Full text of thesis - Masarykova univerzita

zorného uhla druhého človeka sa teraz jedinec dokáže pozerať aj sám na seba (Kohlberg, 1983;Roney, 2005).1.2.2 Emocionálny vývinZmeny hormonálnych funkcií v dospievaní so sebou prinášajú nielen telesnú premenu, alei určitú emočnú labilitu, ktorá sa môže prejavovať väčšou impulzivitou a nedostatkomsebaovládania. Tieto sú výrazné najmä v prvej fáze adolescencie. V súvislosti s novými situáciami,ktorým musia čeliť adolescenti, je tiež tomuto obdobiu pripisovaný zvýšený emočný distres (Susman,Dom, Inoff-Germain, Nottelman, & Chrousos, 1997). V adolescencii sa najmä vďaka abstraktnémumysleniu zvyšuje kapacita pre prácu s negatívnymi emočnými stavmi (Abe & Izard, 1999).Typická pre toto obdobie je zvýšená introvertnosť. Dospievajúci sa vo svojich pocitoch častonevyzná, no zo strachu z nepochopenia, alebo výsmechu, si ich necháva pre seba, odmieta ichprejavovať navonok a niekomu sa zdôverovať. Sebahodnotenie je kolísavé, dospievajúci sú neistía zraniteľní (Vágnerová, 2000).Jedinci vo veku 11 rokov disponujú pomerne veľkým množstvom emocionálnychkompetencií. V danom veku majú nadobudnutú schopnosť prisúdiť emocionálny podnet viack vnútorným ako k externým javom (táto schopnosť emocionálneho porozumenia umožňuje deťompredpovedať emócie druhých bez toho, aby potrebovali pozorovať ich fyzické prejavy). V priebehudaného vývinového štádia, dospievajúci stále viac a viac rozumejú komplexnostiam emócií,predovšetkým tomu, že emocionálne stavy druhých nie sú tak jednoduché ako si predstavovaliv mladšom veku, a teda môžu byť dôsledkom komplexných príčin, ktoré nie sú vždy navonokjednoznačné. Precvičujú si schopnosť myslieť simultánne o protichodných emóciách k rovnakémuobjektu napr. že je možné zároveň prežívať viac ako jednu emóciu (cítiť sa šťastný, že môže hrať zalepší tím, ale zároveň nervózny z novej zodpovednosti). V období ranného dospievania taktiežnarastá úroveň a prejav empatie, na ktorú má podstatný vplyv podpora rodiny. Dôležitým faktorom vmanifestovaní emocionálneho prejavu dospievajúcich je ich zvýšená senzitivita posudzovaniadruhými jedincami. Konajú tak, akoby boli pred imaginárnym publikom, ktoré ich analyzuje adetailne hodnotí . Preto sú si takto zmýšľajúci jedinci vedomí dopadu svojho emocionálneho prejavuna ich sociálne interakcie s ostatnými, a predovšetkým dopadu na uznanie rovesníkmi. Napriekvýraznému posunu rozvoja emocionálnych zručností oproti obdobiu mladšieho školského veku, sadospievajúci musia neustále vyrovnávať s ťažkou úlohou učenia sa, kedy a ako riadiť určité emócie(Rosenblum & Lewis, 2003).Jednou z dôležitych vývinových úloh tohto obdobia je taktiež dosiahnutie emočnejautonómie, ktorá je ponímaná v zmysle vzťahov vzdávania sa závislosti a emocionálneho11