Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Svätenie soboty sa spomína v Tóre pri putovaní púšťou po odchode z Egypta.Zbieranie potravy - manny, ktorú dával Izraelitom Hospodin mohlo byť len na jedendeň, lebo ináč sa pokazilo. Len v piatok dostávali 2x toľko a strava vydržala čerstváa neskazená až do soboty. Sobota je napodobením stavu, ktorý jestvoval počasprvej soboty opísanej v Tóre. Bol to stav harmónie, stav pôvodného bytia sveta,ktorý nebol narušený činnosťou človeka a zároveň stav oddychu človeka, prírody ajBoha. Sobota nám pripomína tento harmonický stav bytia, ktorý jestvoval nasamom počiatku po stvorení, ale zároveň nám pripomína očakávanie budúcejharmónie, ktorá je spojená s príchodom Mesiáša. Sobota nie je útekom od práce,lenivosťou, ako sa často v dejinách nesprávne chápal tento židovský sviatok. Alenaopak je to vzdanie úcty práci, len kto pozná prácu (melacha) aj oddych(menucham) môže oceniť jedno i druhé.Tento predpis mal v antickej spoločnosti ďalekosiahle sociálne dôsledky,lebo zákaz sa týkal aj sluhov, otrokov. Každú sobotu sa v synagóge počas rannejbohoslužby čítala Tóra - vždy jeden odsek (sidra). Tóru čítali Židia aj doma, deti sňou oboznamovali od malička.3.2 PesachPesach - je prvým z troch putovných sviatkov hebrejského kalendára.Sviatok trvá osem dní od 15 - 22 nisanu (apríl). Len dva prvé a posledné dni majúsviatočný charakter a nesmie sa pracovať. Prostredné štyri dni sú označené akopolosviatok a môže sa vykonávať bežná činnosť. Označenie "putovný" pripomína,že Židia museli touto dobou putovať do jeruzalemského chrámu. Sviatok Pesach,alebo "Sviatok prekročenia" slávia Židia vyslobodenie Izraela z egyptskéhootroctva a sám názov sviatku súvisí s desiatou egyptskou ranou, ktorou Hospodinusmrtil všetko prvorodené v zemi spurného faraóna. Podľa Biblie Boh ušetrildoslova "prekročil" (hebrejsky "pasach") domy zotročených Izraelcov, ktorí priniesliobeť baránka a potom pod vedením Mojžiša opustili Egypt.Iným názvom Pesachu je "Sviatok nekvasených chlebov". Podľa BiblieIzraelci opustili miesto otroctva tak rýchle, že im nestačilo vykvasiť cestopripravené k pečeniu chleba. Vzali si preto na cestu len pražené múčne placky -macesy. V nadväznosti na tento príbeh sa po celý sviatok Pesach nesmie jesť ničkvasené. V hebrejčine takéto potraviny nazývame "chames".Hneď po večernej modlitbe v synagóge sa koná domáca pobožnosť spojenáso slávnostnou večerou. Tento obrad sa nazýva "seder" (poriadok), lebo celávečera má presný poriadok. Na slávnostnom stole nesmie chýbať sederova misa,na nej tri macesy a päť pokrmov so symbolickým významom. Pečená kosťpripomína obeť baránka, vajce je spomienkou na sviatočné obete v jeruzalemskom12
chráme, horké byliny(najčastejšie chren) znázorňujú horkosť otroctva, zatiaľ čopetržlen alebo zemiak pripomínajú jar. Sladká zmes z ovocia, vína a koreniapredstavuje hmotu, z ktorej izraelskí otroci v Egypte vyrábali tehly. Počas hostinysa pijú štyri poháre vína a na stole je pripravený pohár pre proroka Eliáša, ktoréhoŽidia považujú za zvestovateľa príchodu mesiáša. Otec predčítava zo zvláštnejknihy modlitieb, ktorá sa volá Pesachova hagada.3.3 Nový rok - Roš HašanaPodľa Židov je dňom stvorenia sveta. Rovnaké pravidlá platia ako na šabat.Okrem toho je ešte sviatkom ako Deň trúbenia, Deň spomienky, Deň súdu.Trúbenie na baraní roh tzv. šofar má veriacich prebudiť z mravnej ochablosti.Súčasne pripomína zmluvu medzi Bohom a Izraelom na hore Sinaj, kde tiež znelšofar. Deň spomínania - na vlastné skutky a potreba napraviť ich. Deň súdu - tentodeň je človek celý deň súdený. Boh podľa skutkov určuje, kto bude zapísaný dobožej Knihy mŕtvych a kto do Knihy živých, komu je súdené bohatstvo a komubieda. Nepriaznivý osud možno odstrániť pokáním, zbožnosťou a dobročinnosťou.Deň zmierenia (Jom Kipur). Židia nepracujú a držia pôst celý deň.Myšlienka uzmierenia predpokladá obnovu vzťahu k Bohu, predtým sa však človekmusí uzmieriť s ľuďmi, ktorým nejako ublížil a má ich požiadať o odpustenie eštepredtým, keď sa začne modliť. Tento deň Židia spomínajú aj na mŕtvych.3.4 Základné črty náboženského kultuNa záver treba ešte zhrnúť základné črty náboženského kultu. Miestomžidovskej bohoslužby bol pôvodne jeruzalemský chrám. Po jeho zničení Rimanmiroku 70 sa ústrednou inštitúciou náboženského života stala synagóga. Konajú sa vnej predovšetkým bohoslužby, ale slúži aj ako miesto výučby a spoločenskéhostyku. V tejto súvislosti môžem podotknúť, že pri začiatku výučby o holokauste jenávšteva synagógy veľmi silným motivačným prvkom, u žiakov vzbudí záujem ožidovskú problematiku, ktorý môžeme ďalej vhodne rozvíjať na vyučovacej hodine.(pozri prílohu 1).Najvýznamnejšie postavenie v synagóge má rabín, (hebrejsky "rav", "rabi"),ktorý býva duchovným vodcom židovskej obce a znalcom náboženského práva.Bohoslužbu môže viesť okrem rabína ktokoľvek z dospelých mužov, ale spravidlatak činí kantor, ktorý ovláda poriadok modlidieb a hebrejčinu a naviac býva ajdobrým spevákom. V synagóge sa často stretávame so sedemramennýmsvietnikom hebrejsky nazývaným "menora". Ten sa stal symbolom izraelského13
- Page 5: 1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HO
- Page 9 and 10: 2.1.8 Židovská spoločnosť v dob
- Page 11: 3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobi
- Page 17 and 18: "kazisvety", lebo všade, kde zasia
- Page 19 and 20: 4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 1
- Page 21 and 22: F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na
- Page 23 and 24: V koncentračnom tábore Dachau pô
- Page 25 and 26: A ako to bolo s deportáciami zo Sl
- Page 27 and 28: 4.4.3 Židovský odbojV armádach p
- Page 29 and 30: ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W
chráme, horké byliny(<strong>na</strong>jčastejšie chren) znázorňujú horkosť otroctva, zatiaľ čopetržlen alebo zemiak pripomí<strong>na</strong>jú jar. Sladká zmes z ovocia, ví<strong>na</strong> a korenia<strong>pre</strong>dstavuje hmotu, z ktorej izraelskí otroci v Egypte vyrábali tehly. Počas hostinysa pijú štyri poháre ví<strong>na</strong> a <strong>na</strong> stole je pripravený pohár <strong>pre</strong> proroka Eliáša, ktoréhoŽidia považujú za zvestovateľa príchodu mesiáša. Otec <strong>pre</strong>dčítava zo zvláštnejknihy modlitieb, ktorá sa volá Pesachova hagada.3.3 Nový rok - Roš Haša<strong>na</strong>Podľa Židov je dňom stvorenia sveta. Rov<strong>na</strong>ké pravidlá platia ako <strong>na</strong> šabat.Okrem toho je ešte sviatkom ako Deň trúbenia, Deň spomienky, Deň súdu.Trúbenie <strong>na</strong> baraní roh tzv. šofar má veriacich <strong>pre</strong>budiť z mravnej ochablosti.Súčasne pripomí<strong>na</strong> zmluvu medzi Bohom a Izraelom <strong>na</strong> hore Si<strong>na</strong>j, kde tiež znelšofar. Deň spomí<strong>na</strong>nia - <strong>na</strong> vlastné skutky a potreba <strong>na</strong>praviť ich. Deň súdu - tentodeň je človek celý deň súdený. Boh podľa skutkov určuje, kto bude zapísaný dobožej Knihy mŕtvych a kto do Knihy živých, komu je súdené bohatstvo a komubieda. Nepriaznivý osud možno odstrániť pokáním, zbožnosťou a dobročinnosťou.Deň zmierenia (Jom Kipur). Židia nepracujú a držia pôst celý deň.Myšlienka uzmierenia <strong>pre</strong>dpokladá obnovu vzťahu k Bohu, <strong>pre</strong>dtým sa však človekmusí uzmieriť s ľuďmi, ktorým nejako ublížil a má ich požiadať o odpustenie ešte<strong>pre</strong>dtým, keď sa začne modliť. Tento deň Židia spomí<strong>na</strong>jú aj <strong>na</strong> mŕtvych.3.4 Základné črty náboženského kultuNa záver treba ešte zhrnúť základné črty náboženského kultu. Miestomžidovskej bohoslužby bol pôvodne jeruzalemský chrám. Po jeho zničení Rimanmiroku 70 sa ústrednou inštitúciou náboženského života stala sy<strong>na</strong>góga. Ko<strong>na</strong>jú sa vnej <strong>pre</strong>dovšetkým bohoslužby, ale slúži aj ako miesto výučby a spoločenskéhostyku. V tejto súvislosti môžem podotknúť, že pri začiatku výučby o holokauste jenávšteva sy<strong>na</strong>gógy veľmi silným motivačným prvkom, u žiakov vzbudí záujem ožidovskú problematiku, ktorý môžeme ďalej vhodne rozvíjať <strong>na</strong> vyučovacej hodine.(pozri prílohu 1).Najvýz<strong>na</strong>mnejšie postavenie v sy<strong>na</strong>góge má rabín, (hebrejsky "rav", "rabi"),ktorý býva duchovným vodcom židovskej obce a z<strong>na</strong>lcom náboženského práva.Bohoslužbu môže viesť okrem rabí<strong>na</strong> ktokoľvek z dospelých mužov, ale spravidlatak činí kantor, ktorý ovláda poriadok modlidieb a hebrejčinu a <strong>na</strong>viac býva ajdobrým spevákom. V sy<strong>na</strong>góge sa často stretávame so sedemramennýmsvietnikom hebrejsky <strong>na</strong>zývaným "menora". Ten sa stal symbolom izraelského13
Change language