Full text of thesis - Masarykova univerzita

EI schopnosti sú predpokladom myšlienkových a učiacich sa zručností, pričom viaceré štúdiedokazujú ich väčšiu rolu a efekt v osobnostnom, sociálnom a akademickom živote detí oprotiosobnosti a všeobecnej inteligencii (Brackett & Katulak, 2007). Je známe, že emócie sú dôležitév edukačnom procese, nakoľko podnecujú pozornosť, ktorá následne aktivuje učenie a pamäť (Eliaset al., 1997). Emócie ďalej ovplyvňujú percepciu, motiváciu, kritické myslenie a správanie sa (Izard,Fine, Schultz, Mostow, Ackerman, & Youngstrom, 2001; Mayer & Salovey, 1997). Výskumná prácaoverovania psychometrických vlastností testovacích nástrojov STEU preukázala, že test predikujecelkové známky študentov a toto zistenie podľa výskumníkov indikuje, že zložka porozumeniaemóciám sa javí spomedzi ostatných súborov EI schopností ako najsilnejší prediktor akademickéhoúspechu (MacCann & Roberts, 2008).Schopnosť regulovať emócie môže napríklad pomôcť zachovať si sústredenie počasvyučovania a zvládnuť stresové situácie, akými sú skúšky a testy (Lopes & Salovey, 2004). Taktiež detis vyššou úrovňou EI schopností, majú tendenciu celkovo dosahovať lepšie školské výsledky oprotideťom s nízkou úrovňou EI schopností (Eisenberg, Fabes, Guthrie, & Reiser, 2000; Feldman,Philippot, & Custrini, 1991; Halberstadt, Denham, & Dunsmore, 2001; Saarni, 1999; Gil-OlarteMarquez, Palomera, & Brackett, 2006). EI môže fungovať ako sprostredkovateľ efektov kognitívnychschopností v akademických výkonoch (Fernandez-Berrocal, Extremera, & Ramos, 2004; Palomera,Fernandez-Berrocal, & Brackett, 2008; Petrides, Frederickson & Furnham, 2004), no deti s rovnakouúrovňou všeobecnej inteligencie môžu podať rôzne školské výkony, v závislosti od ich úrovneemocionálnej inteligence. Napríklad, vysoko inteligentný študent, ktorý bude pri písaní testunervózny, môže dosiahnúť zlý výsledok, pretože nedisponuje efektívnymi stratégiami riešeniazáťažových situáci. Z toho dôvodu, poskytovanie tréningu emočných schopností, môže viesť kzískavaniu akademických úspechov (Salovey & Sluyter, 1997; Weissberg & Greenberg, 1998; Zins,Weissberg, Wang, & Walberg, 2004).Niektoré štúdie poskytujú priamo empirické dáta, dokazujúce asociácie EI s adekvátnymiinterpersonálnymi vzťahmi (Extremera & Fernandez-Berrocal, 2004; Lopes, Salovey, Cote, & Beers,2005; Brackett et al., 2006). Deti, ktoré majú dobre osvojenú percepciu emócií, zažívajú viacpozitívnych sociálnych interakcií (Izard, Schultz, Mostow, Ackerman, &Youngstrom, 2001). Taktieždeti, ktoré vedia efektívne vyjadriť emócie, verbálne aj neverbálne, majú tendenciu dodržiavaťpravidlá a normy danej spoločnosti ku komunikovaniu toho, ako sa cítia. Toto je dôležité, pretožežiaci, ktorí nadobudnú kvalitné sociálne vzťahy v ich škole sa tam cítia lepšie, pohodlnejšiea následne dostávajú výraznejšiu podporu od svojich spolužiakov a učiteľov (Agostin & Bain, 1997;O’Neil, Welsh, Parke, Wang, & Strand, 1997).28