používa úloha vytvorenia paralel medzi emóciou a fyzickým pocitmi (napr. svetlo, farba, teplota), akoaj paralel medzi emóciami a myšlienkami. Do akej miery ľudia rozumejú emóciám sa sleduje z úloh,ktoré sa pýtajú na to, ako sa z jednej emócie stáva druhá emócia (napríklad hnev až po zúrivosť).Schopnosť regulovať emócie je zisťovaná pomocou dvoch subškál úloh. Jednou je set úlohregulovania emócií, v ktorých participanti majú označiť efektívnosť určitých stratégií, napríkladk redukcii hnevu, alebo predĺženiu pociťovania radosti. Druhou subškálou sú úlohy týkajúce savzťahov súvisiacich s prežívaním určitých emócií. V nich sú respondenti vyzvaní vyjadriť sa o tom, akoje úspešná osoba v regulovaní pocitov druhej osoby (Palmer, Gignac, Manocha,& Stough, 2004).Test hodnotí 7 škál: celkové skóre EI, 4 subškály a dva skóre-skúsenostnú EI (kombinácia faktorovvetiev1 a 2) a strategickú EI (kombinácia faktorov 3 a 4). Skúsenostná EI hovorí o prijímaní emócií,strategická o ich chápaní a využívaní (Brackett & Geher, 2006; Pérez, Petrides, & Furnham, 2007).Test je evaluovaný na základe troch rozdielnych skóre:1. skupinový konsenzus: respondent je skórovaný na základe porovnania výsledkov s odpoveďamiveľkého množstva participantov2. expertné skóre: na základe porovnania s odpoveďami ľudí, považovaných za expertov v danejoblasti (21 členov International Society <strong>of</strong> Research on Emotions)3. cieľové skóre: na základe pozorovaného súhlasu s emocionálnym zámerom osoby, ktorávytvorila danú položku (Matthews et al., 2004; Legree, Psotka, Tremble, & Bourne, 2005;Brackett & Geher, 2006).MSCEIT preukazuje dobré psychometrické charakteristiky a primerane meria základnýkonštrukt, pričom subtesty sú dobre rozlíšené. Analýzy štrukturálnej validity podporujúštvorfaktorový model inteligencie (index dobrej zhody- Goodness <strong>of</strong> Fit Index, GFI=.99) skóreskúsenostnej a strategickej EI (GFI=1.00) a celkového skóre (GFI=.96, Mayer, Salovey & Caruso,2002). Väčšina testu je reliabilná. „Split half“ reliabilita testu je podľa Mayera 0,90; pre skupinovýkonsenzus aj expertné skóre 0,86; pre 4 faktory 0,76 – 0,91; test retest reliabilita po 3 týždňochdosiahla hodnotu 0,86. Výsledky diskriminačnej analýzy (Brackett & Mayer,2003) potvrdzujú fakt, žeMSCEIT (v porovnaní so seba posudzovacími škálami EI) je najviac vzdialená od osobnosti a „wellbeingu“. Testovanie konvergentnej validity ukázalo, že MSCEIT koreluje s testami všeobecnej (teda ajneverbálnej) inteligencie r=.36 (Fiora & Antonakis, 2011) a r.=38 (Mayer et al.,1999). Je možné tvrdiť,že EI nie je len premenovaním starších konštruktov inteligencie. Slabé korelácie medzi MSCEITa sebapopisnými nástrojmi merania EI (EQI, r=.21 a SREIT, r=.18), ako aj s nástrojom meraniasociálnych zručností (Lopes, Salovey, & Straus, 2003), v ktorých sa manifestovala nulová korelácias celkovým skóre MSCEIT (pričom iba vetva - riadenie emócií významne korelovala (r=.24) indikujú,že dané nástroje nemerajú rovnaký koncept (Mayer et al., 2000; Brackett & Geher, 2006; Matthews18
et al., 2004; Pérez et al., 2005). Bola taktiež dokázaná inkrementálna validita testu, pričom MSCEITpredikoval sociálnu deviáciu v skupine 207 študentov aj po kontrolovaní faktorov osobnostia všeobecnej inteligencie (IQ) (Brackett & Mayer, 2003).Podľa autorov Mayera a Saloveya, MSCEIT je vhodnou metodikou zisťovania EI akoschopnosti, nakoľko spĺňa kritéria novej inteligecie: je operacionalizovaná ako skupina schopností, jeobjektívna v zmysle poskytovania správnych a nesprávnych odpovedí determinovaných expertnýma konsenzuálnym skórovaním, koreluje so všeobecnou inteligenciou a jej skóre narastá s vekom(Mayer, Salovey, Caruso, & Sitarenios, 2003). Existuje niekoľko obmedzení týkajúcich sa najmäpsychometrických vlastností, ktoré je potrebné bližšie preskúmať (Matthews et al., 2004). Viacerovýskumníkov vyjadrilo pochybnosti o vedeckých štandardoch presnosti konsenzuálnehoa expertného skóre (e.g. Austin, Parker, Petrides, & Sakl<strong>of</strong>ske, 2008). Málo sa hovorí o rozdielochkonsenzuálneho a expertného skóre vzhľadom na rodové rozdiely, rôzne kultúrne prostredia akon<strong>text</strong>y. Pre testy inteligencie sú dôležité úlohy so sťažujúcou sa náročnosťou. Konsenzuálne skóresvojou podstatou túto možnosť vylučuje, pretože hodnotí viac konvergenciu v emocionálnejinteligencii ako kvalitnejšie schopnosti a podhodnocuje tiež výnimočné emočné odpovede (Averill,2004). Problémom expertného skóre je proces výberu určujúci kto je skutočne „expertom“ naposúdenie emócií. Napriek tomu, že podľa autorov testu je vysoká zhoda medzi oboma spôsobmiskórovania (Mayer, Salovey, Caruso, & Sitarenios, 2001), neexistuje žiadna objektívna metóda, ktoráby identifikovala pravého odborníka v oblasti EI (Roberts, Zeidner, & Matthews, 2001). Okrem kritikyaspektov skórovania výskumníci taktiež spochybňujú konvergentnú validitu metodiky. Napríklad,schopnosť vnímania emócií nekoreluje s existujúcimi metodikami merania percepcie emócií (Austin,2010; Farrelly & Austin, 2007; Roberts et al., 2006). Ďalej, nakoľko interkorelácie medzi jednotlivýmivetvami sú pomerne nízke, v rozmedzí od r=.30 do r=.54 (Mayer, Salovey, & Caruso, 2002), vznikajúpochybnosti o prítomnosti základnej štruktúry EI vyššieho rádu. Z dôvodu evidentného prekrývaniaMSCEIT s osobnosťou a inteligenciou, niektorí výskumníci naznačujú aj slabšiu diskriminačnú validitutestu (Fiori & Antonakis, 2011). McCann (2010), na druhej strane, poukazuje, že MSCEIT tvorílatentný faktor odlišný od fluidnej a kryštalickej inteligencie, no úzko súvisiaci s kryštalickouinteligenciu, pričom ale navrhuje pohľad, že EI meraná MSCEIT testom predstavuje oproti testomkryštalickej inteligencie odlišnú obsahovú doménu pre získané vedomosti a môže mať iné motivačnécesty vzniku a vývoja.Napriek uvedeným nedostatkom však Roberts a kolektív (2006) pokladajú tento model zanajvhodnejší nástroj merania schopností súvisiacich s emóciami.19
- Page 1: MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6: 4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69:
priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71:
v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73:
Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75:
6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77:
Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79:
VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81:
8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83:
4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85:
&Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87:
stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89:
podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91:
8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93:
sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95:
Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97:
celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99:
Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101:
8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103:
Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105:
účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107:
korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por