Full text of thesis - Masarykova univerzita

Tak ako sa dospievajúci postupne čoraz viac osamostatňujú od rodičov, tak sa v ich životestávajú dôležité vzťahy k rovesníkom, prostredníctvom ktorých si môžu uspokojovať základnépsychické potreby. Nové vzťahy im dávajú istotu, ktorú strácajú odpútavaním sa od rodinya pripravujú ich taktiež na nové emočné vzťahy v dospelosti. Celkovo vplyv vrstovníkov záleží nahodnotách daných rovesníkov, charakteristikách samotných dospievajúcich a vzťahu medzi rodičmia adolescentmi (Zimmer-Gembeck, 2001).1.3.2 Vlastná identitaOkrem emancipácie od rodiny, je veľmi podstatnou vývinovou úlohou dosiahnutie jasnéhoa stabilného pocitu vlastnej identity. Mladý človek sa snaží odpovedať si na otázky kto je, kam patrí,kam smeruje, aké sú v jeho živote najdôležitejšie hodnoty, ako sa vyrovnať s požiadavkamispoločnosti a nájsť si v nej svoje miesto. V istom zmysle pojem identity v adolescencii zlučuje celkovúsebareflexiu jedinca v jeho sociálnom a kultúrnom prostredí. Ide o potvrdenie vlastnej existencie(Bačová, 2003), jednak pred sebou samým, ako aj v spoločnosti, v ktorej jedinec žije. Identita, všaknie je v adolescencii hotovou, definitívne utvorenou štruktúrou, naopak, spája sa s trvalým procesomsebapoznávania.Hľadanie vlastnej identity je procesom aktívnym, dospievajúci skúša rôzne postoje, menízáujmy, experimentuje s rôznymi sociálnymi rolami a snaží sa dosiahnuť svoj ideál. Súčasná vývinovápsychológia poníma identitu ako proces, ktorý je naplno zahájený v dospievaní , pričom v dospievaníale nekončí (Macek, 2003). Naopak, vývin a zrenie identity prechádza všetkými vývinovými štádiami.Toto je posun od tradičných koncepcií , v ktorých bola indentita chápaná ako určitá fáza procesuceloživotného vývinu, úloha ktorú treba splniť, aby sa človek mohol ďalej formovať (napr. Erikson).Samotná koncepcia identity je u rôznych autorov odlišná, napríklad Macek považuje identitu za „živús vedomím reflektovanú skúsenosť so sebou samým, ktorá je spontánne uvedomovaná akosubjektívne vnímaná, a ktorá sa dotýka takých tém, ktoré človek zámerne vzťahuje k vlastnému jaa ktoré dávajú vlastnému životu a vlastnej existencii človeka konkrétny rozmer a zmysel“ (Macek,2006, str. 73). Proces reflektovania autorstva vlastných aktivít, zažívanie vlastnej jedinečnosti aoddelenosti od druhých ľudí a uvedomovanie si časovej kontinuity vlastného života je kľúčovácharakteristika identity (McAdams, 1997).13