Full text of thesis - Masarykova univerzita

9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsledkov IICieľom výskumnej časti II bolo zameranie sa na overovanie efektu intervenčného programu(v pôvodnej aj modifikovanej verzii) rozvíjať emocionálne schopnosti, pomáhať zlepšovať zvládanienáročných situácií, ovplyvňovať postoje k antisociálnemu správaniu, ako aj eliminovať niektoréexternalizované formy problémového správania. Výsledky neparametrických štatistík poukazujú naslabý účinok programu, nakoľko sa očakávané zmeny signfikantne manifestovali iba v niektorýchoblastiach správania (prejavy antisociálneho správania a preferencia copingových stratégii) a vpostojoch k antisociálnemu správaniu. Konkrétne, v rámci používania copingových stratégiíparticipujúci jedinci na programe preukázali po jeho absolvovaní, v porovnaní so situáciou predprogramom, nasledovné pozitívne výsledky: nižšiu frekvenciu používania neadaptívnych stratégiísebaobviňovanie, neustále myslenie na problém a častejšie používanie stratégie pozitívnehoprehodnotenia situácie. Pre absolventov výcviku by bolo po programe jednoduchšie sa vyrovnať sosituáciu nechcenej prezývky ako pred ním, a zároveň účastníci experimentálnej skupiny vyjadrilinižšiu mieru náročnosti k situácii týkajúcej sa rozvodu rodičov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Nadruhej strane, sa však, v rozpore s našimi predpokladmi manifestovali aj nepriaznivé zistenia. Porealizovaní programu jeho účastníci prejavili frekventovanejšie použitie stratégie obviňovaniedruhých. Je možné, že po programe mohlo dôjsť dočasne k zvýšeniu posudzovania kritickosti situáciea posudzovania druhých jedincov, a tým aj k zmene uvažovania o situáciách, s ktorými sa účastnícivyrovnávajú, čo sa mohlo odraziť aj vo zvýšenom skóre danej stratégie v druhom meraní - teda 6týždňov po programe. Postoje k antisociálnemu správaniu, ako aj niektoré formy antisociálnehosprávania sú premenné, ktorých skóre program signifikantne zlepšil v smere našich uvedenýchcieľov. Po absolvovaní programu jeho účastníci vypovedali o jednoduchšom odmietnutí drogy odkamaráta v porovnaní s jedincami, ktorí neboli do výcviku zaradení. Taktiež skóre postojovk netolerovaniu antisociálneho správania kontrolnej skupiny bolo po programe signifikantne nižšiev porovnaní s experimentálnou skupinou, ktorá preukázala významne silnejšie odmietavé postojek participovaniu na rôznych antisociálnych aktivitách. Tieto zistenia o posilnení odmietavýchpostojov voči antisociálnemu správaniu a zvládnutia vrstovníckeho tlaku (v podobe odmietnutiadrog) považujeme za podstatné, nakoľko zmeny v uvedených premenných sa môžu pozitívnepremietať aj do oblastí správania súvisiaceho s delikventnými činnosťami a užívaním rôznychnávykových látok. Ak dospievajúci jedinci netolerujú rizikové správanie, potom je u nich menšiašanca zapojenia sa do daného správania. Ďalšie priaznivé zistenia programu sa týkajú priamoniektorých foriem antisociálneho správania. Účastníci výcviku bezprostredne po ňom preukázalinižšiu frekvenciu fajčenia cigariet v porovnaní s tými jedincami, ktorí neboli začlenení do programu.134