Full text of thesis - Masarykova univerzita

ZÁVERV predkladanej štúdii sme formulovali niekoľko cieľov, ktoré sú rozdelené do dvoch častípráce. Venujeme sa konštruktu EI ako schopnosti, ktorému sa v dnešnej dobe pripisuje veľkápozornosť, no ktorý vzbudzuje u výskumníkov kontroverzie, nakoľko nie je všetkými jednoznačneprijímaný. Táto skutočnosť však nemení dôležitosť javov súvisiacich s emóciami, ako ichporozumenie, alebo regulácia, ani významné pôsobenie a multifunkčný priaznivý vplyv EI voviacerých oblastiach (rizikového správania, postojov k nemu, školského prospechu, copingovýchstratégií) života adolescentov. Naším zámerom bolo preskúmať asociácie EI s uvedenýmipremennými vo vzorke dospievajúcich jedincov na začiatku adolescencie a zároveň poukázať napremenné, ktoré majú na formovanie EI kompetencií významný vplyv. Okrem toho, sme z dôvodunedostatku empirických výsledkov z dát tunajšieho prostredia, považovali za prínosné objasniť aj to,ktoré premenné najviac ovplyvňujú podieľanie sa dospievajúcich na rizikovom správaní a formovanípostojov k nemu. Naše výskumné snaženie sa odohrávalo aj na poli preskúmania rozdielov úrovneporozumenia emóciám, preferencie copingových stratégií a miery participácie na antisociálnomsprávaní v dvoch kultúrne odlišných skupinách pubescentov, nepochádzajúcich zo západných krajín,z ktorých sú údaje o zmienených fenoménoch majoritne publikované.Výsledky prvej časti poukazujú na skutočnosť, že zo všetkých indikátorov EI schopností sanajväčšou mierou s ostatnými sledovanými premennými spája regulácia emócií (a to predovšetkýms postojmi k antisociálnemu správaniu a postojmi ku škole). Dôležitým zistením obohacujúcimvýsledky korelačných štúdií bol fakt, že okrem vysokej úrovne regulovania emócií, aj správneporozumenie emócií významne súvisí s postojmi k antisociálnemu správaniu (s ľahším zvládanímtlaku k užitiu drogy od kamarátov). Okrem toho, silný signifikantný vplyv schopnosti regulácie emóciísa prejavil aj v oblasti utvárania pozitívnych postojov a kladného vzťahu ku škole. Ďalej sa z našichvýsledkov ukazuje, že kľúčovú úlohu pri formovaní rôznej úrovne EI schopností (regulácie aporozumenia) majú premenné sociodemografického charakteru (štruktúra rodiny), rodičovskéhovýchovného štýlu (rodičovský záujem a miera konzistencie výchovného štýlu, rodičovská vrelosť) akvalita citového vzťahu medzi rodičom a dospievajúcimi. Na druhej strane, ale nemôžemejednoznačne konštatovať, že lepšia schopnosť regulácie emócií súvisí so slabším používanímneadaptívnych copingových stratégií pri zvládaní záťažových situácií, ako aj s nižšou frekvenciouparticipácie na rôznych formách antisociálneho správania. V rámci externalizovaných foriemproblémového správania, postojov k nemu, naše výsledky akcentujú vplyv ukazovateľov rodinnéhoprostredia - a to nielen význam stabilného výchovného štýlu, potrebu budovania kvalitnéhocitového vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ale aj samotné postoje a názory rodičov k nežiaducemu140