SbornÃk pÅÃspÄvkÅ¯ 2012 - Katedra hydromelioracÃ a krajinnÃ©ho ...

More documents

Recommendations

Info

Katedra hydromeliorací a krajinného inženýrství, FSv ČVUT v PrazeVODA A KRAJINA 2012morfológiou dna. Je jednou z posledných prirodzene meandrujúci tokov na Slovensku a spolu sbrehovými porastmi predstavuje biokoridor regionálneho významu. Drietomica je vodný tok nastrednom Považí prameniaci na území Česka pod hlavným hrebeňom Lopenickej vrchoviny v BielychKarpatoch v nadmorskej výške okolo 520 m n.m. Je pravostranným prítokom Váhu, s dĺžkou 22,5 km(z toho 13,5 km na Slovensku a 9 km v Čechách) a plocha povodia má 116 km 2 . Úsek toku od štátnejhranice až nad obec Drietoma je chráneným územím - Prírodná pamiatka Drietomica. V dolnom úsekuDrietomice nastáva ukladanie splavenín v koryte a bifurkačná činnosť.Obr. 1 Mapa Slovenska a lokalizácia tokov Drietomica (nad mestom Trenčín) a Slatina, Zdroj:www.kanoistika.sk2.2 Hydromorfologický prieskumTok Slatina aj Drietomica bol rozdelený do 10 charakteristických oblastí podľa morfologickýchvlastností na konkrétnych úsekoch. Tieto oblasti boli charakterizované reprezentačnými úsekmio dĺžke 100 m, ktoré sú uvedené v tab.1 a 2. Brehová vegetácia bola na úsekoch zaznamenávaná preobidva brehy do šírky 50 m.Číslo Reprezentačný úsekLokalizáciaúseku1 Pred Hriňovskou vodnou nádržou v podhorskej oblasti EXTRAVILÁN2 Hriňová - po vodnej nádrži Hriňová INTRAVILÁN3Obec Hriňová, po prítoku Bystrô, pri rybochode a betónovomstupniINTRAVILÁN4 Pri obci Korytárky EXTRAVILÁN5 Pri obci Kriváň EXTRAVILÁN6 Detva – výrobné družstvo v lokalite INTRAVILÁN7 Pri obci Zvolenská Slatina (prirodzený referenčný úsek) EXTRAVILÁN8 Obec Slatinka - stav po povodni (regulovaný referenčný úsek) INTRAVILÁN9 Pri obci Vígľaš pri cestnom moste EXTRAVILÁN10 V obci Vígľaš pri železničnej trati INTRAVILÁNTab. 1 Reprezentačné úseky na toku SlatinaČíslo Reprezentačný úsekLokalizáciaúseku1 Pramenná oblasť severne od obce Vyškovec EXTRAVILÁN2 Revitalizovaný úsek v obci Vápenice INTRAVILÁN3 Úsek v obci Rovné (napájanie na rybník) INTRAVILÁN4 SR – ČR hranica na Slovenskej strane pri odpočívadle EXTRAVILÁN5 Referenčný úsek pre úkryty, za obcou Drietoma nad mostom EXTRAVILÁN6Úsek za obcou Drietoma pod mostom (prirodzený referenčnýúsek)EXTRAVILÁN252
Katedra hydromeliorací a krajinného inženýrství, FSv ČVUT v PrazeVODA A KRAJINA 20127Regulovaný úsek v centre obce Drietoma (regulovanýreferenčný úsek)INTRAVILÁN8 Regulovaný úsek pri poľnohosp. družstve Drietoma nad mostom INTRAVILÁN9 Úsek pri poľnohosp. družstve Drietoma pod mostom INTRAVILÁN10 Regulovaný úsek v Kostolnom-Záriečie pred ústím do Váhu INTRAVILÁNTab. 2 Reprezentačné úseky na toku Drietomica2.2.1 Metodika QBRQBR ("Qualitat del Bosc de Ribera" alebo Hodnotenie kvality brehovej vegetácie) je jednoduchámetóda pre posúdenie kvality habitatu pobrežných lesov (sprievodnej a brehovej vegetácie toku).QBR index bol navrhnutý a vyvinutý pre použitie na tokoch v Stredozemnej oblasti v Španielsku.Môže byť tiež užitočný ako nástroj pre definovanie 'veľmi dobrého ekologického stavu' pre potrebyEC Rámcovej smernice o vode. QBR index je založený na štyroch komponentoch pobrežnýchbiotopov: totálny porast sprievodnej a brehovej vegetácie, jeho kvalita, štruktúra a záznam zmien vtoku. Tiež berie do úvahy rozdiely geomorfológie toku. Tieto rozdiely sú merané jednoducho,kvantitatívnym spôsobom. Hodnotiace skóre sa pohybuje medzi 0 a 100 bodov. Očakáva sa, že indexQBR môže byť vhodný pre použitie v miernych a polosuchých zemepisných oblastiach, bez zmien vhodnotení. Taxonomické vedomosti nie sú nutné, stačia znalosti miestnych rastlín a je nutné rozlišovaťmedzi natívnym a introdukovaným druhom stromu [1], [2].2.2.2 Metodika RCERCE (The Riparian, Channel and Environmental Inventory) je metóda pre posúdenie fyzickeja biologickej kondície a kvality malých tokov v nížinách, dolinách a poľnohospodárskej krajine.Formulár obsahuje 16násť okruhov, ktoré definujú kvalitu brehovej a vodnej vegetácie, morfológiukoryta a brehov toku, spôsob využívania krajiny v okolí toku a jeho biologickú kondíciu [3].Biologická kondícia je zameraná na posúdenie stavu ichtyofauny a makrozoobentosu, no sleduje sai stav neživého organického materiálu. Je niekoľko metód, ktorými sa môže v teréne robiť zbermakrozoobentosu. My sme zvolili zahraničnú metódu pre zber dát na menších tokoch a riekach„kick/sweep sampling method“ (voľným prekladom „metóda zberu rozvírením materiálu na dnetoku“) s použitím podberáku trojuholníkového tvaru s veľkosťou očiek 1mm.2.2.3 Metodika BEHIJe to metóda stanovenia stupňa ohrozenosti brehov vodných tokov eróziou „Bank Erosion HazardIndex“ – BEHI, ktorá hodnotení ohrozenosť brehov eróziou v súvislosti s pôdoochrannou funkcioubrehovej vegetácie. Metódu zostavil ROSGEN a je založená na kvantifikácii stupňa ohrozenosti pôdyeróziou na brehoch vodných tokov. BEHI vychádza z určenia indexu „Bank Erosion Hazard Index“ nazáklade meraných/vypočítaných parametrov a určenia reálneho/potenciálneho BEHI [4], [5].2.2.4 Metodika HMSHMS (Habitat Modification Score, nástroj River Habitat Survey - RHS) je metodika prehodnotenie zmien habitatu toku vytvorených človekom a vyhodnotenie fyzického stavu toku. Ječiastkovým nástrojom metodiky RHS a dá sa použiť bez zmien a potreby databázových údajov RHS.River Habitat Survey je metóda vyvinutá a používaná od roku 1994 v Anglicku. V súčasnosti satestuje a zavádza aj v iných krajinách EU v rámci riešenia medzinárodného grantu STAR. Používa sana hodnotenie hydromorfologických charakteristík tečúcich vôd [6].2.2.5 Metodika RGARGA (Rapid Geomorphic Assessments) je metodika pre hodnotenie stability a citlivosti tokuvzhľadom na sedimentačné procesy v toku. Vytvorená bola v Amerike a úspešne ho používa americkýtím pod vedením Andrewa Simona [7].253
Page 3:
SBORNÍK PŘÍSPĚVKŮ KONFERENCE V
Page 6 and 7:
Katedra hydromeliorací a krajinné
Page 8 and 9:
Page 10 and 11:
=>=>Katedra hydromeliorací a kraji
Page 12 and 13:
Page 14 and 15:
Page 16 and 17:
Page 18 and 19:
Page 20 and 21:
Page 22 and 23:
Page 24 and 25:
Page 26 and 27:
Page 28 and 29:
Page 30 and 31:
Page 32 and 33:
Page 34 and 35:
Page 36 and 37:
Page 38 and 39:
Page 40 and 41:
Page 42 and 43:
Page 44 and 45:
Page 46 and 47:
Page 48 and 49:
Page 50 and 51:
Page 52 and 53:
Page 54 and 55:
Page 56 and 57:
Page 58 and 59:
Page 60 and 61:
Page 62 and 63:
Page 64 and 65:
Page 66 and 67:
Page 68 and 69:
Page 70 and 71:
Page 72 and 73:
Page 74 and 75:
Page 76 and 77:
Page 78 and 79:
Page 80 and 81:
Page 82 and 83:
Page 84 and 85:
Page 86 and 87:
Page 88 and 89:
Page 90 and 91:
Page 92 and 93:
Page 94 and 95:
Page 96 and 97:
Page 98 and 99:
Page 100 and 101:
Page 102 and 103:
Page 104 and 105:
Page 106 and 107:
Page 108 and 109:
Page 110 and 111:
Page 112 and 113:
Page 114 and 115:
Page 116 and 117:
Page 118 and 119:
Page 120 and 121:
Page 122 and 123:
Page 124 and 125:
Page 126 and 127:
Page 128 and 129:
Page 130 and 131:
Page 132 and 133:
Page 134 and 135:
Page 136 and 137:
Page 138 and 139:
Page 140 and 141:
Page 142 and 143:
Page 144 and 145:
Page 146 and 147:
Page 148 and 149:
Page 150 and 151:
Page 152 and 153:
Page 154 and 155:
Page 156 and 157:
Page 158 and 159:
Page 160 and 161:
Page 162 and 163:
Page 164 and 165:
Page 166 and 167:
Page 168 and 169:
Page 170 and 171:
Page 172 and 173:
Page 174 and 175:
Page 176 and 177:
Page 178 and 179:
Page 180 and 181:
Page 182 and 183:
Page 184 and 185:
Page 186 and 187:
Page 188 and 189:
Page 190 and 191:
Page 192 and 193:
Page 194 and 195:
Page 196 and 197:
Page 198 and 199:
Page 200 and 201:
Page 202 and 203:
Page 204 and 205: Katedra hydromeliorací a krajinné
Page 218 and 219: W [cm]I.II.III.IV.V.VI.VII.VIII.IX.
Page 220 and 221: W [cm]W [cm]I.I.II.II.III.III.IV.IV
Page 304 and 305:
Page 306 and 307:
Page 309:
ISBN 978-80-01-05107-8
show all

SbornÃ­k pÅÃ­spÄvkÅ¯ 2012 - Katedra hydromelioracÃ­ a krajinnÃ©ho ...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

SbornÃk pÅÃspÄvkÅ¯ 2012 - Katedra hydromelioracÃ a krajinnÃ©ho ...