Námety na využitie dejín a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek

Druhý zákon, označený ako zákon na ochranu nemeckej krve a nemeckejcti, zakazoval sobáše medzi Židmi a nemeckými ríšskymi občanmi a rovnako ajmimomanželský styk medzi nimi. Porušením tohto zákona dochádza k spáchaniutrestného činu "hanobenia rasy" trestaného krutými trestami. Takýmito trestami bolrozsudok smrti, alebo smrť bez súdneho rozsudku v koncentračnom tábore.Uvedené zákony nemeckého nacionálneho socializmu určovali "židovskú rasu"nezmyselne podľa biologických krvných vzťahov, v praxi podľa vzťahu kžidovskému náboženstvu k židovskej náboženskej obci. Za Žida bol považovanýkaždý, kto mal aspoň troch židovských prarodičov, aj keď napríklad obidvaja jehorodičia i on sám boli pokrstení, alebo zostali bez vyznania. Kto mal len dvoch alebojedného židovského prarodiča mohol byť považovaný za "miešanca" (Mischling)prvého alebo druhého stupňa, avšak len za predpokladu, že sám nikdy nebolčlenom židovskej obce, prípadne nevstúpil do manželstva so židovskou osobou.Zvláštne prípady predstavovali takzvané miešané manželstvá. Pokiaľ sa "árijský"partner rozhodol nerozviesť, väčšinou to viedlo k určitému zmierneniu či odkladuniektorých perzekučných opatrení voči jeho židovskému druhovi a deťom.Nežidovskí partneri boli prevažne vystavení silnému tlaku, aby sa rozviedli apostihovalo ich aj určité diskriminačné opatrenie.Definícia židovstva podľa norimberských zákonov bola uplatňovaná všade,kam sa rozšírila nemecká moc. Okamžite sa tak stalo aj na území tzv. Sudetskejžupy - československého pohraničia obsadeného v októbri 1938 na zásadeMníchovskej dohody. Potom nasledovali nám známe udalosti 14. marca 1939vznikol tzv. Slovenský štát a 15. marca 1939 Protektorát Čechy a Morava.4.2.2 "Krištálová noc"Druhým medzníkom v histórii "Konečného riešenia" v Nemecku i vobsadenom Rakúsku bol protižidovský pogrom v noci z 9. na 10. novembra 1938nazývaný ako "Krištálová noc". Nemecká propaganda vydávala túto dokonalezorganizovanú akciu za "spontánnu" odpoveď na atentát proti úradníkovinemeckého veľvyslanectva v Paríži. Vykonal ho židovský študent, ktorého vyhnalinemecké úrady spolu s rodičmi a ďalšími tisíckami Židov za nemecko-poľskúhranicu. V osudnú noc bolo vypálených 267 synagóg a vyplienených 7500židovských obchodov. Črepy a zničené cennosti symbolizovali názov "Krištálovánoc". Pri Ríšskom pogrome bolo zabitých 91 židovských osôb a 30 000 Židov bolouväznených a odvlečených do koncentračného tábora v Dachau. (Pozri prílohu10). Svet počul hrozby na adresu Židov, vedel o protižidovskom terore v Ríši, svetbol informovaný o rasistických norimberských zákonoch a predsa len máloktorákrajina prejavila ochotu pomôcť. V roku 1938 bola zvolaná medzinárodnákonferencia o probléme židovských utečencov z iniciatívy amerického prezidenta20