V poslednej dobe došlo k nárastu intervencií zacielených na zdokonalenie EI (Matthews, et al.,2002),obzvlášť v školskom prostredí v podobe programov sociálno-emocionálno učenia (Social andemotional learning-SEL programs). Napriek tomu, existuje iba veľmi málo programov rozvíjania EI,ktoré by boli založené na teoretických modeloch a ešte menej je tých, ktoré by boli teoretickya empiricky overované (Matthews et al., 2002). Ak sú k dispozícii evaluácie programov, bývajú častoobmedzené iba na subjektívne dojmy učiteľov EI tréningu, zisťované ihneď po programe (Aber,Brown & Henrich 1999; Goleman, 1995; Matthews et.al., 2002). Okrem toho, že programom chýbajúteoretické a metodologické východiská, aplikujú techniky, ktorých psychologické princípy sú niekedyspochybniteľné (Matthews et. al., 2002, Matthews, Zeidner, & Robers 2007). Veľa z nich jezameraných iba na jednu dimenziu EI (napríklad na zdokonaľovanie identifikácii emócií nezahrňujúcriadenie emócií).Organizácia CASEL (Collaboratives for Social, Academic and Emotional Learning), ktorázastrešuje programy rozvíjajúce EI, však dbá na všetky uvedené pripomienky a zabezpečujezlepšovanie vedeckého aj praktického realizovania školských a sociálnoemocionálnych programov.Jedno z jej kritérií aplikovania programov je popri rozvíjaní emocionálnych schopností žiakov ajabsolvovanie EI výcviku učiteľom. Ďalej zdôrazňuje, že (empiricky) úspešné programy by malizohľadniť vývinové a kultúrne aspekty, vytvoriť podnetné a príjemné prostredie, učiť aplikovať EIzručnosti aj mimo školského prostredia (poskytnúť variabilitu tém), podporovať neustálu evaluáciua zdokonaľovanie programov ako aj podporovať vzťahy rodičov a školy.Z nášho uhla pohľadu je preto dôležité , vychádzať zo spomenutých kritérií a používať takémodely, ktoré explicitne zahrňujú 4 hlavné komponenty EI tak, ako sú definované podľa teórieMayera a Saloveya (Grewal & Salovey, 2005; Mayer & Saloevy, 1997). Učenie EI schopnostiamspočíva v uprednostnení praktických zážitkov, dostatku tréningu a nie až tak na verbálnej inštrukcii.Podstatou je cvičiť si všetky emocionálne schopnosti tak, aby sa stali súčasťou prirodzenéhorepertoáru. Existuje niekoľko štúdii, ktoré preukazujú efektívnosť takto obsiahnutého precvičovaniaEI schopností (Lopes & Salovey, 2004; Mauer & Brackett, 2004; Fernandez-Berrocal & Ramos,2004).Obzvlášť veľmi sľubné prinášajú edukačné programy pod záštitou pogramov socio-emocionálnehoučenia (Weissberg & O‘ Brien, 2004; Ruiz-Aranda et al., 2008).30
2.5 KULTÚRNY KONTEXTIndividualizmus - kolektivizmus je významná dimenzia kulturálnych premenných,rozpracovaná mnohými teoretikmi (napr. H<strong>of</strong>stede, 1980). Zameriava sa na mieru, do akejspoločnosť podporuje individuálne, alebo spoločné (kolektívne) ciele, úspechy a medziľudské vzťahy.Kolektivistické spoločnosti sú viac charakterizované kolektívnou-spoločnou povahou, čo znamenápreferenciu spoločných cieľov a závislosť na skupine ako aj blízke vzťahy medzi jednotlivcamispoločností. Naproti tomu, individualistické kultúry zdôrazňujú individuálne ciele jedincov a ichvlastnú nezávislosť. Niektorí výskumníci tvrdia, že kultúrne rozdiely (individualistické verzuskolektivistické) existujú aj v rámci emočných zručností, ktoré tvoria konštrukt EI ako schopnosti.Napríklad, v porovnaní s kolektivistickou dimenziou, ľudia z individualistických kultúr sú lepšív spoznávaní, identifikovaní, vyjadrovaní a porozumení emócií (Matsumoto, 1989, 1992), je u nichväčšia pravdepodobnosť prejavovania emócií (Fernandez, Carrera, Sanchez, Paez, & Candia, 2000)a sú lepšie schopní regulovať svoje emócie ( Gross & John , 2003; Karim & Waisz, 2010). Dôsledkomvplyvu kultúry vo vývoji, prejavovaní a interpretácií emócii, proces ktorý sa spája s formovanímfaktorov EI a ich manifestácie, sa môže líšiť v rôznych kultúrnych prostrediach (Karim & Waisz, 2010).Podľa teórie dimenzií kultúrnych rozdielov (H<strong>of</strong>stede, 1980), skóre individualizmu v JužnejAfrike je 65, pričom priemer spomenutej kategórie je 50. Dôvodom vyššieho skóre, oproti inýmafrickým národom, je vysoký stupeň európskeho vplyvu v danej krajine. Mnoho obyvateľov JužnejAfriky má anglické, alebo holandské, korene, a teda biela populácia Južnej Afriky má sklony skôr kvýrazne individualistickej dimenzii. Na druhej strane, sociologické výskumy ukazujú výrazne nižšieskóre individualizmu čiernych, alebo zmiešaných obyvateľov Južnej Afriky, oproti bielymspoluobčanom. Inklinácia spomenutých etník ku kolektivizmu je podmienená tradíciami, ktoréproklamujú, že „človek je človekom prostredníctvom iných ľudí“. Toto je veľmi starý africký koncept ,ktorý vyjadruje všeobecný postoj ku kolektivizmu, veľmi dominantný medzi čiernymi Juhoafričanmi(Mayer, Salovey, & Caruso, 2004).Slovensko ako postkomunistická krajina stredovýchodnej Európy, patrí medzi krajinyvyznačujúce sa nízkym skóre individualizmu v strednej Európe. Index individualizmu je 52, čonaznačuje pomerne výrazné preferencie kolektivisticky orientovanej kultúry (Kolman, NoorderhavenH<strong>of</strong>stede, & Dienes, 2003).Z doterajších výskumov je evidentné, že kultúra má nezanedbateľnú úlohu vo vývojia formovaní emocionálnych zručností ako aj v manifestácii emócií. Z dostupných poznatkov okultúrnych dimenziách môžme urobiť iba nepriame úsudky o tom, že je vyššia pravdepodobnosť prečasť čiernych a zmiešaných (coloured) juhoafrických adolescentov preukázať horšie výsledkyporozumenia emócií (vychádzajúc z ich silnej preferencie kolektivistickej orientácie), oproti31
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81:
8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83:
4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85:
&Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87:
stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89:
podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91:
8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por