ZRODENIE… - mlyny

EDITORIÁLZ času na čas sa hrávam takú hru. Vezmem staršiurodinnú fotografiu a na všetkých sa pozorne zahľadím.Rada pozorujem zmeny na mojich deťoch.Počas nemnohých rokov prešli poriadny kus cesty.Presne viem, ako rástli, kedy a ako začali chodiť, čomali a čo nemali rady. Až na malé výnimky si pamätámvšetky ich radostné i neradostné chvíle.Rada sa pozerám na fotografiách na podoby môjhomuža. Viem ako vyzeral, keď sme sa zoznámili a čovšetko mi vtedy sľuboval. A ako do bodky počastej doby plnil to, čo sľúbil. Pamätám sa ako a kedysa všetka tá vášeň časom menila na nehu. Potomsa pozerám na seba. O sebe neviem nič. Neviem sispomenúť, na čo som myslela, čo som si vtedy želala.Čím viac sa snažím, tým viac sa mi všetko zahmlieva.O tej žene z fotografie neviem nič. Vždyje to zistenie mätúce, deprimujúce, zívajúce bezodnouprázdnotou...Hrávam sa aj inú hru. Chodím mestom a pozerámsa naň očami cudzinca. Ako po prvýkráthľadím na miesta, kade chodím denno-denne.Rozostrujem zrak a znovu zaostrím a pozorujemvynárajúci sa obraz, ktorý by mi mal byť známy, alenie je. Väčšinou sú moje dojmy nie veľmi príjemné.V krátkych jasných chvíľkach sa mi síce občaspripomenú moje prvé porevolučné návštevy západnéhosveta, zväčša sa mi však nepáči, čo vidíma skoro vždy mi tieto scenérie osviežia spomienkyna ruský film Malá Viera. Hra na optiku cudzincami teda tiež neprináša veľa radosti.Najradšej mám však trik, ktorým sme na vysokejškole korigovali osi predmetov v zátiší. Pozerám sana svet dolu hlavou a čuduj sa svet, vždy sa mi zdávšetko skvelé (dám teraz bokom teóriu, že sa minahrnie krv do hlavy a pociťujem akúsi eufóriu).Rada sa tak pozerám na svoj dom, záhradu, predmety,ktoré mám rada. Sú úplne iné, pestrejšie, zoskupenieznámych vecí zrazu prekvapujúce... Tútohru mám najradšej.Prečo to všetko spomínam? Tento editoriál mal vysvetliť,čo za časopis držíte v rukách. Nebýva zvykom,aby nákupné centrum zastrešovalo vydávanievlastného časopisu. Reklamný leták, pár strán inzercie,prosím, ale načo sa k niečomu takému zrejmému,ako je shopping vyjadrovať?MLYNY Rendez-vous, ako sa tento dvojmesačníknazýva, bude len a len vašou osobnou hrou.Bude vás sprevádzať svetom módy a módnych značieknových, ale i tých s bohatou históriou. Na svetkrásy, zdravia a štýlu sa budete môcť pozrieť z rôznychuhlov. Priblížime vám dianie v Mlynoch i voVašom meste a možno vám na chvíľu zmeníme optiku.Či sa budete dívať očami cudzinca, alebo budetetisíckrát videné vnímať stále rovnako - je lenna vás. Možno si už nepamätáte, ako po tri rokybudúca budova Mlynov deň po dni pre vás rástla.Možno si spomeniete, čo ste si vtedy mysleli, alebude sa váš názor zhodovať s dnešným pohľadomcudzinca na túto stavbu? A možno sa pri rozhovorochs našimi hosťami zastavíte a spomeniete si, čoste si kedysi priali, čím ste sa chceli stať a čo z tohosa vám splnilo. Možno ste mali aj inú predstavuo tom, ako budete o 15 rokov vyzerať a ak je to tak,našou úlohou je poradiť vám, ako sa svojej nenaplnenejpredstave priblížiť.Tento časopis sa môže stať vaším svetom za zrkadlomGalérie MLYNY. Bude vašou optikou, očamicudzinca, vaším kaleidoskopom, inokedy vásotočí hlavou dolu. Ponúkne vám i pohľad ironický,ale vy najlepšie viete, že všetko je inak, že pamäťje zradná a zmysly klamlivé. Neradíme vám, čo savám má páčiť a čo nie, nenútime vás, aby ste s namiv každom bode súhlasili, naším osobným cieľomje, aby ste ho čítali a aby ste sa nenudili.Vraví sa, že každý má ísť pevne za svojím snom a žečlovek má raz za život príležitosť, ktorú keď nechytíza pačesy, už sa nikdy nevráti. Dnes vidím, že zrodenietohto časopisu je mojou vysnenou prácoua príležitosťou, ktorá sa nemusí opakovať. Majtechvíľu strpenie, doprajte nám milosrdnú rozbehovúfázu a my sa budeme usilovať ponúknuť vámv tomto i tých ďalších číslach len to najlepšie.(Pozerám sa na tú ženu na fotografii a spomínamsi, že práve toto si vtedy želala. Tak jej, prosím, držtepalce!)Prajem vám príjemné čítanie!Mgr. art. Andrea Marešová, šéfredaktorkarendez-vous | 5