Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
4 HOLOKAUST - PRÍČINY JEHO VZNIKU A PRIEBEHNa hodinách občianskej náuky, dejepisu či nemeckého jazyka sa nás žiacipýtajú pri vyslovení slova holokaust ako prvé: "Ako je možné, že Nemci zabíjalibezbranných Židov, ženy a deti?" Rozumne mysliaci človek to nemôže aninedokáže pochopiť. Našou úlohou je však zistiť, odkiaľ sa vzala tá "chorobná"nenávisť voči Židom a poukázať na to, aké obrovské následky má páchanienespravodlivosti, násilia a zla na inom národe, menšine či rase. Výchova kľudskosti, tolerancii a znášanlivosti, k dodržiavaniu základných ľudských práv bymala byť nielen hlavnou náplňou vyučovacích hodín občianskej náuky, ale hlavnýmpilierom každej školy.Pojem holokaust je gréckeho pôvodu označuje zápalnu obeť, zničenieohňom. Ako prvý použil toto slovo v prenesenom zmysle nositeľ Nobelovej cenyElie Wiesel. Holokaust v európskych dejinách znamená perzekúcie avyvražďovanie európskych Židov. Židia však používajú pre židovskú tragédiupočas II. svetovej vojny radšej hebrejské biblické slovo " šoa" (v anglickom prepise"holokaust"), čo znamená záhubu - zničenie.4.1 AntisemitizmusHybnou silou holokaustu bol antisemitizmus. Nielen kultúra nemecká, ale ikultúra kresťanská už v stredoveku vyznávala zásadu, že Židia sú od základuodlišní a zlí. Biologická metafora, ktorá tvorí základ nacistického antisemitizmu jemimoriadne pôsobivá. Tvrdí, že zlé vlastnosti Židov tkvejú v ich krvi a popisujúŽidov ako parazitov a bacily. Pre kresťanstvo sa stali Židia nástrojom diabla,pretože vraj odmietli Ježiša a ukrižovali ho. Židia tak boli identifikovaní so zlom,označení za bytosti, ktoré všetko znesvätia a sú v protiklade k najvyššiemu dobru.Židia boli hodnotení podľa morálnych princípov a noriem určitej kultúry. Ľudia, ktorísa so Židmi nikdy nestretli, uverili tomu, že sú služobníkmi diabla, že nesúzodpovednosť za spústu pohrôm vtedajšieho sveta.Židia údajne pracovali proti národným záujmom Nemecka, podkopávalispoločenský poriadok. Nacionálny socializmus a Hitler stotožňovali židovstvo sboľševizmom a boli presvedčení, že útok na budúcu existenciu nemeckej ríše anemeckého národa sa dá údajne očakávať od židovského obyvateľstva navýchode.Židia boli považovaní za parazitov, ktorí spoločnosti neprinášali žiadenúžitok. Židia sa vraj štítia práce a nevykonávajú žiadnu produktívnu činnosť, apreto žijú na úkor spoločnosti a živia sa na účet svojich hostiteľov. Židia boli ako16
"kazisvety", lebo všade, kde zasiahol ich vplyv, nasledovala skaza. Okrem toho boliúdajne organizovaní. Neboli roztrúsení, ale koordinovaní a sledovali jediný cieľ -konať zlo a snažili sa preniknúť do ekonomických štruktúr, čo mohlo zväčšiť ichmoc prostredníctvom ekonomickej nadvlády.4.1.1 Rasizmus, Adolf HitlerVrcholom antisemitizmu bol rasový antisemitizmus. Rasa ako nemennávlastnosť zaisťovala, že sa Žid nikdy nestane Nemcom. S "objavom" nemeckej ažidovskej "rasy" v polovici 19. storočia sa premenil pojem národa (nemecky Volk),ktorý bol doteraz založený na spoločnom jazyku a pôvode, s údajne vedeckýmpojmom rasa.Za základ nemeckého rasizmu bola považovaná germánska krv, z ktorejodvodzovali "pocit sily", "lásku k vlasti" a "nemecký kresťanský duch". Tieto názorysprostredkoval Daniel Jonah Goldhagen v knihe, ktorú môžeme považovať zaencyklopédiu holokaustu "Hitlerovi ochotní katani".Podľa Eleonor Sterlingovej, znalkyni nemeckého antisemitizmu prvejpolovice 19. storočia: "Toto učenie nenávisti bolo medzi ľud rozširovanémnožstvom letákov, plagátov a novinových článkov. Na uliciach a v hostincochprednášali "agitátori" nenávistné prejavy a medzi ľud rozširovali štvavé petície.Koncom 19. storočia sa v Nemecku stala "židovská otázka" najviac diskutovanoutémou a nadobúdala antisemitické črty" (Eleonor Sterling - Judenhass).Dokonca vzdelaní Nemci, intelektuálna a kultúrna elita národa sa z vplyvuantisemitizmu nevymanili nikdy. Veľa Nemcov zostalo po celý život v zajatívlastných predsudkov, iní ho do určitej miery prekonali, málokto sa ich však zbavilúplne.Pri zakladaní weimarskej republiky v roku 1919 nehrali Židia ústrednú rolu.Ekonomická núdza, nedostatok potravín a inflácia v prvých rokoch bola hrozivá.Nemci samozrejme opäť z toho obviňovali Židov. Môžeme teda povedať, žeprakticky všetky významné nemecké inštitúcie a skupiny (vrátane škôl, univerzít aúradníctvo) boli antisemitské. Byť antisemitom bolo v tej dobe prejavomnemeckého vlastenectva.Násilie rástlo aj v médiách a v tlači. Takýmto časopisom, ktorý významneovplyvňoval verejnú mienku obyvateľstva bol týždenník "Der Sturmer" - riadenýnacistickým predákom Júliusom Streicherom. Antisemitská propaganda voči Židombola primitívna a vulgárna. Vďaka týmto novinám sa rozšírila predstava, že Židianepatria k ľudskému plemenu. V roku 1919 bola v Mníchove založená NSDAP(Nacionálno socialistická a robotnícka strana) - najradikálnejšia politická strana akása kedy v európskej histórii chopila moci. Vtedy 29-ročný Adolf Hitler žil vMníchove a vstúpil do strany ako jej siedmy člen. Dostal na starosť propagandu a v17
- Page 5: 1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HO
- Page 9 and 10: 2.1.8 Židovská spoločnosť v dob
- Page 11 and 12: 3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobi
- Page 13: chráme, horké byliny(najčastejš
- Page 19 and 20: 4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 1
- Page 21 and 22: F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na
- Page 23 and 24: V koncentračnom tábore Dachau pô
- Page 25 and 26: A ako to bolo s deportáciami zo Sl
- Page 27 and 28: 4.4.3 Židovský odbojV armádach p
- Page 29 and 30: ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W
"kazisvety", lebo všade, kde zasiahol ich vplyv, <strong>na</strong>sledovala skaza. Okrem toho boliúdajne organizovaní. Neboli roztrúsení, ale koordinovaní a sledovali jediný cieľ -ko<strong>na</strong>ť zlo a s<strong>na</strong>žili sa <strong>pre</strong>niknúť do ekonomických štruktúr, čo mohlo zväčšiť ichmoc prostredníctvom ekonomickej <strong>na</strong>dvlády.4.1.1 Rasizmus, Adolf HitlerVrcholom antisemitizmu bol rasový antisemitizmus. Rasa ako nemennávlastnosť zaisťovala, že sa Žid nikdy nestane Nemcom. S "objavom" nemeckej ažidovskej "rasy" v polovici 19. storočia sa <strong>pre</strong>menil pojem národa (nemecky Volk),ktorý bol doteraz založený <strong>na</strong> spoločnom jazyku a pôvode, s údajne vedeckýmpojmom rasa.Za základ nemeckého rasizmu bola považovaná germánska krv, z ktorejodvodzovali "pocit sily", "lásku k vlasti" a "nemecký kresťanský duch". Tieto názorysprostredkoval Daniel Jo<strong>na</strong>h Goldhagen v knihe, ktorú môžeme považovať zaencyklopédiu holokaustu "Hitlerovi ochotní katani".Podľa Eleonor Sterlingovej, z<strong>na</strong>lkyni nemeckého antisemitizmu prvejpolovice 19. storočia: "Toto učenie nenávisti bolo medzi ľud rozširovanémnožstvom letákov, plagátov a novinových článkov. Na uliciach a v hostincoch<strong>pre</strong>dnášali "agitátori" nenávistné <strong>pre</strong>javy a medzi ľud rozširovali štvavé petície.Koncom 19. storočia sa v Nemecku stala "židovská otázka" <strong>na</strong>jviac diskutovanoutémou a <strong>na</strong>dobúdala antisemitické črty" (Eleonor Sterling - Judenhass).Dokonca vzdelaní Nemci, intelektuál<strong>na</strong> a kultúr<strong>na</strong> elita národa sa z vplyvuantisemitizmu nevymanili nikdy. Veľa Nemcov zostalo po celý život v zajatívlastných <strong>pre</strong>dsudkov, iní ho do určitej miery <strong>pre</strong>ko<strong>na</strong>li, málokto sa ich však zbavilúplne.Pri zakladaní weimarskej republiky v roku 1919 nehrali Židia ústrednú rolu.Ekonomická núdza, nedostatok potravín a inflácia v prvých rokoch bola hrozivá.Nemci samozrejme opäť z toho obviňovali Židov. Môžeme teda povedať, žeprakticky všetky výz<strong>na</strong>mné nemecké inštitúcie a skupiny (vrátane škôl, univerzít aúradníctvo) boli antisemitské. Byť antisemitom bolo v tej dobe <strong>pre</strong>javomnemeckého vlastenectva.Násilie rástlo aj v médiách a v tlači. Takýmto časopisom, ktorý výz<strong>na</strong>mneovplyvňoval verejnú mienku obyvateľstva bol týždenník "Der Sturmer" - riadený<strong>na</strong>cistickým <strong>pre</strong>dákom Júliusom Streicherom. Antisemitská propaganda voči Židombola primitív<strong>na</strong> a vulgár<strong>na</strong>. Vďaka týmto novinám sa rozšírila <strong>pre</strong>dstava, že Židianepatria k ľudskému plemenu. V roku 1919 bola v Mníchove založená NSDAP(Nacionálno socialistická a robotnícka stra<strong>na</strong>) - <strong>na</strong>jradikálnejšia politická stra<strong>na</strong> akása kedy v európskej histórii chopila moci. Vtedy 29-ročný Adolf Hitler žil vMníchove a vstúpil do strany ako jej siedmy člen. Dostal <strong>na</strong> starosť propagandu a v17
Change language