Full text of thesis - Masarykova univerzita

2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE A MOŽNOSTI JEJ MERANIAAj po takmer dvoch dekádach výskumu venovanému EI existuje iba určitý konsenzuso konceptualizácii emocionálnej inteligencie, jej spôsobe merania, ako aj efekte jej praktickýchaplikácií a využití v reálnom živote. Kontroverznosť, ktorá obklopuje emocionálnu inteligenciu sa týkanajmä definície EI a jej podstaty (teda čo emocionálna inteligencia skutočne predstavuje), pričomtieto nejasnosti vyúsťujú do diskusií o tom, ako by mala byť EI zisťovaná.Výskum EI sa rozdelil do dvoch odlišných perspektív. Obidve zdieľajú predstavu, žekognitívne schopnosti nie sú unikátnym prediktorom úspešnej adaptácie jedincov, aletreba zohľadniť aj emocionálne kompetencie. Napriek tomu sú tieto perspektívy markantnerozdielne ponímaním daných kompetencií a ich alternatívnymi meraniami (Mikolajczak, Luminet, &Menil, 2006). Rôzne triedy teórií emocionálnej inteligencie a ich prostriedkov merania sa líšia v tom,či spájajú, alebo nespájajú, kognitívne schopnosti a osobnostné rysy. Mayer, Salovey a Caruso (2000)charakterizovali rozdiel medzi zmiešanými modelmi, ktoré zahrňujú spektrum osobnostných čŕta modelmi schopností definujúcich EI výhradne na kognitívnej báze. Zmiešané modely boli popísanéako komplexná interakcia kognícií, metakognícií, nálad, emócií a osobnostných čŕt, ktoré sa aplikujúv kontexte interpersonálnom a intrapersonálnom (Matthews, Zeidner, & Roberts, 2003). Ďalej,v zmiešaných modeloch, bola napríklad EI popisovaná ako schopnosť, ktorú dopĺňali aj osobnostnécharakteristiky ako príjemnosť, otvorenosť a vytrvalosť (Mayer, et al., 2000). Petrides a Furnham(2000, 2003) oponovali tomu hľadisku a navrhli, aby sa teoretické koncepcie EI v jej modelochrozlišovali viac na funkčnom základe, nakoľko teoretické perspektívy spomenutých domén modelovsa prekrývajú. Petrides a Furnham rozlišujú medzi črtovou EI, meranou sebaposudzovacímidotazníkmi, a EI ako schopnosťou, ktorá si vyžaduje perfomačné testy správnych a nesprávnychodpovedí. Podľa zmienených autorov, typ metodiky merania determinuje charakteristiky modelov EIviac ako jej samotné teórie.Perides a Furnham vnímajú črtovú EI, alebo emocionálnu sebaúčinnosť, ako kombináciubehaviorálnych dispozícií, emočne ladených schopností a čŕt osobnosti. Je dokázaná jej pozitívnakorelácia s dimenziami extraverzia, otvorenosť a negatívna korelácia s neuroticizmom (Mayer,Roberts, & Barsade, 2008). V tomto prípade sa EI vzťahuje k oblasti osobnosti, konkrétne jekonceptualizovaná ako nižšia úroveň osobnostných čŕt, a preto je zisťovaná sebavýpoveďovýmidotazníkmi. Ide o typický výkon, ktorý sa sústreďuje na to, ako sa človek správa v každodennomživote. Na druhej strane, EI ako schopnosť zahrňuje kompetenciu vnímať, spracovať, porozumieťa manažovať emocionálne ladenú informáciu, pričom jej najvyššia zložka ( regulácia emócií vlastnýchaj druhých ľudí) predstavuje podklad motivačným, emocionálnym a kognitívnym faktorom. Taktodefinovaný konštrukt patrí do oblasti kognitívnych zručností a je meraný prostredníctvom testov15