Sborník příspěvků 2012 - Katedra hydromeliorací a krajinného ...

Katedra hydromeliorací a krajinného inženýrství, FSv ČVUT v PrazeVODA A KRAJINA 2012ostriež zelenkavý - Perca fluviatilis Ca.1 A.1.4 Et SDzubáč veľkoústy - Sander lucioperca Ca.2.1 B.2.5 Et LDzubáč volžský - Sander volgensis Ca.2.1 B.2.5 Et ?SDX. Býčkovité - Gobiidaebýčko piesočný - Neogobius fluviatilis Ca.1 B.2.7 Re ?SDvysvetlivky:Potravné skupiny: Ca.1 – nešpecializované mäsožravé, Ca.2 – špecializované mäsožravé, Ca.2.1 – rybožravé, Ca.2.3 - zooplanktónožravé,He.2 – špecializované rastlinožravé, He.2.1 – makrofytofágne, He. 2.2 – mikrofytofágne, Eu – všežravéReprodukčné skupiny: A – nehniezdiče, A.1 – neres na otvorenom podklade, A.1.1 – pelagofily, A.1.2 – litopelagofily, A.1.3 – litofily,A.1.4 – fytolitofily, A.1.5 – fytofily, A.1.6 – psamofily, A.2 – ukrývače, A.2.3 – litofily, A.2.5 – ostrakofily, B – strážce, B.1 – vyhľadávačepodkladu, B.1.4 – fytofily, B.2 – hniezdiče, B.2.2 – polyfily, B.2.5 – fytofily, B.2.7 – speleofilySkupiny vo vzťahu k prúdu: Re – reofilný, Et – eurytopný, Li – limnofilnýSkupiny vo vzťahu k migrácii: SD – migrujúci do 100 km, NM – nemigračný, LD – migrujúci nad 100 kmTab. 1 Zoznam druhov rýb úseku Váhu medzi VN Kráľová a VN Selice a ich základná ekologickácharakteristika zostavená na základe výsledkov prieskumov, rybárskych úlovkov a dostupnej literatúryDruhA – nad prístavomB – pri lodenicin % D n % Dbelička európska - Alburnus alburnus 148 41,6% Iboleň dravý - Aspius aspius 20 5,6% IIhrúz škvrnitý - Gobio gobio 2 2,0% IVjalec tmavý- Leuciscus idus 2 0,6% Vlopatka dúhová- Rhodeus amarus 73 20,5% Iplotica červenooká - Rutilus rutilus 56 54,9% I 110 30,9% Islnečnica pestrá - Lepomis gibbosus 24 23,5% Iostriež zelenkavý -Perca fluviatilis 18 17,6% Ibýčko piesočný - Neogobius fluviatilis 2 2,0% IV 3 0,8% VSpolu 102 100,0% 356 100,0%vysvetlivky:n - počet ulovených jedincov% - percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov rýbD - stupeň dominancie, I - eudominantný, II - dominantný, III - subdominantný, IV - recedentný, V - subrecedentnýTab. 2 Počet ulovených jedincov (n), percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov rýb (%) a stupeňdominancie (D) na jednotlivých lokalitách2.3 Modelovanie kvality akvatického habitatuFundované modelovanie biologických parametrov si vyžaduje v každom jednotlivom prípadesystematickú a opakovateľnú analýzu funkcie toku. Pre takéto modelovanie predstavujú štandard vEurópe modely založené na princípe IFIM - Instream Flow Incremental Methodology. Základommetódy IFIM - čiže prírastkovej metódy prúdenia v toku, je v USA vyvinutý simulačný systémRHABSIM (River Habitat Simulation System), ktorý sa používa pre analýzy vzťahu medzi tokom abiotickými zložkami prostredia, pričom tento vzťah je spojitou funkciou prietoku. RHABSIMoptimalizuje celkový výnos rýb na základe určovania životných podmienok v závislosti na prietoku atopografii koryta. Podrobnejšie sa o spomínanej metóde a simulačnom systéme pojednáva vnasledujúcej literatúre. [1, 2, 3, 4, 5, 6, 7].Program RHABSIM vyhodnocuje váženú využiteľnú plochu po jednotlivých bunkách, ktoré súdeterminované rozdelením priečnych profilov. V nich je určená hĺbka, rýchlosť, prípadne ďalšieparametre. V prípade ramennej sústavy Váhu to bola len hĺbka, lebo rýchlosť toku bola prioritnéurčovaná manipuláciou na VD Kráľova. Dôležité pre niektoré ryby je skutočnosť, že registrujúprúdenie, respektíve, že vnímajú rameno ako prúdovú oblasť. Ďalším krokom je charakteristikabiotickej zložky habitatu prostredníctvom vhodnostných kriviek príslušných druhov rýb. Vhodnostnékrivky sú grafickým znázornením preferencie hlavných abiotických zložiek mikrohabitatu.Vhodnostné krivky boli odvodené iba pre hĺbku a to z nasledujúcich dôvodov:V období neresu je prioritná hĺbka toku. Negatívne pôsobí predovšetkým vysoká hodnotarýchlosti toku. Je predpoklad, že pri štandardných prietokov vytvára ramenná sústava prúdovýtieň, ktorý je vhodný pre obdobie neresu146