Námety na využitie dejín a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek

A ako to bolo s deportáciami zo Slovenska? Okolo výkladu deportácií sazrodilo mnoho legiend a mýtov, ktoré zrejme úzko súvisia aj s protirečivýmvýkladom Slovenského štátu. Revizionistickí historici (prof. Milan S. Ďurica a prof.František Vnuk) o holokauste tvrdia, že za všetko môžu Nemci a Slováci na tomnemali účasť. Snažia sa predovšetkým zbaviť zodpovednosti Slovenského štátu zavyvraždenie troch štvrtín židovskej komunity (57 000 osôb). Dokonca priminuloročnom 60. výročí deportácií zo Slovenska sa opäť ozývali hlasy onacistickom nátlaku, že celú akciu poza chrbát prezidenta, vlády i parlamentu tajnezosnoval premier V. Tuka, ale keď sa "obídení" ustavní činitelia dozvedeli, ževysťahovaných vraždia, tak deportácie vraj dali zastaviť. Polopravdy sa zmenili naúčelovú lož. Poďme sa pozrieť na to, ako to v skutočnosti bolo podľa významnéhoslovenského historika Dr. Ivana Kamenca. Pri skúmaní deportácií treba vychádzaťz faktu, že tragédia sa nezačala ani pri nakladaní do dobytčích vagónov, ani predbránami plynových komôr, tam "iba" logicky vyvrcholila. Začínala sa už v čase, keďsa vyčlenila (podľa majetkového, náboženského či rasového kritéria) skupina 89000 občanov, ktorých vládnuca moc označila za nepriateľov štátu, národa zapríčinu všetkých problémov, ktoré slovenskú spoločnosť postihli. (Kamenec, I2002: Fakty o deportáciách. In: Plus 7 dní, 2002, str.76-80).Systematické protižidovské opatrenia sa stali súčasťou vládnych izákonodárnych nariadení Slovenského štátu, samovládnucej Hlinkovej slovenskejľudovej strany a jej orgánov, najmä Hlinkovej gardy. V roku 1940 po prijatí"arizačného zákona" sa začala likvidácia židovského majetku. Z približne 12 300židovských firiem bolo arizovaných len približne 2000, ostatné boli likvidované.Predmetom arizácie bolo aj 100 000 ha pôdy, 10 000 Židov stratilo prácu a muselosa rekvalifikovať. Snaha o vytvorenie get, či pracovných táborov na Slovenskunebola možná pre nedostatok finančných prostriedkov. Prostriedky, ktoré boliodobraté Židom by museli byť použité na ich prevádzku. Týchto prostriedkov všakuž viac nebolo - arizácia a likvidácia židovského majetku znamenali nie prevodtohto majetku do "arijskych" rúk, ale ich rozkradnutie. Systematické zbavovaniepolitických, občianskych a nakoniec aj základných ľudských práv vyvrcholiloformálne vydaním vládneho nariadenia o právnom postavení Židov - tzv.Židovského kódexu (september 1941). Toto nariadenie, ktoré zaviedlo do praxerasový princíp, patrilo k najkrutejším antisemitským právnym normám v modernýchdejinách Európy. Židia sa tak stali úplne bezprávnou skupinou obyvateľstva a najeho základe sa 25. marca 1942 začali deportácie "na práce v nových domovochna východe".Edita Grosmanová z Humenného, manželka spisovateľa LadislavaGrosmana autora diela Obchod na korze, ktoré sa preslávilo svojou filmovouverziou, spomína na toto obdobie takto: "Mala som sedemnásť. Moja sestra bola odva roky staršia. Do Popradu nás priviezli z Humenného. Keď sme sa ocitli pred25