Full text of thesis - Masarykova univerzita

lízkeho vzťahu medzi rodičmi a deťmi s nižšou mierou výskytu antisociálneho správania. Ďalej saobjavil aj vzťah predpokladov detí o názoroch ich rodičov na netolerovanie antisociálneho správania(svojich detí) s nižšou frekvenciu zapájania sa do antisociálneho správania, užívania alkoholu, cigariet, asociácie s delikventnými vrstovníkmi a silnejšími postojmi proti participácii na antisociálnom,agresívnom správaní ako aj jednoduchším odmietnutím drogy od kamaráta. Tieto zistenia sú v súlades uvedenými teoretickými predpokladmi o negatívnom vplyve názorov rodičov týkajúcich satolerovania antisociálnych činností (najmä užívaniu alkoholu) na samotné antisociálne správaniedetí. Ďalšie výsledky korelácií rodičovskej vrelosti s postojmi netolerovania antisociálneho správaniaa rodičovskej vrelosti s ľahším odmietnutím užitia drogy od kamaráta takiež podporujú informácie opôsobení priaznivého rodičovského výchovného štýlu (vrelosť , záujem) ako protektívneho faktorarizikového správania. Premenná, vzťah medzi rodičmi a deťmi najsignifikantnejšie vysvetľovalaantisociálne správanie - jeho závažnú formu. Signifikantnosť daného prediktora zdôrazňuje významcitovej blízkosti vzťahu medzi rodičmi a deťmi pri zapájaní sa dospievajúcich do rôznychantisociálnych aktivít. Ak účastníci považujú svoj vzťah s rodičmi za blízky, potom je u nich rizikozapojenia sa do antisociálnych činností nižšie. Popri participovaní na antisociálnom správaní, smesledovali aj postoje k danému správaniu, pričom sa preukázali 2 predikujúce premenné- mienka detío názoroch rodičov a nekonzistnený výchovný štýl, ktoré významne ovplyvňujú názorydospievajúcich k tolerovaniu rôznych foriem antisociálneho správania. Mienka adolescentov o tom,či ich rodičia považujú antisociálne správanie svojich detí za zlé, napomáha vo formovaní výrazneodmietavých postojov k antisociálnemu správaniu. Naopak, ak sú dospievajúci vystavenínekonzistentnému výchovnému štýlu, ich názory a postoje sa zhoršia v tom zmysle, že nebudúhodnotiť rôzne antisociálne správanie ako nežiadúce, a teda zvýši sa ich miera akceptovateľnostidaného správania.Posledným cieľom v tejto výskumnej časti bolo sledovanie rozdielov (porozumenia emócií,copingových stratégií a antisociálnych činností) medzi dvoma súbormi detí pochádzajúcichz rozdielnych kultúrnych oblastí. Realizovaná ekvivalencia metodík zvlášť pre obidva súboryjuhoafrických a slovenských dospievajúcich poukázala na viac vyhovujúcu, 13 faktorovú štruktúruSituačno copingového dotazníka oproti faktorom druhého radu, jej prijateľné psychometrickévlastnosti, ako aj uspokojivé hodnoty vnútornej konzistencie škál SAHA. Všetky cieľové škály smemohli porovnať medzi obidvomi skupinami účastníkov výskumu , nakoľko v obidoch súboroch merajúškály rovnaké konštrukty.Manifestovalo sa niekoľko podstatných rozdielov v sledovaných oblastiach. Dimenziekolektivizmu a individualizmu môžu vysvetľovať niektoré výsledky, najmä vzhľadom na rozdielyv porozumení emócií a copingových stratégií. Dosiahnuté nižšie skóre juhoafrických účastníkov108