Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í Coézia pary a dymuParné rušne symbolizovali vrcholtechnického pokrokuVývoj parných rušňovTretie pokračovanie seriálu z histórie železníc na Slovensku venujemeparnému rušňu, ako azda najreprezentatívnejšiemu symbolu železniceod jej vzniku až do poslednej štvrtiny 20. storočia.Mechanizovaná železnica vznikla na začiatku19. storočia predovšetkým vďakatomu, že práve vtedy prevratný technickývývoj parného stroja a jeho kotla (akojediného vtedy dostupného energetickéhotransformátora, nezávislého na konkrétnomgeografickom mieste) obmedzilhmotnosť a rozmery tohto agregátu dotakej miery, že sa dalo uvažovať o jehoumiestnení na mobilný podvozok, ktorýby mohla uniesť najúnosnejšia vtedydostupná dopravná komunikácia. Tou bolakoľaj tvorená železnými koľajnicami, uloženýmina priečnych drevených podvaloch.Prvý pokus využiť parný stroj pre pohonželezničného vozidla uskutočnil v rokoch1803 - 1804 Angličan Richard Trevithick.V nasledujúcom štvrťstoročí sa dynamickyvyvíjala konštrukcia všetkých základnýchčastí parného rušňa. Etapu vývojajeho základného usporiadania uzavrelstroj Planet (Stephenson 1830), ktorý sastal predobrazom tradičnej konštrukcietohto typu železničného trakčného vozidlapo celých nasledujúcich 140 rokovjeho výroby.Prvé parné rušne na SlovenskuPrvé parné rušne na slovenských železniciachkoncom 40. rokov 19. storočia pochádzalizo zahraničných lokomotíviek.Boli pomerne jednoduché, bez kabínyrušňovodiča. Ich pojazd mal obvyk leusporiadanie 1 B (pre osobné vlaky) aleboC (pre nákladné vlaky), vyskytli sa tu alei rušne so 4 spriahnutými nápravami aleborušne usporiadania Enger th (C 2´alebo B 2´). Ich parné stroje boli spočiatkuplnotlakové, neskôr však boli rušnerekonštruované na expanzné, s kulisovýmirozvodmi. Boli mastené výlučne rastlinnýmia živočíšnymi tukmi. Počas 60.rokov 19. storočia sa na parných rušňochzačali objavovať uzatvorené kabíny prerušňový personál. Významnou modernizácioubolo uplatnenie injektorovýchnapájačov, ktoré nahradili dovtedy obvyklé nepraktické piestové napájaciečerpadlá.Odoznenie ekonomickej krízy prvej polovice70. rokov 19. storočia naštartovalo1 0Grand Prix vo Zvolene. Obľúbené preteky rušňov.
Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í Crýchly vývoj konštrukcie parných rušňov.Tlak na zvyšovanie rýchlosti osobnýchvlakov motivoval náhradu tradičnéhousporiadania pojazdu s jedným behúňoma dvoma spriahnutými nápravami 1 Busporiadaniami 2´ B, 2´ B 1´, 2´ C, l´ C 1´ a2´ C l´. Pokojný chod týchto rušňov privysokých rýchlostiach bol dosiahnutývysokou polohou ťažiska s úzkou základňouuloženia rušňa na pružniciach aniekedy i štvorvalcovým parným strojom.V nákladnej doprave boli rušne usporiadaniaC a D vystriedané strojmi Malletovejkonštrukcie členeného pojazdu s usporiadanímC´ C a (l´ C)´ C. Odštartovanievýstavby stavebne nenáročných miestnychželezníc v 80. rokoch 19. storočia si vyžiadalovznik špeciálnej kategória rušňov,charakteristických jednoduchou konštrukciou,nízkymi nápravovými zaťaženiami avysokou priechodivosťou oblúkmi. Mnohéz týchto rušňov už vyrobila lokomotívkav Budapešti (pracovala od roku 1873).Za pozoruhodný fakt treba považovaťskutočnosť, že slovenská strojáreň Kachelmannvo Vyhniach vyrobila roku 1879 preželeziarne v Podbrezovej úzkorozchodnýparný rušeň vlastnej konštrukcie. O jehoúspešnosti svedčí fakt, že na vlečke podnikubol používaný až do 60. rokov 20.storočia.Dynamicky sa rozrastajúca železničná sieťv poslednej štvrtine 19. storočia spôsobovalastrmý nárast spotreby uhlia, oktoré železnica musela súperiť s ostatnýmiindustriálnymi odvetviami. To motivovaloúsilie o zvýšenie ekonómie rušňovejprevádzky. V 90. rokoch 19. storočia sa zavhodnú cestu k cieľu považovala združenáexpanzia pary v rušňovom parnomstroji. Žiaduci efekt bol však dosiahnutýaž uplatnením prehriatej pary na prelome19. a 20. storočia. Tento kvalitatívny skokumožnilo predovšetkým nahradenie rastlinnýchmastív minerálnymi olejmi, rozšírenievyužitia plávkovej ocele v rušňovejkonštrukcii a náhrada plochých rozvodovýchposúvačov piestovými. Počiatkom20. storočia tak parný rušeň dospel navrchol svojho technického vývoja a ďalšiezvyšovanie jeho výkonov bolo dosahovanéuž iba kvantitatívnou cestou.Po 1. svetovej vojne sa na slovenskýchželezniciach vedľa tradičných uhorskýchrušňov objavili nové stroje z českých lokomotíviek.V r ýchlikovej doprave sauplatnili trojvalcové rušne usporiadania2´ C 1´ (387.0) a 2´ D 1´ (486.0), na ľahkérýchliky a osobné vlaky sa nasadzovalidvojvalcové tendrovky s usporiadaním 2´D 2´ (464.0) a 2´ C 1´ (354.1). V nákladnejdoprave začali komplikovaným uhorskýmmalletk ám konkurovať jednoduchšiestroje usporiadania 1´ D (434.1), 1´ E(534.0) a 1 E 1´ (524.1). Na miestnych železniciachs ťažším zvrškom sa objavilitendrovky 1´ D 1´ (423.0). V období hospodárskejkrízy na prelome 20. a 30. rokovboli dodávky nových rušňov z ekonomickýchdôvodov obmedzené, naproti tomuväčšia pozornosť bola venovaná rekonštrukciistarších a menej hospodárnychrušňov. V ich konštrukcii sa uplatnili napájačena výfukovú paru, elektrické osvetleniea usmerňovacie plechy.Počas 2. svetovej vojny sa obstarávanierušňov pre slovenské železnice preorientovaloopäť na tradičných dodávateľov zRakúska a Maďarska. Zaujímavosťou tohtoobdobia sa stali pomerne neobvyklé parnérušne M 273.1 usporiadania 1´ B 1´ zrakúskej lokomotívky Floridsdor f preľahkú rýchlikovú dopravu na tratiach soslabším zvrškom. Mali ventilový rozvodLentz, boli kapotované a mohli byť obsluhovanéiba rušňovodičom.Koniec krásnych strojovObnova vojnou ťažko poničených slovenskýchželezníc si vyžiadala výraznú obmenuich rušňového parku pre nákladnú,osobnú i rýchlikovú dopravu. V tomtoobdobí boli pre tieto účely stavané včeských lokomotívkach Škoda a ČKD výkonnéa aj esteticky veľmi vydarené rušne(534.03, 556.0, 475.1, 477.0, 498.0 a 1 aďalšie). Čas týchto krásnych strojov sa všakuž začal pomaly napĺňať. Celkom sa naplnil17. 10. 1980, kedy „Štoker“ 556.036odviezol na trati Bratislava – Leopoldovposledný parný vlak na Slovensku. Dnessa u nás s parnými rušňami môžeme stretnúťuž iba v rámci múzejných prezentačnýchakcií – v podobe spomienky na dobu,kedy práve oni symbolizovali vrchol technickéhopokroku.Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc.Foto: archívy MDC, Považského múzeaŽilina a redakcieBihar 2. Tento rušeňpriviezol doBratislavy roku1848 prvý parnývlak.310.4. Charakteri s t i c k ý r u š e ňuhorských miestnychželezníc z 80.rokov 19. storočia.Medzivojnový rušeňpre nákladnévlaky 434.1.F 1254.Rýchlikovýstroj, charakteristickýpre uhorskéželeznice 80. a 90.rokov 19. storočia.1 1