Full text of thesis - Masarykova univerzita

8.7 DISKUSIA I8.7.1 Diskusia výsledkov IPrvým stanoveným cieľom práce bolo preskúmať vzťahy EI schopností porozumenia,identifikácie a regulovania emócií s premennými problémového správania v podobeexternalizovaných a internalizovaných foriem, ako aj s postojmi dospievajúcich k nežiadúcemusprávaniu. Očakávané korelácie vyššej úrovne EI schopností s menej frekventovaným užívanímnávykových látok a menšou účasťou na antisociálnom správaní, naznačené vo viacerých štúdiách(Brackett & Mayer, 2003; Brackett et al., 2004; Trinidad & Johnson,2002), sa v našich dátachnepreukázali. Vysvetlením môže byť slabá náväznosť výkonových mier EI na kontext reálnych situácií.Okrem toho, úroveň jednotlivých schopností EI môže byť determinovaná aj vzhľadom na pôsobenieautomatických procesov (ide o nevedomé nekontrolované procesy, nie je ich možné zastaviť), ktorérovnako, ako vedomé, charakterizujú emocionálne spracovávanie a môžu sa spájať s emočneinteligentným správaním prostredníctvom rôznych psychologických mechanizmov (Fiori, 2009).Keďže u subjektov nedosahovalo skóre úrovne schopností EI vysoké hodnoty, jedincipravdepodobne nemajú zatiaľ dostatočnú citlivosť k emocionálnym informáciám, pričompredvedomé procesy im neslúžia ako zdroj informácií k percepcii emócií, a tým pádom sa aninevyznačujú uvedomovaním si emocionálnych aspektov na vysokej úrovni. Aj prítomnosťnevedomých procesov, ktoré vedú k emocionálnemu intuitívnemu regulačnému procesu, mohla dourčitej miery ovplyvniť nevýznamné slabé asociácie EI kompetencií s antisociálnym správaním.Zastúpenie rôznych foriem antisociálneho správania, užívania alkoholu a cigariet bolo veľmi nízke, čoznamená, že u väčšiny dospievajúcich sa dané formy správania nevyskytujú. Aj tento fakt môže byťdôvodom nevýznamných korelácií so škálami EI (nakoľko korelácie sú založené na meraní variabilitypremenných a dáta s prevažne nulovým skóre nemajú žiadnu hodnotu). Prípadným riešením situáciedát s excesívnymi nulami bolo dichotomizovanie daných premenných a následné sledovanie vzťahovtetra chorickými koreláciami, no ani táto analýza nepriniesla v upravených dátach očakávané vzťahy.Okrem uvedeného argumentu, je možné, že veľkosť vzorky (N 86) nebola dostačujúcak významnému preukázaniu daných asociácii a aj miera pravdivosti výpovedí detí mohla ovplyniťsamotnú validitu výsledkov.Na druhej strane, asociácie metodík EI schopností a niektorých foriem internalizovanéhoproblémového správania (úzkosť, depresívne symptómy, hyperaktivita, sebavedomie a problémy svrstovníkmi) sa čiastočne v našich dátach preukázali, a to v rámci vzťahov regulácie emócií (a jejdvoch zložiek) so všetkými premennými internalizovaného problémového správania, okrem úzkosti.Toto zistenie sa však nepotvrdilo v prípade schopnosti porozumenia a identifikácie emócií, ktoréneboli vo významnom vzťahu so žiadnymi škálami internalizovaného správania. Signifikantné105