Full text of thesis - Masarykova univerzita

správaniu. Spomedzi všetkých premenných sa ukázalo, že práve citový vzťah medzi rodičmi a deťminajvýznamnejšie vysvetľuje účasť na závažnej forme antisociálneho správania. Podľa našichvýsledkov, v procese formovania postojov netolerujúcich antisociálne správanie, majú evidentnývplyv najmä dve premenné: typ výchovného štýlu (nekonzistentný výchovný štýl) a predpoklady detío názoroch rodičov na antisociálne správanie (svojich detí).Z porovnania cieľových oblastí správania medzi juhoafrickými a slovenskými pubescentmi sajaví, že niektoré významné rozdiely a to v schopnosti porozumenia emócií a preferencie copingovýchstratégií môžu zodpovedať charakteristikám kultúrnych dimenzií individualizmu a kolektivizmu,nakoľko manifestované výsledky sú v súlade s typom (emocionálneho a copingového) správania,ktoré dané dimenzie reprezentujú. Na druhej strane v oblasti antisociálneho správania sanepreukázali u dospievajúcich z našich výskumných súborov také rozdiely, ktoré by sa dali podložiť aargumentovať odlišnosťami vyplývajúcimi z kultúrnych prostredí ako aj doterajšími výsledkamivýskumov mapujúcich prevalenciu rôznych foriem nežiaduceho správania. K získaniu hlbšieho obrazuo zapájaní sa do antisociálneho správania sledovaných skupín pubescentov, by bolo vhodnérealizovať samostatné štúdie s kroskulturálnym dizajnom, ktoré by mohli presnejšie odhaliťfrekvenciu účasti na danom správaní a mieru vplyvu kultúry na ňom.Nosnou časťou druhej sekcie prezentovanej práce sú výsledky intervenčného programurozvíjania emocionálnych schopností s dospievajúcimi jedincami. V danom programe, ktorý bolprioritne zacielený na budovanie schopností EI sme overovali jeho účinnosť rozvíjať emocionálneschopnosti, zvládať náročné situácie, posilniť odmietavé postoje voči antisociálnemu správaniu, akoaj redukovať problémové správanie (externalizované formy). Výsledky ukazujú na parciálny efektprogramu iba v niektorých oblastiach nášho záujmu (prejavy antisociálneho správania, postojov knemu a preferencia copingových stratégií). Hlavné stanovené ciele však intervenčný programnedokázal naplniť. V jeho pôvodnej a modifikovanej verzii nezvýšil schopnosti porozumenia,regulovania a identifikovania emócií.Hodnotenie programu je náročný proces a niektoré očakávané zmeny v správaní v smerenašich cieľov sa môžu prejaviť až neskôr. Zároveň sa ukazuje, že validná evaluácia programu sivyžaduje komplexnejší prístup posudzovania nielen výsledkov skóre jednotlivých metodík merania,ale aj jeho čiastkových cieľových schopností, a to z pohľadu rodičov, učiteľov, a spolužiakov prizachovaní hodnotenia implementácie jeho aktivít.Efektívnosť intervenčných programov emocionálnych schopností závisí nielen odsystematického prístupu a konzistentnosti realizácie aktivít, ale aj od ich pružnosti z hľadiska obsahua od aktualizácie čiastkových individuálnych cieľov zúčastnených subjektov, ako aj, z formálnehohľadiska, a od praktického managementu programu tj. časového hľadiska, podmienok prostredia a141