Október 2009 - ŽSR

S Tvárami na tvári miesta – v GániKeby vám teraz položili otázku, či viete, čo je to Gáň,prípadne kde sa nachádza, určite by mnohí nevedeliodpovedať. Gáň je jedna z našich nesamostatnýchželezničných staníc. A prečo vám kladieme túto otázku?Nuž, pozorní čitatelia nášho časopisu možno vedia, že natejto stanici pracujú až dve semifinalistky Tváre ŽSR 2008.Milada Beňová, účastníčka minuloročnej súťaže, a ElenaKlinková, Tvár ŽSR, víťazka. Keďže sme sľúbili, že stanicu,odkiaľ pochádza výherca či výherkyňa našej súťaženavštívime, sľub plníme. Takže, aká je železničná stanicaGáň, a teda pracovisko našich kolegýň?na návšteveVýpravca Jožko Bednár držal svojim kolegyniampalce. A zrejme silno, pretože obe postúpilido finále.Predstavil nám ju ten najkompetentnejší,prednosta železničnej staniceGalanta, pod ktorú Gáň patrí, Mgr. VojtechŠebeň.– Nesamostatná železničná stanicaGáň leží na trati Galanta – Leopoldov.V minulosti bola predovšetkým známasprávkovými vozňami, ktoré sa tu opravovalialebo vyraďovali. Dnes už prevažujelen osobná preprava. A viete, čímešte sa môže táto malá stanička pochváliť?Nuž je známa aj tým, že v okolí je tojedna z mála staníc, ktorá má elektromechanickéstaničné zariadenia a chodiak nám zamestnanci z kurzov výpravcovna poznanie. Do pozornosti savšak dostala aj našimi výherkyňami,– dodal s úsmevom prednosta. A čímsipodobným sa v histórii našej súťaže TvárŽSR môže pochváliť už iba nesamostatnástanica Kostoľany nad Hornádom, kdemajú až dvoch „obálkových“ víťazov. Porotcovskútvár – Dušana Bobka a čitateľskú– Petra Vargu. Zhodou okolností tiežz minulého roka. Vráťme sa však s Tváramina tvár miesta, do Gáne. Milada Beňová,semifinalistka súťaže, pracuje na stanicideviaty rok ako výhybkárka – signalistka.Na železnici je však od roku 1998,keď nastúpila do Serede. Jedna z prvýchotázok, ktoré sme jej položili, sa týkalapriamo jej práce. V čom vlastne spočíva?– No v príprave a stavaní vlakovej cesty.Na otázku, aby to skonkretizovala, sa lenusmiala. – To si myslíte, že vaši čitatelianevedia, o čom hovorím? A tak sme saďalej bavili už len o súťaži. – Ohlasy maveľmi milo prekvapili. Ešte kým sa rozhodovaloo postupujúcich, veľkú podporusme mali okrem iných aj u traťovákov.Dokonca, keď sme už cestovali doStrečna, spoznala nás jedna cestujúca,zrejme železničiarka. A návrat domov?Potešila napríklad kytica kvetov od kolegov.A doma... manžel to bral normálne,synovia ma pochválili, vraj na fotkách,urobených po „zmenárni“ maani nespoznávali. Priznám sa, tri rokysom sa odhodlávala, či sa prihlásiť, alebonie. Dodnes svoje rozhodnutie neľutujem.Odporúčam to každému, aby toaspoň skúsil. My s Elenkou sme nešlido súťaže zvíťaziť, ale naozaj – zúčastniťsa. A podarilo sa, – opisuje svoje spomienkya pocity Miladka.Víťazka štvrtého ročníka súťaže ElenkaKlinková je zhodou okolností tiež signalistka.Na železnici pracuje od roku1993, keď nastúpila do Leopoldova akooperátorka. S menšou prestávkou je železniciverná dodnes, i keď už nie je operátorkoua pracuje v Gáni. – Súhlasíms Miladou, do súťaže sme sa neprihlásilipreto, že sme chceli silou mocou zvíťaziť.Prihlásili sme sa pre možnosť vyskúšaťsi čosi nové, čo na železnici doteraznebolo. A keď prišla pozvánka doStrečna, no... bol to zvláštny pocit. Vyšloto. Vrelo odporúčam každému tútosúťaž. Nemáte čo stratiť, naopak, získatenové zážitky, spoznáte nových ľudí,a najmä, tieto slová patria ženám – v prípadepostupu sa vám možno splní skrytátúžba, prejsť „zmenárňou“ a pod rukamiodborníčok uvidíte, že ste nielenkrásne, ale najkrajšie.Vladimír SALZER, foto: autorŽelezničná stanica Gáň. Stavadlo č.1 v záplave muškátov. A medzi nimi našasemifinalistka Milada Beňová.Tvár ŽSR 2008 Elenka Klinková, prednosta stanice Mgr. Vojtech Šebeňa dozorkyňa výhybiek Jana Oláhová na zácviku za signalistku.17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 10/2009