Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
udovou synagógy, vedeli sme, že cesty späť niet." Edita Grosmanová spolu sosestrou pracovali na regulácii riek. "Zima bola taká, že šaty zamrzli priamo na nás."- dodáva. Všetko bolo hrozné. Na rodnú hrudu sa vrátila hneď po skončení vojny,bez sestry, ona to neprežila. Tešila sa na návrat domov. Privítanie však bolootrasné: "Šak vás prišlo vecej, jak vás pošlo". Potom ležala 3 roky v nemocnici skostnou tuberkulózou. Hovorí, že to bolo horšie, ako tri roky v lágri. V nemocnici sazoznámila aj s manželom. Po okupácii ruskými vojskami 1968 sa pani Editaodsťahovala do Izraela. (Ondráš, O. 2002: Odhalili pamätnú tabuľu obetiamholokaustu. Edita Grosmanová nezabudla, ako ju po návrate z koncentračnéhotábora vítali domáci. In: Zemplínske noviny, 25. marca 2002.)Deportácie židovských žien a dievčat v roku 1942 boli vyvrcholením politikyslovenskej vlády, ale aj snemu, Štátnej rady a prezidenta. Slovenská strana prijalaponuku Nemcov, aby vyviezla Židov zo Slovenska na územie okupovanéhoPoľska. V roku 1941 podpísal Tuka v Bratislave s vyslancom nacistickéhoNemecka Ludinom dohodu o deportácii Židov - slovenských štátnych príslušníkova za každého deportovaného sa zaviazala zaplatiť slovenská strana 500.- RM(5000.- SK) "Nemecká strana nepredpokladala, že by sa na slovenskej stranevyskytli nejaké problémy." (Toto je citácia Docenta Eduarda Nižňanského z knihyŽidovská komunita na Slovensku 1938 -1945. Tieto materiály získal na základeštúdia archívnych dokumentov z konferencie vo Wansee roku 1942.)Od 25. marca do 25. októbra bolo z územia Slovenského štátu násilnevyvezených 57 628 židovských obyvateľov, z ktorých sa konca vojny dožilo ibaniekoľko sto ľudí. Zastavenie deportácií malo rôzne dôvody - jednou z nich bolazmena medzinárodnej a najmä vojenskej situácie, varovanie Vatikánu a rastúciodpor voči deportáciám. Na Slovensku ostalo po prvej vlne deportácií okolo 20 000Židov, ktorí tu žili v nerovnoprávnom postavení, 4000 ich bolo v pracovnýchtáboroch a strediskách, niektorí tzv. užitoční Židia vykonávali naďalej svojepovolania. (lekári, lekárnici, veterinári a ďalší odborníci.)Na jeseň 1944 po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorápotláčala SNP, došlo k obnoveniu deportácií. V druhej etape 1944 - 45 bolodeportovaných 13 500 Židov, pričom 1000 bolo popravených priamo na územíSlovenska a 10 000 sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva. Narozdiel od slovenskej vlády sa slovenské obyvateľstvo zachovalo statočne, o čomsvedčí aj skutočnosť, že nám patrí prvé miesto v počte zachránených Židovdomácim obyvateľstvom.Deportácie boli jednoznačne zločinom proti ľudskosti, porušením domácich imedzinárodných právnych noriem.26
4.4.3 Židovský odbojV armádach protihitlerovskej koalície bojovalo okolo milión židovskýchvojakov. Len v radoch sovietskej armády to bolo 450 000 - 470 000 mužov. Aničeskí a slovenskí Židia neboli za druhej svetovej vojny pasívne obete nacistickejzvôle. Významnú kapitolu židovského ozbrojeného odboja vo východnejEurópe tvorila účasť Židov v partizánskych jednotkách na okupovanom území. VPoľsku, Rusku, Bielorusku a v Litve vznikali samostatné židovské oddiely. Židia sana strane povstalcov zúčastnili i bojov SNP v roku 1944.Zvláštne miesto v židovskom odboji zaujímala Židovská brigáda. Vznikla vrámci britskej armády ako zmiešaná židovsko-arabská jednotka dobrovoľníkov.Keď vojna skončila, členovia Židovskej brigády sa podieľali na presune preživšícheurópskych Židov do Talianska. V roku 1946 bola rozpustená, mnohí členoviaprešli do poloilegálnej židovskej Hagany na území Palestíny. V jej rámci sa potomuskutočnil boj za vznik iraelského štátu. Do britskej armády narukovalo celkom30 000 židovských dobrovoľníkov usadených v Palestíne, z nich 5000 sa staločlenmi Židovskej brigády.Nacistickému "konečnému riešeniu židovskej otázky" padlo za obeť6 miliónov európskych Židov. Najväčšie straty utrpelo židovské obyvateľstvoPoľska (2 700 000) a ZSSR (2 100 000). Veľké straty na životoch boli aj vMaďarsku (550 000), Rumunsku (220 000), bývalé Československo (272 000), ztoho na území Čiech (80 000), a na území Slovenskej republiky 70 000, na južnomSlovensku okupovanom Maďarskom 42 000, bývalá Podkarpatská Rus (80 000).Ľudská predstavivosť nestačí úplne vnímať hrôzu týchto čísel. Za každým ztýchto 6 000 000 zavraždených treba vidieť konkrétnu ľudskú bytosť s jej menom aosudom. Suchopárne faktá o počte obetí treba nahradiť rozprávaním oindividuálnych osudoch, o svedectvách tých, ktorí prežili. Tak sa nám história stanebližšou, hmatateľnou, reálnejšou a vryje sa nám nielen do pamäti, ale aj do srdca.27
- Page 5: 1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HO
- Page 9 and 10: 2.1.8 Židovská spoločnosť v dob
- Page 11 and 12: 3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobi
- Page 13: chráme, horké byliny(najčastejš
- Page 17 and 18: "kazisvety", lebo všade, kde zasia
- Page 19 and 20: 4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 1
- Page 21 and 22: F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na
- Page 23 and 24: V koncentračnom tábore Dachau pô
- Page 25: A ako to bolo s deportáciami zo Sl
- Page 29 and 30: ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W
udovou sy<strong>na</strong>gógy, vedeli sme, že cesty späť niet." Edita Grosmanová spolu sosestrou pracovali <strong>na</strong> regulácii riek. "Zima bola taká, že šaty zamrzli priamo <strong>na</strong> nás."- dodáva. Všetko bolo hrozné. Na rodnú hrudu sa vrátila hneď po skončení vojny,bez sestry, o<strong>na</strong> to ne<strong>pre</strong>žila. Tešila sa <strong>na</strong> návrat domov. Privítanie však bolootrasné: "Šak vás prišlo vecej, jak vás pošlo". Potom ležala 3 roky v nemocnici skostnou tuberkulózou. Hovorí, že to bolo horšie, ako tri roky v lágri. V nemocnici sazoznámila aj s manželom. Po okupácii ruskými vojskami 1968 sa pani Editaodsťahovala do Izraela. (Ondráš, O. 2002: Odhalili pamätnú tabuľu obetiamholokaustu. Edita Grosmanová nezabudla, ako ju po návrate z koncentračnéhotábora vítali domáci. In: Zemplínske noviny, 25. marca 2002.)Deportácie židovských žien a dievčat v roku 1942 boli vyvrcholením politikyslovenskej vlády, ale aj snemu, Štátnej rady a <strong>pre</strong>zidenta. Slovenská stra<strong>na</strong> prijalaponuku Nemcov, aby vyviezla Židov zo Slovenska <strong>na</strong> územie okupovanéhoPoľska. V roku 1941 podpísal Tuka v Bratislave s vyslancom <strong>na</strong>cistickéhoNemecka Ludinom dohodu o deportácii Židov - slovenských štátnych príslušníkova za každého deportovaného sa zaviazala zaplatiť slovenská stra<strong>na</strong> 500.- RM(5000.- SK) "Nemecká stra<strong>na</strong> ne<strong>pre</strong>dpokladala, že by sa <strong>na</strong> slovenskej stranevyskytli nejaké problémy." (Toto je citácia Docenta Eduarda Nižňanského z knihyŽidovská komunita <strong>na</strong> Slovensku 1938 -1945. Tieto materiály získal <strong>na</strong> základeštúdia archívnych dokumentov z konferencie vo Wansee roku 1942.)Od 25. marca do 25. októbra bolo z územia Slovenského štátu násilnevyvezených 57 628 židovských obyvateľov, z ktorých sa konca vojny dožilo ibaniekoľko sto ľudí. Zastavenie deportácií malo rôzne dôvody - jednou z nich bolazme<strong>na</strong> medzinárodnej a <strong>na</strong>jmä vojenskej situácie, varovanie Vatikánu a rastúciodpor voči deportáciám. Na Slovensku ostalo po prvej vlne deportácií okolo 20 000Židov, ktorí tu žili v nerovnoprávnom postavení, 4000 ich bolo v pracovnýchtáboroch a strediskách, niektorí tzv. užitoční Židia vykonávali <strong>na</strong>ďalej svojepovolania. (lekári, lekárnici, veterinári a ďalší odborníci.)Na jeseň 1944 po príchode <strong>na</strong>cistickej armády <strong>na</strong> územie Slovenska, ktorápotláčala SNP, došlo k obnoveniu deportácií. V druhej etape 1944 - 45 bolodeportovaných 13 500 Židov, pričom 1000 bolo popravených priamo <strong>na</strong> územíSlovenska a 10 000 sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva. Narozdiel od slovenskej vlády sa slovenské obyvateľstvo zachovalo statočne, o čomsvedčí aj skutočnosť, že nám patrí prvé miesto v počte zachránených Židovdomácim obyvateľstvom.Deportácie boli jednoz<strong>na</strong>čne zločinom proti ľudskosti, porušením domácich imedzinárodných právnych noriem.26
Change language