Full text of thesis - Masarykova univerzita

vzťahom medzi spomenutými premennými. Napriek naznačeným významným koreláciám regulácieemócií s neadaptívnymi stratégiami sebaobviňovaním a myslením na najhoršie alternatívy,nemožeme formulovať závery o jednoznačnom vzťahu lepšej schopnosti regulácie emócí s menšoupravdepodobnosťou voľby neadaptívnych copingových stratégií. K definitívnemu potvrdeniuexistencie daného vzťahu chýba dostatok empirických štúdií, ktoré by prinášali jasnejší obrazo asociácii EI a copingu, no napriek tomu, sa naše výsledky zhodujú so zisteniami štúdií realizovanýmiso staršími adoelscentmi o negatívnej asociácií EI ako schopnosti s copingovými stratégiamizacielenými na emócie - sebaobviňovaním a myslením na najhoršie alternatívy (Matthews et al.,2006).Sociodemografické premenné (štruktúra rodiny), rodičovský štýl výchovy a vzťah medzirodičmi a deťmi, hrajú podstatnú úlohu pri formovaní EI schopností. Svedčia o tom viaceréočakávané asociácie medzi reguláciou emócií (negatívnych) a štruktúrou rodiny , ktoré naznačujú , žeživot v neúplnej rodine sa spája s menej rozvinutou schopnosťou regulácie, predovšetkýmpozitívnych emócií. Zároveň, blízky vzťah medzi rodičmi a deťmi významne koreluje so všetkýmipremennými EI ukazovateľov, okrem identifikácie emócií. To znamená, vnímaná blízkosť vzťahus rodičmi súvisí s lepšou úrovňou porozumenia a regulácie emócií. Početné množstvo výskumnýchštúdií informuje aj o dôležitosti kvality rodičovského výchovného štýlu na rôzne aspekty správaniadospievajúcich a formovania emocionálnych schopností. Zdôraznený je najmä pozitívny vplyvrodičovskej lásky na rozvoj schopnosti porozumenia a regulovania emócií (Bennett et al., 2003;Alegre & Benson, 2007; Dunn & Brown, 1994; Steele et al., 1999). Výsledky realizovanej regresnejanalýzy sú v súlade s existujúcimi zisteniami, pričom v našich dátach sa ako najsignifikantnejšieprediktori, ovplyvňujúce celkovú reguláciu emócií a reguláciu pozitívnych emócií, preukázalipremenné výchovného štýlu - rodičovský záujem a nekonzistentý výchovný štýl. Je možnékonštatovať, že menej adaptívna regulácia emócií je ovplyvnená nekonzistentným výchovným štýloma naopak, k rozvinutejšej schopnosti regulácie emócií prispieva rodičovský záujem o životdospievajúcich. Schopnosť porozumenia emócií bola signifikantne vysvetlená iba jedným z dvochregresorov - rodičovskou vrelosťou, teda dostatočné prejavovanie lásky a pozornosti zo stranyrodičov najvýznamne zvyšuje formovanie správneho porozumenia emócií u dospievajúcich.Druhým cieľom práce bolo osvetliť vzťahy medzi externalizovanými formami problémovéhosprávania, postojmi k nemu so sociodemografickými charakteristikami, vzťahom medzi rodičmia deťmi, s mienkou detí o názoroch rodičov a s výchovným štýlom. Harmónia medzi rodičmi a deťmia ich blízky citový vzťah je podľa Crissa (et al., 2003 , cit. podľa Verešová & Hušvétyová, 2005)faktorom utvárania pozitívnych sociálnych vzťahov, nízkej úrovne agresivity a behaviorálnychproblémov. Naše dáta podporujú dané zistenia, nakoľko, ako sme predpokladali, preukázal sa súvis107