Marec 2008 - ŽSR

A K T U A L I T Yelezničná stanica, ktorej významNA NÁVŠTEVE V DEVÍNSKEJ NOVEJ VSInebola dokončená,- so zármutkomkonštatuje prednosta Marián Grznár.- Nuž a v súčasnosti sa už pomalyfinišuje. Ukončenie prác sa týkaúplnej obnovy sociálnych zariadení,sk ladov ých a k ancelárskychpriestorov. Jednotlivé pracoviskáDopravná kancelária je akýmsi srdcom stanice. A aby dobre fungovalo, starali sa počas našejnávštevy výpravcovia, vpravo vonkajší Jozef Zimmer a dispozičný Tibor Modrocký (vľavo).sú v podstate „porozhadzované“ povšetkých možných miestnostiach,- dodáva prednosta.Aj náš sprievodca, prednosta stanicednes napríklad „úraduje“ v priestorochbývalej nákladnej pokladne, z ktorýchpo rekonštrukcii bude zasadačka. Vjeho prednostovskej kancelárii sú vsúčasnosti premiestnení dozorcaprevádzky, komandujúca a vedúcitechnológ. – Je mi ľúto našich zamestnancov,ktorí majú sťaženépracovné podmienky, neustále saŽelezničná stanica Devínska Nová Ves v týchtodňoch....ných desať rokov, čo sme oslavovali150. výročie ŽSR, zaznamenalisme značný nárast výkonov, - približujeprednosta stanice MariánGrznár. – Počet vlakov osobnej dopravynám za 24 hodín stúpol až na58. Oceňujem veľmi dobrú spoluprácua doslova nadštandardnévzťahy so susednou stanicou Marchegg,ktorá nám pri prepraváchv ychádza v ústrety. Vzhľadom kspomenutým výkonom a dôležitostiprác sme uvítali, že sa na našejstanici pokračuje v jej rekonštruk-Železničná stanica v Devínskej Novej Vsi sa nachádza len trinásťkilometrov od hlavného mesta. Je jednou z pohraničnýchstaníc, spájajúca Slovensko so susedným Rakúskom cez hraničnýpriechod Marchegg. Tohto roku si pripomenie významné jubileum.Práve pred 160 rokmi bola prvou stanicou, ktorou prešiel prvý parnývlak po bývalej trati Viedeň – Bratislava. Bližšie nám ju predstavilprednosta Marián Grznár.Železničná stanica Devínska Nová Vesje stanica druhej kategórie s plánovanýmpočtom 82 zamestnancov, nov súčasnosti zápasia s podstavompiatich posunovačov. Pod železničnústanicu patrí i nesamostatná stanicaStupava a odbočka zastávka DevínskeJazero. Keby sme túto pohraničnústanicu chceli bližšie charakterizovať,dlhé roky bola jedinou stanicou, ktoráspájala Slovensko so západnouEurópou. Po páde železnej opony, zktorej ostalo už iba múzeum z pozostatkovostnatého drôtu na hranici sapo roku 1990 dostala do povedomiai vďaka automobilke Volkswagen naSlovensku. Aj vďaka nej je významnoustanicou, čo do spracovania vozňovýchzásielok s osobnými autami.Denne tak spracuje smerom na ČDštyri a na rakúske železnice dva páryvlakov. – Keď sa pozrieme na posledcii.V prvom radesa nezľaknite, va k o m j e s t a v ed n e s . H l a v n és l o v o m a j ú vsúčasnosti stavbá r i , k t o r í o dmarca minuléhoroku pokračujúv k o m p l e x n e jrekonštrukciistanice, - oboznamujenás predno s t a . – D n e š n ábudova, ktorá bolapostavená v šesťdesiatichrokochminulého storočia,už nutne potrebova l a o p r a v u . Oprvých novodobejšíchúpravách môžemehovoriť odroku 1999, kedy savybudovala plynovákotolňa. Samotnárekonštrukcias t a n i c e z a č a l a vroku 2002, tá však... a v 60. rokoch minulého storočia.

A K T U A L I T Ya potrebu vyzdvihujú autáÚ p l n e n a š i c h ľ u d íchápem, človeka tomrzí, pretože majúpravdu. Oceňujemvšak, že prevažnáväčšina berie tútorekonštrukciu akonutnosť, po ktorejsa podstatne zmeniaich pracovné podmienky.Pevne dúfam,že termín ukončeniaprác stavbáridodržia a už v leteb u d e t o m u t o s t a -I keď v „bojových“ pracovných podmienkach,úsmev na tvári nechýba (na fototografii sprava)tranzitérke Ivete Tešovičovej, komandujúcej IveteĎurianovej, ktoré pripravovali agendu k váženiuvozňových zásielok. Na fotografii vľavo údržbárAnton Zoubek, ktorý čakal na osobný dozor tranzitérapri čistení výhybiek v koľajisku.- Komplexná rekonštrukciaby mala byťukončená toto leto.Verím, že stavbári termíndodržia,- hovoríprednosta Železničnejstanice Devínska NováVes Marián Grznár.novému informačné m u s y s t é m ulepšie informovanío jazde vlakov,ako aj o príchodo c h v l a k o v n ajednotlivé nástupištia.Zmení sa ajrozhlasové hlásenie,ktoré bude voviacerých jazykoch. – Čo ma všakmrzí, - pripomína prednosta stanice,- je skutočnosť, že rekonštrukciasa netýka aj samotných nástupíšť.Veľmi by sme, vzhľadom k silnejfrekvencii osobných vlakov, uvítalivybudovanie nových. Uľahčilo byto prácu výpravcom a podstatne bysa zlepšila bezpečnosť cestujúcich.Nie všetko sa dá urobiť naraz, nopevne dúfam, že sa toho dočká ajnaša železničná stanica. DevínskaNová Ves svojim významom, čo satýka automobilového priemyslu ataktiež pripravovanou elektrifikáciou,ako aj zdvojkoľajnením železničnejtrate s Rakúskom, je perspektívnoui v budúcnosti,- zakončil našestretnutie prednosta stanice MariánGrznár.Vladimír SALZER,foto: autor a archívPred 160 rokmi prešiel na trati Viedeň – Bratislava cez Devínsku Novú Ves prvý parný vlak. V súčasnostiprepravu osôb zabezpečujú moderné súpravy.presúvame vzhľadom na požiadavkystavbárov, ale neostáva nám ničiné iba vydržať,- konštatuje prednostastanice. V priestoroch vestibulu smenakukli do neveľkej miestnosti, ktorámomentálne patrí zamestnancomposunu. Vedúci posunu Ladislav Csémya posunovač Rudolf Balogh právevyužívali krátku prestávku na obed.Nedá sa povedať, že sme ich zaskočili,i keď o našej návšteve vôbec nevedeli.Zrejme si doteraz užili k vôliprestavbe už toľko, že ich nič neprekvapí...Aj ich sme sa opýtali ako sapozerajú na momentálny stav. Pravdupovediac,nepotešil by tento stavebnýruch asi nikoho, tak, ako posunovačov.Sú veci, ktoré sa pri takejprestavbe dajú a musia tolerovať, nov žiadnom prípade sa nedá zvyknúťna zloz vyk, ba až neohľaduplnosťstavbárov, ktorí si napríklad ich umývarkupomýlili s čističkou náradia. Azaiste nahnevá každého, ak jeho stoli č k u p o u ž í vajú m u rári n a m i e s torebríkov... A určite by aj vám zdvihlatlak skutočnosť, že im zo dňa na deňzrušili všetky sociálne zariadenia a takmusia používať spoločné zariadenievo vestibule stanice. Konštatovanie,aby už bolo po rekonštrukcii, je tedaúplne oprávnené. Jediné, čo ich teší,je skutočnosť, že sa má čoskoro skončiť.Čo na pripomienky a kritiku z radovželezničiarov na adresu stavbárovhovorí prednosta stanice? – O väčšinepripomienok viem a snažíme saich v spolupráci so stavbármi okamžiteriešiť. Na poslednom kontrolnomdni sme sa dohodli i na pravidelnostístretnutí a to dvakrát vtýždni, v prípade potreby i častejšie.vebnému ruchu koniec,- informujeMarián Grznár.Rekonštrukciu stanice ocenia i cestujúci.Čoskoro budú môcť byť vďaka

A K T U A L I T YSpoj Boženu s Cyrilom...a Anču daj na zem!Každoročne a ihneď, ako to po zimnom období dovoľujú poveternostné podmienky,kabelárske čaty začínajú s opravami znížených izolačných stavov káblovýchvedení. Ich príčinou sú zamoknuté úseky káblov. Na ich ochranné pláštea káblové spojky totiž pôsobia okrem staroby aj agresívne vonkajšie vplyvy, atak po čase strácajú schopnosť odolávať roztápajúcemu sa snehu a jarnémudažďu. Poškodená časť kábla sa dá jedine odrezať a nahradiť novým.Jednu z takýchto porúch odstraňovali počasdruhého marcového víkendu v Poprade ajzamestnanci Strediska miestnej údržby káblovejtechniky zo Spišskej Novej Vsi. Zníženýizolačný stav kábla je síce navonok neviditeľný,pretože na prevádzkovaných zariadeniach saešte neprejavujú príznaky poruchy. V skutočnostivšak ide o veľmi závažný stav, ktorý sivyžaduje okamžitú nápravu. Znenazdajky, vpriebehu niekoľkých sekúnd, môže totiž znefunkčniťnapríklad zabezpečovacie zariadenie,čo spoločne s prerušením traťovej linky ohrozujebezpečnosť a plynulosť vlakovej dopravy. VPoprade navyše vážnosť situácie znásobovalfakt, že opravovaný kábel je už „deduškom“medzi káblami - má takmer 55 rokov a akojediný spája vyše 26 km vzdialenosť dvochvýznamných železničných bodov – Poprad aSpišskú Novú Ves.Aj keď sa mala oprava stometrového poškodenéhoúseku kábla pôvodne vykonať piatok,obavy z meškaní vlakov v deň, keď sa prepravujeväčší počet cestujúcich, presunuli termínopravy na sobotu. Prvý víkendový deň sa všakTak toto nie je piknik, ale náročná práca kabelárov počas výmeny stometrového úseku kábla.Spoj Boženu s Cyrilom...znamená spojiť vodič „b“s „c“. pri tejto práci sme zastihli majstra kábelovejtechniky Jána Plačka (vpravo) a oznamovaciehonávestného obvodára Petra Šoltýsa z SMÚ OZTKT Spišská Nová Vesniesol v znamení dažďa a tak nad štyrmi výkopmivyrástlo provizórne „stanové mestečko“,pod ktorým chlapi museli urobiť a následnepremerať až 576 prepojení medzi vodičmi vkábli. Blatistý terén, zlé svetelné podmienky,ako aj vynútená operatívna zmena harmonogramuprác spôsobili predĺženie opravy, a toaž do nedeľňajších popoludňajších hodín.Dočasné dopravné opatrenia, ktoré museli byťzavedené v Železničnej stanici Poprad-Tatry aVydrník takmer počas celého víkendu, zapríčinilimeškanie niekoľkých vlakov. Nateraz jestarý kábel opravený aspoň v poškodenejčasti, avšak najvhodnejším riešením by bolajeho celková výmena.A čo má spoločné šteklivý podtón z nadpisus náročnou prácou kabelárov? Vodiče vkábli sú usporiadané do tzv. štvoriek, vrámci ktorých sú označované malými písmenamia až d. A keďže pri spájaní a premeriavanívodičov nesmie dôjsť k omylu,na rad prichádzajú mená...Anča, Božena,Cyril a Dávid.Ing. Martin BALKOVSKÝ,foto: autorNadzemné vedenie nahradí metalický kábelOdhnité a vychýlené telefónne stĺpy, uvoľnené ramenníky, poškodenéizolátory a previsnuté drôty lákajúce ziskuchtivých nezamestnanýchspoluobčanov. V takom žalostnom stave sa žiaľ nachádza väčšina trásnadzemných vedení na tratiach ŽSR. Na nich sa mnohokrát prevádzkujúlen najnutnejšie okruhy nevyhnutné pre riadenie dopravnej cesty,ako napr. traťová či hlásnicová linka, v lepšom prípade aj traťové zabezpečovaciezariadenie, alebo sieťové prepojenia prvkov telekomunikačnýchsietí ŽSR.Ak sa k tomu pridá požiar porastu blízko trate,ktorý zasiahne aj trasu nadzemného vedenia,ako sa to stalo v júli 2007 medzi Bánovcaminad Ondavou a Michalovcami, oprava takéhotohavarijného stavu si už vyžiada nemalé finančnéprostriedky. Aj preto OR Košice, akosprávca nadzemného vedenia v tomto približne10 kilometrovom úseku, uprednostnilopoloženie nového metalického kábla do zemepred náročnou rekonštrukciou vzdušnej trasy.Investícia ŽSR do nového kábla tak spoľahlivozabezpečí prevádzku zabezpečovacích, telekomunikačnýcha v prípade potreby aj dátovýchokruhov. Zaústený bude do budovytelefónnej ústredne ŽT Bratislava,prijímacích budov železničnýchstaníc, ako aj vo všetkých reléovýchskriniach a domčekoch na priecestiach.Zároveň budú ku káblu priloženéaj plastové HDPE rúry prebudúce zafúknutie optického kábla.Stavba by mala byť ukončená aodovzdaná do užívania koncommája.(balky)

A K T U A L I T YV marci a apríli vymenia tisícdvestometrov koľajnícPo piatich rokoch sa konečne dočkali nových koľajnícÚsek medzi Ruskovom a Nižnou Myšľou na frekventovanej trati Košice - Čiernanad Tisou je v týchto dňoch miestom rozsiahlych prác na súvislej výmene koľajníc(SVK) za nové, tvaru R-65. Tretieho marca od ranných hodín začali zamestnanciSMÚ ŽTS TO Trebišov, pracoviska Michaľany, s výmenou 1200 metrovkoľajníc.Majster Ľubomír Herteľ za pomoci zámočníkaMariána Herteľa a traťových robotníkov RóbertaBertu a Vladimíra Sedláčeka pri presnomoznačení koncového rezu koľajnice v oblúku.Na trati sme zastihli aj úsekového správcuSMS ŽTS Michaľany AO Trebišov Petra Princíka:- Hlavným dôvodom, prečo sme pristúpilik týmto prácam, bolo zvýšeniebezpečnosti prepravy na spomenutomúseku trate. Na pôvodných koľajniciachboli zistené defektoskopické nedostatky,roztlačenia hláv koľajníc a bočného opotrebenia.A tak tu v prvý marcový pondeloknastúpili dve sústredené čaty z SMÚ Trebišov,pracoviska Michaľany pod vedenímmajstrov Milana Krištofíka a ĽubomíraHerteľa.Čo všetko je naplánované pri tejto výlukenám povedal Bc. Ladislav Farkaš, vedúciprevádzky SMÚ ŽST TO Trebišov: - Ide onáročné práce, ktoré počítajú aj so zabudovanímpodvalových kotiev a taktiež sozriadením bezstykovej koľaje v tomtoúseku trate, teda v oblúku o malom polomere.V súčasnosti však nastal problém,nakoľko nie je výrobca ani dodávateľpodvalových kotiev. Bez nich, žiaľ v tomtoúseku bezstykovú koľaj zriadiť nemôžeme,-zhodnotil súčasný stav LadislavFarkaš. Postup plánovaných opravných prácna tomto úseku narušuje aj celkový nedostatokmateriálu. Čo je všetkým na radosť, jeskutočnosť, že po piatich rokoch konečnedostali nové koľajnice. Doposiaľ využívali priopravách iba regenerované. Vedúci SMÚ ŽTSTO Trebišov Ing. Ján Magura, ktorého smetiež zastihli na výluke povedal: - Ukončenieprác je naplánované v apríli, veľa všakbude záležať aj od výluk, potrebných prerealizáciu modernizácie trate. Tá spočívav komplexnej rekonštrukcii trolejovéhovedenia a trakčných podpier v medzistaničnomúseku Kuzmice – Slanec, koľajčíslo 1 a 2. Táto akcia už v súčasnosti prebiehaa má prednosť pred ostatnýmiprácami.Vladimír SALZER,foto: autorDušan Fedorco, Ján Džubák a Erik Natický priupínaní vymenených koľajníc motorovou doťahovačkouna moste cez rieku Olšava.Traťoví robotníci Ján Kerekanič, Štefan Herteľ azámočník Marián Šimko pri vŕtaní koncových dierdo zabudovanej novej koľajnice.Vedeli ste, že......železničiari majú medzisebou neobmedzenévolania aj cez mobil?Od novembra minulého roku bola vytvorenáa sprevádzkovaná spoločná MULTI VPS (multivirtuálna privátna sieť) pre všetky tri železničnéspoločnosti.Týmto krokom sa skvalitnili podmienky služobnejmobilnej komunikácie medzi železničiarmi.V praxi to znamená, že podobne ako vpevnej hlasovej službe ŽT, môžu používateliaslužobných mobilov neobmedzene volaťnielen na služobné mobily ŽSR, ale aj na služobnémobily kolegov zo ZSSK a ZSSK CARGOv cene mesačného paušálu, čo prináša ŽSRoproti predchádzajúcemu stavu významnúúsporu nákladov.(ŽT)

N A O D B O R N Ú T É M UÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radíPoruchy predzvestí a hlavných návestidielKOMENTÁR K ČLÁNKU 95 PREDPISU ŽSR Ž1 – PRAVIDLÁ ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKYA ČLÁNKU 101 PREDPISU ŽSR T100 – PREVÁDZKA ZABEZPEČOVACÍCH ZARIADENÍJe veľa detí, najmä chlapcov, ktoríkeď vidia železničnú prevádzku,zostávajú fascinovaní a odhodlanístať sa tým ujom, ktorý to má všetkopod kontrolou. Mnohí sa týmujom aj stanú a výkon dopravnejslužby sa stáva prácou a súčasnekoníčkom.Aj vďaka modernej zabezpečovacej technikemôže byť dnes výkon dopravnej služby pohodoua berieme to ako samozrejmosť. Iná situácianastáva, ak sa táto pohoda naruší –napríklad poruchou zabezpečovacieho zariadenia.Ako sa hovorí „koľko ľudí, toľko chutí“ a podobneje to aj s názorom na to, čo je a čo nie jeporuchou zabezpečovacieho zariadenia. Možnoje to spôsobené aj tým, že nie každý si chcenechať už opisovanú pohodu pokaziť, pretožeod toho sa potom odvíja ďalšie konanie obsluhujúcehopracovníka – dopravné opatrenia,hlásenie, zapisovanie a pod.Existuje nejaká definícia poruchy zabezpečovaciehozariadenia? Áno.hlavné návestidlo pokazené tak, že červenésvetlo nesvieti, kryje sa návesťou 51a, Stoj,pripevnenou na stožiari návestidla aleboumiestnenou priamo pred návestidlom.Pre názornosť je správny spôsob krytia návestidlauvedený na priložených obrázkoch. Akouvádza článok ďalej, toto opatrenie nie jeV predpise ŽSR T100 – Prevádzka zabezpečovacíchzariadení v čl. 101 v prvej vete: „Ak zabezpečovaciezariadenie vykazuje odchýlkyod správnej funkcie, považuje sa tento stav zaporuchu.“Môžeme túto definíciu poruchy použiť aj napredpis ŽSR Ž1 – Pravidlá železničnej prevádzky?Ide o to, že v predpise ŽSR Ž1 sa definíciaporuchy zabezpečovacieho zariadenia nenachádza.Odpoveďou nám môže byť poslednáčasť článku 101 predpisu ŽSR T100. Je tampopis ako má postupovať obsluhujúci pracovníkpotom, čo takúto odchýlku od správnejfunkcie - poruchu, zistil. Ako je uvedené, postupujepodľa predpisov pre obsluhu, prípadnepodľa Pravidiel železničnej prevádzky.potrebné pri hlavných návestidlách, ktorýchpredzvesť je zlúčená s predchádzajúcim návestidlom.Na prvý pohľad jasná situácia. Alečo ak vznikne porucha napájania (hlavného,náhradného aj núdzového) a návestidlozostane neosvetlené?Musíme si uvedomiť, že článok 95 predpisuŽSR Ž1 nerozoberá príčinu nesvietenia červenejžiarovky, ale hovorí o následku – teda oskutočnosti, že nesvieti. Ďalej je tam uvedenýpostup, čo je nutné urobiť, keď táto žiarovkanesvieti – a znovu sa tu ďalšie konanie obsluhujúcehopracovníka odvíja od svietenia,alebo nesvietenia žiarovky a nie od toho, čobolo príčinou tohto stavu.8Ale môže vzniknúť porucha, ktorá má za následoknefungovanie ďalších častí zabezpečovaciehozariadenia. Na prvý pohľad sa môžezdať, že nemôžeme hovoriť o poruche nefungujúcejčasti, pretože táto časť je závislá nasprávnej funkčnosti časti, ktorá je v poruche.To môže viesť k záveru, že netreba robiť žiadnedopravné opatrenia v súvislosti s nefungujúcoučasťou zabezpečovacieho zariadenia.Ako príklad si môžeme uviesť článok 95 predpisuŽSR Ž1. Tu je uvedené: - Ak je svetelnéPrídeme k rovnakému záveru aj vtedy keď sana túto situáciu pozrieme z druhej strany, čižez predpisu ŽSR T100? Táto konkrétna situácianie je v predpise uvedená (a ani v predpise ŽSRD101/T101). Ale ak zoberieme do úvahy definíciuporuchy a postup obsluhujúceho pracovníkapodľa hore uvedeného komentára kčlánku 101 predpisu ŽSR T100, znovu nás toprivedie k predpisu ŽSR Ž1.Bc. Emil CHLEBNIČANa Ján SLOVÁK

Okienko informatikovV rámci projektu modernizácie ekonomického informačného systémuSAP bol implementovaný modul údržby a opráv – PM, ktorý umožňujezabezpečiť efektívny proces plánovania, objednávania, evidencie a vyhodnocovaniarealizovanej údržby.V procese prípravy realizácie tohto modulu pracovalmnohočlenný kolektív, ktorý bol zložený zozamestnancov všetkých odvetví infraštruktúryŽSR (ŽTS, EE, OZT) a všetkých stupňov riadeniaGR, OR, ÚŽI a výkonných pracovísk pod vedenímvedúceho projektového tímu Ing. Pavla Otrubu zOdboru infraštruktúry GR ŽSR.Zmyslom zavedenia modulu bolo získať celkovýprehľad o stave objektov železničnej infraštruktúrypo technickej aj ekonomickej stránke. Prehľadovézostavy získavané manuálnym spôsobomboli veľmi náročné na spracovanie. Vypovedaciaschopnosť takýchto zostáv obsahovala vždy istýstupeň nepresnosti. S využitím informačnéhosystému SAP je možné tvoriť výstupné zostavyrôzneho druhu a charakteru, ktoré vedúcim zamestnancomna všetkých stupňoch riadeniaposkytujú presné informácie o vykonanej údržbe.Vedúci zamestnanci získali účinný nástroj preanalýzu efektivity procesu údržby a opráv. Tietovýsledky sú podkladom pre tvorbu opatrení voveci skvalitnenia procesu plánovania, objednávaniaa realizácie údržby, predovšetkým vo vzťahuk nákladovosti.Nové možnosti pre ŽTO aktuálnej medzinárodnej spolupráciželezníc v oblasti telekomunikácie ainformatiky sa rozprávalo na februárovomstretnutí, kedy Železničné telekomunikácie(ŽT) privítali v Bratislavedelegátov dvoch medzinárodných železničnýchorganizácii EURATEL (EUropeanRAilway TELephony network – Európskaželezničná telefónna sieť) aEURADAT (EUropean RAilway DAtanetwork – Európska železničná dátovásieť).Obsahom stretnutia boli aj otázky týkajúce sabenchmarking cien poskytovaných železničnýchinfokomunikačných služieb, activity basedcosting – jednotné rozkľúčovanie nákladov nainfokomunikačné služby železníc. Pozornosťsa venovala projektu pod záštitou UIC prevytvorenie modernej medzinárodnej dátovejsiete EUR-IP, ktorá má byť postavená na protokoleIP a postupne sa má stať základnouplatformou pre medzinárodnú železničnúvýmenu dát rôznych železničných aplikácií. ŽTsa spoločne s rakúskymi a maďarskými železnicamiaktívne podieľajú na realizácii pilotnejfázy tohto projektu, ktorá spočíva vo vytvoreníplatformy a testovaní vybraných aplikáciímedzi Bratislavou, Viedňou a Budapešťou. ŽThovorili aj o vlastných skúsenostiach v oblastimodernizácie ICT a odprezentovali aj súčasnýstav ŽT. Kooperácia v rámci EURATELu a EURA-DATu jednotlivých členských krajín otvára novémožnosti pre ŽT pri poskytovaní služieb voväčšine európskych krajín.(ŽT)A K T U A L I T YPlánujeme, objednávamekvalitnejšie a efektívnejšieInformačné technológie už v prvej líniiPrvá etapa bola spustená do rutinnej prevádzkydňa 1.1.2007 a zahrňovala spracovanie elektronickejevidencie technických miest údržby a nastaveniapotrebných údajov o týchto technickýchmiestach. A to s využitím existujúcich informačnýchsystémov infraštruktúry (pasport železničnéhozvršku, mostov, tunelov, priecestí, budov, zariadeníEE, OZT, iných) v systéme SAP. Následne bolozrealizované sledovanie výkonov na uvedenýchtechnických miestach formou PM – zákaziek. Vrámci tejto etapy boli výkonné pracoviská údržbyvybavené vyše 200 počítačmi.Druhá etapa – spustená do rutinnej prevádzkydňa 1. 1. 2008 – zapojila do procesu objednávaniaa evidencie údržby aj pracoviská správcu. Sprevádzkovanýsystém tzv. „Hlásení“ nahradil v plnomrozsahu vnútropodnikové objednávanie výkonovúdržby, ktoré sa pred tým uskutočňovalo v Systémesprávy a údržby – SSÚ. Zároveň systémumožnil komfortné štatistické spracovávanieporúch a poškodení technických objektov.Tieto zmeny mali priamy dosah na organizáciuvzťahov medzi správou a údržbou technickýchobjektov, preto boli premietnuté do novelizovanéhoznenia „Pokynov na riešenie vzájomnýchvzťahov a pracovných postupov medzi správoua údržbou železničnej infraštruktúry“, ktorýchúčinnosť je od 1. marca. Môžeme konštatovať, žeinformačné technológie sa aj v oblasti infraštruktúrydostali z kancelárií na pracoviská „do prvejlínie“.V ďalších etapách sa predpokladá implementáciavýkonových noriem a pracovných postupov doprocesu plánovania a realizácie údržby v modulePM, ako aj zapojenie ďalších vnútorne organizačnýchjednotiek, ktoré svojimi výkonmi vstupujúdo tohto procesu (napríklad výkon revízií ašpeciálnych meraní realizovaných v Technickejústredni infraštruktúry Prešov, a pod.). Zavedeníminformačného systému na riadenie údržby – moduluPM získali zamestnanci železničnej infraštruktúryúčinný nástroj pre zabezpečenie kvalitnéhoa efektívneho procesu plánovania, objednávania,evidencie a vyhodnocovania realizovanej údržbya výrazne sprehľadnili toky a adresnosť nákladovúdržby. Potrebu takého systému si uvedomovaliaj členovia projektového tímu, ktorí pristupovalik práci mimoriadne aktívne za čo im patrí poďakovanie.Ing. Emil ŠÚCHAL,Odbor informatiky (O 210) GR ŽSRČo práve robí?Dnes sme sa opýtali JUDr. Alojza CEIZELA,riaditeľa odboru právnych vzťahov a verejného obstarávania (O 130) GR ŽSR:- Z viacerých legislatívnych počinov stojí za zmienku spracovanie súborného stanoviska ŽeleznícSR k prvej verzii návrhu nového zákona o dráhach a doprave na dráhach, pripravovanéhov gescii sekcie železničnej dopravy a dráh MDPT SR. Priebežne posudzujeme dodržiavanie legislatívnychpodmienok pri uzatváraní obchodných zmlúv a pri procesoch verejného obstarávania.Spracovali sme návrh Zmeny č.5 SR 1011 „Jednotný postup ŽSR pri obstarávaní a zabezpečovanítovarov, služieb a stavebných prác“ z dôvodu úpravy finančných limitov a nazáklade praktických skúseností, ktoré získal náš odbor pri posudzovaní procesov verejnéhoobstarávania a na základe podnetov jednotlivých organizačných zložiek a odborov. Postupnesa vymaňujeme z lavíny zmlúv (cca 700) vyžadujúcich si evidenčné úkony odboru - vo veciachmajetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľností pre koridor IV.- Za perličku, aj keď nemalú z hľadiska finančného objemu, považujem problematiku „zaparkovania“povestného Čierneho Petra u nás vo forme medzičasom zrealizovaného, veľmi staréhoinvestičného zámeru združenej investície - stavby prevádzkovej budovy pošty a prednádražiav Michalovciach.No a vari každého z nás sa dotýka „Splnomocnenie generálneho riaditeľa ŽSR k rozhodovaniua podpisovaniu úkonov s priamym majetkovoprávnym dopadom v ŽSR“, ktorého nová verziaje už na spadnutie.

Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í Coézia pary a dymuParné rušne symbolizovali vrcholtechnického pokrokuVývoj parných rušňovTretie pokračovanie seriálu z histórie železníc na Slovensku venujemeparnému rušňu, ako azda najreprezentatívnejšiemu symbolu železniceod jej vzniku až do poslednej štvrtiny 20. storočia.Mechanizovaná železnica vznikla na začiatku19. storočia predovšetkým vďakatomu, že práve vtedy prevratný technickývývoj parného stroja a jeho kotla (akojediného vtedy dostupného energetickéhotransformátora, nezávislého na konkrétnomgeografickom mieste) obmedzilhmotnosť a rozmery tohto agregátu dotakej miery, že sa dalo uvažovať o jehoumiestnení na mobilný podvozok, ktorýby mohla uniesť najúnosnejšia vtedydostupná dopravná komunikácia. Tou bolakoľaj tvorená železnými koľajnicami, uloženýmina priečnych drevených podvaloch.Prvý pokus využiť parný stroj pre pohonželezničného vozidla uskutočnil v rokoch1803 - 1804 Angličan Richard Trevithick.V nasledujúcom štvrťstoročí sa dynamickyvyvíjala konštrukcia všetkých základnýchčastí parného rušňa. Etapu vývojajeho základného usporiadania uzavrelstroj Planet (Stephenson 1830), ktorý sastal predobrazom tradičnej konštrukcietohto typu železničného trakčného vozidlapo celých nasledujúcich 140 rokovjeho výroby.Prvé parné rušne na SlovenskuPrvé parné rušne na slovenských železniciachkoncom 40. rokov 19. storočia pochádzalizo zahraničných lokomotíviek.Boli pomerne jednoduché, bez kabínyrušňovodiča. Ich pojazd mal obvyk leusporiadanie 1 B (pre osobné vlaky) aleboC (pre nákladné vlaky), vyskytli sa tu alei rušne so 4 spriahnutými nápravami aleborušne usporiadania Enger th (C 2´alebo B 2´). Ich parné stroje boli spočiatkuplnotlakové, neskôr však boli rušnerekonštruované na expanzné, s kulisovýmirozvodmi. Boli mastené výlučne rastlinnýmia živočíšnymi tukmi. Počas 60.rokov 19. storočia sa na parných rušňochzačali objavovať uzatvorené kabíny prerušňový personál. Významnou modernizácioubolo uplatnenie injektorovýchnapájačov, ktoré nahradili dovtedy obvyklé nepraktické piestové napájaciečerpadlá.Odoznenie ekonomickej krízy prvej polovice70. rokov 19. storočia naštartovalo1 0Grand Prix vo Zvolene. Obľúbené preteky rušňov.

Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í Crýchly vývoj konštrukcie parných rušňov.Tlak na zvyšovanie rýchlosti osobnýchvlakov motivoval náhradu tradičnéhousporiadania pojazdu s jedným behúňoma dvoma spriahnutými nápravami 1 Busporiadaniami 2´ B, 2´ B 1´, 2´ C, l´ C 1´ a2´ C l´. Pokojný chod týchto rušňov privysokých rýchlostiach bol dosiahnutývysokou polohou ťažiska s úzkou základňouuloženia rušňa na pružniciach aniekedy i štvorvalcovým parným strojom.V nákladnej doprave boli rušne usporiadaniaC a D vystriedané strojmi Malletovejkonštrukcie členeného pojazdu s usporiadanímC´ C a (l´ C)´ C. Odštartovanievýstavby stavebne nenáročných miestnychželezníc v 80. rokoch 19. storočia si vyžiadalovznik špeciálnej kategória rušňov,charakteristických jednoduchou konštrukciou,nízkymi nápravovými zaťaženiami avysokou priechodivosťou oblúkmi. Mnohéz týchto rušňov už vyrobila lokomotívkav Budapešti (pracovala od roku 1873).Za pozoruhodný fakt treba považovaťskutočnosť, že slovenská strojáreň Kachelmannvo Vyhniach vyrobila roku 1879 preželeziarne v Podbrezovej úzkorozchodnýparný rušeň vlastnej konštrukcie. O jehoúspešnosti svedčí fakt, že na vlečke podnikubol používaný až do 60. rokov 20.storočia.Dynamicky sa rozrastajúca železničná sieťv poslednej štvrtine 19. storočia spôsobovalastrmý nárast spotreby uhlia, oktoré železnica musela súperiť s ostatnýmiindustriálnymi odvetviami. To motivovaloúsilie o zvýšenie ekonómie rušňovejprevádzky. V 90. rokoch 19. storočia sa zavhodnú cestu k cieľu považovala združenáexpanzia pary v rušňovom parnomstroji. Žiaduci efekt bol však dosiahnutýaž uplatnením prehriatej pary na prelome19. a 20. storočia. Tento kvalitatívny skokumožnilo predovšetkým nahradenie rastlinnýchmastív minerálnymi olejmi, rozšírenievyužitia plávkovej ocele v rušňovejkonštrukcii a náhrada plochých rozvodovýchposúvačov piestovými. Počiatkom20. storočia tak parný rušeň dospel navrchol svojho technického vývoja a ďalšiezvyšovanie jeho výkonov bolo dosahovanéuž iba kvantitatívnou cestou.Po 1. svetovej vojne sa na slovenskýchželezniciach vedľa tradičných uhorskýchrušňov objavili nové stroje z českých lokomotíviek.V r ýchlikovej doprave sauplatnili trojvalcové rušne usporiadania2´ C 1´ (387.0) a 2´ D 1´ (486.0), na ľahkérýchliky a osobné vlaky sa nasadzovalidvojvalcové tendrovky s usporiadaním 2´D 2´ (464.0) a 2´ C 1´ (354.1). V nákladnejdoprave začali komplikovaným uhorskýmmalletk ám konkurovať jednoduchšiestroje usporiadania 1´ D (434.1), 1´ E(534.0) a 1 E 1´ (524.1). Na miestnych železniciachs ťažším zvrškom sa objavilitendrovky 1´ D 1´ (423.0). V období hospodárskejkrízy na prelome 20. a 30. rokovboli dodávky nových rušňov z ekonomickýchdôvodov obmedzené, naproti tomuväčšia pozornosť bola venovaná rekonštrukciistarších a menej hospodárnychrušňov. V ich konštrukcii sa uplatnili napájačena výfukovú paru, elektrické osvetleniea usmerňovacie plechy.Počas 2. svetovej vojny sa obstarávanierušňov pre slovenské železnice preorientovaloopäť na tradičných dodávateľov zRakúska a Maďarska. Zaujímavosťou tohtoobdobia sa stali pomerne neobvyklé parnérušne M 273.1 usporiadania 1´ B 1´ zrakúskej lokomotívky Floridsdor f preľahkú rýchlikovú dopravu na tratiach soslabším zvrškom. Mali ventilový rozvodLentz, boli kapotované a mohli byť obsluhovanéiba rušňovodičom.Koniec krásnych strojovObnova vojnou ťažko poničených slovenskýchželezníc si vyžiadala výraznú obmenuich rušňového parku pre nákladnú,osobnú i rýchlikovú dopravu. V tomtoobdobí boli pre tieto účely stavané včeských lokomotívkach Škoda a ČKD výkonnéa aj esteticky veľmi vydarené rušne(534.03, 556.0, 475.1, 477.0, 498.0 a 1 aďalšie). Čas týchto krásnych strojov sa všakuž začal pomaly napĺňať. Celkom sa naplnil17. 10. 1980, kedy „Štoker“ 556.036odviezol na trati Bratislava – Leopoldovposledný parný vlak na Slovensku. Dnessa u nás s parnými rušňami môžeme stretnúťuž iba v rámci múzejných prezentačnýchakcií – v podobe spomienky na dobu,kedy práve oni symbolizovali vrchol technickéhopokroku.Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc.Foto: archívy MDC, Považského múzeaŽilina a redakcieBihar 2. Tento rušeňpriviezol doBratislavy roku1848 prvý parnývlak.310.4. Charakteri s t i c k ý r u š e ňuhorských miestnychželezníc z 80.rokov 19. storočia.Medzivojnový rušeňpre nákladnévlaky 434.1.F 1254.Rýchlikovýstroj, charakteristickýpre uhorskéželeznice 80. a 90.rokov 19. storočia.1 1

S P R A V O D A J S T V Omma, kamene i sneh komplikovali železGENERÁLNY RIADITEĽ ŽSR DALIBOR ZELENÝ OCEŇUJE PRACOVNÉNASADENIE ŽELEZNIČIAROVDramatické zábery z postihnutých miest po víchrici, ktorá sa prehnalavo viacerých lokalitách Slovenska začiatkom tohto mesiaca, zachytili inaše železničné trate a pracoviská. Na jednej strane - meškajúce vlakya na strane druhej – škody na tratiach, železničných objektoch a technike.Kým sa v zime takto „vyšantí“ fujavica vo VysokýchTatrách, tak je to prirodzenejší jav, akokeď si uragán nájde priestor na vyčíňanie vnajteplejšom cípe Slovenska, na Záhorí. A prirýchlosti 120 km/h zasiahla Plavecký Štvrtoka Zohor. – Na budove, kde je umiestnenáreléová technika, odletela liatinová strechaa spadla do koľajiska. Postihnutá bola zastávkaZávod, ale aj ďalšie úseky v obvodeZohor – Malacky. Tri stromy sa ocitli v koľajiskuZohor – Rohožník. Zdeformovanéplechy sa museli rezať a zároveň „ratovať“zabezpečovacie zariadenia, aby do nichnezatekala voda, - hovorí prednosta Železničnejstanice Kúty Ing. Peter Rajčák. Dopravnýnámestník zo Železničnej stanice ZohorJozef Šnobl ho dopĺňa v tom, že prerušenieprevádzky trvalo šesť hodín, počas ktorýchtraťováci, trolejári z viacerých sekcií OR Trnava,ale aj energetici a technici z ÚŽI Bratislavaosekávali konáre i celé stromy. Na viacerýchmiestach došlo k potrhaniu trakčného vedenia.Ako zabrániť kalamite s nepríjemnými násled-Dobrá koordinácia a pohotovosť nechýbalaani zainteresovaným zložkám, ktoré zachraňovalipred nešťastím dôsledky padania skál nahnileckej trati. Nebezpečenstvo padania skálv skalných zárezoch medzi Nálepkovom aHnilcom je už staršieho dáta, čomu napovedái odborný posudok spred niekoľkých rokov,ale ani záchytné siete nie sú dokonalou zárukoupred uvoľnenými kameňmi. A ako hovorí vedúciAtrakčného obvodu Spišská Nová Ves Ing.František Murár, hnilecká trať určite patrí medzinajkrajšie na Slovensku, ale je zradná anebezpečná. – Sú tam tri rôzne skalné zárezy,ktoré sú v pohybe. Už v novembri minuléhoroka sme zadali statikom, geológom ihorolezcom prostredníctvom profesionálnejfirmy, aby tento úsek nad koľajou zabezpevaťkonáre stromov z trate a vo výškach kontrolovaťstožiare vedení. – Aj počas marcovejkalamity sme museli volať železničnýchhasičov, na výpomoc prišli aj zamestnanciUragán Emma v celom priestore Záhoria demoloval to, čo sa mu dostalo do cesty, na zastávkaZávod nápor vetra nevydržala strecha.TANAPu. Dopravné mechanizmy sa spočiatkuani nedokážu dostať na zatarasenú trať.Naši pracovníci práve pluhovali a frézovalikoľaj, lebo toľko bolo snehu a vzápätí užzačali padať stromy. „Haprovať“ začala ajzubačka zo Štrby na Štrbské Pleso, v úsekunad Tatranským Lieskovcom, - opisujesituáciu z 2. a 3. marca koordinátor SMS VysokéTatry, z úseku železničných tratí a staviebSpišská Nová Ves Bc. Ján Gallik. Vrátiť koľaj vdĺžke piatich kilometrov opäť do prevádzky sivyžiadalo veľa úsilia i dobrej koordinácieprác.Železničiarom pomáhali i horolezciOpakované zosuvy skál nie sú ničím výnimočným v hnileckej doline. Trať je aj v súčasnosti prístupnáv nebezpečnom úseku iba pre pomalú jazdu.kami, to je skutočne otázka pre vedcov, aleželezničiari pri takýchto situáciách s humornýmzveličením hovoria, že najbezpečnejšie by boloodstrániť stromy i vysoké porasty z okruhutrate do vzdialenosti aspoň 100 – 150 metrov.Tatranci neprejazdníÚsek Tatranských elektrických železníc ŠtrbskéPleso – Vyšné Hágy je počas zimy často vystavenébúrlivým poveternostným podmienkam,čiže pre tamojšie osadenstvo staníc, atrakčnýchobvodov a stredísk miestnej správy, je to obvyklýrituál, vziať pracovné náradie a vyrážaťdo terénu. Zachraňovať to čo treba, odstraňo-1 2

S P R A V O D A J S T V Oničnú dopravučili. Ale v prvý marcový týždeň tohto rokusa uvoľnilo asi desať metrov kubickýchkameňa a tie sa zosúvali do hĺbky jednéhometra. Udialo sa to v čase, keď sa právekončila obhliadka terénu pracovníkmi ÚŽIa tak sa rýchlo zabezpečil nakladač a ľudiaz SMÚ TO Margecany a SMS ŽTS Hnilec. Vkrátkom čase bolo všetko v plnom nasadení.Zároveň sme o situácii informovali dopravákova premávka po trati bola prerušená,- opisuje situáciu Ing. František Murár.Osobná preprava bola zastavená 5. marca od15,15 hod. až do 7. marca do 12-tej hodiny. Ktejto výluke prispel aj taký prozaický fakt, žehorolezci mohli v práci pokračovať až za dennéhosvetla a tak pokračovali až na druhý deň.A ostatní čistili svah a najmä menili staré záchytnésiete spolu s odstraňovaním kameňov.Vlaková prevádzka je síce obnovená, ale sobmedzenou 30 kilometrovou rýchlosťou.V Poprade sa bude opäť stavať!Tentoraz však nepôjde o koľajisko, ale o samotnú budovu. Práve prevádzkanového koľajiska, ostrovných nástupísk, či zabezpečovaciehozariadenia je v ostrom kontraste so všetkým, čo v stanici pod Tatramiostalo po starom. Hoci prijímacia budova patrí medzi najmladšie naSlovensku, jej stav je naozaj žalostný. A keďže neustále poruchy začalipoškodzovať novo vybudované dielo a ohrozujú bezpečnosť návštevníkov,bolo treba konať. Preto sa ŽSR rozhodli v začatom diele pokračovaťa realizovať druhú etapu stavby a to – modernizáciu staničnej budovy.Rušný Veľkonočný pondelok!Mimoriadne rušný Veľkonočný pondelok prežívalienergetici, hasiči i železničiari na východnomSlovensku. Vážne problémy spôsobiladesať až dvadsaťcentimetrová vrstva ťažkéhosnehu, pod ktorou sa v noci z nedele na pondelokocitli najmä severné okresy. MestoKrompachy a okolité obce ostali bez prúdu.Najskôr sa pod ťažkým snehom pretrhlo vedenievysokého napätia, ktoré medzi Krompachmia Spišskou Novou Vsou spadlo na železničnútrať.Vzápätí vypukol požiar v 22-kilovoltovej elektrickejrozvodni spoločnosti Východoslovenskáenergetika.Výpadok prúdu tak zasiahol aj železnicu. Niekoľkohodín museli v Margecanoch čakať dvarýchliky a jeden osobák, v opačnom smere zoŽiliny zasa v Markušovciach a v Spišskej NovejVsi meškali dva rýchliky.Poďakovanie patrí všetkým- Najmä tým železničiarom, ktorí svojímprofesionálnym prístupom a operatívnymkonaním zabraňujú nešťastiam a s vrtochmipočasia i jeho následkami si dokážu vkrátkom čase poradiť,- povedal slová uznaniana adresu zainteresovaných železničiarovgenerálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený.Vo vymenovaní viacerých havárií, stretov nákladnýcháut s vlakom, či poškodení tratí astavieb vplyvom klimatických zmien, by smemohli pokračovať ďalej. Marec tak „vykazuje“viaceré alarmujúce prvky, ale zároveň dokazuje,že aj vo vyhrotených situáciách naši zamestnanci- v rôznych funkciách, vedia pohotovoreagovať. V nepredvídaných a často veľminebezpečných situáciách sú naozajstnýmiprofesionálmi. Nečakajú na povely či vydanéadministratívne opatrenia, ale konajú operatívne.A to zvlášť oceňuje aj generálny riaditeľ,ktorý vyslovuje svoje veľké poďakovanie auznanie všetkým zainteresovaným železničiarom.(pal, sch)O tom, že to bude tvrdší oriešok, svedčí irozsah stavebných prác. Popradskej stanicitotiž patrí, čo do veľkosti budovy, s plochou4.400 m2 a 48.000 m3 obstavaného priestorudruhé miesto na Slovensku. ŽSR a RemingConsult, a.s., (víťaz súťaže) uzavreli zmluvuo spracovaní projektovej dokumentácie. Vpondelok 10. marca sa uskutočnila vstupnáporada, ktorá stanovila základné priority azásady pri rekonštrukcii budovy. Hlavnýmproblémom sa ukazuje presné vyšpecifikovanieúčelu používania jednotlivých voľnýchmiestností, určených cestujúcim, aby vybudovanéprípojky energií a médií mali dostatočnúkapacitu. Veď rekonštrukcia takéhotorozsahu sa vykonáva na desiatky rokov dopredu.Ľahké nebude ani zvládnuť všetkystavebné práce za plnej prevádzky. Dúfajmevšak, že cestujúci a zamestnanci si za poslednéroky tak trochu „zvykli“ na stavebný ruch.Odmenou všetkým budú kultúrne, bezpečnéa pohodlné priestory. Práve preto sa všetcizainteresovaní intenzívne pustili do prípravnýchprác, aby rekonštrukcia začala ešte vtomto roku.Stanovená koncepcia počíta s úplným prevádzkovýmrozdelením priestorov na tričasti. Do všetkých troch budú energie amédiá privádzané „oddelene“, s možnosťouindividuálneho odpočtu a aj vykurovaniebude zabezpečené osobitnými kotolňami.„Chrbtovou kosťou“ budovy budú priestorypre vybavenie cestujúcich, na ktoré budúnaväzovať voľné priestory, určené prednostnena poskytovanie služieb cestujúcim, resp.na iné komerčné využitie. Treťou skupinoubudú služobné miestnosti, určené pre riadeniedopravnej a prepravnej prevádzkyželezničnej stanice. Do tejto etapy stavbyzatiaľ nie je zahrnutá rekonštrukcia prestupovejhaly vrátane nástupiska Tatranskýchelektrických železníc. Vzhľadom na jej špecifickosťa predpokladaný značný rozsah anáročnosť stavebných prác i výšku nákladov,bude rekonštrukcia tejto časti prijímacejbudovy riešená v osobitnej, tretej etape.Avšak plánovaná rekonštrukcia sa bude týkaťzateplenia, novej strechy i fasády, novýchokien, dverí, výmeny eskalátorov. Doplnenýbude i kamerový systém a informačné tabulea mnoho ďalších zmien.Redislokáciou niektorých priestorov by samala dosiahnuť aj skutočnosť, aby sa čonajviac zložiek ŽSR roztrúsených po mesteumiestnilo pod jednu strechu.Škoda len, že mesto Poprad všetky aktivityokolo železničnej stanice ponecháva praktickybez povšimnutia. Situácia v statickej idynamickej doprave v bezprostrednej blízkostiprijímacej budovy je katastrofálna apriľahlé zelené plochy spolu s parkom sú prepopradskú radnicu veru poriadnou hanbou.Železnice však ani napriek tomu nezaháľajúa snažia sa svoje služby poskytovať čorazlepšie. Cieľom celej stavby je postupneskvalitniť cestovanie i prácu v železničnejstanici Poprad-Tatry a dostať ju tak na bežnúeurópsku úroveň, ktorá jej bezpochybyprináleží.Ing. Martin ČECH1

Z A U J A L O N Á Selezničiari vo víre tanca, veselých melódií iA takmer všetci zúčastnení ju v spevepodporili a aj takto si v predposlednúfebruárovú sobotu, v bratislavskom hoteliCarlton, železničiari nielen zaspomínali nahistorické okamžiky príchodu prvého vlaku naSlovensko, ale spoločne tak odštartovali „šnúru“podujatí, ktoré sa budú počas narodeninovéhoroka konať. – Som rád, že sa podarilotakúto spoločenskú akciu zorganizovať aže sa stretli zástupcovia všetkých trochželezničných firiem aj na takomto fóre.Poďakovanie patrí organizátorom a všetkým,ktorí sa na prípravách a priebehu akciepodieľali, - povedal generálny riaditeľ ŽSRDalibor Zelený.A o tom, že železničiari vedia plesať a zabávaťsa, svedčil aj fakt, že tanečný parket bol skutočnepočas celého večera a až do skorýchranných hodín plný. Našich tancujúcich kolegovobčas vystriedali spevácke i tanečné skupiny,ktoré svojimi vystúpeniami celé podujatiespestrili. Aj moderátori Alena Heribanová aMiloš Bubán zaujímavými vstupmi dali najavo,že železnice sú populárne a železničiari si zaslúžiapozornosť.Pozornosť nielen železničiarom, ale aj železničiarskymfašiangom sa venovala aj v sedemdesiatychrokoch minulého storočia, kedy sanaši kolegovia v spoločenských róbach stretávalina Klemensovej ulici v budove dnešnéhoGR ŽSR v Bratislave. Neskôr sa však na takétoakcie akosi pozabudlo...Ozaj, viete čo znamená slovo bál a ples? Plesje odvodené od staroslovanského plesc, čoznamená tanečník a bál od balare – tancovať.Takže pomenujme takéto podujatie akokoľvek,Plesy, bály, karnevaly i rôzne spoločenské stretnutia hlavne počas fašiangovéhoobdobia mali už v minulosti významné funkcie. Človekauvádzali do spoločnosti a spoločenstvo, ktoré ho organizovalo, dávaloprostredníctvom akcie o sebe vedieť. Bola to taká reflexia a zároveňsnaha vyjadriť sa k tomu, čo sa aktuálne dialo. Súčasťou toho všetkéhobola, samozrejme, etiketa, ale aj rôzne ľudové zvyky. A podobné dôvodymali na zorganizovanie spoločenského podujatia aj tri železničnéspoločnosti. V prvom rade dali o sebe vedieť a vedieť o tom, že tento rokje už v poradí stošesťdesiatym od fungovania železníc na Slovensku. Aako Sisa Sklovská vo svojej úvodnej gratulačnej piesni zanôtila - Veľašťastia zdravia, železnica...Sisa Sklovská je energická, charizmatická speváčka, ktorá železničiarov nielen rozospievala, ale ajroztancovala...O tom, že minister dopravy Ľubomír Vážny je skvelým tanečníkom sa presvedčili ajželezničiari.1 4Generálni riaditelia všetkých troch železničných spoločností slávnostnýmské podujatie, ale odštartovali tak šnúru akcií venovaných oslave 160. v

dobrých skutkovznamená to vždy spoločenskú zábavu spojenús tancom. Na tejto - železničiarskej zábavesi zatancovali aj naši kolegovia zo ŽSR, ktorí naostatnom Dni železničiarov dostali Uznanieministra dopravy za zaslúžilý čin. GabrielaKorytárová zo Stredy nad Bodrogom, DušanChudina z Humenného i naši kolegovia zTrenčianskej Teplej Jaroslav Ondriška a ĽubomírNosek sa s ministrom mali možnosť stretnúťopäť, a to priamo na tanečnom parkete. Anielen s ministrom, ale aj so všetkými tromagenerálnymi riaditeľmi a mnohými kolegamis celého Slovenska. Starmánia i Dragúni – toboli hudobné skupiny, ktoré železničiarovpočas celej noci zabávali. Fašiangy sú za namia my sa tešíme na tie budúcoročné...Z A U J A L O N Á S(sch)V znamení The Beatles„Hriešne dobrý ples“Aj takto by sa dal nazvať 12. reprezentačný ples firmy Wagon Slovakiav Košiciach a ich obchodných partnerov, kde nikdy nechýbajú anihostia zo železničných spoločností.Aj na tohtoročnom, ktorý sa vo februári konal v Dome umenia v Košiciach bolo hostí zoželezníc neúrekom. A o tom, že sa spoločne s ostatnými obchodnými partnermi hlavnéhoorganizátora Wagon Slovakia Košice s.r.o. bavili veľmi dobre, svedčil roztancovaný parketpočas celej noci. O netradičný začiatok sa postarali hriešne dobré tanečnice zo skupinyGrupo Caliente, ktoré predviedli brazílsku sambu. Celým večerom všetkých hostí sprevádzal„tradične dobrý moderátor“ Rišo Herrgott. Hudobný program sa niesol v štýle hudby rokov60-tych, kedy celý svet prevalcovali „chrobáciz Liverpoolu“ a hostí poriadne roztancovalichlapci zo skupiny The Backwards. Aj vystúpenieďalšieho hudobného hosťa večera- Petra Stašáka sa nieslo v tomto duchu. Zaujímavýbol aj priebeh tomboly, kde „chrobáci“,ktorých by z nás nikto nechcel maťdoma v sebe ukrývali hodnotné ceny. Počascelého plesu si všetci mohli zaspomínať načasy minulé, ale nezabudnuteľné.(sch)Ďakujeme, ďakujeme,ďakujemeFond SOLIDARITA získava finančné prostriedky iba vďaka podporeželezničiarov, ktorí sa každoročne zapoja pred Vianocami do akcie„Podporme hodinovou mzdou SOLIDARITU“ a poukázaním dvochpercent z podielu zaplatenej dane pre fond.Myšlienka troch železničných spoločností ŽSR, ZSSK a ZSSK CARGO zorganizovať pre SOLI-DARITU finančnú zbierku na Slávnostnom podujatí k 160. výročiu železníc vedenie fonduveľmi potešila. Výnos zo zbierky celkom 34 700 Sk a 50 eur je veľkým prínosom, ktorý fonduumožní poskytnúť pomoc železničiarom a ich rodinám, ku ktorým bol osud menej žičlivý. Zatúto pomoc patrí organizátorom a darcom úprimné poďakovanie v mene všetkých, ktoríbudú na pomoc z fondu odkázaní a fond im i vďaka tejto finančnej podpore môže podaťpomocnú ruku.Vedenie fondu sa dôkladne zaoberá žiadosťou o pomoc. Hľadá spôsob pomôcť nielen finančnoupodporou, ale aj povzbudivými slovami, za ktoré sú zamestnanci -železničiari alebopozostalí veľmi vďační, čo vyjadrujú vo svojich listoch.Nie každý kto dostal pomoc z fondu vie vyjadriť vďaku slovami alebo listom. Dôležité však je,že pomoc vždy prišla práve vo chvíli najťažšej.aktom prestrihávania pásky otvorili nielen spoločenýročiaželezníc na Slovensku.Ing. Katarína BUBÁNOVÁ,správkyňa fondu1 5

Ľ U D I Aol by som rád, keby tatranskéželezničné električky jazdili aj v PoľskuPoliak, ktorý pozná slovenské Tatry lepšie ako niektorí Tatranci. Túži potom, aby sa obidve jemu veľmi blízke krajiny spojili aj tatranskými električkami.Učarovali mu totiž nielen slovenské Vysoké Tatry, ale aj ichželezničná doprava. – Tatranské železnice sú nielen pekné, ale spĺňajúvšetky predpoklady na ekologickú prepravu v horskom prostredí,- hovoríEwaryst Waligórski, ktorého najčastejšie oslovujú pán minister. VPoľsku totiž pán Waligórski pôsobil ako minister dopravy v troch vládach.Stalo sa tak po páde moci prezidenta Jaruzelského .1 6Roky pred tým však ako železničiar prežívalkrušné chvíle. Bol pri zrode prvýchželezničných odborov, ktoré nepodliehalivtedajšej vládnej moci. Ako šéf železničnýchodborov Solidarita bol označenýaj nálepkou – nebezpečný pre štát. Rovnako,ako jeden z prezidentov Lech Kacziňski,aj pán Ewar yst strávil vo väzenítakmer rok po vyhlásení výnimočnéhostavu v Poľsku, v decembri 1981 - Keďsom sa dozvedel, že mne a ešte niekoľkýmPoliakom navrhli doživotie, nechápalsom za čo, vlastne nechápem tododnes. Ale veril som, že to bude inak.Jedným z plamienkov nádeje bola premňa vo väzení chvíľa, keď som začul,že dozorcovia t a j ne p o čúvajú H lasAmeriky. To bol pre mňa akýsi signál,že táto situácia nepotrvá dlho,- spomínapán Ewaryst, energický sedemdesiatniks dobrou pamäťou, na ťažké chvíle voväzení. Keď začul v rádiu, akopápež z Vatikánu pozdravujevšetkých väznených Poliakov,veril, že sloboda je na dosah,lebo ako hovorí – Boh bol ďaleko,ale pápež v Ríme... Akoodhodlaný k resťan veril, žepápež im pomôže. A stalo sa.Po páde vlády Jaruzelského, saabsolvent Vysokej školy technickejv Štetíne, železničiartelom i dušou, stal námestníkomministra dopravy a neskôrministrom. Minister Ewar ystWaligórski sa zaslúžil o urýchlenýodchod sovietskych vojskz východného Nemecka a Poľska.Ten spochybňovali nielenRusi, ale aj Poliaci. Pochybnostisa okrem komplikovanýchzmluvných vzťahov týkali ajželezničných transportov. Vtedajšíruský veľvyslanec v Poľskuvyjadril v tlači svoje pochybnosti,ktoré adresoval na pomernenízky možný počet vypravenýchtransportov. Odhadoval 60 vlakov mesačne,čo nenaznačovalo vzhľadom k vysokémupočtu Rusov v Poľsku ich rýchlyodsun, práve naopak. Netušil však, že pánminister Waligórski, ako skúsený železničiarmá iné výpočty. – Zvolal som tlačovúkonferenciu, kde som povedal, žepoľskí železničiari sú schopní prepraviť60 vlakov za deň a že zrejme došlo kchybe v prekladoch veľvyslancovýchvyjadrení, ktoré v tlači zverejnili inak.Nakoniec sme vozili aj viac ako 60 vlakovdenne,- opisuje situáciu spred vyše15 rokov Ewaryst Waligórski. Tak sa stalo,že 17. novembra 1993 bola v Poľsku rozlúčkas poslednými ruskými dôstojníkmi.Tento deň je pre Poliakov symbolickýmdátumom, pretože 17. novembra v roku1939 sovietske vojská prekročili poľskéhranice a zabrali polovicu územia. A práve17. november 1993 chápe Ewar ystWaligórski i ďalší Poliaci ako prvý deňslobodného Poľska.A pre pána ministra začala práve v tomtoroku aj ďalšia zaujímavá etapa životaspojená so Slovenskom, kedy sa naštartovalojeho pôsobenie v Bratislave. Sedemrokov ako generálny zástupca PKP, takmerpäť ako radca veľvyslanca pre dopravu izástupca PKP Cargo. Pán Waligórski sapočas pobytu na Slovensku pričinil orozvoj železničnej dopravy, predovšetkýmpri otvorení slovensko-poľských priechodov.O priechode Zwardoň – Skalité hovoríako o slovenskom železničnom – nákladnomokne do sveta. – Veď sa stačípozrieť na mapu,- dodáva jedným dychom.Ewaryst Waligórski je pre slovenskýchželezničiarov známou osobnosťou.Mnohí ho však poznajú iba zo spoločenskýchudalostí, alebo z pravidelných pútiv Čenstochovej, väčšina ako skromného,charizmatického človeka. Avšak iba máloktotuší, čo všetko sa ukrýva za jehoprežitými rokmi. Rovnako ako my. Priateliao ňom hovoria, že je jednička! Dnesvieme prečo. Je to človek, ktorý vždy konátak, ako hovorí. Je presvedčený kresťan,ale nikdy vieru nikomu nevnucoval. Človeks veľkým srdcom, ktorý Slovákov považujeza svojich bratov a na všetkých slovenskýchpriateľov sa teší v rodnom Poľsku.Tam sa vracia po 15 rokoch aktívnehopôsobenia na Slovensku.Dana SCHWARTZOVÁ,foto: autorkaS Ewarystom Waligórskim sa v Košiciach rozlúčili nielen železničiari, ale i priatelia.

S T A L O S AEšte šesť odstavených vozňov...Čierne minúty na železniciŽelezničná stanica Bratislava východ je vybavená staničným reléovýmzabezpečovacím zariadením cestného systému na St. 5 a 2 (vchodové aodchodové koľajiská). Spádovisko je vybavené zabezpečovacím zariadenímtypu GAC a smerové koľaje sú číslované vzostupne od krajnejkoľaje (S1, S2 ... S37). Stavadlo 2 odchodovej skupiny koľají Sever jeobsadené panelovým a traťovým výpravcom. Tí sa v zmene striedajú po6 hodinách.Je prvý február 2000.V nočnej zmene prebieha práca bez mimoriadnostia nič nenasvedčuje tomu, že bytomu malo byť inak. O polnoci sa výpravcoviavymenia. Po prestavení záťaže zosmerovej koľaje S13 na odchodovú koľaj207 vedúci posunu 5. zálohy ohlásil posunovačomprestávku na kávu. No skôr, akosa na ohlásenú kávu odobrali, zmenil vedúciposunu svoje nariadenia a rozhodol,že so zálohou ešte zájdu na koľaj S37, kdezvesia 6 vozňov, ktoré následne prestaviana koľaj S31. Panelový výpravca riadnouobsluhou zabezpečovacieho zariadeniapostavil posunovú cestu na koľaj S37.Záloha zašla na koľaj S37 a po zvesení 6odstavených vozňov požiadal vedúci posunupanelového výpravcu o súhlas k posunuz koľaje S37 na koľaj S31. S požiadavkouvedúceho posunu, panelový výpravcasúhlasil a dovolil posun z koľaje S37 protinávesti „Posun zakázaný“ na zriaďovacomnávestidle Se 49 smerom k výhybke č. 18(Poznámka: aj napriek tomu, že zabezpečovaciezariadenie vykazovalo správnučinnosť, nepostavil výpravca riadnu– zabezpečenú posunovú cestu a naviacsi ani prechádzané výhybky nezaistilvýmenovými radičmi v príslušnej polohe.Porušenie predpisu D101/T101 čl.373 a 377).Vedúci posunu nastúpil na zadnú stúpačkuposledného vozňa a cez rádiostanicudal súhlas vodičovi na vykonanie posunupodľa pokynov výpravcu. Po začatí posunupanelový výpravca hlasitým rozhlasominformoval dozorcu spádoviska, že ťahá37. koľaj. Dozorca spádoviska ho požiadal,aby uvedený posun zrušil a to z dôvodu, žezo strany od „spádoviska“ stláča susednú36. koľaj a po jej stlačení spustí na koľajS37 ďalšie vozne, ktoré bude potrebnétaktiež prestaviť. Panelový výpravca cezrádiostanicu nariadil vedúcemu 5. zálohyzastaviť posun a vrátiť sa na koľaj S37.Vzhľadom k tomu, aby pri stláčaní koľajeS36 nedošlo k rezaniu výhybky č. 50 (medzikoľajami S36 a S37), zatlačil panelovývýpravca tlačidlo na začiatku posunovejcesty z koľaje S36 s tým, že po uvoľnenívýhybky č. 50 5. posunujúcou zálohou,(ktorá sa vracala na koľaj S37) túto prestavído polohy mínus (z koľaje S36). V tomistom čase vykonával panelový výpravcana tom istom zväzku koľají aj posun so 4.posunujúcou zálohou, ktorá stála predzriaďovacím návestidlom Se 11 a mala zájsťna koľaj S34. Po vykonaní úkonov pri posune5. zálohy, zatlačil tlačidlo „začiatku“posunovej cesty pre 4. zálohu pri Se 11 včase, keď výmenový obvod výhybky 50 bolešte voľný (Poznámka: aj napriek tomu,že nebola dokončená postupnosť krokovpri jednej jazdnej ceste, začal výpravcas úkonmi na druhej jazdnej ceste. PorušenieD101/T101 čl. 373 a 362) . V skutočnostisa jednalo o tlačidlo na konciposunovej cesty (začiatok posunovej cestyzadaný na S36). Po jeho zatlačení začalozabezpečovacie zariadenie stavať nariadenúposunovú cestu z koľaje S36 smeromk návestidlu Se 11.né čelo vykoľajeného vozňa o 180 stupňov,pričom zároveň došlo k vyvráteniu uvedenéhovozňa na pravú stranu (v smere pôvodnéhopohybu).Posunovač, ktorý stál pri koľaji S31 a čakalna prestavenie vozňov, videl iskrenie apočul silný buchot. Cez vysielačku sa pýtalvedúceho 5. zálohy čo sa deje. Keď nedostalodpoveď, rozbehol sa ku koľaji S37, kdeuvidel vyvrátený vozeň a pod ním nehybnételo vedúceho posunu, ktoré bolo zavalenévyvráteným vozňom. Cez vysielačku prípravárkyoznámil do VPK čo sa stalo apožadoval rýchlu pomoc.Panelový výpravca po zatlačení tlačidla priSe 11 spozoroval, že dochádza k obsadzovaniuvýmenového obvodu 50 a následnedošlo k strate kontroly na návestidlách Se49 a Se 50, ktoré sa prejavilo, prerušovanýmsvietením kontroliek na koľajovej doske.Cez vysielačku požiadal vedúceho posunu,prečo netlačia a čo sa stalo. Keďže nedostalžiadnu odpoveď, poslal traťového výprav-V tom čase bolo čelo tlačeného posunujúcehodielu 5. zálohy v čele s vedúcim posununa 1. pravej stúpačke prvého tlačenéhovozňa tesne pred výmenovým stykom výhybkyč. 50. Aj napriek tomu, že impulz naprestavenie uvedenej výhybky do polohymínus už bol vyslaný, prvá náprava tlačenéhovozňa stihla vojsť na výhybku vsmere na koľaj č. S37 a po uvoľnení jazykavýhybky nápravou došlo k jej prestaveniuna koľaj S36 pod vozňom. Druhá nápravaprvého vozňa a ďalšie vozne už išli na koľajS36. Na konci uvedenej výhybky došlo kvykoľajeniu oboch náprav s tým, že prváišla v osi koľaje S37 (pravé koleso) a druháv osi koľaje S36. Po prejdení asi 10 metrovbolo aj pravé koleso prvej nápravy vytlačenécez koľajnicový pás mimo koľaje S37,pričom došlo k zaboreniu celej nápravy dozeminy a k vzpriečeniu čela vykoľajenéhovozňa. Tlačený posunujúci diel otočil zadcu,aby zistil čo sa stalo. Vzápätí sa muohlásil vodič z 5. zálohy, ktorý mu oznámil,vykoľajenie a vyvrátenie vozňa s následnýmusmrtením vedúceho posunu.Následky: Pri nehode došlo k usmrteniuvedúceho posunu. Materiálna škoda vovýške cca 115tis. Sk, tak bola nepodstatná.Príčina: Porušenie predpisových ustanovenípri obsluhe zabezpečovacieho zariadeniazo strany panelového výpravcu.Na záver: bez komentára.Spracované z archívnych a šetriacich materiálovOdboru bezpečnosti a inšpekcieGR ŽSR.Ing. Ján NASTIŠIN,foto: archív1 7

1 8A J T O T O S M E M Yelezničiar v úlohe režiséra, speváka,moderátora...KEBY MAL DEň 25 HODÍN - PRIANIE VEDúCEHO DOMU KULTúRY ŽSRVO ZVOLENE MARIÁNA KOLOŠTUMarián Kološta.Spevák, textár, herec, hudobník, no predovšetkýmvedúci Domu kultúry ŽSR v Zvolene.Dom kultúry ŽSR vo Zvolene sa nachádzaiba niekoľko stoviek metrov odželezničnej zastávky Zvolen mesto.Každé ráno tu prichádza do práce,ktorá nie je len povolaním, ale i koníčkom,jeho vedúci Marián Kološta.Je čosi pred siedmou, keď otvára dveresvojej malej kancelárie. Čaká ho náročnýdeň, ale takých je v roku takmer 365...Hneď predpoludním bude divadelnásála patriť študentom z desiatich škôlmesta. V regionálnom kole súťaže prestredoškolskú mládež Mladé obzory2008 si vybrané kolektívy zmerajú vedomostiz rôznych oblastí. Pripraviť sálu,dobre ju ozvučiť a starať sa o bezchybnýpriebeh má na starosti práve MariánKološta. Nie je totiž len vedúcim, ale izvukár, osvetľovač, moderátor... ale irežisér, herec, spevák, hudobník, textára skladateľ. Takmer nič, čo sa týka kultúry,mu nie je cudzie. Ako sa vlastneMarián Kološta, ktorý na železnici začínalako absolvent SOU železničného voZvolene v odbore mechanik motorovýchkoľajových vozidiel dostal k tejto profesii?- Pochádzam zo starej železničiarskejrodiny s dlhoročnou tradíciou. Železnicije verných už niekoľko pokolení.Od strýkov, či bratrancov, roky tupracoval ako stolár aj môj otec, ktorýpo požiari „vozovky“ prešiel nademontážnu linku parných lokomotív.Bolo to teda jasné, že sa železničiaromstanem i ja,- začal svoje rozprávanieMarián Kološta.Mladý Marián sa už od detstva venovalkultúre. Bol všade, kde sa recitovalo,spievalo či hralo divadlo. Dokonca užna základnej škole začínal s malýmiprozaickými útvarmi. Vždy ho priťahovalahudba. Ako samouk sa naučil hraťna B-trúbke a tak nečudo, že stál prizrode prvého dixilendového orchestrav regióne. A to bol ešte len ôsmak. VV desiatkach profesií, ktoré nájdeme na železnici je aj taká, ktorá je úplne výnimočná.Darmo by ste v katalógu funkcií hľadali ešte jednu rovnakú, nenájdeteju. Môžete tipovať, či hádať, asi by ste ťažko uhádli. A pritom to nie je novinka,má za sebou pôsobnosť niekoľko desiatok rokov. Tak vás nebudeme napínať,možno pomôžeme, keď napovieme, že úzko súvisí s kultúrou. Je to profesiavedúceho Domu kultúry ŽSR. Jediného na Slovensku, nachádzajúceho sa voZvolene. Tento mesiac uplynie už neuveriteľných tridsaťpäť rokov, odkedy dotejto skutočne jedinečnej a pre mnohých atraktívnej funkcie nastúpil MariánKološta.Na doskách, ktoré znamenajú svet so známymslovenským divadelným a rozhlasovýmrežisérom Mgr. Andrejom Turčanom.tom čase pôsobila vo Zvolene známatelevízna a divadelná režisérka MartaGogálová, pri ktorej si vyskúšal, akochutia dosky, ktoré znamenajú svet.Toto všetko bolo základom pre jehoďalšiu činnosť. Najmä stredná, či staršiagenerácia sa ešte možno pamätá naveľmi populárnu televíznu Zlatú kameru.V podstate predchodca súčasnejSuperstar, kde dostali príležitosť mladétalenty. Neboli to len „rýchlokvaseníumelci“, mnohí z nich potom roky pôsobiliv slovenskej populárnej hudbe.Eva Máziková, Karol Konárik, PeterSedlák, Dušan Ružička a ďalší sú dnesuž legendami. Nechýbal medzi nimi aniMarián, ktorý vystupoval v Zlatej kamerepäť krát. Dva razy postúpil dofinále a trikrát do semifinále. Osud všakchcel, aby sa jeho umelecká dráhaposunula inou cestou. Doslova zažiarilna celoštátnom festivale v Sokolove,kde vystupoval aj s takými hviezdami,ako Karel Gott. Tu sa vlastne začína jehokariéra budúceho vedúceho Domukultúry ŽSR. Keď dostal ponuku, nezaváhal,a tak sa stal v bývalom Československuako 24 ročný - najmladším vedúcimkultúrneho zariadenia.- Dom kultúry ŽSR bol vtedy jedinýmprofesionálnym kultúrnym zariadenímželezničiarov na Slovensku a jetomu tak i dnes, - spomína MariánKološta na svoje začiatky.To už máme za sebou regionálne koloMladé obzory a začína príprava regionálnejprehliadky víťazných filmov CI-NEMA, v ktorej mali zastúpenie aj trajazástupcovia železníc, Ing. MiroslavKalách, Ing. Eva Žigová a Bc. Emil Chlebničan.A akoby ešte nestačilo, o 17-tejhodine pokračuje filmový maratón 8.ročníka podujatia 1 svet, ktorý skončípred polnocou. Komu je toto všetkoešte málo, tak musíme spomenúť iskúšku nového mestského vokálnehosúboru, ktorý pripravuje program kvýročiu mesta Zvolen. No a on, náškolega Marián - ako tenor, nemôžechýbať. A tak to ide celý týždeň.- Napriek všetkému, je to úžasnápráca,- dodáva na záver Marián Kološta.– V prvom rade je to môj najväčšíkoníček. Túto prácu mám rád i keďvyžaduje neustále nasadenie. Osemhodinovýpracovný čas? Tento pojemnepoznám. Mohol by som sa síce hraťna veľkého vedúceho, ale dá sa? Kebysom túto prácu nemiloval, dávno tunie som. Mám šťastie i na dobrý pracovnýkolektív. I keď je nás len jedenásť,spolu s vrátnikmi a upratovačkami,chvalabohu, i vďaka nášmuzariadeniu, kultúra vo Zvolene žije.Pevne verím, že to tak zostane i naďalej.Vladimír SALZER,foto: autorMariánovi Kološtovi nie je cudzie ani moderovaniekultúrnych programov.

A J T O T O S M E M YKalendáre železníc medzi najkrajšími na SlovenskuKoľkokrát denne mrknete očkom nasvoj aktuálny stolový kalendár? Mal bybyť samozrejme železničný. Tak presnetento kalendár, na ktorý sa možnopráve teraz pozeráte, je ,,strieborný“.né. Rovnako druhým miestom, avšak v kategóriinástenné viaclistové kalendáre - autorské,sa môžu železnice pochváliť aj svojim ďalšímkalendárom. Jeho autorom je uznávaný českýfotograf Adolf Zika a kalendár v duchu maléhoumeleckého diela nesie príznačný názov Železnica– môj život. Slávnostný akt oceňovaniasa uskutočnil v Štátnej vedeckej knižnici vBanskej Bystrici, ktorá bola jedným zo spoluorganizátorovsúťaže. Spolu s klubom fotopublicistovSlovenského syndikátu novinárovsa všetci zainteresovaní zhodli, že železničnékalendáre majú nápad, kvalitné spracovanie,praktické použitie, nové videnie témy a kalendárAdolfa Ziku aj neopakovateľnú atmosféru.Ocenenie určite potešilo všetkých železničiarov,predovšetkým však patrí tým, ktorí sa naV celoslovenskej súťaži Najkrajší kalendárSlovenska ho odborná porota ocenila druhýmmiestom v kategórii stolové kalendáre - firem-Hovorkyňa medzi bránkami ôsma na svete!pripísala hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.V samotnom závere lyžiarskej sezóny sa jejpodarilo dostať sa do prvej desiatky top rebríčkanajlepších svetových novinárskych lyžiarokna svetových majstrovstvách v Jasnej. Hocisama v taký úspech azda ani nedúfala, podarilosa jej v prvý marcový týždeň na svahu naZáhradkách vybojovať skvelé ôsme miesto nasvete v obrovskom slalome. - Celý ten deň bolperfektný, od rána svietilo slnko, trať bolaskvelo postavená, sneh vydržal nápor dvochstoviek štartujúcich. Štart mojej kategórieorganizátori naplánovali na pravé poludnie,a keďže som mala číslo tri, na štarte som sauž nestihla nad ničím zamýšľať, ani báť, anirozptýliť a už som bojovala s bránkami.Musím priznať, že to bol môj najlepší slalomv živote, mala som výborne pripravené lyžea úplnú pohodu. Po príchode do cieľa somvýskala od radosti, - teší sa ešte dnes šéfkaodboru komunikácie. Po úspešnom slalomeju kamaráti-novinári prehovorili, aby skúsilazabojovať aj na bežeckej trati, a tým sa naskytlišance aj na dobré umiestnenie v kombinácii.Po urputnom zvažovaní však Martina pristala:- Bolo to strašné, na bežkách som stáladruhýkrát v živote. Nebyť môjho kamarátaz horskej služby, ktorý posledných 100metrov zhruba dvojkilometrovej trate bežalpopri mne, naozaj som si myslela, že udrelamoja posledná hodina. Dobitá som bolaz každej strany, čo je však zaujímavé, nie zRiaditeľka odboru komunikácie GR ŽSRMartina Pavliková osobne prevzala obidveocenenia.Železnica, alebo lyže? Zamýšľali sme sa, čo je väčšou srdcovou záležitosťounašej hovorkyne. Dúfame, že určite to prvé, ale ani v tom druhom nezaostáva.Skvelý úspech, už druhý v priebehu dvoch mesiacov, si totiž na svoje kontoV obrovskom slalome je Martina Pavlikováôsma najlepšie lyžujúca novinárka.Tak takto to vyzeralo po bežeckom výkonenašej hovorkyne... – Myslela som, že udrelamoja posledná hodina...,- dnes už úsmevnehodnotí svoj bežkársky výkon hovorkyňa.realizácii oboch vydarených diel podieľali. Jeto pre nich aj výzva, čo vymyslia, či všetcispoločne vymyslíme tento rok...(sch, stv)problematických zjazdov, ale z rovnej bežeckejstopy. Bežky sú jednoducho zákerné,najmä čo sa týka koordinácie pohybov, -priznala Martina Pavliková, ktorej spojeniebojovnosti so zmyslompre humor už niekoľkokrátpomohli pri dosiahnutídobrých športovýchvýsledkov. A medzitie dobré si tak zapíšekombinačné celkové 12.miesto medzi lyžiarmivo svetovej novinárskejbrandži. K veľmi peknémuumiestneniu gratulujeme!Neoficiálne majstrovstvásveta novinárovvšak hovorkyňa nezabudlaspojiť ani soželeznicou. Päťdesiatkavybraných novinárovz celého sveta mala jedinečnú možnosťzviesť sa a nostalgicky zaspomínať na časyspred takmer sto rokov pri jazde historickouelektričkou Kométou z Tatranskej Lomnicedo Popradu. Vďaka nadšencom z Popradu,ktorí sa o Kométu vzorne starajú, mali zahraničnínovinári naozaj neopakovateľnýzážitok a potešilo ich aj stretnutie s generálnymriaditeľom ŽSR Daliborom Zeleným.(sch)Foto: stv1

Top rubrika (najviac sa mi páči...)Prepadák (vôbec sa mi nepáči...)Môj tip do ďalších číselVyhodnotenie februárovej anketyZapojte sa do marcovej ankety. Napíšte nám, ktoré rubriky, články či fotografiesa vám páčili najviac a ktoré najmenej alebo vôbec.Deje sa na vašom pracovisku alebo v okolí niečo, na čo by bolo dobre poukázaťaj prostredníctvom časopisu Ž semafor?Napíšte nám! Vyplňte prosím, priložený anketový lístok a zašlite nám ho naadresu redakcie Ž semafor, Štefánikova 60, 040 01 Košice alebo zavolajte:tel. číslo 910 – 3203, Email: zsemafor@zsr.sk.Využite túto možnosť a prispejte k tomu, aby Ž semafor bol aj podľa vašichpredstáv.Tešíme sa na spoluprácu a spokojných čitateľov.Top rubrika (najviac sa mi páči...)Na odbornú tému, Stalo saBez označeniaO kolektívnom vyjednávaníR E L A XFOTO?hádankaViete, kde je to? Viete, čo je to?Správna odpoveď februárovej fotohádanky je:ŠAHY – koniec trate pri colnici.Víťazom sa stal a vecnú cenu získava:Pavel ČIAK, z Bzovíka.Blahoželáme!Ak poznáte správnu odpoveď na dnešnú fotohádanku, napíšte nám ju a zaradímevás do žrebovania. Víťaza odmeníme, preto nezabudnite v odpovediuviesť svoje meno a adresu pracoviska.Dnes naša otázka znie: Viete, kde je to?Prepadák (vôbec sa mi nepáči...)Môj tip do ďalších číselFoto: Vladimír SALZER2 0

I N Z E R C I AVážení klientiDDS STABILITA,dovoľte nám, aby sme využili ajtúto príležitosť - poďakovať saVám za dôveru a priazeň a abysme Vás zároveň informovali onovinkách a aktivitách, ktoré preVás v najbližších mesiacoch pripravujeme.Tento rok oveľa skôr, ako po inéroky sa Vám do rúk dostane Vášv ýpis z individuálneho účtusporiteľa. V druhej polovici marcauž teda budete poznať nielenstav Vášho konta k 31.12.2007,ale v informačnom Spravodajcovinájdete tiež mnoho dôležitýcha cenných informácií.Mimoriadne nás teší, že viac ako90% našich klientov má obrovskúpríležitosť sporiť si na svojichindividuálnych účtoch s výraznoua pravidelnou podporouzamestnávateľa. Ak k tomutofaktu zohľadníme aj možnosťuplatnenia daňovej úľavy, a to vnezanedbateľnej výške až do 2280,-Sk ročne, máme o to väčšiuradosť, že patríme k malej skupinetých, ktorí Vám tento bezkonkurenčnýa lukratívny produktmôžu ponúknuť. Nie náhodou jepráve kvôli týmto nespornýmvýhodám zapojených do systémud o p l n k ové h o d ô c h o d k ové h osporenia na Slovensku už viacako 900 tisíc sporiteľov .Svoju šancu na doplnkový dôchodokste využili, rozhodnúťvšak môžete aj o jeho budúcejvýške. Flexibilita prispôsobeniavýšky individuálneho príspevkusporiteľa je totiž jednou zozákladných výhod Vášho produktu.Mnohí z našich klientovpravidelne prehodnocujú svojefinančné možnosti a výšku individuálnychmesačných vkladovsi pravidelne zvyšujú. Mnohí otejto možnosti uvažujete, ale vuponáhľanom rytme života Vámakosi na pár administratívnychúkonov nezostáva čas. Možno tensprávny čas nadišiel práve teraza príjemne Vás v tejto súvislostipoteší aj naša Veľká jarná súťaž.Do súťaže o 12 hodnotných finančnýchcien, ktorých výškusi určíte sami, sa môže zapojiťkaždý sporiteľ STABILITA, d.d.s.,a.s., ktorý si v priebehu mesiacovmarec až máj 2008 zvýši svojindividuálny mesačný príspevokminimálne o 100,-Sk ,resp.o 1%, ( ak jeho doterajší príspevokbol stanovený percentuálne).Vyžrebovaným výhercom pripíšemena účet výhru, ktorej výškapredstavuje sporiteľom nasporenúsumu na účte v čase od1.1.2008 -31.12.2008 ( maximálnevšak 12 000,-Sk).Ak sa aj Vy rozhodnete spojiťpríjemné s užitočným – je potrebnépriamo u zamestnávateľa( personálne a mzdové útvary)vyplniť zmenové tlačivo. Príslušnétlačivo („Zmena výšky príspevkuúčastníka, zamestnanca“) jed o s t u p n é a j n a i n ternetovejstránke www.stabilita.sk a požiadaťo jeho zaslanie môžete aj nabezplatnej infolinke 0800 11 7676 alebo na ktoromkoľvek pracoviskuSTABILITA, d.d.s., a.s.Postarajte sa o Váš vyššídôchodok už dnes...2 1

S Ú Ť A Žnajstaršiu železničnú pamiatkuŠanca pre zberateľovV januári sme avizovali, že Odbor komunikácie GR ŽSR, redakcia časopisu Ž semafor a Múzejno– dokumentačné centrum (MDC) ŽSR pri príležitosti 160. výročia železníc na Slovenskuvyhlásili súťaž O najstaršiu železničnú pamiatku. Vo februári na výzvu zareagovali medziprvými zamestnanci železničnej stanice v Košiciach. I vďaka nim, sme vám v minulom číslemohli priblížiť niekoľko záberov z pamätných kníh, ktoré sa zachovali a prinášajú spomienkyna roky minulé. Poslali ste nám ďalšie, tie vám však po získaní ďalších informácií k nimprinesieme až v aprílom čísle.Skúste i vy „zaloviť“ vo vašom archíve a pošlite nám fotografie, či dajte vedieť o zaujímavostiachúzko spätými so 160 - ročnou históriu výročia železníc na Slovensku.Exponáty, poprípade ich fotografie môžete posielať železničnou poštou na adresuMgr. Jozef Lehocký, Odbor komunikácie GR ŽSR, Klemensova 8, Bratislava.Tel. žel. 920/7585, št. 02/ 2029 7585 alebo mailovou poštou na adresu:lehocky.jozef@zsr.sk.Do súťaže sa môžete prihlásiť do 31. októbra 2008.2

TVÁR ŽSRObľúbená súťaž Tvár ŽSR už po štvrtýkrát!Vo februárovom čísle Ž semafor sme vyhlásili štvrtý ročník súťaže. Novinkou je mužská kategória a dnes prinášamezopár základných informácií.Súťaž bude trvať do 1. augusta. To znamená, že postupne budeme na tomto mieste v každom čísle zverejňovaťfotografie a krátku charakteristiku prihlásených železničiarok a železničiarov. Súťaž uzavrieme po predstaveníostatných súťažiacich 1. augusta. V augustovom čísle budete mať možnosť uvidieť celú zostavu súťažiacich spridelenými číslami a samozrejme fotografiami. Počas celej súťaže môžete hlasovať a posielať svojim favoritkáma favoritom hlasy. Pri príležitosti Dňa železničiarov vyhlásime nielen víťazov súťaže, ktorí získajú najviac hlasovod poroty, ale aj víťazov čitateľskej súťaži, o ktorej rozhodnete svojimi hlasmi. Aj tento rok všetkých súťažiacichčakajú prekvapenia a finalistov aj zaujímavý víkend v Strečne. Keďže máme dve kategórie, počet finalistov sazdvojnásobí. To znamená, že na finálový víkend, ktorý sa uskutoční v októbri, pôjde desať žien a desať mužov,ktorých vyberie porota. A aj v porote máme tento rok nové mená, ale o tom až nabudúce.Milé kolegyne, kolegovia - neváhajte a prihláste sa!Milé kolegyne a kolegovia, ak ste sa ešte neprihlásili, neváhajte! Súťažiaci sa môžu prihlásiť prostredníctvom redakcie (kontakty sú v tiráži).Podmienkou sú fotografia a odpovede na tieto otázky:1. V akej funkcií a odkedy pracujete v ŽSR?2. Čím sa v živote riadite?3. Čo najradšej robíte vo voľnom čase, aké máte záľuby?4. Čo by ste na sebe zmenili?Ak máte vo svojom kolektíve kolegyňu alebo kolegu, ktorí sú pre vás zaujímaví, sympatickí, výnimoční, takí, ktorých by ste radi videli v časopisea predstavili ich aj ostatným železničiarom, pošlite nám svoje tipy do redakcie. Na veku a funkcii nezáleží.Jediným kritériom je byť zamestnancom ŽSR.Dnes predstavujeme prvých súťažiacich:Ivan HUPKA11. V ŽSR som od roku 2002 a pracujem akoodborný technický zamestnanec strediskamiestnej správy v Bratislave na hlavnejstanici.2. Cieľavedomosťou a pracovitosťou.3. Najradšej jazdím na koni a hrám nagitare.4. Zmenu nechávam najradšej na názoryiných.Denisa JANEGOVÁ41. V ŽSR pracujem od 1. januára 2007 akotranzitérka v Železničnej stanici Bratislavavýchod.2. V živote sa riadim svojim inštinktom asvojim cieľom - založiť si rodinu a svojedeti vychovávať a viesť len a len tou správnoucestou.3. Venujem sa domácim prácam, prechádzkampo prírode a tiež in line korčuľovaniu.4. Zmenila by som niektoré svoje povahovévlastnosti, ako výbušnosť a rada by somodstránila niektoré nemenované zlozvyky...Jana KONEČNÁ21. Na železnici pracujem od roku 2005 vofunkcií samostatný správny zamestnanecna AO Košice.2. Intuíciou a vlastným rozumom, ale ajsvojou rodinou, priateľmi a názormi skúsenejšíchľudí.3. Rada cestujem, športujem- aj hrámfutbal, plávam, nakupujem a tancujem.4. Som spokojná s tým, čo mám. Zmenámsa nebránim a uvidím, čo mi osud prinesie.Ing. Martin ČECH51. Na železnici pracujem od roku 1997.Začínal som obligátne v kurze výpravcova zakotvil som v Poprade, najprv ako samostatnýinžinier železničnej dopravy aod roku 2004 som dopravným námestníkom.2. Doma manželkou, v práci vlastnou hlavou...Vždy najlepšie poradí sedliackyrozum, veselá myseľ a zdravý nadhľad.3. Mám dve malé detičky, takže to sú mojenajväčšie záľuby. Ak mi ešte zvýši čas, opäťho venujem železnici – rád cestujem, trochufotím a sem tam i niečo napíšem. A vždysi veľmi rád nájdem čas na varenie.4. Som dosť pohodlný a lenivý, to by sadalo zmeniť a rád by som sa konečne poriadnedoučil francúzštinu...Bc. Ivan WLACHOVSKÝ31. V ŽSR pracujem od 1. 6. 1982. Začínalsom ako výpravca vlakov a v súčasnostipracujem ako vedúci oddelenia marketingudopravných služieb O 410 GRŽSR.2. Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byťešte horšie.3. Rodina, lyžovanie, cyklistika, Vlaky.net,filmovanie a fotografovanie.4. Potrebujem schudnúť a prestať fajčiť.Peter MIfKA61.Som správcom železničnej infraštruktúry.Pracujem na atrakčnom obvode vBratislave a v ŽSR som od roku 2000.2. Racionálnym prístupom k životu, somvečný optimista.3.V súčasnosti sa venujem najmä štúdiuna vysokej škole, ale rád si nájdem čas namoje hobby – turistiku.4. Momentálne som celkom spokojný, sámseba však súdiť nechcem.