Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
V roku 1941 boli postupne vybudované 4 vyhladzovacie tábory: Chelmno,Belžec, Sobibor a Treblinka - na základe "Akcie Reinhard" (podľa ReinhardaHeydricha). Do týchto táborov bolo transportované obyvateľstvo z get a boliusmrtení v plynových komorách. Najväčší vyhladzovací tábor Osvienčim(Auschwitz) bol zriadený roku 1940 na území Poľska. K základnému táboru pribudliďalšie Birkenau (Auschwitz II.) a Monowitz (Auschwitz III.) 1941. (Pozri prílohu 8,9)4.3.2 EutanáziaSmrť z milosti alebo akcia T4 (krycí názov podľa adresy sídla nacistickejkancelárie Tiergartenstrasse 4 Munchen) bola v čase nacistickej Tretej ríšezneužívaná. Vychádzala z Darwinovej teórie o selekcii živočíšnych druhov doučenia o vývoji ľudskej spoločnosti. Sociálny darwinizmus poslúžil nacistom navedecké zdôvodnenie ideológie, ktorá hlásala zabíjanie slabších a bezmocných. 1.septembra 1939 dal Hitler príkaz na vykonávanie eutanázie, ktorá sa zo začiatkumala týkať len nevyliečiteľne chorých, neskôr k ním pribudli ľudia nižšej rasy -Židia, Rómovia ale aj Slovania, či príslušníci iných menšín. Hitler poverilvykonávaním zabíjania "bezcenných" ľudí kanceláriu vodcu NSDAP pod vedenímPhilippa Bouhlera. Na vyhľadávanie obetí založili organizáciu s krycím názvom -"Ríšske pracovné spoločenstvo liečebných a opatrovateľských ústavov". Prvécentrum vzniklo v roku 1939 na zámku Grafeneck vo Wúrttemburgu.Čoskoro sa pridali ďalšie a celý podnik dostal krycí názov Akcia T4. Domarca 1941 bolo takto usmrtených okolo 100 000 ľudí. Správy o vraždení sadostali na verejnosť a vyvolali protesty cirkví. Hitler preto formálne 24. augusta1941 Akciu T4 zastavil. Napriek tomu však vraždenie pokračovalo ďalej. Do roku1945 tak prišlo o život ďalších vyše 30 000 ľudí vo zvláštnych oddeleniachkoncentračných táborov vo východnej Európe, kam sa presunul personál Akcie T4.4.3.3 Medicínske pokusyJozef Mengele - nazývaný "Anjel smrti" robil v Osvienčime pokusy sdvojčatami, zúčastňoval sa na selekcii väzňov do plynových komôr a pri sterilizáciižidovských žien. Našli sa aj svedkovia, ktorí odprisahali, že videli Mengeleho akovlastnoručne hodil do pece živé dieťa. Svojimi šialenými pokusmi chcel prispieť kuskutočneniu nemenej šialeného snaženia vyšľachtiť plavovlasého, modrookéhopríslušníka nordickej rasy. (Sedlák, J. 2002: Pracovala s Anjelom smrti. In: Plus 7dní, 2002, str.44-48). S Mengelem pracovala Margita Schwalbová (židovskálekárka v Osvienčime, väzenkyňa, pochádzajúca z Liptovského Mikuláša). Svojespomienky lekárky na Osvienčim opísala v knihe so spoluautorkou KatarínouHradskou - "Žila som životy druhých" (Bratislava 2001).22
V koncentračnom tábore Dachau pôsobil doktor Claus Schilling, známybádateľ tropickej medicíny, ktorý robil pokusy na väzňoch, infikoval ich vakcínouvyvolávajúcou maláriu a zisťoval možnosti imunity väznov voči tejto chorobe.Mnohí na tieto pokusy zomreli.O živote v tomto koncentračnom tábore Dachau, ale aj v Osvienčime aTerezíne napísal bývalý väzeň českého pôvodu Max Mannheimer knihu "SpätesTagebuch". Kniha vyšla aj v češtine pod názvom "Vzpomínky".(Pozri prílohu 4,5) Spánom Maxom Mannheimerom som mala možnosť stretnúť sa na seminári oholokauste v roku 2001 v Dachau. Jeho rozprávanie o pobyte v táboroch boloveľmi zaujímavé. Aj o vážnych veciach vedel hovoriť s nadhľadom a jeho ľudskosťa tragika osudu na mňa hlboko zapôsobila. (V tábore mu zomrela takmer celárodina, ostal mu len jeho brat). Odvtedy sa téma holokaust stala pre mňapredmetom neustáleho záujmu a štúdia. Preto si myslím, že vo vyučovaní oholokauste sú veľmi dôležité výpovede svedkov a konkrétne stretnutia s nimi.Pokiaľ je to možné, mali by sme sa snažiť takéto stretnutia našim žiakomsprostredkovať. Rovnako je veľmi pôsobivé navštíviť miesta, kde sa odohrali tiestrašné udalosti - koncentračné tábory či už v Dachau, alebo Osvienčime čiTerezíne. Na týchto miestach sú teraz múzeá, archívy s množstvom literatúry,ktorá tiež žiakom veľa povie. (Pozri prílohu 3). Rovnako zaujímavá je kniha "Trojísvědectví", ktorú napísali autori Fedor Gál (1945) sociológ a nakladeľ zoSlovenska, Dita Skálová (1920 - 1999) reportérka a novinárka z Čiech a MarkétaZádorová (1923) knihovníčka a prekladateľka z Podkarpatskej Rusi.Zaujímavý je aj osud rodiny, ktorá teraz žije v Izraeli a pochádza zoSlovenska (Topoľčany) Levi a Chana Gilovci - "Osudy jednej rodiny".Žiaci by mali poznať knihu "Sofiina voľba",kde si mala hrdinka "vybrať" jednozo svojich dvoch detí, ktoré malo ísť do plynovej komory. Určite by mali byťspomenuté príbehy Oskara Schindlera a Miep Gies, ktorá riskovala život, aby sapostarala o rodinu Anny Frankovej - kniha "Denník Anny Frankovej" (pozri prílohu6), bola aj sfilmovaná pod názvom "Liebe Kitti". Žiakom môžeme premietnuť ajvideodokumenty "Narodili sa na Slovensku" a "Nezabudli sme". Sú to filmy ovplyve holokaustu na životy obyčajných ľudí. Ukazujú, že nie všetci Nemci bolinacisti, že niektorí ľudia riskovali život na záchranu Židov a že nielen Židia boliobeťami nacistickej perzekúcie.4.4 3. Fáza holokaustu 1941 - 1945Prechod ku konečnej etape masového fyzického vyhladenia európskychŽidov bol spätý s nemeckým plánom dobytia Sovietskeho zväzu, ktoré bolo údajnecentrom svetového židovstva. Sám Heydrich hovoril, že treba zničiť východné23
- Page 5: 1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HO
- Page 9 and 10: 2.1.8 Židovská spoločnosť v dob
- Page 11 and 12: 3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobi
- Page 13: chráme, horké byliny(najčastejš
- Page 17 and 18: "kazisvety", lebo všade, kde zasia
- Page 19 and 20: 4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 1
- Page 21: F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na
- Page 25 and 26: A ako to bolo s deportáciami zo Sl
- Page 27 and 28: 4.4.3 Židovský odbojV armádach p
- Page 29 and 30: ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W
V koncentračnom tábore Dachau pôsobil doktor Claus Schilling, známybádateľ tropickej medicíny, ktorý robil pokusy <strong>na</strong> väzňoch, infikoval ich vakcínouvyvolávajúcou maláriu a zisťoval možnosti imunity väznov voči tejto chorobe.Mnohí <strong>na</strong> tieto pokusy zomreli.O živote v tomto koncentračnom tábore Dachau, ale aj v Osvienčime aTerezíne <strong>na</strong>písal bývalý väzeň českého pôvodu Max Mannheimer knihu "SpätesTagebuch". Kniha vyšla aj v češtine pod názvom "Vzpomínky".(Pozri prílohu 4,5) Spánom Maxom Mannheimerom som mala možnosť stretnúť sa <strong>na</strong> seminári oholokauste v roku 2001 v Dachau. Jeho rozprávanie o pobyte v táboroch boloveľmi zaujímavé. Aj o vážnych veciach vedel hovoriť s <strong>na</strong>dhľadom a jeho ľudskosťa tragika osudu <strong>na</strong> mňa hlboko zapôsobila. (V tábore mu zomrela takmer celárodi<strong>na</strong>, ostal mu len jeho brat). Odvtedy sa téma holokaust stala <strong>pre</strong> mňa<strong>pre</strong>dmetom neustáleho záujmu a štúdia. Preto si myslím, že vo vyučovaní oholokauste sú veľmi dôležité výpovede svedkov a konkrétne stretnutia s nimi.Pokiaľ je to možné, mali by sme sa s<strong>na</strong>žiť takéto stretnutia <strong>na</strong>šim žiakomsprostredkovať. Rov<strong>na</strong>ko je veľmi pôsobivé <strong>na</strong>vštíviť miesta, kde sa odohrali tiestrašné udalosti - koncentračné tábory či už v Dachau, alebo Osvienčime čiTerezíne. Na týchto miestach sú teraz múzeá, archívy s množstvom literatúry,ktorá tiež žiakom veľa povie. (Pozri prílohu 3). Rov<strong>na</strong>ko zaujímavá je kniha "Trojísvědectví", ktorú <strong>na</strong>písali autori Fedor Gál (1945) sociológ a <strong>na</strong>kladeľ zoSlovenska, Dita Skálová (1920 - 1999) reportérka a novinárka z Čiech a MarkétaZádorová (1923) knihovníčka a <strong>pre</strong>kladateľka z Podkarpatskej Rusi.Zaujímavý je aj osud rodiny, ktorá teraz žije v Izraeli a pochádza zoSlovenska (Topoľčany) Levi a Cha<strong>na</strong> Gilovci - "Osudy jednej rodiny".Žiaci by mali poz<strong>na</strong>ť knihu "Sofii<strong>na</strong> voľba",kde si mala hrdinka "vybrať" jednozo svojich dvoch detí, ktoré malo ísť do plynovej komory. Určite by mali byťspomenuté príbehy Oskara Schindlera a Miep Gies, ktorá riskovala život, aby sapostarala o rodinu Anny Frankovej - kniha "Denník Anny Frankovej" (pozri prílohu6), bola aj sfilmovaná pod názvom "Liebe Kitti". Žiakom môžeme <strong>pre</strong>mietnuť ajvideodokumenty "Narodili sa <strong>na</strong> Slovensku" a "Nezabudli sme". Sú to filmy ovplyve holokaustu <strong>na</strong> životy obyčajných ľudí. Ukazujú, že nie všetci Nemci boli<strong>na</strong>cisti, že niektorí ľudia riskovali život <strong>na</strong> záchranu Židov a že nielen Židia boliobeťami <strong>na</strong>cistickej perzekúcie.4.4 3. Fáza holokaustu 1941 - 1945Prechod ku konečnej etape masového fyzického vyhladenia európskychŽidov bol spätý s nemeckým plánom dobytia Sovietskeho zväzu, ktoré bolo údajnecentrom svetového židovstva. Sám Heydrich hovoril, že treba zničiť východné23
Change language