N A O D B O R N Ú T É M UÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radíPoruchy predzvestí a hlavných návestidielKOMENTÁR K ČLÁNKU 95 PREDPISU ŽSR Ž1 – PRAVIDLÁ ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKYA ČLÁNKU 101 PREDPISU ŽSR T100 – PREVÁDZKA ZABEZPEČOVACÍCH ZARIADENÍJe veľa detí, najmä chlapcov, ktoríkeď vidia železničnú prevádzku,zostávajú fascinovaní a odhodlanístať sa tým ujom, ktorý to má všetkopod kontrolou. Mnohí sa týmujom aj stanú a výkon dopravnejslužby sa stáva prácou a súčasnekoníčkom.Aj vďaka modernej zabezpečovacej technikemôže byť dnes výkon dopravnej služby pohodoua berieme to ako samozrejmosť. Iná situácianastáva, ak sa táto pohoda naruší –napríklad poruchou zabezpečovacieho zariadenia.Ako sa hovorí „koľko ľudí, toľko chutí“ a podobneje to aj s názorom na to, čo je a čo nie jeporuchou zabezpečovacieho zariadenia. Možnoje to spôsobené aj tým, že nie každý si chcenechať už opisovanú pohodu pokaziť, pretožeod toho sa potom odvíja ďalšie konanie obsluhujúcehopracovníka – dopravné opatrenia,hlásenie, zapisovanie a pod.Existuje nejaká definícia poruchy zabezpečovaciehozariadenia? Áno.hlavné návestidlo pokazené tak, že červenésvetlo nesvieti, kryje sa návesťou 51a, Stoj,pripevnenou na stožiari návestidla aleboumiestnenou priamo pred návestidlom.Pre názornosť je správny spôsob krytia návestidlauvedený na priložených obrázkoch. Akouvádza článok ďalej, toto opatrenie nie jeV predpise ŽSR T100 – Prevádzka zabezpečovacíchzariadení v čl. 101 v prvej vete: „Ak zabezpečovaciezariadenie vykazuje odchýlkyod správnej funkcie, považuje sa tento stav zaporuchu.“Môžeme túto definíciu poruchy použiť aj napredpis ŽSR Ž1 – Pravidlá železničnej prevádzky?Ide o to, že v predpise ŽSR Ž1 sa definíciaporuchy zabezpečovacieho zariadenia nenachádza.Odpoveďou nám môže byť poslednáčasť článku 101 predpisu ŽSR T100. Je tampopis ako má postupovať obsluhujúci pracovníkpotom, čo takúto odchýlku od správnejfunkcie - poruchu, zistil. Ako je uvedené, postupujepodľa predpisov pre obsluhu, prípadnepodľa Pravidiel železničnej prevádzky.potrebné pri hlavných návestidlách, ktorýchpredzvesť je zlúčená s predchádzajúcim návestidlom.Na prvý pohľad jasná situácia. Alečo ak vznikne porucha napájania (hlavného,náhradného aj núdzového) a návestidlozostane neosvetlené?Musíme si uvedomiť, že článok 95 predpisuŽSR Ž1 nerozoberá príčinu nesvietenia červenejžiarovky, ale hovorí o následku – teda oskutočnosti, že nesvieti. Ďalej je tam uvedenýpostup, čo je nutné urobiť, keď táto žiarovkanesvieti – a znovu sa tu ďalšie konanie obsluhujúcehopracovníka odvíja od svietenia,alebo nesvietenia žiarovky a nie od toho, čobolo príčinou tohto stavu.8Ale môže vzniknúť porucha, ktorá má za následoknefungovanie ďalších častí zabezpečovaciehozariadenia. Na prvý pohľad sa môžezdať, že nemôžeme hovoriť o poruche nefungujúcejčasti, pretože táto časť je závislá nasprávnej funkčnosti časti, ktorá je v poruche.To môže viesť k záveru, že netreba robiť žiadnedopravné opatrenia v súvislosti s nefungujúcoučasťou zabezpečovacieho zariadenia.Ako príklad si môžeme uviesť článok 95 predpisuŽSR Ž1. Tu je uvedené: - Ak je svetelnéPrídeme k rovnakému záveru aj vtedy keď sana túto situáciu pozrieme z druhej strany, čižez predpisu ŽSR T100? Táto konkrétna situácianie je v predpise uvedená (a ani v predpise ŽSRD101/T101). Ale ak zoberieme do úvahy definíciuporuchy a postup obsluhujúceho pracovníkapodľa hore uvedeného komentára kčlánku 101 predpisu ŽSR T100, znovu nás toprivedie k predpisu ŽSR Ž1.Bc. Emil CHLEBNIČANa Ján SLOVÁK
Okienko informatikovV rámci projektu modernizácie ekonomického informačného systémuSAP bol implementovaný modul údržby a opráv – PM, ktorý umožňujezabezpečiť efektívny proces plánovania, objednávania, evidencie a vyhodnocovaniarealizovanej údržby.V procese prípravy realizácie tohto modulu pracovalmnohočlenný kolektív, ktorý bol zložený zozamestnancov všetkých odvetví infraštruktúryŽSR (ŽTS, EE, OZT) a všetkých stupňov riadeniaGR, OR, ÚŽI a výkonných pracovísk pod vedenímvedúceho projektového tímu Ing. Pavla Otrubu zOdboru infraštruktúry GR ŽSR.Zmyslom zavedenia modulu bolo získať celkovýprehľad o stave objektov železničnej infraštruktúrypo technickej aj ekonomickej stránke. Prehľadovézostavy získavané manuálnym spôsobomboli veľmi náročné na spracovanie. Vypovedaciaschopnosť takýchto zostáv obsahovala vždy istýstupeň nepresnosti. S využitím informačnéhosystému SAP je možné tvoriť výstupné zostavyrôzneho druhu a charakteru, ktoré vedúcim zamestnancomna všetkých stupňoch riadeniaposkytujú presné informácie o vykonanej údržbe.Vedúci zamestnanci získali účinný nástroj preanalýzu efektivity procesu údržby a opráv. Tietovýsledky sú podkladom pre tvorbu opatrení voveci skvalitnenia procesu plánovania, objednávaniaa realizácie údržby, predovšetkým vo vzťahuk nákladovosti.Nové možnosti pre ŽTO aktuálnej medzinárodnej spolupráciželezníc v oblasti telekomunikácie ainformatiky sa rozprávalo na februárovomstretnutí, kedy Železničné telekomunikácie(ŽT) privítali v Bratislavedelegátov dvoch medzinárodných železničnýchorganizácii EURATEL (EUropeanRAilway TELephony network – Európskaželezničná telefónna sieť) aEURADAT (EUropean RAilway DAtanetwork – Európska železničná dátovásieť).Obsahom stretnutia boli aj otázky týkajúce sabenchmarking cien poskytovaných železničnýchinfokomunikačných služieb, activity basedcosting – jednotné rozkľúčovanie nákladov nainfokomunikačné služby železníc. Pozornosťsa venovala projektu pod záštitou UIC prevytvorenie modernej medzinárodnej dátovejsiete EUR-IP, ktorá má byť postavená na protokoleIP a postupne sa má stať základnouplatformou pre medzinárodnú železničnúvýmenu dát rôznych železničných aplikácií. ŽTsa spoločne s rakúskymi a maďarskými železnicamiaktívne podieľajú na realizácii pilotnejfázy tohto projektu, ktorá spočíva vo vytvoreníplatformy a testovaní vybraných aplikáciímedzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou. ŽThovorili aj o vlastných skúsenostiach v oblastimodernizácie ICT a odprezentovali aj súčasnýstav ŽT. Kooperácia v rámci EURATELu a EURA-DATu jednotlivých členských krajín otvára novémožnosti pre ŽT pri poskytovaní služieb voväčšine európskych krajín.(ŽT)A K T U A L I T YPlánujeme, objednávamekvalitnejšie a efektívnejšieInformačné technológie už v prvej líniiPrvá etapa bola spustená do rutinnej prevádzkydňa 1.1.2007 a zahrňovala spracovanie elektronickejevidencie technických miest údržby a nastaveniapotrebných údajov o týchto technickýchmiestach. A to s využitím existujúcich informačnýchsystémov infraštruktúry (pasport železničnéhozvršku, mostov, tunelov, priecestí, budov, zariadeníEE, OZT, iných) v systéme SAP. Následne bolozrealizované sledovanie výkonov na uvedenýchtechnických miestach formou PM – zákaziek. Vrámci tejto etapy boli výkonné pracoviská údržbyvybavené vyše 200 počítačmi.Druhá etapa – spustená do rutinnej prevádzkydňa 1. 1. <strong>2008</strong> – zapojila do procesu objednávaniaa evidencie údržby aj pracoviská správcu. Sprevádzkovanýsystém tzv. „Hlásení“ nahradil v plnomrozsahu vnútropodnikové objednávanie výkonovúdržby, ktoré sa pred tým uskutočňovalo v Systémesprávy a údržby – SSÚ. Zároveň systémumožnil komfortné štatistické spracovávanieporúch a poškodení technických objektov.Tieto zmeny mali priamy dosah na organizáciuvzťahov medzi správou a údržbou technickýchobjektov, preto boli premietnuté do novelizovanéhoznenia „Pokynov na riešenie vzájomnýchvzťahov a pracovných postupov medzi správoua údržbou železničnej infraštruktúry“, ktorýchúčinnosť je od 1. marca. Môžeme konštatovať, žeinformačné technológie sa aj v oblasti infraštruktúrydostali z kancelárií na pracoviská „do prvejlínie“.V ďalších etapách sa predpokladá implementáciavýkonových noriem a pracovných postupov doprocesu plánovania a realizácie údržby v modulePM, ako aj zapojenie ďalších vnútorne organizačnýchjednotiek, ktoré svojimi výkonmi vstupujúdo tohto procesu (napríklad výkon revízií ašpeciálnych meraní realizovaných v Technickejústredni infraštruktúry Prešov, a pod.). Zavedeníminformačného systému na riadenie údržby – moduluPM získali zamestnanci železničnej infraštruktúryúčinný nástroj pre zabezpečenie kvalitnéhoa efektívneho procesu plánovania, objednávania,evidencie a vyhodnocovania realizovanej údržbya výrazne sprehľadnili toky a adresnosť nákladovúdržby. Potrebu takého systému si uvedomovaliaj členovia projektového tímu, ktorí pristupovalik práci mimoriadne aktívne za čo im patrí poďakovanie.Ing. Emil ŠÚCHAL,Odbor informatiky (O 210) GR ŽSRČo práve robí?Dnes sme sa opýtali JUDr. Alojza CEIZELA,riaditeľa odboru právnych vzťahov a verejného obstarávania (O 130) GR ŽSR:- Z viacerých legislatívnych počinov stojí za zmienku spracovanie súborného stanoviska ŽeleznícSR k prvej verzii návrhu nového zákona o dráhach a doprave na dráhach, pripravovanéhov gescii sekcie železničnej dopravy a dráh MDPT SR. Priebežne posudzujeme dodržiavanie legislatívnychpodmienok pri uzatváraní obchodných zmlúv a pri procesoch verejného obstarávania.Spracovali sme návrh Zmeny č.5 SR 1011 „Jednotný postup ŽSR pri obstarávaní a zabezpečovanítovarov, služieb a stavebných prác“ z dôvodu úpravy finančných limitov a nazáklade praktických skúseností, ktoré získal náš odbor pri posudzovaní procesov verejnéhoobstarávania a na základe podnetov jednotlivých organizačných zložiek a odborov. Postupnesa vymaňujeme z lavíny zmlúv (cca 700) vyžadujúcich si evidenčné úkony odboru - vo veciachmajetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľností pre koridor IV.- Za perličku, aj keď nemalú z hľadiska finančného objemu, považujem problematiku „zaparkovania“povestného Čierneho Petra u nás vo forme medzičasom zrealizovaného, veľmi staréhoinvestičného zámeru združenej investície - stavby prevádzkovej budovy pošty a prednádražiav Michalovciach.No a vari každého z nás sa dotýka „Splnomocnenie generálneho riaditeľa ŽSR k rozhodovaniua podpisovaniu úkonov s priamym majetkovoprávnym dopadom v ŽSR“, ktorého nová verziaje už na spadnutie.