Námety na využitie dejín a kultúry Židov pre výchovu žiakov ... - Infovek

1 OTÁZKY A PROBLÉMY VÝUČBY O HOLOKAUSTEPre mnohých učiteľov je vyučovanie holokaustu pomerne zložité, lebo jespojené so silnými emocionálnymi reakciami žiakov. Naším cieľom na hodináchobčianskej náuky a dejepisu je vyvolať spolucítenie, empatiu s obeťami a niekedysa neubránime ani slzám, keď počúvame rozprávanie väzňov o utrpení, ktoréprežívali v koncentračnom tábore. Je na učiteľoch hľadať najvhodnejší spôsobvýučby o holokauste primeraný veku žiakov. Stretla som sa aj s ojedinelýmnázorom o výučbe holokaustu tzv. šokovou metódou. Napríklad premietnuť žiakomfilm z koncentračného tábora s detailnými zábermi na mŕtve, zohyzdené telá obetí.Tieto zábery majú žiakov vydesiť, a tak ich vychovávať. Nie som zástancom takejtoformy vyučovania o holokauste.Podľa môjho názoru vo vyučovaní o holokauste musí byť istá postupnosť,systematičnosť. Najprv by sa mali žiaci dozvedieť základné informácie o Židoch, ožidovskom náboženstve – judaizmu o ich zvykoch a tradíciách, ktorými sa odlišujúnapríklad od kresťanov. Veľmi potrebné je v tejto súvislosti odstraňovať skreslenépredstavy, antisemitské stereotypy o Židoch napríklad, že Židia spôsobili smrťKrista. Až potom môžeme pristúpiť k vysvetľovaniu motívov, ktoré viedli Nemcov kvyvražďovaniu Židov.Žiakom by sme mali vysvetliť, že Židia neboli zabíjaní kvôli ichnáboženskému presvedčeniu, ale kvôli príslušnosti k etnickej skupine. Pri výučbe oholokauste by sme nemali zabudnúť, že diskriminovaní okrem Židov boli aj inéskupiny - Cigáni (Rómovia), Slovania, komunisti, homosexuáli, jehovisti, černosi,katolícki duchovní a protestanti.Rovnako je nesmierne dôležité žiakom zdôrazniť, že nie všetci Nemci súzodpovední za holokaust. Aj keď protinacistické sily neboli dostatočne silné navytvorenie serióznej opozície voči Hitlerovi, existoval aktívny odpor vo formeštrajkov a niektorí jednotlivci odmietali plniť rozkazy a vystupovali protinacionálnemu socializmu. Napríklad Herbert Baum - komunista bol s ďalšímidvadsiatimi príslušníkmi skupiny popravený. Ďalšou skupinou odporu voči Hitlerovibola "Die Weisse Rose" (Biela ruža) - Mníchovská skupina študentov bola v roku1943 zatknutá a popravená. Ďalšiu skupinu tvorili "Der Kreisauer Kreis"(Kreisauerský kruh) Graf von Moltke, Peter Graf Yorck von Wartenburg, ktorívytvorili kľúčový dokument odporu voči Hitlerovi - "Grundsätzlicke Erkärung" -- (Zásadné vyhlásenie). Pripravili aj atentát na Hitlera 20. júla 1944 a Graf vonMoltke bol zatknutý a 11.januára 1945 popravený.5

2.1.3 Mojžiš, odchod Židov z Egypta do Zeme zasľúbenejBiblia hovorí, že Mojžiš sa narodil v Egypte a pochádzal z rodu Jákobovhopotomka Leviho. Mojžiš znamená "narodený, zrodený syn". Podľa biblickej povestisa Mojžišovi zjavil na hore Sinaj Hospodin, ktorý ho poveril, aby vyviedol Izraelcovz Egypta do Kanaánu označovaného ako Zem zasľúbená. Tak sa stalo. Počasštyridsaťročného putovania púšťou sa Hospodin zjavil Mojžišovi na hore Sinaj ajeho prostredníctvom dal Izraelu na kamenných doskách vyryté Učenie(Tóru),potom Boh podľa Biblie uzavrel s Izraelom zmluvu: Stal sa Izraelu Bohom aIzraelci jeho božím ľudom. Všetky tieto deje majú hlboký náboženský obsah,vysvetľujú povahu vzťahu človeka a Boha, zvláštne postavenie spoločenstvaIzraela a jeho poslanie vo svete. Etický zákon Izraela - Desatoro - má priamvšeľudský význam. Tento kódex zostal v platnosti počas celých dejín až dodnešných dní a stal sa základom etiky ľudstva.2.1.4 Dávidové a Šalamúnove kráľovstvoPostupne sa izraelské kmene usadzovali, zaoberali sa poľnohospodárstvoma remeslami. Židia si zvolili kráľovskú formu vlády oveľa neskôr. Prvým izraelskýmkráľom sa stal biblický Saul (1020 - 1004 pred o.l.), ktorý vynikal v boji sFilištíncami. Nasledoval ho populárny Dávid (1004 - 965 pred n.l.) Najvýznamnejšíkráľ židovskej histórie. Dôležitým Dávidovým činom bolo zjednotenie izraelskýchkmeňov do jedného celku. Za svoje hlavné mesto si zvolil Jeruzalem. Podarilo samu vytvoriť silné kráľovstvo. Osudy Dávidovho rodu a jeho panovanie zachycujúbiblické Samuelové knihy, počiatok Prvej kráľovskej knihy a Prvé knihy kroník.Nástupcom Dávida sa stal jeden z jeho synov Šalamún (960 - 922 pred o.l.)Hlavným Šalamúnovým činom bola stavba jeruzalmského chrámu na počesťHospodina. Šalamúnovi sú pripisované knihy Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní.2.1.5 Izraelské a judské kráľovstvoNapriek predvídavej politike Šalamúna sa jeho nástupcom nepodarilo udržaťjednotu kráľovstva. Došlo k rozštiepeniu na severnú časť (Izrael) s hlavnýmmestom Samáriou a južnú časť (Judea), s hlavným mestom Jeruzalemom.Rozštiepenie bolo vyvolané rastúcim vplyvom susedných veľmocí Egypta a Asýrie,medzi ktorými sa nachádzalo územie obývané Židmi.7

2.1.8 Židovská spoločnosť v dobe rímskej nadvládyCelá oblasť východného Stredomoria vrátane Judey sa dostáva pod rímskyprotektorát roku 64 pred o.l. V roku 70 bol zapálený a zničený druhý chrám a o triroky neskôr padla aj pevnosť Masada. Tak zanikli zvyšky židovskej štátnosti, ktorása obnovila až v roku 1948. Zánik štátu vytvoril nové podmienky existenciežidovského národa. Židia žili rozptýlení medzi ostatné národy sveta. Za to, že sanestratila ich náboženská a národná identita vďačia Farizejom, ktorí začali v Jabnemnoho storočí trvajúcu prácu na tvorbe Talmudu. Prvým učiteľom a zakladateľomškoly bol Jochanan ben Sakkaj. Založil rabínsku akadémiu a zhromažďovalučiteľov a žiakov. Jedným z kultúrnych činov akadémie bol aj nový preklad Tóry zhebrejčiny do gréčtiny. V tomto období sa múčeníkmi viery stali znalci Zákona avykladači halachu. Mnohí skončili svoj život na rímskych popraviskách. (rabi Akiba,rabi Meier).V dobe rímskej nadvlády vystúpil v Galileji a Judey Ježiš z Nazaretu podľakresťanov Kristus. Po jeho ukrižovaní sa začali formovať i prvé kresťanské obce.Ich členovia zo začiatku pochádzali zo židovského a neskôr z nežidovského(pohanského) prostredia.2.1.9 Židovská predstava o BohuPodľa Biblie(1.a 2. kniha Mojžišova) sa Boh zjavil už praotcom, potomMojžišovi na hore Sinaj. Božie meno môže podľa judaizmu vysloviť len veľkňaz vchráme raz za rok, v posvätný Deň zmierenia. Božie meno je vyjadrenéspoluhláskami JHVH. Židia sa vyhýbajú výslovnosti Jahve a miesto toho používajúoznačenie "Boh, Pán, Hospodin". Hospodin - Boh existuje sám je považovaný zazvrchovaného Pána všetkého, existoval pred stvorením. Nie je bohom prírodnéhocyklu, nie je spojený s prírodným dianím, neumiera a nie je oživovaný ako príroda.Naopak príroda vyjadruje boží poriadok. Jeho súčasťou je človek, ktoréhoHospodin povoláva, aby sa staral o svet podľa múdrych božích nariadenízapísaných v Tóre. Boh uvádza do sveta morálku a zákon, človeka stavia predslobodnú voľbu, rozhodovanie sa medzi dobrom a zlom. Hospodin si vyhradilspoločenstvo Izraela ako "svoj ľud". Uzavrel s ním zmluvu a žiada od nehoskutočnú vieru a oddanosť božej vôli. Je predovšetkým Bohom milujúcim, ale tiežtrestajúcim. Takto Boh človeka sprevádza a aktívne zasahuje do dejín. Biblia (zgréckeho "ta biblia" - kniha) sa podľa neskoršieho kresťanského delenia člení naStarý a Nový zákon. Starý zákon (hebrejská Biblia) tvorí súbor židovského Písma.Nový zákon sa zachoval v gréčtine, obsahuje tradície o živote a učení Ježiša Krista(evanjelia) a ďalšie texty spojené s činnosťou apoštolov (Skutky apoštolské, Listy,Kniha zjavenia). Nový zákon židovstvo nezaraďuje do svojej Biblie.9

Mišna (Opakovanie, Učenie) - je písaná hebrejsky, je základom židovskéhoživota. Člení sa do šiestich častí a zahŕňa poľnohospodárske predpisy, sviatky,sviatočné predpisy, predpisy o svadbe, o rozvode, trestné právo, očisťovanie -zákony rituálnej čistoty a nečistoty.Talmud - (najmä babylonský) sa stal základom židovskej kultúry.Neobsahuje len nábožensko - právne texty, ale aj udalosti zo života učencov aetické poučenia.Na základe štúdia dejín židovského národa, by mali žiaci dospieť k názoru,že Židia patria k najstarším národom sveta, s bohatou históriou, národom, ktorý bolčasto veľmi ťažko skúšaný, dodržiaval striktne svoje tradície a náboženstvo a čo jehlavné, nikdy sa nevzdal, aj keď jeho situácia bola veľmi zlá. Žiakom trebazdôrazňovať, že napriek odlišnostiam kresťanského a židovského náboženstvamajú jeden spoločný základ. Kresťanstvo sa oddelilo od židovstva. Určujúcoukresťanskou tézou vo vzťahu k Židom sa stala myšlienka odmietajúca "ľud starejzmluvy - Židov" v mene "ľudu novej zmluvy - kresťanov". Tento zákon znamenal,že podľa cirkvi kresťanstvo plne nahradilo židovskú náboženskú tradíciu a poslanieIzraela sa navždy skončilo. Cirkev sa povýšila na jedinú pravú dedičku biblickéhoposolstva. Židovským dejinám a duchovnému smerovaniu sa tak upieral akýkoľveksamostatný význam. Židia ale zostali verní odkazu svojich otcov, odmietali krst atrvali na svojom výklade Božieho slova, čo cirkev považovala za prejavneposlušnosti a nepriateľstva. Tak boli Židia považovaní za nepriateľovkresťanstva. Tvrdošijnosť s akou Židia zachovávali svoje tradície, bola údajnepríčinou ich prekliatia. Pretože neprijali spasiteľstvo Ježiša Krista, "odpadli odBoha" boli mu "neverní" a Stvoriteľ ich vraj zavrhol. Naproti tomu cirkev povýšil.Tak kresťanstvo vysvetľovalo a ospravedlňovalo diskrimináciu a prenasledovanieŽidov. Roku 313 priniesol Edikt milánsky kresťanstvu neobmedzenú náboženskúslobodu a právne postavenie Židov sa zhoršilo. Cisár Konštantín trestal akékoľvekpriestupky na židovstve smrťou, ale aj tých, ktorí bránili Židom prijať kresťanstvo.Cisár Theodosius II. vo svojom Theodosiovom kódexe (roku 438) politickydegradoval Židov vo vnútri kresťanskej spoločnosti. Judaizmus prirovnával knákazlivej chorobe, pred ktorou sa kresťania mali chrániť. Roku 534 nadobudolplatnosť Justiniánov kódex. Toto dielo zásadne ovplyvnilo zákonodarstvo v celejEurópe, obsahovalo ostré protižidovské ustanovenia. Židia napríklad nesmelizastávať verejné úrady, stavať nové synagógy. Bol zakázaný pohlavný styk medziŽidmi a kresťanmi.10

3 ŽIDOVSKÉ TRADÍCIE A ZVYKYOsobitnými tradíciami a zvykmi vyjadrujú Židia zásady svojho náboženskéhovyznania nazývaného judaizmus. Judaizmus však znamená viac ako pravidelnémodlitby, oslavu sviatkov, či dodržiavanie zvláštnych pravidiel jedenia. Skôr akonáboženskou náukou je spôsobom života, ktorý zahŕňa ľudské konanie odnarodenia po smrť. Na základe Talmudu musia Židia dodržiavať zvláštnenáboženské predpisy - "micvot" (hebrejsky) je ich 270 (48 kladných a 222záporných). Mnohé z príkazov judaizmu sa stali súčasťou morálky a etiky najmä priustanovení tzv. Desatora.Židovský kalendár je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Z tohto dôvodupripadajú židovské sviatky každý rok na iný dátum bežného kalendára. Názvyjednotlivých mesiacov sú: nisan, íjar, sivan, tamuz, av, elul, tišri, chešvan, hislev,tevet, ševat, adar. Sviatky židovského kalendára delíme na:1. Vysoké sviatky - Roš Hašana - Nový rokJom Kipur - pôstny deň2. Pútnické sviatky - Pesach, Šavuot, Sukkot, Šemini, Acerer Simchat Tóra.3. Spomienkové dni - 10 Tever, 15 Tamuz, 9 av,Sú spomienkou na tragické udalosti zničenia dvochchrámov, a iné tragické udalosti v Jeruzaleme.4. Polosviatky - Tu bi – Švat (Nový rok stromov), Purrim, Lag ba - Ómer,Chamuha - Sviatok zasvätenia jeruzalemského chrámu.Zo všetkých sviatkov židovského kalendára najdôležitejšia je sobota.3.1 Sobota (sabat, šabat)Veľkú pozornosť jej venuje Tóra aj Talmud. V knihe Genezis Boh stvoril svetza sedem dní, šesť dní pracoval a siedmy deň odpočíval. Pre Židov je deňodpočinku sobota. Svätenie jedného dňa v týždni prevzali od Židov kresťania ajmohamedáni. Kresťania svätia nedeľu a islam piatok. Príprava na sobotu začínalauž v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domácepráce a pod. sa zastavovali. Gazdiné mali pripravené jedlá v piatok večer aj nasobotu. Samotný sviatok šabat začal v piatok popoludní návštevou rituálnehokúpeľa - mik ve, aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote a aj vo sviatočnomoblečení. Sobota slúžila na očistu tela aj duše. Hovorilo sa, že bedár, ktorý saponáhľa v piatok večer do kúpeľa, prichádza na začiatku soboty do svojejdomácnosti ako veľmož a kráľ. Platí to nielen pre neho, aj pre celú jeho rodinu.11

Svätenie soboty sa spomína v Tóre pri putovaní púšťou po odchode z Egypta.Zbieranie potravy - manny, ktorú dával Izraelitom Hospodin mohlo byť len na jedendeň, lebo ináč sa pokazilo. Len v piatok dostávali 2x toľko a strava vydržala čerstváa neskazená až do soboty. Sobota je napodobením stavu, ktorý jestvoval počasprvej soboty opísanej v Tóre. Bol to stav harmónie, stav pôvodného bytia sveta,ktorý nebol narušený činnosťou človeka a zároveň stav oddychu človeka, prírody ajBoha. Sobota nám pripomína tento harmonický stav bytia, ktorý jestvoval nasamom počiatku po stvorení, ale zároveň nám pripomína očakávanie budúcejharmónie, ktorá je spojená s príchodom Mesiáša. Sobota nie je útekom od práce,lenivosťou, ako sa často v dejinách nesprávne chápal tento židovský sviatok. Alenaopak je to vzdanie úcty práci, len kto pozná prácu (melacha) aj oddych(menucham) môže oceniť jedno i druhé.Tento predpis mal v antickej spoločnosti ďalekosiahle sociálne dôsledky,lebo zákaz sa týkal aj sluhov, otrokov. Každú sobotu sa v synagóge počas rannejbohoslužby čítala Tóra - vždy jeden odsek (sidra). Tóru čítali Židia aj doma, deti sňou oboznamovali od malička.3.2 PesachPesach - je prvým z troch putovných sviatkov hebrejského kalendára.Sviatok trvá osem dní od 15 - 22 nisanu (apríl). Len dva prvé a posledné dni majúsviatočný charakter a nesmie sa pracovať. Prostredné štyri dni sú označené akopolosviatok a môže sa vykonávať bežná činnosť. Označenie "putovný" pripomína,že Židia museli touto dobou putovať do jeruzalemského chrámu. Sviatok Pesach,alebo "Sviatok prekročenia" slávia Židia vyslobodenie Izraela z egyptskéhootroctva a sám názov sviatku súvisí s desiatou egyptskou ranou, ktorou Hospodinusmrtil všetko prvorodené v zemi spurného faraóna. Podľa Biblie Boh ušetrildoslova "prekročil" (hebrejsky "pasach") domy zotročených Izraelcov, ktorí priniesliobeť baránka a potom pod vedením Mojžiša opustili Egypt.Iným názvom Pesachu je "Sviatok nekvasených chlebov". Podľa BiblieIzraelci opustili miesto otroctva tak rýchle, že im nestačilo vykvasiť cestopripravené k pečeniu chleba. Vzali si preto na cestu len pražené múčne placky -macesy. V nadväznosti na tento príbeh sa po celý sviatok Pesach nesmie jesť ničkvasené. V hebrejčine takéto potraviny nazývame "chames".Hneď po večernej modlitbe v synagóge sa koná domáca pobožnosť spojenáso slávnostnou večerou. Tento obrad sa nazýva "seder" (poriadok), lebo celávečera má presný poriadok. Na slávnostnom stole nesmie chýbať sederova misa,na nej tri macesy a päť pokrmov so symbolickým významom. Pečená kosťpripomína obeť baránka, vajce je spomienkou na sviatočné obete v jeruzalemskom12

chráme, horké byliny(najčastejšie chren) znázorňujú horkosť otroctva, zatiaľ čopetržlen alebo zemiak pripomínajú jar. Sladká zmes z ovocia, vína a koreniapredstavuje hmotu, z ktorej izraelskí otroci v Egypte vyrábali tehly. Počas hostinysa pijú štyri poháre vína a na stole je pripravený pohár pre proroka Eliáša, ktoréhoŽidia považujú za zvestovateľa príchodu mesiáša. Otec predčítava zo zvláštnejknihy modlitieb, ktorá sa volá Pesachova hagada.3.3 Nový rok - Roš HašanaPodľa Židov je dňom stvorenia sveta. Rovnaké pravidlá platia ako na šabat.Okrem toho je ešte sviatkom ako Deň trúbenia, Deň spomienky, Deň súdu.Trúbenie na baraní roh tzv. šofar má veriacich prebudiť z mravnej ochablosti.Súčasne pripomína zmluvu medzi Bohom a Izraelom na hore Sinaj, kde tiež znelšofar. Deň spomínania - na vlastné skutky a potreba napraviť ich. Deň súdu - tentodeň je človek celý deň súdený. Boh podľa skutkov určuje, kto bude zapísaný dobožej Knihy mŕtvych a kto do Knihy živých, komu je súdené bohatstvo a komubieda. Nepriaznivý osud možno odstrániť pokáním, zbožnosťou a dobročinnosťou.Deň zmierenia (Jom Kipur). Židia nepracujú a držia pôst celý deň.Myšlienka uzmierenia predpokladá obnovu vzťahu k Bohu, predtým sa však človekmusí uzmieriť s ľuďmi, ktorým nejako ublížil a má ich požiadať o odpustenie eštepredtým, keď sa začne modliť. Tento deň Židia spomínajú aj na mŕtvych.3.4 Základné črty náboženského kultuNa záver treba ešte zhrnúť základné črty náboženského kultu. Miestomžidovskej bohoslužby bol pôvodne jeruzalemský chrám. Po jeho zničení Rimanmiroku 70 sa ústrednou inštitúciou náboženského života stala synagóga. Konajú sa vnej predovšetkým bohoslužby, ale slúži aj ako miesto výučby a spoločenskéhostyku. V tejto súvislosti môžem podotknúť, že pri začiatku výučby o holokauste jenávšteva synagógy veľmi silným motivačným prvkom, u žiakov vzbudí záujem ožidovskú problematiku, ktorý môžeme ďalej vhodne rozvíjať na vyučovacej hodine.(pozri prílohu 1).Najvýznamnejšie postavenie v synagóge má rabín, (hebrejsky "rav", "rabi"),ktorý býva duchovným vodcom židovskej obce a znalcom náboženského práva.Bohoslužbu môže viesť okrem rabína ktokoľvek z dospelých mužov, ale spravidlatak činí kantor, ktorý ovláda poriadok modlidieb a hebrejčinu a naviac býva ajdobrým spevákom. V synagóge sa často stretávame so sedemramennýmsvietnikom hebrejsky nazývaným "menora". Ten sa stal symbolom izraelského13

4 HOLOKAUST - PRÍČINY JEHO VZNIKU A PRIEBEHNa hodinách občianskej náuky, dejepisu či nemeckého jazyka sa nás žiacipýtajú pri vyslovení slova holokaust ako prvé: "Ako je možné, že Nemci zabíjalibezbranných Židov, ženy a deti?" Rozumne mysliaci človek to nemôže aninedokáže pochopiť. Našou úlohou je však zistiť, odkiaľ sa vzala tá "chorobná"nenávisť voči Židom a poukázať na to, aké obrovské následky má páchanienespravodlivosti, násilia a zla na inom národe, menšine či rase. Výchova kľudskosti, tolerancii a znášanlivosti, k dodržiavaniu základných ľudských práv bymala byť nielen hlavnou náplňou vyučovacích hodín občianskej náuky, ale hlavnýmpilierom každej školy.Pojem holokaust je gréckeho pôvodu označuje zápalnu obeť, zničenieohňom. Ako prvý použil toto slovo v prenesenom zmysle nositeľ Nobelovej cenyElie Wiesel. Holokaust v európskych dejinách znamená perzekúcie avyvražďovanie európskych Židov. Židia však používajú pre židovskú tragédiupočas II. svetovej vojny radšej hebrejské biblické slovo " šoa" (v anglickom prepise"holokaust"), čo znamená záhubu - zničenie.4.1 AntisemitizmusHybnou silou holokaustu bol antisemitizmus. Nielen kultúra nemecká, ale ikultúra kresťanská už v stredoveku vyznávala zásadu, že Židia sú od základuodlišní a zlí. Biologická metafora, ktorá tvorí základ nacistického antisemitizmu jemimoriadne pôsobivá. Tvrdí, že zlé vlastnosti Židov tkvejú v ich krvi a popisujúŽidov ako parazitov a bacily. Pre kresťanstvo sa stali Židia nástrojom diabla,pretože vraj odmietli Ježiša a ukrižovali ho. Židia tak boli identifikovaní so zlom,označení za bytosti, ktoré všetko znesvätia a sú v protiklade k najvyššiemu dobru.Židia boli hodnotení podľa morálnych princípov a noriem určitej kultúry. Ľudia, ktorísa so Židmi nikdy nestretli, uverili tomu, že sú služobníkmi diabla, že nesúzodpovednosť za spústu pohrôm vtedajšieho sveta.Židia údajne pracovali proti národným záujmom Nemecka, podkopávalispoločenský poriadok. Nacionálny socializmus a Hitler stotožňovali židovstvo sboľševizmom a boli presvedčení, že útok na budúcu existenciu nemeckej ríše anemeckého národa sa dá údajne očakávať od židovského obyvateľstva navýchode.Židia boli považovaní za parazitov, ktorí spoločnosti neprinášali žiadenúžitok. Židia sa vraj štítia práce a nevykonávajú žiadnu produktívnu činnosť, apreto žijú na úkor spoločnosti a živia sa na účet svojich hostiteľov. Židia boli ako16

"kazisvety", lebo všade, kde zasiahol ich vplyv, nasledovala skaza. Okrem toho boliúdajne organizovaní. Neboli roztrúsení, ale koordinovaní a sledovali jediný cieľ -konať zlo a snažili sa preniknúť do ekonomických štruktúr, čo mohlo zväčšiť ichmoc prostredníctvom ekonomickej nadvlády.4.1.1 Rasizmus, Adolf HitlerVrcholom antisemitizmu bol rasový antisemitizmus. Rasa ako nemennávlastnosť zaisťovala, že sa Žid nikdy nestane Nemcom. S "objavom" nemeckej ažidovskej "rasy" v polovici 19. storočia sa premenil pojem národa (nemecky Volk),ktorý bol doteraz založený na spoločnom jazyku a pôvode, s údajne vedeckýmpojmom rasa.Za základ nemeckého rasizmu bola považovaná germánska krv, z ktorejodvodzovali "pocit sily", "lásku k vlasti" a "nemecký kresťanský duch". Tieto názorysprostredkoval Daniel Jonah Goldhagen v knihe, ktorú môžeme považovať zaencyklopédiu holokaustu "Hitlerovi ochotní katani".Podľa Eleonor Sterlingovej, znalkyni nemeckého antisemitizmu prvejpolovice 19. storočia: "Toto učenie nenávisti bolo medzi ľud rozširovanémnožstvom letákov, plagátov a novinových článkov. Na uliciach a v hostincochprednášali "agitátori" nenávistné prejavy a medzi ľud rozširovali štvavé petície.Koncom 19. storočia sa v Nemecku stala "židovská otázka" najviac diskutovanoutémou a nadobúdala antisemitické črty" (Eleonor Sterling - Judenhass).Dokonca vzdelaní Nemci, intelektuálna a kultúrna elita národa sa z vplyvuantisemitizmu nevymanili nikdy. Veľa Nemcov zostalo po celý život v zajatívlastných predsudkov, iní ho do určitej miery prekonali, málokto sa ich však zbavilúplne.Pri zakladaní weimarskej republiky v roku 1919 nehrali Židia ústrednú rolu.Ekonomická núdza, nedostatok potravín a inflácia v prvých rokoch bola hrozivá.Nemci samozrejme opäť z toho obviňovali Židov. Môžeme teda povedať, žeprakticky všetky významné nemecké inštitúcie a skupiny (vrátane škôl, univerzít aúradníctvo) boli antisemitské. Byť antisemitom bolo v tej dobe prejavomnemeckého vlastenectva.Násilie rástlo aj v médiách a v tlači. Takýmto časopisom, ktorý významneovplyvňoval verejnú mienku obyvateľstva bol týždenník "Der Sturmer" - riadenýnacistickým predákom Júliusom Streicherom. Antisemitská propaganda voči Židombola primitívna a vulgárna. Vďaka týmto novinám sa rozšírila predstava, že Židianepatria k ľudskému plemenu. V roku 1919 bola v Mníchove založená NSDAP(Nacionálno socialistická a robotnícka strana) - najradikálnejšia politická strana akása kedy v európskej histórii chopila moci. Vtedy 29-ročný Adolf Hitler žil vMníchove a vstúpil do strany ako jej siedmy člen. Dostal na starosť propagandu a v17

oku 1921 sa stal ideologickým vodcom a vďaka pozoruhodnému rečníckemutalentu pôsobivým rečníkom. Strana propagovala revanšizmus, militarizmus,antiboľševizmus a antisemizmus. Hitler tvrdil: "V Židoch treba vidieť hlavnú príčinuvšetkých nemeckých nešťastí, vrátane porážky v prvej svetovej vojne, v podlomenínemeckej sily zavedením demokracie" (Mein Kampf, 1924).Hitlerov pivný puč z 8. a 9. novembra 1923, v ktorom sa pokúsil s 2000 -3000 stúpencami zvrhnúť weimarskú republiku, bol potlačený. Súdny procesdopomohol Hitlerovi k ďalšej popularite, lebo súd, ktorý s jeho vecou sympatizoval,mu dovolil užívať lavicu obžalovaných ako improvizovanú rečnícku tribúnu. Deväťmesiacov strávených vo väzení mu poskytlo dosť času na písanie "pamätí", vktorých vysvetlil svoje názory na politiku, Nemecko a Židov. Dielo Mein Kampfposkytuje Nemcom budúcnosť v rasovo harmonickej spoločnosti zbavenej Židov."Svetový Žid bojuje o vládu nad národom. Len koncentrovaná moc národnéhohnevu môže vzdorovať medzinárodnému zotročeniu národov. Takýto proces všakje a zostane procesom krvavým." (Mein Kampf) Hitler bol voči Židom chorobnezaujatý a táto posadnutosť v ňom zostala po celý život. Od Nemcov (sám bolRakúšan) prevzal obrovský strach zo "židovskoboľševického Ruska a z Ostjuden"(Židia z východu). Veril, že Nemecku hrozí od židovského boľševizmu politické,vojenské a biologické nebezpečie. Židia ako tmavá podradná rasa šíria takzvanésyfilidy, nákazlivé nemoci, ktoré sa prenášajú pohlavným stykom. Preto Nemci sanesmeli stýkať so Židmi, aby nenakazili "čistú árijskú" rasu. Podľa Hitlera ľudstvomalo byť usporiadané podľa rasovej hierarchie čisto v biologickom zmysle. "Navrchole sa ocitli nordické národy, ich príslušníci boli vysokí, svetlovlasí a modrookí.Pod nimi sa nachádzali západoeurópske rasy, nasledovali národy južnej Európy,na konci boli Slovania a pod nimi ázijské národy. Na najnižšom stupni - na hranicimedzi ľudskými bytosťami a primátmi boli černosi. Židia do tejto rasovej hierarchieneboli vôbec zaradení. Židia boli ako Antirasa, Podľudia.V skutočnosti ich Nemci považovali za veľmi schopných a vysokointeligentných nepriateľov. Podľa Hitlera "boli intelektuálne vlastnosti Židovzušľachťované v priebehu mnohých stáročí. Dnes platia za šikovných aprefíkaných a v istom zmysle tomu tak bolo vo všetkých dobách."Židia boli podľa Nemcov morálne skazení, stelesňovali spojenie inteligenciea mazanosti s ničomnou podlosťou, a preto ich považovali za najnebezpečnejšíchzo všetkých nepriateľov, s ktorými sa musí jednať úplne inak, ako s ostatnýminárodmi.Antisemitizmus poskytol prostým Nemcom motív k zabíjaniu Židov. Samotnýantisemitizmus však holokaust nevyvolal. Vďaka týmto antisemitským tradíciám sadostali k moci nacisti, ktorí spolu s Hitlerom, hlavným organizátorom a plánovačomholokaustu, uskutočnili vražedný proces vyhladzovania Židov v Európe podnázvom "Endlosung der Judenfrage", alebo "Konečné riešenie židovskej otázky".18

4.2 Prvá fáza holokaustu 1933 - 193930. januára 1933 sa stal Hitler ríšskym kancelárom. Získal moc legálnoucestou. Nacisti sa dostali k moci súhrou viacerých faktorov ako bola hospodárskakríza, nenávisť voči demokratickému zriadeniu weimarskaj republiky, vizionárskapolitika samotného Hitlera a politický a ekonomický chaos. Mnoho Nemcov volilonacistov, lebo v nich videli jedinú silu, ktorá bola schopná obnoviť v krajineporiadok a obnoviť sen o germánskej ríši. Keď Hitler prevzal úrad ríšskehokancelára vyhlásil 5. marca 1933 posledné nemecké voľby. O slobodných voľbáchuž nemohla byť ani reč. (Komunistická strana bola postavená mimo zákona aopozícia bola vystavená silnému zastrašovaniu). NSDAP získala 43,9 % - 17miliónov voličov. Vtedy Hitler fakticky zrušil v Nemecku občianske slobody a vylúčilvšetky mechanizmy, ktoré ho mohli obmedzovať v používaní násilia. Hitler začaluskutočňovať "revolučný program", proti ktorému síce tu a tam protestovali, aleväčšina ho prijala za svoj vlastný.Hitler bol výborný stratég a taktik. Striedal dve formy násilia voči Židom,spontánne, emocionálne, nekontrolované násilie pogromového charakteru. Za týmúčelom boli vytvorené úderné oddiely tzv. hnedé košele - SA (Sturmabteilung),ktoré na uliciach vyvolávali - provokovali výtržnosti, mlátili Židov a niekedy ich ajvraždili. Druhá forma násilia chladná, premyslená a systematická bola právnepodložená a štátom garantovaná. Na druhej strane existovali elitné bezpečnostnéoddiely SS (Schutzstaffel) ako predstavitelia policajnej moci a ako organizátoripremysleného aparátu štátneho násilia namiereného voči Židom.V priebehu prvých šiestich mierových rokov dochádzalo k pravidelnémustriedaniu "emocionálneho" a "štátneho" antisemitizmu. Hitler často improvizovalpodľa udalostí. Postupne sa všetky násilnosti rozrástli a získali vlastný impulz.Ďalšími Hitlerovými významnými pomocníkmi boli Jozef Goebbels, šéf propagandy,podnecoval najnižšie vrstvy k výtržnostiam. Heinrich Himmler, vedúci SS zasachladnokrvne zasahoval svojimi jednotkami. Nacisti tak stupňovali podnieteníGoebbelsovými prejavmi a médiami vlnu protižidovského teroru.4.2.1 Ríšske zákonyAdolf Hitler 15. novembra 1935 predniesol zásadný prejav, v ktorom mu tietoakcie poslúžili ako zámienka k vyhláseniu "norimberských zákonov". V priebehuzjazdu nacionálne socialistickej strany v Norimberku v roku 1935 prijal Ríšskysnem verejným hlasovaním dva zákony, ktoré vošli do dejín ako norimberské. Prvýz nich zákon o ríšskom občianstve stanovil, že ríšskym občanom môže byť lenpríslušník nemeckej, alebo druhovo príbuznej krve. Na tomto základe boli Židiazbavení ríšskeho občianstva a s ním spojených práv.19

Druhý zákon, označený ako zákon na ochranu nemeckej krve a nemeckejcti, zakazoval sobáše medzi Židmi a nemeckými ríšskymi občanmi a rovnako ajmimomanželský styk medzi nimi. Porušením tohto zákona dochádza k spáchaniutrestného činu "hanobenia rasy" trestaného krutými trestami. Takýmito trestami bolrozsudok smrti, alebo smrť bez súdneho rozsudku v koncentračnom tábore.Uvedené zákony nemeckého nacionálneho socializmu určovali "židovskú rasu"nezmyselne podľa biologických krvných vzťahov, v praxi podľa vzťahu kžidovskému náboženstvu k židovskej náboženskej obci. Za Žida bol považovanýkaždý, kto mal aspoň troch židovských prarodičov, aj keď napríklad obidvaja jehorodičia i on sám boli pokrstení, alebo zostali bez vyznania. Kto mal len dvoch alebojedného židovského prarodiča mohol byť považovaný za "miešanca" (Mischling)prvého alebo druhého stupňa, avšak len za predpokladu, že sám nikdy nebolčlenom židovskej obce, prípadne nevstúpil do manželstva so židovskou osobou.Zvláštne prípady predstavovali takzvané miešané manželstvá. Pokiaľ sa "árijský"partner rozhodol nerozviesť, väčšinou to viedlo k určitému zmierneniu či odkladuniektorých perzekučných opatrení voči jeho židovskému druhovi a deťom.Nežidovskí partneri boli prevažne vystavení silnému tlaku, aby sa rozviedli apostihovalo ich aj určité diskriminačné opatrenie.Definícia židovstva podľa norimberských zákonov bola uplatňovaná všade,kam sa rozšírila nemecká moc. Okamžite sa tak stalo aj na území tzv. Sudetskejžupy - československého pohraničia obsadeného v októbri 1938 na zásadeMníchovskej dohody. Potom nasledovali nám známe udalosti 14. marca 1939vznikol tzv. Slovenský štát a 15. marca 1939 Protektorát Čechy a Morava.4.2.2 "Krištálová noc"Druhým medzníkom v histórii "Konečného riešenia" v Nemecku i vobsadenom Rakúsku bol protižidovský pogrom v noci z 9. na 10. novembra 1938nazývaný ako "Krištálová noc". Nemecká propaganda vydávala túto dokonalezorganizovanú akciu za "spontánnu" odpoveď na atentát proti úradníkovinemeckého veľvyslanectva v Paríži. Vykonal ho židovský študent, ktorého vyhnalinemecké úrady spolu s rodičmi a ďalšími tisíckami Židov za nemecko-poľskúhranicu. V osudnú noc bolo vypálených 267 synagóg a vyplienených 7500židovských obchodov. Črepy a zničené cennosti symbolizovali názov "Krištálovánoc". Pri Ríšskom pogrome bolo zabitých 91 židovských osôb a 30 000 Židov bolouväznených a odvlečených do koncentračného tábora v Dachau. (Pozri prílohu10). Svet počul hrozby na adresu Židov, vedel o protižidovskom terore v Ríši, svetbol informovaný o rasistických norimberských zákonoch a predsa len máloktorákrajina prejavila ochotu pomôcť. V roku 1938 bola zvolaná medzinárodnákonferencia o probléme židovských utečencov z iniciatívy amerického prezidenta20

F.D. Roosevelta. Zúčastnili sa na nej zástupcovia 32 štátov sveta, nepriniesla všaktakmer žiadne výsledky. Spojené štáty, Veľká Británia a niekoľko zámorskýchštátov síce zvýšili kvóty pre počty židovských utečencov a mohli sa prisťahovať dotýchto krajín po splnení náročných podmienok, avšak ani toto opatrenienezmiernilo hroziacu tragédiu. Britská vláda dokonca podstatne obmedzila na jarroku 1939 židovské prisťahovalectvo do Palestíny. Lode a utečenci často celétýždne a mesiace márne hľadali krajinu, ktorá by ich prijala. Do konca roka 1938opustilo Nemecko 150 000 Židov - 1/3 z celkového počtu. Po obsadení Rakúska sana neistú cestu vydalo ďalších 33 000 utečencov.4.3 Druhá fáza holokaustu 1939 - 1941Napadnutím Poľska 1. septembra 1939 sa začala oficiálne II. svetová vojna.Nacionálni socialisti začali uskutočňovať svoje plány "Nového poriadku v Európe".Po začatí vojny sa stal Hitler pánom nad polovicou okupovaného Poľska a podjeho moc sa dostali 2 milióny poľských Židov. Útoky sa sústreďovali vočikatolíckym intelektuálom a Poliakom, ktorí zastávali dôležité funkcie. Západná časťPoľska bola priamo pripojená k Nemecku ako nová ríšska provincia.Ostatnéúzemia poľského štátu, okrem najvýchodnejšej časti obsadenej Sovietskymzväzom boli vyhlásené za Generálny gouvernement. S postupujúcimi divíziamiwehrmachtu (armády) prichádali i operatívne skupiny bezpečnostnej polície(Ordnungspolizei), ktorú tvorila uniformovaná polícia (Schutzpolizei) a pod ňu patrilipolicajné prápory. K ich hlavným úlohám patrilo riešenie "židovskej otázky", takžesa vlastne stali aktérmi genocídy.4.3.1 Vznik getPodľa ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera sa oblasť vo východnej častiLublinska mala stať akousi "nádobou na smeti" kam nacisti odhodia všetko"nepotrebné" z nových nemeckých provincií okupovaného Poľska. Práve tu malabyť zriadená "židovská rezervácia". Keď "idea židovskej rezervácie" padla, nacistiju mienili nahradiť budovaním veľkých get v Lodži, Lubline a Waršave. Getá bolipodľa propagandy založené na ochranu Židov pred nákazami a kriminalitou. Vskutočnosti mali slúžiť na ich izoláciu, koncentráciu a kontrolu. Getá neboli tábory,ale oplotené, neskôr obmurované časti mesta, v ktorých už predtým žilo veľaŽidov. Životné podmienky boli katastrofálne. Vo Varšave žilo na území 4 km2500 000 ľudí. Hygienické podmienky boli veľmi zlé a ľudia v krátkom čase umieralina podvýživu a rôzne nákazy.21

V roku 1941 boli postupne vybudované 4 vyhladzovacie tábory: Chelmno,Belžec, Sobibor a Treblinka - na základe "Akcie Reinhard" (podľa ReinhardaHeydricha). Do týchto táborov bolo transportované obyvateľstvo z get a boliusmrtení v plynových komorách. Najväčší vyhladzovací tábor Osvienčim(Auschwitz) bol zriadený roku 1940 na území Poľska. K základnému táboru pribudliďalšie Birkenau (Auschwitz II.) a Monowitz (Auschwitz III.) 1941. (Pozri prílohu 8,9)4.3.2 EutanáziaSmrť z milosti alebo akcia T4 (krycí názov podľa adresy sídla nacistickejkancelárie Tiergartenstrasse 4 Munchen) bola v čase nacistickej Tretej ríšezneužívaná. Vychádzala z Darwinovej teórie o selekcii živočíšnych druhov doučenia o vývoji ľudskej spoločnosti. Sociálny darwinizmus poslúžil nacistom navedecké zdôvodnenie ideológie, ktorá hlásala zabíjanie slabších a bezmocných. 1.septembra 1939 dal Hitler príkaz na vykonávanie eutanázie, ktorá sa zo začiatkumala týkať len nevyliečiteľne chorých, neskôr k ním pribudli ľudia nižšej rasy -Židia, Rómovia ale aj Slovania, či príslušníci iných menšín. Hitler poverilvykonávaním zabíjania "bezcenných" ľudí kanceláriu vodcu NSDAP pod vedenímPhilippa Bouhlera. Na vyhľadávanie obetí založili organizáciu s krycím názvom -"Ríšske pracovné spoločenstvo liečebných a opatrovateľských ústavov". Prvécentrum vzniklo v roku 1939 na zámku Grafeneck vo Wúrttemburgu.Čoskoro sa pridali ďalšie a celý podnik dostal krycí názov Akcia T4. Domarca 1941 bolo takto usmrtených okolo 100 000 ľudí. Správy o vraždení sadostali na verejnosť a vyvolali protesty cirkví. Hitler preto formálne 24. augusta1941 Akciu T4 zastavil. Napriek tomu však vraždenie pokračovalo ďalej. Do roku1945 tak prišlo o život ďalších vyše 30 000 ľudí vo zvláštnych oddeleniachkoncentračných táborov vo východnej Európe, kam sa presunul personál Akcie T4.4.3.3 Medicínske pokusyJozef Mengele - nazývaný "Anjel smrti" robil v Osvienčime pokusy sdvojčatami, zúčastňoval sa na selekcii väzňov do plynových komôr a pri sterilizáciižidovských žien. Našli sa aj svedkovia, ktorí odprisahali, že videli Mengeleho akovlastnoručne hodil do pece živé dieťa. Svojimi šialenými pokusmi chcel prispieť kuskutočneniu nemenej šialeného snaženia vyšľachtiť plavovlasého, modrookéhopríslušníka nordickej rasy. (Sedlák, J. 2002: Pracovala s Anjelom smrti. In: Plus 7dní, 2002, str.44-48). S Mengelem pracovala Margita Schwalbová (židovskálekárka v Osvienčime, väzenkyňa, pochádzajúca z Liptovského Mikuláša). Svojespomienky lekárky na Osvienčim opísala v knihe so spoluautorkou KatarínouHradskou - "Žila som životy druhých" (Bratislava 2001).22

V koncentračnom tábore Dachau pôsobil doktor Claus Schilling, známybádateľ tropickej medicíny, ktorý robil pokusy na väzňoch, infikoval ich vakcínouvyvolávajúcou maláriu a zisťoval možnosti imunity väznov voči tejto chorobe.Mnohí na tieto pokusy zomreli.O živote v tomto koncentračnom tábore Dachau, ale aj v Osvienčime aTerezíne napísal bývalý väzeň českého pôvodu Max Mannheimer knihu "SpätesTagebuch". Kniha vyšla aj v češtine pod názvom "Vzpomínky".(Pozri prílohu 4,5) Spánom Maxom Mannheimerom som mala možnosť stretnúť sa na seminári oholokauste v roku 2001 v Dachau. Jeho rozprávanie o pobyte v táboroch boloveľmi zaujímavé. Aj o vážnych veciach vedel hovoriť s nadhľadom a jeho ľudskosťa tragika osudu na mňa hlboko zapôsobila. (V tábore mu zomrela takmer celárodina, ostal mu len jeho brat). Odvtedy sa téma holokaust stala pre mňapredmetom neustáleho záujmu a štúdia. Preto si myslím, že vo vyučovaní oholokauste sú veľmi dôležité výpovede svedkov a konkrétne stretnutia s nimi.Pokiaľ je to možné, mali by sme sa snažiť takéto stretnutia našim žiakomsprostredkovať. Rovnako je veľmi pôsobivé navštíviť miesta, kde sa odohrali tiestrašné udalosti - koncentračné tábory či už v Dachau, alebo Osvienčime čiTerezíne. Na týchto miestach sú teraz múzeá, archívy s množstvom literatúry,ktorá tiež žiakom veľa povie. (Pozri prílohu 3). Rovnako zaujímavá je kniha "Trojísvědectví", ktorú napísali autori Fedor Gál (1945) sociológ a nakladeľ zoSlovenska, Dita Skálová (1920 - 1999) reportérka a novinárka z Čiech a MarkétaZádorová (1923) knihovníčka a prekladateľka z Podkarpatskej Rusi.Zaujímavý je aj osud rodiny, ktorá teraz žije v Izraeli a pochádza zoSlovenska (Topoľčany) Levi a Chana Gilovci - "Osudy jednej rodiny".Žiaci by mali poznať knihu "Sofiina voľba",kde si mala hrdinka "vybrať" jednozo svojich dvoch detí, ktoré malo ísť do plynovej komory. Určite by mali byťspomenuté príbehy Oskara Schindlera a Miep Gies, ktorá riskovala život, aby sapostarala o rodinu Anny Frankovej - kniha "Denník Anny Frankovej" (pozri prílohu6), bola aj sfilmovaná pod názvom "Liebe Kitti". Žiakom môžeme premietnuť ajvideodokumenty "Narodili sa na Slovensku" a "Nezabudli sme". Sú to filmy ovplyve holokaustu na životy obyčajných ľudí. Ukazujú, že nie všetci Nemci bolinacisti, že niektorí ľudia riskovali život na záchranu Židov a že nielen Židia boliobeťami nacistickej perzekúcie.4.4 3. Fáza holokaustu 1941 - 1945Prechod ku konečnej etape masového fyzického vyhladenia európskychŽidov bol spätý s nemeckým plánom dobytia Sovietskeho zväzu, ktoré bolo údajnecentrom svetového židovstva. Sám Heydrich hovoril, že treba zničiť východné23

židovstvo ako liaheň svetového židovstva. Hromadné vyvražďovanie židovskéhoobyvateľstva strieľaním predstavovalo význačný rys nemeckého vedenia vojny.Podľa Hitlera malo byť zavraždených 5 miliónov sovietskych Židov. Podobný osudmali očakávať aj Židia deportovaní z iných európskych krajín na obsadenésovietske územie. (Pozri prílohu 12). Pohotovostné oddiely (Einsatzgruppen)dostali za úlohu realizovať toto masové strieľanie. Spočiatku to boli popravy vmenšom rozsahu a keď si na to zvykli, tak nasledovalo strieľanie v masovommeradle. K prvej hromadnej poprave zastrelením došlo 2.júla 1941 v ukrajinskommeste Lutsk, kde príslušníci zvláštneho komanda zastrelili viac ako 1100 Židov.Himmler navštevoval miesta jednotlivých masakier a dostával aj písomné hláseniaod Einsatzgruppen, že genocídne akcie boli úspešne vykonané. Najväčší masakertrval dva dni, odohral sa v októbri 1941 v Babi Jaru na okraji Kijeva a bolo pri ňomzastrelených 33 000 Židov.Pre Hitlera nastal čas, aby spečatil svoje proroctvo a splnil sľub týkajúci salikvidácie európskych Židov. Prechod k vyhladzovaciemu "riešeniu problému"sovietských Židov znamenal "konečné riešenie" pre všetkých Židov. Prípravaďalších fáz genocídneho programu trvala od roku 1941 do roku 1942.Najvýznamnejšími udalosťami bolo vybudovanie táborov smrti. V Osvienčimevyskúšali Nemci prvé "malé" plynové komory s cyklónom B (kyanovodík) a takzavraždili asi 850 osôb. Systematicky sa začalo s vyhladzovaním v roku 1942 vOsvienčime - Birkenau. V Chelmne začali Nemci s vyvražďovaním Židov z geta vLodži v plynových vozňoch. Ďalšie tábory smrti boli už spomínané koncentračnétábory - Belzec, Sobibor, Treblinka.(Pozri prílohu 11).4.4.1 Konferencia vo Wannsee - Berlín 20.1.1942Na konferencii sa hovorilo o "Konečnom riešení" 11 miliónov európskychŽidov. Podľa Eichmanna vysokí úradníci, oficieri SS vyslovili súhlas s toutoskutočnosťou. Nie je však pravdou, že tu sa rozhodli o vyhubení Židov, pretožetragédia masových vrážd Židov bola v tom čase už dlho skutočnosťou. (Pozripríloha 7).4.4.2 Deportácie. Deportácie na SlovenskuNásilné vysťahovanie židovských občanov do nacistických vyhladzovacíchtáborov sa začalo v roku 1942. Medzi nemeckým obyvateľstvom boli nesmiernepopulárne. Antisemitská výchova sa prejavila v plnom rozsahu. Boli však ajvzácne výnimky, keď napríklad Nemci pomohli približne 10 000 nemeckým Židomuniknúť deportáciám a ukrývali ich. Známy je aj prípad osobného protestu biskupaWurma, ktorý napísal Hitlerovi list odsudzujúci vyhladzovanie Židov.24

A ako to bolo s deportáciami zo Slovenska? Okolo výkladu deportácií sazrodilo mnoho legiend a mýtov, ktoré zrejme úzko súvisia aj s protirečivýmvýkladom Slovenského štátu. Revizionistickí historici (prof. Milan S. Ďurica a prof.František Vnuk) o holokauste tvrdia, že za všetko môžu Nemci a Slováci na tomnemali účasť. Snažia sa predovšetkým zbaviť zodpovednosti Slovenského štátu zavyvraždenie troch štvrtín židovskej komunity (57 000 osôb). Dokonca priminuloročnom 60. výročí deportácií zo Slovenska sa opäť ozývali hlasy onacistickom nátlaku, že celú akciu poza chrbát prezidenta, vlády i parlamentu tajnezosnoval premier V. Tuka, ale keď sa "obídení" ustavní činitelia dozvedeli, ževysťahovaných vraždia, tak deportácie vraj dali zastaviť. Polopravdy sa zmenili naúčelovú lož. Poďme sa pozrieť na to, ako to v skutočnosti bolo podľa významnéhoslovenského historika Dr. Ivana Kamenca. Pri skúmaní deportácií treba vychádzaťz faktu, že tragédia sa nezačala ani pri nakladaní do dobytčích vagónov, ani predbránami plynových komôr, tam "iba" logicky vyvrcholila. Začínala sa už v čase, keďsa vyčlenila (podľa majetkového, náboženského či rasového kritéria) skupina 89000 občanov, ktorých vládnuca moc označila za nepriateľov štátu, národa zapríčinu všetkých problémov, ktoré slovenskú spoločnosť postihli. (Kamenec, I2002: Fakty o deportáciách. In: Plus 7 dní, 2002, str.76-80).Systematické protižidovské opatrenia sa stali súčasťou vládnych izákonodárnych nariadení Slovenského štátu, samovládnucej Hlinkovej slovenskejľudovej strany a jej orgánov, najmä Hlinkovej gardy. V roku 1940 po prijatí"arizačného zákona" sa začala likvidácia židovského majetku. Z približne 12 300židovských firiem bolo arizovaných len približne 2000, ostatné boli likvidované.Predmetom arizácie bolo aj 100 000 ha pôdy, 10 000 Židov stratilo prácu a muselosa rekvalifikovať. Snaha o vytvorenie get, či pracovných táborov na Slovenskunebola možná pre nedostatok finančných prostriedkov. Prostriedky, ktoré boliodobraté Židom by museli byť použité na ich prevádzku. Týchto prostriedkov všakuž viac nebolo - arizácia a likvidácia židovského majetku znamenali nie prevodtohto majetku do "arijskych" rúk, ale ich rozkradnutie. Systematické zbavovaniepolitických, občianskych a nakoniec aj základných ľudských práv vyvrcholiloformálne vydaním vládneho nariadenia o právnom postavení Židov - tzv.Židovského kódexu (september 1941). Toto nariadenie, ktoré zaviedlo do praxerasový princíp, patrilo k najkrutejším antisemitským právnym normám v modernýchdejinách Európy. Židia sa tak stali úplne bezprávnou skupinou obyvateľstva a najeho základe sa 25. marca 1942 začali deportácie "na práce v nových domovochna východe".Edita Grosmanová z Humenného, manželka spisovateľa LadislavaGrosmana autora diela Obchod na korze, ktoré sa preslávilo svojou filmovouverziou, spomína na toto obdobie takto: "Mala som sedemnásť. Moja sestra bola odva roky staršia. Do Popradu nás priviezli z Humenného. Keď sme sa ocitli pred25

udovou synagógy, vedeli sme, že cesty späť niet." Edita Grosmanová spolu sosestrou pracovali na regulácii riek. "Zima bola taká, že šaty zamrzli priamo na nás."- dodáva. Všetko bolo hrozné. Na rodnú hrudu sa vrátila hneď po skončení vojny,bez sestry, ona to neprežila. Tešila sa na návrat domov. Privítanie však bolootrasné: "Šak vás prišlo vecej, jak vás pošlo". Potom ležala 3 roky v nemocnici skostnou tuberkulózou. Hovorí, že to bolo horšie, ako tri roky v lágri. V nemocnici sazoznámila aj s manželom. Po okupácii ruskými vojskami 1968 sa pani Editaodsťahovala do Izraela. (Ondráš, O. 2002: Odhalili pamätnú tabuľu obetiamholokaustu. Edita Grosmanová nezabudla, ako ju po návrate z koncentračnéhotábora vítali domáci. In: Zemplínske noviny, 25. marca 2002.)Deportácie židovských žien a dievčat v roku 1942 boli vyvrcholením politikyslovenskej vlády, ale aj snemu, Štátnej rady a prezidenta. Slovenská strana prijalaponuku Nemcov, aby vyviezla Židov zo Slovenska na územie okupovanéhoPoľska. V roku 1941 podpísal Tuka v Bratislave s vyslancom nacistickéhoNemecka Ludinom dohodu o deportácii Židov - slovenských štátnych príslušníkova za každého deportovaného sa zaviazala zaplatiť slovenská strana 500.- RM(5000.- SK) "Nemecká strana nepredpokladala, že by sa na slovenskej stranevyskytli nejaké problémy." (Toto je citácia Docenta Eduarda Nižňanského z knihyŽidovská komunita na Slovensku 1938 -1945. Tieto materiály získal na základeštúdia archívnych dokumentov z konferencie vo Wansee roku 1942.)Od 25. marca do 25. októbra bolo z územia Slovenského štátu násilnevyvezených 57 628 židovských obyvateľov, z ktorých sa konca vojny dožilo ibaniekoľko sto ľudí. Zastavenie deportácií malo rôzne dôvody - jednou z nich bolazmena medzinárodnej a najmä vojenskej situácie, varovanie Vatikánu a rastúciodpor voči deportáciám. Na Slovensku ostalo po prvej vlne deportácií okolo 20 000Židov, ktorí tu žili v nerovnoprávnom postavení, 4000 ich bolo v pracovnýchtáboroch a strediskách, niektorí tzv. užitoční Židia vykonávali naďalej svojepovolania. (lekári, lekárnici, veterinári a ďalší odborníci.)Na jeseň 1944 po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorápotláčala SNP, došlo k obnoveniu deportácií. V druhej etape 1944 - 45 bolodeportovaných 13 500 Židov, pričom 1000 bolo popravených priamo na územíSlovenska a 10 000 sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva. Narozdiel od slovenskej vlády sa slovenské obyvateľstvo zachovalo statočne, o čomsvedčí aj skutočnosť, že nám patrí prvé miesto v počte zachránených Židovdomácim obyvateľstvom.Deportácie boli jednoznačne zločinom proti ľudskosti, porušením domácich imedzinárodných právnych noriem.26

4.4.3 Židovský odbojV armádach protihitlerovskej koalície bojovalo okolo milión židovskýchvojakov. Len v radoch sovietskej armády to bolo 450 000 - 470 000 mužov. Aničeskí a slovenskí Židia neboli za druhej svetovej vojny pasívne obete nacistickejzvôle. Významnú kapitolu židovského ozbrojeného odboja vo východnejEurópe tvorila účasť Židov v partizánskych jednotkách na okupovanom území. VPoľsku, Rusku, Bielorusku a v Litve vznikali samostatné židovské oddiely. Židia sana strane povstalcov zúčastnili i bojov SNP v roku 1944.Zvláštne miesto v židovskom odboji zaujímala Židovská brigáda. Vznikla vrámci britskej armády ako zmiešaná židovsko-arabská jednotka dobrovoľníkov.Keď vojna skončila, členovia Židovskej brigády sa podieľali na presune preživšícheurópskych Židov do Talianska. V roku 1946 bola rozpustená, mnohí členoviaprešli do poloilegálnej židovskej Hagany na území Palestíny. V jej rámci sa potomuskutočnil boj za vznik iraelského štátu. Do britskej armády narukovalo celkom30 000 židovských dobrovoľníkov usadených v Palestíne, z nich 5000 sa staločlenmi Židovskej brigády.Nacistickému "konečnému riešeniu židovskej otázky" padlo za obeť6 miliónov európskych Židov. Najväčšie straty utrpelo židovské obyvateľstvoPoľska (2 700 000) a ZSSR (2 100 000). Veľké straty na životoch boli aj vMaďarsku (550 000), Rumunsku (220 000), bývalé Československo (272 000), ztoho na území Čiech (80 000), a na území Slovenskej republiky 70 000, na južnomSlovensku okupovanom Maďarskom 42 000, bývalá Podkarpatská Rus (80 000).Ľudská predstavivosť nestačí úplne vnímať hrôzu týchto čísel. Za každým ztýchto 6 000 000 zavraždených treba vidieť konkrétnu ľudskú bytosť s jej menom aosudom. Suchopárne faktá o počte obetí treba nahradiť rozprávaním oindividuálnych osudoch, o svedectvách tých, ktorí prežili. Tak sa nám história stanebližšou, hmatateľnou, reálnejšou a vryje sa nám nielen do pamäti, ale aj do srdca.27

ZÁVERNa základe štúdia dejín židovského národa by sme mali žiakom poskytnúťpravdivý a reálny obraz o živote Židov, pozitívne hodnotiť ich pevnú vierua vytrvalosť, s akou po stáročia dodržiavajú svoje tradície, zvyky a sviatky. Mali bysme vyzdvihnúť ich vzdelanosť a snahu neustále sa zdokonaľovať, nech už sarealizovali v akejkoľvek činnosti (ako lekári, hudobníci, vedci, spisovatelia, ale ajremeselníci a obchodníci). Nemali by sme zabudnúť na významné osobnostižidovského pôvodu, ktorí pochádzajú zo Slovenska napríklad: HeinrichHeine - nemecký básnik bol pôvodom zo Slovenska, jeho matka je údajnepochovaná na cintoríne v Hlohovci a jeden z jeho strýkov Mikuláš Pressburgpochádzal z Bratislavy. Z Liptovského Mikuláša pochádzal významný nakladateľ vBerlíne Samuel Fischer, hlavný rabín Britského spoločenstva národov SamuelHerman pochádzal zo Zemplínskej Širokej. Ktovie, možno práve vysokávzdelanosť príslušníkov židovského národa bola dôvodom, prečo chcel Hitlervyhubiť od koreňov tento národ. My však s potešením môžeme konštatovať, že samu to nepodarilo úplne uskutočniť.Vyučovanie o holokauste je náročné, vyžaduje od učiteľa všeobecný prehľada dobrú orientáciu v histórii, ale predovšetkým to má byť vysoko morálna osobnosť,ktorá dokáže o tolerancii, ľudských právach nielen učiť, ale ich aj prakticky navyučovacej hodine dodržiavať.Výučba o holokauste bude účinná vtedy, keď sa bude realizovať formouprierezovej výučby. Dejepis, literatúra, občianska náuka i výchova, umenie,zemepis, náboženská výchova, etická výchova, nemecký jazyk i biológia, všetkytieto predmety sa môžu zapojiť do výučby o holokauste. Pre holokaust je typickétzv. zážitkové učenie a netradičné formy vyučovania napr. návšteva Múzeažidovskej kultúry (Prešov, Bratislava), pamätníkov venovaných obetiam holokaustu(koncentračné tábory), návšteva synagógy, židovského cintorína a podobne.Osobitne chcem vyzdvihnúť výpovede svedkov, poprípade čítanie z kníhspomienok bývalých väzňov. Žiakov by sme mali viesť k väčšej aktivite asamostatnosti pri práci s autentickým materiálom, dokonca aj v origináli vnemeckom jazyku. Keď sa nám podarí vzbudiť záujem žiakov o holokaust, keď sivyberú holokaust za tému Stredoškolskej odbornej činnosti, môžeme byť spokojní.Len aktívny prístup k ľudským právam zabráni intolerancii, neonacizmu,diskriminácii, násiliu a vojnám vo svete. Len tak si môžeme byť istí, že saholokaust už nikdy viac nezopakuje.28

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYBenz, W. 2000: Geschichte des Dritten Reiches (Dejiny Tretej ríše).Munchen: Nakladateľstvo Verlag C. H. Beck, 2000.ISBN 3-406-46765-2Distel, B. - Benz, W. 1994: Das Konzentrationslager Dachau 1933 -1945(Koncentračný tábor Dachau 1933-1945)Geschichte und Bedeutung (Dejiny a význam) 1. AuflageMunchen: Bayerische Landeszentrale fur politischeBildungsarbeit, 1994.Franek, J. 1998: Judaizmus. Bratislava: Archa, 1998.ISBN 80-7115-146-7Gál, F. - Skálová, D. - Zádorová, M. 2000: Trojí svědectví. Praha: Nakladatelství Gplus G, 2000. ISBN 80-86103-35-8Gilovci, L. - CH. 2001: Osudy jednej rodiny. Bratislava: Vydal Zingt Print, 2001.Goldhagen, D.ISBN 80-88997-11-91997: Hitlerovi ochotní katani. Praha: Nakladatelství Lidovénoviny, 1997.Hradská, K. - Schwalbová, M. 2001: Žila som životy druhých. Zo spomienoklekárky na Osvienčim. Zvolen: Vydal Klemo, 2001. ISBN80-968662-0-6Johnson, P. 1995: Dějiny židovského národa. Praha: Rozmluvy, 1995.ISBN 80-85336-31-6Kamenec, I. 1998: Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1998.Kamenec, I. 2002: Fakty o deportáciách. In: Plus 7 dní, 2002.Mešťan, P. 2000: Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska(1989-1999). Bratislava: SNM a Múzeum židovskej kultúry.2000. ISBN 80-8060-040-6Nižňanský, E.Ondráš, O.1999: Židovská komunita na Slovensku 1938-1945. Prešov:Univerzum 1999.2002: Odhalili pamätnú tabuľu obetiam holokaustu. EditaGrosmanová nezabudla, ako ju po návrate z koncentráku vítalidomáci. In: Zemplínske noviny, 25.marca 2002.Sadek, V. - Pavlát, L. 2001: Židé. Dějiny a kultúra. Praha: Židovské múzeum vPraze. 2001. ISBN 80-85608-43-X29

ZOZNAM PRÍLOHObr. 1: Pohľad na bývalú synagógu vo Vranove nad TopľouPohľadnica z roku 1937Obr. 2: Ortodoxný Žid - Predaj náboženských kníh pri vchodových dveráchdomu Bethaus. Agudat Israel - zjednotenie ortodoxných Židov.Zdroj Seminár o holokauste Dachau 2001.Obr. 3: Dachau - miesto stretnutia a výmeny názorov na minulosťZdroj - publikácia o meste DachauObr. 4: Titulná strana knihy Maxa Mannheimera: Spätes TagebuchObr. 5: Úvodná strana knihy Maxa Mannheimera s venovaním.Obr. 6: Titulná strana knihy Anne Frank - TagebuchObr. 7: Mapa - Na smrť predurčení Židia 20.január 1942Zdroj - seminár o holokauste Dachau 2001.Obr. 8: Mapa - Sieť táborov na území Nemecka a okupovaných krajín.Zdroj - seminár o holokauste Prešov 2002Obr. 9: Mapa - Nemeckí Židia a víťazstvo nacizmu 1933-1938Zdroj - seminár o holokauste Dachau 2001.Obr. 10: Mapa - Ničenie synagóg "Krištálová noc" 9.11.1938Zdroj - seminár o holokauste Dachau 2001.Obr. 11: Mapa - Deportácie, masakry a prvé tábory smrti 12.1941Zdroj - seminár o holokauste Dachau 2001.Obr. 12. Mapa - Vyvražďovanie Židov na území bývalého ZSSR (od 22.júnado 16 júla 1941). Zdroj - seminár o holokauste Dachau 2001.30