Full text of thesis - Masarykova univerzita

aspektu sociálnej žiadúcnosti). Taktiež sa z nich dozvedáme iba málo o úrovni cieľových schopností,ktoré mal program ovplyvniť. Výskum uvádza, že z dôvodu absencie štandardného prístupu v meranísociálnych a emocionálnych schopností je potrebné realizovať teoreticky postavené štúdie, ktoré bynielen vypovedali o účinných nástrojoch zachytenia jednotlivých schopností, ale aj identifikovalivzťahy medzi jednotlivými kompetenciami (Durlak et al., 2011).Jednodimenzionálne analýzy porovnania efektu programu (medzi intervenčnou a kontrolnouskupinou; pred a po jeho konaní ) nie sú plne postačujúce k odhaleniu globálneho účinku programu aobzvlášť k posúdeniu vplyvu určitých charakteristík participantov (socioekonomický status, etnicita,pohlavie), ktoré individuálne môžu ovplyvniť to, kto z účastníkov programu získa z intervencie viacalebo menej pozitívnych výsledkov. Odporúčali by sme preto vykonať analýzy vzťahu jednotlivýchcharakteristík participantov s priamymi benefitmi programu. Okrem toho komplexnejšiu evaluáciuprogramu by obohatilo aj posúdenie procesu implementácie jednotlivých aktivít (a externýcha interných faktorov, ktoré mohli proces realizácie akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť), ktoré smev rámci nášho programu nezaznamenávali, no viacerými výskumnými štúdiami (DuBois, Holloway,Valentine, & Cooper, 2002; Smith, Schneider, Smith, & Ananiadou, 2004; Durlak et al., 2011) súpovažované za podstatnú súčasť hodnotenia úspechu programov.Z metodologických nedostatkov si uvedomujeme, že z dôvodu zisťovania efektuintervenčného programu prostredníctvom testu - retestu administrovaných dotazníkov nahodnotenie cieľových oblastí a z dôvodu, že sa opierame iba o vlastné posúdenie skúmaných osôb,výsledky umožnili iba čiastočne zhodnotiť stabilitu pozorovaných zmien. Navrhovali by sme preto,okrem subjektívnych výpovedí respondentov, zaradiť aj objektívnejšie spôsoby sledovania vplyvuprogramu, v podobe rozhovorov s učiteľmi, vychovávateľmi, rodičmi, ako aj aplikáciu kvalitatívnejmetodológie (napríklad analýzu video nahrávok sedení, pozorovaní a rozhovorov s účastníkmiprogramu). Taktiež, meranie neumožnilo spoľahlivo zodpovedať, či sa po skončení programunadobudnuté zmeny udržia aj mimo našich spoločných stretnutí, a či sa dostanú do repertoárusprávania v bežných životných situáciách v dlhšom časovom horizonte. Sme si vedomí, že efektprogramu môžeme hodnotiť ako validný vtedy, keď zúčastnené osoby zaznamenávajú zmeny akovýznamne pozitívne, trvalé a konštruktívne. Istým nedostatkom je aj to, že v súčasnosti nie súvypracované univerzálne kritéria, ktoré by nám umožnili posúdiť efektívnosť programov (Výrost &Slaměník, 2001, s.195). V niektorých zmienených oblastiach správania sa ukazuje pozitívny účinokprogramu, ale trvalosť a validitu týchto zmien by potvrdili nielen merania s dlhším časovýmodstupom (my sme mali možnosť realizovať iba jedno takéto meranie v jednom súboreparticipantov), ale aj zakomponovanie sledovania užšieho sociálneho okolia (súrodenci, spolužiaci)do výskumu.138