Full text of thesis - Masarykova univerzita

akými proces môže/nemusí byť asociovaný s uvedomovaním. Predpokladá sa, že nevedomé procesymôžu byť rôzneho druhu a môžu sa spájať s emočne inteligentným správaním prostredníctvomrôznych psychologických mechanizmov.„Predvedomé“ (preconscious) procesy sú charakterizované nedostatkom uvedomovaniav určitom čase, ale môžu sa stať vedomými v prípade, že človek na ne zameria svoju pozornosť, čoznamená, že tieto procesy sú potenciálne dostupné. Fiori uvádza hypotézu, že jedinci s vysokouúrovňou EI môžu mať vyššiu citlivosť (alebo môžu venovať vyššiu pozornosť) k emocionálnyminformáciám, pričom pre daných jedincov predvedomé emocionálne procesy, spájané s príčinou,podstatou a dopadom emócií na ich správanie, môžu jednoduchšie aktivovať uvedomovanie a stať sazdrojom informácií pre rozhodovanie a presnú percepciu emócií druhých. Podľa danéhopredpokladu, jedinci vysokej úrovne EI sa vyznačujú uvedomovaním si emocionálnych aspektov, čímostatní ľudia, s nižšou úrovňou EI, nedisponujú.Iným druhom sú procesy, ktoré sa nemusia stať zjavné, ani keď je na ne orientovanápozornosť. Autorka ich pomenúva názvom „implicitné procesy “, akými sú rýchle afektívnehodnotenia, ktoré vedú k emocionálnemu intuitívnemu regulačnému procesu , tak ako ho popisujúKoole a Jostmann (2004). Vstupný stimul, alebo proces, v tomto regulačnom procese nemusídosiahnuť hranicu uvedomovania , nakoľko prebehne tak rýchlo, aby mohol byť zaznamenaný, aleboje zo štrukturálneho hľadiska pre uvedomovanie nenadobudnuteľný .Ďalší druh nevedomých procesov autorka pomenúva ako „zautomatizované procesy“, ktorésa vyvíjajú cvičením a praxou a zahrňujú zmeny v uvedomovaní. Môžu začať ako predvedoméprocesy. To znamená, že uvedomovanie si dopadov emócií môže byť ponímané ako predvedomýproces, ktorý sa stáva za určitých podmienok dostupný. Čím viac človek upriamuje pozornosť naemocionálne aspekty, tým pravdepodobnejšie použije v procese rozhodovania emocionálnuinformáciu. Vedomosti o dopade emócií na správanie zažité cieleným a vedomým procesom sa môžustať zautomatizované a môžu nasmerovať správanie v podobe habituálnych odpovedí (Bargh &Gollwitzer, 1994). Zvyky, ako forma cieleného automatického správania, môžu byť aktivované bezvedomého uvedomovania (Aarts & Dijkserhuis, 2000). Toto tvrdenie implikuje, že jednoducháprítomnosť emocionálneho podnetu môže postačovať k spusteniu habituálnych odpovedí, čo uu jedincov s vysokou úrovňou EI korešponduje s vysoko adaptívnym správaním. Baumeister et al.(2007) proklamuje, že vedome zažité emócie zanechajú v pamäti stopu správania asociovanéhos určitou situáciu; keď sa potom objaví podobná situácia, rovnaká emócia je automaticky aktivovanáako „sprievodca“ správania.26