Full text of thesis - Masarykova univerzita

v teste STEU môže predstavovať práve dominanciu kolektivistických charakteristík u čiernycha zmiešaných juhoafrických dospievajúcich (ktorí v našej vzorke dominovali nad bielymi, a ktorí savyznačujú horšími schopnosťami identifikovania a porozumenia emócií) (Matsumoto, 1989, 1992).Všeobecne, nižšie skóre v STEU teste v obidvoch vzorkách adolescentov môže vypovedať o niedostatočne rozvinutej schopnosti emocionálneho porozumenia. Predpoklady o preferenciicopingových stratégií sa potvrdili. Juhoafrickí adolescenti signifikantne častejšie používali stratégiezamerané na emócie (vyhľadávanie emocionálnej podpory a viery) oproti slovenským dospievajúcim,ktorí naopak, z adaptívnych stratégií preferovali používanie aktívneho copingu a plánovania, tedastratégie viac zamerané na riešenie problému. Tieto výsledky sú v súlade s doterajšími štúdiami,ktoré prezentujú prevahu emocionálneho copingu v kolektivistických kultúrach (akou je vzorkajuhoafrických dospievajúcich) nad copingom zameraným na riešenie problému. Zaujímavé jezistenie, že v takmer všetkých adaptívnych stratégiách dosiahli juhoafrickí účastníci vyššie skóre,a teda signifikantná väčšina z nich by zvolila dané stratégie častejšie oproti slovenskej vzorke. Taktiežvýznamná preferencia stratégií popierania a nezapájania sa do riešenia problému u juhoafrickýchdospievajúcich je v súlade s už zmienenými kroskulturálnymi výsledkami (Gelhaar, Seiffge-Krenke,Bosma, Gillespie, Tam, & Tzelepi, 2004). Okrem preferencie copingových stratégií sme skúmalivnímanie náročnosti 6 testových situácii zo Situačno copingového dotazníka. Situácie týkajúce saškolských problémov boli vnímané signifikantne náročnejšie juhoafrickými žiakmi v porovnaní soslovenskými rovesníkmi. Pre obidve skupiny dospievajúcich by bolo najťažšie vyrovnať sa so situáciutýkajúcou sa rodinného prostredia, a to s rozvodom rodičov a chorobou rodičov alebo súrodenca. Ajtieto výsledky korešpondujú s doposiaľ uvedenými výskumnými štúdiami, v ktorých dospievajúcipokladali školské stresory za také, ktoré sa dajú ľahšie zvládnuť pri porovnaní s interpersonálnymi(Medveďová, 2001).Signifikantné rozdiely v škálach antisociálneho správania a s ním súvisiacich fenoménov(postojov k nemu a afiliáciou s delikventnými vrstovníkmi), poukazujúc na významnefrekventovanejšie podieľanie sa na antisociálnom správaní, početnejšie utváranie delikventnýchkamarátstiev u slovenských dospievajúcich oproti juhoafrickým boli v protiklade s našimiočakávaniami. Tieto výsledky sú aj v rozpore s výskumnými prácami mapujúcimi antisociálnesprávanie u adolescentov v Južnej Afrike (Flisher et al., 2005; Flisher et al., 2004), ktoré v porovnaníso slovenskými štúdiami (Baška et al., 2011) predkladajú vyššiu frekveciu zapájania sadospievajúcich do rôznych typov negatívneho správania (počat bitiek za posledný rok, šikanovanie).Ďalšou premennou, ktorej hodnoty porovnania v dvoch súboroch (JAR a SK) nekorešpondujú sdoterajšími štúdiami je viktimizácia (expozícia násilia ako obete). Vzhľadom na pomerne vysokozastúpenú kriminalitu a násilie v rôznych častiach Južnej Afriky, sme mohli očakávať aj signifikantne109