Full text of thesis - Masarykova univerzita

korelácie sú, napriek tomu, v súlade s existujúcimi štúdiami, ktoré informujú, že vyššia schopnosťregulácie emócií sa spája s neprítomnosťou depresívnych symptómov (Fernandez-Berrocal, Alcaide,Extremera, & Pizzaro, 2006), nižšou hyperkativitou (Agostin & Bain 1997; Eisenberg, et al., 2000), akoaj vyšším sebavedomím (Schutte, Malouff, Simunek, MsKenley, & Hollander, 2002; Mayer, Salovey,& Caruso, 2002) a celkovo lepšou životnou spokojnosťou (Brackett & Mayer, 2003).Na základe údajov výskumných prác o vzťahu vyššej úrovne schopnosti EI s menejagresívnym správaním (Gli-Olarte Marquez et al., 2006; Denham et al., 2003; Nellum-Williams, 1997;Rubin, 1999; Saarni, 1999) sme predpokladali, že adekvátna schopnosť porozumenia a regulovania EIsa môže spájať aj s postojmi k antisociálnemu správaniu. Hypotéza vyjadrujúca daný predpoklad sapotvrdila. Potenciálnymi indikáciami existencie možného vzťahu vyššej úrovne schopnostiporozumenia emóciám a ich regulácie s názormi netolerujúcimi antisociálne správanie (Brackett etal., 2004) sú práve negatívne asociácie medzi porozumením emócií, reguláciou negatívnych ajpozitívnych emócií so škálou pokušenia, ktoré vysvetľujú, že čím viac dospievajúci rozumejúemóciám a emocionálnym situáciám a vedia primerane regulovať svoje emócie, tým je pre nichjednoduchššie zvládnuť tlak rovesníkov k užitiu drogy. Pomerne jednoduché odmietnutie drogpotom môže viesť samotných jedincov k vytvoreniu striktnejších postojov voči účasti na rôznychantisociálnych aktivitách. Regulácia emócií sa javí ako významný činiteľ aj pri formovaní postojovodmietajúcich antisociálne správanie, nakoľko prezentované výsledky naznačujú, že dobrenadobudnutá schopnosť regulovania svojich emócií súvisí s utváraním odmietavých postojovk participácii na rôznych formách antisociálnych aktivít. V neposlednej rade primeraná reguláciaemócií sa ukazuje aj vo vzťahu s pozitívnymi očakávaniami úspechov do budúcnosti.Vplyv schopnosti porozumenia a regulácie emócií sme sledovali aj v oblasti školskéhoprospechu a postojov ku škole. Niekoľko významných korelácii v predpokladanom smere medziporozumením emócií , reguláciou emócií (aj pozitívnych emócií) s priemernými známkami, známkamina vysvedčení a s akademickou motiváciu, podporuje výsledky iných štúdií o dôležitosti vyššejschopnosti porozumenia a regulovania emócií na dosahovanie lepších školských výsledkov (Gil-Olarte Marquez, Palomera, & Brackett, 2006). Obzvlášť signifikantný vplyv regulácie (negatívnych)emócií na pozitívny postoj ku škole sa manifestoval regresným modelom, ktorý poukazuje na fakt, žepráve vysoká schopnosť regulácie nepriaznivých emócií pozitívne ovplyvňuje postoje ku škole a vediek formovaniu kladného vzťahu ku škole.Pri sledovaní vzťahov EI schopností s copingovými stratégiami, v rámci ktorých sademonštrovali iba korelácie EI ukazovateľov s dvomi copingovými škálami sme, na rozdiel odvýsledkov kladných asociácií EI zručností s adaptívnym copingom prezentovaných v mnohýchvýskumných prácach, mohli čiastočne potvrdiť iba jednu hypotézu, vzťahujúcu sa k záporným106