Full text of thesis - Masarykova univerzita

9 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU II9.1 CIELE, VÝSKUMNÉ OTÁZKY A HYPOTÉZY IINa základe teoretických východísk a empirických faktov, ktoré sme načrtli vpredchádzajúcich častiach práce o role emocionálnej inteligencie ako schopnosti, jej benefitoch adeficitoch v rôznych kontextoch života adolescentov, budeme v druhej výskumnej časti prezentovaťanalýzy výsledkov odpovedajúce na otázku: Je možné pomocou intervenčného programu zvyšovaťschopnosti emocionálnej inteligencie u dospievajúcich tak, aby sa zaznamenal aj dlhodobejšíefekt?Ústredným cieľom druhej časti výskumu bolo zistiť, či je možné pomocou intervenčnéhoprogramu, zameraného na zvyšovanie úrovne EI schopností zakotvených aj v niektorých témachantisociálneho správania a copingu, vyvolať zmeny v emocionálnej sfére (identifikovanie,porozumenie a regulovanie emócií), vo zvládaní záťaže, ako aj v oblastiach antisociálneho správaniau jedincov ranej adolescencie.Hlavný výskumný cieľ v druhej časti práce sme vymedzili nasledovne:Zistiť možnosti intervenčného programu s využitím experimentálnej a kontrolnej skupiny:- prioritne zlepšiť úroveň schopností EI (identifikovania emócií, porozumenia a regulácie emócie) anavyše schopností zvládania záťaže, možnosti posilniť odmietavý postoj voči antisociálnemusprávaniu a eliminovať prejavy antisociálneho správania.V súlade s uvedenými cieľmi sme formulovali hlavnú hypotézu:H1 u dospievajúcich v experimentálnej skupine, ktorí absolvujú špecializovaný program nazvyšovanie schopností EI aj prostredníctvom tém antisociálneho správania a copingu predpokladámezmeny oproti kontrolnej vzorke (ktorá neabsolvuje žiadny intervenčný výcvik) v smere (preukázanímsignifikantných rozdielov pred a po realizácii intervenčného programu v oblasti zvýšenia úrovneporozumenia emóciám, ich lepšej identifikácii a adaptívnejšej regulácii.Zároveň predpokladamé preukázanie vedľajších zmien:H2 participatni experimentálnej skupiny budú po absolvovaní intervenčného programu lepšieschopní zvládať záťaž voľbou viac adaptívnych copingových stratégií ako pred programom.H3 participatni experimentálnej skupiny budú mať po absolvovaní intervenčného programu viacodmietavé postoje voči participácii na antisociálnom, agresívnom správaní, voči drogám, ako ajoptimistickejšie očakávania úspechu v budúcnosti ako pred programom.H4 participatni experimentálnej skupiny sa budú po absolvovaní intervenčného programu menejčasto podieľať na antisociálnem, agresívnom správaní, na užívaní návykových látok, a budú maťmenej delikventných kamarátov ako pred programom.115