Január 2011 - ŽSR

január 2011mesačník zamestnancov Železníc Slovenskej republikyročník XXI.Tvár ŽSR 2011Železničiari starostamiŽelezničná dopravná cesta atraktívnejšiaFoto: Ivan HUTLÁKVzácna návšteva na východnej hranici

AKTUALITYČaká nás náročné obdobieVážené dámy, vážení páni, milí kolegovia!S príchodom nového roku 2011 mi dovoľte popriať vám všetkonajlepšie, hlavne veľa zdravia, šťastia, úspechov a spokojnosti,tak v rodinnom kruhu, ako aj v práci a medzi spolupracovníkmi.Aby ste mali veľa síl, trpezlivosti a aj motivácie v každodennomživote, aby vám nechýbalo odhodlanie, ale aj radosť a pohoda.Nový rok 2011, to ste asi pocítili všetci od prvých dní, začaldosť hekticky a v rovnakom duchu bude ešte nejaký čas aj pokračovať.Mojou prvoradou úlohou je spolu s kolegami z manažmentuzabezpečiť plynulý chod firmy, bezpečnú, a pokiaľmožno, bezproblémovú každodennú prevádzku našich tratí.Ruka v ruke s ňou ide aj stratégia firmy a ciele, ktoré súvisias modernizáciou tratí a zvýšením prestíže železničnej dopravyv rámci Slovenska a Európy.Najdôležitejšou prioritou pre fungovanie ŽSR je v tejto chvílizásadné zvýšenie efektivity firmy. Musíme dôkladne zvážiť a potomprijať systematické kroky, ktoré prinesú výraznú úsporu nákladova vyrovnané hospodárenie našej spoločnosti v priebehudvoch rokov.Jedine pri preukázateľne efektívnom manažovaní, správea údržbe železníc nám štát môže zvýšiť dotáciu zo súčasných 119miliónov eur na potrebných 260 miliónov eur ročne.Určite aj k vám prenikli rôzne informácie ohľadne prepúšťania,zmeny organizačnej štruktúry ŽSR či dopadov, ktorým máŽSR čeliť v najbližšom období. Otázky a odpovede týkajúce satýchto tém vás z pochopiteľných dôvodov zaujímajú asi najviac.Od môjho nástupu do funkcie sa snažím presadiť také systémovékroky, aby sme dlhodobo stabilizovalifirmu. Tie začínajú a končiana kvalitných ľuďoch a financiách.Ekonomická efektivita ŽSR postránke našich nákladov je limitujúcimfaktorom pre všetky ďalšiekroky. Všetky tri železničné spoločnostiv spolupráci s ministerstvomdopravy, výstavby a regionálnehorozvoja, ako aj v spolupráci s ministerstvomfinancií pripravujúproces revitalizácie, ktorý začalhneď po výmene manažmentovv týchto spoločnostiach.Rozumné prehodnotenie a úspora nákladov je, aj stále zostáva,prvoradou požiadavkou na každom pracovisku. Po rokovaniachna všetkých úrovniach, vrátane odborárov, a prebiehajúcichanalýzach bude jasné, ako na tom sme a aké opatreniabudeme musieť prijať. Otázka znižovania osobných nákladovbude obzvlášť citlivo zvažovaná, ale považujem ju za nevyhnutnú.Záleží na každom z nás, ako sa s úlohou zníženia nákladova prosperity vyrovnáme. Analýzu fungovania železničnýchspoločností prerokovala vláda SR a následne jej bude predloženýnávrh revitalizačného projektu. O výsledkoch vás, samozrejme,budeme informovať aj prostredníctvom časopisu. Prajem vámveľa úspechov do ďalších dní.Vladimír Ľupták,generálny riaditeľ ŽSRVýznam a perspektívuželezničného uzla posilnímeJán Figeľ, 1. podpredseda vlády SR a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, sa priamov teréne oboznámil s pracoviskami železničného uzla v Čiernej nad Tisou. Minister v železničiarskompracovnom odeve (druhý zľava).Foto: Dana SCHWARTZOVÁPerspektíva železničného nákladnéhoprekladiska v Čiernej nad Tisou by sanemala oslabovať, ale práve naopakposilňovať. - Chcem, aby Čierna nadTisou nebola mentálne na ďalekomvýchode, ale aby bola súčasťouintenzívnejšej európskej spolupráce,ako aj slovenských modernizačnýchzámerov,- povedal Ján Figeľ, 1.podpredseda vlády SR a ministerdopravy, výstavby a regionálnehorozvoja v piatok 21. januára počassvojej návštevy v Čiernej nad Tisou.Železničný uzol na ukrajinskej hranicije významom veľký, v posledných rokochsa mu však nevenovala dostatočnápozornosť. Aj to boli dôvody ministerskejnávštevy. Ján Figeľ sa v spoločnosti generálnychriaditeľov všetkých troch železničnýchspoločností priamo na miesteoboznámil s jednotlivými pracoviskamiŽSR i ZSSK CARGO v Čiernej nad Tisou.Domáci železničiari okrem zaujímavejprezentácie o pracoviskách aj priamov teréne ukázali niektoré činnosti spojenés nákladnou prepravou i riadenímželezničnej dopravy v tejto pohraničnejstanici. Komplexná modernizácia železničnéhouzla, najmä vzhľadom nafunkciu prekládkovej stanice na hranicis Ukrajinou, je nutná kvôli nevyhovujúcemutechnickému stavu niektorýchobjektov. Minister prisľúbil pomoc pririešení týchto problémov.(sch)ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/20112

AKTUALITYVzácna návšteva na východnej hranici1. 2.keď sa v poslednom období veľa hovorío Čiernej nad Tisou, najmä kvôliAjprojektom predĺženia širokorozchodnejtrate (ŠRT), významovo dôležitému železničnémuuzlu prekládkovej stanice sadostáva len málo pozorností vzhľadom nainvestície potrebné na jej ďalší technickýrozvoj. V piatok 21. januára v popoludňajšíchhodinách však upútala táto pohraničnástanica pozornosť najvyšších rezortnýchpredstaviteľov Slovenska. Ján Figeľ, 1.podpredseda vlády SR a minister dopravy,výstavby a regionálneho rozvoja, sa v sprievodegenerálnych riaditeľov troch železničnýchspoločností oboznámil s pracoviskamia situáciou na ukrajinskej hranici.3.4.5.6.1. V popoludňajších hodinách privítali Jána Figeľa naželezničnej stanici generálni riaditelia troch železničnýchspoločností, ako aj ďalší železniční manažéri.Ministrovej návšteve, rovnako ako vedeniu ŽSR, sapotešili aj Ing. Ján Juriga, riaditeľ OR Košice (vľavo),a prednosta stanice Ing. Peter Majer (v strede).2. O spôsobe riadenia dopravy v pohraničnom železničnomuzle informoval riaditeľ OR Košice nielen ministra,ale aj ďalších vzácnych hostí. Zľava: Ján Juriga,Peter Molda, riaditeľ Úseku generálneho riaditeľa,Jozef Beliš, predseda SR ŽSR, Vladimír Ľupták, generálnyriaditeľ ŽSR.3. V riadiacej veži, v dopravnej kancelárii, bolo o 16-tejhodine naozaj rušno. Našťastie nie kvôli problémomv doprave - riadiace pracovisko navštívili hostia.4. Generálneho riaditeľa ŽSR Vladimíra Ľuptáka (vľavo)zaujímal aj aktuálny grafikon vlakovej dopravy. JánJuriga vysvetľuje jednotlivé polohy vlakov.5. V staničnej kronike sa dočítate o histórii tejto železničnejstanice, domáci však očakávajú, že po návšteveriadiacich manažérov firmy sa začne písať veľa pozitívnehoaj o blízkej budúcnosti.6. A ešte spoločné foto pred staničnou budovou.Dana SCHWARTZOVÁFoto: autorkaPredĺži sa širokorozchodná trať?Projekt širokorozchodnej trate môže byťza istých okolností ekonomicky prínosnýa racionálny pre investície, uviedol v piatokv Čiernej nad Tisou prvý podpredsedavlády a minister dopravy Ján Figeľ. - Širokorozchodnátrať je na Slovensku realita a veľmidôležitá súčasť celkového hospodárskehoa regionálneho rozvoja, nielen na východe,ale na celom Slovensku,- povedal minister.Z hľadiska budúcnosti širokorozchodnejtrate a jej predĺženia potrebujeme eštefinálne vyhodnotenie predbežnej štúdierealizovateľnosti, ktorá bola vypracovanáa pripravená v decembri 2010. Na základejej zhodnotenia sa rozhodne o ďalších krokoch.Minister dopravy to povedal v reakciina vyjadrenie prezidenta ruských železnícVladimíra Jakunina, ktorý sa mu poďakovalza podporu revitalizácie širokorozchodnejtrate a zámeru jej predĺženia až do Viedne.Ruský prezident železníc pripomenul,že štúdia realizovateľnosti konštatovala, žeide o ekonomický výhodný a realizovateľnýprojekt. Zdôraznil aj to, že zámer vybudovaťširokorozchodnú trať nie je len slovenskýmči ruským, ale medzinárodným projektom,na ktorom má záujem aj Ukrajinaa Rakúsko.(sch)3 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

spravodajstvoTridsaťtri kontajnerových vagónov z Trebišova už v RuskuSlávnostného odovzdávania novýchslovenských vagónov preRusko sa v Dobrej zúčastnili aj(zľava): Pavel Kravec, generálnyriaditeľ ZSSK, Jozef Beliš, predsedaSprávnej rady ŽSR, VladimírĽupták, generálny riaditeľŽSR, a Peter Molda, riaditeľ Úsekugenerálneho riaditeľa ŽSR.V piatok 21. januára na pôdeterminálu kombinovanej dopravyv Dobrej pri Čiernej nad Tisou bolislávnostne odovzdané spoločnostiTranskontajner nové vagóny, ktorévyrobila Tatravagónka, a.s. Ide ovýsledok rusko-slovenskej spoluprácev podobe prvého uceleného vlaku– 33 kontajnerových, 90 stopovýchvagónov . Slávnostné odovzdávanie sauskutočnilo za účasti 1. podpredseduvlády a ministra dopravy SR JánaFigeľa, prezidenta ruských železnícVladimíra Jakunina a predsedupredstavenstva Tatravagónky AlexejaBeljajeva.tejto príležitosti sa podpísalaPri zmluva medzi spoločnosťouOOO Integrirovannaya VagonostroitelnayaKompaniya a Tatravagónkou, a.s.,o nadobudnutí 50-percentného balíkaakcií spoločnosti OAO TransportnojeMashinostroenie – Transmash, Engels.Zmluvné strany vyjadrili touto dohodouspoločný zámer využiť výrobné kapacityTransportnoje Mashinostroeniepre produkciu novej generácie plošinovýchvagónov so zlepšenými jazdnýmivlastnosťami, ktoré budú určenépre trh s rozchodom koľají 1 520milimetrov.Začatie výrobných prác umožnilo získaniecertifikátu spoločnosťou Tatravagónkav apríli 2010, ktorý potvrdil technickéa úžitkové parametre. Tento vagónumožní nárast prepravnej hmotnosti pridĺžke vlaku 1 000 m o cca 800 ton a jehovýroba prebieha v prevádzkarni Trebišov,ktorá disponuje širokorozchodnoutraťou. Kontraktačný objem je zatiaľ 300vagónov. Spoločnosť Tatravagónka, a.s.,vyvíja v súčasnosti ďalšie prototypy vagónova podvozkov pre potreby ruskýchželezníc.Foto: Dana SCHWARTZOVÁPre potreby ruských železníc vyrobila slovenskáspoločnosť Tatravagónka, a.s., vo svojom trebišovskomzávode 33 kontajnerových vagónov.Nový súkromný dopravca na slovenských tratiachSúkromný vlakový dopravca RegioJet začne v marci 2012 prevádzkovať pravidelnú linku na juhu Slovenska na traseBratislava – Dunajská Streda – Komárno.Týmto krokom by sa mala zatraktívniťtáto trať a najviac by tak mali získaťcestujúci, keďže sa skráti dĺžka cestovaniaz jednej hodiny na 43 minút. Zároveňby malo byť lacnejšie samotné cestovnépre zákazníkov a vozne komfortnejšie,napríklad aj s možnosťou prihlásiť sana internet. Celkovo by mala spoločnosťprepraviť ročne 1,9 milióna cestujúcich.Pôjde o pravidelnú linku, ktorá budepremávať v hodinových intervaloch každýdeň a v špičkách pracovných dní každých30 minút. Počas špičky má linkakapacitu 300 cestujúcich. Cesta medziDunajskou Stredou a Bratislavou by takmala byť denne odľahčená o 1 500 áut.Nové spojenie by malo priniesť aj novépracovné miesta a spoločnosť sľúbilazamestnať aj slovenských železničiarov,ktorí na tejto trati pracujú. Na traťovomúseku železničná stanica BratislavaNové Mesto – ŽST Komárno, ktorého celkovádĺžka je 97,277 km, je vybudovanédispečerské stavadlo AŽD, ESA 11 – ŽSR,ktoré umožňuje zabezpečenie chodu vlakovobsluhou z jedného miesta pre viacdopravní a medzistaničných úsekov.Spoločnosť RegioJet je dcérou českejfirmy Student Agency. Tá patrí k najväčšímdopravcom na Slovensku v oblastidiaľkovej a medzinárodnej autobusovejprepravy.(red)7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

aj takýto bol rok 2010Zelenú dostalo odstraňovanie následkov záplavVoda, povodeň, záplavy – tak tieto tri slová sa určite najčastejšie skloňovali v roku 2010.Mokrý prírodný živel, ktorý v lete zasiahol celé Slovensko, spomínali pri hodnotenípredchádzajúceho roka aj odvetvoví prednostovia správcovských a údržbárskych sekcií.Mnohé plánované rekonštrukcie ostali len na papieri, prednosť dostalo odstraňovanienásledkov záplav a obnova zničenej železničnej infraštruktúry.Likvidovali lavíny, sneh a najmänásledky veľkej vodyMinuloročné záplavy pripravili najmäpre železničiarov z východu Slovenskatechnicky náročné činnosti. Po zosuvochsvahu a odplavení násypového telesasa opravovali trate pri Kostoľanochnad Hornádom a Obišovciach, vráskyna tvári spôsobil aj strhnutý most ponadrieku Hornád v Spišských Vlachoch. Havarijnýstav priepustu a zemného telesabol aj medzi Trebišovom a Slivníkom.– Všetko sa to dialo na úkor investíciído naplánovaných stavieb, napríkladrekonštrukcie koľají širokorozchodnejtrate. Podarilo sa zmodernizovaťpriestory ústredného stavadla v Čiernejnad Tisou, na financie stále čakározostavaná staničná budova v Trebišovea havarijný stav budovy máme ajv Maťovciach na normále, – hovorí Ing.Miroslav Kocák, prednosta sekcie ŽTS ORKošice. No nielen po záplavách obnovovalizamestnanci traťovej údržby poškodenúželezničnú infraštruktúru. Už v januárisa popasovali so zosuvom svahumedzi Hnúšťou a Tisovcom. – Napriekrozsiahlej činnosti po povodniach sapodarilo splniť aj naplánované opravy.Vymenených bolo 35 km koľajníc, 8 500podvalov, 462 výhybkám sme opraviligeometrickú polohu, zrealizovali 5 167zvarov. Obnovili sme tiež 46 priecestí,vykonali opravu koľaje v Prešove, medziLovinobaňou a Kriváňom, upravilizhlavie v Dolnom Harmanci. Zasieťovanímsme stabilizovali svah skalnéhozárezu na trati Nové Mesto nad Váhom –Vrbovce, – sumarizuje Ing. Milan Mitter,Rekonštrukcia výhybiekv Komjaticiach.Odplavená traťpri Kostoľanochnad Hornádom.prednosta sekcie ŽTS RR ÚŽI Zvolen. Ing.Pavol Hrdina, prednosta sekcie ŽTS RRÚŽI Žilina, zasa spája začiatok roka 2010s likvidáciu snehovej kalamity v južnýchoblastiach Slovenska, na Záhorí aj Považí,ale aj s odstraňovaním lavín na Orave.– Počas roka sme zrekonštruovalistaničné koľaje v Dunajskej Strede a výhybkyv Rajci, Komjaticiach a Medzibrodí,náročná bola aj obnova priecestiav Turzovke. Najviac sme sa ale natrápiliv auguste, počas záplav na Hornej Nitre,keď zahynul aj náš kolega. – Voda tamsvojou silou ochromila prevádzku medziPrievidzou a Hornou Štubňou. Odplavilapodvalové podložia, spôsobila deformáciesvahov zemných násypov a zosuvyzemného telesa. – Podmyté zemné násypyboli aj na ďalších traťových úsekochOR Trnava. Z rekonštrukčných prácmožno spomenúť práce na rozvodochvody v Nových Zámkoch a Štúrove, aletiež rekonštrukciu nástupišťa v Bernolákove.Nedokončená ostala sanáciasvahu zemného telesa od Čadce po štátnuhranicu, – zhodnotil predchádzajúcirok Bc. Pavol Pokrývka, prednosta sekcieŽTS OR Trnava. Najsledovanejšími stavbamisú však stále modernizácie tratí naKysuciach a Považí a budovanie zriaďovacejstanice v žilinskej Tepličke.Nové riadiace systémy, ale ajosvetlenia stanícNapriek tomu, že plánovaná rekonštrukciakoľaje sa nezrealizovala, naŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/20118

aj takýto bol rok 2010a obnova zničenej železničnej infraštruktúryširokorozchodnej trati predsa len niečovynovili. Na mnohých úsekoch ŠRT bolivymenené izolátory v objeme miliónaeur. – Zo stavieb možno spomenúť ajúpravu miestneho riadiaceho systémuv meniarni v Košiciach aj Margecanoch.Povodne spôsobili aj nám rozsiahle škody.Voda odplavila trakčnú podperu priKostoľanoch nad Hornádom, zosuv pôdypoškodil trolej v Malej Lodine, mnohémeniarne boli zatopené. V Tatrách zasapoškodzovali vedenie padajúce stromy,– tvrdí Ing. Jozef Pikor, prednosta sekcieEE OR Košice. Ing. Miroslav Sporinský,prednosta sekcie EE OR Trnava, okremzrealizovaných stavieb spomenul aj jednuvýznamnú udalosť: – Po meraniacha skúškach na koridore už jazdia vlakyod Bratislavy – Rače po Nové Mesto nadVáhom rýchlosťou 160 km/h. Vymenilisme tiež dožité prvky v napájacejstanici v Trenčianskej Teplej, ale aj natrakčnom vedení medzi bratislavskouhlavnou stanicou a Bratislavou – Vinohradmi.– Taktiež bola zrekonštruovaná22 kV linka v Liptovskom Mikulášia vybudované filtračno-kompenzačnézariadenie v napájacej stanici Galanta.O ďalších obnovách zariadení odvetviaEE sa zmieňuje aj Ing. Ivan Ďurkovič,prednosta sekcie EE ÚŽI Žilina. – V Rajci,Tvrdošíne, alebo aj Varíne sme opravovalia vymieňali osvetľovacie stožiare,nové vonkajšie svietidlá sú namontovanév Devínskej Novej Vsi, Vajnoroch,Zohore, Zemianskych Kostoľanoch a naniektorých zastávkach. Skorodovanétrakčné podpery sme menili v úsekuČadca – Mosty u Jablunkova. – Zazmienku stojí aj modernizácia riadiacehosystému v žilinskej spínacej stanici a odstraňovaniezávažných porúch na trakčnomvedení, najmä v bratislavskom uzle.Od svojich kolegov sa myšlienkami nelíšilani Ing. Ján Ďuriš, prednosta sekcieEE ÚŽI Zvolen. Vyzdvihol operatívne zabezpečovaniečinnosti súvisiace s plynulosťoudopravy počas záplav pri podmytía pádoch trakčných stožiarov. – Okremtoho sme opravili osvetlenie v NižnejMyšli, Mlynkoch alebo Helcmanovciach,v dôsledku zlého izolačného stavusme vymenili 6 kV vedenie v Popradeči zrekonštruovali 22 kV prípojku dovýhybne Hornád. A v úseku Suť – Žiarnad Hronom už tiež vlaky jazdia podzrekonštruovaným trakčným vedením.Menili sa návestidlá, výstražníkyi vedeniaTisícky hodín odpracovali pri odstraňovanínásledkov povodní aj zamestnanciúdržby odvetvia OZT. Prácna bolaoprava 50-ročného kábla medzi Košicamia Kysakom, v Piali sa po zosuve pôdypremiestňovala predzvesť. – Nahradilisme staré rotačné meniče pre zabezpečovaciezariadenia v Kalnej nad Hronom,Rožňave a vo výhybni Slatinka.Vymenené boli výstražníky na niekoľkýchpriecestiach, v Krásnej nad Hornádomalebo Kapušanoch pri Prešovezasa staré návestidlá sovietskeho typu.Nadzemné vedenie medzi Dobšinskouľadovou jaskyňou a Mlynkami nahradilkábel položený k päte koľajnice, –vypichuje najvýznamnejšie činnosti Ing.Ľubomír Kašiar, prednosta sekcie OZTRR ÚŽI Zvolen. Aktívni boli aj žilinskíúdržbári, veď vo svojom obvode vymenili38 návestidiel, drôtovody v Jelšovciach,Chynoranoch a Bošanoch, ale ajreléové skrine medzi Kráľovou Lehotoua Liptovským Mikulášom. – Vzdušné vedeniasme nahradili závesnými káblamina Kysuciach, v úseku Topoľčany –Bošany, ale aj na trati Mníchova Lehota– Bánovce nad Bebravou. Vážne poruchysme zaznamenali na staničnomzariadení v Čadci. Po búrkach ostávaliv poruche desiatky snímačov osí, – vymenúvaIng. Anton Danišek, prednostasekcie OZT RR ÚŽI Žilina. Správcov všakrok 2010 nepotešil. Množstvo zariadeníje už po dobe životnosti, komplexnýchrekonštrukcií ale bolo poskromne. –Zvyšovali sme kapacitu optickej trasyna Žitnom ostrove, optokábel bol zabudovanýaj pod Tatrami. Medzi Šuranmia Veľkými Bielicami sme nahradili mechanickézávory svetelným priecestím.Vymenili sa indukčné snímače v staniciBratislava východ a batérie pre oznamovaciea zabezpečovacie zariadenia.Ale informačný systém Pragotron v Žilinefunguje už len v obmedzenom režime,– zhodnotil rok 2010 Ing. MiroslavDuda, prednosta sekcie OZT OR Trnava.Napájacie batérie a zdroje nepretržitéhonapájania menili aj na východe krajiny.– Pre nedostatok finančných prostriedkovostali v havarijnom stave koľajovébrzdy na spádoviskách ŠRT v Čiernejnad Tisou a nákladnej stanici v Košiciach.Neriešila sa ani náhrada prenosovéhosystému medzi Prešovoma Plavčom. Zrekonštruovalo sa lendiaľkové zabezpečovacie zariadenievýhybne Tunel, – skonštatoval Ing. PavelJakubišin, prednosta sekcie OZT ORKošice.Prednostov sekcií trápil aj fakt, žev mnohých prípadoch bolo najkomplikovanejšouetapou realizácie stavbyzdĺhavé obstarávanie materiálu a služiebcez Centrum logistiky a obstarávania.Práve z tohto dôvodu sa niektoréstavby ani nerealizovali. Ďakujú všakvšetkým zamestnancom ŽSR, ktorív roku 2010 pristupovali zodpovednek plneniu svojich povinností, svojuprácu vykonávali kvalitne a prispievalitak k spoľahlivosti a bezpečnosti železničnejdopravy.Martin BALKOVSKÝFoto: archív redakcieSpevňovaniesvahu priČachticiach.Výmena svietidielv Zohore.Výmena návestidiel v Krásnej nad Hornádom.9 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

SPRAVODAJSTVOV minulom roku smeodstránili 245 lomov koľajnícKaždé ročné obdobie je svojím spôsobom špecifické.V ostatných dňoch sa médiá a verejnosť zaujímalio informácie zaoberajúce sa problematikou lomu koľajnícnielen u nás, ale aj v susedných krajinách. Ako je to s toutoporuchou na slovenských železničných tratiach, či súlomy koľajníc bežnou záležitosťou, či je ich veľa a čo spôsobujú, sme sa rozprávalis prednostami sekcií železničných tratí a stavieb v Košiciach a Trnave.Deň pred Mikulášom došlo na traťovej koľajimedzi železničnými stanicami Podhájskaa Hul v km 29 314 k takému lomu koľaje.NA OBJASNENIE: lom koľajnice je porucha súvislosti materiálu v celom profilekoľajnice a výrazne ohrozuje bezpečnosť dopravy. Dochádza k nemu najmä pribezstykovej koľaji vplyvom vnútorného pnutia materiálu, keď dosiahne a prekročímedze pevnosti. K lomom koľajníc dochádza pod vplyvom poveternostných podmienokpri mínusových teplotách, najmä pri veľkých zmenách teplôt, často v súčinnostis dynamickými silami.– Pri analýze údajov z hlásení o lomochsme za uplynulý rok zaznamenali,že v našom obvode došlo k 119 lomomkoľajníc, z ktorých 42 malo vplyv na dopravu.Atrakčný obvod v Nových Zámkochevidoval 19 lomov, bratislavský 23lomov a najmenej – 19 lomov – evidovaliv trnavskom AO. Atrakčný obvod Trenčínriešil 19 a žilinský 47 lomov. Lomykoľajníc v mieste zvarov boli v 50 prípadoch.Ide najmä o zvary z obdobia rokov1980 až 2000, kde sa tento stav pripisujeúnave materiálu a zastaranej technológiizhotovovania zvarov. Pri hodnotenítraťových úsekov podľa počtu výskytulomov možno povedať, že lomy sa vyskytujúv celom obvode OR Trnava, praktickyod Petržalky po Liptovský Mikuláš.Hlavnou príčinou lomov je únava materiálua vplyv nízkych teplôt, ktoré spôsobujúkrehkosť ocele, – priblížil nám stavza trnavské OR prednosta sekcie železničnýchtratí a stavieb Bc. Pavol Pokrývka.Analýzu vzniku a výskytu lomov v obvodepôsobnosti Oblastného riaditeľstvaKošice nám poskytol prednosta sekcie železničnýchtratí a stavieb OR Košice Ing.Miroslav Kocák: – Za rok 2010 evidujemespolu 126 lomov koľajníc, z ktorých81 malo vplyv na železničnú dopravu.Atrakčný obvod Trebišov evidoval 30 lomov,Spišská Nová Ves 19 lomov, Košicezaznamenali 33 lomov. Zvolen eviduje42 lomov a Banská Bystrica 2. Lomy koľajnícvznikli v prevažnej miere v miestezvarov. Ide o zvary z obdobia spred 30a 20 rokov, keď bola v porovnaní so súčasnosťouzastaraná technológia zhotovovaniazvarov, a okrem toho sa zlý stavpripisuje aj únave materiálu.Príčinou lomov mimo oblasti zvarov,čo predstavuje približne 43 percent, jeúnava materiálu vekom koľajníc a výskytomdefektoskopických chýb koľajníca výhybiek. Vplyv na výskyt lomov koľajnícmá aj geometrická poloha koľaje.Napríklad výškové chyby môžu spôsobiťvznik lomov nevyhovujúcim prenosomdynamických účinkov jazdy vlakov doželezničného zvršku a následne spodku.Lomy koľajníc a výhybkových súčiastok,ktoré vznikajú vplyvom teploty a veľkýchteplotných zmien, majú príčinuv krehkosti oceľového materiálu koľajnice,pričom táto je ovplyvnená hlavne prevádzkovýmzaťažením, vekom koľajnice,obsahom takých chemických látok v oceli,ktoré svojím obsahom nemenia štruktúruocele, ale spôsobujú krehkosť materiálu.Príčiny zvýšeného počtu lomovv určitých traťových úsekoch jednoznačnepoukazujú na prvotnú, najhlavnejšiu,príčinu v namáhaní oceľového materiálukoľajníc a výhybkových súčiastok prevádzkovýmzaťažením. Najväčší početlomov sa vyskytuje v traťových úsekoch,kde nebola vykonaná obnova koľaje a anisúvislá výmena koľajníc v poslednýchdvadsiatich rokoch.Lom koľajnice môže za určitých okolnostíspôsobiť i vážnu dopravnú nehodu,preto je každý zistený prípad nehodovouudalosťou. Pri zistení lomu na danú koľajnesmie byť vypravený vlak. Výpravca upovedomínávestného majstra, ktorý situáciupreverí na mieste a pri oprávnenom a potvrdenomzistení lomu požiada výpravcuo vyrozumenie pracoviska údržby alebopohotovostné pracovisko, ktoré odstránizistenú poruchu. Čas na odstránenie závisíod rozsahu a vzdialenosti, spravidla všaktrvá približne jednu hodinu. Následkomtoho môže dôjsť z prevádzkových dôvodovaj k meškaniu vlakov, jeho včasné zisteniei odstránenie je však veľmi dôležité a prebezpečnosť prevádzky nevyhnutné.Vladimír SALZERFoto: OR Trnava, OR Košice,Lom sa môže vyskytnúťi v „srdcovke“, ako vidieťzo záberu z Trnovca.Tento lom koľajnicezaznamenali v km 236,318na úseku Východná – KráľovaLehota.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201110

SPRAVODAJSTVOVýstavba R1 dala zabrať aj železničiaromVýstavba rýchlostnej cesty R1 v BanskejBystrici stála nielen stavbárov, ale ajželezničné zložky veľa síl, disciplínya odborných znalostí. V dvoch výlukách samuseli železničiari popasovať s nejednýmproblémom, kým mohli úspešne spustiťa spojazdniť trať po výstavbe dvochmostných objektov.Prof. Ing. Josef Vičan, CSc., ukazuje sondu,pomocou ktorej sa zachytáva prehyb mosta.Ing. František Bahleda zo Žilinskej univerzitypri zaznamenávaní signálu zachytenéhosondouZaťažovacia skúška sa robila pomocouzaťažovacieho vlaku, ktorý váži 120 ton.by sme chceli rekapitulovať, musímenajskôr uzavrieť jednu kapito-Aklu – v tomto prípade dobudovanie mostnýchobjektov medzi stanicami BanskáBystrica a Kostiviarska, v kilometri 3,262a v km 3,691. Práce na budovaní mostov,vrátane trate, mala na starosti košickáfirma D&D. Kým stavbári pracovali nabudovaní mostov, pracovníci Atrakčnéhoobvodu Banská Bystrica zabezpečovaliúkony súvisiace s ich sprevádzkovaním.Súčasťou stavby bolo aj zriadenie novéhoželezničného telesa s pôvodným železničnýmzvrškom nad budovanými mostnýmiobjektmi a priľahlých úsekov. Začiatkomdecembra bola na mostnom objekte v km3,262 vykonaná zaťažovacia skúška, ktorúzrealizovali odborníci zo Žilinskej univerzity.Testovali prehyb mosta pomocouzaťažovacieho vlaku zloženého z koľajovéhožeriava, ktorý váži približne 120ton. – Sondy zaznamenávajú v rôznychčasových intervaloch prítomnosť ťažkéhostroja na moste. Signály sa prenášajúdo počítača, ktorý jednotlivé meraniavyhodnocuje, – povedal Ing. FrantišekBahleda zo spomínanej univerzity. Zaťažovaciaskúška sa robila len na jednommoste, pretože na tom druhom, v km 3, 691,je vysoký násyp a z hľadiska noriem tamtakáto skúška nemusí byť vykonaná. Ďalejpracovníci AO SMS v Banskej Bystriciv spolupráci s VVÚŽ celý úsek od jednéhomosta po druhý, čo je približne 600 metrov,premerali elektronickým pojazdnýmzariadením KRAB a vyhodnotili parametrei kvalitu geometrickej polohy koľaje.Zároveň skontrolovali ostatné súčastiželezničného telesa. Po úspešne vykonanýchkontrolných meraniach a skúškachbola nepretržitá výluka ukončená a vlakyzačali jazdiť cez tento úsek obmedzenourýchlosťou. Momentálne je to 50 km/ha na maximálnu traťovú rýchlosť 75 km/hby mali prejsť po konsolidácii a skončenízimného obdobia, pravdepodobne koncomapríla.Nie vždy to ale išlo tak dobre a rýchlo,ako sa o tom píše. Prvé práce z našej stranykvôli výstavbe R1 v tomto úseku začaliuž v decembri v roku 2009, keď sa robiliprípravné práce a prekládka trás vysokéhonapätia (VN a VVN). – Našou úlohou bolodohliadať na bezpečnosť zamestnancovzhotoviteľa R1 pri týchto prácach. Pracovalisme a robili dohľad aj v obrovskommraze, čo nebolo vždy jednoduché, –sumarizuje Bohuslav Oborčok, úsekovýsprávca SMS ŽTS Banská Bystrica. Ten zároveňdodáva, že práce boli ťažké aj preto,že ich pracovníci vykonávali počas riadnejvlakovej prevádzky, resp. vo vlakovýchprestávkach, takže dôslednosť a presnénačasovanie boli nevyhnutnosťou. Úzkospolupracovali aj so zamestnancami železničnejstanice v Banskej Bystrici. Doterénu pravidelne chodili kontrolóri tratena mimoriadne pochôdzky. Ďalšou etapoupred samotným budovaním mostovboli práce spojené s monitorovaním a nevyhnutnýmiopravami banskobystrickéhotunela pri Kostiviarskej, keďže trasa budúcejR1 vedie ponad tunel. V marci a aprílisa v nočných výlukách zabudoval v tunelisystém, ktorý monitoruje pohyby v konštrukciitunela. Zamestnanci AO sa natýchto výlukách zúčastňovali osobne, bolina ich začiatkoch aj ukončeniach, a pretočasto v práci ostávali aj do neskorých nočnýchhodín. – Pri zemných prácach obrovskéhorozsahu na R1 sa zmenil nielenterén v okolí železničnej trate, ale aj hydrologicképodmienky. Naše odvodňovaciepriekopy a priepusty boli zrazu plnévody, bahna, kamenia a malých čiastočnýchzosuvov, – informoval Ing. DanielAndráš, odvetvový správca AO BanskáBystrica. Keďže sa priebehu výlukovýchprác prispôsobovala aj železničná dopravav okolí stavby, o vyjadrenie sme požiadaliaj prednostku železničnej stanice v BanskejBystrici Ing. Jarmilu Kornietovú:– Nepretržitá výluka si vyžadovala zvýšenénároky na výkon dopravnej službya bezpečnosť železničnej dopravy v našejstanici, ako aj v jej pridelených nesamostatnýchželezničných staniciachVlkanová, Radvaň a Slovenská Ľupča.Preto by som chcela predovšetkým vyzdvihnúťbezchybnú prácu a poďakovaťvýpravcom i zamestnancom posunuv ŽST Banská Bystrica, ako aj všetkýmzamestnancom a ich nadriadeným.Ivana KAPRÁLIKOVÁ, foto: autorka a AO BBNa tomto mieste ešte v lete nebolo takmernič. Dnes je doprava opäť v prevádzke aj spolus dvomi novými železničnými mostami.11 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

z histórie železnícSnehové zábrany, pluhy, frézy pomáhaliZaviate trate, výhybky či zamŕzanie rušňov a ich súčiastok, to sú javy, s ktorými železnicabojuje už od svojho vzniku. Pre železničných inžinierov to bola ďalšia z výziev – premôcťprírodu a poradiť si so snehom a mrazom. Možnosti, ako si so snehom na železniciporadiť, postupne priniesli viaceré štúdie a nápady.Typický obraz zoželeznice v zime.Parný rušeňs namontovanouradlicouJeden zo zachovanýchsnežných pluhov v zbierkachMúzejno-dokumentačnéhocentraJedným z prvých opatrení proti závejombolo rozmiestňovanie a stavaniesnehových zábran. Každý rok na jeseň sarozmiestňovali tam, kde bola vďaka charakteruokolitého terénu zvýšená možnosťvzniku závejov. Ich rozostavenievšak bolo náročné na čas a nie vždy bolomožné zabezpečiť nimi dlhšie úseky trate.Preto sa boj so snehom sústredil napriame odstraňovanie snehu z trate pomocoupluhov. Prvotným riešením bolomontovanie pluhov – radlíc – na čelá parnýchrušňov, ktoré boli takto schopné odhŕňaťsneh do výšky až 50 cm nad hlavoukoľajnice. Rušne s namontovanou radlicouslúžili aj na prerážanie snehovýchjazykov, ktoré sa tvorili pri veternompočasí. Vtedy bolo potrebné takto vybavenérušne pravidelne posielať na trať,aby stíhali prerážať zaviate miesta. Keďsa nepodarilo preraziť tvoriaci sa závejvčas, rušeň buď v záveji uviazol, alebo sav lepšom prípade vrátil do východiskovejstanice a trať ostala nezjazdná. V rovnakomobdobí sa začal používať aj menejobvyklý spôsob odstraňovania snehu pomocoupluhov, a to pluhy ťahané koňmi.Radlica na čeleparného rušňaPluh RigaMARINOV pluhĎalším z riešení v oblasti odstraňovaniasnehu z trate bol patent inžinieraMarina uverejnený v roku 1889. Tenprišiel s návrhom samostatného pluhuosadeného na ráme s dvomi nápravami.Marinov pluh bol tlačený alebo ťahanýa jeho predná pohyblivá radlica vedelaodhŕňať sneh do výšky 1 040 mmnad hlavou koľajnice pri rýchlosti15-25 km/h Novinkou Marinovho pluhuboli dve ručne nastavovateľné bočnékrídla, ktoré vedeli odhrnúť sneh pri maximálnomroztvorení v šírke 5,5 metra.Celková hmotnosť bola 6,5 tony. Pluhytejto konštrukcie sa používali v Rakúsku,najmä na alpských tratiach. Ani tentopatent však neuspokojil potreby zimnejprevádzky.Vývoj a štúdie pluhov ku koncu 19.storočia naďalej pokračovali, a to nielenv Rakúsko-Uhorsku, ale aj v Nórskuči v Amerike. Koncepcia pluhu nasamostatnom tlačenom ráme sa naďalejrozvíjala. Konštrukčné nápady jednotlivýchinžinierov vychádzali z radlicev tvare šípa umiestneného na pojazdes rôznym usporiadaním náprav. Na našichželezniciach sa používali šípovépluhy, ktoré vznikli úpravou starších,najčastejšie trojnápravových, tendrov.Radlica na pluhu bola jednostranná aleboobojstranná. Pluh s jednostrannouradlicou sa používal najmä na dvojkoľajnýchtratiach, pretože sneh odhŕňallen na jednu stranu, mimo trate, a nie ajna vedľajšiu koľaj. Pluhy s obojstrannouradlicou sa naopak používali na jednokoľajnýchtratiach. Pred nasadením doprevádzky sa musel do pluhov dosadiťbalast, obvykle štrk, aby sa zvýšila ichhmotnosť. Ľahký pluh by sa totiž moholna utlačenom snehu nadvihnúť a vykoľajiť.Šípový pluh tlačený rušňom vedelpri rýchlosti 10 až 30 km/h odhŕňaťsneh do výšky 2 m.KLIMAĎalším z vývojových krokov bol pluhtypu Klima pochádzajúci z druhej polovice20. rokov 20. storočia. Podstatoukonštrukcie bola pneumaticky ovládanáčelná prestaviteľná radlica a bočné krídla.Čelná radlica mohla byť upravená tak,aby rozhŕňala sneh jednostranne aleboobojstranne. Spolu s bočnými krídlamibola šírka záberu pluhu 4,1 m. Pluhumožňoval pri rýchlosti 10-15 km/h odstraňovaťvrstvu snehu vysokú 2,5 m.Spočiatku sa pluh Klima dosadzoval načelá parných rušňov, pričom ovládaniebolo umiestnené na stanovišti rušňovodiča.Neskôr sa dosadzovalo samostatnéstanovisko obsluhy priamo za radlicou.Pluhy sa tiež dosadzovali na upravenéPluh Klimatlačený rušňomradu T 435.0.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201112

pri odstraňovaní snehu z koľajnícrušňové tendre, ktoré pri práci pred seboutlačil rušeň. Obsluhu tvorili dvajapracovníci, pričom jeden ovládal čelnúradlicu a bočné krídla a druhý mal nastarosti dorozumievanie sa s rušňovodičom.z histórie železnícZachovaný snehomet Henschelkrátko po zreštaurovaníFoto: Ing. Ladislav JAMBORRIGAPočas druhej svetovej vojny vznikolna území Sovietskeho zväzu snežnýpluh typu Riga, z ktorého sa k nám dostaloniekoľko kusov. Jeho základ tvorilpojazd dvojnápravového vozňa. Na tentopojazd boli osadené z každej strany pohyblivéradlice, na jednej obojstranná, naopačnej strane jednostranná. Pluh mal ajbočné krídla, ktoré sa vedeli roztiahnuťdo šírky 2,6 m od osi koľaje. Obsluhutvorili dvaja pracovníci a jeho pracovnárýchlosť pri tlačení sa pohybovala v rozmedzí10 až 30 km/h. Váha pluhu bolapribližne 17 t.Prevádzka na horských tratiach sivšak vyžadovala odstraňovať oveľa viacsnehu a tu už nepomohli ani tie najväčšiesnežné pluhy. Bolo potrebné vyrobiťstroj, ktorý by vedel preraziť snehovýzávej vysoký aj 3 metre a neobmedzenedlhý. Riešením tohto problému sa začalav Nemecku zaoberať firma Görlitz. Tázverejnila v roku 1891 svoj patent snežnejfrézy.Snežné frézyKonštrukcia frézy vychádzala z trojnápravovéhopojazdu, na ktorom bolaumiestnená strojovňa s parnými strojomovládaným regulátorom. Parnýmstrojom bola pomocou hriadeľa, vedenéhov ložiskách, poháňaná rotujúcavrtuľa. Tá bola svojím tvarom prispôsobenána frézovanie snehu do výšky 3 mpri rýchlosti 15 km/h. Obsluhu frézytvoril jeden strojník, ktorý ovládal regulátora komunikoval s rušňovodičom,a druhý člen posádky sledoval trať predsebou a ovládal bočné krídla a smerovéklapky pre odhadzovanie odfrézovanéhosnehu. V roku 1896 firma Görlitzpredviedla nový typ snežnej frézy, ktorábola postavená už na štvornápravovompojazde. Zmena sa týkala aj frézovaciehokolesa, kde sa zmenil tvar lopatiek.Obidva typy fréz boli konštruované akotlačené. Ich nevýhodou bol fakt, že pripráci bolo k fréze potrebné pripojiť vždydva rušne. Jeden plnil úlohu zdrojapary pre potrebu parného stroja frézovaciehomechanizmu a druhý zabezpečovalpohyb celej súpravy. Ich nasadeniebolo potrebné najmä na alpskýchtratiach.SNEHOMETMedzi posledné vyrábané typy parnýchfréz patrí parný snehomet Henschelpoužívaný aj u nás. Tento typbol vyrábaný na základe neúspechunemeckej armády Wermacht v Ruskupočas zimy 1941/42. Frézy sa začalipre nemecké vojsko vyrábať vo fabrikeHenschel & Sohn v meste Kassel. Ichvýroba trvala do roku 1944 a predstavujeposledný článok vývojového raduparných snehových fréz systému Leslie.Konštrukčne fréza Henschel vychádzalaz rámu umiestneného na dvojicitrojnápravových podvozkov. Na ňom sanachádza strojovňa už so samostatnýmparným kotlom a prevodovkou na náhonfrézovacieho kolesa. Zásoba uhliaa vody bola umiestnená v tendri pripojenomk fréze. Snehomet Henschel vedelodstrániť sneh vo výške 5 m pri pracovnejrýchlosti 45 km/h. Koleso frézy dosahovalopri práci 150 – 180 otáčok za minútu.Váha samotného snehometu bolapribližne 68 t a vyzbrojený tender vážil60 t. Prepravná rýchlosť bola 70 km/h.Aj keď mal snehomet možnosť naklápanialopatiek na frézovacom kolese,nezabránilo to zanášaniu frézovaciehokolesa snehom a tým aj častému prerušovaniupráce, čo bolo jeho nevýhodou.Dnes sa tieto typy pluhov a fréz užnepoužívajú, niekoľko predstaviteľovje však zachovaných v zbierkach MDC.Prvý z nich je jednostranný šípový pluhSP 113 postavený na trojosovom pojazdetendra rakúskej konštrukcie. Jeho vzniksa datuje približne do obdobia 40. rokov20. storočia. Službu v ČSD skončilv 70. rokoch a jeho posledným pôsobiskomboli Vrútky. V súčasnosti je vystavovanýv Múzeu dopravy Bratislava.Podobný pluh, taktiež prestavaný z tendrarakúskej konštrukcie, je obojstrannýsnežný pluh SP 116. Vyrobený bolpravdepodobne krátko pred druhou sv.vojnou. Pluh bol deponovaný do koncasvojej služby v rušňovom depe Poprad.Celkovo bolo pre potreby ČSD vyrobených11 kusov týchto pluhov, z toho 6sa nachádzalo na Slovensku. Ďalším jeobojstranný pluh SP 112. Tento typ pluhubol postavený z konštrukcie nemeckéhotrojosového tendra približne niekedymedzi druhou sv. vojnou a rokom 1954.Slúžil do 70. rokov 20. storočia a jeho pôsobiskomboli Kraľovany a Trstená.Do dnešných dní sa tiež podarilozachovať jeden snehomet HenshelSM 03. Vyrobený bol v roku 1943 a doslúžilv rušňovom depe Olomouc. Odtiaľ hov roku 1984 získalo Múzejno-dokumentačnécentrum. V roku 2005 bol vzornezreštaurovaný firmou OKV Vrútky. Dnessi ho môžu záujemcovia prezrieť v Železničnommúzeu Bratislava východ. V súčasnostipoužívajú železničiari v boji sosnehovou nádielkou novšie a výkonnejšiezariadenia, ale o tých si niečo poviemeaž nabudúce.Bc. Peter KALLOFoto: archív MDCVýkres pluhu, patent G. MarinVýkres snežnej frézyvyrobenej firmou Görlitz13 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

NA ODBORNÚ TÉMUVnovembrovom čísle sme zverejniliprvú časť k odbornej spôsobilostiv elektrotechnike na dráhach,v ktorej sme sa venovali postupu získaniaodbornej spôsobilosti u novoprijatýchzamestnancov a predĺženiuodbornej spôsobilosti zamestnanca,ktorý získal kvalifikáciu podľa (užzrušenej) úpravy FMD 19022/78 (ďalejlen úprava). Dnes si vysvetlímeďalšie zmeny.Podstatné zmeny v tejto oblasti.Zmeny:a) Dĺžka platnosti skúšky. Z troch rokovpodľa úpravy na päť rokov podľanovej vyhlášky.b) Rozdielny postup pri odbornejskúške (prvýkrát – získanie) a priperiodickej odbornej skúške (opätovne– overenie):c) Pokuty – rieši § 108 a 109 Zákona513/2009 Z.z. o dráhach. Ak budezamestnanec vykonávať určenéčinnosti bez odbornej spôsobilosti:– považuje sa to podľa § 108 odsekud) za priestupok, za ktorý hrozízamestnancovi pokuta v blokovomkonaní do 100 €, inak do 1 000 €.To platí aj v prípade, ak nemá prikontrole doklady pri sebe,– podľa § 109 odsek 1 písmena c)hrozí prevádzkovateľovi dráhy pokutaod 1 000 € do 15 000 €.d) Uznávanie odbornej praxe inéhodruhu alebo napätia – rieši § 32odsek 7 a 8 vyhlášky.Príklad č. 1Novoprijatý zamestnanec má prax20 rokov na automatickej telefónnejústredni v externej firme zaoberajúcejsa telekomunikačnými službami.Odborná spôsobilosť v elektrotechnikena dráhach po novom (2. časť)Komentár k vyhláške MDPaT 205/2010 Z. z. o určených technických zariadeniacha určených činnostiach a činnostiach na určených technických zariadeniachPísomná žiadosť na overenie musí obsahovať:Odborná skúška – získanie podľa § 32odseku 5 vyhláškyV ŽSR by mal vykonávať rovnakú činnosťna rovnakom type ústredne. Akopostupovať, ak chceme, aby túto činnosť(napríklad údržbu) mohol vykonávaťsamostatne?Postup:1. Poslať zamestnanca na vstupnéškolenie BOZP, v rámci ktorého získakvalifikáciu § 23 osoba poučená.2. Prihlásiť zamestnanca na odbornúprípravu a odbornú skúšku prekvalifikáciu § 24 elektrotechnik,kde sa prax nevyžaduje.– Odborná príprava.– Odborná skúška.3. V zmysle § 32 odseku 8 vyhláškypísomne požiadať ÚRŽD alebopoverené vzdelávacie zariadenie(ÚIVP) o uznanie odbornejpraxe.Periodická OS – overenie podľa § 32odseku 6 vyhláškya) prihláška – údaje o zamestnancovi prihláška – údaje o zamestnancovib) dokladovanie vzdelania nevyžaduje sac) dokladovanie praxe dokladovanie praxed) výpis z registra trestov nevyžaduje sae) doklad o vstupnej odbornej príprave nevyžaduje saf) dokladovanie zdravotnej spôsobilosti dokladovanie zdravotnej spôsobilosti4. Po uznaní praxe prihlásiť zamestnancana odbornú prípravu a odbornúskúšku pre kvalifikáciu § 25samostatný elektrotechnik, kde sauž prax vyžaduje.– Odborná príprava.– Odborná skúška.Príklad č. 2Zamestnanec pracoval 10 rokovako elektromontér silnoprúdovýchzariadení v niektorej organizačnejzložke ŽSR. Má odbornú spôsobilosťpodľa vyhlášky § 25 samostatnýelektrotechnik na zariadenia E 1a E 9. Z dôvodu zrušenia jeho miestabol preradený na činnosť návestnéhomajstra OZT. Ako postupovať, akchceme, aby túto činnosť (napríkladúdržbu) mohol vykonávať samostatne,alebo dokonca, aby takúto činnosťriadil?Postup:1. Zamestnanec má kvalifikáciua prax pre § 25 samostatný elektrotechnik,ale potrebuje kvalifikáciupre iný druh zariadenia, konkrétneE 7 (viď príloha 1 časť 5 vyhlášky).2. Prihlásiť zamestnanca na odbornúprípravu a odbornú skúšku prekvalifikáciu § 24 elektrotechnikpre zariadenia E 7, kde sa prax nevyžaduje.– Odborná príprava.– Odborná skúška.3. V zmysle § 32 odseku 7 vyhláškymu môžeme uznať polovicu odbornejpraxe vykonávanej na predchádzajúcomzariadení, ak za poslednétri roky vykonával aspoň jedenrok prax na zariadení E 7. Po rokupraxe prihlásiť zamestnanca na odbornúprípravu a odbornú skúškupre kvalifikáciu § 25 samostatnýelektrotechnik alebo 26 elektrotechnikna riadenie činností alebona riadenie prevádzky, kde sa užprax vyžaduje.– Odborná príprava.– Odborná skúška.e) Oprávnenie na vzdelávanie a overovanieodbornej spôsobilostiv minulosti stačilo, aby organizáciasplnila podmienky úpravy,menovala komisiu a odskúšala zamestnancov.Nemusela mať žiadnepoverenie na vykonávanie skúšok.Dnes toto rieši § 18 odsek 2 zákona513/2009 Z. z. o dráhach takto:* Overovanie odbornej spôsobilostina vykonávanie činností na určenýchtechnických zariadeniach vykonávabezpečnostný orgán alebo ním poverenáprávnická osoba.Z toho vyplýva, že vzdelávať (vykonávaťodbornú prípravu) a skúšaťnemôže organizácia bez poverenia odbezpečnostného orgánu (podľa § 103a § 112 zákona – ÚRŽD).ZáverPriblížili sme si iba niektoré hlavnéoblasti odbornej spôsobilosti v elektrotechnikena dráhach, ktorým jepotrebné venovať zvýšenú pozornosť,aby sme dodržali zmenenú legislatívu.Dúfam, že tieto informácie k tomuprispejú.Ján SLOVÁKŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201114

z archívu žsrSneh, záveje a víchrice vedelipotrápiť modrú armáduAj v tomto roku budeme prinášať materiály z archívu ŽSR, ktoré pre vás pripravujúzamestnanci Odboru krízového riadenia a ochrany, z oddelenia správy registratúrya archívu. Pri svojej práci a pri opisoch pamätných kníh železničných staníc sa častodostanú k zaujímavým historickým zápisom. Budeme sa snažiť niektoré z nich priniesť ajvám. A rovnako, ako v roku 2010 v duchu – Kto nepozná svoju minulosť, nezaslúži si anibudúcnosť– budeme prinášať autentické opisy, ktoré sú bez zmien a akýchkoľvek úprav.Tentoraz sa pozrieme na vyčíňanie prírodných živlov, ktoré vedia riadne potrápiť ľudstvo.Ani železničiari nie sú výnimkou. Nielen voda, ale aj sneh a mrazy či silný vietor už narobilina železnici poriadnu šarapatu.Vyšná Radvaň, 1964„Dňa 7. II. 1964 začalo silné sneženie, ktoré prestalo až10.II.1964, kde napadlo snehu až na 130 cm. Tento sneh saodpratával brigádnikmi, ktorí prichádzali z okolitých obcí,ktorí odhádzali a vyvážali sneh.Dňa 9.II. 1964 bola taká silná fujavica, že vlak 704v 9.30 hod., zafúkalo na zastávke Sukov. Jedna časť vlaku,predná bola vytiahnutá s pomocným rušňom do Medzilaborieca druhá, zadná časť do Vyšnej Radvane. Doprava stálapre snehovú kalamitu asi 8 hod.“Alekšince, 1952„Vzhľadom na snehové záveje v dobe 16.II.1952 až do18.II.1952 – 2– hod. bola doprava ohrozená, ba úplne zastavenána obidva smery. V úseku Alekšince – Rišňovce bolzaviaty osobný vlak, čo dalo veľa práce a mnoho času než sauvoľnil a bol stiahnutý do stanice. Niekoľko sto cestujúcimbola v stanici poskytnutá teplá strava. O uvoľnenie koľajív stanici a na trati sa zaslúžila v hojnom počte zostavenábrigáda z radov občanov, ba boli nápomocní i v poskytovaníprístrešia a občerstvenia uviaznutým cestujúcim. Štátnemajetky Alekšince poskytli tiež na pomoc cestujúcim asi 200litrov mlieka.“Pri odstraňovaní snehu pomáhali aj úradníciV pamätnej knihe Správy bratislavskej dráhy sa píše :„Dňa 10. februára 1956 začali mimoriadne silné mrazya snehová fujavica, ktorá vyvrcholila v nedeľu 12. februára1956. v tento deň boli osobitnými poslami vyzvaný všetci zamestnancibývajúci pod hlavnou stanicou, aby sa neodkladnezúčastnili odpratávania snehu na hlavnom nádr. a hlavnevýchodnom nádraží v Bratislave.Počnúc od pondelka 13. februára 1956 boli zo zamestnancovaparátu SD utvorené snehové brigády v počte asi 100zamestnancov denne, ktorí sa zúčastňovali odpratávaniasnehu hlavne na východnom nádraží.“Sneh zastavuje dopravu a je príčinou nehôdZlaté Moravce, 1940„V krutej zime a závejoch stala sa nehoda dňa 14. februárat.r. pri Gýmeši narazením pomocného rušňa na zaviaty osobnývlak 415 v km 12 pred stanicou Gýmeš. Vlak odišiel zo ZlatýchMoraviec zmeškaný v 14 h a v záveji zostal stáť. Vypravenýpomocný rušeň však tiež zaviazol v km 10 a nemohol ani zpäť.Druhý pomocný rušeň vypravený v 21.25 hod. dostal sa ažk prvému vyprostil ho a vrátil sa s ním o 4.20hod. do ZlatýchMoraviec. Potom boly zase dva pomocné rušne vypravené, ktorépochôdzkár v Ladiciach zastavil a po dohode s technickýmúradníkom pokračovaly v ceste k zaviatemu vlaku, ktorý bolza mostom asi na 200 m. Pri moste mali zastaviť, avšak v silnejfujavice nezbadali most a rušne narazily na stojaci vlak niečopred 6.hod. .....Poškodené vozne boli boly odstránené pomocným vlakomzo Zvolena, ktorý zo Zlatých Moraviec odišiel 12.50 hod.Trať bola uvoľnená a vlak 420 už mohol so spozdením odísť.“Cífer, 1940„Rok 1940 začína sa tuhými mrazmi, začiatkom februáravyskytujú sa snehové záveje. Dňa 13.2. v 9.43 prešiel poslednývlak č. 803. Ostatné vlaky sú postupne odvolávané. V 15.26hod osobná a nákladná doprava na trati Pezinok – Leopoldovsa zastavuje. Snehové pluhy a robot pracuje. Je snaha ešterýchlovlak č. 96 prebiť závejami. No nepodarilo sa. Do Cíferuprišiel v 15. hod. ale ďalej už nemohol byť vypravený. Rýchlikje preplnený cestujúcima. Na odstraňovaní snehu sa pracujevo dne v noci 350 robotníkov a neskoršie ešte 70 poľskýchzajatcov. Cestujúci z rýchlovl. ostávajú netrpezliví a pociťujúhlad. Prinesené pečivo minie sa úchvatkom, nepostačuje. Zamestnancibývajúci na stanici ochotne dávajú zo svojich zásob.V noci zo dňa 14/15 zomrel vo vlaku jeden cestujúci. Teprve15ho prestáva víchrica a rýchlovlak odchádza pod číslom 186v 13.40 hod. a zahajuje sa premávka.“Bánovce nad Ondavou,1987„Dňa 11. januára 1987 zima vôbec nežartuje a v odpoludňajšíchhodinách začína silná fujavica, na trati sa ukladajúveľké snehové záveje, vlaky meškajú a to tak, že vlakOs 8614, ktorý má odchod zo stanice o 18,00 hod. odišielo 21.40 hod. Ďalšie vlaky majú tak isto troj až štvor hodinovémeškanie. Fujavica vyčíňa, nákladné vlaky vôbec nechodia.Pracovníci, ktorí nastúpili službu o 6,15 hod. dňa 11.1.1987slúžia ďalej, nakoľko im pre snehovú kalamitu neprišla výmenaani sami sa nemôžu dostať späť domov, nakoľko autobusovádoprava je zastavená úplne a vlaková tak isto jetakmer zastavená. Stanica je úplne zaviatá na staničných koľajachsú dvoj až troj metrové záveje... Náčelník stanice dennedochádza do roboty z obce Kačanov peši, ktorá je vzdialenáod stanice 10 km.. Konečne vietor utícha a na odpratávaniesú dodané 2 frézy a 1 snehomet. Pracovníci nepretržite slúžili24 až 32 hodín, nakoľko sa nemohli dostať domov a taktiežneprišla im žiadna výmena.Sneh neberie ohľad na nikoho. Koľaje zaveje,aj keď cestujú členovia vlády. S imunitou alebobez nej, všetci musia hodiny čakať, kým budetrať opäť sprejazdnená.Devínska Nová Ves, 1947„Február 1947 spôsobil veľké ťažkosti zamestnancomstanice. Snehová fujavica zapríčinila dve dopravné nehodyv Bratislave hlav. nádr. a vykoľajenie rušňa na výmenáchv Lamači. Posledná nehoda zavinila zastavenie dopravy natrati Bratislava – Kúty od 6,30 hod do 15.00 hod. V 10,27hod. došiel rýchlik R 10 z Prahy. Týmto rýchlikom sa priviezlitiež medzi inými tiež predseda sboru povereníkov dr. Husák,generál Ferienčík, prezidiálny šéf dr. Chalupa, dopravný šéfhl. inšp. Číčel a zástupcovia ministerstva dopravy. Títo, keďim bolo čakanie vo vlaku pridlhé došli do dopravnej kancelárieinformovať sa, ako by sa mohli najrýchlejšie dostaťdo Bratislavy. Cestujúci už od rána otázkami rozčuľovali p.prednostu a zamestnancov. Pán prednosta rozčúlený a dopravnýmiťažkosťami zaujatý neprivítal vládnych činiteľovtak, ako sa patrí. Vôbec sa o nich nepostaral a nechal ich bezpovšimnutia sedieť v dopravnej kancelárii. Toto jednanie vytkolp. prednostovi p. predseda sboru povereníkov dr. Husáka prezidiálny šéf dr. Chalupa. Pán prednosta sa omluvil. Menovanýsituáciu pochopili a omluvu prijali.“Následkom tuhých mrazov a snehu dochádzaloaj k tomu najhoršiemu. K úmrtiam.Kežmarok, 1983„Dňa 22/23. 2. v noci bol silný mráz a vietor. U vchodovéhonávestidla od Huncoviec zamrzol cigán z Huncoviec.Pri traťovom okrsku zamrzol občan K. z Východnej, ktorýmal vypité, bývalý výpravca v Kežmarku, ktorý pre použitiea stále používanie alkoholu bol od ČSD prepustený v roku1965.“Sečovce, 1940„Dňa 29.II.1940 boly vlakom 6410 usmrtení na tratiVranov nad Topľou – Trebišov v m 2 robotníci odboru preudržiavanie tratí v Humennom. Menovaní robotníci išliz práce po trati domov, poneváč ale snehové záveje navialytoľko snehu pozdĺž tratí, že keď spozorovali vlak v zárezunemohli sa vlaku vyhnúť, lebo snehové múry im v tom prekážaly.“Veľké problémy spôsoboval aj silný vietor.Jablonov nad Turňou, 1984„Dňa 10.2.1984 službukonajúci zamestnanci prežilinoc, na ktorú sa tak ľahko nezabúda. Víchricou bola zdemolovanáasi polovica prijímacej budovy, zdemolovanéosobné autá občanov ktorí čakali na vlak. Tu treba poznamenaťmená zamestnancov, ktorí statočne čelili živelnejpohrome a zabezpečili i keď za nemožného dorozumievaniachody vlakov.“15 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

aj toto sme myVýpravca starostom v RakoveNovozvoleným starostom v obci Rakovoje náš kolega Patrik Antal, výpravcazo železničnej stanice Diviaky. Možnovám je to meno už známe, a ak nie, takfotografia vám iste napovie, že Patrikbol jedným z finalistov súťaže Tvár ŽSRv roku 2008. Po sčítaní volebných lístkovvysoko „predbehol“ svoju protikandidátku,keď zo 155 odovzdaných volebnýchlístkov bolo na 124 jeho meno. A aký jePatrikov vzťah k politike? – V politikepôsobím približne od roku 1994. Viac,ako o parlamentnú, som sa zaujímalo komunálnu. Tieto voľby boli mojeprvé, v ktorých som kandidoval. Ďakujemza dôveru a vynasnažím sa svojichspoluobyvateľov nesklamať. V plánochdo budúcnosti je snaha, aby obec ďalejnapredovala a rozvíjala sa po všetkýchstránkach. Čo sa týka funkcie starostu,chcel by som ju skumulovať so železničiarskympovolaním, ak sa to bude daťpsychicky či fyzicky zvládnuť,– povedalnám starosta obce Rakovo Patrik Antal.Vypravoval vlaky a je starostomv Slanskej HuteV železničnej stanici Slovenské NovéMesto už osemnásty rok pracuje výpravcaDaniel Stančík. V komunálnej politike nieje nováčikom, už v minulom volebnomMedzi novozvolenýmiVoľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa uskutočnili v novembri 2010, priniesliv niektorých obciach a mestách nové tváre v politike. Bokom od politického dianianeostávajú ani železničiari. Kandidovali za poslancov aj starostov. Predstavíme vám týchúspešných, ktorým dali ich spoluobčania najviac hlasov a dôveru. Zložením sľubu otvorilitak svoje štvorročné obdobie na najvyšších postoch v obciach.Bývalý starosta obce Rakovo Ján Franek odovzdáva insígnie obce novozvolenému starostovi PatrikoviAntalovi, výpravcovi zo stanice Diviaky.období kandidoval a úspešne pôsobil akostarosta na polovičný úväzokv obci Slanská Huta. I keď jeobec malá a zo 164 oprávnenýchvoličov sa volieb zúčastnilo93, z platných 92 hlasovzískal 74. Od decembra 2010už funkciu starostu vykonávana plný úväzok. – Tak, akov roku 2006, aj teraz je mojímprvoradým cieľom povzniesťobec Slanská Huta na eštevyššiu úroveň. V predchádzajúcomvolebnom obdobísa nám podarilo zrealizovaťviacero významných projektov.Prestavbu priestorovbývalej základnej školy nakultúrne stredisko s rekonštrukcioukuchyne a sociálnychzariadení. Od júla 2010prebieha výstavba ôsmichobecných nájomných bytov.Túto jar začíname s výstavboucyklotrasy. Tento projekt,s celkovými investičnými nákladmicca 1 milión eur, bolúspešný v rámci cezhraničnejspolupráce s Maďarskom. Začiatkomtohto roka je naplánovanávýstavba multifunkčnéhošportoviska a plánuje saďalšia výstavba obecných nájomnýchbytov. Obec má vypracované projektyz viacerých odvetví, s ktorými sa budeuchádzať o finančné prostriedky z fondovEÚ,– hodnotí a plánuje starosta DanielStančík.V Tomášovciach je starostomprednosta staniceNovým starostom obce Tomášovcesa stal prednosta železničnej staniceFiľakovo Ján Mičuda. Na železnici pracujeod októbra 1990 a prešiel rôznymifunkciami. Od signalistu, výpravcu, inžinieraželezničnej dopravy, dopravnéhonámestníka až po prednostovanie voFiľakove. Skúsený železničiar ani v politikenepatrí k nováčikom. Prvýkrát bolzvolený za poslanca obecného zastupiteľstvaešte v roku 1988. „Poslancoval“ ajv rokoch 2006 až 2010 a po poslednýchvoľbách ho 551 hlasov (z 797) dostalo dovedenia obce. – Je to moje prvé volebnéobdobie vo funkcii starostu. Mojou snahouje byť dobrým a zodpovedným starostoma aj v ťažkých časoch chcem čonajlepšie vykonávať svoju funkciu a nesklamaťdôveru svojich voličov a obča-V Slanskej Hute bude druhé volebné obdobie starostomDaniel Stančík, výpravca zo Slovenského Nového Mesta.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201116

aj toto sme mystarostami sú aj železničiariPrednosta železničnej stanice Fiľakovo Ján Mičuda vymenil riadeniestanice za starostovskú stoličku v Tomášovciach.nov Tomášoviec. Pomocníkom aleboporadcom mi bude „Desatoro dobréhostarostu“ z Občianskej náuky a výukypre meštianske školy z roku 1936.Hodiny s logom ŽSR v starostovejkanceláriiOd augusta 1999 je železničiarom ajIng. Vladimír Saxa, vedúci autodopravyna Oblastnom riaditeľstve v Košiciach.Začínal ako vodohospodár v Čiernej nadTisou, pracoval ako „ budovár a traťovák“aj pri meracom vlaku GPK. V politike pôsobíod roku 1998, keď sa stal poslancommiestneho zastupiteľstva v Košiciach,v mestskej časti Nad Jazerom. V novembrovýchvoľbách kandidoval za starostumestskej časti Košice – Krásna nad Hornádomako jeden zo šiestich kandidátov.Podarilo sa mu získať dôveru voličov880 hlasmi z 1 658 zúčastnených voličov.– Výsledok volieb je pre mňa veľmizaväzujúci. Preto sa budem snažiťvoličov nesklamať a urobiť čo najviacpre našu mestskú časť aj za súčasnýchfinančných podmienok. Je potrebnédokončiť rozbehnuté projekty ako kanalizáciaa dobudovanie komunitnéhoparku. Mojím plánom je podporovaťčinnosť rôznych cieľových skupín akomládežnícke športové a kultúrne aktivity,našu divadelnú skupinu Krasodiva,folklórnu skupinu Krásňanka, ale ajčinnosť seniorov. Pri preberaní funkciestarostu som si uvedomil, a tým sa ajriadim, že táto funkcia nie je doživotná.Neviem, čo prinesie budúcnosť, alepre istotu v mojej kancelárii visia hodinys logom ŽSR, ktoré odmeriavajú časmôjho návratu na železnicu,–hovorí Ing. VladimírSaxa.Z posunovačavýpravca, z výpravcustarosta KoniaroviecNa železnici začínalpred 18 rokmi ako posunovačv železničnejstanici Topoľčany, poúspešne vykonanomkurze a autorizovaní sastal výpravcom v staniciKoniarovce, kde pracovaldo posledných volieb.Miroslav Konštiak,o ktorom je reč, nie jev komunálnej politikenováčikom. V roku 2006kandidoval v Koniarovciachza poslanca a poštyroch rokoch skúsilkandidovať za starostu.Voľby v obci, ktorá má626 obyvateľov, vyhral.Hlasovania sa zúčastnilo359 voličov a dôveru muvyslovilo 182 ľudí. Jehotraja „súperi“ skončili ďaleko za ním.A aké sú plány nového starostu?– V obci nutne potrebujeme dokončiťkanalizáciu a vodovod, následne nato dobudovať cesty a chodníky, ktoré súv dezolátnom stave. Máme tu krásnykostol, pri ktorom chcem zriadiť parkna účely oddychovej zóny. Keďže somaktívne hrával futbal, pokiaľ to zdraviedovolilo, venujem sa jeho podpore.Pozornosť zameriame v obci i na kultúrnyživot, napríklad organizovanímfolklórnych vystúpení nášho veľmiúspešného speváckeho súboru Koniarovčanka.Je toho veľa, čo by som chcelspraviť, no všetko sa odvíja od financií.Budem sa snažiť dokázať, že dôveru,ktorú mi spoluobčania dali, nesklamem,a po štyroch rokoch budem môcťsmelo povedať, že pre obec som aj čosiurobil,– prezrádza svoje plány MiroslavKonštiak.Vo voľbách do orgánov samosprávyobcí kandidovali a boli úspešní aj ďalšínaši kolegovia – železničiari. Sú to:* Ľubomír Jelínek, výpravca zo ŽSTBratislava Petržalka, starosta obceVyštuk* Vladimír Fabo, strojník MDS NovéZámky, opäť zvolený starosta obceHruboňovo (od roku 2003)* Milan Diheneščík, majster TO Košice,opäť starosta Slanského NovéhoMesta (od roku 1994)* Gabriel Klárik, majster TO Košice,opäť zvolený starosta obce KrasnohorskáDlhá Lúka (od roku 2003)* Ľubomír Fifík, zámočník koľajovýchvozidiel TO Margecany, druhé funkčnéobdobie ako primátor SpišskýchVlachov* Ján Téglás, manažér energetiky, pracoviskoNové Zámky, starosta obceStrekovVšetkým našim kolegom, dnes starostomobcí a mestských častí, želámeveľa síl na zvládnutie náročných úloha veľa správnych rozhodnutí pri riadeníobcí.Vladimír SALZERFoto: Ing. Marián Themár a archívKošická mestská časť Krásna nad Hornádom má nového starostu – Ing. Vladimíra Saxu, vedúcehoautodopravy z OR Košice. Objektív fotografa ho zastihol pri starostovskom sľube.17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

zaujalo násPrvá trať do Prešova – odbočkaKošicko-bohumínskej železniceUdelenie koncesie pre Košicko-bohumínskuspoločnosť KBŽ na traťz Košíc do Bohumína s odbočkou doPrešova bolo po niekoľko ročných prieťahochschválené 26. 6. 1866. Trať malabyť jednokoľajná s drevenými mostamia s odbočkou Obišovce – Prešov. Dňa1. 9. 1870 bol uvedený do prevádzky úsektrate Košice – Kysak – Prešov.Pri tejto príležitosti zamestnanci železničnýchstaníc Kysak a Prešov spolus vedením OR Košice a zástupcami Klubupriateľov železníc východného Slovenskaodhalili koncom roka na budováchželezničných staníc Kysak a Prešovpamätné tabule, ktoré pripomínajú prvédni železničnej prevádzky na tratiachKošice – Kysak – Prešov, Prešov – Plaveč,Prešov – Bardejov.Foto: Dana SCHWARTZOVÁAj v Kysaku bude pamätná tabuľa pripomínaťspojenie trate Košice – Kysak – Prešov.Na foto zľava: Ing. Peter Tabačko, prednostakysackej stanice, Ing. Ján Juriga a Ing. JozefHorváth.Nočný pochodNetradične, nočným pochodom,oslavovali vianočné sviatky našikolegovia z Kysaku.Dňa 25. decembra 2010 sa uskutočnil2. ročník vianočného granadirskéhopochodu. Na tomto nočnom pochodesa zúčastnili aj pracovníci SMÚ ZTKOŠICE, pracovisko Kysak, v zloženínavestní majstri: František Lorko, RastislavSliva, navestný dozorca MartinVilčko a pracovník sekcie OZT Ing.Vladimír Sliva. Celkovo sa na tomtopochode zúčastnilo 22 účastnikov.Štartovalo sa pred polnocou v Kavečanoch.Trasa viedla okolo útulku naHrešnej cez Kráľovú studňu, Vysokývrch, Prielohy ku kysackej horáci, kdesme dorazili o 4.20 hod. V horárni pripraskajúcom dreve v krbe čakalo malépohostenie a zhodnotenie akcie, z ktorejmali radosť nielen organizátori.(FL)Nielen prvý vlak na trati dlhej 45 km Prešov – Bardejov(11.12.1893), ale aj pripomenutie uvedeniaželezničnej prevádzky na trati Prešov – Plaveč(1893) a samozrejme 140. výročie trati Prešov –Košice bude symbolizovať pamätná tabuľa vo vestibuleprešovskej stanice. Koncom roka 2010 juodhalil Ing. Ján Juriga, riaditeľ OR Košice (v strede).Vľavo Ing. Jozef Horváth, námestník riaditeľaOR Košice pre riadenie dopravy a vpravo prednostaprešovskej stanice Ing. Miroslav Čislikovský.Tancom a spevom končili uplynulý rokZáver roka má mnoho podôb. So starým rokom sa lúčili aj železničiarizo železničnej stanice Kozárovce a pridelenýchdopravní Veľké Kozmálovce a Hronské Kľačany, ku ktorýmsa pridali zamestnanci OTV Kozárovce a odborári zo ZO OZŽKozárovce. Po oficiálnej časti, v ktorej zhodnotili uplynulý rok2010 a schválili rozpočet a plán činnosti na rok 2011, sa v neďalekommotoreste pri stanici rozprúdila živá zábava. Niktosa nedal zahanbiť, a tak to na tanečnom parkete priam vrelo.Dlhé kolá s krátkymi prestávkami nedali možnosť oddychovať,až sa priblížila polnoc. A i keď bol deň pred Silvestrom,pohárom šampanského si pripili na úspešný nový rok.Ľubomír BENČAT, foto: autorOd moderných po ľudovky, skrátka na všehochuť skladieb, si zatancovalizamestnanci stanice v Kozárovciach na spoločnom predsilvestrovskomstretnutí.Zatmelo sa i v Úľanoch nad ŽitavouZačiatok rokapriniesol viaceroudalostí,ktoré stoja zazdokumentovanie.K jednejatraktívnej, ktorúbolo možnépozorovať aj naúzemí Slovenska,patrilo čiastočnézatmenieSlnka. I keďv mnohých častiachEurópy Keď sa Mesiac presunie medzi Slnko a Zemzakryli výhľad a zakryje slnečný kotúč, dochádza k zatmeniu.na tento úkaz Keď ide len o čiastočné zatmenie, zo Slnka vidieťlen jeho časť v podobe kosáčika.mraky, predsasa ho podarilovidieť a zachytiť objektívom fotoaparátu. Zaujímavé záberynám poslal prednosta železničnej stanice Úľany nad ŽitavouVladimír Červenák, ktorý túto udalosť okomentoval takto: –Vedeli sme, že toto čiastočné zatmenie Slnka by malo byťviditeľné i u nás, preto sme pozerali na oblohu, či ho zbadáme.Kolega, dozorca výhybiek Jaroslav Kmeťo, dal zrazu„echo“... No a výsledok vidieť na fotografii. -Že ste ho nestihli alebo nevideli pre hmlu? Tak Vám posúvameinformáciu, že nasledujúce čiastočné zatmenie Slnka,pozorovateľné na Slovensku, bude 20. marca 2015.Vladimír SALZER, foto: Vladimír ČERVENÁKŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201118

zaujalo násBetlehemské svetlo nad TatramiPutovné svetlo, zapálené priamo v Betleheme, zvýrazňujepocit Vianoc pri podávaní z ruky do ruky. A pri vynášaní nanajvyššie položené miesto každý zažíva výnimočný pocit.Už po sedemnástykrát zasvietilo Betlehemské svetlopokoja návštevníkom Lomnického štítu, ako aj stálej službezamestnancov Tatranských lanových dráh a Observatória SAV.Betlehemské svetlo zažiarilo na Lomničáku nadcelým Slovenskom z rúk najstaršej skautkyv Podtatranskom regióne Aničky Uherovej.Predvianočnej akcie sa zúčastnil aj(zľava) Mgr. Pavel Kravec s manželkou,Anka Lorenčíková a najstarší popradskýskaut Július Maličký (89).Stretnuties českýmikolegaminajvyššie obývané miesto na Slovensku,do výšky 2 632 metrovNanad morom, ho pred Vianocami vyniesliskauti z Podtatranskej skautskej oblastiv sprievode železničiarov. Železničnouskautkou je aj Mgr. Anna Lorenčíkováz popradskej železničnej stanice, ktorása tejto akcie zúčastňuje pravidelne.– V našej rodine touto akciou už niekoľkorokov začínajúVianoce, – prezradilaAnka. – Je to peknáudalosť, spojenás ešte krajšou symbolikou,– vyjadrilaj generálny riaditeľZSSK Pavel Kravec,ktorý sa predvianočnejakcie zúčastnil.– Vynesenie„svetla lásky“,ktorá nás másprevádzať našímživotom, nanajvyššie miestov krajine, dostupnéaj preobyčajného človeka,z ktoréhodovidieť až dosusedných krajín,je veľkýmzážitkom. Skautivšetkých vekovýchskupíncelý rok pracujúna tom, aby sa niektorí z nich za dobréskutky mohli zúčastniť tejto nevšednejakcie. Vládne tu nezabudnuteľná atmosférapokoja a nadšenia. Tam hore mátepocit, že svet možno zhora ožiariť tak,aby láska, dobro a pokoj boli trvalousúčasťou jeho existencie. Moje poďakovaniepatrí nielen riaditeľovi TLD Ing.Dušanovi Slavkovskému, ale aj Ing. LadislavoviOlexovi zo ZSSK za organizáciupodujatia, rovnako aj rušňovodičoviZSSK z RD Poprad Jánovi Skokanovi,ktorý už dlhé roky vedie jednu skautskúskupinu a tak sa podieľa na výchovenašej mládeže, – dodal Pavel Kravec.Vladimír SALZERFoto: Mgr. Anna LORENČÍKOVÁUž tradičným sastáva koncoročnéstretnutie vedeniaželezničnej stanicev Kútoch s kolegamiz ČD zo železničnejstanice Břeclav. Obidvepohraničné prechodovéstanice majú rokydlhodobú a vynikajúcuspoluprácu ešte z čiasspoločného štátu. Natohtoročnom stretnutí,ktoré sa uskutočnilotesne pred vianočnýmisviatkami, sa na domovskejpôde v Břeclavinielen hodnotiladoterajšia činnosť staníc, ale bola to zároveň príležitosť poďakovaťsa za spoluprácu už bývalej vedúcej pracoviska CargoČD v Kútoch Zdenke Schmuckovej. Najbližšie stretnutie majúnaplánované železničiari presne o rok, tentoraz na pôde železničnejstanice Kúty.Peter RAJČÁK, foto : autorŽelezničiari ŽSR a ČD pri vzájomnom stretnutí. Štvrtý sprava je prednostaželezničnej stanice Kúty Ing. Peter Rajčák, po jeho pravej stranekolega, uzlový prednosta železničnej stanice Břeclav Miroslav Šindlerso svojimi zástupcami z oboch staníc. Na fotografii vpravo vidíme ZdenkuSchmuckovú, vedúcu pracoviska Cargo ČD v Kútoch, s ktorou savedenie oboch staníc rozlúčilo a poďakovalo za jej dlhoročnú prácu naželeznici pri odchode do dôchodku.19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

elaxVyhlasujeme7. ročník súťažeEšte nevybledli fantastické spomienky finalistov súťaže Tvár ŽSR 2010 a Ž semafor opäť ponúka možnosť zúčastniť sa ďalšiehoročníka obľúbenej súťaže. Finále 6. ročníka sa nieslo v znamení tanečných krokov, ale aj adrenalínovo-športových disciplín v štýletelevíznej súťaže Boyard. Podstatné však bolo, že sa v Strečne stretlo 20 odvážnych žien a mužov zo železničiarskej brandže. Každýs inou povahou a funkciou, z rôznych pracovísk, z rôznych kútov Slovenska, ale všetci so spoločným menovateľom – železnica.Opäť nás ubezpečili, že súťaž má svoj zmysel pre ľudí, ktorí sa dokážu uvoľniť a oslobodiť od každodennej reality. Presvedčilo násaj niekoľko postrehov a ohlasov, ktoré sme dostali do redakcie, v ktorých ste nám písali svoje pocity a názory. Nadobudnuté poznatkya skúsenosti nám jednoducho nedovolia prerušiť tradíciu a nepokračovať v ďalšom ročníku.Vyhlasujeme teda siedmy ročník súťaže Tvár ŽSR 2011!Milé kolegyne, kolegovia, železničiari, neváhajte a prihláste sa!Ak uvažujete o svojej účasti v súťaži a neviete sa rozhodnúť, prelistujte si minuloročné čísla Ž semaforu. Predstavovali smejednotlivých súťažiacich, zverejnili ich fotografie vo finálovej premene vizáže. Možno vás ich odvaha a prerozprávané zážitky z finálea ďalších stretnutí presvedčia.Ak máte vo svojom pracovnom kolektíve kolegyňu alebo kolegu, ktorí sú sympatickí, zaujímaví, možno niečím výnimoční, takí,ktorých by ste radi videli v časopise a predstavili ich aj ostatným železničiarom, pošlite nám svoje tipy do redakcie. Na veku a funkciinezáleží, jedinou podmienkou je byť zamestnancom ŽSR. Podrobnejšie informácie budú v nasledujúcom čísle Ž semaforu.Prihláste sa do súťaže a utvrďte aj nás v redakcii a na odbore komunikácie o správnosti nášho kroku – opäť niečo urobiť pre vás– železničiarov. Zaslúžite si to!ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201120

oznamy7. FÓRUM KOĽAJOVEJ DOPRAVYMedzinárodná konferenciaPo roku bude 15. a 16. marec 2011 opäť patriť všetkýmtým, ktorí fandia železnici a mestskej koľajovej doprave,odborníkom a nadšencom, ktorých tento odbor zaujíma,ktorí chcú o ňom diskutovať, prezentovať výsledky svojejpráce. Tým, ktorí sa venujú vývoju, výskumu, výrobe,projektovaniu a realizácii stavieb, ich financovaniua samotnému prevádzkovaniu tohto druhu dopravy.Vporadí 7. ročník tejto prestížnej medzinárodnej konferenciesa bude konať opäť v Radisson SAS Carlton Hotel v Bratislavepod záštitou Jána Figeľa, prvého podpredsedu vlády a ministradopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, rektorkyŽilinskej univerzity v Žiline a rektorov Slovenskej technickejuniverzity v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach.Spoluorganizátorom konferencie budú po prvýkrát aj ŽelezniceSlovenskej republiky spolu s iniciátorom akcie – s neziskovouorganizáciou Spoločnosťou PSKD – prevádzka a stavby koľajovejdopravy. Tohtoročný program konferencie je v jej druhý deňobohatený o odbornú exkurziu na stavbu – Modernizácia železničnejtrate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov, do tunelaTurecký vrch, ktorý sa stavia na slovenských železniciach akoprvý po dlhých desaťročiach.Fórum koľajovej dopravy je podujatie, ktoré už niekoľko rokovrobí vysoko pozitívnu osvetu železničnej doprave a mestskejkoľajovej doprave, ktorých obrovské prednosti oproti inýmdruhom dopravy sú stále málo známe a v spoločnosti málopreferované. Vo väčšine štátov Európskej únie sú si toho uždávno vedomí. A Fórum koľajovej dopravy je aj o tom, aby sito plne a čo najskôr uvedomili všetci zodpovední aj u nás naSlovensku.Dlhodobo nevyvážený pomer dotácií štátu v neprospechrozvoja železničnej dopravy oproti cestnej doprave zatiaľ síce(našťastie) výrazne nenarušil chod tohto druhu dopravy, kvalita,komfort, obľúbenosť a konkurencieschopnosť koľajovejdopravy sa však posúva stále nižšie, a to všetko v rozpore soschválenou Dopravnou politikou štátu a Európskej únie. Napriektomu všetkému slúži ku cti správcovi železničnej dopravnejcesty, že k príprave svojich projektov pristupuje nanajvýšzodpovedne a snaží sa neporušiť národné a európske pravidláa normy a vytvára tak pozitívne podmienky pre spolufinancovaniez fondov EÚ.BlahoželámeV živote každého človeka sa striedajú dni všedné i menejvšedné a z času na čas i dni slávnostné. K týmto dňom patríaj 31. január, keď sa náš spolupracovníkViliam SENICKÝdožíva 60 rokov.Milý Vilko, povieme Ti to skrátka, čože je to šesťdesiatka.Len pár rôčkov, prídu ďalšie, tie Ti prajeme ešte krajšie. Nechmáš šťastné kroky, by si v zdraví prežil dlhé roky. Nech čašezazvonia perlivým mokom na ceste do ďalších rokov.To Ti pri príležitosti životného jubilea praje kolektívMostného obvodu Bratislava.Významné životné jubileum, 50 rokov, oslávil7. januára zámočník koľajových konštrukcií zSMÚ TO Margecany, pracoviska Mníšek nadHnilcom,Jozef KRÁLIK.Milý Jozef, prišla chvíľa, ten krásny okamih,keď sláviš svoje krásne päťdesiatiny. Takrýchlo plynie rieka života, roky prešli, preleteli.Svoje najkrajšie si prežil spolu s nami.Povolanie Ťa obralo o veľa voľných chvíľ, aleneobralo Ťa o pekné chvíle s nami. ŽelámeTi zdravia, šťastia dosť i úspechov pre radosť.Nech čaše zazvonia perlivým mokom na cestudo ďalších rokov. Nech Ťa sprevádza dobránálada, zo srdca Ti želá modrá armáda.ZV OZŽ a kolektív SMÚ TO Margecany, SMSŽTS GelnicaPo 43 odpracovaných rokochv radoch železníc odišiel 13.januára na starobný dôchodoknáš spolupracovníkŠtefan PTÁČEK.Na železnicu nastúpilv roku 1968 ako sprievodcanákladných vlakov,posunovač, robotníkv doprave. Za dlhoročnúprácu mu patrí úprimnépoďakovanie a do ďalšiehoživota mu želáme veľazdravia, šťastia a rodinnejpohody.Vedenie ŽST Púchova spolupracovníci1. informácia15. - 16. 3. 2011, BRATISLAVA7. FÓRUM KOĽAJOVEJ DOPRAVYOrganizátori konferencie: Železnice Slovenskej republiky, Bratislavaa Spoločnosť PSKD – Prevádzka a stavby koľajovej dopravyAktualizované informácie o podujatí nájdete na www.reming.sk/7fkd/Mesačník pre zamestnancov Železníc SR. Vydáva Generálne riaditeľstvo Železníc SR • Šéfredaktorka: Ing. Dana SCHWARTZOVÁ (žel. tel. 910/3203, e-mail:schwartzova.dana@zsr.sk) • Adresa redakcie: Košice, 040 01, Štefánikova 60, fax: 055/2293205, email: zsemafor@zsr.sk, http://www.zsr.sk// • Redaktori: aktuálnesprávy, spoločenské oznamy a inzertná služba: Vladimír SALZER (žel. tel. 910/3204, e-mail: salzer.vladimir@zsr.sk)., Ing. Martin BALKOVSKÝ (žel. tel. 910/3202,e-mail: balkovsky.martin@zsr.sk), Bc. Ivana KAPRÁLIKOVÁ, redakcia Banská Bystrica, Ul. 29. augusta 35 (žel. tel. 939/6491, e-mail: kapralikova.ivana@zsr.sk) • Nevyžiadané rukopisy redakcianevracia. • Grafická úprava: Roland Torsten Advertising s.r.o., Bratislava, Tlač: Slovenská Grafia a.s., Bratislava • Index č. 49 931, registr. č.BMP-1521 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/2011

OZNAMYBlahoželámePo vyše 42 rokoch nepretržitejpráce v radoch železnícodišiel 1.januára na zaslúženýodpočinok náš kolegaZoltán GALLA.K železniciam nastúpil v roku1968 k OZD Nové Zámky, kdepracoval až do konca svojejkariéry vo funkcii návestnéhodozorcu. Za jeho obetavú prácumu v mene celého kolektívu srdečne ďakujemea želáme veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohodya životného optimizmu do ďalších rokov života.Kolektív SMÚ ZT Nové Zámky a ZV OZŽPo 36 rokoch nepretržitejslužby na železnici odišiel1. januára na zaslúženýodpočinok náš dlhoročnýkolegaJozef ŽLKOVAN.K železniciam nastúpil v roku1974 k OZD Nové Zámky,kde pracoval až do koncasvojej kariéry ako mechanik spojových vedení. Zajeho dlhoročnú obetavú prácu mu v mene celéhokolektívu srdečne ďakujeme a želáme veľa zdravia,šťastia, rodinnej pohody a životného optimizmu doďalších rokov života.Kolektív SMÚ SO Nové Zámky a ZV OZŽKoncom minulého roka odišiel do predčasnéhostarobného dôchodku náš kolegaVojtech BORI,ktorý na železnici pracoval od roku 1983 na SMS ŽTSŠtúrovo ako traťový robotník, neskôr ako kontrolór –pochôdzkar. Za jeho vykonanú svedomitú prácu musrdečne ďakujeme a prajeme v ďalšom živote pevnézdravie, šťastie a pohodu.Kolektív SMS-ŽTS ŠtúrovoPosledný minuloročnýdecembrový deň bol ajposledným pracovným dňomnášho priateľa a kolegu,prednostu zo železničnejstanice Trnovec nad Váhom,Tibora ŠEVČÍKA.Milý Tibor, ďakujeme Ti zaTvoju dlhoročnú svedomitúprácu na železnici, ktorej sibol verný celý pracovný život, či už ako výpravca,alebo ako prednosta stanice. Nezabudni sa venovaťani svojej veľkej láske futbalu, kde si známy aj akovynikajúci rozhodca. Do ďalších rokov Ti želámeveľa zdravia a pohody.Kamaráti, priatelia a spolupracovníciPosledným minuloročnýmdecembrovým dňom odišieldo starobného dôchodkuvýpravca zo železničnejstanice Devínska Nová VesMikuláš MAĎARIČ.Želáme mu všetko najlepšie,ešte veľa rokov pevnéhozdravia, šťastia a rodinnúpohodu. Zároveň mu ďakujemeza dlhoročnú prácu na železnici.Prednosta stanice, ZV OZŽ a spolupracovníciPosledný januárový deňodchádza do dôchodkuKarol MACHÁČEK,kontrolný dispečer ORDTrnava a výkonný prezidentFutbalového klubu Slovenskýchželezničiarov pri OR Trnava.Do ďalších rokov mu prajemeveľa zdravia a optimizmu.Pracovníci ORD Trnava a členovia FK SŽPrišiel čas, aby oddych zvíťazilnad prácou. V uplynulýchdňoch ukončil po 44 rokochodpracovaných v železničnejdoprave pracovný pomer nášdlhoročný spolupracovníkVojtech ŠVANTNER.Medzi železničiarovvstúpil v roku 1966 do ČSDOznamovacia a zabezpečovaciadištancia vo Zvolene. Prešiel viacerými funkciami,naposledy bol vedúcim SMS zabezpečovacej technikypri AO Zvolen. Za všetky roky práce odovzdávalsvoje bohaté pracovné a ľudské skúsenosti mladšímspolupracovníkom, za čo mu patrí naše uznaniea poďakovanie. Do ďalších rokov Ti, náš Béla,prajeme veľa zdravia a času pre vnúčatá, ako ajostatnú rodinu.Kolektív spolupracovníkov z odvetvia OZTDo starobného dôchodku odišla 31. novembra našaspolupracovníčkaEva NAGYOVÁ.Na železnici pracovala od roku 1966 ako referent MTZ.Evička, touto cestou Ti za tvoju obetavú prácuďakujeme a do ďalších rokov života prajeme pevnézdravie, šťastie, rodinnú pohodu.Vedenie železničnej stanice Bratislava východa spolupracovníciOkrúhle výročie oslávila 19.januára naša bývalá kolegyňaDanka MELIŠOVÁ.Nech je Tvoj život akomatematika, ktorá násobíradosť, umocňuje lásku,odmocňuje nenávisť a všetkodobré dokopy spočíta. Veľazdravia Danuška!Kolegovia z AO TrnavaKrásne životné jubileum, 50 rokov, oslavujev januári náš kolegaJán SZILVÁSI.Dobré vínko, pekné dary, nech sa Ti vždy dobré darí.Dnes máš, Janko, päťdesiat, nesnaž sa ich naspäťvziať. Želáme Ti zdravia, šťastia dosť i úspechovpre radosť. Nech čaše zazvonia perlivým mokom nacestu do ďalších rokov. Nech Ťa sprevádza dobránálada, zo srdca Ti želá modrá armáda. A na túTvoju 50-ku, nech si každý uhne a tá končatina,nech Ti dobre tuhne.Kolektív zamestnancov AO Trebišov odvetvia EEOkrúhlych 50 rokov sa 13. januára dožil náš kolegaPavol JAŠO.Pevné zdravie, veľa lásky, spokojnosť a pohodu,šťastný život bez starostí a vždy dobrú náladu.Kolegovia z AO TrnavaDo predčasného dôchodkuodišiel koncom minulého rokadozorca výhybiekJozef HORŇÁČEK,ktorý nastúpil na železnicuv roku 1978 ako zámočník.Neskôr pracoval akovozmajster, posunovača signalista.K rovnakému termínu odišiel aj jeho kolegaMarián ONDREJKO,ktorý nastúpil na železnicuv roku 1971 ako signalista.Pracoval aj ako vozmajster,posunovač.Želáme im všetko najlepšie,ešte veľa rokov pevnéhozdravia, šťastia a rodinnejpohody. Zároveň im ďakujemeza dlhoročnú prácu naželeznici.Prednosta stanice, ZV OZŽ a spolupracovníciPosledným decembrovým dňom ukončili svojepôsobenie v ŽSR zamestnanci ŽST Humenné,výpravca zo železničnej stanice UdavskéŠtefan DŽUGAN,po 40 nepretržite odpracovaných rokoch aJozef ŠVEHLA,robotník v doprave, po odpracovaní 22 rokov.Našim kolegom, odchádzajúcim do zaslúženéhodôchodku, ďakujeme za statočnú prácu a prajeme,aby doma oddychovali ešte veľa rokov, tešiac sapevnému zdraviu.Kolektív zamestnancov ŽST HumennéPrišiel čas, keď jednaz najväčších opôra podporovateľov kultúry voZvolene a primerane tomui na Slovensku odchádza nazaslúžený odpočinok. VedúciDomu kultúry ŽSR vo ZvoleneMarián KOLOŠTA,ktorý bol dlhé rokypracovníkom v odborekultúry a podporoval verejné dianie vo Zvolene,je od začiatku roka na zaslúženom dôchodku.I keď o Mariánovi právom ľudia hovoria, že je akovíno, čím je starší, tým je lepší, prišiel čas, keďpomyselné žezlo musí odovzdať druhému. Ťažkodnes hodnotiť, či v nasledovníkovi nájde takého,ako bol on. Doslova fanatika, pre ktorého jeho prácanie je zamestnaním, ale koníčkom a láskou. Domáciho poznajú ako neúnavného organizátora kultúry,diskdžokeja, speváka, herca, režiséra či moderátora.A pritom ešte stíhal aktívne viesť Klub železničnýchcestovateľov pri DK ŽSR. I touto cestou sa mu chcemepoďakovať za jeho doterajšiu prácu, za všetko to,čo pre železnice a kultúru urobil. V ďalšom životeTi, milý Marián, prajeme pohodu a neutíchajúcezanietenie pre všetko, čo robíš.Kamaráti, priatelia, spolupracovníciPo 42 rokoch nepretržiteodpracovaných na železniciodišiel koncom minulého rokado zaslúženého dôchodku náškolega a priateľJúlius SPIŠÁK.Prešiel viacerými funkciami, odvýpravcu, vlakového dispečerapo kontrolného dispečera priodchode do dôchodku. Za roky poctivej práce muďakujeme a prajeme všetko dobré do ďalšieho života.Kamaráti a spolupracovníci z Úseku riadeniadopravy OR KošiceKrásne životné jubileum, 50rokov, oslávi 21. januára náškolega zo železničnej staniceNitraPavol PAVLATOVSKÝ.Rok k roku pozvoľna sa radí,do stránok života zas novériadky píše, na počesť toho, ktodnes sviatok slávi, zdvihnú sak prípitku čaše.Pevné zdravie, šťastie, lásku, spokojnosť do ďalšíchrokov Ti prajekolektív spolupracovníkov ŽST Nitra.RozlúčkaS hlbokým smútkom smeprijali 21. decembra správu,že nás vo veku 52 rokovnavždy opustil náš kolegaa priateľAnton UVÁČEK,ktorý naposledy pracovalako odborný technickýzamestnanec AO Trnava.Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.Česť jeho pamiatke!Smútiaca rodina, kolegovia, priateliaŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 1/201122

2011Rok sa s rokom stretol a pomaly, tak ako ľudia, starne aj naša železničná sieť. PretoKalendár výročí tratí ŽSRsi aj v roku 2011 pripomenieme významné výročia začiatku prevádzky na niektorýchželezničných tratiach na Slovensku. Zo 46 tohtoročných jubilujúcich tratí má až 39 viacako 100 rokov. Dôvod na oslavu okrúhleho jubilea majúpod tatranskými štítmi, zmiešané pocity bude cítiťv Zohore pri spomienkach na 100-ročnú prevádzkudvoch upadajúcich regionálnych tratído Plaveckého Mikuláša a Záhorskej Vsi.Dátum Trať VýročieNech tento kominár prinášaželezničiarom i našim tratiamúspechy a prevádzkyschopnosťpo celý rok!Ing. Pavol DERAJ, foto: Ivan HUTLÁK8. 1. Žilina – Český Těšín (ČD) 14018. 4. Veľké Bielice – Prievidza 1151. 5. Čermeľ – Alpinka 554. 5. Lučenec – Somosköújfalu (MÁV) 1409. 5. Haniska pri Košiciach – Maťovce ŠRT 4515. 5. Bratislava-Rača – Bratislava-Vajnory 1301. 6. Cífer – Trnava (konská trakcia) 1652. 6. Trnava – Nové Mesto nad Váhom 13518. 6. Lučenec – Zvolen 14018. 6. Holíč nad Moravou – Hodonín (ČD) 12030. 6. Svätý Jur – Pezinok (konská trakcia) 17026. 7. Mlynky – Mníšek nad Hnilcom 7529. 7. Štrba – Štrbské Pleso 11515. 8. Šahy – Drégelypalánk (MÁV) 12018. 8. Orlov – Leluchów (PKP) 13518. 8. Chynorany – Trenčín 11020. 8. Turňa nad Bodvou – Tornanádaska (MÁV) 1151. 9. Trnava – Sereď (parná trakcia) 13512. 9. Malé Straciny – Nógrádszakál (MÁV) 6015. 9. Lučenec – Ipolytarnóc (MÁV) 11516. 9. Nitra – Topoľčany 13024. 9. Čata – Šahy 12520. 10. Bánovce nad Ondavou – Vojany 9026. 10. Slovenské Nové Mesto – Miskolc (MÁV) 14027. 10. Devínska Nová Ves – Skalica na Slovensku 12027. 10. Devínske Jazero – Stupava 12027. 10. Hronská Dúbrava – Levice 11527. 10. Piešťany – Vrbové 10527. 10. Trebatice – Rakovice 1051. 11. Trnava – Sereď (konská trakcia) 1651. 11. Šurany – Ivanka pri Nitre 1355. 11. Orlov – Podolínec 459. 11. Bratislava Nivy – Szombathely (MÁV) 12015. 11. Zohor – Záhorská Ves 10017. 11. Dunajská Streda – Komárno 11519. 11. Ivanka pri Nitre – Nitra 13524. 11. Lučenec – Poltár 11024. 11. Breznička – Katarínska Huta 11030. 11. Pohronská Polhora – Tisovec 1158. 12. Žilina – Poprad 1409. 12. Zohor – Plavecký Mikuláš 10012. 12. Poprad – Spišská Nová Ves 14016. 12. Starý Smokovec – Tatranská Lomnica 10019. 12. Lučenec – Halič pri Lučenci 10520. 12. Handlová – Horná Štubňa 8025. 12. Michaľany – Humenné 140