Námety na využitie dejín a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek

Svätenie soboty sa spomína v Tóre pri putovaní púšťou po odchode z Egypta.Zbieranie potravy - manny, ktorú dával Izraelitom Hospodin mohlo byť len na jedendeň, lebo ináč sa pokazilo. Len v piatok dostávali 2x toľko a strava vydržala čerstváa neskazená až do soboty. Sobota je napodobením stavu, ktorý jestvoval počasprvej soboty opísanej v Tóre. Bol to stav harmónie, stav pôvodného bytia sveta,ktorý nebol narušený činnosťou človeka a zároveň stav oddychu človeka, prírody ajBoha. Sobota nám pripomína tento harmonický stav bytia, ktorý jestvoval nasamom počiatku po stvorení, ale zároveň nám pripomína očakávanie budúcejharmónie, ktorá je spojená s príchodom Mesiáša. Sobota nie je útekom od práce,lenivosťou, ako sa často v dejinách nesprávne chápal tento židovský sviatok. Alenaopak je to vzdanie úcty práci, len kto pozná prácu (melacha) aj oddych(menucham) môže oceniť jedno i druhé.Tento predpis mal v antickej spoločnosti ďalekosiahle sociálne dôsledky,lebo zákaz sa týkal aj sluhov, otrokov. Každú sobotu sa v synagóge počas rannejbohoslužby čítala Tóra - vždy jeden odsek (sidra). Tóru čítali Židia aj doma, deti sňou oboznamovali od malička.3.2 PesachPesach - je prvým z troch putovných sviatkov hebrejského kalendára.Sviatok trvá osem dní od 15 - 22 nisanu (apríl). Len dva prvé a posledné dni majúsviatočný charakter a nesmie sa pracovať. Prostredné štyri dni sú označené akopolosviatok a môže sa vykonávať bežná činnosť. Označenie "putovný" pripomína,že Židia museli touto dobou putovať do jeruzalemského chrámu. Sviatok Pesach,alebo "Sviatok prekročenia" slávia Židia vyslobodenie Izraela z egyptskéhootroctva a sám názov sviatku súvisí s desiatou egyptskou ranou, ktorou Hospodinusmrtil všetko prvorodené v zemi spurného faraóna. Podľa Biblie Boh ušetrildoslova "prekročil" (hebrejsky "pasach") domy zotročených Izraelcov, ktorí priniesliobeť baránka a potom pod vedením Mojžiša opustili Egypt.Iným názvom Pesachu je "Sviatok nekvasených chlebov". Podľa BiblieIzraelci opustili miesto otroctva tak rýchle, že im nestačilo vykvasiť cestopripravené k pečeniu chleba. Vzali si preto na cestu len pražené múčne placky -macesy. V nadväznosti na tento príbeh sa po celý sviatok Pesach nesmie jesť ničkvasené. V hebrejčine takéto potraviny nazývame "chames".Hneď po večernej modlitbe v synagóge sa koná domáca pobožnosť spojenáso slávnostnou večerou. Tento obrad sa nazýva "seder" (poriadok), lebo celávečera má presný poriadok. Na slávnostnom stole nesmie chýbať sederova misa,na nej tri macesy a päť pokrmov so symbolickým významom. Pečená kosťpripomína obeť baránka, vajce je spomienkou na sviatočné obete v jeruzalemskom12