Spýtali sme sa - Lesy SR š.p.

Lesník,časopis zamestnancov štátnehopodniku LESY Slovenskejrepubliky, Banská Bystricaredakčná radaIng. Ján Mičovský, CSc.,Ing. Jozef Marko,Ing. Lucia Hanková,Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.,JUDr. Milan Vančo,predseda redakčnej radyIng. Jozef Djubekvýkonný redaktorMgr. Peter Gogola,www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.skrada stálych prispievateľovIng. Július Burkovský, Jiří Junek,Ing. Radoslav Ľorko,Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič,Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza,Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo,Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala,Ing. Ladislav Dochán,Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla,Ing. Marek Tabernaus,Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek,Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško,Rudolf Halák, Ing. Karol Volentier,Martin Matysgrafická úpravaMária Gálová, Miloš SedláčekNárodné lesnícke centrum,T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolennáklad: 3000 výtlačkovfoto obálkaPeter GogolaModerátor relácie Halali Ľubo Kľúčikspovedá lesníka vo výslužbeJána Pšidu.adresa redakcieNámestie SNP č.8,975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78,Fax: 048/434 41 91registráciaMK SR B 13 r. č. 3821/2007zo dňa 1.8.2007142 Obsah3 EditorialSpýtali sme sa...Téma mesiaca:Lesnícke a drevárske múzeum4 História slovenského lesníckehoa drevárskeho múzejníctva6 Rozhovor s vedúcou múzeaMgr. Ľubicou Miľanovou7 Kalendárium výstav 20088 Prevencia kriminality v lesnomhospodárstve9 Stratégia rozvoja š. p. LESY SRpre roky 2008 -2017Kam bude kráčať štátny podnik LESY SRv ďalšom desaťročí10 Certifikácia zavŕšená !11 Etudy z dreva12 Lesníci hrajú v rámci rezortu prímĎalšia aktivizácia lesníckych PR v roku 200813 LESY Slovenskej republiky– Lesy pre všetkýchVedenie štátneho podniku schválilonovú koncepciu práce s verejnosťou„Ples v opere“ na lesnícky spôsob14 Darcovia krvi v našich radochOtvorenie staronovej lesnej správyv Brusne15 „Povedzme si, čo chceme a čo nie“Vedúci Lesnej správy DuchonkaIng. Dušan MIKUŠ16 Ohryzové dreviny - jedna z ciestochrany lesných kultúr17 Andrej Kmeť – 100. výročie smrti18 Ocenenie v pravých rukáchVýrad ako na „Dolniakoch“19 Budapeštianská FeHoVa 2008(Zbrane, Rybárstvo, poľovníctvo)20 Prienik uhlovDokedy treba trápiťlesníka? Preraďmetam inžinierov...Na pni nie!Obsah22 Poriadok v hlavách i v leseDnes z LS Sirk23 Stromy extra: Sekvoja z osadyHorňany24 Záujem o dražby stúpaV roku 2007 sa najlepšie predávali buk,dub, smrekovec, orech čierny a jaseň26 Fínske inšpirácie – 1. časť28 IV. ročník Novoťskýchfurmanských dníPrávne okienko29 I. Prehodnoťte svoj postojPrírode blízke obhospodarovanie lesa30 Alternatívna metóda HÚL– tvorba LHP na podkladeprevádzkovej inventarizácie– 2. časť31 Živo v skanzeneAtmosféra lesníckej samotyVíkend na lesníckej chate32 Banskobystrická stopa SNPNaši opäť bodovali, aleboOravskí lesníci sa prezentujú ajmedzinárodne33 Deti sú skrátka zlatéO folkloristke Ing. Alene ĎURKOVIČOVEJTavič železa s láskou k prírode34 Neobjasnené posolstvo35 Prepáčte, ak sa mýlim...Hovorme s verejnosťou, očakávato od násPrečo mám rada les36 KrížovkaUveríte?37 FilokartiaPoľovnícky receptár38 Pre deti39 Kalendár podujatíŽivotné jubileá40 - 41 ºC24

editorial | anketaLepšie sa je opýtať, ako nevedieť. Diskusia o zmysluplnosti zvýšenia nákladu Lesní-ka na tritisíc kusov priniesla argument v jeho prospech v tom, že časopis má potenciálšíriť dobré meno podniku aj v rodinách zamestnancov. A tak sa zrodil nápad na anketovúotázku (výber z odpovedí viď nižšie). Počet odpovedí a ich znenie bolo príjemnýmzistením, potvrdzujúcim naše domnienky. Z bezmála jeden a pol stovky odpovedí bololen päť lakonických „nie“. Väčšina obsahovala informáciu, že Lesník neostáva kdesi napolici v kancelárii lesnej správy či ústredia odštepného závodu. Dozvedeli sme sa, ženáš časopis s obľubou čítajú manželky zamestnancov, susedia, priatelia, dôchodcovia,študenti i deti školou povinné. Ak vydavatelia týždenníkov tvrdia, že ich časopis čítav priemere „dva a pol čitateľa“ na jeden výtlačok, mámedôvod si myslieť, že s Lesníkom to nebude inak. A to jezistenie, ktoré nás teší.Príjemné čítanie vám prajeSpýtali sme sa:Číta časopis Lesník aj niekto z Vašich priateľov alebo členov rodiny?AnketaIng. PAVEL ZLEVSKÝ, referentpoľovníctva a lesoturistiky OZKrupinaVždy si rád prečítam časopisLesník, lebo informácie súpodané na profesionálnej úrovni.Moja oblasť je poľovníctvoa lesoturistika, tu čerpám námetya vedomosti do budúcna. Oblasťvýroby a riadenia lesníckej práceje tiež zaujímavá. Rodinnýchpríslušníkov zaujíma oblasťpoľovníctva a prezentácie LesovSR na verejnosti. Časopis radiprelistujú a sú radi, že majúv dome lesníka!Ing. MÁRIA GÉCIOVÁ, vedúciekonomiky OZ KošiceÁno, Lesník číta pravidelne ajmôj manžel, občas je aj drobnýmprispievateľom. Úroveň časopisuhodnotíme obaja vysoko.Možno by som privítala rubriku,v ktorej by sa naši zamestnanciprezentovali svojimi koníčkami,ktoré sú častokrát netypickéa dozvedáme sa o nich náhodoupri rôznych stretnutiach.DUŠAN KOVAL, referentekológie OZ SobranceČasopis číta celá rodina, t. j. dvajasynovia a manželka. Niekedy ajsusedia.Ing. BOTTO, technik LS Muráň,OZ RevúcaČasopis Lesník z rodiny ani niktoz priateľov nečíta. Chodili námdva výtlačky na LS a boli smesedemnásti, tak časopis bol lenna správe. Dnes prišiel každémujeden výtlačok. Beriem ho domov,lebo manželka sa zaujíma o mojuprácu a je veľká milovníčka lesaa prírody.Ing. KATARÍNA CHVÁLOVÁ,riaditeľka OZ SemenolesÁno, u nás je naj fanúšik Lesníkamoja 75-ročná mama, ktorá hozodpovedne prečíta od začiatkudo konca. Niekedy ma potomúplne prekvapí svojimi postrehmi.Potom si ho prečítajú deti, alelen to, čo ich zaujme a syn sipravidelne vypisuje „lesnícke“vtipy. A niekedy si ho požičiavajúnávštevy, ktoré ho zbadajú prinávšteve, či už v práci, alebo ajdoma.MÁRIA VIZVÁRYOVÁ, účtovníkOZ ŠaštínČasopis Lesník číta u nás celánaša rodina. Dedko ako bývalýzamestnanec OZ Šaštín, ktorýu lesov odpracoval 42 rokovčíta Lesník od A - Z. Zaujíma hovšetko dianie. Dcéra sa ihneďvrhne na krížovku, vnučka zasesúťaží. Ďakujeme Vám za nášLesník.Ing. JÁN ŠVANČARA, vedúciOULČ, GR LESY SRSkoro pravidelne nosím časopisdomov a okrem manželky si hoveľmi rád prečíta aj môj bývalýkolega t. č. na zaslúženomdôchodku z jednoduchéhodôvodu – stále sa cíti byť našomkruhu, nestráca kontakt s LSRa lesmi vôbec.Ing. ROMAN ĎURIŠ,poľovný referent a referentlesoturistiky OZ LeviceNakoľko i moja manželka málesnícke vzdelanie, rada si prečítačlánky v časopise LESNÍK. Veľaznámych a spolužiakov prispievado tohto časopisu a je vždyzvedavá na každé nové číslo.Rovnako i naša najmladšiadcéra Lenka /13 rokov/ inklinujek prírode a spolu si čítameniektoré články hlavne tieo ochrane lesa, lesnej pedagogikea hrách. Nakoľko často chodímena túry do prírody, veľa miestz Vašich článkov poznáme.Ing. JÁN ŠARÍK, referentvnútornej správy OZ SlovenskáĽupčaČasopis Lesník si zo záujmomprelistujú a niečo aj prečítajú mojipriatelia a známi, keď majú túmožnosť, hlavne pri návštevách.Mojím deťom sa veľmi páčirubrika hobby a rubrika pre deti.Veľmi zaujímavá je pre všetkých ajrubrika fotoriportIng. SLAVKA SISIKOVÁ, odborsprávy majetku a majetkovýchvzťahov GR BBBývalá spolužiačka Ingrid, ktorápracuje v nemenovanej agentúre.Po prečítaní časopisu na stránkeLesov SR, š.p. si ho chcelaobjednať a uchovávať v printovejpodobe.JOZEF LUPTÁK, referentBTS,PO, OaO OZ KriváňLesník čítame celá rodina, ajniektorí priatelia, ktorým nieje ľahostajný les a životnéprostredie. Časopis má slušnúúroveň, viac by mal informovaťo vonkajšej prevádzke a jejproblémoch (život horárov a ichrodín , práca živnostníkov v lesea pod).Ing. ZDENKA KOUBEKOVÁ,personalista-mzdováúčtovníčka OZ DrevárskejvýrobyLesník číta pravidelne môj manžel,ktorý pracuje v oblasti ochranyprírody, ale aj náš syn, ktorý mák lesu a prírode blízky vzťah.PhDr. LÝDIA HASÁKOVÁ,finančník OZ ŠaštínPravidelne nosím časopis domovmamke. Rada ho číta. Nakoľkosme celé rodina lesníkov, vždy tamnájdeme mnoho zaujímavého.Ing. MARGARÉTAHORNIAKOVÁ, hlavný účtovníkOZ KrupinaÁno čítam, aj celá naša rodina.Časopis obsahuje zaujímavéčlánky o nás lesníkoch a lesoch.Veľa sa v ňom dozvieme o dianív našom rezorte. Je pre mňazaujímavý.Ing. PETER GRÓF, OZ LeviceÁno, časopis lesník čítampravidelne, keď ho prinesiemdomov prečíta si ho aj môjotec (číta všetko, aj odbornéveci) a prečíta si ho aj priateľka(odborné nečíta, ale číta si články -práce s verejnosťou, históriu, lesnúpedagogiku, keďže je študentkapedagogickej fakulty).Ing. ANNA GREGUSOVA,mzdový účtovník OZ ČadcaČasopis Lesník čítajú aj mojičlenovia rodiny, pravidelnesi ho zapožičiam domov,a zaujímavé články sa u násčítajú a rozoberajú. Veľa vecíz toho časopisu použila i mojadcéra pri prácach z biológiea geografie na pedagogickejfakulte.Ing. RÓBERT KIŠ,referent ekológiea lesoturistiky OZ TrenčínU nás čítajú časopis Lesníkvšetci členovia rodiny. Postupprebieha podľa prísne stanovenejhierarchie. Najskôr hlava rodiny,pretože má náskok predostatnými v rámci distribúcie.Potom nasleduje starý otec,následne manželka prehliadnerecepty a posledné deti,ktoré „prečítajú“ veľkú časťobrázkov s pomocou nožníc.Ing. BRANISLAV PETRO,Správca InformačnéhoSystému OZ Slovenská ĽupčaÁno, časopis Lesník nosímmôjmu starému otcovi, je horárna dôchodku a prečíta ho vždyod A po Z.Ing. JÚLIUS PILIARVORŠ - cenár, kalkulant, Odborfinancií a cienLESY SR, š. p., Banská BystricaČíta celá rodina.Manželka dokonca podrobnejšieako ja a to nie je lesníčka.A najmladší člen rodiny tiež –dcérka Julianka (6), ak to môžemnazvať čítaním, keďže dokážeprečítať jednoduchšie nadpisya slová a viac ju zaujímajú obrázkya detský kútik.Priatelia si tiež radi prelistujúa prečítajú niektoré články, pokiaľmajú tú možnosť na návšteveu nás doma.Ing. LADISLAV BIHARI, správcainformačného systému OZŽilinaSamozrejme, doma si ho prečítamanželka, potom putuje krodičom. No a keď k nám niektopríde a vidí ho, tak samozrejmesa pýta čo to je a aspoň časopisprelistuje. Som rád že existujetakéto vlastné periodikum.Lesník 2–2008 3

téma mesiacaLesníckea drevárskemúzeumČasť rukopisu Júliusa Bartáka (10. decembra 1924, ŠABB)Históriaslovenskéholesníckehoa drevárskehomúzejníctvaMária ROŠKOVÁSlovenské lesnícke a drevárskemúzejníctvo má zasebou zložitú a strastiplnúcestu. Prvá etapa tejto cestyzačína ustanovením Lesníckehomúzea pri Zemedelskommuzeu v Bratislave,druhá založením samostatnéhoLesníckeho a drevárskehomúzea vo Zvolene,tretia etapa pokračuje v Antole(dnes Svätý Anton)a štvrtá etapa činnosti jespojená s návratom Lesníckehoa drevárskeho múzeana zakladajúcu pôdu doZvolena. Jednotlivé etapyhistórie slovenského lesníckehoa drevárskeho múzejníctvasa od seba líšiasvojou dĺžkou a „obtiažnosťou“.Poďme si ich priblížiť.lienky o založení múzea bol Július Barták,účtovný revízor riaditeľstiev Štátnych lesova majetkov. Ten pokladal lesnícke múzejnézbierky o. i. za najúčinnejší prostriedok„k dosiahnutiu žiaducných praktickýchvedomostí pre lesnícky dorast a ku zdokonaleniukaždého lesníka“. Na pôdebanskobystrického riaditeľstva jednotlivélesné správy sústreďovali „veškeré užsbierané a pre muzeum určené predmety...“(obežník Riaditeľstva ŠLM, 30. 7. 1925,ŠABB). Iniciatívu vo veci založenia lesníckehomúzea však nakoniec prevzali odbornéPozvánka na 1. valné zhromaždenie LMpracoviská Československého zemědělskéhomúzea v Bratislave, kde dostalo lesníckemúzeum na Slovensku svoju prvú inštitucionalizovanúpodobu.Prvé kroky siahajú do Prahy, kde bol zozástupcov Ministerstva zemědelstva, Českéhoodboru Zemědelskej rady, Matice lesníckeja Ústrednej jednoty československéholesníctva zložený ústredný výbor lesníckehomúzea, ktorý bol schválený 16. mája 1927na prvom valnom zhromaždení Lesníckehomúzea v Prahe. Na tomto valnomzhromaždení boli zvolené i miestne výboryPRÍPRAVNÉ OBDOBIE A LESNÍCKE MÚ-ZEUM V BRATISLAVE (1. etapa)Prvé snahy o založenie lesníckehomúzea sa datujú už od prvej polovice 20.rokov 20. storočia. Aktivity vychádzali priamoz Riaditeľstva štátnych lesov a majetkovv Banskej Bystrici, ktoré vyjadrilo svoju vôľuzaložiť lesohospodárske múzeum nariadenímč. 12762/924 z konca roku 1924 (ŠABB).O rok neskôr vrcholí úsilie vedenia štátnychlesov o sústredenie budúcich zbierok a exponátovv Banskej Bystrici. Pôvodcom myš-4Z expozície Lesníckeho múzea v BratislaveLesník 2–2008

téma mesiacapre jednotlivé lesnícke múzeá v Čechach,na Morave a Sliezsku, Slovensku a PodkarpatskejRusi, ktorých úlohou bolo starať sao zachovanie lesníckych pamiatok a lesníctvana svojom území.Lesnícke múzeum bolo samostatnouzložkou Zemedelského múzea v Bratislave,organizačne bolo začlenené do Československéhozemědelského múzea v Prahe.Lesnícke múzeum, spolu so Zemedelskýmmúzeom bolo slávnostne otvorené 4.mája 1930, kedy boli sprístupnené aj expozície.Lesnícke múzeum v ďalších rokochsvojho trvania v Bratislave prešlo viacerýmiorganizačnými zmenami. Tou poslednou,ktorá viedla k zániku múzea v Bratislave,bolo vytvorenie celoslovenského múzeas vlastivedným zameraním, dôsledkom čohobolo vyčlenenie poľnohospodárskych, lesníckych,poľovníckych zbierok.Lesnícke múzeum v Bratislave boloprvým odborným múzeom tohto druhuna Slovensku. Vybudovanie pomerne bohatéhozbierkového fondu, prevažne lesníckehoa poľovníckeho zamerania, ktorýv predvojnových rokoch presiahol počet5 000 kusov je výsledkom dobrej spoluprácemedzi pracovníkmi múzea a širokým okruhomspolupracovníkov združujúcich sav spolku Lesníckeho múzea. Najväčšiu zásluhuna založení Lesníckeho múzea a jeho dosiahnutýchvýsledkoch mal správca múzeaIng. Miloš Jurkovič a predseda Miestnehovýboru múzea Ing. Juraj Martinka, ktorí sasvojím iniciatívnym prístupom k múzejníckejpráci v oblasti dokumentácie lesníctva,poľovníctva, ale i drevárstva (ktoré sa v tomobdobí chápalo ako doplnok lesníctva hovoriacio možnostiach využitia vyťaženéhodreva ako suroviny) a výbornou spoluprácouzaslúžili o rýchly odborný rast múzeaa vybudovanie zbierkového fondu.Poslednou zmenou, ktorá viedla k zánikumúzea v Bratislave, bolo vytvorenieceloslovenského múzea s vlastivedným zameraním,dôsledkom čoho bolo vyčleneniepoľnohospodárskych, lesníckych, poľovníckychzbierok.LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUMVO ZVOLENE I (2. etapa)potrebuje a vyplní sa značná medzerana vedeckom poli múzejníctva, pretriasanána mnohých poradách Pôdohospodárskehoarchívu, Povereníctvapôdohospodárstva, Povereníctva lesova drevárskeho priemyslu a Zväzu slovenskýchmúzeí so sídlom v Košiciach.“Snaha o vytvorenie celoslovenského lesníckehoa drevárskeho múzea vyvrcholila10. júla 1954, kedy Kolégium povereníkakultúry na svojom zasadnutí schválilo zriadenieceloslovenského Lesníckeho a drevárskehomúzea vo Zvolene. Pre rozvinutiepracovných, akvizičných i výstavných aktivítdostalo priestory na Zvolenskom zámku.Základom zbierkového fondu sa stalibratislavské zbierky, ktoré neboli zničenépočas vojny. K nim v krátkom čase pribúdaliďalšie, aby sa už v máji 1955 mohli pracovnícimúzea predstaviť expozíciou prezentujúcouzákladné odborné zameranie. Veľkú pozornosťvenovali vedecko-výskumnej práci. Počassedemročnej existencie múzea vo Zvolenepracovali na 23 výskumných úlohách. V roku1961 začalo múzeum vydávať Zborník prácLesníckeho a drevárskeho múzea, v ktoromuverejňovalo príspevky k štúdiu histórie lesníctvaa drevárstva na Slovensku.Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvoleneaj za pomerne krátky čas svojho trvaniaa s malým počtom pracovníkov, ktorých viedolIng. Madlen, vykonalo veľké množstvopráce. Pripravilo množstvo krátkodobýchvýstav, besied, prednášok a zbierkové fondysa rozšírili o 1960 predmetov. V Habrovci začalobudovať Prírodný pamätník slovenskéholesníctva. V roku 1956 Československáakadémia vied vyhlásila Lesnícke a drevárskemúzeum vo Zvolene za vedecké pracovisko,čo bolo významným ocenením jeho práce.Z dôvodu rekonštrukcie Zvolenskéhozámku musela byť v roku 1957 expozíciapre verejnosť uzavretá, neskôr rozobratáa zbierkové fondy umiestnené v nevyhovujúcichpriestoroch na rôznych miestachzvolenského okresu.Po uzatvorení expozícií múzea z dôvodugenerálnej opravy Zvolenského zámku prácav Lesníckom a drevárskom múzeu neprestala.Ďalej sa pracovalo na zbere materiálu preNa základe organizačných zmien v sietimúzeí začínajú začiatkom 50-tych rokov silnieťpožiadavky o utvorenie samostatnéhoLesníckeho a drevárskeho múzea s celoslovenskoupôsobnosťou. Potreba zriadiťlesnícke a drevárske múzeum na Slovenskuvyplývala z bohatej tradície lesníctvaa drevárstva. Iniciatíva vychádzala znovuz Ministerstva pôdohospodárstva. RiaditeľPôdohospodárskeho archívu pán Barták prirôznych príležitostiach poukazoval na potrebuzriadiť celoslovenské lesnícke a drevárskemúzeum. Túto myšlienku podporovalaj profesor Balaša, pracovník Krajského múzeav Banskej Bystrici. O zriadení Lesníckehoa drevárskeho múzea vo Zvolene, kde súsústredené významné pracoviská lesníckehoa drevárskeho zamerania sa začína hovoriťuž v roku 1953. Prednosta Zoologickéhoústavu VŠLD Ing. Ján Madlen bol požiadaný,aby sa ujal vedenia nozriaďovaného múzea.Z listu riaditeľa Pôdohospodárskeho archívuIng. Madlenovi zo dňa 11. decembra 1953:„Táto ochota podujatia špeciálnych vedeckýchúloh pre lesnícky a drevárskysektor je význačná preto, že zriaďovanélesnícko- poľovnícko-drevárske múzeumsektor lesníctva a drevárstva veľmiZ expozície LDM na Zvolenskom zámku - entomológianovú expozíciu a historickú dokumentáciu.K obohateniu zbierok prispeli lesné závodyv Šaštíne, Pezinku, Topoľčiankach, BanskejŠtiavnici, Krajská správa lesov v BanskejBystrici, Vysoká škola lesnícka a drevárskavo Zvolene (dnes Technická univerzita), Lesníckatechnická škola v Banskej Štiavnici, Výskumnéústavy lesnícke v Banskej Štiavnici,drevospracujúce závody Bučina vo Zvolene,Smrečina v Banskej Bystrici a mnoho ďalších.Využívali sa všetky formy kultúrno-výchovnejpráce, aby sa múzeum naďalej dostávalodo povedomia verejnosti.Činnosťou a rozvojom Lesníckeho a drevárskehomúzea sa zaoberala aj Rada MsNVvo Zvolene. Na svojom zasadnutí 13. júna1962 vydala Dokument o rozvoji Lesníckehoa drevárskeho múzea vo Zvolene. V dokumentesa zdôrazňuje potreba umiestniťLesnícke a drevárske múzeum, riaditeľstvo,historickú dokumentáciu a muzeálnu expozíciuv priestoroch Zvolenského zámku.Lesník 2–2008 5

téma mesiacaZ archívnych materiálov vyplýva, že sas odchodom múzea zo Zvolena neuvažovalo,ale keďže umiestnenie zbierok bolo naozajnevyhovujúce nakoniec dochádza roku1962 k ich dočasnému premiestneniu do Antola,kde sa uvoľnili priestory slúžiace predtýmvýkupnému závodu ako sklad obilia.Umiestnenie Lesníckeho a drevárskehomúzea v Antole sa považovalo za dočasnéa po vytvorení vhodných podmienok sa uvažovalos návratom do Zvolena, do priestorovopraveného Zvolenského zámku. Totosa však neuskutočnilo, pretože Zviolenskýzámok dostala do užívania Slovenská národnágaléria, ktorá v ňom umiestnila svojeumelecko-historické zbierky.LESNÍCKE, DREVÁRSKE A POĽOVNÍCKEMÚZEUM V ANTOLE (3. etapa)Po niekoľkoročnom nevhodnom uskladnenív nevyhovujúcich priestoroch Zvolenskéhozámku a štátnom kaštieli v Divíne bolizbierky roku 1962 premiestnené do kaštieľav Antole, v ktorom sa nachádzali predmetypôvodného interiéru kaštieľa patriace rodinámKoháry- Coburg.Ešte v tom istom roku bola otvorenádočasná lesnícka expozícia. Po presťahovanízbierok do Antola sa začína s inštalácioudočasnej expozície, ktorá bola sprístupnená1. decembra 1962. Múzejná expozícia nie jeiba jedinou formou práce, preto si múzeumdáva do programu výskum, prehlbovaniea systematické spracovávanie lesníckej a drevárskejhistórie, oboznamovanie verejnostis výsledkami svojej práce. Aj z týchto dôvodovsa vytvorilo oddelenie pre históriu a dokumentáciu,ktoré existovalo ako vysunutépracovisko vo Zvolene. To to riešenie vychádzaloaj z požidaviek zvolenských predstaviteľovlesníckej a drevárskej vedy a praxe.Pôsobenie múzea v Sv. Antone je poznačenénejednotnosťou názorov na jehoumiestnenie v kaštieli. Objavujú sa protichodnénázory na jeho zotrvanie v Sv. Antone, pričomvýraznejšie sú snahy o návrat múzea doZvolena. Uvedené rozpory sa prejavili i v činnostimúzea, hlavne vedecko-výskumneja prezentačnej. Počas pôsobenia múzea v Sv.Antone, v rokoch 1962 – 1992, múzeum pripravilodo 30 krátkodobých výstav, drevárskaexpozícia sa raz prebudovala, lesnícka expozíciazostala nezmenená. Zbierkový fond sarozšíril približne o 4 000 ks, pričom najväčšiuzásluhu má drevárske oddelenie, ktoré akvizičnúčinnosť vyvíjalo pri príprave expozícií.Múzeum v Sv. Antone pokračovalo vo vydávaníZborníka prác Lesníckeho a drevárskehomúzea a pripravilo i iné edičné tituly. Najväčšiuzásluhu na vedecko-výskumnej a prezentačnejpráci múzea mal Ing. Jozef Urgela,ktorého meno je spojené aj s úsilím o návratlesníckeho a drevárskeho múzea do Zvolena.Celkove možno konštatovať, že i keď sapočas antolského pôsobenia múzea urobilznačný kus práce v múzejnej dokumentáciilesníctva, drevársta a poľovníctva, boli tuzjavné nedostatky spôsopbené priestorovýmimožnosťami, personálnym obsadeníma hlavne pripravovanou delimitáciou lesníckeja drevárskej zložky. Umiestnenie lesníckeja drevárskej expozície v spojení s pôvodnýminteriérom kaštieľa a poľovníckymi trofejamisa ukázalo nevhodné, bez akejkoľvek väzby.LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUMVO ZVOLENE II (4.. etapa)Už pri zakladaní Lesníckeho a drevárskehomúzea roku 1954 sa vychádzalo zoskutočnosti, že vo Zvolene sú sústredenépracoviská lesníckeho a drevárskeho zamerania,čo bolo i dôvodom uvažovať o návratemúzea do Zvolena.Zvolen, v ktorom sídlili také inštitúcieako Lesnícky výskumný ústav, Lesoprojekt,Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkovlesného a vodného hospodárstva,Technická univerzita, Stredná priemyselnáškola drevárska a najväčší drevársky kombinátv Európe Bučina, bolo iste najvhodnejšímkandidátom pre umiestnenie takej inštitúcieakou je Lesnícke a drevárske múzeum.Pre odčlenenie lesníckej a drevárskejzložky z Antola boli uvádzané tieto dôvody:izolovanosť obce Antol od odborného dianiav lesníckej a drevárskej oblasti, nedostatočnépriestory pre umiestnenie všetkých zložiek– lesníctva, drevárstva, poľovníctva a pôvodnéhointeriérového vybavenia a obsahovánesúrodosť expozícií. Snahy o návrat múzeado Zvolena sa objavujú počas celej existenciemúzea v Antole. Nakoniec vyústili do podobypričleniť lesnícku a drevársku zložku kuVlastivednému múzeu vo Zvolene.K samotnej delimitácii sa pristupujev roku 1992. Organizačne bola lesníckaa drevárska zložka začlenená ako lesníckea drevárske oddelenie a zaradená medziostatné oddelenia Vlastivedného múzeavo Zvolene. Od tohto okamihu Vlastivednémúzeum (založené roku 1942) dokumentujeokrem regionálnej histórie aj históriu lesníctvaa drevárstva v celoslovenskom meradle.Prvýkrát sa verejnosti na zvolenskej pôdepredstavili roku 1993 spoločnou výstavou Odstromu po výrobok – kolárstvo. V nasledujúcichrokoch už pripravovala každá zo špecializačnýchzložiek múzea samostatné výstavy.Začiatkom roka 1997 dochádza k zmene názvumúzea na Lesnícke a drevárske múzeum,čo korešponduje so zameraním múzea.Počas svojej existencie malo múzeumrôznych zriaďovateľov, tým posledným jeod roku 1999 Ministerstvo pôdohospodárstvaSR, ktoré si uvedomilo, že takáinštitúcia ako je celoslovenské Lesníckea drevárske múzeum, jediné svojho druhuna Slovensku, patrí do jeho pôsobnosti. Rokom2005 však začína kritické obdobie premúzeum. Z dôvodu racionalizácie hospodáreniasa Lesnícke a drevárske múzeum stávanadbytočným a uvažuje sa o jeho zrušení.Nakoniec je od 1. januára 2006 pričlenenék Múzeu vo Svätom Antone ako jeden z jehoútvarov. Od zriaďovateľa dostáva v roku2006 príspevok na činnosť krátený na 1/3oproti pôvodnému rozpočtu. Múzeu sa podariloprežiť len vďaka Múzeu vo Sv. Antonea vďaka finančným príspevkom rôznych,prevažne lesníckych inštitúcií.Ministerstvo pôdohospodárstva rozhodloroku 2007 o pričlenení Lesníckeho a drevárskehomúzea k Lesom SR, š.p. Začína saďalšia podetapa v existencii lesníckeho a drevárskehomúzejníctva na Slovensku. Znovu sapotvrdilo, že sú to lesníci, ktorí si vážia históriua uvedomujú si, že bez minulosti nemôžebyť budúcnosť. Koleso histórie nás teda vrátiloo 100 rokov dozadu, keď o zachovaniepamiatok lesníckej histórie začali intenzívnebojovať lesníci v Čechách i na Slovensku. Jeto akési memento, na ktoré budeme myslieťa ktoré nás bude posúvať ďalej v odkrývaníhistórie lesníctva, drevárstva i histórie spoločnostizvolenského regiónu.Ing. Mária RoškováLesnícke a drevárske múzeumvo ZvoleneRozhovors vedúcoumúzeaMgr. ĽubicouMiľanovouPeter GOGOLAHistorická veda je múza, ktorá nebozkávalen tak hocikoho. Čo vás priviedlo, lepšiepovedané prilákalo k štúdiu histórie?Dodnes neviem či ma skutočne bozkala....História ma jednoducho fascinovala od malička.Poznáte ten pocit, keď sa rozpráva napr.o stredoveku a vy si predstavujete ako to všetkoskutočne bolo a uvažujete aké by to boloúžasné keby ste sa tam mohli na chvíľu preniesť„teleportovať“ ako hovorí môj syn. Myslím, žeto bola najmä zásluha môjho starého otca,ktorý mi rozprával ako zbieral a zachraňovalna smetisku v jeho rodnej obci staré listinykráľa Belu IV. z 13. storočia kam sa dostali priradikálnom upratovaní Miestneho národnéhovýboru. Bývala som pod románskym kostoloma jeho veža a hodiny boli pre moju detskúčasovú i priestorovú orientáciu nesmierne dôležitéaž symbolické. A keď tatík ako som hovorilastarému otcovi (súviselo to s jeho obdivomk tatíčkovi Masarykovi) začal rozprávať o Tatárocha Turkoch, ktorí kostol obliehali a on slúžilako pevnosť na obranu dedinčanom skoro somnedýchala...Ako ste sa dostali k práci v Lesníckoma drevárskom múzeu?Klasickou cestou. Ešte pred štátnicamina Filozofickej fakulte UK v Bratislave v odborehistória som našla visieť na nástenke priprednáškovej miestnosti oznam o tom, že dovtedy Okresného vlastivedného múzea- dnesLesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolenehľadajú historika. Zúčastnila som sa pohovoruu vtedajšej pani riaditeľky a 1. augusta 1986som nastúpila do doteraz svojho jediného zamestnaniana miesto kurátor – historik.Ak by sme si trúfli posudzovať úroveňmúzeí na Slovensku, kam by sme mohlizaradiť LDM, do tej „lepšej“ alebo „horšej“časti?Neviem či by mala byť táto otázka položenámne, aby bola zodpovedaná dostatočneobjektívne. Ale dovolím si jednoznačne odpovedať,že určite do tej lepšej a bez úvodzoviek.Svedčia o tom naše výročné správy o činnostimúzea, vyhodnotenia a štatistické listy plnéinformácií o počte i kvalite zbierkového fondu,o jednotlivých výstavách a celoslovenskýchpodujatiach, o počte návštevníkov, ale i našichoceneniach.Čo pokladáte za najväčší doterajšíúspech LDM?Ťažko sa mi k tejto otázke vyjadruje. Osobnepokladám za najväčší úspech tohto múzea,že dokázalo prežiť posledné dva roky kedyskutočne išlo o jeho existenciu. Bolo to najmäv rukách tohto kolektívu, že ho udrží za každúcenu, čo predstavovalo väčší rozsah a intenzitupráce smerom k verejnosti vykonávanou za minimálnefinančné ohodnotenie. A samozrejmejednoznačné stanovisko vedenia MSA najmäriaditeľa Ing. Mariána Číža, že ho finančnepodporí v prvých mesiacoch roku 2006 keď smemali nulový rozpočet.Ale vy ste mal zrejme na mysli skôr odbornýúspech, ktorý zarezonoval v múzejnej6Lesník 2–2008

téma mesiacaKalendáriumvýstav 2008LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUMVO ZVOLENEVÝSTAVY1. Anjeli Vlada Morávka- výstava popredného slovenskéhorezbárajanuár2. Etudy z dreva IX. – drevená hračka- je vyvrcholením celoslovenskej súťažeo naj... drevenú hračku- ide o celoročnú súťaž v tvorbedrobných predmetov z drevaa realizuje sa už po deviaty raz- témy súťaže – drevená hračka, drobnýúžitkový predmet a šperk,bytový doplnok- sa striedajú v trojročnejperiodicite na témyfebruár - marec3. Historici slovenského lesníctva- dokumentuje život a dieloA. Kavuljaka, J. Bartáka, J. Martinku,J. Madlena a P. Korpeľaapríl – máj4. Zelený objektív- vlastná fotografická výstava- je vyvrcholením celoslovenskej súťažev dokumentárnej fotografii pre detizákladných a stredných škôl na tému„les“apríl-máj5. Maturitné práce študentov ZSŠD- výstava realizovaná v spolupráciso Združenou strednou školoudrevárskou vo Zvolenemáj – jún6. Prírodovedná výstava Amazóniaverzus svet- výstava atraktívna a návštevníkmia kultúrnej obci Slovenska. Myslím, že to bolanaša spoločná publikácia Od lesov kráľovskýchk lesom štátnym – kniha ktorú pripravilo LDMpre Lesy SR š.p. v roku 2003 a ktorá získalacenu časopisu Pamiatky a múzeá. Jej najväčšímúspechom však je, že ju ľudia stále vyhľadávajú,pýtajú sa na ňu v múzeu, požičiavajú si juv našej knižnici, odvolávajú sa na ňu v odbornejliteratúre a chcú si ju kúpiť.Aká je vaša vízia LDM?Moderné lesnícke múzeum, v ktorom sačlovek môže voľne pohybovať niekoľko hodínv prostredí ponúkajúcom rôzne formy výstavnýchprezentácií ale aj odborné služby z oblastimúzejnej dokumentácie histórie lesníctvaa drevárstva a vývoja prírody a spoločnosti zvolenskéhoregiónu. Môže prechádzať lesníckoua drevárskou expozíciou, prezrieť si tematickévýstavné prezentácie, môže využiť ponukuCentra lesníckych odborných služieb (počítačovýprístup ku zbierkam, knihám, fotografiáma archívu múzea ) a získať akúkoľvek informáciuo histórii a súčasnosti š.p. Lesy SR v jehoinformačnej kancelárii. Mal by tu nájsť pokojna štúdium či odbornú prácu, čas na voľné poznávaniea kultúrne vyžitie, čas na oddych, relaxale aj hru v príjemnom prostredí priľahléhoverejnosti voľne prístupného múzejného dvoraupraveného do podoby európskeho lesa s historickýmnáučným chodníkom s funkčnýmimodelmi lesníckych stavieb, objektov a miestinšpirujúcich sa v prostredí stredného Slovenska.Malo byt tu byť malé pódium a hľadiskopre menšie kultúrne podujatia, priestor preposedenie a rýchle občerstvenie. V centre hlavnéhomesta lesníctva Zvolena by vznikol nádhernýkultivovaný priestor, ktorý sa môže staťreprezentačným miestom nielen š.p. Lesy SR,ale aj celého slovenského lesníctva.PROFIL RESPONDENTAMgr. Ľubica Miľanová, nar. 1964,vyštudovala FiFUK v Bratislave, odborhistória, pracovala od roku 1986v Okresnom vlastivednom a od roku1997 Lesníckom a drevárskom múzeuvo Zvolene ako historička a vedúcaspoločenskovedného oddelenia,od roku 2006 vedúca LDM:veľmi vyhľadávaná, prezentujúcaexotickú flóru a faunujún – júl7. Speváci v školských laviciach- prevzatá výstava z Múzea školstvaa pedagogiky v Bratislavejún - júl8. Desatoro o fujare- časť z výstavnej prezentácie fujaryv Paríži inštalovanej pri zapísaní tohtoslovenského hudobného nástrojado zoznamu svetového kultúrnehodedičstva- inštalovaná v spolupráci so SNMa ÚĽUVomjúl - august9. Drevo v rukách človeka včeraa dnes- výstava prezentujúca ručnú drevárskuvýrobu v regióne Zvolena a Hontuseptember – október10. Huby- trojdňová výstava prezentujúca živépráve zozbierané huby- spojená so súťažou o prinesenienajväčšieho počtu druhov húba s poradňou pre hubárovseptember - október8. Zvolen v roku 1918- prezentujúca osobnosti a udalostiZvolena okolo roku 1918október – november9. Vianočné motívy XIX- výstava s vianočnou tematikoudecemberPočas celého roka prebiehajú súťaže(uzávierka do 30. 11. 2008) v dokumentárnejfotografii na tému lesZelený objektív 2008 a v tvorbe drobnýchpredmetov z dreva Etudy z drevaX. Prihláška do súťaže je zverejnenána www.ldmzvolen.sk.MÚZEUM A. SLÁDKOVIČA V KRUPINEMgr. Ľubica Miľanová1. Rytier vzdelanosti Jozef Kozáčeka jeho súputnici- vlastná výstava premiérovaná v LDM(september 2007)január2. Premeny hradu Čabraď- výstava realizovaná občianskymzdružením Rondel, ktoré zabezpečujezáchranné práce a čiastočnúrekonštrukciu hradu Čabraď v Hontefebruár - marec3. Príroda objektívom ekológa- fotografická výstava realizovaná s UELSAV- reprízafebruár - marec4. Etudy z dreva IX. – drevená hračka- reprízaapríl – máj5. Prírodovedná výstava Amazóniaverzus svet- reprízamáj - jún6. Výstava z Múzea vo Sv. Antone- realizovaná v spolupráci s MúzeomSv. Antonjúl - august7. Rykynčice- výstava venovaná histórii a ľudovejkultúre obce Rykynčice- realizovaná v spoluprácis Podpolianskym osvetovým strediskomaugust - september8. Drevo v rukách človeka včeraa dnes- reprízaoktóber - november9. Historici slovenského lesníctva- reprízadecemberLesník 2–2008 7

lesnícke spravodajstvoPrevencia kriminalityv lesnom hospodárstveStratégia prevencie kriminality v SRna r. 2007 – 2010 ako vládny programovýdokument považuje prevenciu kriminalityza základ trestnej politiky štátu.Na 12 ministerstvách pôsobia pracovníciprevencie, ktorí zabezpečujú prípravu,realizáciu a hodnotenie preventívnychaktivít v pôsobnosti svojich rezortov. MPSR patrí medzi rezorty, ktoré plnia úlohyvyplývajúce z Programového vyhláseniavlády SR, všeobecne záväzných právnychpredpisov SR, predpisov ES, uznesenívlády SR, dokumentov ES zameranýchna stratégiu prevencie kriminality, Európskehoakčného programu boja proti drogovýmzávislostiam, kontrole drog a iné.Zabezpečuje a informuje občanov o potravinovejbezpečnosti, ochrane zvieratpred ochoreniami a ochrane na úsekupôdneho a lesného hospodárstva.Pre skvalitnenie práce na úseku preventívnychaktivít vyškolilo ministerstvopôdohospodárstva v roku 2006 prvých30 koordinátorov prevencie kriminality,ktorí aktívne pôsobia v organizáciáchpodliehajúcich ministerstvu. V mesiacochnovember a december 2007 bol MP SRa Inštitútom pre verejnú správu organizovanýuž druhý rezortný kurz pre koordinátorovprevencie kriminality. Za LESYSR, š.p. boli účastníkmi kurzu 14 pracovníciOZ. Medzi účastníkmi kurzu nechýbalipracovníci KLÚ (3) a OLÚ (3) a MP SR(1). Celkový počet (30) kurzu koordinátorovprevencie kriminality dopĺňali pracovníciKVPS (8) a ŠVÚ (1). Už zo zloženiaúčastníkov kurzu je vidieť, že MP SR kladieveľký dôraz na prevenciu kriminalityv oblasti lesného hospodárstva. Veď kriminalitetreba čeliť ako dennému riziku,cez mobilizáciu spoločenských a individuálnychfaktorov. Oblastí, v ktorých sa takétoriziká objavujú je veľa a stretávamesa s nimi na každom kroku. Veď mnohéprípady z obchodu s drevom, poľovníctva,majetkovej a ekonomickej kriminality,korupcie, vandalizmu, počítačovejkriminality, autodopravy, zneužívaniaJozef BRUNČÁKprávomocí, porušovania ustanovení lesnéhozákona, zákona o správe majetkuštátu, čiernych stavieb, klientelizmu,verejného obstarávania, výberových konaní,majetkových podvodov, odpadovéhohospodárstva, šikanovania a mnohéďalšie to potvrdzujú a len poukazujú, želesné hospodárstvo nie je v tomto smerevýnimkou. Zaujímavá by bola komplexnáanalýza priestupkov v rezorte a jej ekonomickýa spoločenský dopad.Nevyhnutnosť osobitného prístupuk prevencii kriminality si uvedomujújednak vládni predstavitelia, ale aj všetciobčania. Normálne sociálne správanie,rešpektovanie zákonov a človeka ako takéhoje cieľom. Zákon o prevencii kriminalityje v legislatívnom programe vládyna rok 2008.Prijatie zákona je oneskorené, nestihlaho prijať ani minulá vláda, jeho 3 verzie,ktoré boli pripravené, potvrdzujúzložitosť celej problematiky, ktorú rieši.Zákon upraví i postavenie koordinátorovprevencie kriminality. Absolventi akreditovanéhokurzu sú presvedčení o opodstatnenostivynaložených finančnýchprostriedkov a že takto zhodnotený ľudskýkapitál prinesie firme a spoločnostiprostredníctvom ich činnosti primeranýosoh.O úspešnosť a hladký priebeh uvedenéhokurzu sa vo výraznej miere pričinilaJUDr. Vaňová z MP SR. Akreditovaný kurzmal vysokú odbornú úroveň. Veď prednášalinaslovovzatí odborníci z Policajnejakadémie, Prezídia PZ SR, sekretariátuRady vlády pre prevenciu kriminalitya MP SR. Úspešné zvládnutie záverečnejskúšky absolventmi potvrdilo ich zodpovednýprístup k štúdiu. Osvojené vedomostisú dobrým predpokladom ichvyužitia v praktickom uplatnení. To, žepole pôsobnosti je široké a zníženie kriminalityaj v našom rezorte je potrebné,netreba nikoho presviedčať.Ing. Jozef Brunčák, OZ NámestovoPotreba vytvoriť dokumentstrategického a koncepčnéhocharakteru tu existovala uždlhšie. S ohľadom na vydaniea schválenie širších rámcovýchmateriálov Vládou SRa MP SR v predchádzajúcomobdobí nastal ten pravý časpre tvorbu našej podnikovejstratégie.Generálnym riaditeľom LE-SOV SR, š.p. som bol poverený,aby som tieto práce na dokumente„Stratégia rozvoja š. p.LESY SR pre roky 2008-2017“zabezpečoval a organizoval.14. januára 2008 sme spolus generálnym riaditeľompredstavili našu predstavuo dokumente, obsahovú náplňa zloženie jednotlivýchtímov zodpovedných za vypracovaniepotrebných kapitol.V ďalších riadkoch by somvám chcel túto tému priblížiť.ČO JE STRATÉGIA?Jedna z najstarších definícií slova „stratégia“pochádza od A. Chandlera, ktorý judefinuje ako: „vymedzenie základnýchdlhodobých cieľov podniku a prijatiesmerov rozvoja, ako aj alokáciuzdrojov nevyhnutných na dosiahnutietýchto cieľov“. Z uvedené vyplýva dôležitosťexistencie určitej stratégie podniku.Samozrejme aj štátny podnik a najmä pôsobiaciv lesnom hospodárstve, kde životnýcyklus lesov trvá viac ako sto rokov, musíbyť orientovaný na budúcnosť. Jedine takýtopodnik má smerovanie s jasnými cieľmi,vžitou víziou a je premknutý kolektívnymduchom poslania.Strategické plánovanie musí klásť otázkyako: „Kde chceme byť za 10 rokov?“, „Čotreba urobiť, aby sme sa tam dostali?“,„Aké zdroje by sme mali na to mať?“,„Aké zmeny je potrebné uskutočniť vovnútri podniku, aby sme sa vyrovnali8Lesník 2–2008

lesnícke spravodajstvoKam bude kráčať štátny podnik LESY SR v ďalšom desaťročí?Stratégia rozvoja š. p. LESY SRpre roky 2008 – 2017s vplyvom okolitého prostredia?“ a podobne.Tieto otázky majme na pamäti aj mypri tvorbe tohto dokumentu.PREČO?„LESY SR, š. p. v súčasnosti nedisponujúžiadnym koncepčným materiálom,ktorý by určoval stratégiurozvoja podniku v krátkodobom, aleaj v dlhodobom výhľade. Práve pretoje potrebné pristúpiť k vypracovaniustrategického zámeru ďalšieho smerovaniaštátneho podniku s vytýčenímrozvojových programov a kľúčovýchoblastí ďalšieho rozvoja podniku“, povedalna úvod prvého stretnutia generálnyriaditeľ Jozef Minďáš.„Strategické smerovanie štátnehopodniku LESY SR by malo pokračovaťv zámeroch, ktoré vyplývajú zo širšíchrozvojových programov v národnýchstrategických materiáloch akou je Koncepciarozvoja pôdohospodárstva naroky 2007-2013 – časť lesné hospodárstvo,ďalej Národný lesnícky programSR, ale s ohľadom na členstvo v EÚ ajv súlade s materiálmi akou sú Lesníckastratégia EÚ a Akčný plán EÚ pre lesya iné“, hovoril o ďalšom smerovaní štátnehopodniku generálny riaditeľ.Základným princípom pre vypracovanietejto stratégie je zabezpečenie trvalo udržateľnéhoobhospodarovania spravovanýchlesov založeného na primeranom využívaníich ekonomických, ekologických a sociálnychfunkcií pre rozvoj lesov a spoločnosti.Poslaním štátneho podniku LESY SRje spravovanie lesného a iného majetkuvo vlastníctve Slovenskej republiky. V tejtosúvislosti má štátny podnik nasledovnéúlohy:- Vytvárať optimálny vzťah pri plnenívšetkých funkcií lesa, tak produkčných akoi mimoprodukčných, a zabezpečiť trvalúprodukciu kvalitného dreva pri rozvíjaníverejnoprospešných funkcií lesa.- Zodpovedne hospodáriť so zvereným majetkomSlovenskej republiky, tento majetokchrániť a zachovať i pre ďalšie generácie,zušľachťovať ho a i naďalej rozvíjať.- Podporovať trvale udržateľné hospodáreniev lesoch založené na podpore druhovejrozmanitosti pri obnove a výchove lesnýchporastov, zabezpečovať starostlivosť o genofondlesných drevín s cieľom podporiťkvalitné zdroje pre obnovu porastova uplatňovanie prirodzenej obnovy lesov.POSTUP PRÁCNajprv je potrebné vypracovať analýzyvýchodiskového stavu jednotlivýchčinností štátneho podniku. Tieto analýzyby mali zachytávať uplynulé obdobie doroku 2007 a táto fáza bude trvať približnedo konca marca 2008. Následne sa budúna jednotlivých odboroch a referátoch generálnehoriaditeľstva navrhovať stratégiev jednotlivých činnostiach resp. oblastiach.Keďže 10-ročné obdobie je dlhá doba, takje našou snahou rozpracovať podrobnejšieobdobie prvých troch rokov (2008-2010)a ďalšie obdobie prognózovať menejpodrobne, všeobecnejšie.Materiál po vypracovaní bude v druhejpolovici apríla predmetom širšej vnútropodnikovejdiskusie a potom aj odborníkovz externého prostredia. V konečnej podobetento materiál začiatkom júna predložímena schválenie Dozornej rade LESOV SR, š. p.a zriaďovateľovi, teda MP SR. Našim cieľomje tento strategický materiál komplexnedopracovať a vydať koncom júna.František KRÁLOBSAHOVÁ NÁPLŇ DOKUMENTUV úvode dokumentu bude definovanézákladné poslanie štátneho podniku, dlhodobávízia, hodnoty, ktoré vyznávamea strategické ciele vo všeobecnej rovine.Ďalej bude dokument rozdelený na tri základnéčasti a to: východisková situácia, rozvojovéprogramy a nástroje pre realizáciu.Na začiatok bude analyzovaná východiskovásituácia zameraná na hodnotenielesného majetku, lesné zdroje, ľudské zdroje,štruktúru činností podniku, zvlášť budepopísaná obchodná činnosť, poľovníctvo,ekonomická štruktúra nákladov i výnosova dlhodobé zabezpečenie financovania likviditypodniku.V ďalšej kapitole budú rozpracovanérozvojové programy ako lesný majetok štátu,lesnícka výroba, lesnícke služby – produkčnéi verejnoprospešné, rozvoj ľudskýchzdrojov, práca s verejnosťou, spoluprácas inými inštitúciami a organizáciami a spoluprácapri rozvoji vidieka.Následne budú zadefinované nástrojepre realizáciu, ktoré sa zamerajú na nasledujúceoblasti ako sú organizácia riadenia,lesnícka politika, investičná politika, finančnápolitika, obchodná politika a marketing,personálna politika, politika BOZP, poľovníckapolitika, environmentálna politika,vedecko-technický rozvoj a výskum, politikamedzinárodných vzťahov a spoluprácaa controlling – riadenie kvality.ZÁVERAj touto formou som chcel informovaťo pripravovanej stratégiištátneho podniku LESY SR. Taktiež bysom chcel upozorniť ctených čitateľovnášho časopisu, že majú možnosť sazapojiť svojími konštruktívnymi pripomienkamia názormi do tvorby pripravovanéhodokumentu. Urobiť takmôžu najlepšie elektronickou formoua to cez príslušný odbor, ktorého saich pripomienka týka alebo všeobecnépripomienky a názory môžu adresovaťpriamo mne na e-mailovú adresu f.kral@lesy.sk.Ing. František Král je asistentomgenerálneho riaditeľa š. p. LESY SRLesník 2–2008 9

lesnícke spravodajstvoCertifikácia zavŕšená !Peter GOGOLA„Dnešok je pre štátny podnikLESY SR významným dňom: odovzdanímcertifikátov poslednýmšiestim odštepným závodom takzavŕšime proces certifikácie štátnychlesných pozemkov v správenášho podniku“ povedal v stredu30. januára v Palárikove Ján Štefánik,rozvojovo-technický riaditeľ š.p. LESYSR. Avšak certifikáty z rúk zástupcovcertifikačnej spoločnosti TÜV SÜDSlovakia v Palárikove prevzali nielennaši kolegovia, ale i predstavitelianeštátnych lesníckych subjektov, hospodáriacichv regióne Západ. Po regiónochStred, Sever a Východ tak bolpo vyše roku na Slovensku skompletizovanýproces regionálnej certifikáciepodľa schémy PEFC (Programme forthe Endorsement of Forest CertificationSchemes – Program pre vzájomnéuznávanie lesných certifikačnýchschém, podľa ktorého je na svetecertifikovaných viac ako 194 miliónovhektárov lesov).Hlavný audítor spoločnosti TÜVSÜD Slovakia, Mgr. Branislav Dubovský,v krátkom preslove zhodnotilpostup certifikácie a vysoko vyzdviholprofesionálny prístup zástupcovcertifikovaných odštepných závodov.Ako pozitívne charakteristické prvkyoznačil vysokú úroveň vzdelania zamestnancov,dôsledné hospodáreniepodľa LHP, neodkladnú nápravu zistenýchnedostatkov a v neposlednomrade dobrú úroveň práce s verejnosťou.Za nedostatok, ktorý bude musieťbyť dôsledne odstránený, považujev niektorých prípadoch menej dôslednévykonávanie kontrol bezpečnostipráce u dodávateľov lesníckychčinností.V záverečnom preslove rozvojovo-technickýriaditeľ Ján Štefánikzdôraznil, že certifikácia nie je jednorázovýakt, ale kontinuálny proces:„V následných, pravidelne sa opakujúcichkontrolných auditoch budememusieť znova a znova predaudítormi obhajovať získané certifikáty.Tento proces je zárukoutoho, že sa musíme v každodennejpraxi dôsledne riadiť kritériamitrvalo udržateľného obhospodarovanialesov“.Držiteľom certifikátov PEFC je v SR 80 lesníckych subjektov, ktoré obhospodarujú1 167 000 ha lesov. Ďalšie lesnícke subjekty sú certifikované podľa schémy FSC (ForestStewardship Council, podľa ktorej je na svete certifikovaných vyše 90 miliónov hektárovlesov). Na Slovensku je tak certifikovaných viac ako 1 300 000 hektárov lesnýchporastov, obhospodarovaných štátnymi a neštátnymi lesníckymi subjektmi. Z celkovejvýmery lesných pozemkov na Slovensku, presahujúcej 2 milióny hektárov, to predstavuje65 %.10Lesník 2–2008

lesnícke spravodajstvoEtudy z drevaMária ROŠKOVÁZ výstavy Etudy z dreva - drevené hračkySúťaž, ktorú pod rovnomennýmnázvom každoročne od roku 1998 pripravujeLesnícke a drevárske múzeumvo Zvolene, je zameraná na podporutvorby predmetov z dreva ako nosnéhomateriálu, v kombinácii s iným prírodnýmmateriálom. Do súťaže sa môžu prihlásiťjednotlivci, skupiny, firmy, študentia školy s trvalým pôsobiskom a bydliskomna území Slovenska, ktorí sa zaoberajúnavrhovaním alebo výrobou drevenýchpredmetov. Predmety do súťaže môžeprihlásiť aj klient pre ktorého bol výroboknavrhnutý alebo vyrobený. Súťažje vypisovaná v dvoch kategóriách. Prvákategória – sériovo vyrábané predmetyz dreva, druhá kategória – originály, prototypy,prípadne modely.Ako vznikla myšlienka organizovaťtakéto súťaže?V zbierkovom fonde Lesníckeho a drevárskehomúzea a podobne aj v iných múzeáchna Slovensku sa nachádzajú rôznevýrobky z dreva, domácej či remeselnej,alebo priemyselnej produkcie, z čohovyplýva, že výroba drevených úžitkovýchpredmetov má v podmienkach Slovenskabohatú tradíciu a to predovšetkým z dôvodovbohatej a dostupnej surovinovejzákladne. Nezanedbateľnú úlohu všakmala aj šikovnosť našich predkov a ichvrodený cit pre materiál. V súčasnostimáme na Slovensku dostatok profesionálnepripravených tvorcov i dostatok drevaako vhodného materiálu pre realizovanienávrhov, preto sa Lesnícke a drevárskemúzeum vo Zvolene rozhodlo organizovaťsúťaže v tvorbe drevených predmetovpod spoločným názvom Etudy z dreva.Čo je cieľom súťaže?Vyhlásením súťaže iniciovať vznik návrhovkvalitných úžitkových predmetovz dreva., drevených bytových doplnkova drevených hračiek. To sú tri témy tejtosúťaže, ktoré sa periodicky opakujú každétri roky. V rámci vyhodnotenia súťaževytvoriť základ pre porovnanie a ohodnotenievýrobkov s cieľomzvýšiť ich kvalitatívnuúroveň. Vytvoriť priestorpre stretnutie návrhárova výrobcov a prezentovaťvýrobcov prostredníctvomich výrobkov. Na základeprihlásených prác pokúsiťsa zhodnotiť aktuálnusituáciu v produkcii drevenýchúžitkových predmetova prípadne odporučiťvýchodiská do budúcnosti.K týmto cieľom sa pripájai snaha o obohatenie zbierkovýchfondov múzea.Ako súťaž doterazprebiehala?Súťaž má už za sebouosem oficiálnych ročníkova jeden tzv. úvodný,ktorým Lesnícke a drevárskemúzeum chcelo preskúmať situáciuna Slovensku a zistiť, či o takúto súťažbude záujem medzi jednotlivými subjektmizaoberajúcimi sa prácou s drevoma na strane druhej u tých, ktorý si radipozrú a oboznámia sa s výsledkami ichtvorby. Keďže úvodný ročník, ktoréhotémou bola drevená hračka, bol úspešnýz pohľadu výrobcov i návštevníkov pracovníciLesníckeho drevárskeho múzea voZvolene sa rozhodli pokračovať a rozšíriťtémy súťaže o drevené úžitkové predmetya drevené bytové doplnky, čím vzniklatrojročná periodicita uvedených témsúťaže. Pri pohľade späť a rekapituláciizisťujeme, že v doterajšom priebehu súťažesa do jednotlivých ročníkov prihlásilov priemere okolo 30 až 50 autorov. Podarilosa nám iniciovať hlavne študentovstredných škôl so zameraním na dizajna spracovanie dreva. V našej súťaži všakkaždoročne nechýbajú ani študenti vysokýchškôl a výrobcovia zaoberajúci sa prácous drevom. V doterajšej hisórii súťažesúťažilo viac ako 1200 predmetov z dreva.či už originálov alebo sériovo vyrábanýchvýrobkov. Je potrebné konštatovať, žev súťaži sú zastúpené dvomi tretinamioriginály, prototypy a modely a jednoutretinou sériovo vyrábané výrobky, ktorésa objavujú len v ročníkoch keď sa súťažío naj.... drevenú hračku. Súťažné predmetysú prezentované na výstave vo výstavnýchpriestororoch nášho múzea, oficiánezverejnenie výsledkov súťaže a slávnostnéodovzdanie cien je spojené s vernisážouvýstavy. V minulých rokoch sme úspešneprezentovali súťažné práce aj v inýchmestách na Slovensku, napr. Krupine, Košiciach,Brezne, Nitre atd.Na akú tému sa súťažilo v roku2007?V roku 2007 Lesnícke a drevárskemúzeum vo Zvolene vypísalo už 9. ročníksúťaže Etudy z dreva a súťažilo sao naj... drevenú hračku. Predmetomsúťaže boli trojrozmerné objekty určenéna hracie aktivity rôznych vekovýchskupín vyhotovené z dreva, prípadnev kombinácii s iným prírodným materiálom.Súťažilo sa v dvoch kategóriách. Do1. kategórie sériovo vyrábaných hračiekbolo zaradených päť prihlášok a 58 kusovhračiek. Do 2. kategórie originálov,prototypov a modelov prišlo 40 prihlášoka 63 kusov hračiek, hlavne od študentovstredných škôl, ale aj vysokých škôl.Hračky hodnotila odborná porota, ktorápracovala v zložení: Prof. Ing. ŠtefanSchneider, PhD., z Katedry dizajnu nábytkua drevárskych výrobkov Drevárskejfakulty Technickej univerzity vo Zvoleneako predseda poroty, Mgr. Jaroslav Tomaščíkz Katedry dizajnu Fakulty umeníTechnickej univerzity v Košiciach,RNDr. Margita Michlíková zo Slovenskéhocentra dizajnu v Bratislave, a PhDr.Anna Chlupová z Ústredia ľudových umeleckýchremesiel v Bratislave ako členoviaporoty, Porotcovia hodnotili hračky anonymne.Tohto roku sa usporiadatelia rozhodlidať slovo aj detskej porote, ktorápracovala v dvoch skupinách. Prvú tvorilideti predškolského veku a druhú skupinudeti prvého stupňa základnej školy.Víťaznou hračkou odborných i detskýchporotcov v 2. kategórii sa stala satvebnicaBUPEN od autorky Lenky Kaslovejz Fakulty umení TU v Košicach. Odbornáporota umiestnila na 2. miesto Kolekciustolčekov a na 3. miesto kolekciu štylizovanýchzveiratiek šrudentov 1. ročníkaodboru Tvorba hračiek a dekoratívnychpredmetov Školy úžitkového výtvarníctvav Ružomberku. Čestné uznanie udelilaMiriam Michalkovej študentke ZSŠ drevárskejvo Zvolene za hračku „Ježko – bežko“určenej pre zrakovo postihnuté deti, LuciiKavečanskej šudentke Fakulty umenív Košiciach za kocku skladačku s názvomCUBUS a Viere Sabolovej študentke SOUstavebného v Košiciach za prevliekačkyBábätká. V prvej kategórii sériovo vyrábanýchhračiek porota neudelila prvú cenu.Druhú cenu získal Martin Višňovec z Martinaza kolekciu hračiek pre deti od 3 do6 rokov a tretiu cenu Ján Sojka z PovažskejBystrice za stavebnicu Variant...Po druhýkrát v súťaži udelila porotaaj cenu mesta Zvolena. Získala juLenka Kaslová za stavebnicu BUPEN.Hračky, ktoré vybrala odborná i detskáporota i ostatné prihlásené hračky simôžu návštevníci pozrieť vo výstavnýchpriestoroch Lesníckeho a drevárskehomúzea vo Zvolene na Nám. SNP 31, od31. januára do 30. marca 2008, vždyod utorka do nedele, v čase od 9.00 do17.00 hod. Počas výstavy bude prebiehaťanketa, kde si môžu návštevníci výstavyvybrať svoju naj... hračku.Ing. Mária RoškováLesnícke a drevárske múzeumvo ZvoleneLesník 2–2008 11

lesnícke spravodajstvoĎalšia aktivizácia lesníckych PR v roku 2008Lesníci hrajú v rámcirezortu prímJozef MARKOUž rok a pol pracuje na Slovensku Pracovná skupina prekoordináciu komunikačnej stratégie v lesníctve. Jej činnosťorganizačne zabezpečuje a usmerňuje Národné lesníckecentrom - Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania (NLC- ÚLPV) vo Zvolene. Prvým výsledkom jej práce ešte v roku2006 bolo spracovanie Koncepcie Public Relations – Stratégiekomunikácie v lesnom hospodárstve. V minulom roku okreminého koordinovala náročnú organizáciu nultého ročníka celoslovenskýchLesníckych dní. Lesníci sú tak v rámci rezortupôdohospodárstva jediní, ktorí premyslene a systematickypracujú s verejnosťou. Aj tento dôležitý fakt spomenulna prvom rokovaní pracovnej skupiny v tomto roku 31. januárariaditeľ NLC – ÚLPV Ing. Milan Sarvaš, PhD. Zúčastnilisa ho zástupcovia š.p. LESY SR, Štátnych lesov TANAP-u, š.p.Vojenské lesy a majetky, mestských lesov v Košiciach a Trenčíne,Slovenskej lesníckej komory, Strednej lesníckej školyv Banskej Štiavnici, tvorivého štábu populárnej TV relácieHalali a ďalší lesníci a priatelia lesa.LEPŠIU MEDIALIZÁCIUPRE LESNÍCKE DNINárodné lesnícke centrum konštituovalona Ústave lesníckeho poradenstvaa vzdelávania špecializovaný Odborvzdelávania, propagácie a práce s verejnosťou.Jeho vedúca a námestníčkariaditeľa Ing. Ľudmila Marušáková najanuárovom stretnutí zbilancovala, akéaktivity sa podarilo pod kuratelou koordinačnejskupiny zorganizovať v roku 2007,ale čo bolo dôležitejšie, predstavila návrhplánu tohtoročných akcií. A ten je skutkunabitý. Okrem zorganizovania Lesníckychdní na prelome apríla a mája s vrcholomna Deň zeme 22. apríla 2008, ktoré bymali byť predovšetkým lepšie zmedializovanéako v minulom roku v štyrochhlavných centrách diania, „pripravujeÚstav lesných zdrojov a informatikysfunkčnenie Forest Portálu, ktorýbude slúžiť na odkomunikovanielesníckych tém a problémov všetkýmlesníkom, lesníckym subjektom, alei tým, ktorí sa o lesy a lesníctvo zaujímajú.V septembri sa pri príležitosti110. výročia založenia Lesníckehovýskumného ústavu a 30. výročiaceloživotného vzdelávania v lesnomhospodárstve uskutoční Medzinárodnákonferencia o vzdelávaní a prácis verejnosťou. Ďalej plánujeme spracovaťa predložiť projekty v rámciProgramu rozvoja vidiek, zameranéna vzdelávacie a informačné aktivityv lesnom hospodárstve. V októbri2008 sa budeme podieľať na spoluorganizovaníEurópskych lesníckychdní,“ povedala Ing. Marušáková. Plánovanýchakcií je samozrejme oveľa viac.Ing. Sarvaš zdôraznil, že „v rámcispomenutých projektov, ktoré majúbyť prefinancované prostredníctvomProgramu rozvoja vidieka, bude našouprioritou vyškolenie lesníckychkomunikátorov zo štátnych i neštátnychlesníckych subjektov, pripravenýchobhajovať odborné stanoviskáa vysvetľovať lesnícke postoje v médiácha na verejnosti. Je škoda, ževýzvy na predkladanie projektovtrochu meškajú, takže prvé takétokurzy budeme môcť uskutočniť ažkoncom tohto roka, resp. začiatkomroka 2009.“LESNÁ PEDAGOGIKAMUSÍ BYŤ AJ V LEGISLATÍVEVedúci Odboru práce s verejnosťouš.p. LESY SR Mgr. Peter Gogola predstavilnovú Koncepciu práce s verejnosťouna roky 2008 až 2010. Spomenul napríklad,že v rámci podniku bolo doterazvybudovaných 14 lesníckych náučnýchchodníkov, do lesno-pedagogickýchaktivít bolo len za prvý polrok 2007 zapojenýchviac ako 11 tisíc detí a že sa pripravujepublikácia o 99-tich významnýchlesníckych miestach, ktorých vyhľadaniea označenie iniciujú práve štátni lesníciz LESOV SR. Zaujala najmä informácia,že LESY SR chcú vybudovaťv Lesníckom skanzeneako kultovommieste slovenskéholesníctvaEurópsku lesníckuškolu.V diskusii venovaličlenovia pracovnejskupinyosobitnú pozornosťprojektu lesnejpedagogiky,ktorý je z hľadiskabudúcnostilesníctva a jeho pochopenia v spoločnostiurčite najdôležitejším v práci s verejnosťou.Ing. Sarvaš napríklad uviedol, žev kvalite a rozsahu aktivít v rámci lesnejpedagogiky sa môžeme pokojne porovnávaťs kolegami z Nemecka a Rakúska,ale čo nám v porovnaní s nimi veľmichýba, je zakotvenie lesnej pedagogikydo príslušnej legislatívy. Preto sa lesnícibudú usilovať o väčšiu podporu pre tentoprojekt na Ministerstve školstva SR a naúradoch vyšších územných celkov. Chcúdosiahnuť, aby malo nielen súčasných128 vyškolených lesných pedagógov, aleaj ich nasledovníci vytvorené adekvátnepodmienky pre svoju záslužnú prácuv prospech ochrany lesa a poznania významulesníckej práce. Je dobré, že lesnícisi začínajú uvedomovať pozíciu lesnejpedagogiky. Ako informoval Ing. MariánŠturcel, v Štátnych lesoch TANAP-u už napríkladzakomponovali lesnú pedagogikudo organizačného poriadku podnikua do pracovných náplní.Z priebehu a výsledkov prvéhopracovného stretnutia skupiny koordinujúcejlesnícke PR v tomto rokujednoznačne vyplýva, že lesníci sapermanentne snažia o zefektívneniepráce s verejnosťou. A že je čoraz viactých, ktorí nielen, že nespochybňujújej význam, ale sú ochotní a schopnípriložiť aktívne ruku k dielu. K tomu,aby verejnosť znovu pochopila, akývýznam ma lesník pre les a aký je dôležitýles pre spoločnosť.Foto: Ing. AndrejaMelcerová12Lesník 2–2008Ing. Ľudmila MarušákováIng. Milan Sarvaš, PhD.

lesnícke spravodajstvo„Ples v opere“na lesnícky spôsobPeter GOGOLAVedenie štátneho podnikuschválilo novú koncepciupráce s verejnosťouLESYSlovenskejrepubliky– Lesy prevšetkýchNáš spoločenský večer sa po dvanástich rokoch už stal milou tradícioua zároveň jednou nemnohých príležitostí pre stretnutie zástupcov všetkýchodštepných závodov, výnimočne však nie pri práci, ale pri zábave. RepertoárDivadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene je našťastie dostatočne bohatýa pestrý, aby sa zvolenskí herci každý rok mohli predstaviť niečím „neopozeraným“.Tohtoročná voľba padla na klasiku – Moliérov Lakomec je síce známyz mnohých filmových a televíznych adaptácií, ale titulná postava Harpagonav podaní Štefana Šafárika, to bol zážitok nad zážitky. Pozvanie prijali i čestníhostia – čelní predstavitelia ministerstva pôdohospodárstva a lesníckej sekcie,Národného lesníckeho centra, Technickej univerzity a Odborového zväzuDrevo – lesy – voda. Po hercoch dostali príležitosť predviesť svoje umeniekuchári, a treba priznať, že nesklamali. A potom už na hostí spoločenskéhovečera čakal tanečný parket a hudobná skupina Rádius, milovníci divokejšíchrytmov svoje partnerky vyzvŕtali v rytmoch, ktoré im namixoval DJ.Čo dodať? Ďalšia vydarená repríza „Lesníckeho plesu v opere“.Peter GOGOLAVedenie štátneho podniku LESY SRna porade 4. februára schválilo koncepciupráce s verejnosťou pre roky 2008– 2010. Tento rámcový dokument bilancujedoterajšie projekty (skanzen, lesnápedagogika, LIK, náučné chodníky, atď.),definuje ciele a stanovuje prostriedkyk ich dosiahnutiu.Hlavným posolstvom aktivít pre verejnosťv období nasledujúcich rokov budeslogan „LESY SLOVENSKEJ REPUBLIKY- LESY PRE VŠETKÝCH“. Nová koncepcianadväzuje na všetko pozitívne, čo sav uplynulom období stretlo s ohlasomverejnosti, primárne kladie dôraz na prácus mládežou. Veľký význam vnímav skvalitňovaní webovej stránky a definujenový cieľ – cielený a riadený rozvojregionálnej komunikácie, čo je výzvapredovšetkým pre vedenia odštepnýchzávodov, ale v konečnom dôsledku prekaždého zamestnanca.„Koncepcia je prvý materiál svojhodruhu a hlavne rozsahu, aký bolv štátnom podniku vypracovaný.Definuje rámce práce s verejnosťoua verím, že bude úspešne naplnený“,povedal na porade vedenia generálny riaditeľdoc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD.Úspešnosť práce s verejnosťou budemožné vyhodnotiť na základe výsledkovprieskumu verejnej mienky, ktoré sauskutočnia na začiatku a na konci trojročnéhoobdobia. Práca s verejnosťouvšak nie je čarovanie ani propaganda, jeto poctivá a systematická práca. A dôveraverejnosti v profesionalitu, slušnosť a česťlesníkov sa nedá vybudovať bez toho,aby sa o to nepričinil každý muž (či žena)v lesníckej rovnošate.Lesník 2–2008 13

lesnícke spravodajstvoDarcovia krviv našich radochPeter GOGOLAStrieborná plaketaprof. JánskehoDiamantová plaketaprof. JánskehoS hrdosťou na našich kolegov – dobrovoľných darcov krvi sme prijali oznam zosekretariátu Slovenského červeného kríža, že náš kolega Ladislav Juhás, pracovníkobchodnej prevádzky, odbor obstarávania tovarov a služieb sa stal držiteľom diamantovejplakety profesora Jánskeho za 80 odberov krvi. Taktiež Ing. Helena Turská,referentka pre personálnu administratívu, odbor riadenia ľudských zdrojov, získalastriebornú plaketu za 20 odberov. Tieto ocenenia sú ocenením tohto najušľachtilejšiehočinu – záchrany ľudského života a zdravia. Zároveň sú skutkom hodným nasledovania:tohtoročné Lesnícke dni budú príležitosťou zapojiť sa do „Lesníckej kvapkykrvi“ – kampane za získanie čo najväčšieho počtu darcov krvi medzi lesníkmi.Otvoreniestaronovej lesnejsprávy v BrusneJán ŠARÍKV pondelok 21. januára 2008 sa v priestoroch novovzniknutejLesnej správy Brusno uskutočnilo jej slávnostné odovzdanie doprevádzky.Slávnostného stretnutia sa zúčastnilo vedenie OZ SlovenskáĽupča, na čele s riaditeľom OZ Ing. Vladimírom Masicom, starostkouobce p. Krakovskou, zástupcami firiem podieľajúcich sa na uvedeníLesnej správy do prevádzky a zamestnancami Lesnej správy Brusno.Ing. Masica v príhovore zdôraznil nutnosť posilnenia lesnejprevádzky a načrtol víziu a svoje predstavy o prevádzke Lesnejsprávy.Na jeho slová nadviazala starostka obce Brusnop. Krakovská, ktorá ocenila opätovné otvorenieLesnej správy v obci a zároveň vyjadrila nádejna vytvorenie čo najužšej spolupráce medzi obcoua LS Brusno.Vedúci Lesnej správy Brusno Ing. JurajŠtric sa poďakoval všetkým zúčastnenýmza vynaložené úsilie pri jej znovu uvedenído prevádzky, predstavil kolektívLS a potom už nasledovalo len slávnostnéotvorenie lesnej správypomerne netradičným no o toviac lesníckym spôsobom, a tosymbolickým šepotom jednomužnýchmotorových píl.Po slávnostnom prerezanísa do lesnej správy nasledovalaprehliadka jej priestorova slávnostný prípitok.Všetci zúčastnení vyjadrilispokojnosť s priestorovýma technickým vybavením lesnejsprávy, ktorej parametrea vybavenie poskytne zamestnancomspoľahlivé miesto prekaždodenné riešenie problémovlesnej prevádzky.Ing. Ján Šaríkje referent vnútornejsprávy OZ Sl. Lupča14Lesník 2–2008

lesnícky portrét„Po skončení školyv Hrádku som chcel ísť hneďpracovať do lesa ako lesníka dokázať v praxi, čo som sanaučil. O vysokoškolskomštúdiu som nechcel ani počuť.Presvedčil ma ale otcovargument, že musím byťna seba náročný a dávať sivysoké ciele. Počas vysokoškolskéhoštúdia som stiholsvadbu aj syna. Po skončenízákladnej vojenskej službysme sa s rodinkou presťahovalina Kulháň a sme tu uždvadsať rokov,“ spomína si Ing. Dušan Mikuš.Začínal ako manipulant, potom robil majstra v lesnejškôlke, krátky čas mal na starosti lanovku SteyerKSK16. Neskôr bol ťažbovým technikom a správcomna Kulháni a po spojení s LS Duchonka sa stal vedúcimtejto lesnej správy. A ako sa podľa neho za týchdvadsať rokov zmenili podmienky práce v lesníckejprevádzke? „Lesníci mali v porovnaní so súčasnosťouurčite viac času a pokoja na lesníckurobotu. Dnes sme v prvom rade služobníkmipočítačov a najnovších počítačových programov,ktoré boli implementované a pôvodnemali slúžiť nám. Za pozitíva zavedené v poslednýchpiatich rokoch považujem projekt biomasy,ktorý je pre nás lesníkov ekonomickyvýhodný v maloobjemových porastoch s veľkýmvzrastovým stupňom. Je významný ajz hľadiska ochrany a hygieny porastov. Ďalejsú prínosné nové technológie a technika v lesníctve- lanovky, harvestory a vývozné súpravy.Na rozdiel od starých, poškodzujúcich les,sú tieto novinky v lese moderné a prospešnépre les. Nesmiem zabudnúť ani na hnutie ProSilva, ktoré má veľký význam z ekonomickeji lesníckej stránky. Preferovanie prirodzenéhozmladenia nám prináša veľký ekonomickýefekt. Zároveň sa nám takto darí pestovaťstabilnejšie a odolnejšie porasty. PodobnýPro Silve je proces certifikácie. Rozdiel je alev tom, že Pro Silva je dobrovoľná a certifikáciapovinná, prvá nám peniaze prináša, druhá nászatiaľ peniaze iba stojí. Verím však, že aj to sazmení. Medzi pozitíva určite patria aj aukciedreva, na ktorých dokážeme efektívnejšie akodoteraz zhodnocovať drevnú surovinu,“ hovoríIng. Mikuš.NA BIOMASU TREBA POZERAŤCEZ VSTUPY A ZISKPodrobnejšie rozprávame o projekte biomasy,ktorý ešte niektorí kolegovia na odštepných závodocha lesných správach považujú za málo životaschopnýa neperspektívny. Ing. Mikuš im odkazuje,aby sa naň nepozerali iba očami finančného efektuz predaja vymanipulovaných sortimentov a a cenyza biomasu. Rozhodujúci je síce zisk, ale podľa Ing.Mikuša sa treba pozerať na projekt biomasy najmäcez vstupy. V nich odpadnú pri biomase náklady naodvetvovanie, niekedy približovanie na odvoznémiesto, odvoz na expedičný sklad i na manipuláciu,nakladanie a prekladanie hmoty na expedičnomsklade. Stačí si prípravu energetického dreva preštiepkovanie spočítať a každý podľa neho musí prísťna to, že v tenkých porastoch s prvými zásahmi, zavetvených,najmä ihličnatých porastoch tretieho čidruhého vzrastového stupňa nič lepšie ako využívanieprojektu biomasa neexistuje. Jediné, čo sa dápodľa jeho slov pracovníkom Strediska Biomasa vytknúťje, že nie vždy dodržiavajú dohodnuté termínyzoštiepkovania pripravenej hmoty. Stráca sa takpozitívny efekt projektu z pohľadu ochrany lesa.Debatujeme aj o zásadách a prístupoch v obhospodarovanílesa hnutia Pro Silva, ktoré si spontánnezískava čoraz viac priaznivcov a vyznávačovv lesníckej praxi, v štátnych i neštátnych lesníckychsubjektoch. Napríklad na LS Duchonka pripadá až19 percent z obhospodarovanej plochy na objektyPro Silva. A má ich byť podstatne viac, tunajší lesnícisa tešia na spoluprácu pri tvorbe nového LHP,ktorý sa začne tvoriť v roku 2009. Prečo je to tak?Ing. Mikuš si myslí, že „v podstate by ani nemalibyť okrem niektorých prípadov (porasty topoľa,agátači borovice na pieskoch) porasty inakVedúci Lesnej správy Duchonka Ing. Dušan MIKUŠ„Povedzme si, čochceme a čo nie“Jozef MARKOPochádza z lesníckeho rodu. Jeho prastarý otec bollesníkom na Gľacoch v Slovenskom raji. Otec Dušan Mikušabsolvoval Strednú lesnícku technickú školu v Liptovskom Hrádku,na ktorú ho dal študovať druhý manžel jeho matky - lesník. Súčasnýsprávca na LS Duchonka 45-ročný Ing. Dušan Mikuš, tiež absolventliptovsko-hrádockej lesníckej školy, na ktorú nedá dodnes dopustiťa Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, však nie je posledný lesník v tejtorodine. Jeho syn, do tretice Dušan, ako inak, skončil SLTŠ v LiptovskomHrádku, pracuje na pozícii lesníka. Summa summarum,v tejto rodine je už päť generácií lesníkov, z nich štyri získali strednéodborné vzdelanie na Liptove. No a tri generácie upísali svoježivotné i profesné osudy pohoriu Považský Inovec.obhospodarované ako v súlade s princípmiprírode blízkeho obhospodarovania lesa podľahnutia Pro Silva. Veď to je základ lesníctva.To je to, čo môže lesník lesu dať. Práve v týchtoprincípoch nájde každý lesník to pravélesnícke v našej práci. Aj preto sa neustálerozširujú plochy objektov Pro Silva a stúpa početlesníkov, ktorí sa stotožnili s jej princípmi.Veľmi dôležité je, že lesníci tak môžu vidieťvýsledky svojej roboty priamo v porastoch nasvojich LO: skupiny prirodzeného zmladenia,zmladené celé plochy dolín, zmiešané mladélesné porasty. Na našom OZ Prievidza sme sadostali za posledných osem rokov z 19-percentnéhopodielu na viac ako 50-percentnýpodiel plochy obnovenej prirodzeným zmladením.Na každom hektári sme tak usporilipo dobu zabezpečenia cca 100 tisíc korún!A ešte stále máme rezervy. Nechápem, prečonedokážeme v rámci podniku motivovať lesníkovodmenou napríklad 1 000 korún zahektár zmladenia z úmyselných ťažieb a nejakouredukovanou časťou, napríklad 300 až500 korún za hektár na kalamitných plochách.Ak dokážeme motivovať lesníkov za prípravuhmoty nehrúbia alebo za každý spracovanýkubík z kalamity, prečo to nevieme urobiť ajv podpore prirodzeného zmladenia? Otázkaznie, či to chceme...“CESTA K POSILNENIU LESNÍCKEJ PREVÁDZKYPodobne vidí napríklad aj problematikukoní. Zdôrazňuje, že zbytočne lamentujeme nadich nedostatkom, keď nie sme schopní zvýšiť cenuza práce s koníkmi v lese. Pritom kone sú pre násv krátkych a strmých terénoch nenahraditeľné, pretoženasadzovať do nich lanovky sa jednoducho neoplatí.Na našom stretnutí je reč aj o organizačnýchzmenách, zvlášť, keď na OZ Prievidza nešli pri ichnavrhovaní cestou zvyšovania počtu lesných správ,ale rozdelením doterajších lesných obvodov a zriadenímnových s priemernou výmerou 850 hektárov.„Osobne si nemyslím, že posilnenie lesníckejprevádzky je možné dosiahnuť zvýšenímpočtu lesných správ. Funkčnými programamia znížením administratívnej práce. To áno.Zoberme do úvahy fakt, že správca či technikLS nie sú typickými pracovníkmi lesníckejprevádzky, pretože sú pripútaní k počítačua do lesa sa dostanú iba minimálne. Zriadiťďalšie správy, s budovami, počítačmi, autamia ľuďmi, ktorí budú spracovávať rovnakýpočet tabuliek a výkazov ako doteraz, to jeriešenie, ktoré vyvolá nutne zvýšené režijnénáklady, ale lesu pomôže málo. My sme zvýšilipočet LO z dvanásť na štrnásť, prijali sme naLS dvoch nových lesníkov. To považujem zareálne posilnenie prevádzky. Ak má fungovaťakýkoľvek organizačný systém, či už na malejalebo veľkej LS, musí byť medzi kolegami dôverav jeden druhého. Naši lesníci, bývalí OLH,prešli ohňom série školení, skúšok z predpisova praktických ukážok. Na LS nemáme praktickyžiadnu poradu bez toho, aby sme nešli doterénu. Ukázujeme si napríklad, ako má byťurobená prerezávka, prebierka, asanácia, dorubnad zmladením. To isté platí na OZ. Polovicazávodových porád sa uskutočňuje takistov teréne, kde v živých diskusiách, vypočujúc sinázory všetkých, posúdime stav a povieme sičo chceme a čo nie, pozitíva i negatíva.“Priame slová a inšpirujúce skúsenosti. OdpoveďIng. Mikuša na otázku, ako vidí perspektívulesníctva a lesníkov na Slovensku: „Som od narodeniaoptimista. Lesníctvo má určite veľkúperspektívu. Mali by sme však ešte viac akodoteraz vysvetľovať verejnosti zmysel našejpráce, význam lesa pre spoločnosť, objavovaťa približovať bohatú lesnícku históriu, hovoriťo tom, ako lesníci chránia prírodu. Etniká,národy a kultúry, ktoré v minulosti vyťažilizdroje dreva vzápätí upadli, alebo zanikli. Pretozačíname budovať lesnícky náučný chodníkKulháň – Duchonka. Je na súčasných politikocha verejnosti vôbec, ako si budú vážiť lesa lesníkov. Ak si nás budú primerane vážiť,musíme byť aj vyššie ohodnotení. Inak mladýchľudí neudržíme a noví nebudú ochotnírozšíriť naše rady,“ dodáva Ing. Mikuš.Lesník 2–2008 15

z praxeOhryzové dreviny - jedna z ciestochrany lesných kultúrLadislav VARGAŠkody spôsobené zverou na lesnýchkultúrach sa každoročne vyčíslujúna niekoľko milión slovenských korún.Ide o škody typu obhryzu, ohryzu, lúpaniaa lámania. V oblasti aplikovanéhovýskumu a lesnej prevádzky sa systematickyokrem klasických spôsobov ochranykultúr overujú aj rôzne prípravky na bázerepelentov, resp. v kombinácii mechanickýcha chemických spôsobov ochrany.Okrem toho sú rozpracované metódy,ktoré zohľadňujú zastúpenie drevín priobnove , s cieľom zníženia škôd zverou.Lyko, ako aj jednoročné drevo niektorýchdruhov drevín obsahujú zvýšenýpodiel sacharidických a aromatickýchzložiek, ktoré zver pravidelne konzumuje.Podobne vyhľadávanou potravou súpupene, listy a letorasty, pričom niektorédreviny majú vysoký podiel ľahko stráviteľnýchbielkovín.Uvedené kritériá spĺňajú tzv. sladkévŕby a brest sibírsky. Ide pritom o dreviny,ktoré sa po mechanickom poškodení rýchloregenerujú, netrpia na choroby a škodcova majú širokú ekologickú amplitúdu.Z vŕb sa ako ohryzové dreviny osvedčilivŕba košikárska /Salix viminalis/, vŕbalykovcovitá /Salix daphnoides/, vŕba purpurová/Salix purpurea/ a vŕba biela /Salixalba/. Ide o krovité , resp. stromové formyvŕb, ktorých prirodzené rozšírenie je odnížin až do podhorských oblastí. Poprivodných tokoch a nádržiach a na podmáčanýchlúkach sa prirodzene vyskytujúaž do 800 m n. m. Vŕby patria do skupinysvetlomilných drevín, neznášajúcepolotieň. Na nedostatok svetla reagujústratou asimilačných orgánov, poklesomodolnosti voči biotickým škodlivým činiteľom,chradnutím a vysýchaním. Vyžadujúsvieže, na živiny bohaté pôdy.Pomerne dobre znášajú aj niekoľko týždňovézáplavy za predpokladu že pôdnykyslík nie je faktorom minima. Neznášajúale lokality so stagnujúcou vodou.Dobré výsledky s pestovaním vŕb sadosiahli aj na ťažkých, ílovito-hlinitýchpôdach, bez kontaktu s podzemnou vodou,za predpokladu pravidelného mechanickéhoprepracovania pôdy v prvýchrokoch po výsadbe.Základnú ekologickú charakteristikuvŕb udáva nasledujúca tabuľka.Vŕby, ako ohryzové dreviny sa navrhujúvysádzať vo forme bodovej, línioveja skupinovej zelene. Na výsadbu sa môžupoužiť vŕbové koly, alebo jednoročnésadenice. Zimné osové odrezky sa neosvedčili.Pestovná starostlivosť pozostáva:• v 1. roku zo skrátenia sadeníc /kolov/v predjarnom období na 20 cm výšku nadterénom, z okopávania /4x počas vegetačnéhoobdobia/ a z individuálnej aleboceloplošnej ochrany proti ohryzu. Úpravakorún sa nevykonáva.• v 2. roku z okopávania, /3x počasvegetačného obdobia/ a z individuálnejalebo celoplošnej ochrany proti ohryzu• v 3.roku z okopávania /2x počasvegetačného obdobia/ a z individuálnejalebo celoplošnej ochrany proti ohryzu• v 4. roku majú vŕby už vytvorený silný,bohato rozvetvený koreňový systém.Ďalšia pestovná starostlivosť už nie jepotrebná. Životnosť vŕb ako ohryzovýchdrevín je minimálne 25 rokov.Brest sibírsky /Ulmus pumila/ je veľmivitálny krík až polostrom dosahujúcivýšku 6 až 12 m. Dobre znáša extrémnesuché stanovištia, z listnatých drevínje najodolnejší voči zvýšenému obsahuľahko rozpustných solí v pôde. netrpína choroby hubového pôvodu a po ohryzesa rýchlo regeneruje. V prírodnýchpodmienkach Slovenska sa brest osvedčilv líniových výsadbách. Využíva sa tiež akofytoremediat na plochách zdevastovanýchpriemyselnou činnosťou.Pupene, listy a jednoročné výhonyobsahujú ľahko stráviteľnú zložku bielkovín,ktorá sa kvalitou a obsahom približujek ďateline. A práve táto špecifickávlastnosť vytvára pomerne široký priestorpre jeho praktického využitia.- výsadba sa realizuje jednoročnými/dvojročnými/ sadenicami /+70 cm/ v predjarnomobdobí. Sadenice sa ihneď po výsadbezrežú 20 cm nad zemou.Pestovná starostlivosť pozostáva:• v 1. roku z okopávania /4x počasvegetačného obdobia/ a ochrany protiohryzu. Úprava korún sa nevykonáva.• v 2. roku z okopávania /3x počasvegetačného obdobia/ a ochrany protiohryzu• v 3. roku z okopávania /2x počasvegetačného obdobia/ a ochrany protiohryzu• v 4. roku majú sadenice dostatočnevyvinutý koreňový systém. Ďalšia pestovnástarostlivosť nie je potrebná. Životnosťbresta ako ohryzovej dreviny je minimálne30 rokovŠkôlky Lesov SR, NLC a niektorésúkromné disponujú uvedeným reprodukčnýmmateriálom. Za predpokladuširšieho využitia ohryzových drevín, sareálne znížia škody spôsobené zverouna lesných kultúrach.Ing. Ladislav Varga CSc.je pracovník GR š. p. LESY SRZákladná charakteristika ohryzových drevínReprodukčnýEkologická charakteristikaSponHĺbka výsadbyDrevinamateriálNadm.výškaSadenice Koly Štrkové HlinitéŠtrkové Piesčité Hlinité Ílovité (m)m n.m.(cm) (m) Piesčité ÍlovitéVŕba košikárska 800 - I I I 1,5 x 1,0 + 1,8 + 0,8 60 50(Salix viminalis)Vyselektované 3 klonyVŕba lykovcovitá 600 I I I - 2,0 x 1,0 + 1,6 + 0,6 60 50(Salix daphnoides)Vyselektované 2 klonyVŕba purpurová 800 I I I - 1,5 x 1,0 + 1,6 + 0,6 60 50(Salix purpurea)Vyselektované 2 klonyVŕba biela 500 - I I I 2,0 x 1,5 + 1,8 + 0,8 60 50(Salix alba)Vyslektované 4 klonyBrest 350 - I I I 2,0 x 1,0 + 0,7 - 40 40(Ulmus pumila)16Lesník 2–2008

osobnosti (história)Andrej Kmeť100. výročie smrtinežil sebe,žil Bohu,národu a vedePeter CHYTILMedzi najväčšie osobnostiSlovenska právompatrí Andrej Kmeť - významnýslovenský národovec,botanik, archeológ,geológ, mineralóg, paleontológ,historik a etnograf.Narodil sa 19. novembra 1841 v Bzenici,ako najmladší, v na tie dobi typickejmnohodetnej rodine. Jeho otec Štefan,dedinský kováč a kostolník, mal osem detí,šesť z nich sa dožilo dospelosti. Matka,Alžbeta, rodená Kabinová, sa celý život venovaladeťom a neveľkému hospodárstvu.Už od detstva mal veľký záujemo prírodu. Vo svojich pamätiach spomína,že prvú zbierku „kameňov“ mal užako trojročný. Počas štúdia na piaristickomgymnáziu, s vyučovacím jazykomnemeckým, v Banskej Štiavnici mal spomedzivšetkých spolužiakov najväčšiua najkrajšiu botanickú zbierku. Počasštúdia teológie v Trnave a Ostrihome sizačal uvedomovať svoje národné povedomie.Jeho generácia plnila náročnúúlohu strážcu národnej slobody v obdobíposledného koncentrovaného maďarizačnéhotlaku, pred definitívnym rozpadommonarchie a vznikom republiky. Doslovneo tom píše: „Nech nikto nezatvára očipred maďarizáciou, pohlcuje obec zaobcou, stolicu za stolicou a my spímea nič nevidíme...!“ Za takéto názorybol samozrejme v nemilosti u prevažnemaďarskej cirkevnej vrchnosti. Preto za41 rokov svojej profesionálnej kňazskejkariéry skončil tam, kde aj začal – na chudobnejdedinskej fare. Jeho pôsobiská –Senohrad, Krnišov a Prenčov sa v takmerzhodujú s hranicami bývalého Lesnéhozávodu Krupina. Na všetkých svojich pôsobiskáchsa však mohol naplno venovaťsvojej obľúbenej botanike a zberateľskejčinnosti. Vo svojom najznámejšom dieleVeleba Sitna (1893) si spomína: „Na Sitnesom takrečeno zostarel, po jeho bralácha úbočiach, po horách a krovináchpotratil som vlasy aj podošvy...“Napriek tomu, že bol samoukom, boljedným z prvých slovenských vzdelancov,ktorí sa systematicky venovali archeologickýmvykopávkam s odbornými opisminálezov. Jeho súčasníci ho nazývali aj slovenskýmSchliemannom.Vykopal urny, nástroje, zbrane,šperky... V Beši vykopal, zachránil a Slovenskémunárodnému múzeu v Martinevenoval kostru mamuta.V oblasti geológie, mineralógie, paleontológiespolupracoval s profesormiBaníckej a lesníckej akadémie v BanskejŠtiavnici. Objavil viacero nových druhovrastlín, preto podľa neho pomenovaliokolo 40 rastlín, najmä ruží a húb.Najcennejším výsledkom Kmeťovej botanickejčinnosti je herbárová zbierka– Herbárium Kmetianum. Obsahuje 72 tisícpoložiek, z toho 39 tisíc vyšších rastlín( okolo 6 tisíc ruží) a 33 tisíc nižšíchrastlín (z toho 25 tisíc húb slizoviek).Sústredil aj výnimočnú zbierku semienobsahujúcu 1 733 vzoriek patriacichk 516 rodom. Herbár je uložený v SNMv Martine.Venoval sa aj folkloristike. Už ako študentvydal zbierku vianočných ľudovýchpiesní. Počas kňazskej činnosti zapisovalľudové povesti a rozprávky. Výšivky a čipkyposielal na svetové výstavy (1873 Viedeň,1891 a 1895 Praha, 1893 Paríž, 1904 USA).Počas práce medzi drobným ľudomusiloval o rozvoj osvetovej práce a hospodárstva,sociálne povznesenie ľudu.V Senohrade založil školskú štepnicua cirkevnú knižnicu, v Krnišove čitateľskýa ovocinársky spolok a odbornúknižnicu, v Krupine vzájomnúpomocnicu. Okrem toho redigovala zostavoval cirkevnépublikácie. Písal články doslovenských,maďarskýcha nemeckých časopisova novín. V r.1893 v Martinev spolupráci s S.H. Vajanským, J. Škultétym a i. založilMuzeálnu slovenskúspoločnosť.Zomrel 16, februára1908 v Martine, kde je ajpochovaný na Národnomcintoríne.Po celý svoj životnapriek svojej genialitea vedeckým prácam ostaljednoduchým dedinskýmfarárom, ktorý medzisvojimi knihami, herbármia ostatnými pamiatkamiurobil pre svoju vlasť viacako nejeden erudovanývedec tej doby.Andrej Kmeť námmôže byť inšpiráciouv prežívaní svojej vierya služby národu.Lesník 2–2008 17

lesná pedagogikaOcenenie v pravýchrukáchPeter GOGOLApoľovníctvoVýrad akona „Dolniakoch“Vladimír MASICANárodné lesnícke centrum vo Zvolene, Ústav lesníckeho poradenstva a nia, udelil ocenenie NAJ lesný pedagóg 2007 ako morálne ocenenie práce Ing. Igorovivzdeláva-Viszlaiovi, vedúcemu lesníckej výroby na OZ Revúca. O udelení ocenenia jeho osoberozhodli účastníci II. celoštátneho stretnutia lesných pedagógov v novembri uplynuléhoroku na Počúvadle.Ocenenie sa tak ocitlo v rukách najpovolanejších: Ing. Viszlai je bezpochyby najaktívnejšímlesným pedagógom v radoch zamestnancov š. p. LESY SR. Vďaka jehoschopnosti neustále inovovať a prinášať nové nápady dosahuje práca s mládežou u OZRevúca vynikajúce výsledky, ale – a to je nemenej záslužné – je inšpiráciou aj pre lesnýchpedagógov na ostatných odštepných závodoch.Ing. Igor Viszlai prijal ocenenie s preňho charakteristickým skromným úsmevom.„Robím to, čo pokladám za správne a dôležité. A to lesná pedagogika bezpochybyje“, dodal. V mene redakcie časopisu Lesník ocenenému kolegovi úprimneblahoželáme.Ako za povstania to vyzeralov Sopotnickej doline 9. januáratohto roku, keď sa zamestnanci OZSlovenská Ľupča a pozvaní hostiapoberali hore dolinou pod hrebeneNízkych Tatier presvedčiť sa, akozvládli v posledných 2-3 rokoch zvýšenústarostlivosť o lesnú zver v tejtooblasti. Pracovníci lesnej správyBrusno a lesnej správy Predajná sapo nie celkom úspešnej poľovačkev Jasení-Suchá zaťali a sľubovali veľképrekvapenie všetkým 53 zúčastnenýmpoľovníkom. Musím priznať,že viacerí sme to brali s rezervou,no v rámci poľovníckej latiny smerozmýšľali, či sme si zobrali dostatoknábojov na boj zblízka, prípadnesebeobranu. Aj tak sme boli všetcipoľovne naladení, pretože v pohonena diviaky boli odstopované aj vlky,ktoré v poslednom období začali šarapatiťv Nízkych Tatrách viac ako jeúnosné.Po privítaní všetkých poľovníkova upozornení hlavne pri narábaní sozbraňou riaditeľom OZ sa ujal slovavedúci poľovačky Ing. Juraj Štric.Stanovil dva pohony a určil na akýdruh zveri budeme poľovať. Po spoločnom„Lovu zdar“ sme sa rozišli najednotlivé štandy v nádeji, že predsaby sa mohlo podariť niečo uloviť. Točo nastalo po zahájení pohonu sa anineprisnilo nikomu z nás – zúčastne-18Lesník 2–2008

ných poľovníkov. Potom ako začalipadať rany som už začal aj rozmýšľať,čo ideme s toľkým mäsom robiť.Ale ako sa medzi poľovníkmi hovorí„Jedna rana – mäso“, druhá rana– asi mäso, tretia rana ... . Nakoniecsme po obidvoch pohonoch muselikonštatovať, že úlovok 8 diviakovje aj na počet rán celkom slušný. Jaosobne slovo „slušný“ považujem zaslabé, nakoľko takýto počet strelenýchdiviakov v teritóriu OZ SlovenskáĽupča história nepamätá.Myslím si, že sme touto poľovačkoupresvedčili zamestnancovaj našich hostí, že zvýšená starostlivosťo lesnú zver v tejto oblasti savypláca a vynaložené prostriedkya úsilie ľudí nevyšlo nazmar. Viem,môžete namietať, že diviaka dnesstrelíš aj v Bystrici na námestí nomyslím si a som o tom presvedčený,že v oblasti kde strieľa každý strom sikaždý dochovaný kus musíme ceniť.Pri tejto dá sa to nazvať poľovníckejeufórii sa zabudlo, že sme sa chcelipozrieť aj vĺčkom. Po slávnostnomvýrade a odovzdaní zálomkov smes vedúcim poľovačky Ing. Štricomkonštatovali, že podľa stôp zistenýchv pohone nás veľký odsledovali, alespred dosahu výstrelov sa odporúčali.Týmto článkom chcem poďakovaťvšetkým zamestnancom OZSlovenská Ľupča ako i Lesov SR š.p.za obetavosť a svoj voľný čas, ktorýdennodenne venujú starostlivostio lesnú zver vo všetkých našich revíroch.Ing. Vladimír Masica,riaditeľ OZ Slovenská Ľupčafoto: autorBudapeštianská FeHoVa 2008(Zbrane • Rybárstvo • Poľovníctvo)Fridrich TAKÁCSMedzinárodnú výstavu FeHoVa ročne navštevujú desaťtisícenávštevníkov. Výstava má za sebou dlhú históriu. V tomtoroku sa v Budepeštianskom výstavnom a kongressovomcentre HUNGEXPO uskutoční už 15. ročník FeHoVy. Pri tejtopríležitosti a v rámci menších jubilejných osláv pripravujúorganizátori rad prekvapení a to nielen pre vystavovateľovale aj pre návštevníkov.V tomto roku bude FeHoVa umiestnenáv najväčšom pavilóne HUNGEXPO– v pavilóne „A“ a svoje brány otvorí27. marca. Potrvá do 30. marca 2008. Poprvý krát budú pod jednou strechou vystavovaťrybári a poľovníci.SPOLU ALE SAMOSTATNE ....Organizátori dbajú na to, aby využiliprednosti spoločného výstaviska pre všetky3 zložky výstavy. Technické vybavenievýstavy umožní, aby rybári aj poľovnícimali svoju samostatnosť, ale jednotlivésprievodné programy budú spoločné.V ZÁUJME ODBORNOSTI .....Organizátori plánujú viac zaujímavýchprogramov. Ako kuriozita sa pripravujerozsiahla výstava trofejí.Ministerstvo pôdohospodárstva Maďarskejrepubliky pre jeho jednotlivéodborné úseky pripravuje samostatnévýstavy.Bude sa spomínať na viacerých významnýchpoľovníkov, pri príležitostiokrúhlych jubileí. Napr. Molnár Gábor,ktorý vo svojich románoch priblížil svetjuhoamerických pralesov, by sa v tomtoroku dožil stých narodenín.DIVINA-RYBA GASTRONÓMIA .....Aby sme nezostali iba pri „duševnýchpotrebách“ - usporiadajú v tomto rokurybári veľkolepú súťaž vo varení „halászlé“a podobnú akciu majú v pláne ajpoľovníci.RODINNÁ ATMOSFÉRA,ATRAKTÍVNE UKÁŽKY .....Organizátori počítajú s tým, že tentoročník výstavy budú navštevovať celé rodiny,preto myslia aj na deti. Pre ne budezabezpečená tzv. „škôlka FeHoVa“, kde sití najmenší môžu pohladiť malé zvieratáa bude pre nich zabezpečených niekoľkoukážok zvierat. V tomto roku sa budezvýšená pozornosť venovať ochrane prírodya na túto tému bude viac výstav,ukážok a prednášok. Tieto programymôžu byť zaujímavé tak pre mládež, akoi pre dospelých. Nakoľko rok 2008 je rokVODY, organizátori plánujú na tohtoročnejFeHoVe vybudovať jazierko, kde Vámpomocou techniky priblížia ríšu našichvôd.Výstava FeHoVa bude otvorená od27. do 30. marca, teda od štvrtka donedele. O nej, ako i o sprievodných akciáchFeHoVy Vás budeme priebežneinformovať na internetovej stránke Poľovníckainformačná databáza www.polovnictvo.com.Poľovnícka informačná databázav spolupráci s HUNGEXPO zabezpečípre školy a pre záujemcov z občianskychzdružení ako napr. SPZ, PS, RPS atď.možnosť vstupu na FeHoVu za výrazneznížené vstupné ceny. Podmienkou takéhozvýhodnenia je vyplnená prihláškas právoplatným razítkom školy aleboOZ. Stačí jeden výtlačok poslať na adresuPoľovníckej informačnej databázya ďalší odovzdať pri vstupe na FeHoVu.Vzor prihlášky si budete môcť stiahnuťv priebehu marca na Poľovníckej informačnejdatabáze, www.polovnictvo.com.Minimálny počet osôb pre zvýhodnenývstup je 10.Fridrich Takács – šéfredaktor PIDLesník 2–2008 19

ľudia a lesyPán inžinier, ako sa možno v požehnanomveku prepracovať k takej bodrostiducha, aká z vás zjavne vyžaruje?Na to vám presne neodpoviem. Možnoto máme všetci tak trocha už vopred vpísané...Niekoľkokrát som sa v živote aj ja ocitolna osudovej križovatke, vždy som všakdostal ďalšiu šancu: Ako päťročnému mi bratvyťahoval v koľaji zaseknutú nohu, len pármetrov pred rýchlikom. V desiatich mi guľkaz kamarátovho revolveru, ktorý sme našliv zákopoch z prvej vojny, minula brucho ledao centimeter. A v časoch štúdií strhol notárhlúpym žartom na mňa namierenú pušku tiežlen v poslednej chvíli... Osud mi bol naklonenýaj 4. októbra 2003, keď ma v Košiciach zrazilona prechode auto. Vodič bol triezvy, len neopatrný,netrval som na jeho vine... A možnoje odpoveď na vašu otázku skrytá aj v životospráve,z ôsmich súrodencov žijeme dvaja.Ostatní boli fajčiari....Osudu ste však pomáhali svojou činorodosťou.Stovky odborných článkov, desiatkyprác, výskumné úlohy – to všetkobolo iste dobrým duševným tréningom...Hoci som bol celý život predovšetkýmprevádzkovým pracovníkom, vždy ma priťahovalinové riešenia, moderné technológie,netradičné postupy. Lesníckemu výskumusom sa však začal naplno venovať až na dôchodku.V roku 1982 som nastúpil na stanicuVýskumného ústavu lesného hospodárstvav Košiciach, kde som sa potom desať rokovzaoberal ťažbovými technológiami, najmä voflyšovom pásme. Viete, táto oblasť ma vždyveľmi zaujímala. Skúmali sme aj netypické riešenia– napríklad mali sme rozpracované približovaniedreva pomocou balónov.... Stanicišéfoval profesor Midriak, ktorý nás inšpirovalnielen k výskumnej práci, ale aj k fyzickej čulosti– cestu na obed sme využívali na spoločnýbeh, dva kilometre do reštaurácie „Na Aničke“,dva naspäť. Pravidelne.Vráťme sa teraz na začiatok vášho príbehu.Bolo lesníctvo v rodine tradíciou?Vôbec nie. Otec bol chudobný roľník v Letanovciachna Spiši. Trikrát bol v americkýchbaniach, aby mohol zem prikúpiť. Bol to tvrdýčlovek, od mlada sme museli s ním pracovaťna poli. Vstávať o štvrtej bolo pravidlom, otecnepoznal výhovorky, jedine dážď nás moholzachrániť. Keď som však chcel ísť do školy,jasne mi povedal, že na to peniaze nemáme.Ponúkalo sa mi ísť do kláštora, no to zase zasiaholnajstarší brat – sám študoval za farára- že ma za mnícha nedá. Nastúpil som s jehopomocou na gymnázium, kde som bol vždynajlepším žiakom. A zároveň najchudobnejším.Oj, ako som závidel, keď si bohatší spolužiacicestou pohodlne sedeli vo vlaku a ja somDokedy treba trápiť lesníka?Preraďme tam inžinierov... Na pni nie!Prienik uhlovJán MIČOVSKÝAj lesníctvo má svoje legendy. Novinári imvšak nenakúkajú príliš do života, a preto ichverejnosť veľmi nepozná. Nič to však nemenína tom, že svojou prácou vpísali do histórielesa podobne významné kapitoly ako Golonkado histórie hokeja, Dubček politiky, či Krónerherectva. Práve k takým lesníckym legendámpatrí aj tento kolega. Pred niekoľkými dňamisa dožil deväťdesiatky. Výraz „dožil“ však nieje celkom namieste, lebo vzbudzuje dojem čohosidosluhujúceho. Na tomto pánovi by stevšak stopy úpadku hľadali márne. Jasný hlas,logická skladba viet, vtip i bezchybne fungujúcapamäť robia z neho spoločníka, s ktorým držaťtempo rozhovoru nie je celkom jednoduché.Šálku s kávou dvíha k ústam bez trasu rúk a dopoznámok, ktoré si robí úhľadným písmom, pozerábez okuliarov.Inžinier Jozef SLIVKA. Človek, podľa spomienokktorého môžete napísať veľkú časť históriepovojnového lesníctva na východnom Slovensku.Patria do nej podniky, ktorých mená by nebolosprávne zabudnúť: Štátne lesy v Solivare,Východoslovenský lesný priemysel, Košický lesnýpriemysel, Krajská správa lesov Košice, Východoslovenskéštátne lesy.... Tu všade pôsobilaj náš dnešný hosť.sa musel na schodíkoch pred sprievodcom skrývať! Ak som len nechcel ísť sedemkilometrov peši... Riaditeľ gymnázia ma každý rok vzal do obchodu a kúpil mišaty. Chcel som byť lekárom, no akosi ma to prešlo, keď som raz uvidel vlakomzrazeného človeka... Možno príroda Slovenského raja, kde som si urobil nádhernýherbár, ovplyvnila moje rozhodnutie ísť študovať lesníctvo. Prijali ma doPrahy, no keďže v roku 1938 otvorili štúdium lesného inžinierstva na Vysokejškole technickej v Bratislave, išiel som tam. Aby som mal peniaze na štúdium,pracoval som ako študent na lesnom majetku Sídelnej nitrianskej kapituly.V Bratislave bol pre mňa pamätný najmä profesor Kriška. Skúšku z pestovaniasom u neho robil 10 hodín. A výsledok? „Zložili ste, ale nie celkom dobre...“Ba, ešte aj neskôr, keď profesor Kriška pôsobil na škole v Košiciach a často prichádzalso študentmi do Slanca na exkurziu, zvykol ma, ako správcu, skúšať:„...a toto je aký kvet?“ „Ale pán profesor, veď ste ma trápili päť rokov, už varistačilo..“ „Veru nestačilo“, celkom vážne riekol profesor „lesníka treba trápiť,až kým sa nestane radcom, dovtedy ešte stále veľa nevie...“Radca, to bola vyššia funkcia ako správca?Bola. Funkcie v lesoch nasledovali vtedy takto: čakateľ – lesný asistent– lesný správca – lesmajster – lesný radca – hlavný lesný radca. Nadriadený každýrok známkoval svojich priamo podriadených, a to rozhodovalo o ich ďalšompostupe. Bol to celkom spravodlivý funkčný systém.Naozaj rozhodoval len on? Vykonávali ste vysoké funkcie, väčšinasi vás pamätá najmä z obdobia 1960 – 80 ako výrazného výrobnéhonámestníka Východoslovenských štátnych lesov v Košiciach. Bez politickéhokrytia to asi ani vtedy nešlo...Tak to treba vidieť v súvislostiach! Viete ako som vstupoval do strany? Poprevrate v roku 1948 prišiel tajomník krajského výboru na správu do Slancaa v kancelárii mi bez okolkov povedal: „Idete s nami, alebo proti nám?!“ Za-volal som k sebe všetkých 35 lesníkov a 4 polesných - hlásili sa mi telefónomkaždé ráno – a spytujem sa: čo ideme robiť? Všetci sme na mieste podpísali prihlášky.A poviem vám – za komunistov bol poriadok. Niežeby sa všetko robiloúplne čisto, to nie, ale toľko kriminality, vrážd, korupcie, ako dnes, to naozajnebolo. Sudca bol sudcom, žandár žandárom. Dnes ani neviete, kto je s kým.A koľko sme dávali do lesov investícií? Omnoho viac, ako dnes! Vyriešili smešpecifický východoslovenský problém „hlavových bučín“, ktoré boli výsledkomzanedbaného hospodárstva v minulosti. To bol možno aj môj najväčší prínos,nejednu celoslovenskú konferenciu som na tú tému pripravil. S lesníkmi somriešil veci priamo v lese. Dnes sedia šesť hodín pri počítači a do lesa lenodskočia. Naopak by to malo byť. Veľa hovoríme o ekonómii a ekológii,20Lesník 2–2008Jozef Slivka

ľudia a lesylen neviem, či príliš neustupujeme kvalite...Veď ako môže lesný zákon pripustiť,že prebierky do 50 rokov nie sú povinné?!Ale tie staré časy možno neboli až tak ružové...Iste, nie. Užil som si aj ja svoje. Zo Slanca ma dali vysťahovať, lebo do môjhobytu navrhol akýsi čestný občan pôrodnicu. Chodili za mnou „eštebáci“, lebosom mal brata farára a to, že musím odčiniť spoluprácou. Dobre, odčiním. Napísalsom na sledovanú osobu, doktora Klofandu, také pozitívne hodnotenie– a oprávnene - že mi navždy dali pokoj. Ani záznam na mňa neurobili... Osobitnákapitola boli ľudoví riaditelia. Raz sme mali takého, čo rozumel len ovciama na každom lesnom závode chcel budovať salaše. Bolo však málo bačov.Kádrovčík to zaraz vyriešil – veď tu máme inžinierov, preradíme ich... Keď sommu to po rokoch pripomenul, hanbil sa. Najhoršie bolo vtedy, keď moji bratianepodpísali vstup do JRD. Prišli ma za trest predradiť za robotníka. Podnikovýriaditeľ Roman však mal slovo, bol priateľ ministra Hagaru, a ten ma vtedy podržal:„Takéhoto človeka chcete dať do výroby?! Poďakovať by ste mu radšejmali!“. Ale aj na ministerstve sa neraz vyznamenali. Na jednej porade k lykožrútovejkalamite – mali sme jej na Margecanoch vyše milióna kubíkov - ministerSmida takto komentoval rokovanie: „...prvé rojenie, druhé rojenie, prečo radšejtie roje nechytíte, ale stále len o nich hovoríte..?!“. Ale nebolo veru všetko v lesochna smiech. Bol som vždy presvedčený, že semenárstvo je základom zdravéholesa. Vybudovali sme vynikajúce lesné škôlky. V roku 1962 som pozval k námkolegu zo Švédska, kde som bol 4 mesiace na stáži, aby videl stromy, z ktorýchim budeme dodávať semeno. Keď ich uvidel, povedal: „Sadenice z týchto stromovsa zapíšu zlatými písmenami do švédskeho lesníctva“. Chodieval som hodnepo svete – hovoril som nemecky aj francúzsky – a veru som sa nikdy nemuselza naše lesníctvo hanbiť. Teraz všetko rušíme, netreba nám vlastných ľudí, anistroje! Je to presne naopak, ako sme to robili my. Keď mi prišli cudzí ponúkať,že budú kupovať drevo na pni, vždy som bol proti, radšej som rozmýšľal, akorozšíriť rady vlastných zamestnancov i vlastnej techniky... A aj my sme vždy usilovalio zhodnotenie dreva – napríklad ešte v Slanci sme „jednotku“ a „dvojku“predávali, no „trojku“ nie, z tej sme vyrábali a predávali podvaly. Kresali sa ručne!Bol to vtedy výborný zárobok, pre lesy aj pre tesárov.Čomu sa venujete v súčasnosti?Rodine, mám dobrú ženu i deti. Zaujíma ma však aj to, čo sa deje u vás,v lesoch. Pravidelne chodím pozrieť kolegov na bývalý podnik. I štamperlík minalejú (s úsmevom).... Sem tam ešte niečo napíšem do novín, ale to už skôrna spoločenské, ako na lesnícke témy. Nepáči sa mi napríklad, ako sa dnesvykazuje priemerná mzda. Skresľujú ju stotisícové platy a nik z nej nevyčíta,koľko ľudí musí vyžiť z pár tisíc. Navrhol som, aby bol zverejnený počet platovv jednotlivých platových triedach, aby sme vedeli koľko ľudí musí vyžiťs platom do desať tisíc... No a pravidelne, už dvadsať rokov, sa zúčastňujemzasadnutí nášho spolku pivárov. Každý utorok od 13:00 hod sa stretávamev niektorom košickom podniku. Do jedného lokálu ideme niekoľkokrát a potomho zmeníme. Máme svojho predsedu, aj stanovy. Bolo nás 14, dnes nás jeuž len sedem. A niektorí z nás si dávajú už len čaj... Pred pár dňami sme navždyvyprevadili Kamila Polčíka, iste si ho mnohí lesníci budú pamätať. Ale máme ajcelkom veselé ciele. Najbližšie sa ideme poskladať po stovke. Bank vyhrá ten,ktorý najrýchlejšie zabehne stanovenú trať...Na Jozefovi Slivkovi bolozjavne vidieť, že sa o víťazstvov spolkovom behumieni vážne uchádzať. Nechmu to len vyjde. Lúčil somsa s ním s vďačnosťou za to,že som mal možnosť spoznaťjednu z lesníckych legiend.Ale aj za to, že mi – možnonechtiac - pripomenul filozofiuplynutia času, podľa ktorejpohľad z uhla desaťročíbýva iný, ako ten, ktorým naveci nazerajú bezprostredníaktéri. Možno práve v prienikutýchto uhlov leží ajpoznanie lesnej múdrosti.Ktovie?Z Košíc som si odnášalaj mimoriadny dar: Niekoľkotašiek plných lesníckychkníh, príručiek, atlasov,záverečných správ, poznámok...Mimoriadne vzácnym„úlovkom“ boli kompletnezviazané čísla podnikovéhočasopisu Východoslovenskélesy za roky 1960 – 1976.Dar poputoval do Lesníckehoa drevárskeho múzeavo Zvolene, ktoré je od nedávnaozdobou na portfóliukultúrnych aktív nášho podniku.Počin kolegu Slivkuje dobrým príkladom prevšetkých, ktorí majú domapodobné vzácne dokumenty.V rukách múzejných odborníkovsa ich význam zhodnotía darca ostane trvalozapísaný v čestnej listenetých, ktorí pomohli objasniťďalšie čriepky lesníckej histórie.Našej histórie.Lesník 2–2008 21

eportáž z LSPoriadok v hlaváchi v leseJozef MARKODnesz LS SirkMožno to znie paradoxne, ale reportáž z LS Sirk na OZ Revúca začínam v Ratkovej.V budove s novými plastovými oknami, fasádou a nábytkom totiž v časemôjho príchodu sídlia ešte dve lesné správy – Ratková a Sirk, ktoré vzniklirozdelením ratkovskej správy. Lesníci z LS Sirk sú pred sťahovaním. V rámcirevúckeho závodu sa rozdelila aj LS Jelšava na nové lesné správy – Jelšavaa Revúca, LS Tornaľa tiež na dve lesné správy – Tornaľa a Stárňa, noa z doterajšej LS Muráň sú dve správy – Muráň a Veľká Lúka. Od riaditeľazávodu Ing. Jozefa Bystrianskeho dostávam komplexnú informáciu o organizačnejzmene. Počet lesných správ sa zvýšil zo štyroch na osem,z pôvodných 23 lesných obvodov je dnes 44. Ich výmera jeod 680 do 1 100 hektárov podľa objemu úloh. V lesnejprevádzke pribudli dvaja lesníci a na lesných správachklesol pri zachovaní stanoveného modelu 1+1 počettechnikov zo 14 na 12. Revúcki kolegovia majú pritomstále neobsadené dve lesnícke miesta.Ing. Boroš nad porastovou mapou LS SirkVedúci LS Sirk Ing. Marcel Boroš, rodákz neďalekého Ratkovského Bystrého,pracuje v štátnych lesoch od roku 1993.Za ten čas už bol pracovníkom Východoslovenskýchštátnych lesov, Stredoslovenskýchštátnych lesov, v organizačnejštruktúre š.p. LESY SR bol správcom lesnejsprávy vytvorenej zo správ v Ratkoveja Sirku, no a najnovšie bol aj s kolegamiarchitektom jej rozdelenia na dve pôvodnésprávy. Vysvetľuje mi, že to vôbecnebolo jednoduché: „Vyžiadal som sidva dni navyše, aby som mohol s našimitechnikmi a lesníkmi pripraviťtaký návrh organizačnej štruktúry,pod ktorý sa budem môcť s pokojnýmsvedomím podpísať. Pracovalisme na ňom tri dni, sedemkrát smeprekresľovali mapu s vyznačenímlesných obvodov. Brali sme do úvahyvýmery, gravitáciu dreva, objemyúloh z LHP a ďalšie podmienky.Išlo nám o to, aby boli jednotlivéLO porovnateľné z hľadiska úlohv obnovných úmyselných ťažbách,prebierkach, zalesňovaní a ochranelesa. Mali sme určitú výhodu v tom,že sme v prvom roku platnosti LHP,takže sme mali k dispozícii relevantnéúdaje. Na druhej strane sme si aleuvedomovali, že pracujeme na návrhu,ktorý bude vlastne smerodajnýna najbližších desať rokov,“ vysvetľujeIng. Boroš.ŠTRUKTÚRA JE DÔLEŽITÁ,ALE VZŤAHY SÚ ROZHODUJÚCETvorcovia novej štruktúry muselizohľadniť predovšetkým markantnýnárast obnovných ťažiebna oboch lesnýchsprávach. Na teritóriuLS Sirk, ktorá mávýmeru 3 900 ha, saročný etát zvýšil v porovnanís uplynulýmdecéniom z 12 000 m³na 24 000 m³, na LS Ratkovejs 3 600 hektármi z 12 000 m³na 17 000 m³. Pýtam sa Ing. Boroša, činedôjde v súvislosti so zabezpečenímtakého objemu úloh a zákonných povinnostísprávcu a OLH v jednej osobek tomu, s čím sa niektoré správy trápiliv minulom modeli. V ňom si OLH a lesnícimuseli vzájomne vypomáhať, abyvšetko stihli. Ak sa nedohodli, výsledoknebol dobrý. „Vyznačiť takéto množstvoťažby nie je v silách jednéhočloveka. Preto musí byť medzi namivzájomná dôvera. Mojím cieľom jevyznačiť väčšinu rubných ťažieb,v prebierkach sa budem musieťspoľahnúť na lesníkov. Aj pretosom sa pri navrhovaní novej štruktúrysnažil minimálne presúvať kolegov,ktorí pôsobili na LO ako OLHa v súčasnosti na nich ostávajú akolesníci. Problém je v tom, že tu žijemev Bohom zabudnutom kraji. Donajbližších malých miest – Hnúštea Revúcej – je 20 až 30 kilometrov.Mladí ľudia u nás dlho nevydržia,ťahá ich to do miest. Iste, sú ajvýnimky, ale obmena lesníkov jevysoká. Na jednom LO sa za desaťrokov vymenili až štyria lesníci.Hľadáme možnosti, ako k nám pritiahnuťnových kolegov. Vsadilisme na byty. Napríklad v súčasnostimáme voľné dva zrekonštruovanév Ratkovej. V Sirku sú ďalšie, ktorétakisto chceme dať do poriadku,aby sme mohli záujemcom o prácuu nás ponúknuť slušné bývanie naštandardnej úrovni.“Skrátka, nech pracujú lesníci v akejkoľvekorganizačnej štruktúre, dobrémedziľudské vzťahy založené na kolegialite,spoľahlivosti a dôvere sú vždydôležité. V Sirku a Ratkovej to veľmidobre vedia. Aj preto zvládali beznedorozumení rozdelenie právomocía kompetencií doteraz a chcú ho zvládaťaj v budúcnosti. Znamená to, žetáto reorganizácia by mohla vydržaťaj dlhšie ako dva roky? „Nemyslím si,že sme posilnili lesnícku prevádzku.Agenda sa nezmenší, akurát jubudú zabezpečovať viacerí pracovníci.U nás to bude fungovať tak, žeja ako správca budem mať na starostiaj kompletnú ťažbovú činnosť,od prípravy dodatkov k zmluvámaž po kontrolu pracovísk. Myslím,že keby nás mohlo byť viac o jednéhokolegu na správe a jednéhov teréne, tak by to bolo optimálne.V súčasnosti nám totiž hrozí, žeak niekto ochorie na správe, tlakna ostávajúcich pracovníkov nebudecelkom zvládnuteľný,“ odpovedána moju otázku Ing. Boroš.Samozrejme, diskutujeme aj o vzorníkocha krpáku. Podľa Ing. Borošaje vzorníková metóda kvalitná a prepracovaná,ale pre potreby lesníckejprevádzky je zbytočne podrobná,využiteľná skôr v porastoch s drevompredávaným na pni a na menších výmerách.Štátni lesníci, ktorí zabezpečujúodrúbanie i odvezenie vyťaženého drevana veľkých plochách, nepotrebujúpracovať s desatinami kubíkov. O krpákuIng. Boroš hovorí, že pri plánovaníroku 2007 boli v práci s ním - obraznepovedané - hodení do vody. Až na školeniachv priebehu minulého roka prichádzalina to, čo urobili nesprávne. Priplánovaní roku 2008 sa už starých chýbvyvarovali a správca je sám zvedavý,ako sa to prejaví vo výstupoch.22Lesník 2–2008

úsek. Ak by smekaždý rok dokázalizrekonštruovaťdva až tri kilometreciest, tak o desaťrokov by sme ichdostali do požadovanéhostavu,“ dodávaIng. Boroš.Ideme aj do terénu.A treba povedať,že lesníci tuPracovný ruch na lesnej správe Ratková a Sirk hospodária v pestrýchpodmienkach v nadmorskýchvýškach od215 m n. m. až po 1131 m n. m., v ktorýchmajú takmer všetko – od dubína cerín až po smrekové monokultúry.Osobitne ma zaujíma prvý objekt zaradenýdo projektu Pro Silva v lokaliteDrienok. Na necelých 200 hektárochje ambíciou tunajších lesníkov predovšetkýmpremyslene podporiť v uznanomsemennom poraste duba dubovézmladenie, ktorý je síce naletené, alekonkuruje mu agresívny hrab. Prvé zásahytu vykonajú tento rok pomiestnymodkrývaním naletených plôch a jemnýmvýberom nekvalitných a nežiaducichjedincov koníkom, pre ktorého majúv poraste už vyznačené linky. Je sympatické,že sa budú postupne snažiť prejsťna výberkový spôsob hospodárenia,v čom ich podporujú aj miestni ochrancoviaprírody. A ešte niečo sa mi dobrepočúvalo z úst Ing. Boroša pred tým,ako sme sa rozlúčili. Ľudia o štátnychlesníkoch zo Sirku a Ratkovej zvyknúhovoriť, že majú poriadok v lese. Z toho,čo som videl a počul je zrejmé, že jeto len logický dôsledok toho, že majúporiadok predovšetkým vo svojich hlavách.A tak to má byť.OD DUBÍN A CERÍNAŽ PO SMREKOVÉ MONOKULTÚRYReč už bola o špecifiku tohto „ukrytého“kraja. Je ich však viac, ktoré spôsobujúmiestnym lesníkom problémy.Napríklad pomalý internet cez pevnúlinku. Chceli by pripojenie na internetcez mobilného operátora, ktoré je predsalen o trochu rýchlejšie. Aby zrýchlilisvoju prácu, ukladajú si lesníci údajev exceli na USB kľúč a v čase uzávierkyich kopírujú do WebLES-u. Osobitosťousú aj veľké odvozné vzdialenosti na expedičnýsklad a k odberateľom. Lesníciby tu ale už nemali byť len vypisovačmiodvozných lístkov. Veď ak doteraz štyriazabezpečovali túto prácu na bývalejspojenej LS Ratková, po jej rozdeleníbude na dvoch správach deväť lesníkov.„Problémy nám spôsobuje ajstav odvozných ciest a zvážnic. Sútu krasové územia i časti so žulovýmpodložím. Lesnú dopravnú sieťnám ničí voda. Odvozné súpravysa za uplynulé roky zmodernizovalia naše cesty im nevyhovujú.Ešteže sa nám v roku 2007 podarilozrekonštruovať štvorkilometrovýreportáž z LSVyznacenie liniek a zásahov v objekte Pro SilvaStromyextraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy extra Stromy eextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromyextra Stromy extra Stromy extra Stromy extrStromy extra Stromy extra Stromy extra Strmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy extStromy extra Stromy extra Stromy extra Stmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy exStromy extra Stromy extra Stromy extra Smy extra Stromy extra Stromy extra Stroextra Stromy extra Stromy extra Stromy eStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Strextra Stromy extra Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Stextra Stromy extra Stromy extra StromStromy extra Stromy extra Stromy extrmy extra Stromy Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StroStromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy etromy extra Stromy extray extra StroySekvojaz osadyHorňanyJozef ŠABOSekvoje patria medzi najvyššie stromynašej planéty. Ich prirodzený výskyt je viazanýna západné úbočia pohoria Sierra Nevadav Kalifornii, kde sa podarilo niekoľkým jedincomprežiť až do dnešných čias. Gigantickérozmery týchto stromov nás dnes fascinujú, aleamerickí novoosídlenci v nich videli iba veľmiveľa kubíkov kvalitného dreva.Na Slovensku boli sekvoje vysádzanénajmä v zámockých parkoch alebo v blízkostivýznamných budov. Na pozemkoch OZ Topoľčiankysa do dnešnej doby zachovali dvaexempláre. Staršia sekvoja, vlastne sekvojovecmamutí (Sequoiadedron giganteum), sa nachádzav zámockom parku pred Topoľčianskymkaštieľom. Pochádza pravdepodobne z koncadevätnásteho storočia. Presychajúce vetvičky,ba aj celé konáre, poukazujú na horší zdravotnýstav tohto stromu. Podpísala sa pod nehoteplá klíma tejto oblasti a možno aj návštevníciparku, ktorí zaujímavú kôru považovali za cennýsuvenír.Pravdepodobne výnimkou medzi slovenskýmisekvojami je sekvoja, ktorá rastie v lokalitebývalej lesníckej osady Horňany, v teritóriuLesnej správy Nitrianska Streda. Tento stromnebol vysadený pod vplyvom „panskej módy“,ale vysadil ho náš bývalý kolega Fridrich Konrád,ktorý v tejto osade prežil podstatnú časťsvojho života. Strom je unikátny aj tým, že vďakaFridrichovi Konrádovi, inak aj známemu poľovníkovia chovateľovi farbiarov, sa zachovalipresné údaje o jeho veku. Sekvoja bola vysadenána jar v roku 1928 ako trojročná sadenička,vypestovaná v bývalej lesnej škôlke Horňany.Celkový vek sekvoje je teda 83 rokov, na jartohto roku bude prežívať okrúhle jubileumod výsadby v blízkosti starej horárne. Vo svojejamerickej pravlasti by svojím vekom i rozmermipatrila medzi nedorastkov, ale v našichslovenských pomeroch je z nej nádherná dámastredného veku. Jej habitus a krásna zelenáfarba ihličia vypovedajú o dobrom zdravotnomstave. V roku 2007 bola vysoká 29 m, prsný priemer140 cm, obvod 440 cm.Jozef Šabo, OZ TopoľčiankyLesník 2–2008 23

zaujme VásDražbydrevaV roku 2007 sa najlepšiepredávali buk, dub, smrekovec,orech čierny a jaseňZáujem o dražby stúpaAlojz PSOTKAV priebehu roku 2007 sa uskutočnilo 49 aukcií dreva najvyššejkvality vrátane piliarskej guľatiny na 21 odštepných závodoch(pre porovnanie s rokom 2006 - 54 aukcií na 21 OZ). Aukcie neorganizovaliOZ z vyslovene ihličnatých oblastí (Čadca, Námestovo,Liptovský Hrádok, Beňuš) z dôvodu minimálneho záujmu o výrezyI. a II. triedy akosti v drevinách smrek a jedľa a OZ Palárikovo,kde je prevládajúcou drevinou topoľ, ktorý taktiež nie je zaujímavýz hľadiska predaja najcennejších sortimentov. Celkovo bolona aukciách ponúknutých 19 272 m³ (20 773 m³ ) výrezov, predanýchbolo 18 491 m³ (19 315 m³), čo predstavuje úspešnosť95,9% (93%). Boli ponúkané hlavne listnaté dreviny, najviac buk,dub, javor, jaseň, čerešňa a agát. Z ihličnatých drevín vo väčšommnožstve smrekovec. Za celý podnik bolo dosiahnuté speňaženie6 076 Sk/m³, čo je o 77 Sk/m³ lepšie ako vlaňajších 5 999 Sk/m³. Celkovétržby boli dosiahnuté 112 343 808 Sk (115 863 548 k). V zátvorkáchsú pre porovnanie uvádzané údaje za rok 2006.Najviac dreva vydražili v korunáchi metroch kubických OZ Trenčín 17,026 mil.Sk (OZ Trenčín 13,672 mil. Sk) a 3 604 m³,(OZ Trenčín 3 159 m³). Čo sa týka úspešnostidražby ponúkaného dreva, najúspešnejšíbol OZ Rimavská Sobota so 100-percentnouúspešnosťou. Najlepšie speňaženie dosiaholOZ Revúca 9 879 Sk/m³. (OZ Vranov8 927 Sk/m³). Bližšie údaje za rok 2007 súv nasledujúcej tabuľke:VYHODNOTENIE PODĽA DREVÍNV aukciách za rok 2007 bolo predanéhopodobne ako v predchádzajúcichobdobiach najviac buka 7 681 m³– 41,5% (7 612 m 3 -39,4 %) zo všetkej predanejhmoty, potom duba 4 454 m³ – 24,1%(5 534 m³ – 28,7%), javora 2 267 m³ – 12,3%(2 033 m³ – 10,5%) a jaseňa 1095 m³ – 5,9 %(836 m³ – 4,3%). Dobre sa predával smrekovec,ktorý je z ihličnatých drevín najzaujímavejší,zo smrekovca bolo predaných1 720 m³ – 9,3% (2 001 m³ - 10,4%). Naopako vejmutovku a jedľu nebol žiadny záujem.Čo sa týka finančného vyjadrenia, najväčšietržby boli dosiahnuté za buk – 38,659 mil.Sk, čo predstavuje 34,4% všetkých tržieb(dub s 45,270 mil. Sk – 39,1%). Z hľadiskaúspešnosti predaja - ak neberieme doúvahy objemovo bezvýznamné dreviny– sa najlepšie predával smrekovec,orech čierny, jaseň a dub.Odštepným³ úspešnosť tržby speňaženiezávod nepredané predané spolu predaja v % v Sk Sk/m³OZ Bardejov 4,29 453,81 458,10 99,1 4 098 184 9 031OZ Čierny Balog 1,37 1 183,45 1 184,82 99,9 6 006 870 5 076OZ Košice 61,77 1 245,05 1 306,82 95,3 7 769 283 6 240OZ Kriváň 59,03 1 170,48 1 229,51 95,2 6 440 395 5 502OZ Krupina 2,81 646,34 649,15 99,6 4 282 548 6 626OZ Levice 126,98 1 208,92 1 335,90 90,5 7 357 907 6 086OZ Pov. Bystrica 57,65 794,95 852,60 93,2 4 050 013 5 095OZ Prešov 17,98 373,68 391,66 95,4 2 615 810 7 000OZ Prievidza 46,68 2 509,30 2 555,98 98,2 15 608 534 6 220OZ R.Sobota 0,16 908,24 908,40 100,0 5 888 976 6 484OZ Revúca 6,19 541,52 547,71 98,9 5 349 923 9 879OZ Rožňava 13,25 326,70 339,95 96,1 2 211 756 6 770OZ Slov. Ľupča 44,01 413,26 457,27 90,4 2 210 073 5 348OZ Smolenice 24,78 230,37 255,15 90,3 1 610 599 6 991OZ Sobrance 5,55 566,93 572,48 99,0 4 719 952 8 325OZ Šaštín 23,91 272,97 296,88 91,9 1 708 874 6 260OZ Topoľčianky 67,98 378,90 446,88 84,8 2 614 512 6 900OZ Trenčín 35,44 3 568,91 3 604,35 99,0 17 026 406 4 771OZ Vranov 81,90 524,09 605,99 86,5 4 111 650 7 845OZ Žarnovica 95,49 1 092,69 1 188,18 92,0 6 189 474 5 664OZ Žilina 3,32 80,43 83,75 96,0 472 068 5 869spolu 780,54 18 490,99 19 271,53 95,9 112 343 808 6 076NAJCENNEJŠIE KUSYNajdrahší výrez bol u javorana OZ Bardejov, kde záujemca ponúkol236 939 Sk/kus (OZ Bardejov, javor,149 111 Sk/kus). Najvyššia ponukaza jeden kubík bola taktiež za javoru OZ Bardejov – 133 864 Sk/m³ (OZBardejov, javor, 135 555 Sk/m³). Taktiež vynikajúceceny za výrez boli dosiahnuté u jarabiny148 554 SK/ks (OZ Sobrance), čerešne81 421 Sk/kus (OZ Revúca), duba 92 845 Sk/kus (OZ Prievidza), jaseňa 42 748 Sk/kus (OZBardejov) a orecha čierneho 63 248 Sk/m 3(OZ Levice). Celkove možno povedať,že medzi najžiadanejšie dreviny stálepatrí fládrový javor, dub, orech čierny,čerešňa, jarabina, v poslednom čase ajjaseň a agát. Trend (okrem javora) tedasmeruje skôr k tmavým a jadrovýmdrevinám. U ihličnatých drevín je záujemuž o spomínaný smrekovec.V porovnaní so zahraničnými aukciamisa špičkové ceny vyrovnávajú, prípadneobčas dosahujeme aj vyššie ceny. Priemernéceny, ktoré dosahujeme, bývajú ale nižšiev dôsledku ponúkania aj nižšej priemernejkvality – väčší podiel piliarskej guľatiny.PREDAJ PODĽAHRÚBKOVÝCH STUPŇOVČo sa týka speňaženia podľa hrúbkovýchstupňov je evidentné, že s narastajúcouhrúbkou rastú aj ceny, a tým ajpriemerné speňaženie. Najviac drevav m³ sa predalo v 4. hrúbkovom stupni– 8 045 m³, čo predstavuje 43,5%.Najvyššie priemerné speňaženie bolodosiahnuté v 9. hrúbkovom stupni– 15 699 Sk/m³. Všeobecne je možné povedať,že s rastúcim priemerom rastie ajponúkaná cena, podobne to bolo aj v I. a II.polroku 2007 a aj v predchádzajúcich rokoch(viď priložený graf).AKO SA ČINILI ZÁUJEMCOVIA O DREVONa aukciách vydražilo drevo 111 záujemcov,z toho 37 (32) záujemcov vydražiloviac ako 100 m³ a 4 (2) záujemcovia viac ako1000 m³. Počet záujemcov na dražbáchv posledných dvoch rokoch výraznestúpol a v súčasnosti je pomerne stabilizovaný,čo je potešiteľné a súčasne topotvrdzuje, že v našich lesoch rastie dostatokkvalitného dreva, o ktoré je záujem. Vysokýpočet záujemcov je aj predpokladomdosiahnutia vysokých cien vydraženéhodreva. Počet záujemcov zrejme do budúcnostiuž nebude výraznejšie narastať, skôrbude dochádzať k ich určitej obmenev dôsledku zániku a vzniku obchodnýcha spracovateľských firiem a našou snahouby malo byť udržať ich stav dlhodobejšiena terajšej úrovni. To môžeme dosiahnuťlen ponúkaním primeranej kvalitya poskytovaním primeraných služieb.Nárast záujemcov bol dosiahnutý propagáciouči už zo strany OZ alebo GR na internetea v odborných časopisoch, ako ajvzájomnou komunikáciou odberateľov. Jepotrebné sa snažiť, aby si naše aukciestále udržiavali, prípadne vylepšovalikredit v okolitých krajinách a robilidobré meno našej firme.POSTREHY Z AUKCIÍPríprava hmoty na aukciách býva všeobecnepomerne dobrá, čo sa týka uloženiavýrezov, ich očíslovania, podloženia, rozmiestneniaa podobne. Horšie je to niekedys kvalitou ponúkanej hmoty. Tusa vyskytujú podľa závodov značné rozdiely– nie všetky závody majú rovnaké produkčnéschopnosti porastov a taktiež drevinováskladba podľa jednotlivých OZ je dosť rozdielna.Hoci sa závody snažia ponúkaťtú najlepšiu drevnú hmotu, ktorú majú24Lesník 2–2008

zaujme VásFoto z aukcie na OZ Revúca Foto z dražby dreva na OZ Prešov Foto z dražby na OZ Kriváňdrevinam³ úspešnosťtržby speňaženie max. max.predajanepredané predané spoluv Sk Sk/m³ Sk/m³ Sk/kusv %agát 24,45 377,86 402,31 93,9 1 336 225 3 536 6 266 6 888borovica 46,07 72,11 118,18 61,0 156 722 2 173 3 000 4 640brest 2,27 62,07 64,34 96,5 348 101 5 608 11 888 22 598breza 2,4 4,85 7,25 66,9 11 942 2 462 3 677 1 789buk 259,56 7680,61 7940,17 96,7 38 659 474 5 033 14 423 43 738cer 0 3,21 3,21 100,0 25 621 7 982 9 343 6 986čerešňa 56,83 471,44 528,27 89,2 3 262 557 6 920 35 555 81 421dub 95,11 4454,36 4549,47 97,9 38 306 181 8 600 30 949 92 845dub červ. 6,28 1,86 8,14 22,9 16 532 8 888 8 888 16 532duglaska 3,36 59,04 62,4 94,6 148 450 2 514 3 278 11 309gledíčia 1,6 4,08 5,68 71,8 8 160 2 000 2 000 3 600hrab 0 10,25 10,25 100,0 25 359 2 474 2 477 1 899hruška 0 0,94 0,94 100,0 12 154 12 930 20 888 10 862jarabina 2,43 18,13 20,56 88,2 443 163 24 444 77 777 148 554jaseň 17,28 1094,72 1112 98,4 5 257 669 4 803 16 505 42 748javor 160,45 2266,66 2427,11 93,4 17 625 915 7 776 133 864 236 939jedľa 8,53 0 8,53 0,0 0 0 0 0jelša 7,04 28,06 35,1 79,9 81 808 2 915 5 177 4 450lipa 20,36 39,17 59,53 65,8 114 589 2 925 7 947 9 457orech čier. 0,6 49,33 49,93 98,8 674 766 13 679 47 321 63 248orech vlaš. 0 1,13 1,13 100,0 24 123 21 347 30 666 15 333smrek 51,87 70,7 122,57 57,7 216 390 3 061 4 066 9 292smrekovec 9,54 1720,41 1729,95 99,4 5 587 907 3 248 8 840 19 302vejmutovka 4,51 0 4,51 0,0 0 0 0 0spolu 780,54 18490,99 19271,53 95,9 112 343 808 6 076 133 864 236 939cenu jednotlivých výberov z porastovtreba pripraviť na aukcievo vhodnom čase. Naopak neťažmetieto vysokokvalitné výrezyžiadaných a vysoko cenenýchdrevín v období mimo aukcií,kedy môže dochádzať k stratena jednom výreze aj niekoľko desiatoktisíc korún. Zabezpečme,aby sa na aukciách nevyskytovalivýrezy so zablatenými čelami,prípadne inak nevhodne upravené,aby neboli ponúkané kusy,ktorých kvalita nie je primeraná.Nezabúdajme na námatkové kontroly,či sa otváranie obálok s ponukamia vyhodnocovanie aukciírobí v termíne podľa aukčnéhoporiadku. Po skončení aukcií jevhodné pre zamestnancov vonkajšejprevádzky (OLH, lesníci)urobiť praktickú ukážku vydraženýchkusov v súvislosti kvalita– cena, aby získali pracovníciprevádzky prehľad o cenovýchmožnostiach jednotlivých drevínv súvislosti s kvalitou a podľatoho aj pristupovali k výrobek dispozícii, často sa na aukciách vyskytujúaj výrezy, ktoré zodpovedajúlen horšej piliarskej kvalite a ich ponúkaniena aukciách je problematické.Občas je u atraktívnych drevín (napr. čerešňa)ponúkaná kvalita, ktorá nezodpovedáani piliarskej guľatine, ale aj napriek tomusú dosiahnuté niekedy pomerne zaujímavéceny. Taktiež sa stále (hoci nie často) vyskytujúvýrezy so zablatenými a neupravenýmičelami, kde kupujúci z tohto dôvodu nemajúmožnosť posúdiť kvalitu ponúkanýchvýrezov. Takéto výrezy by sa na aukciáchnemali vôbec vyskytovať.Niektorým odberateľom sa nepozdáva,že mnohé závody ponúkajú združené výrezyrôznych kvalít. Výrobcovia krájanej dýhynemajú záujem o časti združených výrezovnižšej kvality, lebo sú pre nich nepoužiteľné.Potrebovali by výrezy špičkovej kvality a požadovanýchrozmerov. Problémom hlavneu buka je však to, že čím viac rezov pri kráteníkmeňov sa vyskytuje, tým viac sa vyskytujútrhliny a je viac znehodnoteného dreva.V poslednom období sa dosť rozmoholaukčný predaj vo forme celých hŕb,ktoré množstvom zodpovedajú približnemnožstvu nakladanému na dopravnýprostriedok. Ide vyslovene o piliarsku guľatinua nie výrezy zvláštnej akosti. Hocije možné, že tu k určitému zvýšeniucien oproti klasickému predaju došlo,nie som presvedčený, že je to vhodnýa potrebný spôsob predaja piliarskejguľatiny. Ak dochádza k zvýšeniuceny u takejto hmoty, skôr by sompovedal, že sú zle nastavené cenníkovéceny za danú piliarsku guľatinu.Na druhej strane nám však takýto predajmôže dať určitý rámcový obraz o priemernejcene tejto piliarskej guľatiny, ktorá jeakceptovaná trhom.POUČENIE DO BUDÚCNOSTIZo strany vonkajšej prevádzky jepotrebné zabezpečiť dôslednú prehliadkuporastov určených na obnovnúťažbu v príslušnom roku a predbežnevyhliadnuť vysokokvalitné stromy, ktoréby mohli byť ponúknuté na aukciách(napr. fládrové javory ap.). Tieto aj zacenných sortimentov resp. surovýchkmeňov určených na výrobu zvláštnejakosti.Ing. Alojz Psotka je referentmarketingovej komunikáciena generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR• Dražba - verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckych aleboiných práv k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktoromsa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopredurčenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá pristanovených podmienkach urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátoravlastníctvo alebo iné právo k predmetu dražby, alebo tiež verejné konanie, ktorébolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo vykonané ani najnižšie podanie.• Dražobná zábezpeka - zaistenie budúcich záväzkov účastníkov dražbyv stanovenej výške a forme.• Dražobník - osoba, ktorá organizuje dražbu a má k tomu príslušné živnostenskéoprávnenie; ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo majetokštátu, môže byt dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušnýorgán štátnej správy.• Zmarenie dražby - neuhradenie ceny vydražiteľom v stanovenej lehote.Lesník 2–2008 25

zo zahraničia1. časťFínske inšpiráciePeter GOGOLADesaťčlenná skupina špecialistov z rôznych lesohospodárskychinštitúcií a firiem na prelome septembra a októbranavštívila v rámci programu celoživotného vzdelávania Leonardoda Vinci Fínsko. Dvojtýždňový pobyt priniesol mnohéinšpirácie. Táto fotoreporáž si kladie za cieľ podeliť sa o ne.INŠPIRÁCIA LESNOPEDAGOGICKÁSeverská zoologická záhrada v meste Ähtärije zaujímavá najmä pre našinca. Ukazuje totižprírodu Škandinávie a jej typických predstaviteľovv ich prirodzenom prostredí. Pre najmenšíchnávštevníkov sú zaujímavé tabule s výzvami„Koľko skokov musíš urobiť, aby si dobehol...“alebo „Som vysoký ako...“. A že to vyprovokujenielen deti, môžem potvrdiť. Sám som siskočil...INŠPIRÁCIA TRENAŽÉROVÁRozsah využitia harvestorovej technológievo Fínsku je pre našinca nevídaný. Súvisíto samozrejme s drevinovým zloženímfínskych lesov (hlavne smrek, borovica,breza) a charakterom fínskej krajiny – prevažnemierne zvlnený terén bez prudkýchsvahov a zrázov, bez strmých dolín. Hotovýraj harvestorov. Ale tomu zodpovedái vybavenosť fínskych lesníckych škôltrenažérmi: napríklad lesnícka technickáškola v Jämsänkoski ponúka svojim študentomaž štyri typy trenažérov, na všetkybežne dostupné typy (každý výrobcamá isté odlišnosti v hardvéri i v softvéri).Ing. Andrea Melcerová z NLC neodolalapokušeniu a na chvíľu sa do kresla operátoraposadila: na Slovensku sa jej to asi takskoro nepodarí :(INŠPIRÁCIA TEPLÁRENSKÁFínska energetika má mnohospoločného so slovenskou: napríkladzdroje. Takmer žiadna ropaani zemný plyn. Akurát riešenieje odlišné: namiesto bezhlavejplynofikácie, postavenej výlučnena dovážanom plyne (!) sa Fíniorientujú na obnoviteľné zdrojetoho, čoho majú najviac: dreva.Tepelné elektrárne, spaľujúceštiepku, patria neodmysliteľne kukolorytu Fínska. Okrem zvyškovpo ťažbe, kôry, slamy a odpaduz drevárskej výroby spaľujú dokoncai zoštiepkované smrekovépne! Fíni jednoducho neváhajúzobrať si z prírody všetko to, čoim na výrobu tepla ponúka.26Lesník 2–2008

zo zahraničiaINŠPIRÁCIA HARVESTOROVO– PREREZÁVKOVÁTapani Tasanen je bývalý riaditeľ Lesníckeja poľnohospodárskej školy v Tuomarniemi.V súčasnosti sa venuje hlavne technickémuvýskumu. Priamo v poraste prezentoval jedenz jeho zlepšovákov: miniharvestor do prerezávok.Mladých ľudí vo Fínsku (podobne akou nás) čím ďalej, tým menej zaujíma tvrdá fyzickápráca. Prerezávky v hustých mladináchs hudobným doprovodom bzukotu miliónovkomárov asi naozaj nie sú žiadnou prechádzkouzeleným sadom. Či je tento stroj riešením,ukáže blízka budúcnosť. Momentálne jepredmetom technologického testovania.INŠPIRÁCIA FAJČIARSKAUhádli by ste bez nápovedy, že tento predmetje popolník? Niekoľko som ich videl v areáliLesníckej a poľnohospodárskej školy v Tuomarniemi.Že môže byť úžitkový predmet funkčnýa zároveň tak estetický, to ma až zaskočilo. Popolníkmal však z pohľadu slovenských užívateľovjednu nevýhodu: nebol „človekuvzdorný“.INŠPIRÁCIA PROTIALKOHOLICKÁTampere je mesto veľké asi ako Bratislava.Všade, doslova na každom krokunájdete bilboardy, propagujúce boj protikonzumácii alkoholu (podľa môjho názorutrochu nevkusným spôsobom). Fíni– asi ako všetci obyvatelia Škandinávie– sú známi svojím srdečným, nefalšovanepozitívnym vzťahom k alkoholu. Či to jereakcia na nekonečné polárne noci, tonedokážem posúdiť. Mimochodom, na čosa vyhovoriť v prípade Slovákov?INŠPIRÁCIA ELEKTROVODNÁPríliš sme si vo svojom okolí zvykli na oceľ,betón, plasty ako náhradu dreva. Keď sompred hypermarketom vo Fínsku uvidel tentoelektrický stĺp, zastal som v nemom úžase. Pochopilsom, prečo sa o dreve hovorí, že je geniálne.Nádherné, ladné tvary sú v kombináciis materiálom priam umeleckým dielom, ktorýv krajine neruší, ale naopak: dotvára ju.INŠPIRÁCIA VOJNOVO – HISTORICKÁSlovensko a Fínsko má z historického pohľadu veľa spoločného.Slováci boli tisíc rokov pod uhorským jarmom, Fíni boli postáročia „žinenkou“ švédsko – ruského zápasu o vplyv v oblastiBotnického zálivu. Oba národy získali svoju štátnosť až po prvejsvetovej vojne. Len výsledok je trochu odlišný: Slovač má z obdobiauhorskej poroby v krvi prazvláštny sklon k servilnosti vočivrchnosti, Fíni sú hrdí a v obrane svojej samostatnosti neústupčiví.Dôkaz? Keď v roku 1938 československá armáda, po zubyvyzbrojená a kvalitne vybavená, kapitulovala pred hitlerovskouhrozbou a opustila pohraničné opevnenia, Fíni sa onedlhonato postavili proti mnohonásobnej presile Červenej armádya uštedrili „ruskému medveďovi“ kruté rany. Dodnes sú na tohrdí a starostlivosť o hroby fínskych hrdinov je príkladná.INŠPIRÁCIA KULINÁRSKAMuikkukukko je na prvý pohľadobyčajný bochník chleba. Keď ho všakrozkrojíte (odporúčam rezať zvrchu),zistíte, že v chlebe sú zapečené veľmichutné ryby. Nebíčko v papuľke!Mimochodom, ak vám niekto povie,že fínska kuchyňa nie je chutná, taknevie, o čom rozpráva: je síce svojská,ale je pestrá a rozmanitá. A bohatáponuka rôznorodých lesných plodovsa odráža v úžasnej ponuke najrôznejšíchdžemov a lekvárov a inýchproduktov - aj takých, čo „prešli ceztrubičky“ :)Lesník 2–2008 27

čitateľský servis28IV. ročníkNovoťskýchfurmanskýchdníJozef BRUNČÁKV sobotu 2.2.2008 Obec Novoť, PODAgrokovex Novoť a LESY SR, š.p., OZNámestovo zorganizovali už IV. ročníkNovoťských furmanských dní. Nebývalýpočet, až 39 chladnokrvných koní, z toho7 z Poľska súťažilo v 4 disciplínacha to v silovej, rýchlostnej, súťaži zručnostia disciplíne „kráľovskej“ – najkrajšíkôň. Viac ako 2 tisícky divákov celý deňso záujmom sledovalo všetky súťažea podporovalo povzbudzovaním svojichfavoritov. Svojou účasťou a osobnouangažovanosťou podporila túto akciui ministerka pôdohospodárstva ZdenkaKramplová, ktorá ocenila osobitnou cenounajkrajšieho koňa súťaže.Vydarenej akcie sa zúčastnilii p. Ing. Pavelka, vedúci služobného úraduMP, generálny riaditeľ š.p. LESY SRDoc. RNDr. Ing. Minďáš a ďalší hostia,obdivovatelia a milovníci ušľachtilýchzvierat- chladnokrvných koní.V jednotlivých disciplínach sa presadiliprevažne domáci furmani pracujúci, či užv ŠL, resp. v urbárskych lesoch na Orave.Pozoruhodnosťou bola účasť 80-ročnéhop. Petra Murču z Čadce a najmladšiehofurmana p. Jaňáka (16 r.) z Mutného.Fašiangové podujatie prilákalo divákovz Poľska a širokého okolia. JednoduchoNovoťské furmanské dni sú značkakvality. Množstvo stánkov s občerstvením,ľudové kapely a vystavovatelialesnej techniky, furmanských potrieba ďalších zaujímavých výrobkov len dotváraliatmosféru vydareného podujatia.Aj najmladší návštevníci si našli svojepodujatia – jazda na poníkoch, psíchzáprahoch, snežných skútroch a ďalšieatrakcie, lesnícku pedagogiku nevynímajúc.V celku mimoriadne vydarená akcia,ozdobená bohatou tombolou robí organizátoromozaj zvučné meno.Podrobnejšie nawww.novot.sk.Lesník 2–2008PrávneokienkoMilan VANČOVšeobecne zvykneme hovoriť, že peňazínie je nikdy dosť. A obyčajne je to ajpravda, napr. aj v jednom z najcitlivejšíchodvetví hospodárstva štátu – v pôdohospodárstve.Aj preto vláda SR svojim nariadenímč. 369/2007 Z. z. upravila niektoré podpornéopatrenie v tomto odvetví formou dotáciía subvencovaných služieb a tovarov.Konkrétne v lesnom hospodárstveupravuje toto nariadenie vlády dotáciena pestovanie a ochranu lesov, na rozvojrekreačných funkcií lesov, na platby poistnéhona lesy, rastlinno – lekársku starostlivosťv lesoch, pre podnik v lesnomhospodárstve na účasť na výstavách a naúhradu straty spôsobenej prírodnýmikatastrofami a nepriaznivými poveternostnýmiudalosťami na lesných porastocha reprodukčnom materiáli v lesnýchškôlkach. Dotácie sa poskytujú obhospodarovateľovilesa, žiadosti sa predkladajúplatobnej agentúre do 31. januára príslušnéhoroka. Toto nariadenie vlády SRje účinné od 15.8.2007.V súlade s príslušnou smernicou ESvláda SR nariadením č. 387/2007 Z. z.upravila s účinnosťou od 1.9.2007 označovanievýrobkov cenami.Ďalším z celého radu aproximačnýchnariadení vlády SR je s účinnosťou od1.9.2007 aj jej nar. č. 404/2007 Z. z.o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.Zabezpečiť si bývanie bolo, a aj dnesje, základnou podmienkou pre založeniesi rodiny mladých ľudí, pričom ide vlastneo finančne náročnú záležitosť. Na tentoúčel bol vytvorený Štátny fond rozvojabývania (ŠFRB – zákon č. 607/2007Z. z.), na vykonanie niektorých ust. VládaSR svojim nariadením č. 432/2007 Z. z.upravil a podrobnosti o druhoch a výškachposkytovaných podpôr na jednotlivéúčely z prostriedkov ŠFRB.Národný bezpečnostný úrad v zmyslepríslušných ustanovení zák. č. 215/2004Z. z. o ochrane utajovaných skutočnostívyhláškou č. 453/2007 Z. z. upravil administratívnubezpečnosť registratúrnychzáznamov obsahujúcich utajované skutočnostia utajovaných písomností.Zákonom č. 454/2007 Z. z. dochádzas účinnosťou od 1.12.2007 k zmenea doplneniu zák. č. 543/2002 Z. z.o ochrane prírody a krajiny.Zákonom NR SR č. 461/2007 Z. z.bolo v súlade s príslušnými čl. nariadeniaEP a Rady (ES) č. 561/2006 upravenépoužívanie záznamového zariadeniav cestnej doprave vozidiel používanýchna prepravu osôb a tovaru.Vyhláškou MV SR č. 469/2007 Z. z.boli ustanovené hranice horských oblastí,v ktorých vykonáva činnosť záchrannáslužba.Ostatná novela Zákonníka práce (zák.č. 348/2007 Z. z.) nadobudla účinnosť1.9.2007, jeho úplné znenie je v Zbierkeuverejnené pod č. 479/2007 Z. z..V dôsledku viacerých zmien a doplnkovza obdobie od r. 1993 vyhlásila NR SRzákonom č. 502/2007 Z. z. úplné zneniezákona č. 40/1993 o štátnom občianstve.Obdobne pod č. 503/2007 vyhlásilaNR SR aj úplné znenie zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúracha o doplnení niektorých zákonov.S účinnosťou od 1.1.2008 platí novelazákona č. 371/2004 Z. z. o sídlacha obvodoch súdov SR, ktorou sa opätovnezriaďuje 9 predtým zrušených okresnýchsúdov, ako aj novela OSP a zákonač. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch(zák. č. 511/2007 Z. z.).Od 1. januára 2008 platí aj nový zákono úžitkových vzoroch a o zmene a doplneníniektorých zákonov č. 517/2007 Z. z.S účinnosťou od 1.12.2007 boli zákonomč. 523/2007 Z. z. vykonané niektorézmeny v znení §4 a. zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.V ich dôsledku MP SR s účinnosťou od1.1.2008 vložilo do LSR š. p. majetok Lesníckehoa drevárskeho múzea vo Zvolene.Nový zákon o audítoroch, auditea dohľade nad výkonom auditu a o doplnenía zmene zákona o účtovníctve vyšielv ZZ SR pod č. 540/2007 Z. z. a účinnosťnadobudol 1.1.2008.MZ SR vyhláškou č. 541/2007Z. z. určilo s účinnosťou od 1. 12. 2007o podrobnostiach o požiadavkáchna osvetlenie pri práci.Zákon o sociálnom poisteníč. 461/2003 Z. z. a ďalších päť súvisiacichzákonov boli s účinnosťou od 1.1.2008zmenené a doplnené zákonom č. 555/2007 Z. z.Zákonom č. 568/2007 Z. z. bolizmenené aj zákon o dobrovoľníckychdražbách (č.527/2002 Z. z.) a Notárskyporiadok (zákon č. 323/1992 Zb. v zneníneskorších predpisov).Viacero významných zmien zákonač. 330/1991 Zb. o pozemkovýchúpravách, usporiadaní pozemkovéhovlastníctva obsahuje jeho novela – zák.č. 571/2007 Z. z.Aktuálny problém vo výstavbe diaľnica ciest dnes – majetkoprávne vysporiadaniedotknutých nehnuteľností – riešenieupravené vyhlásením úplného zneniazákona č. 129/1996 Z. z. o niektorýchopatreniach zákon č. 586/2007 Z. z.Zákon roka – zákon o štátnom rozpočtena rok 2008, bol v Zbierke zákonovuverejnený pod č. 608/2007 Z. z.Zákon o cestovných dokladocha o zmene a doplnení niektorých zákonov– zákon č. 647/2007 Z. z., takže nový pasuž máme, k tomu už len to Euro - a o ňomje (ak ho tak možno nazvať) druhý zákonroka 2007 – zákon NR SR č. 659/2007o zavedení Euro v Slovenskej republike.A minimálnu mzdu od 1.1.2008 mámezákonom 663/2007 Z. z. upravenúna 8.100,- Sk, resp. 46,60 Sk/1hod. Všetkodôležité v Zbierke zákonov SR za rok 2007sme týmto prehľadom vyčerpali.JUDr. Milan VančoOdbor právnej služby, GR LSR

pro silva slovakiaPrírode blízke obhospodarovanie lesaI. Prehodnoťte svoj postojObjekt Pro Silva na Smolníckej Osadeje lesníckej, ale aj ostatnej širokej verejnostiuž dobre známy. Bol vytvorenýna mieste zriadenej génovej základnelesných drevín smreka obyčajného,jedle bielej a borovice lesnej na výmere838,74 ha. Neskôr bol rozšírený na celúplochu LC Smolnícka Osada 2131 ha.Nachádza sa v lesnej oblasti Volovskýchvrchov, v terénoch s priemerným sklonom40% v nadmorských výškach od450 do 1154m n. m. Viac ako polovicuvýmery tvoria porasty V. a VI. vekovejtriedy, ktoré sú väčšinou dvoj, prípadneaž trojetážové.S prírode blízkym hospodárením satu na menších plochách začalo už v roku1952, intenzívne však posledných 20 rokova to vďaka kolegovi, lesníkovi LadislavoviAlcnauerovi, ktorý i mňa svojimi výsledkamipresvedčil na tento spôsob hospodárenia.Keďže som pred 15 rokmi vykonávalobnovné ťažby podľa LHP, ktorý väčšinoupredpisoval okrajový clonný rub a dorub,mal som možnosť porovnávania svojich a kolegovýchvýsledkov. Zistil som, že po vykonaníobnovnej ťažby predpísaným spôsobomsom narušil v poraste vekovú a priestorovúštruktúru, celistvosť a stabilitu porastu.Vzhľadom na agresivitu buka v našich podmienkachsa vôbec nezmladzovali drevinyako jedľa, javor, jaseň, brest, dub, pretože sav obnovenom prvku tieto materské stromyvyrúbali. Na druhej strane výberkový spôsobhospodárenia je založený na ťažbe jednotlivýchstromov.HLAVNÝM CIEĽOM NIEJE PRIRODZENÉ ZMLADENIE,ALE DOPESTOVANIE KVALITNÝCH KME-ŇOV RUBNEJ ZRELOSTIPri tomto spôsobe nie je hlavným cieľomJaroslav KOVALČÍKdosiahnuť prirodzené zmladenie a potomporast dorúbať, ale dopestovanie kvalitnýchkmeňov rubnej zrelosti, zvýšenie prírastkua udržanie rovnovážneho stavu a štruktúryporastu. Je tu treba zasahovať s citom dovšetkých vrstiev porastu. Pri takomto zásahuzabezpečíme nezávislý rast stromov v každejvrstve, úpravu drevinového zloženia, akoaj stabilitu porastu. Porast, v ktorom vykonávamťažbu, beriem ako celok. Toznamená, že zásah robím na celej plochea nielen na jeho časti. A tak už asi10 rokov som úplne presvedčený o tom,že prírode blízke hospodárenie (najmävýberkový spôsob) je pre budúcnosť našichlesov ten najlepší spôsob hospodárenia.Za toto obdobie som ťažbu realizovalv mnohých porastoch, svoj hospodársky zámerbližšie popíšem v dvoch z nich.V dielci 17 s vekom 95 rokov, výmerou6 ha a viacetážovou štruktúrou predpisovalLHP postupný dorub v skupinách. Ťažbu somvšak vyznačil jednotlivým výberkovým spôsoboma porast rozčlenil približovacími linkamiširokými 2,5 - 3 m. Vzdialenosť medzi nimi jeasi 30 – 40 m. Ťažba sa vykonávala smerovoustínkou k približovacím linkám. Kmene sapodľa potreby krátili na 2-3 krát preto, abysa čo najviac zamedzilo poškodeniu ostávajúcemuporastu a podrastu. Jednotlivo sapotom vyťahovali približovacím prostriedkomUKT po linkách a zvážniciach. Kmene,ktoré boli od liniek vo väčšej vzdialenostia kmene zo strednej vrstvy, sa vyťahovalikoňmi k linkám.ŤAŽBA ZAMERANÁ NA VÝROBPOŠKODENÝCH STROMOV A ÚPRAVUDREVINOVÉHO ZLOŽENIAŤažba bola zameraná na výrub poškodenýchstromov a úpravu drevinového zloženiav hornej vrstve. V strednej vrstve som vyberalhlavne veľmi nekvalitnéjedince buka, ktoré bránilirastu a vývoju jedincomv spodnej vrstve.Po ukončení ťažby sav tomto poraste ešte vykonalaprerezávka. Išloo ihličnatú prerezávku,z ktorej sa v prvom radevybrali ťažbou poškodenéjedince. Zásahbol prevedený v hlavnejúrovni, kde som sa snažiluž výškovo a hrúbkovoporast rozvrstviť,zabezpečiť nezávislýrast jedincov, ako ajúpravu drevinovéhozloženia, pretože až70 % tvoril smrek.Tým, že sompostupoval takýmtospôsobom a niepodľa predpisu LHP,som dosiahol to, žev poraste sa nenarušilapriestorováani veková štruktúra. Porast si udržalsvoju stabilitu. Nie je potrebné v ňomzalesňovanie. Zlepšil sa jeho zdravotnýa kvalitatívny stav. Tento porast budev budúcom pláne LHP určený ako porast,v ktorom sa dá hospodáriť výberkovýmspôsobom. V poraste sa dosiahla nepretržitáobnova a neskôr i možnosť ťažbyrubne zrelých a kvalitných kmeňov.V dielci 130 s výmerou 13,40 ha a dvojetážovouštruktúrou predpisoval LHP okrajovýclonný rub s výškou ťažby 2300 m³. Znovusom pristúpil k úprave plánu a ťažbu v objeme2000 m³ vyznačil jednotlivo. Zameralsom sa na kvalitu porastu v hornej a strednejvrstve. Boli tam veľmi nekvalitné jedincebuka. Taktiež na zdravotný stav jedlea smreka. Najviac sa zasiahlo do strednejvrstvy, pretože nekvalitné bukové jedincebránili preniknutiu svetla na zem a tým vytvoreniutretej vrstvy, ktorá v tomto porastenebola veľmi zreteľná, hlavne zmladeniejedle. Po niekoľkých rokoch je viditeľné zlepšeniekvality porastu vo všetkých vrstvách(obnova jedle je zatiaľ veľmi dobrá) s možnosťouťažby rubne zrelých kmeňov a pritoms nepretržitou obnovou.TREBA SI PREPOČÍTAŤ AJ ÚSPORUNÁKLADOV NA PESTOVNÚ ČINNOSŤSamozrejme, že v porastoch, v ktorýchsom pracoval a ešte chcem pracovať, sa stálestretávam s určitou nedôverou. Je to nedôverahlavne nadriadených, ktorí stále presadzujúpriemerné náklady na m³/vyťaženejhmoty. Akoby si nik neprepočítal úsporunákladov na pestovateľskú činnosť, ako jepotreba zalesňovania, vyžínania a čiastočneuhadzovania, pretože tieto činnosti u násstrácajú opodstatnenie. Veľmi dôležité jepresunutie týchto finančných prostriedkov,alebo aspoň ich časti do ťažbovej činnosti.V ťažbe musíme investovať hlavne do kvalitypráce. Nemôžme si dovoliť, aby kvalitaprešla do kvantity len preto, aby sme dodržalipriemerný náklad na meter kubický.Ten podľa môjho názoru by sa mohol zvýšiťasi o 15 - 20%. Po takomto zvýšení by určiteneboli až také problémy s pracovnými skupinami,od ktorých vyžadujeme vysokú kvalitupráce aj vzhľadom na použitie práce koňmi.Myslím že tento spôsob hospodárenia jepre les veľmi prospešný, i keď spočiatkuo niečo náročnejší. Treba len, aby každýprehodnotil svoj postoj k prírode blízkemuhospodáreniu a všade tam, kdeje to len trochu možné, tento spôsobaj vyskúšal.Jaroslav Kovalčík je lesníkna LS Smolník, OZ KošiceLesník 2–2008 29

zo zahraničiaAlternatívna metóda HÚL – tvorba LHPna podklade prevádzkovej inventarizácie2. časťPeter ZIMAPLÁNOVANIE HOSPODÁRSKYCHOPATRENÍ A STANOVENIEŤAŽBOVÉHO ETÁTUPri hospodárskej úprave lesov na bázeprevádzkovej inventarizácie sa vlastnéplánovanie uskutočňuje na trochúrovniach: na úrovni územia, pre ktorésa vyhotovuje LHP (najvyššia úroveň)na úrovni typu vývoja lesa (stredná úroveň)a na úrovni segmentu typu porastu(najnižšia plánovacia úroveň).Na najvyššej plánovacej úrovni má plánovanieprevažne strategický charakter a tovo vymedzení dlhodobých cieľov a analýz.Na strednej plánovacej úrovni (TVL) ideo rámcové plánovanie. Pre každý TVL súvypracované smernice hospodárenia, ktorépredstavujú pestovný program. Tento stanovujeoptimálne pestovné postupy pre každýTP a jeho segment tak, aby bolo čo najefektívnejšiedosiahnutý dlhodobý strategický cieľ.Smernica hospodárenia je teda obojsmernouspojnicou medzi najnižšou plánovacou úrovňoua najvyššou plánovacou úrovňou.V chránených územiach sú v smerniciachhospodárenia premietnuté plány starostlivostio tieto územia, ktoré tvoria koncepčnúnadstavbu týchto smerníc.Na podporu efektívneho plánovaniana úrovni TVL sa využívajú demonštračné plochy,na ktorých sa dlhodobo overujú pestovnépostupy a účinnosť hospodárskych opatrení.Plánovanie hospodárskych opatrenína najnižšej úrovni nie je vyjadrené v plošnýcha objemových jednotkách, ale je toadresné premietnutie pestovných postupova cieľov do najnižších plánovacích jednotiek,ktorými sú segmenty TP.V hospodárskej úprave lesov na podkladeprevádzkovej inventarizácie sa za hlavnújednotku pre prvotné odvodenie etátu považujekaždý jednotlivý TVL. Pre každý TVLsa etát stanovuje deduktívne a celkový etátvzniká sumarizáciou čiastkových etátov zajednotlivé TVL. Vychádza sa pri tom zo skutočnejzásoby a z výšky periodického celkovéhobežného prírastku.HOSPODÁRSKA KNIHAA PORASTOVÁ MAPAVzhľadom k tomu, že pri zariaďovanína podklade prevádzkovej inventarizácie sastav lesa zisťuje na plošne väčších jednotkáchako sú segmenty TP, mení sa zákonite aj obsahovánáplň hospodárskej knihy. V hospodárskejknihe preto nie sú pre segment TPuvedené žiadne taxačné veličiny a plánovaniehospodárskych opatrení je len verbálne.Hospodárska kniha je obmedzená na nevyhnutnéinformácie týkajúce sa identifikácieporastov, informácie o plánovaných hospodárskychopatreniach a na stručnú hospodárskuevidenciu.Novú náplň majú aj lesnícke mapy. Porastovámapa v novom poňatí vypúšťa informáciuo veku, ale vymedzením TVL, TPa jeho segmentov informuje lesníka o tom,na akom stanovišti pracuje a v akej vývojovejfáze sa vzhľadom k dlhodobému cieľuporast nachádza. Na porast sa teda nepozeráz hľadiska veku, ale z hľadiska potenciálustanovišťa.SKÚSENOSTI Z ČR A MOŽNOSTIUPLATNENIA U NÁSO alternatívnej metóde tvorby LHPna podklade prevádzkovej inventarizáciesa v ČR vedie medzi odborníkmi široká diskusia.Metóda má svojich nadšencov, aleaj oponentov. V podmienkach ČR sa zatiaľupatňuje len v chránených územiach, a tov NP Podýjí a v NP Šumava.Zástupca NP Podýjí, kde už päť rokovhospodária podľa LHP vyhotovenom toutometódou, poukázal na určité problémy, ktorésa objavili pri práci s novými výstupmi LHPa v oblasti lesnej hospodárskej evidencie. Idenajmä o nesúlad dát nového LHP s informačnýmštandardom HÚL.V NP Šumava sa postupne vyhotovujúLHP na podklade prevádzkovej inventarizáciepre jednotlivé LHC, a na základe skúsenostísa odstraňujú jednotlivé nedostatky.Výskumný ústav pre výskum lesných ekosystémov– IFER, ako aj Ústav pre hospodárskuúpravu lesov v Brandýse nad Labem uvažujúo možnosti uplatniť túto metódu ako pilotnýprojekt aj v hospodárskych lesoch.Základným predpokladom použitia tejtometódy je ochota a pripravenosť vlastníka,resp. obhospodarovateľa lesa prejsť nahospodárenie prírode blízkym spôsoboma k pestovaniu bohato štrukturovaných porastov.Hospodárska knihaMožnosť uplatnenia tejto metódy v podmienkachSR by bola určite zaujímavá, a tonajmä v chránených územiach (Národnéparky, Uzemia európskeho významu, objektyPro Silva atď.), kde sa deklaruje prírodeblízke obhospodarovanie, ale aj v lesochhospodárskych, kde sú predpoklady a možnostipre takéto hospodárenie.V súčasnosti by však hospodárenie podľaLHP na podklade prevádzkovej inventarizácienarážalo na legislatívne problémy a tonajmä v zákonom stanovenom ukazovateľovi,ktorý obmedzuje výšku ťažby v JPRLnad 50 rokov.Z toho dôvodu by pilotný projekt moholbyť vyhotovený len ako pararela ku klasickémuLHP.Nezanedbateľné sú v podmienkach SR,pre uplatnenie tejto metódy, aj vlastnícko--užívateľské vzťahy a terénne podmienky,ktoré sú oproti ČR určite zložitejšie.Keďže pri hospodárení prírode blízkymspôsobom sa na les pozeráme cez jednotlivýstrom a nie cez porast, tak pre použitie novejmetódy je nevyhnutne potrebná dobrá sprístupnenosťlesnou dopravnou sieťou.LESNÍK (OLH) V NOVEJ POZÍCIINová metóda kladie vysoké požiadavkyna lesníkov, ktorí musia byť odborne zdatní,musia mať dostatočné skúsenosti a musia detailnepoznať zverené územie.LHP na podklade prevádzkovej inventarizáciea najmä nová podoba výstupov LHPnúti rutinne pracujúcich lesníkov k prehodnoteniudoterajších skúseností a stavia ichdo novej pozície.Lesník berie osobnú zodpovednosť zaplánované hospodárske opatrenie a za jehorealizáciu, keďže z jeho pohľadu dochádzak zásadnej redukcii údajov na úrovni porastu,ako o stave lesa tak aj plánovacích.Hospodárenie podľa klasického LHP jeurčite jednoduchšie a pohodlnejšie.Pri novej metóde sa lesník musí stotožniťs tým, že nemá v LHP nalinkované,čo má robiť, kde a kedy to má robiť.Nová metóda si preto vyžaduje odlesníka väčšie uplatnenie jeho odbornostia skúseností, ale na druhej stranemu dáva možnosť byť slobodným a tvorivýmhospodárom.Ing. Peter Zima je špecialistaOdboru lesníckej politiky a certifikácie, GRš.p. LESY SR30Porastová mapa podľa TVL

lesy pre oddychVíkend na lesníckej chateAtmosféra lesníckej samotyLucia HANKOVÁ1.Hájenka Jelenská sa nachádza v doline rovnakého mena. Dostanete sa tam cestouz Banskej Bystrice na Donovaly, keď nad obcou Staré Hory pri pamätníku Jozefa DekrétaMatejovie – priekopníka moderného lesníctva, odbočíte vpravo. Po dvoch kilometrochjazdy pomedzi malebnými domčekmi sa ocitnete pri bývalom sídle lesníkov, ktoréje cieľom vašej cesty. Hájenka je zrekonštruovaná a prispôsobená na rekreačné účely.Je tu 5 lôžok v dvoch izbách s kachľovými pecami, spoločenská miestnosť, vybavenákuchyňa a sociálne zariadenie. Na dvore je kryté ohnisko a o niečo ďalej aj „panské“posedenie v menšej chatke. Milovník pokoja si v tomto útulnom kúte určite nájde svojemiestečko.Tip na výlet: Mesto Banská Bystrica s množstvom pamätihodností a Harmaneckájaskyňa. Pamiatková rezervácia – pôvodnábanícka obec Špania Dolina známaaj jedinečnými paličkovými čipkami. Zrekonštruovanáčasť historického vodovodus typickou postavičkou Maťa – reprezentantažliabkárov. Pre milovníkov zimnýchšportov je tu stredisko Donovaly s výbornoulyžovačkou a množstvom športovýcha spoločenských podujatí. V blízkosti sanachádzajú Národné parky Nízke Tatrya Veľká Fatra. Pre milovníkov rybolovu súk dispozícií vodné nádrže Motyčky a Jelenecs možnosťou lovu pstruhov.Objednávky pobytov: LESY SR, š. p.Banská Bystrica, Odštepný závod SlovenskáĽupča, www.lesy.sk, 048/418 72 95, 0918334 562.Hájenka JelenskáŽivov skanzeneBoris PEKAROVIČO tom, že Lesnícky skanzen vo Vydrovskejdoline OZ Čierny Balog naozajnie je umelo oddelený od lesníckej reality,svedčia aj tieto zábery:1. čerstvá stopa vlka (v skanzene)2. srnčia zver (v skanzene)Ing. Boris Pekarovičvedúci Lesníckeho skanzenuOdštepný závod Čierny Balog2. 31

športBanskobystrickástopa SNPVladimír MASICABolo mi umožnené aj cestou časopisuLesník vyzvať Vás kolegyne,kolegovia a priatelia bežeckého lyžovaniana účasť a otestovanie si svojichfyzických a vôľových schopnostív preteku, ktorý je pokračovaním Bielejstopy SNP a tohto roku sa koná užjeho 35. ročník.Trať preteku zabezpečujú našikolegovia lesníci, zamestnanci OZSlovenská Ľupča, na ktorého teritóriusa pretek koná. Pozývam vás doprekrásneho prostredia Kremnickýchvrchov prežiť príjemný športový zážitoka dokázať si, že ešte nepatrímedo starého železa.Banskobystrická stopa SNP:Trať – 25 km – klasickyDátum: 23.2.2008Miesto: lyžiarsky bežecký štadión– KrálikyŠtart: 10.30 hod.Prihlášky nájdete na www.banskabystrica.skalebo www.bielastopa.skVyplnené prihlášky zaslať na adresu:P. O. BOX 128, Občianskezdruženie Biela stopa SNP BanskáBystrica, ČSA 26. Bližšie informácieje možné si vyžiadať na čísle telefónu048/4330505 alebo 0902 539 422,0918 334 500.Na uvedených webových stránkachsi nájdete aj podrobnejšie informácieo uvedenom podujatí.Verím, že som vás touto výzvouoslovil a prídete oceniť vynaloženéúsilie vašich kolegov – lesníkov.Ing. Vladimír Masicaje riaditeľ OZ Sl. ĽupčaNaši opäť bodovali, alebo Oravskílesníci sa prezentujú aj medzinárodneJozef BRUNČÁKDňa 9.2.2008 v Nowom Targu naši poľskí kolegovia organizovali Celoštátne lyžiarske preteky v obrovskom slalome lesníkov ŠL.Súťažilo 240 lesníkov v 3 vekových kategoriách mužov a žien. Na preteky boli pozvaní aj lesníci OZ Námestovo. Tak ako už tradičneaj tentokrát Námestovci bodovali.V kategórii žien nad 40 r. zvíťazila Ing. Jozefína Kučeríková, u mužov nad 40 r. Ing. Ľubo Lonský obsadil skvelé 5 miesto. V najsilnejšeja najpočetnejšej kategórii mužov do 40 r. obsadil Miroslav Škorík ml. 20 miesto z 85 pretekárov. Zaujímavosťou bola vedľajšiasúťaž detí lesníkov v slalome v 4 vekových kategóriách, pretekali deti a mládež vo veku 5-18 r. Preteky boli zorganizované na špičkovejšportovej úrovni. Sprievodný kultúrny program zabezpečovala Goralská muzika zo Zakopaného. Pozoruhodná bola vysoká účasťsúťažiacich a obrovská divácka kulisa. Mimoriadnej pozornosti sa dostalo osobitnej kategórii vedúcich pracovníkov Nadlesnictiewa Regionalnych direkciií Lasow Panstwowych. Vo všetkých kategóriách boli oceňovaní prví 6 pretekári hodnotnými cenami.Jozef Brunčák je referent ochrany lesa, OZ Námestovo32Lesník 2–2008

z poštyO folkloristke Ing. Alene ĎURKOVIČOVEJDeti sú skrátka zlatéKolegovia na Odštepnom závode Revúca, kde pracuje Ing. AlenaĎurkovičová na pozícii pestovateľky, ju síce nepoznajú v každodennompracovnom kontakte s typicky dozadu začesanými vlasmi, akémávajú švárne dievčatá a ženy počas vystúpení vo folklórnych súboroch,ale zvykne sa tak česať vždy, keď sa chystá na pódium sosvojimi malými zverencami. Ing. Ďurkovičová sa venuje ľudovémuspevu a tancu od svojich pätnástich rokov. Tancovala na strednejškole, počas štúdia na lesníckej fakulte v ľudovom tanci pokračovalavo vychýrenej Poľane. O svojej záľube hovorí, že po toľkých rokochje už človek folklórom postihnutý a nepustí ho to ani za nič.Spomína si, ako nastúpila po absolvovanívysokej školy na Lesnú správu Sirk a bola zaskočená,že v Bohom zabudnutej obci s folklórnoutradíciou neexistoval žiadny súbor. Tak napieklakoláče a pri páraní peria si od miestnych ženičiekvypočula a zaznamenala množstvo krásnych piesní,zvykov a príhod. A začala budovať folklórnysúbor Železník, v ktorom pôsobili chlapci a dievčatáod ôsmich do osemnástich rokov. „Začiatkyboli ťažké, pretože sme nič nemali. Ani kroje,ani hudbu. Začali sme si ich šiť sami. I hudobníkovsme pozháňali a nejaké financiesa nám podarilo získať z Fondu rozvoja vidieka.Ja som bola dovtedy iba tanečníčkou,ale postupne sa zo mňa stáva folkloristkaso všetkým, čo k tomu patrí.“Po presťahovaní sa aj s rodinou zo Sirku dodvadsať kilometrov vzdialenej Revúcej ešte dvaroky za svojimi zverencami zo Železníka dochádzala,ale bolo to pre ňu príliš vyčerpávajúce.Dala si štvorročnú prestávku. Ibaže, keď ju osloviliz revúckeho folklórneho súboru Lykovček, nezaváhalaani na chvíľu. Veď stará láska nehrdzavie.„Práca s deťmi je úžasná, pretože deti súspontánne, prirodzené a úprimné, s čím savo svete dospelých stretávate len zriedka.Deti sú skrátka zlaté. Mnohokrát idemna nácvik po práci vyčerpaná, v obavách,či ho zvládnem. Keď ma však radostne privítajú,ovešajú ako vianočný stromček, takúnava zo mňa spadne a vždy pochopím, žepráca s deťmi stojí za to a že je to pre mňa topravé,“ vyznáva sa Ing. Ďurkovičová.O ČAROVNOM ZAKLÍNADLEA POCHOPENÍ V RODINEKeď rozpráva o svojich malých kamarátoch,z jej slov je skutočne cítiť radosť. Vôbec pri tomnevadí, že spolu s dvoma ďalšími dospeláčkamimá na starosti v Lykovčeku až 68 detí vo vekuod štyroch do pätnásť rokov. Mimochodom, súmedzi nimi aj jej potomkovia – dcérka a syn.Malí tanečníci a speváci sú rozdelení podľa vekudo skupín – na myšky, trnky, sojky a čučoriedky.Aj tance, ktoré nacvičujú majú zaujímavé názvy– valaský, podskok, ďobaný, pichaný, fajka, očko,zakladaný, točky hladké. Nacvičujú dvakrát dotýždňa po tri hodiny. Cez víkendy majú sústredeniaalebo vystúpenia. „Pred minuloročnýmiVianocami som takto mala obsadených päťvíkendov za sebou. Bez pochopenia manžela,ktorý takisto pracuje na OZ Revúca, byIng. Alena ĎurkovičováFolklórny súbor Lykovček v plnej parádeJozef MARKOto nešlo. Som rada, že mi nielen vychádzav ústrety, ale je aj divákom a fanúšikomsúboru. Záujem detí v Revúcej a okolí o Lykovčekje veľký. Veď pred troma rokmi malsúbor iba 20 členov. Nedávno sme prijali päťnových. Snažíme sa dať šancu každému, ktochce u nás spievať a tancovať. Deti sú totižveľmi zraniteľné a ak by sme ich dopreduodmietli, ranilo by ich to. Je dosť ťažké vopredodhadnúť, či má malý uchádzač talent.Stalo sa nám napríklad, že chlapec, u ktoréhosme to vôbec nepredpokladali, sa v priebehupol roka rytmicky veľmi zlepšil. Potomje radosť z toho, že sa takýmto deťom venujete,dvojnásobná,“ dodáva spokojne Ing.Ďurkovičová.Jej rodina je teda nielen lesnícka, ale ajfolkloristická. Táto krásna a užitočná záľuba jejčlenov napriek časovej zaneprázdnenosti ešteviac spojila. A viete, že Ing. Ďurkovičová a jejkolegyne zo súboru Lykovček poznajú „čarovnézaklínadlo“, ktoré používajú, keď deti nepočúvajúa sú roztekané? „Zašepkáme si spolu peknúbásničku: Ja si ťapnem, teba ťapnem, uškochytím, gombík zapnem, pohladkám sa, pohladkámťa, chytím, zapnem, zase ťapnem.Deti to šepkajú a znázorňujú. V momentesa upokoja a my môžeme opäť nacvičovať.“Skúste si to doma so svojimi deťmi. Ing. Ďurkovičovátvrdí, žetozaručenefunguje.Tavič železas láskouk prírodeLadislav MALÁKHoci mládenca Ondreja Šimka, taviča privysokej peci vo VSŽ zavial v roku 1968 osud dolesníckej rodiny Jozefa Kalafusa, kde sa mu zapáčiladeva Emka, jeho odlišné, lesníctvu vzdialenépovolanie v horárni na sa mote Potoky zaobcou Košická Belá, nikomu neprekážalo. Naopak- zať tavič železa a svokor lesník si ihneďpadli do oka, vzťah rýchlo povýšili na kamarátstvo,ktoré malo blahodarný účinok na celéosadenstvo horárne.Z rozprávania dnes 61-ročného dôchodcuOndreja Šimka, ktorý si pri vysokej peci číslodva vo VSŽ, zväčša ako hlavný tavič, nakoniec„odkrú til“ plných 42 rokov, vyplýva: „Hoci somako rodák z Kalše, na úpätí Slanských vrchov,les poznal, až pri svokrovi som si prírodu zamilovalna celý život. Mená úžasných miest v jeholesnom revíri Potoky, kde ma brával v rámciochranných pochôdzok, ako sú Pišivenky, Pogáňtábor, Široký hrb, či Predná holica, mi ostaliv pamäti natrvalo. Všade mi ukazo val niečozaujímavé, učil ma poznávať stopy zveri i spevvtákov. A viac razy mi opakoval, že ak veľmi nemusím,aby som nezotínal živý strom...“Keď Ondrejovi Šimkovi, jeho manželkeEmke a dvom synom ostala po svokrovcochv ich rodnej dedine Opátke chalupa, tavič odvysokej pece sa oci tol uprostred peknej prírodySlovenského Rudohoria natrvalo. A dočkal saaj vytúženého dňa, kedy ako dôchodca budemôcť dožičiť svojim pľúcam hutníka iskrivočistého vzduchu bez obmedzenia a prehĺbiť citlásky k lesu a prírode.Hlavným zmyslom týchto riadkov je vysloviťúctu i obdiv Ondrejovi Šimkovi, ktorého poznámuž vyše 40 rokov. Ako lesník na dôchodku a aktívnyturista nachádzam v jeho správaní to, čo jeobsahom aj mojej modlitby na obranu i chváluchrámu lesa a prírody: nikdy som ho nevidelzaťať do ži vého stromu, lebo drevo na zimu sichystá výlučne na miestach po ťažbe dreva, v časevýskytu húb nikdy nechodí do lesa s veľkýmkošíkom, nezbiera chvatne, aby mal čo najviac,ani sa chvatne nevracia z domu k hu bám dolesa ešte raz. „Tu má zásadu: „Nech. nám niečozostane aj na budúci rôčik. A aj našim deťoma vnukom.“ Podobne sa správa aj pri zbereostatných lesných plodín i liečivých rastlín. A jehodvor pri chalupe je plný drevených búdoka kŕmidiel, ktoré v zime nie sú nikdy prázdne,lebo chalupár Ondrej ich pravidelne dopĺňa.Nuž, taká je láska hutníka k prírode. V horskejdedinke Opátka, na úpätí známej Kojšovskejhole, sa svojím správaním usiluje presvedčiťseba i okolie, že železo a drevo nemusia maťk sebe ďaleko. Pomyselné srdiečka, ktoré zaroky pobytu v tamojšom prostredí z oboch materiálovvyformoval, už úplne vrástli do seba.Ladislav MalákSnímka: autorRepík lekársky v domácejlekárni OndrejaŠimka nemôžechýbať. Jeho zberna Siveckých lúkách,neďaleko Ružínskejpriehrady na riekeHornád v polo vicijúla ešte nikdy nezmeškal.Lesník 2–2008 33

z poštyNeobjasnené posolstvoMarián OBERHAUSERPri svojich potulkách čarokrásnymi zákutiami slovenskejprírody neraz objavím niečo, čo ma zvlášť upúta. Potom začínampátrať po pôvode alebo vysvetlení, ako sa to tam dostalo,alebo čo to znamená. Tak to bolo aj s nápisom vytesanomv žulovej hornine, o ktorom mi porozprával RNDr. Madarás– hotelový hosť. Nápis „objavil“ pri geologickom prieskumev doline Hlboké – pri jej vyústení do horného toku Slanej,západne od obce Rejdová. Tu začína tiež moje pátranie potajomnom nápise.Najskôr ho však bolo treba nájsť.Na piatykrát sa mi to podarilo. Nápis somnašiel neďaleko lesníckej chaty. Vyzerá asitakto:Jeho rozmery sú 0,5 x 0,8 m. Miestnipamätníci z obce Rejdová mi hovorili, ženápis bol kedysi dobre čitateľný, avšakzvetrávaním ošumel do dnešnej podoby.Ktohovie čo bude o niekoľko rokov... Novýrok sa stretol so starým a ja som akosipozabudol na „môj“ nápis. Niekedy najar roku 2001 sa mi dostal do rúk časopisHistorická revue, kde pani Silvia Lorinčíkováv článku Pramene píše o Rejdovskomtajomstve – epigrafe, ktorý nemožno prečítať.Z jej článku vyberám:Pomocné historické vedy definujúepigrafické pamiatky ako rôzne svedectváa správy vytesané do skaly, alebo iným spôsobomzvečnené na obdobných trvácnychmateriáloch. Významný banský inžinierGustáv Eisele v monografii o baníctve Gemerskeja Boršodskej stolice z roku 1907sa zmieňuje o starej ceste z Rejdovej cezdolinu Hlboké smerom na Telgárt. Vedľacesty je nápis (vyššie spomínaný), ktoréhovýznam sa doteraz nikomu s istotou nepodariloobjasniť.Z rôznych skúmaní vyplynul záver, žeide o latinský majuskulný nápis, v ktoromboli použité mnohé skratky. Text neobsahujeani jedno úplné slovo, často sa v ňomopakujú dvojbodky, ktoré nahrádzajúslabiky, slová skracujú a navzájom ich odseba oddeľujú. Skracovanie bolo v obľubeuž v staroveku a uplatňuje sa dodnes.V minulosti, rovnako ako v súčastnosti sapoužívalo nielen z úsporných dôvodov, aleaj na utajovanie dôverných správ. Veda,ktorá sa zaoberá štúdiom skratiek sa volábrachygrafia. Pozná niekoľko spôsobovskracovania slov. V rejdovskom texte idezrejme o tzv. suspenzné krátenie, aleboskrátenie kontrakciou /z lat. contractus--skrátený, krátky, stručný/. Toľko článok.Prvým krokom k rozlúšteniu rejdovskéhonápisu je úvaha nad tým, kto dal pokynna jeho realizáciu, kto ju vykonal, aké maltechnické možnosti v danej dobe a danomprostredí. Najdôležitejšie je vydedukovať,akú významnú udalosť nápis zaznamenáva,pretože väčšina známych epigrafov sa týkavojenských udalostí – príchod, odchod,víťazstvo, porážka, atď. Na pochopeniezmyslu použitých skratiek bolo nevyhnutnéhľadať súvislosti s výstavbou cesty, vedľaktorej sa nápis nachádza. Výstavba komunikáciív minulosti nebola jednorazovouzáležitosťou, ale dielom niekoľkých generácií.Ponúkam niekoľko verzií prekladu,ktoré sa mi podarilo zozbierať:Silvia Lorinčíková:1.riadok: IN (scripto) alebo IN (sculpto)- napísané, vytesané v R /egione, kraji neznámom2.riadok: A /ditus/, A /bsolutus/, príchod,odchod, ukončenie, BEL /lum/ vojna3.riadok: VI /ginti/, A /nnorum/ alebo VI /xit/, A /nnos/ dvadsaťročný Q/u/ a M /miles/,vojak SE /pelibat/ pochovanýCelý text by podľa autorky tejto metodikyznel:= Napísané v kraji neznámom(a ukončením vojny/ dvadsaťročný vojakpochovaný = alebo = Napísané v kraji neznámoma ústupom vojny na ceste akopamiatka večná. Nápis autorka datujepodľa tvaru písmen na 17. až prvú polovicu18. storočia.Ing. Rudolf Galgon:INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum– Ježiš Nazaretský kráľ židovskýET – a /spojka slov/BE – ak ide o ďalšie nečitateľné písmená,môže ísť o slovo BEATA, čo znamenáblahoslavená /panna Mária/, ako osloveniematky Ježišovej – Beata Maria Virgo, tedaBlahoslavená panna MáriaVIA – cestaAutor predpokladá, že keďže ďalšiepísmená nedávajú zmysel ani ako slová,ani ako čísla, že ide o skratky – najpravdepodobnejšiemien pisateľa a jeho spoločníkovna ceste. Ak nápis nebudemeprekladať z latinčiny doslovne, ale voľne,potom znamená asi: = Cesta za /alebo s/ Ježišoma Blahoslavenou =. Datovanie nápisu: počas šírenia kresťanstva – autor mníchz Kláštoriska asi začiatkom 14. storočia.Vladislav Hroš:Voľný preklad : = Spasiteľ si pri nás,ideme Tvojou cestou Tvojej misie =. Podľaautora sa jedná o pútnické prechodovémiesto, kde dvojbodky znamenajú časovéa dejové skratky : ...bol som tu...a stále somtu...alebo – stalo sa a pokračuje...kde:IN – znamená – ja, stále jaVIA – touto cestou pôjdem, alebo pútnici,ktorí pôjdu /touto cestou/ stále budúprenášať túto myšlienku. Datovanie nápisu:cca 1000 rokov po Cyrilovi a Metodovi.V oblasti Slovenského krasu a Slovenskéhorudohoria je epigraf pri obci Rejdovájedným z mnohých. Najstarší /?/ je gotickýnápis v Jasovskej jaskyni z roku 1452, ktorýdokumentuje víťazstvo Jána Jiskru nad JánomHuňadym v bitke pri Lučenci r. 1451.V Silickej ľadnici sa zachoval nápis zo začiatkuminulého storočia o návšteve grófaAdama Revitzkého. V Stratenej je pamätnátabuľa na počesť kniežaťa Coburga akopredsedu Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti.Napokon je tu epigraf v KrásnohorskomPodhradí z konca 18. storočia, akoprejav vďačnosti grófovi Dionýzovi Andrášimuza založenie dôchodkovej základiny.Osud týchto epigrafov je známy.Netrúfam si hodnotiť /ani mi to neprináleží/preklady, ktoré som v tomtočlánku ponúkol. Možno sa po jeho prečítanínájde niekto, kto nápis preložípodobne ako známu Rosetskú dosku.Rejdovský nápis na skale je však stálezahalený tajomstvom.Marián OBERHAUSER je vedúcistrediska Horský hotel Pusté Pole34Čítal som v časopise Lesník článok o jeleňovi Mišovi. Jeho koniec bol trochu iný, ako to uvádzate. Opisujem ho aj vo svojej knihe „ Ej, hory,hory, čierne, neraz som ja pre šiel cez ne“. Miša v ruji prebodol jeho vlastný syn. To však nie je to hlavné, čo o Mišovi chcem povedať. Keď sompripravoval moju knižku, chcel som pri historke o Mišovi uviesť aj fotografiu Mišových zhodov a konečného parožia bodovej hodnoty 227 bodov.Všetky Mišove zhody a jeho posledné parožie boli upevnené na veľ kej doske, ktorá bola umiestnená na vchodovej stene na LZ Benuš.O fotografiu som požiadal pána Jána Lička, môjho bývalého zamestnanca ešte na Červenej Skale. Pán Ličko mi ne moje veľké prekvapenieoznámil, že tabuľa so zhodami a posledným Mišovým parožím zmizla. Zrejme ju niekto ukradol. Myslím si, že by to stálo za to, aby sa tatokrádež objasnila.Ďalej by som rád čítal v Lesníkovi aj o spolupráci Lesov SR s Výskumným ústavom vo Zvolene. Ako sa chráni genofond našich drevín a akoich šľachtíme (nie len ťažíme).Mrzí ma aj to, že ste sľúbili ďalšie články o Slánskych lesoch, ktoré chce niekto, ba nejaký klan, ukradnúť Štátnym lesom, ale už ďalší článoknevyšiel. Tak isto sa v Lesníkovi ne píše o veľkých krádežiach dreva a o tom, že miznú nielen porasty, ale celé lesné komplexy lesov. Podobne sanepíše ani o pytliactve. Nie je mysliteľné, že by o týchto veciach nevedeli lesníci, keď o nich vedia a mlčia, tak sú buď spolupáchateľmi, alebosú umlčovaní.Nepíše sa nič ani o lesnom zákone, ktorý má mnoho nedostatkov a nechráni naše lesy. Aké sú príčiny toho, že sa o týchto veciach nepíše?Znova opakujem heslo, ktoré by mal mať každý pracovník nad písacím stolom „Najväčšie zlo je neodporovať zlu“Lesník 2–2008V Lučenci dňa 6. 2. 2008.Gabriel Šimkovič, lesník vo výslužbe

KomentárPrepáčte, ak samýlim...Človeku to nedá. V lesníckej prevádzkeš.p. LESY SR prevažujú názory, že sme maliv procese implementácie nového informačnéhosystému pilotne vyskúšať jeho fungovanieso všetkými programami na niektorej LSa OZ a až potom ho používať v rámci celéhopodniku. Že v KRPK a WebLES-e pracujú lesníciso zbytočne podrobnými údajmi. Že pritipovaní požadovaných položiek do systémuspojenie častokrát padá, že linky sú preťažené.Že užívatelia programov neprešli dostatočnýmmnožstvom kvalitných školení. A taksom sa išiel pozrieť, ako pracujú s informačnýmsystémom inde. Počul som od viacerýchkolegov z OZ, že lesníci zo š.p. Vojenské lesya majetky (VLM) majú po technickej i obsahovejstránke vynikajúco prepracovanú prácus lesníckymi dátami.Na Oddelení informačných technológiíVLM v Kežmarku i priamo v teréne som sapo niekoľkých hodinách prezentácií, vysvetľovaniaa ukážok presvedčil, že je to skutočnetak. Že lesníci, obchodníci i manažéri majúv reálnom čase dokonalý prehľad o pohybekaždého kubíka dreva od odvozného miestaaž po konečného odberateľa. Že je na základejednotlivých atribútov možné presneskontrolovať a určiť zodpovednosť lesníka,pracovnej skupiny alebo vodiča odvoznejsúpravy za konkrétny problém s konkrétnoudrevnou hmotou. Že štatistiky sledovanépodľa rôznych kritérií umožňujú lesníkomplánovať v porastoch na ich lesných obvodochreálne výkony, ktoré v nasledujúcomroku skutočne zrealizujú. Že vierohodné dátav systéme umožňujú v priebehu pár minútzareagovať na požiadavky zákazníkov.Nehovoriac už o prínosoch práce s geografickýminformačným systémom, dostupnýmkaždému vojenskému lesníkovi.Lesníci si sami dokážu tvoriť podľa potrebydynamické vrstvy porastových, obrysovýcha katastrálnych máp, takže nemajú problémnapríklad s bilancovaním kalamitných plôchv rôznych porastoch. Práca v trojrozmernommodeli im zasa výrazne uľahčuje efektívnevyznačovanie zvážnic a približovacích liniekv teréne. Dosahujú pritom presnosť meranína 20 až 30 centimetrov. A to som spomenuliba niekoľko výhod. Jedno však majú všetkyspoločné. Vychádzajú z potrieb, pripomienoka požiadaviek lesníkov a smerujú k tomu,aby mohli pracovať rýchlejšie a efektívnejšie.Administrátori systému mi na niekoľkých príkladochdokumentovali, ako komunikovalis lesníckou prevádzkou a jednotlivé funkcionalitya atribúty systému nastavovali podiskusiách s lesníckymi praktikmi tak, abyinformačný systém lesníkom prácu zjednodušil.Prepáčte, ak sa mýlim, ale v tomto zásadnomaspekte implementácie nového IS smev našom podniku asi urobili najväčšiu chybu.Tí „hore“ a tí „dolu“ sa rozprávali, diskutovalia presviedčali príliš málo na to, aby si porozumeli.Na konštruktívny dialóg však nikdynie je neskoro. Stačí naň ochota viac počúvaťiných ako seba. Ale to predsa všetci vieme.A sme si azda aj stopercentne istí tým, že sachceme dopracovať presne tam, kde sú uždnes naši kolegovia vo VLM. To je dosť dobrýzáklad na to, aby sme tento cieľ čo najskôrspoločne dosiahli. Ja tomu verím. A vy?názory, postoje, komentáreJozef MARKOHovorme s verejnosťou,očakáva to od násOd roku 2004 sme vstúpili do partnerstvaso Slovenským rozhlasom. Každýdruhý týždeň v relácii Rádiovíkend, vysielanejv sobotu ráno na okruhu Slovensko1 alebo v piatok na okruhu Rádia Reginav relácii Popoludnie s Reginou sa poslucháčimôžu zapájať do reklamnej súťaže štátnehopodniku LESY SR. Témou súťažných otázokpo uplynulé roky boli turistické zaujímavostiSlovenska, zastávky v Lesníckom skanzenealebo lesnícke chaty a prírodné zaujímavostiv ich okolí. Hlas kolegu Jána Mičovskéhoje poslucháčom dobre známy a vždy prinášazaujímavé, podnetné informácie.Predvianočné vysielanie rozhlasovej reláciepopoludnie s Reginou, už tradične moderovanéredaktorkou Sylviou Hoffmannovou,prinieslo zadanie pre poslucháčov, napísaťdo SMSky svoj názor na to, prečo je dobre,keď lesnícikomunikujús verejnosťou.V záplaveSMSiek(podľa neoficiálnejinformáciezoSlovenskéhoPoznámkaPeter GOGOLArozhlasu ich prišlo bezmála tristo) sa poslucháčizhodli na tom, že je správne, že lesnícimajú záujem komunikovať s verejnosťouv záujme ochrany lesov a prírody.Z SMSiek, ktoré pani redaktorka Hoffmannovávo vysielaní citovala, ma najviaczaujali tieto:- Je to prospešné pre obidve strany, informovaníľudia sa k horám a prírode správajús úctou a rešpektom- Lesníci sú tí ľudia, ktorí najlepšie rozumejúživotu lesa a my návštevníci lesaby sme práve týmto ľuďom mali najviacdôverovať.- Komunikácia je potrebná, aby sa verejnosťoboznámila s prácou lesníkov, že tonie sú tí, čo len rúbu, ale čo sa o les starajúa chránia ho.- Je to prínos pre prírodu na Slovensku,lebo jej ochrana má byť vecou, na ktorejzáleží každému človeku.Pointa je jasná: verejnosť vníma pozitívnenašu snahu komunikovať. Je na nás,aby sme túto šancu nepremárnili.Prečo mámrada lesMagda PavelekováherečkaPochádzam z rovín od Levíc. Môj otecsi tamojšiu krajinu a prírodu veľmi pochvaľovala vždy hovoril, že netreba bývaťaž tak vysoko, kde sú hory, lebo tam v tejtme vraj človek aj tak nič nevidí. Taktosom bola teda vychovávaná. Potom somsi zobrala manžela, ktorý les priam zbožňuje.A s ním som pochopila, čo znamenáloziť po horách. Pamätám si, ako sme obidvajachodili vždy s palicami, aj keď smeto vtedy ešte nepotrebovali. Hovorili smesi: Čo keď nás napadne nejaké divé zviera?Vždy sa nám potom ale stalo, že smestretli nanajvýš nejakú malú veveričkualebo srnku a tá, akonáhle som sa jej celánatešená prihovorila, hneď utiekla. Zrejmemám taký nepríjemný hlas, že sa matie zvieratá vždy zľaknú a ujdú (smiech).Keď sme sa presťahovali do Bratislavy,les alebo lepšie povedané lesopark, midokonca dlhé roky nakúkal do spálne. Bývalisme vtedy pri bratislavskom Horskomparku a náš dom susedil priamo s lesom.Stačilo iba výjsť von, obuť si dobré topánkya hneď sme boli v inom svete... Lesasom si teda užila celkom dosť.Na staré kolená som si však vytvorilanový, vlastný štýl chodenia do prírodya ten obľubujem čoraz viac. Idem s automk lesu, vypustím vnukov a manželaa podľa čuchu im ukážem, kde sú hríby...Musím sa pochváliť, že mám na hubyneskutočný nos a viem presne zistiť, kderastú. Kým sa ostatní vrátia s plnými košíkmi,ja si sedím pekne v aute, otvorímsi dvere, vyložím nohy a dýcham čerstvývzduch... Snáď sa na mňa, milí lesníci,nebudete hnevať za to, že som už lentakáto pasívna návštevníčka lesa, ale viete,musím si šetriť svoje nohy, pretože ichešte budem potrebovať na javisku :-)Lesník 2–2008 35

krížovka| humorMedveď zvolá všetky zvieratkána lúku, aby predniesolsprávu o činnosti:„Za minulý mesiac bolo zabitýchautami 156 žiab, 78 mačiek....Poprosím myši vzadu, abyprestali robiť mexické vlny!!!“Stretnú sa dvaja kamarátilesníci, jeden z nich je zjavne„pod parou“.- Nazdar kamarát, čo si oslavoval?- Ále, vyšiel mi prvý článok...- No nepovedz, ty píšeš doLesníka?- Nie, ja mám pásomnicu.Žena kričí na svojho muža:- Pre tie tvoje poľovačky vôbecnemáš čas na deti!- A to ti tých osem nestačí?!„Aká bola svadba?“ pýtalisa chlapi horára po návratez bratovej svadby v Detve.„Vydarená, aj nevesta sa bila!“odvetil horár.Vyberie sa poľovník na poľovačku,sedí na posede a jepreveliká zima. Po chvíli sicelý skrehnutý rozmyslí, že idedomov. Potichučky sa vyzlečiea vkĺzne k svojej žene pod vyhriatuperinu.Rozospatá žena sa k nemupomaly otáča a pýta sa ho: „nočo, ako bolo?“Muž odpovedá: „je tamhrozná zima -18“ a ona na to:„no vidíš a ten môj somár išielna poľovačku“....Tajnička krížovky z januárového vydania Lesníka znie: „Už nie, lebo pred dvanástimi rokmi somsa za jeden z nich vydala“. Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali Gerharda Derneschaz Prievidze. Víťazovi blahoželáme a posielame mu publikáciu Lesy a ľudia.redakciaHorár sa vrátil z návštevysyna v Kanade a chlapi v krčmesa ho vypytovali, či je skutočneživot kanadského drevorubačataký ťažký ako sa povráva. Onim vysvetlil, že je to len porekadlo,ktoré vzniklo na základepríhody, že drevorubača naháňalstatný grizly a keď dobeholk hlbokej rokline pomyslel si,že je už stratený. Vtedy zbadalvyvrátený strom cez roklinu, poktorom sa začal opatrne presúvaťna druhú stranu. V polovicisa obzrel a videl, že grizly lezieza ním a keď zbadal, že aj odpredulezie oproti nemu ďalšígrizly, zaťal sekeru do stromu,sadol si a povzdychol: „Ťažkýje život kanadského drevorubača!“Zozbieral: Julo Burkovský36Doslova husársky kúsok sa podaril lesníkom spod Poľany: natočiťdokument s detailnými zábermi medveďa.„Opatrný medveď sa ponevieral obďaleč, ale stále sa mi nedarilodostať sa k nemu bližšie. Nakoniec som zistil, že keď predstieramspánok, chlpáčovi to dodá odvahu a zo zvedavosti príde úplne blízko,doslova na dosah ruky – alebo laby“ povedal autor filmu.Vďaka odvahe a schopnosti predstierať hlboký spánok a chrápanievznikol unikátny film, ktorý bezpochyby získa vavríny víťazovv súťažiach amatérskych filmov o prírode.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoUveríte?

FilokartiaZberateľská vášeň jestará asi ako ľudstvosamo. Predmetomzberateľskéhozáujmu sú častoveci každodennejpotreby. Obzvášť tie,ktoré majú nejakúestetickú hodnotu.Tak sa predmetomzberateľskej vášnestali poštovéznámky, odznaky,mince, bankovky,podpivníky,cestovné lístkya v neposlednomrade i pohľadnice.Záľuba v zbieranípohľadníc (odborneoznačované ako„filokartia“) jednes, viac ako storokov od zroduprvej pohľadnice,uznávanouzberateľskoudisciplínou.V seriáli o filokartiipredstavíme stručnúhistóriu pohľadnice.Zameriame sana pohľadnices námetmipoľovníctva,lovu a zveri. Akozdroj vyobrazeníhistorickýchpohľadníc námposlúžila publikáciaLOVU ZDAR!,ktorá obsahujereprezentatívnyvýber 400 pohľadnícz obdobiaod 90. rokov19. storočia dopolovice 20. storočia.Pohľadnicepochádzajú zozbierky Ing. JiříhoDorta. Knihuv roku 2006 vydalonakladateľstvoLesnická práce.Záujemcio publikáciu si jumôžu objednaťna adrese:LEŠTÁCHOVOKNÍHKUPECTVO- Dušan Leštách,Námestie SNP č. 4960 01 ZvolenFILOKARTIAZbieranie starých pohľadníchobbyPoľovníckyreceptárJelenia sviečkovicana rošte s domácimiknedľamiSuroviny: (rozpis na 4 porcie)800 g jelenej sviečkovice, 2 dl červenéhovína, šampiňóny, zelenina,bobkový list, 1 cibuľa, celé čiernekorenie, horčica, vegeta, soľŠampiňónová omáčka:1⁄4 kg šampiňónov, 1 malá cibuľa,mäsový vývar z kocky, 1 kyslá smotana,1 sladká smotana, trocha citrónovej šťavy,trochu oleja, korenie, soľBrusnicová omáčka:1 malý brusnicový kompót (mrazenébrusnice), 1 dl červeného vína, bobkovýlist, trocha citrónovej šťavyDomáca knedľa:4-5 krajcov staršieho chleba, 200 g kru-pice, 1 vajce, mlieko, petržlenová vňať, soľPostup:Z vína, šampiňónov, zeleniny, cibulea korenie pripravte marinádu. Naložtedo nej mäso a nechajte 24 hodín odstáťna chladnom mieste. Mäso vyberte,posypte vegetou, potrite horčicou a grilujtez oboch strán. Podávajte so šampiňónovouomáčkou, domácou knedľamia s brusnicovou omáčkou.Šampiňónová omáčka:Cibuľku pokrájajte a na oleji do sklovitapoduste. Pridajte pokrájané šampiňóny,zalejte vývarom a duste do mäkka,kým voda nevyvrie. Pridajte smotanu,ochuťte soľou a korením. Pred podávanímochuťte citrónovou šťavou.Brusnicová omáčka:Dajte variť víno, brusnice a bobkovýlist. Varte, kým sa brusnice mierne nerozpadávajú.Pred podávaním ochuťte citrónovoušťavou.Domáca knedľa:Starší chlieb namočte do mliekaa nechajte ho rozmočiť. Pridajte vajce,krupicu, trochu posekanej petržlenovejvňate, soľ a vypracujte cesto. Z cesta ušúľajtešúľok, zabaľte ho do utierky a vartedo mäkka.Dobrú chuť!Lesník 2–2008 37

pre deti1. HádankyAhoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.Prišiel k nám hosť,spravil nám most.Bez sekery, bez dláta,a predsa je pevný dosť.Čo je to?2. Bludisko(ľad - mráz)Zo strechy visílízatko,môžeš si ho odlomiťzadarmo.Nie je síce sladké,len studené, hladké.Vykúzlil ho mráz.Čo je to?(cencúľ)3. StopyPomôž Brokovi nájsť cestu ku kosti.(líška)(kanec) (jeleň)(vrabec) (bažant)Za správne odpovede pošlem jednému z vás odmenu – hlavolam Múdry povrázok.Ahoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička Ryška38Lesník 2–2008

spoločenská kronikaKalendár podujatí31. januárEtudy z dreva IX – Drevené hračkyVernisáž výstavyLesnícke a drevárske múzeum, Zvolen(výstava potrvá do 31. marca 2008)2. februárNovoťské furmanské dni IV. ročníkAgropenzión Novoť, OZ Námestovo5. – 10. februárJAGD & HUND 200827. medzinárodný veľtrh pre lov,kynológiu a športové rybárstvoDortmund, Nemecko11. februárVýročie zaznamenania slovenskéhoteplotného rekordu (-41,0 °C)Odhalenie Významného lesníckeho miestaES Vígľaš, OZ Kriváň17. - 21. februárOld forests, new management: conservationand use of old-growth forests in 21nd centuryStarý les, nový systém obhospodarovania:ochrana a využitie rubných porastovv 21. storočíkonferenciaHobart, Tasmania, AustráliaŽivotnéjubileáFEBRUÁR 200850 rokovVíglaský Jozef, nar. 4. 2. 1958, vedúciLO, LS Tríbeč – OZ TopoľčiankyIng. Mlynarčíková Darina,nar. 23. 2. 1958, vedúca obchodua logistiky – OZ ŽilinaRakytová Jozefína, nar. 24. 2. 1958,technik, LS Turčianske Teplice – OZ ŽilinaIng. Balko Peter, nar. 2. 2. 1958, vedúciLS, LS Zákamenné – OZ NámestovoBrenkus Timotej, nar. 4. 2. 1958, vedúciLO, LS Michalová – OZ Čierny BalogIng. Šandor Dušan, nar. 17. 2. 1958,technik, LS Krám – OZ Čierny BalogČillík Vladimír, nar. 13. 2. 1958, vedúciLO, LS Staré Hory – OZ Slovenská ĽupčaIng. Bartoš Henrich, nar. 24. 2. 1958,vedúci LO, LS Jalná – OZ ŽarnovicaIng. Zimmermann Jozef,nar. 25. 2. 1958, referent pre pestovaniea poľovníctvo – OZ ŽarnovicaIng. Krivánska Anna, nar. 22. 2. 1958,technik živočíšnej výroby, ekonóm,SCHK Dobšiná – OZ RevúcaIng. Kováčová Anna, nar. 28. 2. 1958,finančník – OZ KošicePotanovičová Anna, nar. 3. 2. 1958,hlavný účtovník – OZ Bardejov60 rokovPitek Emil, nar. 24. 2. 1948, technik,LS Čadca – OZ ČadcaVojtko Kubanda Emil, nar. 22. 1. 1948,technik, LS Červená Skala – OZ BeňušRybár Július, nar. 7. 2. 1948, vedúci LO,LS Kyslinky – OZ KriváňDrančák Milan, nar. 4. 2. 1948, vedúciLO, LS Stropkov – OZ Vranov n/TopľouRiško Milan, nar. 25. 2. 1948, vedúci LO,LS Humenné – OZ Vranov n/TopľouOdchod do invalidného dôchodkuIng. Jakubec Jozef, nar. 12. 5. 1954,ťažbár, LS Podhájska – OZ PalárikovoOdchod do predčasnéhostarobného dôchodkuHraška Milan, nar. 10. 8. 1947, vedúciLO, LS Podhájska – OZ PalárikovoOdchod do starobného dôchodkuGilan Milan, nar. 22. 2. 1946, vedúci LO,LS Nitrianske Pravno – OZ PrievidzaŠvantner Matej, nar. 17. 2. 1946, vedúciLO, LS Krám – OZ Čierny BalogŠmelko Milan, nar. 13. 2. 1946, vedúciLO, LS Nižná Slaná – OZ RožňavaIng. Helena TurskáLesník 2–2008 39

- 41 ºCJán MIČOVSKÝ11. februára 1929 bol zaznamenaný doposiaľ neprekonanýklimatický rekord Slovenska, keď bolavo Vígľaši nameraná teplota mínus 41,0°C. Návštevníkpátrajúci v obci po podrobnostiach sa doposiaľveľa nedozvedel. To však už neplatí. V deň 79. výročiarekordu odhalili LESY SR, š.p. v obci informačnú tabuľu,ktorá popisuje miesto a okolnosti historickéhomerania. Lesníci mali na takúto aktivitu dobrý dôvod– rekordný mráz bol zaznamenaný na pracovisku vtedajšíchČeskoslovenských štátnych lesov a majetkov.Informačnú tabuľu za zvukov lesníc a prítomnostiniekoľko desiatok odborníkov z oblasti lesníctvaa klimatológie odhalil generálny riaditeľ podniku JozefMinďáš spolu so známym meteorológom PetromJurčovičom.Súčasťou podujatia bolo aj meranie aktuálnej teplotyna pôvodnom mieste. V priamom rozhlasovomprenose tak urobil Peter Jurčovič. Stretnutie pokračovaloprezentáciou, na ktorej zazneli ďalšie zaujímavéfakty spojené s mrazivou zimou 1928/29, ktorá trhalanielen potrubia či koľaje, ale aj stromy. Okrem inéhosa účastníci dozvedeli, kde presne bol rekord nameraný.Existovali totiž dve stanice štátnych lesov - zrážkomernávo Vígľaši a meteorologická v Pstruši. Hociv pamätný deň bol ráno o siedmej hodine mráz o dvedesatiny väčší vo Vígľaši, slovenský pól mrazu bolpomocou indexového teplomeru nameraný niekedynad ránom v Pstruši.„Som rád, že sa lesy rozhodli pripomenúť veľkýmráz, myslím, že Vígľaš si takúto pamiatku zaslúži.O mieste namerania rekordu sa u nás v obci často diskutovalo,vďaka lesníkom, ktorí preštudovali archívyto teraz už vieme naisto“,povedal Pavol Výboh,starosta obce.Podujatie, o ktoréprejavilo záujem aj mnohonovinárov, úspešnepripravili kolegovia z Kriváňa.Na území ich závodutak pribudlo prvé „významnélesnícke miesto“. Keď pôjdetecez Vígľaš zastavte sa tam, spoznáteďalšiu stránku bohatejlesníckej histórie.Meteorológ Peter Jurčovič