Full text of thesis - Masarykova univerzita

V poslednej dobe došlo k nárastu intervencií zacielených na zdokonalenie EI (Matthews, et al.,2002),obzvlášť v školskom prostredí v podobe programov sociálno-emocionálno učenia (Social andemotional learning-SEL programs). Napriek tomu, existuje iba veľmi málo programov rozvíjania EI,ktoré by boli založené na teoretických modeloch a ešte menej je tých, ktoré by boli teoretickya empiricky overované (Matthews et al., 2002). Ak sú k dispozícii evaluácie programov, bývajú častoobmedzené iba na subjektívne dojmy učiteľov EI tréningu, zisťované ihneď po programe (Aber,Brown & Henrich 1999; Goleman, 1995; Matthews et.al., 2002). Okrem toho, že programom chýbajúteoretické a metodologické východiská, aplikujú techniky, ktorých psychologické princípy sú niekedyspochybniteľné (Matthews et. al., 2002, Matthews, Zeidner, & Robers 2007). Veľa z nich jezameraných iba na jednu dimenziu EI (napríklad na zdokonaľovanie identifikácii emócií nezahrňujúcriadenie emócií).Organizácia CASEL (Collaboratives for Social, Academic and Emotional Learning), ktorázastrešuje programy rozvíjajúce EI, však dbá na všetky uvedené pripomienky a zabezpečujezlepšovanie vedeckého aj praktického realizovania školských a sociálnoemocionálnych programov.Jedno z jej kritérií aplikovania programov je popri rozvíjaní emocionálnych schopností žiakov ajabsolvovanie EI výcviku učiteľom. Ďalej zdôrazňuje, že (empiricky) úspešné programy by malizohľadniť vývinové a kultúrne aspekty, vytvoriť podnetné a príjemné prostredie, učiť aplikovať EIzručnosti aj mimo školského prostredia (poskytnúť variabilitu tém), podporovať neustálu evaluáciua zdokonaľovanie programov ako aj podporovať vzťahy rodičov a školy.Z nášho uhla pohľadu je preto dôležité , vychádzať zo spomenutých kritérií a používať takémodely, ktoré explicitne zahrňujú 4 hlavné komponenty EI tak, ako sú definované podľa teórieMayera a Saloveya (Grewal & Salovey, 2005; Mayer & Saloevy, 1997). Učenie EI schopnostiamspočíva v uprednostnení praktických zážitkov, dostatku tréningu a nie až tak na verbálnej inštrukcii.Podstatou je cvičiť si všetky emocionálne schopnosti tak, aby sa stali súčasťou prirodzenéhorepertoáru. Existuje niekoľko štúdii, ktoré preukazujú efektívnosť takto obsiahnutého precvičovaniaEI schopností (Lopes & Salovey, 2004; Mauer & Brackett, 2004; Fernandez-Berrocal & Ramos,2004).Obzvlášť veľmi sľubné prinášajú edukačné programy pod záštitou pogramov socio-emocionálnehoučenia (Weissberg & O‘ Brien, 2004; Ruiz-Aranda et al., 2008).30