látok, narastajú problémy mládeže v ďalších troch formách:• pasívnej: únikové správanie, záškoláctvo, vyhýbanie sa nárokom, v extrémnej podobe ažsamovražedné konanie• agresívnej: delikvencia, násilie, až extrémy v podobe terorizmu• kompromisnej: prejavy instability, výkyvy v práci a v sociálnom životeMacek (2003) rozdeľuje rizikové správanie na dve skupiny. Prvú tvorí správanie, ktorénejakým spôsobom poškodzuje fyzické, alebo psychické zdravie adolescenta, v druhej ideo správanie spojené s negatívnym vplyvom a ujmou druhých, teda s ohrozením spoločnosti. Rizikové33
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83:
4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85:
&Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87:
stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89:
podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91:
8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por