Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek Námety na využitie dejÃn a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek
Mišna (Opakovanie, Učenie) - je písaná hebrejsky, je základom židovskéhoživota. Člení sa do šiestich častí a zahŕňa poľnohospodárske predpisy, sviatky,sviatočné predpisy, predpisy o svadbe, o rozvode, trestné právo, očisťovanie -zákony rituálnej čistoty a nečistoty.Talmud - (najmä babylonský) sa stal základom židovskej kultúry.Neobsahuje len nábožensko - právne texty, ale aj udalosti zo života učencov aetické poučenia.Na základe štúdia dejín židovského národa, by mali žiaci dospieť k názoru,že Židia patria k najstarším národom sveta, s bohatou históriou, národom, ktorý bolčasto veľmi ťažko skúšaný, dodržiaval striktne svoje tradície a náboženstvo a čo jehlavné, nikdy sa nevzdal, aj keď jeho situácia bola veľmi zlá. Žiakom trebazdôrazňovať, že napriek odlišnostiam kresťanského a židovského náboženstvamajú jeden spoločný základ. Kresťanstvo sa oddelilo od židovstva. Určujúcoukresťanskou tézou vo vzťahu k Židom sa stala myšlienka odmietajúca "ľud starejzmluvy - Židov" v mene "ľudu novej zmluvy - kresťanov". Tento zákon znamenal,že podľa cirkvi kresťanstvo plne nahradilo židovskú náboženskú tradíciu a poslanieIzraela sa navždy skončilo. Cirkev sa povýšila na jedinú pravú dedičku biblickéhoposolstva. Židovským dejinám a duchovnému smerovaniu sa tak upieral akýkoľveksamostatný význam. Židia ale zostali verní odkazu svojich otcov, odmietali krst atrvali na svojom výklade Božieho slova, čo cirkev považovala za prejavneposlušnosti a nepriateľstva. Tak boli Židia považovaní za nepriateľovkresťanstva. Tvrdošijnosť s akou Židia zachovávali svoje tradície, bola údajnepríčinou ich prekliatia. Pretože neprijali spasiteľstvo Ježiša Krista, "odpadli odBoha" boli mu "neverní" a Stvoriteľ ich vraj zavrhol. Naproti tomu cirkev povýšil.Tak kresťanstvo vysvetľovalo a ospravedlňovalo diskrimináciu a prenasledovanieŽidov. Roku 313 priniesol Edikt milánsky kresťanstvu neobmedzenú náboženskúslobodu a právne postavenie Židov sa zhoršilo. Cisár Konštantín trestal akékoľvekpriestupky na židovstve smrťou, ale aj tých, ktorí bránili Židom prijať kresťanstvo.Cisár Theodosius II. vo svojom Theodosiovom kódexe (roku 438) politickydegradoval Židov vo vnútri kresťanskej spoločnosti. Judaizmus prirovnával knákazlivej chorobe, pred ktorou sa kresťania mali chrániť. Roku 534 nadobudolplatnosť Justiniánov kódex. Toto dielo zásadne ovplyvnilo zákonodarstvo v celejEurópe, obsahovalo ostré protižidovské ustanovenia. Židia napríklad nesmelizastávať verejné úrady, stavať nové synagógy. Bol zakázaný pohlavný styk medziŽidmi a kresťanmi.10
3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobitnými tradíciami a zvykmi vyjadrujú Židia zásady svojho náboženskéhovyznania nazývaného judaizmus. Judaizmus však znamená viac ako pravidelnémodlitby, oslavu sviatkov, či dodržiavanie zvláštnych pravidiel jedenia. Skôr akonáboženskou náukou je spôsobom života, ktorý zahŕňa ľudské konanie odnarodenia po smrť. Na základe Talmudu musia Židia dodržiavať zvláštnenáboženské predpisy - "micvot" (hebrejsky) je ich 270 (48 kladných a 222záporných). Mnohé z príkazov judaizmu sa stali súčasťou morálky a etiky najmä priustanovení tzv. Desatora.Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Z tohto dôvodupripadajú židovské sviatky každý rok na iný dátum bežného kalendára. Názvyjednotlivých mesiacov sú: nisan, íjar, sivan, tamuz, av, elul, tišri, chešvan, hislev,tevet, ševat, adar. Sviatky židovského kalendára delíme na:1. Vysoké sviatky - Roš Hašana - Nový rokJom Kipur - pôstny deň2. Pútnické sviatky - Pesach, Šavuot, Sukkot, Šemini, Acerer Simchat Tóra.3. Spomienkové dni - 10 Tever, 15 Tamuz, 9 av,Sú spomienkou na tragické udalosti zničenia dvochchrámov, a iné tragické udalosti v Jeruzaleme.4. Polosviatky - Tu bi – Švat (Nový rok stromov), Purrim, Lag ba - Ómer,Chamuha - Sviatok zasvätenia jeruzalemského chrámu.Zo všetkých sviatkov židovského kalendára najdôležitejšia je sobota.3.1 Sobota (sabat, šabat)Veľkú pozornosť jej venuje Tóra aj Talmud. V knihe Genezis Boh stvoril svetza sedem dní, šesť dní pracoval a siedmy deň odpočíval. Pre Židov je deňodpočinku sobota. Svätenie jedného dňa v týždni prevzali od Židov kresťania ajmohamedáni. Kresťania svätia nedeľu a islam piatok. Príprava na sobotu začínalauž v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domácepráce a pod. sa zastavovali. Gazdiné mali pripravené jedlá v piatok večer aj nasobotu. Samotný sviatok šabat začal v piatok popoludní návštevou rituálnehokúpeľa - mik ve, aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote a aj vo sviatočnomoblečení. Sobota slúžila na očistu tela aj duše. Hovorilo sa, že bedár, ktorý saponáhľa v piatok večer do kúpeľa, prichádza na začiatku soboty do svojejdomácnosti ako veľmož a kráľ. Platí to nielen pre neho, aj pre celú jeho rodinu.11
- Page 5: 1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HO
- Page 9: 2.1.8 Židovská spoločnosť v dob
- Page 13: chráme, horké byliny(najčastejš
- Page 17 and 18: "kazisvety", lebo všade, kde zasia
- Page 19 and 20: 4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 1
- Page 21 and 22: F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na
- Page 23 and 24: V koncentračnom tábore Dachau pô
- Page 25 and 26: A ako to bolo s deportáciami zo Sl
- Page 27 and 28: 4.4.3 Židovský odbojV armádach p
- Page 29 and 30: ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W
Miš<strong>na</strong> (Opakovanie, Učenie) - je písaná hebrejsky, je základom židovskéhoživota. Člení sa do šiestich častí a zahŕňa poľnohospodárske <strong>pre</strong>dpisy, sviatky,sviatočné <strong>pre</strong>dpisy, <strong>pre</strong>dpisy o svadbe, o rozvode, trestné právo, očisťovanie -zákony rituálnej čistoty a nečistoty.Talmud - (<strong>na</strong>jmä babylonský) sa stal základom židovskej kultúry.Neobsahuje len nábožensko - právne texty, ale aj udalosti zo života učencov aetické poučenia.Na základe štúdia dejín židovského národa, by mali žiaci dospieť k názoru,že Židia patria k <strong>na</strong>jstarším národom sveta, s bohatou históriou, národom, ktorý bolčasto veľmi ťažko skúšaný, dodržiaval striktne svoje tradície a náboženstvo a čo jehlavné, nikdy sa nevzdal, aj keď jeho situácia bola veľmi zlá. Žiakom trebazdôrazňovať, že <strong>na</strong>priek odlišnostiam kresťanského a židovského náboženstvamajú jeden spoločný základ. Kresťanstvo sa oddelilo od židovstva. Určujúcoukresťanskou tézou vo vzťahu k Židom sa stala myšlienka odmietajúca "ľud starejzmluvy - Židov" v mene "ľudu novej zmluvy - kresťanov". Tento zákon z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l,že podľa cirkvi kresťanstvo plne <strong>na</strong>hradilo židovskú náboženskú tradíciu a poslanieIzraela sa <strong>na</strong>vždy skončilo. Cirkev sa povýšila <strong>na</strong> jedinú pravú dedičku biblickéhoposolstva. Židovským dejinám a duchovnému smerovaniu sa tak upieral akýkoľveksamostatný výz<strong>na</strong>m. Židia ale zostali verní odkazu svojich otcov, odmietali krst atrvali <strong>na</strong> svojom výklade Božieho slova, čo cirkev považovala za <strong>pre</strong>javneposlušnosti a nepriateľstva. Tak boli Židia považovaní za nepriateľovkresťanstva. Tvrdošijnosť s akou Židia zachovávali svoje tradície, bola údajnepríčinou ich <strong>pre</strong>kliatia. Pretože neprijali spasiteľstvo Ježiša Krista, "odpadli odBoha" boli mu "neverní" a Stvoriteľ ich vraj zavrhol. Naproti tomu cirkev povýšil.Tak kresťanstvo vysvetľovalo a ospravedlňovalo diskrimináciu a <strong>pre</strong><strong>na</strong>sledovanieŽidov. Roku 313 priniesol Edikt milánsky kresťanstvu neobmedzenú náboženskúslobodu a právne postavenie Židov sa zhoršilo. Cisár Konštantín trestal akékoľvekpriestupky <strong>na</strong> židovstve smrťou, ale aj tých, ktorí bránili Židom prijať kresťanstvo.Cisár Theodosius II. vo svojom Theodosiovom kódexe (roku 438) politickydegradoval Židov vo vnútri kresťanskej spoločnosti. Judaizmus prirovnával knákazlivej chorobe, <strong>pre</strong>d ktorou sa kresťania mali chrániť. Roku 534 <strong>na</strong>dobudolplatnosť Justiniánov kódex. Toto dielo zásadne ovplyvnilo zákonodarstvo v celejEurópe, obsahovalo ostré protižidovské ustanovenia. Židia <strong>na</strong>príklad nesmelizastávať verejné úrady, stavať nové sy<strong>na</strong>gógy. Bol zakázaný pohlavný styk medziŽidmi a kresťanmi.10
Change language