Poľnohospodárstvo a rozšírenie Európskej únie Poľnohospodárstvo ...

Poľnohospodárstvoa rozšírenieEurópskej únie

Obsah28131619202124Trvalo udržateľné poľnohospodárstvoAgentúra SAPARDVýška kvótHygienické kritériáSlovenské liehoviny v EurópeSlovenská bryndza na európsky trhNajčastejšie otázky z oblasti spoločnejpoľnohospodárskej politikyZaujímavé a užitočné kontakty a adresyPoľnohospodárstvoa rozšírenieEurópskej únieText: Jana Janků (13 – 20), Richard Sťahel (8 – 12), materiály Európskej komisieIlustrácie: Daniela ZacharováVydavateľ: Delegácia Európskej komisie v Slovenskej republikeJazyková a redakčná úprava: Daniela HolákováRok vydania: 2002ISBN: 80–89102–03–4

Trvalo udrÏateºné poºnohospodárstvoTrvalo udrÏateºné poºnohospodárstvo v Európskej úniiSpoločná poľnohospodárska politika je záležitosťou výlučne Európskejúnie a jej cieľom je zabezpečiť na jednej strane rozumné ceny pre spotrebiteľova na druhej strane slušné príjmy pre poľnohospodárov. Pretoúnia vytvára jednotný poľnohospodársky trh a uplatňuje princíp jednotnýchcien, finančnej solidarity a preferencií.Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najdôležitejších politíkúnie, veď únia na ňu každoročne vynakladá asi 45 percent celého rozpočtu.O politike rozhoduje Európska rada na základe prerokovania v Európskomparlamente.Spočiatku politika umožnila Európskemu spoločenstvu stať sa v oblastipoľnohospodárstva sebestačným, no jeho ceny v porovnaní so svetovýmiboli priveľmi vysoké a poľnohospodárstvo priveľmi drahé. Od roku 1962preto spoločná poľnohospodárska politika zaznamenala viacero reforiem.Aj v poslednom čase sa intenzívne diskutuje o zmenách priorít i cieľovspoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti so zrušením tradičnejväzby medzi výškou dotácií a výškou produkcie, rozšírením únie a dôrazsa kladie aj na potravinovú bezpečnosť, životné prostredie a trvalo udržateľnépoľnohospodárstvo.V januári 2002 Európska komisia stanovila stratégiu prístupu k rokovaniamo rozšírení únie v oblasti poľnohospodárstva, konkrétne priameplatby poľnohospodárom na úrovni produkčných kvót pre nové členskéštáty po vstupe do únie. Komisár pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidiekaa rybolov Franz Fischler v príhovore k ministrom poľnohospodárstva členskýchštátov únie a kandidátskych krajín uviedol desať dobrých argumentovv prospech januárového návrhu komisie:1. Členstvo v únii výrazne zlepší vyhliadky poľnohospodárov v kandidátskychkrajinách bez toho, aby sa výrazným spôsobom narušila trhovárovnováha v rozšírenej únii.2. Vyhliadky poľnohospodárov v kandidátskych krajinách, ktoré zostanúmimo únie, sú zlé, najmä pokiaľ ide o hovädzie mäso a mliečne výrobky.3. Balík navrhnutý komisiou poskytuje výraznú podporu procesu reštrukturalizácie.Programy rozvoja vidieka spoločne s podporou zoštrukturálnych fondov poskytnú poľnohospodárom v kandidátskychkrajinách značné možnosti zlepšiť si príjmy.4. Navrhovaná nižšia úroveň priamych platieb (počnúc 25 percentamiv roku 2004) počas 10-ročného prechodného obdobia však ešte vždyzabezpečuje, aby poľnohospodári v 8 krajinách strednej a východnejEurópy pocítili pozitívne účinky rozšírenia na výške svojich príjmov.Komisia však považuje túto úroveň priamej podpory za potrebnú,keďže zabezpečí stabilizáciu príjmov poľnohospodárov bez toho, abysa oslabil proces reštrukturalizácie.5. Plná výška priamych platieb by vyvolala silný príjmový efekt, oslabilamotiváciu reštrukturalizovať pracovnú silu a vyvolala sociálne deformáciea nerovnosti.6. Návrh komisie zohľadňuje aj to, že medzi poľnohospodárskymi sektormiv kandidátskych krajinách existujú veľké rozdiely. Z tohto dôvodunavrhnutý balík poskytuje rôzne možnosti prispôsobiť pomoc špecifickýmpotrebám kandidátskych krajín, napríklad realizovať priameplatby formou zjednodušenej schémy, navýšiť priame platby príspevkamizo štátneho rozpočtu tak, aby dosiahli úroveň vyplácanú predvstupom, alebo uplatňovať posilnené opatrenia na podporu rozvojavidieka.23

7. Zjednodušená schéma priamych platieb ponúka novým členským štátommožnosť odľahčiť administratívne bremeno v prvých rokoch povstupe. Realizácia politiky rozvoja vidieka bude zjednodušená, pretoževychádza zo skúseností získaných z predvstupového programu SAPARD.8. Celý balík platieb je vyvážený a zabezpečuje, že výhody z členstva budepociťovať celá poľnohospodárska komunita v kandidátskych krajinách.9. 100-percentné priame platby by boli kontraproduktívne, hoci ich účinokby sa v jednotlivých krajinách líšil. Mali by negatívny dosah na trhs pôdou a na bilanciu rastlinnej výroby, oslabili by motiváciu reštrukturalizovaťsektor smerom k štandardom únie, spomalili by reštrukturalizáciupracovnej sily, viedli by k výrazným príjmovým rozdieloma k sociálnym deformáciám vo vidieckych spoločenstvách, respektívek potenciálne veľkým transferom smerom k vlastníkom nepoľnohospodárskejpôdy.10. Návrhy sú plne kompatibilné s harmonogramom rozširovania a s finančnýmiperspektívami schválenými v Berlíne.PriebeÏná správa Európskej komisieV júli 2002 Európska komisia predložila priebežnú správu o spoločnejpoľnohospodárskej politike. Podľa nej sa okrem podpory príjmov poľnohospodárovmusí zabezpečiť vyššia návratnosť vložených investícií, a tov oblasti kvality potravín, ochrany životného prostredia, zvierat i kultúrnehodedičstva či zlepšenia sociálnej rovnováhy a spravodlivosti. Mala bysa zjednodušiť nadmerná byrokracia, poľnohospodári by sa mali orientovaťna vysoko kvalitnú produkciu s vyššou trhovou návratnosťou, a nie nato, aby dosiahli maximálne možné dotácie. To, čo sa „usporí“ na dotáciách,bude sa vkladať do rozvoja vidieka. Na dosiahnutie tohto cieľa Európskakomisia teda navrhuje:1. zrušiť priamu väzbu medzi objemom produkcie a priamymi platbami,2. podmieniť platby dodržiavaním noriem v oblasti životného prostredia,potravinovej bezpečnosti, ochrany zvierat, bezpečnosti a ochranyzdravia pri práci,3. v podstatne vyššej miere podporovať rozvoj vidieka prostredníctvomodstupňovania priamych platieb s výnimkou malých fariem,4. zaviesť nový systém kontroly fariem,5. prijať nové opatrenia na podporu rozvoja vidieka s cieľom podnietiťkvalitnú výrobu, potravinovú bezpečnosť, ochranu zvierat a pokryťnáklady na kontrolu poľnohospodárskych podnikov.V rámci trhovej politiky, ktorá zostáva hlavným pilierom spoločnej poľnohospodárskejpolitiky, Európska komisia navrhuje ukončiť proces reforiemv oblasti obilnín (predovšetkým záverečným 5-percentným znížením intervenčnejceny a novým systémom ochrany hraníc), znížiť doplnkovúplatbu za tvrdú pšenicu v spojení s novou prémiou za kvalitu, kompenzovaťzníženie intervenčnej ceny ryže, ako aj úpravy v oblasti sušených krmovín,bielkovinových plodín a orechov. Tieto návrhy sú plne v súlade sosmerovaním cieľov politiky a finančného rámca spoločnej poľnohospodárskejpolitiky, ktorý je stanovený v Agende 2000.„Nemôžeme očakávať, že náš vidiecke oblasti budú prosperovať, naše životnéprostredie bude chránené, o naše poľnohospodárske zvieratá budedobre postarané a naši poľnohospodári prežijú, bez toho, aby sme za tozaplatili. V budúcnosti poľnohospodári nebudú platení za nadprodukciu,ale za to, že budú reagovať na to, čo ľudia chcú: bezpečné potraviny, kvalitnúvýrobu, poľnohospodárske zvieratá, o ktoré je dobre postarané,a zdravé životné prostredie. Nový systém zabezpečí poľnohospodárom stabilnýpríjem, dá im voľnejšiu ruku, aby nemuseli produkciu smerovať na dotácie.Budú môcť produkovať tie plodiny alebo ten druh mäsa, pri ktorýchuvidia najlepšie príležitosti na trhu – a nie najvyššie dotácie. A zredukuje sabyrokracia a vypĺňanie tlačív zo strany poľnohospodárov i štátnej správy.Návrh znamená, že poľnohospodári, spotrebitelia a daňoví poplatníci zasvoje peniaze dostanú vyššiu hodnotu. Umožňuje realizovať proces rozširovaniaúnie a pomáha lepšie brániť spoločnú poľnohospodársku politiku napôde Svetovej obchodnej organizácie. Nový systém nenarúša medzinárodnýobchod, práve naopak, mal by zlepšiť príležitosti pre rozvojové štáty,“uviedol komisár Franz Fischler.Prínosy vypl˘vajúce z priebeÏnej správy• Sústrediť podporu na odmeňovanie poľnohospodárov za službyv oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a kvality,ako aj ochrany poľnohospodárskych zvierat.• Zabezpečiť viac peňažných prostriedkov na pomoc poľnohospodárom,aby produkovali orientujúc sa na trh a zákazníka.• Pokračovať v poskytovaní podpory a stability príjmov v oblasti poľnohospodárstva.• Pomôcť poľnohospodárom zvládnuť prácu zredukovaním byrokraciea zjednodušením papierovania.• Zabezpečiť, aby poľnohospodári mali prospech z rozširujúcich sa trhov.4 5

• Zamerať sa na výrobky a služby, ktoré chcú spotrebitelia, a to bezumelých stimulov na produkciu čohosi, čo spotrebitelia nechcú.• Plne integrovať kvalitu a bezpečnosť potravín i ochranu zvierat dospoločnej poľnohospodárskej politiky.• Znovu posilniť rovnováhu v poľnohospodárskom prostredí s menšímmnožstvom ekologicky škodlivých stimulov a s vyšším podielom produkcieohľaduplnejšej k životnému prostrediu.• Väčšmi podporiť tradičné poľnohospodárske systémy a systémy rešpektujúcevysoké hodnoty prírody.• Prevziať vedenie v medzinárodných rozhovoroch o poľnohospodárskomobchode vďaka modernej poľnohospodárskej politike, ktorápozitívne vplýva na medzinárodný obchod a je ústretová k rozvíjajúcimsa štátom.Všetky návrhy vychádzajú z mandátu, ktorý Európskej komisii dala Európskarada na svojom berlínskom zasadnutí. Podľa neho má predložiť priebežnúsprávu k Agende 2000, ktorá zasadí do širšieho kontextu nedávnuverejnú diskusiu o spoločnej poľnohospodárskej politike únie a o jej budúcnosti.Ciele poľnohospodárskej politiky zostávajú nezmenené, čiže také, akoboli stanovené v Berlíne a zdôraznené na samite únie v Göteborgu: konkurencieschopnýpoľnohospodársky sektor, výrobné metódy podporujúcekvalitné a žiadané výrobky, ktoré nezaťažujú životné prostredie, spravodliváživotná úroveň a stabilné príjmy poľnohospodárov, rozmanitéformy poľnohospodárstva, udržiavanie zvyklostí a podpora vidieckehoobyvateľstva, jednoduchá poľnohospodárska politika a rozdelenie povinnostímedzi Európsku komisiu a členské štáty únie, opodstatnená podporaprostredníctvom poskytovania služieb, aké verejnosť očakáva odpoľnohospodárov.Nové nástroje politikySpráva Európskej komisie aktívne reaguje na obavy, ako čo najlepšie podporiťpoľnohospodárstvo a vidiek v únii. S cieľom zlepšiť koherentnosťnástrojov politiky komisia navrhuje súbor podstatných úprav.Jedným je zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva únie stanovenímintervencie ako reálneho opatrenia záchrannej siete, čo umožnívýrobcom v únii reagovať na signály trhu a súčasne ich ochráni pred extrémnymivýkyvmi cien. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhované trhovéopatrenia vzťahujú na dva sektory.V sektore obilnín návrh Európskej komisie zahŕňa záverečné 5-percentnézníženie intervenčnej ceny, zrušenie mesačných prírastkov intervenčnejceny obilnín a intervencie pri ryži a úpravu systému ochrany hraníc úniev súlade s jej medzinárodnými právami a povinnosťami.Medzi ďalšie opatrenia v sektore obilnín patria zníženie úrovne špecifickejdoplnkovej platby k tvrdej pšenici a zavedenie prémie za kvalitu,zníženie intervenčnej ceny ryže na úroveň na svetových trhoch a jej kompenzáciavýrobcom priamo, ako aj úpravy v sektore sušených krmovína bielkovinových plodín a stála pomoc v oblasti produkcie orechov.V sektore hovädzieho mäsa pôjde o podstatné zjednodušenie systémupriamych platieb, aby sa vytvoril priamy súvis medzi výrobcami a požiadavkamispotrebiteľov na vyššiu kvalitu a bezpečnosť mäsa.Okrem toho sa do politickej diskusie predkladajú štyri alternatívne možnostibudúcej podpory sektoru mlieka a mliečnych výrobkov.Ďalším opatrením je presun podpory trhovo orientovaného, trvalo udržateľnéhopoľnohospodárstva z výrobku na výrobcu a zavedenie systémuplatieb na farmu, neviazaného na produkciu na základe historických referenciía podmienených krížovým dodržiavaním kritérií v oblasti životnéhoprostredia, ochrany zvierat a kvality potravín.Aj posilnenie rozvoja vidieka je ďalším opatrením. Finančné prostriedky bysa mali presunúť z prvého piliera do druhého piliera spoločnej poľnohospodárskejpolitiky zavedením celoeurópskeho systému povinnej dynamickejmodulácie a rozšírením rozsahu súčasných nástrojov rozvoja vidieka.Docieli sa tak podpora kvality potravín, plnenia vyšších noriema podpora ochrany zvierat.Takto predložený návrh reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky vyvolávarad rozličných reakcií zo strany členských štátov únie i kandidátskychkrajín. Najdiskutovanejšia je otázka výšky priamych platieb terajšímkandidátskym krajinám po ich vstupe do únie. Hoci v prechodnom obdobípo vstupe nebudú podľa návrhu v plnej výške, v konečnom dôsledkuby mali podľa vyjadrenia mnohých odborníkov byť pre slovenskýchpoľnohospodárov i slovenský vidiek prínosom.Okrem často diskutovaných kvót a výšky priamych platieb je potrebnépripomenúť aj iné aspekty nielen v rámci prístupového procesu, ale najmäperspektívy členstva Slovenska v únii. Ide o to, aby sa Slovensko, slovenskývidiek i samotní poľnohospodári nesústreďovali iba na spomínanékvóty a priame platby, ale pripravovali si už aj projekty, v čom a ako budúpodnikať, aby fungovali všetky potrebné inštitúcie, aby rozmýšľalio ochrane životného prostredia a o ochrane zvierat, o kvalite potravína podobne.67

Agentúra SAPARDAgentúra SAPARD naberá obrátkySAPARD je predvstupový nástroj pre kandidátske krajiny, ktorý by ich malnaučiť, ako po vstupe do únie zaobchádzať s prostriedkami zo štrukturálnychfondov, a uľahčiť im zapojenie sa do spoločnej poľnohospodárskejpolitiky i pravidiel jednotného trhu.Úlohou Agentúry SAPARD je spravovať finančné prostriedky Európskejúnie a štátneho rozpočtu SR, ktoré sú určené na rozvoj poľnohospodárstvaa vidieka. Agentúra zodpovedá aj za objektívny výber žiadostí o poskytnutiefinančnej pomoci z programu SAPARD i za realizáciu platieba ich zúčtovanie. Zatiaľ má akreditáciu na implementáciu piatich opatreníprogramu SAPARD: na opatrenie č. 1 (investície do poľnohospodárskychpodnikov), opatrenie č. 2 (zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskycha rybích výrobkov), opatrenie č. 4a (diverzifikačnéčinnosti vo vidieckom priestore, napr. agroturistika), opatrenie č. 5 (podporav lesnom hospodárstve) a na opatrenie č. 7 (pozemkové úpravy).Akreditáciu na zvyšné opatrenia by mala získať do konca roka 2002.Niekoºkonásobná kontrolaO tom, na ktoré opatrenia bude agentúra prijímať projekty, sa potenciálnižiadatelia dozvedia z výzvy zverejnenej v médiách. Po prvom vyhlásení malipodnikatelia dva mesiace na doručenie žiadostí na regionálne pracoviskáagentúry. V budúcnosti budú pracoviská prijímať žiadosti priebežne počascelého roka. Rozhodnutie o tom, či konkrétny žiadateľ získa na svoj projektpodporu programu SAPARD, musí agentúra urobiť najneskôr do dvochmesiacov od podania žiadosti. Samotnú podporu však bude agentúra vyplácaťiba dva razy do roka. Žiadosť o poskytnutie podpory musí byť spolus projektom predložená na príslušné regionálne pracovisko agentúry v sídlekraja, na ktorého území sa projekt realizuje. Projekty musia byť realizovanélen na území SR. Po zaregistrovaní žiadosti je na mieste realizácie vykonanápredbežná kontrola, ktorá má overiť, či všetky údaje uvedenév projekte zodpovedajú skutočnosti. Žiadateľ musí byť v čase podania žiadostischopný začať s financovaním projektu z vlastných zdrojov. Ak je jehoprojekt schválený, musí s agentúrou podpísať zmluvu, ktorá presne stanovípráva a povinnosti oboch strán. Až potom môže začať s realizáciouprojektu a požiadať o preplatenie faktúr, ktoré však nesmú byť staršie akozmluva medzi ním a agentúrou. Ešte pred každou platbou príde na miestorealizácie projektu kontrola, ktorá zistí, či žiadateľ postupuje podľa harmonogramua dodržuje zmluvne stanovené podmienky.Investície do schválených projektov musia byť ukončené v priebehudvoch rokov. Ďalších päť rokov nesmie dôjsť k zmene investičného zámeruv realizovanom projekte. Ak by aj daný objekt alebo projekt zmenilv tomto čase majiteľa alebo konateľa, musia na neho prejsť aj všetky právaa povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy s agentúrou. Počas tohto obdobiamajú preto kontrolóri z agentúry a audítori Európskej únie právo hocikedyprísť na kontrolu dodržiavania podmienok programu SAPARD.Prvé projektyAgentúra po prvej výzve na predloženie žiadosti zaregistrovala 33 žiadostí,jedna však bola z ďalšieho posudzovania vyradená.Verejná súťaž sa vyhlasuje iba na neziskové opatrenia. Bola vyhlásená lenna opatrenie č. 7, ale keďže sa na agentúru so žiadosťou o podporu realizácietohto opatrenia nikto neprihlásil, bola táto verejná súťaž zrušená.Pracuje sa na doplnení a zmene podmienok súťaže tak, aby sa rozšírilokruh subjektov, ktoré môžu žiadať o podporu realizácie týchto opatrení.8 9

Podľa platného Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka je zatiaľ možnéinvestície do poľnohospodárstva s podporou agentúry smerovať doprodukcie ovocia, zeleniny, hydiny a do ovčiarstva. To vychádza zoschválených priorít, medzi ktorými je napríklad zvýšenie konkurencieschopnostina európsku úroveň pre 70 percent ovčiarskych podnikov. Zároveňsa už pracuje na Pláne rozvoja poľnohospodárstva a vidieka na roky2004 – 2006, teda na prvé obdobie po vstupe Slovenska do únie,v ktorom by agentúra mala pracovať s omnoho väčším objemom financiízo štrukturálnych fondov únie, než teraz program SAPARD poskytuje.V tomto pláne sa už ráta s rozšírením podpory aj na chov ošípaných a hovädziehodobytka. Po vstupe do únie sa súčasná agentúra stane časťoujednotnej poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá bude distribuovaťa kontrolovať využívanie všetkých verejných, národných aj európskychzdrojov, smerujúcich do agrosektora.NerozdrobovaÈ zdrojeAgentúra pri posudzovaní projektov vychádza z Národného plánu rozvojavidieka, ktorý schválila tak vláda SR, ako aj Európska komisia. Agentúrapreto môže podporiť len tie projekty, ktoré sú v súlade s týmto dokumentom.Každá z kandidátskych krajín má špecifické problémy navidieku a v poľnohospodárstve, a preto má aj svoj plán s vlastnými prioritamia s vlastnou predstavou ich napĺňania. Rozdielna je aj suma, vyčlenenáv rámci programu SAPARD pre jednotlivé kandidátske krajiny.Porovnávanie počtov akreditovaných činností národných agentúra množstva podaných či schválených projektov s inými krajinami je zbytočnéa nekorektné. Súčasťou akreditácie je totiž aj schvaľovanie všetkýchpostupov, náležitostí, procedúr a kritérií na prípravu a schvaľovanie projektov.Skutočné porovnania bude možné robiť až budúci rok, keď budúznáme prvé hodnotenia efektívnosti schválených projektov a miery plneniapriorít Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Navyše, ak by malaagentúra podporiť stovky projektov, znamenalo by to vzhľadom na objemfinancií, ktorý má Slovensko k dispozícii, len ich neefektívnerozdrobenie medzi veľké množstvo subjektov.Je zvykom, že slovenskí agropodnikatelia sa zapájajú do iných aktivít pomalšie,než je to zvyčajné. No tí , ktorí prejdú prvým hustým sitom prísnychkritérií, budú sa za rok omnoho rýchlejšie vedieť adaptovať na úplne novýpodporný systém.Veľké množstvo projektov agentúra očakáva na jeseň 2002. Preto nejestvujúobavy, že by Slovensko nevyčerpalo pridelené prostriedky. Navyše,monitorovanie celého procesu umožňuje aktualizovať priority Plánu rozvojapoľnohospodárstva a vidieka a presúvať finančné zdroje určené na podporuopatrení, o ktoré nie až taký záujem, na tie, kde záujem prevyšujemožnosti. To dáva nádej, že financie nezostanú nevyčerpané.K dispozícii sú miliónyPodľa ročnej dohody môže Slovenská republika za rok 2000 vyčerpať približne18,3 milióna eur a za rok 2001 už takmer 18,9 milióna eur. Prostriedkyza tieto dva roky musia byť vyčerpané do roku 2003. Agentúramôže v roku 2002 podporiť projekty sumou 951 miliónov Sk. Na základeprvých skúseností však chce už v septembri 2002 predložiť návrh na zmenufinančného plánu, ktorá by mala preskupiť financie určené na jednotlivéopatrenia tak, aby sa skutočne vyčerpali. V priebehu druhého polroka2002 by mala byť podpísaná aj finančná dohoda na rok 2002, ktoráumožní čerpanie prostriedkov určených na rok 2003 až do konca roku2004. Preto sa netreba obávať, že by 2 – 3-ročné projekty neboli dofinancované.Informácie o programe SAPARDInformácie, ako aj podmienky na poskytovanie príspevkov podľa jednotlivýchpriorít a opatrení Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka súk dispozícii:• na Regionálnych pracoviskách Agentúry SAPARD,• na 36 regionálnych odboroch Ministerstva pôdohospodárstva SR,• na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva SR,• v ústredí Agentúry SAPARD.Program SAPARDJe to špeciálny predvstupový program pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka,na ktorého spolufinancovaní sa podieľa Európska únia a konkrétnakandidátska krajina. Na rozdiel od ostatných podporných nástrojov10 11

únie funguje na princípe refundácie vložených prostriedkov žiadateľov,a to až do výšky 50 percent oprávnených nákladov. Novinkou je predovšetkýmdecentralizované rozhodovanie o podporovaných prioritách, akoaj schvaľovanie jednotlivých projektov, ktoré prebiehajú na národnejúrovni, a nie v Bruseli, ako to je dosiaľ pri všetkých ostatných podpornýchprogramoch únie. Ak ide o ziskový projekt, až 75 percent z tej polovicenákladov, ktorá pochádza z verejných zdrojov, môže pokrývať príspevokúnie a zvyšných 25 percent hradí Slovenská republika. Ak ide o neziskovéprojekty, medzi ktoré patria napríklad pozemkové úpravy, môže byťz verejných zdrojov pokrytých až 100 percent nákladov, pričom tri štvrtinyopäť hradí únia a štvrtinu Slovensko.V˘‰ka kvótOrientaãn˘ roãn˘ rozpoãet programu SAPARD(v cenách roku 1999)v mil. eurBulharsko 52 124Česko 22 063Estónsko 12 137Litva 29 829Lotyšsko 21 848Maďarsko 38 829Poľsko 168 683Rumunsko 150 636Slovensko 18 289Slovinsko 6 337Spolu 520 000Zdroj:Generálny direktoriát pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybolov,2001V˘‰ka kvót v˘razne ovplyvní, kam sa bude slovensképoºnohospodárstvo v najbliωej budúcnosti uberaÈV kapitole poľnohospodárstvo patrí Slovensko ku kandidátskym krajinám,ktoré pokročili najväčšmi. Keďže nepatrí medzi problémové krajiny,dá sa očakávať, že by mohlo túto kapitolu skoro uzavrieť. Problémom,ktorého riešenie Európska komisia však odložila až na jeseň 2002, je výškapriamych platieb poľnohospodárom kandidátskych krajín po vstupedo únie.Koncom júna 2002 sa uskutočnilo technické rokovanie na najvyššej úrovni,na ktorom si komisia chcela s každou kandidátskou krajinou ujasniťpozíciu vo výrobných kvótach na jednotlivé komodity. O priamych platbáchsa nehovorilo, cieľom rokovania bola sumarizácia údajov, na ktorýchzáklade by komisia na jeseň – po konzultáciách s členskými krajinami –mohla definitívne schváliť výšku kvót a priamych platieb.1213

DeÀ vstupu ako koneãn˘V júni 2002 Slovensko uzatvorilo subkapitolu veterinárna a fytosanitárnačasť s tým, že dodalo potrebné údaje a zaviazalo sa, že splní všetky podmienkydo dňa vstupu do únie. Ide napríklad o vybudovanie hraničnýchprechodov na kontrolu zdravotného stavu dobytka a sanitárnych bitúnkov,ako aj rôznych veterinárnych predpisov či nariadení vrátane veterinárnehozákona.Medzi ďalšie veterinárne opatrenia, ktoré treba na Slovensku urobiť, patrínapríklad zabezpečenie kontroly kvality potravín či vybudovanie referenčnýchlaboratórií na kontrolu kvality mlieka.Na Slovensko prichádzajú skupiny odborníkov, ktorí sa usilujú posúdiťstav v jednotlivých oblastiach, i poradiť, ako odstrániť jestvujúce problémytak, aby sa slovenské potraviny mohli dostať na spoločný európskytrh. Splniť tieto úlohy nebude ľahké, lebo ide o finančne veľmi náročnézáležitosti. Vybudovanie hraničných prechodov, ktoré má na starosti Ministerstvodopravy, pôšt a telekomunikácií SR, je financované zo štátnehorozpočtu SR. Na laboratórne vybavenie prechodov sa použijú prostriedkyz programu Phare.Dohodu s komisiou nedosiahli slovenskí vyjednávači ani v prípade izoglukózy.Tam ide o mimoriadne vysoké rozdiely. Komisia trvá na referenčnomobdobí a ponúka možnosť vyrábať ročne 4 tis. ton, kým Slovensko požadujebuď 65-percentné využitie výrobnej kapacity v Bolerázi, alebo priemernúprodukciu tejto fabriky tri roky pred vstupom. Argumentom jenielen využitie domácej suroviny – kukurice, ale aj to, že najmä výrobnenealkoholických nápojov už technologicky prešli na lacnejšie využívanietekutých sladidiel, medzi ktoré izoglukóza patrí. Okrem toho sa na presýtenéeurópske trhy dostáva v minimálnom množstve.Vyjednávania najviac pokročili pri kvótach na chov oviec a kôz. Komisia pôvodnenavrhovala 220 tis. bahníc, teraz je však už ich reálny počet 275 tis.a kôz 30 tis. Podobný rozpor je v počte kráv bez trhovej produkcie mlieka,kde komisia tiež zatiaľ nie je ochotná akceptovať slovenskou stranou požadovaných50 tis. kusov.Pokrok okolo ovcí a kôzNa technických rokovaniach prešli slovenskí i európski vyjednávači spoločnevšetky komodity. V mnohých prípadoch však svoje stanoviská nezjednotili.Príkladom rozdielnych názorov je výmera obrábanej ornej pôdy.Kým komisia navrhuje 1,06 mil. hektárov, požiadavka Slovenska je1,38 mil. hektárov. Argumentuje tým, že treba zvýšiť výmeru olejnína strukovín, ktoré budú slúžiť ako náhrada za dosiaľ používané mäsokostnémúčky vo výžive zvierat.Problémovou otázkou vo vyjednávaniach je aj výroba mlieka, ktoráv únii patrí ku kvótovaným. Slovensko požaduje výrobnú kvótu 1,2 mld.litrov, kým komisia navrhuje 950 tis. mil. litrov. Slovenskí vyjednávačiv tomto prípade argumentujú rastúcou spotrebou mlieka a mliečnychvýrobkov na Slovensku. Ak sa dostane na lekármi odporučených 220 kgna obyvateľa ročne, bolo by potrebné mlieko dovážať, hoci podmienkyna jeho výrobu sú na Slovensku najmä vďaka dostatku lúk a pasienkovdobré. Navyše, po prudkom poklese výroby mlieka v polovici 90. rokovminulého storočia je opäť evidentný jej vzostup. Vlani už prevýšila miliardulitrov.14 15

Hygienické kritériáIba vo vlastn˘ch predajniachZa najmenej pripravený, a teda najproblematickejší označuje ŠVPS mäsospracujúcipriemysel. Aj preto bola v programe SAPARD modifikovanáalokácia prostriedkov do jednotlivých oblastí. Slovensko navrhlo Európskejkomisii, aby mohlo prostriedky z tohto programu používať na celomsvojom území, čiže aby neboli viazané iba na zaostávajúce okresy, keďžeu nás zaostávajú všetky mäsospracujúce firmy.Neznamená to však, že tie firmy, ktorí nesplnia požadované hygienicképarametre, a budú nútené zatvoriť prevádzku, úplne zaniknú. Oprávneniena výrobu môžu získať neskôr, keď nedostatky odstránia. Problémomvšak je, že v sektore na tieto finančné náročné opatrenia nie je dostatokpeňazí. Hoci v programe SAPARD sú na tieto účely vyčlenené prostriedky,podmienky na ich získanie dokáže splniť máloktorá potravinárska firma.Sitom neprechádzajú najmä pre vysokú úverovú zadlženosť. Pri schvaľovaníprojektu sa totiž neprihliada iba na hospodárske výsledky spoločnosti,ale aj na jej perspektívnosť. Európska únia však pravdepodobne vyhoviepožiadavke slovenských vyjednávačov a zmierni niektorépodmienky, napríklad výšku ekonomickej zaťaženosti investícií.Hygienické kritériá únie spæÀa v súãasnostilen pätina potravinárskych firiemVeterinárna a potravinárska legislatíva tvorí približne 70 percent legislatívy,týkajúcej sa poľnohospodárskej kapitoly. Jej súčasťou bolo aj prijatiezákona o Štátnej veterinárnej a potravinovej správe (ŠVPS), ktorá má naSlovensku na starosti kontrolu celého potravinového reťazca.Dôležitosť ochrany zdravia zvierat sa ukazuje najmä v poslednom období,keď je zrejmé, koľko miliónov korún je potrebných na zisťovanie BSE a na likvidáciuchorých zvierat. Druhou dôležitou oblasťou, ktorú treba zabezpečiť,je ochrana územia pred nákazami a chorobami zvierat. Za tretí dôležitý piliersa pokladá zabezpečenie produkcie zdravotne neškodných potravín.Je to aj otázka konkurencieschopnosti na spoločnom trhu. Analýza ukázala,že 80 až 85 percent z 1350 potravinárskych firiem na Slovenskuv súčasnosti nespĺňa hygienické podmienky. Slovensko sa však zaviazalo,že do konca roku 2003 odstráni terajšie nedostatky.Tie, firmy, ktoré si netrúfajú do toho termínu splniť hygienické podmienky,mohli požiadať o prechodné obdobie.Rast cien potravín by mal kulminovaÈ v druhom rokuPodľa štúdie, ktorú vypracoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstvaa potravinárstva (VÚEPP) v Bratislave, dôsledky vstupu Slovenskado únie sa diferencovane premietnu do produkcie jednotlivých odborovpotravinárskeho priemyslu. Významne ich ovplyvní úroveň produkčnýchobmedzení poľnohospodárskej prvovýroby. Expanzia efektívnejšícha konkurencieschopnejších podnikov bude ponukou domácej suroviny limitovanána dlhé obdobie. Týka sa to najmä produktov živočíšnej výroby.Rast nákladov bude musieť byť kompenzovaný rozsahom produkcie, čobude viesť k pokračovaniu tlaku na koncentráciu.Podľa štúdie VÚEPP v potravinárskom priemysle možno predovšetkýmv prvých rokoch po vstupe do únie očakávať spomalenie rastu zisku spôsobenécenovými vplyvmi, čiastočne rozsahom produkcie, ale najmä nákladovouúrovňou. Ceny potravín sa po vstupe budú musieť čiastočneprispôsobiť príjmovej parite spotrebiteľov na domácom trhu. Ak by sav plnej miere prejavili ceny okolitých krajín únie, bude rásť spotreba menejkvalitných potravín, pretože predpokladaný rast nominálnych príjmovnedáva optimizmus na akceptovanie tejto úrovne.1617

Prepočty VÚEPP hovoria, že výdavky obyvateľstva na potraviny by po vstupedo únie nemali rásť veľmi výrazne. Rast spotrebiteľských cien potravín bymal kulminovať predovšetkým v druhom roku po vstupe a neskôr by malpostupne odznievať.Slovenské liehovinyv EurópeDomáce v˘robky majú ‰ancuPotravinársky priemysel je jedným z odvetví národného hospodárstva,ktoré zaznamenali v posledných troch rokoch rast výroby. Hoci sortimentslovenských potravín je široký, v obchodnej sieti ich vytláčajú zahraničnévýrobky. Expanzia nadnárodných obchodných reťazcov však otvorila možnostiaj slovenským výrobcom. Základom na zvyšovanie produktívnostia konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu sa na Slovenskumusí stať usporiadaný trh, ktorý umožní prežiť len najschopnejším.Súčasťou rokovaní o podmienkach vstupu Slovenska do Európskej únie boliaj na prvý pohľad kuriózne otázky. Naša diplomacia musela vynaložiť veľaenergie, času a šikovnosti, aby mohli špeciality našej kuchyne obohatiť stôlzjednotenej Európy. Musíme totiž prijať pravidlá, ktoré v nej už platia.Osobitnou kapitolou boli alkoholické nápoje. Museli sme deklarovať, ženaše tradičné destiláty ako slivovica, hruškovica či borovička sú naozaj vyrábanéz ovocia, aby mohli po nich niesť meno. Liehoviny zo zmesi liehua esencie sa budú môcť vyrábať aj ďalej, ale pod iným názvom.Slovensko požiadalo o ochranu značky niektorých liehovín. Karpatské brandyšpeciál, Bystrické brandy špeciál, Matúš Čák Trenčiansky, Spišská borovička,Slovenská borovička Juniperus, Slovenská borovička, Inovecká borovička,Liptovská borovička, Pravá bošácka slivovica, Laugarício vodka, Demänovkabylinná horká a Demänovka bylinný likér budú na celom území únie chránenéznačky a predávať sa budú iba tie vyrobené u nás na Slovensku.Recipročne sme však museli ustúpiť od používania pomenovania rum. Podľaeurópskych noriem sa totiž týmto názvom môže pýšiť iba nápoj vyrobenýz trstinového cukru a naše rumy sú v lepšom prípade vyrábanéz repného cukru. Okrem toho únia v rámci systému chránených výrobkovuž dávnejšie zaručila právo označovať svoj výrobok značkou rum výrobcomsídliacim v zámorských teritóriách patriacich Francúzsku. Nápoj sabude môcť u nás vyrábať ďalej, bude však musieť zmeniť názov. Slovenskí(i českí) výrobcovia už vymýšľajú nové názvy, ktoré si však chcú dať zaregistrovaťako ochranné známky.18 19

Slovenská bryndza na európsky trhV rámci rokovaní o kapitole poľnohospodárstvo bola nastolená aj témabryndze. K jej názvu sa totiž okrem Slovenska hlásia aj Poľsko a Rumunsko.Konkurenti Slovenska však neuspeli, keďže nedokázali predložiť takú jejcharakteristiku, aby Európsku komisiu presvedčili, že bryndza má pôvodu nich. Slovenská strana, naopak, potvrdila svoje argumenty, že tentomliečny výrobok má svoj prazáklad na Slovensku. Po vstupe do únie pretoslovenskí bryndziari neprídu nielen o právo vyrábať ju, ale ani o možnosťpoužívať jej pôvodný názov.Pomenovanie „slovenská bryndza“ vystihuje technológiu výroby, ktorúvo svete nikto nepoužíva. Vynašiel ju Ján Vagač z Detvy v roku 1787a súčasnú podobu dostala koncom 19. storočia. V Bruseli sa podarilo dohodnúť,že na Slovensku sa bude môcť vyrábať na salašoch ovčí hrudkovýsyr a bryndza, ale za podmienky, že budú dodržané hygienické podmienky.Týmto verdiktom dostala Slovenská republika možnosť vyvážaťbryndzu na spoločný európsky trh pod týmto názvom.Na Slovensku sa ročne vyrobí viac ako 8 mil. litrov ovčieho mlieka a 4 tis.ton bryndze.Najãastej‰ie otázky z oblastispoloãnej poºnohospodárskejpolitikyAko bude fungovaÈ postupné zavádzaniepriamych platieb?Východisková úroveň, na ktorej budú priame platby poskytované v roku2004, by mala byť stanovená vo výške 25 percent súčasného systému.Prechodné obdobie by malo trvať 10 rokov, t. j. úroveň, ktorá bude v tomčase platná v súčasných členských štátoch únie, bude v nových členskýchštátoch dosiahnutá v roku 2013, pričom pôjde o dvojfázový proces. V prvejfáze by sa priame platby pomaly zvyšovali v dvoch krokoch po 5 percentročne. To umožní pokračovať v intenzívnej reštrukturalizácii. V druhejfáze by sa úroveň platieb ďalej zvyšovala tak, aby dosiahla plnúhodnotu v roku 2013.20 21

Znamenajú niωie priame platby oslabeniekonkurencieschopnosti poºnohospodárovv kandidátskych krajinách?Priame platby sú určené na podporu poľnohospodárov a príjmov ich domácností.Z krátkodobého hľadiska by nižšia úroveň priamych platiebmohla ovplyvniť relatívnu úroveň ich príjmov, ale nemala by mať vplyv nacenu, úroveň či kvalitu produkcie, teda na konkurencieschopnosť fariem.Z dlhodobého hľadiska to bude mať, samozrejme, vplyv na ich likviditua schopnosť investovať. Komisia preto navrhuje cielené nástroje na podporuinvestícií a reštrukturalizáciu v rámci posilnených programov rozvojavidieka. Investície, reštrukturalizácia a schopnosť čiastočne samozásobiteľskýchfariem uplatniť sa na trhu sú kľúčom ku skutočnejkonkurencieschopnosti poľnohospodárskych sektorov v nových členskýchštátoch.Ako môÏu okamÏité priame platby byÈprekáÏkou re‰trukturalizácie?Situácia v kandidátskych krajinách je veľmi rôznorodá, ale ich poľnohospodárskesektory majú spoločných niekoľko problémov. Vysoké priameplatby by pravdepodobne konsolidovali existujúce štruktúry v obdobírýchlej reštrukturalizácie a najmä v prípade čiastočne samozásobiteľskýchfariem produkciu určenú na vlastnú spotrebu tým, že by zabezpečili jejekonomickú životaschopnosť. Mali by malú motiváciu investovať tútopodporu do produkčných alebo alternatívnych činností, pričom ide o ciele,ktoré sa dajú v každom prípade lepšie dosiahnuť cez programy rozvojavidieka.Vysoká úroveň priamych platieb by destimulovala aj ostatné typy štrukturálnychzmien, ktoré budú dôležité z hľadiska zabezpečenia konkurencieschopnostivšetkých fariem v nových členských štátoch.Je potrebné vynaložiť značné úsilie na preorientovanie všetkých typovpoľnohospodárskych subjektov na štandardy únie v oblasti kvality a bezpečnostipotravín, ochrany životného prostredia a hospodárenia v súladeso zásadami ochrany životného prostredia. V tomto zohrajú kľúčovú úlohyprogramy únie na podporu rozvoja vidieka.âo bude pre nové ãlenské ‰táty v praxi znamenaÈ„posilnená politika rozvoja vidieka“?Je nevyhnutné vytvoriť a udržať hybnú silu procesu reštrukturalizácie –orientovať čiastočne samozásobiteľské farmy na trhovú produkciu, vytvoriťalternatívne pracovné miesta mimo fariem a zabezpečiť konkurencieschopnosťkomerčného sektora. Pozitívne účinky progamov rozvoja vidieka,podpory investícií a štrukturálnych fondov si vyžadujú čas.Ktoré opatrenia je moÏné financovaÈ?Financovateľné opatrenia pre rozvoj vidieka (max. spoluúčasť únie je 80percent) zahŕňajú: predčasný odchod poľnohospodárov do dôchodku,podporu znevýhodnených oblastí alebo oblastí s environmentálnymi obmedzeniami,agroenvironmentálne programy, zalesňovanie poľnohospodárskejpôdy, špecifické opatrenia pre čiastočne samozásobiteľské farmy,zakladanie výrobných združení a technickú pomoc. Nasledujúce dodatočnéopatrenia na rozvoj vidieka budú financované cez štrukturálne fondy:investície do poľnohospodárskych podnikov, podpora mladých poľnohospodárov,vzdelávanie, ostatné opatrenia v lesnom hospodárstve, zlepšeniespracovania a marketingu výrobkov, adaptácia a rozvoj vidieka.Koºko bude peÀazí a aké bude spolufinancovanie?Predpokladá sa výrazný nárast prostriedkov na podporu rozvoja vidieka.Podľa návrhov komisie dosiahnu prostriedky, určené na rozvoj vidieka,v roku 2006 asi 800 mil. eur. To znamená, že podpora by sa oproti bežnejúrovni v únii posilnila o 50 percent. K tomu je ešte potrebné prirátaťalokáciu zo štrukturálnych fondov do Zabezpečovacej sekcie EAGGF,o ktorej rozhodnú nové členské štáty. Jestvuje množstvo opatrení, zameranýchna zabezpečenie správneho využívania a dobrú správu fondov:riadenie prostriedkov z Garančnej sekcie EAGGF prostredníctvom diferencovanýchplatieb zabezpečujúcich lepšie využívanie zdrojov; vyžitieštruktúr SAPARD-u vrátane agentúr SAPARD na správu programu; výškaspolufinancovania 80 percent v porovnaní so 75 percentami.22 23

Zaujímavé a uÏitoãné kontakty a adresyEURÓPSKA ÚNIA• http://europa.eu.int – server Európskej komisie,• http://europa.eu.int/comm/dgs/agriculture/index_en.htm– stránka Generálneho direktoriátu pre poľnohospodárstvo,rozvoj vidieka a rybolov,• http://europa.eu.int/comm/agriculture/index_en.htm– stránka venovaná poľnohospodárstvu,• http://europa.eu.int/scadplus/leg/en/lvb/l60002.htm– reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky,• http://europa.eu.int/comm/agriculture/mtr/index_en.htm– stránka Európskej komisie venovaná priebežnej správeK trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu,• http://europa.eu.int/comm/agriculture/newsdigest_en.htm– objednávka bezplatného e-mailového spravodajaAgriculture News Digest (Výber zo správ v poľnohospodárstve).DELEGÁCIA EURÓPSKEJ KOMISIE V SR• http://www.europa.sk – oficiálna webová stránka DelegácieEurópskej komisie v SR,• http://www.europa.sk/dokumenty/letaky/sapard.doc,• http://www.europa.sk/sapard.html – o programe SAPARD v SR,• http://www.europa.sk/faq_polnohosp.htm – otázkya odpovede z oblasti poľnohospodárstva v súvislostis rozširovaním Európskej únie.MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SR• http://www.mpsr.sk – oficiálna webová stránka MP SR,• http://www.mpsr.sk/slovak/dok/sapard/sapard.htm– o programe SAPARD,• http://www.mpsr.sk/slovak/dok/sapard/agentura.htm– o Agentúre SAPARD,• Agentúra SAPARD,Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava 1,tel./odkazovač: 02/52 73 38 00, tel. 02/59 26 60 55,e-mail: office@sapard.sk, zmilkova@sapard.sk.ROZLIČNÉ INŠTITÚCIE• Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva,Trenčianska 55, 824 80 Bratislava 2, tel: 02/58 24 31 11,e-mail: vuepp@vuepp.sk, http://www.vuepp.sk/,• Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora,Záhradnícka 21, 821 08 Bratislava 2, tel.: 02/50 21 72 08,fax: 02/55 42 36 64, e-mail: sppkpv@ba.telcom.sk, www.sppk.sk,• Agroinštitút, Akademická 4, 949 01 Nitra, tel.: 037/653 48 51– 4,fax: 037/733 29 73, e-mail: agroinst@agroinstitut.sk, www.agroinst.sk,• Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra,tel: 037/651 17 51 – 4, 037/651 22 51 – 4, fax: 037/651 15 60,e-mail: admin-www@uniag.sk.INFORMAČNÉ CENTRÁ V SR• Európske informačné centrum pri Delegácii Európskej komisie v SR,Panská 5, poštový priečinok 266, 810 00 Bratislava 1, tel.: 02/54 43 41 01,fax: 02/54 43 41 03, e-mail: eic@europa.sk, http://www.europa.sk,• Informačné centrum pri Ekonomickej fakulte UMB,Tajovského 10, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048/446 21 77,e-mail: eic@econ.umb.sk, http://www.eic.host.sk,• Európske informačné centrum Komárno,Nádvorie Európy 12/9, 945 01 Komárno, tel.: 035/790 20 18,fax: 035/790 20 35, e-mail: info@euroglobal.sk,• Informačné a metodické centrum Euroklubov Akadémie vzdelávania,Roosweltova 4, 040 01 Košice, tel.: 055/622 35 49,e-mail: euroklub@ke.telecom.sk, http://www.euroklub.sk,• Európske informačné centrum regiónu Nitra,Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo,Samova 9, 950 01 Nitra, tel.: 037/651 00 32, fax: 037/772 17 42,e-mail: iseu@uvtip.sk, http://www.uvtip.sk/slovak/uvtip/eicn/index.htm,• Euro Info Centrum Prešov, Námestie mieru 2,080 01 Prešov, tel./fax: 051/773 35 52, e-mail: eicsk673@rpicpo.sk,• Európske informačné centrum Trenčín, M. R. Štefánika 10,911 01 Trenčín, tel.: 032/744 54 50, fax: 032/744 54 51,e-mail: eic@tnuni.sk, http://www.eic.tnuni.sk,• Informačné centrum EÚ, Ulica republiky 1, 010 01 Žilina,tel./fax: 041/562 22 95, e-mail: iceu@za.sanet.sk,http://www.iceuza.sk,• Európske informačné centrum Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. 1,026 01 Dolný Kubín, tel./fax: 043/586 63 05, e-mail: eic@dolnykubin.sk,• Európske informačné centrum Tatry, Francisciho 19,058 01 Poprad, tel./fax: 052/772 50 96, e-mail: poprad@icm.sk.

Delegácia Európskej komisie v SRPanská 3, 811 01 Bratislava 1tel.: 02/54 43 17 18www.europa.skdelegation-slovakia-mailto@cec.eu.inteic@europa.skISBN: 80–89102–03–4