Zásady spracovania slovníka kolokácií slovenského jazyka - vronk.net

Predpokladaný prínosKonfrontačný opis kolokácií na základe korpusových dát predstavuje na Slovensku teoreticky ajprakticky úplné nóvum. Doposiaľ sa takýto projekt u nás nerobil a takýto výskum je veľkouvýzvou aj pre konfrontačnú lingvistiku. Vyžaduje si však nové postupy pri tvorbe teoretickéhokonceptu, pri vyhľadávaní materiálu, pri jeho vyhodnocovaní a spracúvaní.Z teoretického hľadiska prispeje skúmanie kolokačných vzťahov k prehĺbeniu poznatkov omechanizmoch a o fungovaní spájateľnosti slov na širokom empirickom základe. Vytvorí sa nová aprehĺbená poznatková báza aj pre konfrontačný výskumu slovenčiny.Z experimentálneho hľadiska sa pri výskume spájateľnosti slov využívajú na jednej strane rôznematematicko-štatistické modely zisťovania kookurencie a kolokability slov, ale početné analýzymôžu poskytnúť poznatky aj spätnú väzbu pre tvorcov takýchto modelov a verifikáciekvantitatívnych metód môžu prispieť k skvalitneniu týchto nástrojov, pretože každá štatistickámiera dokaže nájsť len istú časť a len istý typ kolokácií. Na druhej strane obrovské množstvozískaných kolokácií na základe štatistických mier si vyžaduje tak či tak pomerne náročnú a prácnuanalýzu lingvistov. Je preto výhodné, ak vyhľadávací nástroj poskytuje lingvistovi čo najväčsiumieru voľnosti pri zadávaní dotazu a lingvista má možnosť na zaklade jedného dotazu vytváraťrôzne zacielené triedenia. Toto bohužiaľ neumožňujú všetky súčasné vyhľadávače a všetkydostupné korpusy. Vyhľadávanie s možnosťou využitia lingvistických kategórií nie je možné prinelematizovaných a morfologicky neznačkovaných korpusoch. Isté možnosti modelovaťmorfosyntax prirodzeného jazyka však dávajú implementované formálne jazyky, ako sú napr.regulárne výrazy.Z praktického hľadiska sa očakáva konkrétny výstup v podobe slovníka kolokácií, prvého svojhodruhu na Slovensku. Ďalším praktickým prínosom bude aj návrh technologickej platformy natvorbu takéhoto osobitého lexikografického diela.Vymedzenie predmetu skúmaniaZ psychologického hľadiska sú kolokácie slovné asociácie, ktoré si hovoriaci osvojuje spontánne sosvojovaním si jazyka. Vytvárané asociačné vzťahy sú očividne súčasťou indviduálneho lexikónuhovoriaceho v jeho sémantickej pamäti a v pamäti sa aj evokujú ako predpripravené celky.Potvrdzujú to aj psycholingvistické experimenty overovania spontánnych reakcií a meraniaodpoveďových časov pri slovných stimuloch a produkovaných asociáciaciách.Z jazykového hľadiska nejde pritom vždy o jasne ohraničené asociácie, ale o splyvavé,prekrývajúce sa kontinuum od rozmanitých kvantitatívnych (frekvenčných) a kvalitatívnych(významových) preferencií, až po jednoznačné sémantické diferencie. Môžeme síce dať návrh/ otázku / odpoveď / žiadosť, a hoci má slovo dať okrem iného aj významy 1.poskytnúť, 2. predložiť, 3. položiť, ..., z týchto významových ekvivalentov môžeme poskytnúťuž len odpoveď. Návrh a žiadosť môžeme len predložiť a vo význame „dať” môžemepoložiť len otázku.Z druhej strany tieto zdanlivo príbuzné slovesné bázy rozvíjajú vlastné a diferencované kolokačnéprofily, ktoré ukazujú, že príbuznosť je len jednosmerná k nadradenému hyperonymu, medzi sebounavzájom však na úrovni najfrekventovanejších kolokačných vzťahov nemajú fakticky ničspoločné. Analýzy frekvenčnej distribúcie jasne ukazujú, že každé zo slovies má iné (až na malévýnimky) typické objekty, porov.:8