13.07.2015 Views

Sborník příspěvků 2012 - Katedra hydromeliorací a krajinného ...

Sborník příspěvků 2012 - Katedra hydromeliorací a krajinného ...

Sborník příspěvků 2012 - Katedra hydromeliorací a krajinného ...

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>Katedra</strong> hydromeliorací a krajinného inženýrství, FSv ČVUT v PrazeVODA A KRAJINA <strong>2012</strong>v ktorej už nie je natoľko evidentná fyzikálna podstata výpočtov a parametrov ako v predchádzajúcomprípade. Nie sú natoľko náročné na vstupné údaje o povodí. Koncepčné modely prechádzajú vmatematické konštrukcie, ktoré napodobňujú správanie originálu napríklad iba na základe hlavnýchpríčin (dažďová zrážka) a ich výstupom je generalizovaný účinok – napríklad prietok v záverečnomprofile povodia.Krokom ešte ďalej v tomto smere sú dátovo riadené modely. Ide o modely podstatne založené napozorovaní - dátach. Tieto modely zahŕňajú matematické rovnice, ktoré ale už ani nie sú inšpirovanéfyzikálnymi procesmi v povodí (čo pri koncepčných modeloch ešte zostáva), ale získajú sa analýzoudát – súčasne vstupnými a výstupnými časovými radmi. Ich najznámejším predstaviteľom sú umeléneurónové siete. Tak ako ľudská nervová sústava má stále tú istú štruktúru pre riešenie rôznychproblémov, aj umelá neurónová sieť je v podstate dopredu daná štruktúra (model), ktorá si „učením“osvojuje rôzne problematiky. Vzhľadom na to, že tieto modely explicitne nepopisujú príčinnézávislosti, hovoríme im aj čierne skrinky.V tejto práci bol porovnaný dátovo riadený model založený na metóde Support Vector Machine[1], s fyzikálnym modelom s priestorovo distribuovanými parametrami Wetspa pre účel predpovedeprietokov.2 OPIS SKÚMANEJ LOKALITYObr. 1 Postupová doba v povodí BelejÚzemie pre riešenie tejto štúdie tvorilo povodie slovenského toku Belá po vodomerný profilLiptovský Hrádok s plochou 239,68 km 2 . Rieka Belá vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potokav nadmorskej výške 967 m n. m. a ústi do rieky Váh. Z klimatického hľadiska povodie Belej patrí dorelatívne chladnej oblasti Slovenska. Režim zrážok má jednoduchý ročný chod, s jedným minimom vzime (zvyčajne vo februári) a s jedným maximom v lete (jún až júl). Pribúdanie zrážok s rastomnadmorskej výšky je v povodí pomerne pravidelné. Ročný úhrn zrážok stúpa od 900 mm vPodbanskom až na 1800 mm na Kasprovom vrchu. Leto sa vyznačuje letnými búrkami, najmä v júni av júli, spôsobenými prílivom chladnejšieho oceánskeho vzduchu. Koncom leta a v jeseni je pomernestály a vyrovnaný ráz počasia; august je často najteplejší mesiac roka. Z hľadiska rozdelenia režimuodtoku prechádza rieka Belá cez dve oblasti: vysokohorskú s typom režimu odtoku prechodnesnehovým a stredohorskú so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku. Maximálny denný prietok vovodomernej stanici Liptovský Hrádok v skúmanom období bol nameraný dňa 25.7.2001 a tokonkrétne 58,75 m 3 .s -1 a minimálny bol nameraný 23.6.2006 a to 1,24 m 3 .s -1 . V povodí jednoznačneprevládajú letné povodne, podmienené intenzívnymi lejakmi z výrazného teplotného rozhrania nadKarpatami.16

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!