Marec 2008 - ŽSR

Ľ U D I Aol by som rád, keby tatranskéželezničné električky jazdili aj v PoľskuPoliak, ktorý pozná slovenské Tatry lepšie ako niektorí Tatranci. Túži potom, aby sa obidve jemu veľmi blízke krajiny spojili aj tatranskými električkami.Učarovali mu totiž nielen slovenské Vysoké Tatry, ale aj ichželezničná doprava. – Tatranské železnice sú nielen pekné, ale spĺňajúvšetky predpoklady na ekologickú prepravu v horskom prostredí,- hovoríEwaryst Waligórski, ktorého najčastejšie oslovujú pán minister. VPoľsku totiž pán Waligórski pôsobil ako minister dopravy v troch vládach.Stalo sa tak po páde moci prezidenta Jaruzelského .1 6Roky pred tým však ako železničiar prežívalkrušné chvíle. Bol pri zrode prvýchželezničných odborov, ktoré nepodliehalivtedajšej vládnej moci. Ako šéf železničnýchodborov Solidarita bol označenýaj nálepkou – nebezpečný pre štát. Rovnako,ako jeden z prezidentov Lech Kacziňski,aj pán Ewar yst strávil vo väzenítakmer rok po vyhlásení výnimočnéhostavu v Poľsku, v decembri 1981 - Keďsom sa dozvedel, že mne a ešte niekoľkýmPoliakom navrhli doživotie, nechápalsom za čo, vlastne nechápem tododnes. Ale veril som, že to bude inak.Jedným z plamienkov nádeje bola premňa vo väzení chvíľa, keď som začul,že dozorcovia t a j ne p o čúvajú H lasAmeriky. To bol pre mňa akýsi signál,že táto situácia nepotrvá dlho,- spomínapán Ewaryst, energický sedemdesiatniks dobrou pamäťou, na ťažké chvíle voväzení. Keď začul v rádiu, akopápež z Vatikánu pozdravujevšetkých väznených Poliakov,veril, že sloboda je na dosah,lebo ako hovorí – Boh bol ďaleko,ale pápež v Ríme... Akoodhodlaný k resťan veril, žepápež im pomôže. A stalo sa.Po páde vlády Jaruzelského, saabsolvent Vysokej školy technickejv Štetíne, železničiartelom i dušou, stal námestníkomministra dopravy a neskôrministrom. Minister Ewar ystWaligórski sa zaslúžil o urýchlenýodchod sovietskych vojskz východného Nemecka a Poľska.Ten spochybňovali nielenRusi, ale aj Poliaci. Pochybnostisa okrem komplikovanýchzmluvných vzťahov týkali ajželezničných transportov. Vtedajšíruský veľvyslanec v Poľskuvyjadril v tlači svoje pochybnosti,ktoré adresoval na pomernenízky možný počet vypravenýchtransportov. Odhadoval 60 vlakov mesačne,čo nenaznačovalo vzhľadom k vysokémupočtu Rusov v Poľsku ich rýchlyodsun, práve naopak. Netušil však, že pánminister Waligórski, ako skúsený železničiarmá iné výpočty. – Zvolal som tlačovúkonferenciu, kde som povedal, žepoľskí železničiari sú schopní prepraviť60 vlakov za deň a že zrejme došlo kchybe v prekladoch veľvyslancovýchvyjadrení, ktoré v tlači zverejnili inak.Nakoniec sme vozili aj viac ako 60 vlakovdenne,- opisuje situáciu spred vyše15 rokov Ewaryst Waligórski. Tak sa stalo,že 17. novembra 1993 bola v Poľsku rozlúčkas poslednými ruskými dôstojníkmi.Tento deň je pre Poliakov symbolickýmdátumom, pretože 17. novembra v roku1939 sovietske vojská prekročili poľskéhranice a zabrali polovicu územia. A práve17. november 1993 chápe Ewar ystWaligórski i ďalší Poliaci ako prvý deňslobodného Poľska.A pre pána ministra začala práve v tomtoroku aj ďalšia zaujímavá etapa životaspojená so Slovenskom, kedy sa naštartovalojeho pôsobenie v Bratislave. Sedemrokov ako generálny zástupca PKP, takmerpäť ako radca veľvyslanca pre dopravu izástupca PKP Cargo. Pán Waligórski sapočas pobytu na Slovensku pričinil orozvoj železničnej dopravy, predovšetkýmpri otvorení slovensko-poľských priechodov.O priechode Zwardoň – Skalité hovoríako o slovenskom železničnom – nákladnomokne do sveta. – Veď sa stačípozrieť na mapu,- dodáva jedným dychom.Ewaryst Waligórski je pre slovenskýchželezničiarov známou osobnosťou.Mnohí ho však poznajú iba zo spoločenskýchudalostí, alebo z pravidelných pútiv Čenstochovej, väčšina ako skromného,charizmatického človeka. Avšak iba máloktotuší, čo všetko sa ukrýva za jehoprežitými rokmi. Rovnako ako my. Priateliao ňom hovoria, že je jednička! Dnesvieme prečo. Je to človek, ktorý vždy konátak, ako hovorí. Je presvedčený kresťan,ale nikdy vieru nikomu nevnucoval. Človeks veľkým srdcom, ktorý Slovákov považujeza svojich bratov a na všetkých slovenskýchpriateľov sa teší v rodnom Poľsku.Tam sa vracia po 15 rokoch aktívnehopôsobenia na Slovensku.Dana SCHWARTZOVÁ,foto: autorkaS Ewarystom Waligórskim sa v Košiciach rozlúčili nielen železničiari, ale i priatelia.