Full text of thesis - Masarykova univerzita

osamostatňovania sa od rodičov (Steinberg, 1999). V súlade s predpokladom rodového zosilnenia(Polce-Lynch, Myers, Kliewer, & Kilmartin, 2001) dochádza na základe tradičných rozdielov vgendrových roliach v adolescencii k rastúcemu tlaku na osvojovanie si gendrových rolí a správania sav súlade s nimi. Príkladom je fakt, že dospievajúce dievčatá sa v porovnaní s chlapcami usilujú viac oudržanie emočných väzieb na rodinu a snažia sa nájsť rozdiel medzi rovnováhou v autonómii anekonfliktným vzťahom s rodičmi (Geuzaine, Debry, & Liesens, 2000).1.3 VÝVINOVÉ ÚLOHYJedinci v období dospievania musia v spoločnosti, v ktorej žijú, úspešne zvládnuť niekoľkoúloh, počínajúc ovládnutím svojej impulzivity až po prijatie seba samého (Schoeppe, Hagard, &Havighurts, 1953).1.3.1 Formovanie autonómieMedzi hlavné vývinové úlohy v období dospievania patrí najmä uvoľnenie sa z prílišnejzávislosti na rodičoch a na druhej strane, nadväzovanie diferencovanejších vzťahov s vrstovníkmirovnakého a neskôr aj odlišného pohlavia. Obdobie dospievania je v tomto smere kľúčovéa rozhodujúce pre uspokojivé prevzatie neskorších manželských a rodičovských rolí.Rozvoj nezávislosti je bezpochyby súčasťou procesu nadobúdania autonómie počasdospievania, pričom autonómia znamená viac ako správať sa nezávisle. Ide o uvažovanie,pociťovanie a morálne rozhodovanie, ktoré je vlastné a charakteristické pre toho ktorého jedincanamiesto nasledovania názorov a predstáv ostatných (Steinberg, 1999). Rozvoj behaviorálnej,emocionálnej a kognitívnej autonómie počas adolescencie odráža priebeh nástupu pozitívnehomentálneho zdravia, vysokej sebaúčinnosti (sebavedomia), motivácie a regulácie (Zimmer-Gembeck,2001) v dospelosti.Tento proces osamostatňovania prebieha rôzne. Mnohí adolescenti svojich rodičov kritizujú,odsudzujú ich názory, odmietajú ich hodnoty a normy a snažia sa im dokázať, že si dokážu poradiť ajbez nich. Iní sa boja straty rodičovskej istoty a naopak, sa k nim ešte viac snažia pripútať. Pokiaľinterakcie medzi rodičmi a dospievajúcimi zachovávajú charakteristiky vzájomného rešpektovania saa otvorenosti, adolescentom bude jednak záležať na zachovaní vzťahov s rodičmi a zároveň sanebudú cítiť obmedzení vo svojej nezávislosti. Za normálnych okolností si teda dospievajúci,i napriek svojej túžbe po emancipácii, udrží pozitívny vzťah s rodičmi a ponecháva si základnéhodnoty a morálne postoje prijaté zo svojej rodiny. Viac ako o proces separácie ide o proces zmeny atransformácie rodiných vzťahov (Hill & Holmbeck, 1986).12