Full text of thesis - Masarykova univerzita

a nepreukázali univerzálny výskyt emocionálnych kríz spojených s dospievaním . Podľa Macka (2003,str. 32-33) „skôr ako o krízu, ktorá sa spája s negovaním všetkého doterajšieho hodnotného, sačastejšie jedná o proces pozvoľnej transformácie vlastných pocitov, názorov a hodnôt. Pre tentoproces sa viac ako kríza, hodia termíny ako hľadanie a prehodnotenie.“1.2.1 Kognitívny vývinV období dospievania dochádza k zmene uvažovania. Charakteristickým je využívanie novýchkognitívnych schopností riešenia problémov abstraktným uvažovaním a zvažovaním viacerýchperspektív. Myslenie jedincov prechádza zo štádia konkrétnych operácií, smerom k formálnemuštádiu, kedy prestávajú byť viazaní na konkrétnu realitu a sú schopní uvažovať hypoteticky.Adolescenti v rannom štádiu myšlienkovo experimentujú s rôznymi pojmami, zohľadňujú viacerémožnosti a kombinácie riešenia problémov. Môžu tak uvažovať o alternatívnych riešeniach a vybraťto, čo sa im v danej situácii javí ako najvhodnejšie (Inhelder & Piaget, 1958). „Menia sai charakteristiky pamäte, a to ako krátkodobej, tak i dlhodobej. S pribúdajúcim vekom a životnýmiskúsenosťami sa prirodzene zvyšuje i kvantita informácií uložených v dlhodobej pamäti“ (Macek,2003, str. 46).Tento proces kognitívneho rozvoja sa objavuje v postupných kumulatívnych krokoch,zvyčajne v jednej doméne, skôr ako radikálnym a globálnym nástupom (Case, 1991; Siegler, 1991).Navyše konštruktivistická teoria tvrdí, že vedomosti sú tvorené pomocou interakcie jedinca sinformáciami, materiálom a inštrukciami. Podľa toho, kognitívny rozvoj nastáva vtedy, keď jedinecnadobudne skúsenosť s určitým konceptom a informáciami a následne si formuje stratégie korganizovaniu daných poznatkov a informácií do jeho mentálnej štruktúry, alebo schémy.Zmeny prebiehajúce vo fyzickej, kognitívnej a sociálnej sfére života motivujú dospievajúcichk prehlbovaniu vlastného poznania a menšieho akceptovania predkladaných informácií autoritami(rodičmi, učiteľmi). Všeobecne, dospievajúci majú záujem skúmať rôzne oblasti záujmu, čo saodohráva systematicky. Ako nadobúdajú presnejšiu predstavu o tom, kto sú, ich orientácia na rôznezáujmové činnosti sa stáva viac špecifickou. Toto často vedie k výberu jednej oblasti, do ktorejinvestujú čas a mentálnu energiu, zatiaľ čo ostatné ignorujú. V tomto zmysle sa stávajú dospievajúciužšie zameranými na okruh svojich záujmov, prehlbujú si z toho plynúce znalosti, a tak zdokonaľujúsvoj mentálny rast (Urdan & Klein, 1998).Nástup formálnych operácií, zvýšená kapacita analytického myslena, reflexie a introspekcieumožňujú tiež nový spôsob morálneho hodnotenia a sú príkladom spojenia morálnehoa intelektuálneho rozvoja. Objavujú sa častejšie mravné súdy, ktoré berú ohľad na druhého. Zo10