(1 2 3 4 5 6 Bo\236ie slovo v \236ivote kres\235ana 3 M)

PPaavvol l Jaannááčč JB O Ž I E S L O V OV ŽIVOTE KRESŤANA

2Nihil obstat:Ignác Hrubý, cenzorImprimatur:Mons. prof. ThDr. František Tondra,spišský diecézny biskup,č. 15/2008, Spišské Podhradie 8. 9. 2008© PaedDr., ThDr. Pavol Janáč, PhD., 2008BOŽIE SLOVO V ŽIVOTE KRESŤANAVydal Rímsko – katolícky farský úrad v ZákamennomTlač: Tlačiareň Kubík, NámestovoGrafická úprava: Štúdio F, F. Teťák, NámestovoObálka: Wilh. Ebbinghaus: Rozhovor Ježiša s NikodémomISBN: 978 – 80 – 970017 – 6 – 6Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

3Na úvodSvätý Otec Benedikt XVI. zvolal na jeseň roku 2008 Synodubiskupov, ktorá sa má zaoberať Božím slovom. TémaSynody biskupov je: Božie slovo v živote a v misijnom poslaníCirkvi. Preto mnohé miestne cirkvi do svojho pastoračnéhoprogramu na rok 2008 vložili prehĺbenie úcty a láskyk Božiemu slovu. Nech sa aj pre nás stane zasadanie Synodybiskupov o Božom slove výzvou k zvýšenej duchovnej aktivitesmerom k Božiemu slovu.Jednou z aktivít pod vplyvom Synody biskupov o Božomslove nech je pre nás priblíženie sa ku Kristovi ako k Slovua jeho prijatie ako Slova. Aj v tejto podobe a polohe sa námKristus predstavuje, ponúka a dáva. Nech si teda každý z násuvedomí, že v Kristovi k nám prichádza Otcovo Slovo, o ktoromsvätý Ján v evanjeliu vyhlásil: „Na počiatku bolo Slovoa to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.” (Jn 1, 1)Pre každého z nás by sa mala stať samozrejmosťou zásada:ani jeden deň bez Božieho slova! Vhodne nás k tomupovzbudzuje prekrásny text Svätého písma: „A tieto slová,ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci, budeš ichopakovať svojim synom a hovoriť o nich, či budeš sedieť vosvojom dome, alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať.“(Dt 6, 7)Svätý Ján apoštol v správe o príchode Krista - Slova, ktorésa stalo telom a ktoré je plné milosti a pravdy, hovorí, že„Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1, 9-11) Sami posúďme, či to Apoštol nehovorí o nás?Niekedy sa môže kresťan ocitnúť v pokušení si myslieť,že už pozná Sväté písmo a že už tam nemá čo nové nájsť.Sväté písmo je nevyčerpateľná pokladnica. Kedykoľvek otváramestránky Biblie, vždy nachádzame niečo nové z nevyčerpateľnéhoKristovho tajomstva. Možno tu použiť slovásvätého Jána z Kríža: „Hoci svätí učitelia odkryli už mnohéVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

tajomstvá a divy a nábožné duše ich poznali už v tomto živote,ostáva ešte oveľa viac toho, čo nevyslovili, ba vôbecnepochopili. Preto treba hlboko kopať v Kristovi, ktorý jeako bohatá baňa s nesmiernymi ložiskami pokladov.A možno v nej kopať akokoľvek hlboko, nikdy nenájdemekoniec ani hranicu a v každej novej vrstve sa zjavia nové žilys novým bohatstvom.“ 1Sväté písmo je akoby „Album Kristovej tváre“. Každá jehostránka nám približuje jeho tvár. Božie slovo v žalme násvyzýva: „Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár“(Ž 105,4). Treba to rozumieť ako trvalú úlohu poznávaťKrista a jeho tajomstvo čítaním Svätého písma a rozjímanímnad Božím slovom. Cez kontempláciu Kristovej tváre v Písmachsa ponárame do hlbín Kristovho tajomstva a nadobúdameautentické kresťanské hodnoty viery, nádeje a lásky.Božie slovo nám pomôže znovu nadobudnúť a zachovať siaj v zložitých okolnostiach dnešného života kresťanskúidentitu.Na stránkach tejto knihy sa čitateľ stretne s jednoduchýmiúvahami o Božom slove z rozličných uhlov pohľadu. Ich zámeromje upriamiť pozornosť na Ježiša Krista, ktorý v spôsobeslova prebýva medzi nami a stále sa prihovára nášmusrdcu. Musíme dať veľký pozor, aby sme si tento tichýa láskavý hlas Božieho slova nedali zastrieť hlukom našichčias. Denne otvárajme pokladnicu Božieho slova – Svätépísmo a so Samuelom vyslovme každý deň pokornú prosbu:„Hovor, tvoj sluha počúva!“ (1 Sam 3, 10)Autor túto knihu venuje nehynúcej a slávnej pamiatkesvätého Pavla, apoštola národov, z príležitosti 2000. výročiajeho narodenia. V jubilejnom ROKU SVÄTÉHO PAVLA hochceme vrúcne vzývať o orodovanie a nasledovať ho v jehoheroickej láske ku Kristovi – Božiemu slovu.41Z Duchovného spevu svätého kňaza Jána z Kríža; In Liturgia hodín I., str.1076.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

5Francesco Barbieri (1590 – 1666): Evanjelista sv. JánVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Prológ k evanjeliu podľ a sv. Jána„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a toSlovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetkopovstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ničz toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bolsvetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy honeprijali.Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišielako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze nehovšetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydaťsvedectvoo svetle.Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka,prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrzeneho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlast-ného, a vlastní ho neprijali.Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božímideťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodiliani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otcajednorodený dený Syn, plný milosti a pravdy.Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten,o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, jepredo mnou, lebo bol prv ako ja.“Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť zamiloslosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša,milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha niktonikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca,ten ňom priniesol zvesť.“(Jn 1, 1 – 18)6Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

TAJOMSTVO BOŽIEHO SLOVA7Božie slovo je sám Ježiš KristusSväté písmo nazýva Božieho Syna Ježiša Krista Slovo.V úvode evanjelia podľa svätého Jána apoštola čítame: „Napočiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh."(Jn 1, 1) Podobne svätý Ján apoštol v úvode svojho Prvéholistu uvádza: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme navlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali,to zvestujeme: Slovo života.“ (1Jn 1, 1)Božie slovo je vlastné meno označujúce druhú Božskúosobu - Ježiša Krista. Syn Boží sa v plnosti času stal človekom:„Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14) Ježiš Kristus je vtelené Božie slovo. Voláme ho tak preto,lebo skrze neho nám Boh o sebe povedal všetko. Svätý Pavolapoštol v liste Hebrejom o tom napísal: „Mnoho ráz a rozličnýmspôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi,ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvorilaj svet.“ (Hebr 1, 1-2)Ježiš Kristus je Slovom - rečou lásky nebeského Otcak svetu, ku každému človekovi. Ježišove slová i skutky, celýjeho život, nadovšetko jeho smrť na kríži a slávne zmŕtvychvstaniesú výpoveďou Boha o jeho nesmiernej láske k nám.V Božom slove je teda prítomný sám Ježiš Kristus. Vždy, keďčítame alebo počúvame Božie slovo, stretávame sa s Kristoma počúvame jeho samého. Túto vieru, že Ježiš Kristus je prítomnýv Božom slove, ba priam, že on sám je Božie slovo,vyznáva Cirkev v uznesení Druhého vatikánskeho koncilutakto: „Prítomný je (Kristus) vo svojom slove, lebo on sámhovorí, keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo." 22Druhý vatikánsky koncil, Sacrosanctum Concilium, 7Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Viera v Krista ako Božie slovo znamená v praxi našej vieryto, že prostredníctvom neho vedieme ustavičný dialóg s Bohom.Počúvame ho a usilujeme sa mu aj odpovedať na jehoposolstvo. Tento dialóg sa uskutočňuje pri každej našejosobnej i spoločnej modlitbe. Podstatou modlitby je vedieťpočúvať Boha a odpovedať na jeho slová. Rukolapným znakom,ale aj skutočnosťou tohto dialógu s Božím slovom jeliturgia Božieho slova pri svätej omši. Byť na nej živo a činneprítomný znamená aktívne sa zapojiť do tohto dialógu medziBohom a ľuďmi v Kristovi - Božom slove. Praktickou odpoveďouBožiemu slovu je osobná a uskutočňovaná viera.Ona je naším ÁNO Kristovi.Svetlo Božieho slovaSvätý Ján apoštol v Prológu k svojmu evanjeliu ohlásilnielen príchod Slova na túto zem, ale aj dobrodenia, ktorév sebe svetu prináša. Označuje ich dvoma hodnotami: života svetlo. Doslovne píše: „V ňom bol život a život bol svetlomľudí.” (Jn 1, 4), „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človekaprišlo na svet” (Jn 1, 9).Tieto dve dobrodenia Slova - svetlo a život - ponúkaKristus tým, ktorí ho prijímajú, čo neodmietajú v neho uveriť.Symbolika svetla, ktorým sa označuje dobro Krista preľudí tejto zeme je vyjadrením daru pravdy pre poznaniečloveka. Kristus prichádza oslobodiť ľudí od klamstva a lži,ponúka ľuďom pravdu, ktorá ich oslobodzuje. „Poznátepravdu a pravda vás vyslobodí.” (Jn 8, 32)Božie slovo nám dáva svetlo – to je Pravda, to je poznanieBožej múdrosti. Prijatím Božieho slova sa človek stávamúdrym vlastníkom pravdy, začína žiť vo svetle. Tmou satu rozumie nevedomosť, neznalosť základných právd.Božie slovo je ako lampa, čo nám osvecuje svet, čo námpomáha žiť, čo dáva zmysel životu.Tápanie v tme nevedomosti, omylov a klamstiev je jednaz hlavných diagnóz chorého ľudstva. Nielen v dobe Kris-Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)8

tovho historického príchodu, ale v celých dejinách ľudstva. Jeto príznačná charakteristika aj našej doby na začiatku tretiehotisícročia. Zdá sa akoby umenie klamať a zavádzaťľudí dosahovalo svoj vrchol. Prispieva k tomu aj modernátechnická civilizácia, zneužívanie hromadných oznamovacíchprostriedkov, ktoré, ako sa zdá, v prevažnej miere stojav službách klamstva a lží. Otec biskup František Tondra sav jednom z pastierskych listov vyjadril slovami: „Dnes všetciklamú a sú klamaní.” Aj mnohí z nás sme sa dali vtiahnuť dotejto ríše tmy, kde je neprítomná pravda. Niektorí sme oklamanía niektorí aj sami klameme. Najčastejšie a najtragickejšieje, keď človek klame seba samého.Svetlo prišlo na svet ukryté v lampe Slova a prišlo ažk nám. O čo väčšia je temnota nášho ponorenia sa do klamstvatohto sveta a tmy nevedomosti, o to väčšia a naliehavejšiaje potreba nanovo prijať Krista - Svetlo národov, Slovopravdy.Chceme počuť návod, ako sa možno zmocniť svetla? Akosa prestať dať klamať a ako prestať klamať druhých? PrijmimeSlovo, v ňom je svetlo, čítajme toto Slovo zapísanév Písmach a svätých knihách, alebo Slovo počúvajme, keďnám ho služobníci Slova čítajú. Rozjímajme o ňom, uvažujmea usilujme sa mu dať aj odpoveď. Toto spolužitie soSlovom, častá komunikácia s jeho obsahom, osvojovanie sipravdy Slova nech sa stane jednou z prvoradých aktivít každodennéhokresťanského života.Každé stretnutie s Božím slovom nech sa pre nás staneosvietením žiarou Pánovho svetla a jeho prijatím do našichsŕdc, do našich domovov, do našich spoločenstiev, donároda, ba do celého ľudstva.Slovo životaBožie slovo - Boží Syn prichádzajúci na túto zem je nosičomživota a svetla. Svätý Ján apoštol napísal o Slove, ktorésa stalo telom: „V ňom bol život a ten život bol svetlomVdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia9nia (Z mod. sv. Cyrila)

ľudí.“ (Jn 1, 4) Život a svetlo sú dve hlavné dobrodenia Božiehoslova pre nás. Sú to dve hodnoty, ktoré nemožno odseba oddeľovať. Vždy idú spolu a spolu aj pôsobia. Životbez svetla je nemožný, vo všetkom na ňom závisí.Hlavným obsahom Božieho slova je život. Preto apoštolJán ho nazýva Slovo života. „Čo bolo od počiatku, čo smepočuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čohosa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. - Lebozjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujemevám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ (1Jn 1, 1).Všetko, čo existuje a žije, z neho má život. „Všetko povstaloskrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“(Jn 1, 3) Lenže Božie slovo nám prináša aj iný život –nadprirodzený, Boží, ktorý voláme aj nový život. Je to milosťposväcujúca. Jeho prijatím začína človek žiť, jestvovať nanovej rovine. Dostáva novú zbožštenú existenciu. Jednoduchostáva sa novým človekom, Božím dieťaťom.O tom, ako Slovo života dáva život, sme počuli z Ježišovýchúst v jeho zázrakoch vzkriesenia: „Mládenec hovorím tivstaň!“ (Lk 7, 14); alebo „Lazár poď von.“ (Jn 11, 43)Prvý raz nám toto Slovo života zaznelo, keď sme začalijestvovať. Bolo to stvoriteľské slovo: staň sa. To bolo našepočatie a narodenie. Druhý raz sa ozvalo nad nami v úkonekrstu: ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Tobolo naše znovuzrodenie. Ak prijmeme do dôsledkov totoSlovo života, budeme ho počuť po tretíkrát: „Prebuď sa, ty,čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (Ef 5, 14)To bude naše vzkriesenie – plná účasť na dobrodení Božiehoslova, na jeho obsahu, na Živote.Zapamätajme si teda, čo nám dáva Božie slovo: Svetloa Život, pravdu a milosť. Modlime sa i pričiňme sa o to, abysme z plnosti Božieho slova získali tieto dve dobrodenia.10Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

11Hlas z nebaNa sviatok Krstu Pána Ježiša sa číta evanjelium o tom, akozaznel hlas z neba. „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpilz vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha,ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorommám zaľúbenie.“ (Mt 3, 16 – 17)Tento text evanjelia nám pomáha poznať Božie slovo akohlas neba. Hlas nebeského Otca, ktorý zaznel z neba, aj názorneaj skutočne učí, že Ježiš je Božie slovo, ktoré znie nazemi. Božie slovo má teda inú platnosť a dopad v našichušiach a v našom vedomí ako ľudská reč. Za ľudskou rečoustojí človek. Ľudské slovo má autoritu človeka, preto čímváženejší alebo lepší človek, tým väčšiu platnosť, váhu májeho slovo.Za Božím slovom nestojí žiadny človek, preto jeho dopadv nás nezávisí a nesmie závisieť na človekovi, ktorý ho reprodukuje,sprostredkúva. Jeho platnosť človek nemôžeovplyvniť, ani umenšiť, ani zväčšiť. Za Božím slovom stojísám Boh, preto má autoritu Boha. To znamená, že Božieslovo má absolútnu a neomylnú platnosť. Je hlasom neba,preto sa mu na zemi bezpodmienečne podriaďujeme.Ľudia majú pokušenie umenšovať platnosť a dopad Božiehoslova preto, že to Slovo počúvajú z ľudských úst.Často si ho zamieňajú s ľudským slovom a nevedia ho vždyrozlíšiť. Preto svätý Pavol upozorňuje, aby si dali veriacipozor a chápali Božie Slovo ako Božie a nie ľudské, čímskutočne aj je. „Preto aj my neprestajne vzdávame vďakyBohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré smehlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je- ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich.“ (1Sol 2,13)Pri každom hlásaní Božieho slova sa ozýva na zemi hlasneba. Je to nadprirodzená skutočnosť, ktorá sa sprostred-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

kúva človekovi cez viditeľný, či počuteľný pozemský prostriedok.Na dokreslenie, že Božie slovo je skutočne hlasomz neba, pripomeňme ešte jednu udalosť opísanú v evanjeliách:„Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať?Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre tútohodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznelhlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stála počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s nímhovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, alekvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude kniežatohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý odzeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 27 – 32)Naozaj, keď Boh hovorí, keď znie Božie slovo, nebo saozýva – to hrmí, a sila Božieho slova je väčšia ako hroma blesk. Ak teda hlas neba znie na zemi, je adresované námľuďom, pozemšťanom, aby sme ho s bázňou a v pokoreprijali.12Božie slovozjavuje OtcaSviatok Božieho zjavenia – Epifánia - je oslavou, hlásaním,ale aj prežívaním pravdy, že sa nám Boh zjavil v Kristovi.V Ježišovej osobe sa Boh stáva dokonale známym svetu. JežišKristus je výpoveďou Boha o sebe. Je viditeľným obrazomneviditeľného Boha. Svätý apoštol Pavol napísal: „On je obrazneviditeľného Boha“ (Kol 1, 15); „On je odblesk jeho slávya obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.“(Hebr 1, 3)Ježiš Kristus – Slovo večného Otca - prišiel na tento svetzvestovať slávu a lásku svojho Otca, aby všetci ľudia poznaliBoha a boli spasení. „Kto prichádza ku mne, nikdy nebudehladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale užsom vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo midáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem,lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svojuDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý maposlal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale abysom všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otcaje, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život;a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Židia na neho šomrali,lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili:„Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matkupoznáme? Ako teda hovorí: „Zostúpil som z neba?!“ Ježiš imodpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť kumne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja hovzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: „Všetkýchbude učiť sám Boh.“ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť,prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten,ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Ktoverí, má večný život.“ (Jn 6, 35-47)Ježiš je Božie slovo učiace nás o Bohu. Rozoberme si podrobnejšie,ako tomu treba rozumieť. Ponajprv Ježiš je Božímslovom tým, čo je, celou svojou bytosťou. Je zobrazeníma stelesnením Boha. Je jeho dokonalým sprítomnením, takževidieť Ježiša znamená vidieť Boha. „Kto vidí mňa, vidí Otca“(Jn 14, 9) Ježiš bol Slovom bytostne a hovoril o Bohu, aj keďmlčal.Ježiš bol Božím slovom aj všetkým, čo robil. Všetko jehoľudské konanie, každý skutok, jeho skrytá práca, jeho zázraky,jeho prejavy lásky a milosrdenstva boli rečou Božiehoslova. Preto, keď o nich počujeme a rozjímame, keď ich študujeme,spoznávame, aký je Boh. Ježiš rozprával o Bohu, ajkeď konal. „Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec,ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja somv Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutkyverte!“ (Jn 14, 10 – 11)A napokon, Ježiš bol Božím slovom aj všetkým tým, čohovoril. Všetky jeho slová, kázne, ktoré hlásal, boli rečouBožieho slova, ktorou zjavoval svetu Otca. Jeho výroky súpriamo popisom Božej bytosti, zjavením jeho lásky, vysvetľovanímjeho tajomstva.13Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Naučme sa počúvať túto trojakú podobu jediného Slova.Treba nám čerpať múdrosť o Otcovi aj z Ježišovho mlčania,keď vierou hľadíme na jeho bytosť, aj z Ježišových skutkov,keď skúmame jeho činy, aj z jeho kázní, keď počúvame jehoslová.Všetko, čím Ježiš bol, čo robil a hovoril, nás učí o Bohu,zjavuje nám Otca. Ježiš je Božie slovo, ktoré sa svetu zjavilov tele, v činoch a slovách.14Božie slovo - pokrm vieryNaša pozemská strava nepozostáva iba z chleba pečenéhov pekárni, ale má aj iné zložky. Pritom chlieb zostávahlavnou výživou. Podobne je to aj s našou duchovnou výživou.Chlebom duší je predovšetkým Eucharistia – Chliebz neba, čo dáva život svetu. „Lebo Boží chlieb je ten, ktorýzostúpi z neba a dáva svetu život.“ (Jn 6, 33) Ale naša duchovnástrava má ešte aj iné zložky. Náš duch sa okrem Oltárnejsviatosti živí aj Božím slovom. Božie slovo je pokrmomnašej viery. Dosvedčuje to známy Ježišov výrok: „Nielenz chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádzaz Božích úst.“ (Mt 4, 4)Božie slovo je neodmysliteľná, každodenná potreba prečloveka práve tak ako pozemský chlieb pre telo. K životuviery nestačí prijímať Pánovo telo v Eucharistii. PotrebujemeBožie slovo, ktoré pochádza z Božích úst. Božie slovo je nevyhnutnýčlánok našej duchovnej výživy. Pre jeho úlohua pôsobenie v nás ho Cirkev volá aj „chlebom Božieho slova“.Základnou vlastnosťou chleba je, že je každodennou záležitosťou.Preto ho voláme každodenný chlieb. Keď Božieslovo prirovnávame chlebu, chceme tým naznačiť, že aj onoje každodennou potrebou nášho ducha. K Božiemu slovu samáme správať ako k chlebu, a najmä ako chlieb ho každodenneaj užívať.To porovnanie s chlebom má ešte aj iný význam. Chliebpozostáva z množstva zŕn pomletých na múku, pomiešanýchDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

s vodou, kvasom a upečených na ohni. Aj pokrm našej viery– chlieb Božieho slova sa skladá z množstva slov. Pri tvorbepozemského chleba s Bohom spolupracujeme prácou napoliach, v mlynoch a pekárniach, ale Boh zostáva jeho hlavnýmDarcom. Aj Božie slovo je Darom neba. Spoluprácous Bohom sa o pokrm viery pričiňujeme, vyhľadávame ho,zbierame ako zrno na poli. Rozjímaním ho melieme na múkua pridávame k nemu náš kvas – sú to naše osobné stavya problémy. A ešte na ohni lásky ho upečieme. Len takto jeBožie slovo pre nás chlebom, pokrmom viery a výživou duše.Keď sa budeme v modlitbe Pána uchádzať o každodennýchlieb, spomeňme si a prosme aj o tento chlieb Božiehoslova, ktorým živíme svoju vieru.Božieslovo ako darBožie slovo je nevýslovný Boží dar. Dar, ktorý má nesmiernuhodnotu a cenu. No jeho dobrodenie má pre nás lenvtedy význam a osoh, keď ho prijmeme. Dar, ktorý smeneprijali, pre nás nie je darom. Až vtedy je Božie slovo skutočnedarom, keď ho z Božích úst aj prijímame a privlastňujemesi ho. Toto prisvojenie si Božieho slova je prvýa základný predpoklad našej viery.Najprv nám treba Božie slovo vlastniť, až potom sa námmôže stať spásonosnou pomocou. Za peniaze, ktoré súvlastníctvom iných ľudí, my si nič nekúpime. Tak aj bohatstvoBožieho slova si musíme najprv privlastniť, až potommôžeme jeho dobrodenie užívať. Vlastnenie Božieho slova –to je poznanie, oboznámenie sa s jeho obsahom. Cesta, akosa stať vlastníkom Božieho slova, je mnohoraká: počúvaniev kostole, osobné štúdium, čítanie. Schopnosť, ktorou sastávame vlastníkmi Božieho slova, menujeme pamäť.Kto vie, ako si ukladať Božie slovo v svojej pamäti, ktorésa číta alebo počúva, stáva sa bohatým v poznaní Božiehoslova. Isteže ľudská pamäť je obmedzená, ale človek svojouusilovnosťou a námahou sa môže pričiniť, aby si do nej čím15Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

viac naukladal. Je to namáhavá činnosť. Bez tejto námahyv pamäti veľa nezostáva. Aj zrno do zeme musímes námahou klásť – to je práca. Aj pamätanie Božieho slova jepráca, v ktorej rozhodujúcu úlohu má neustály záujem, zvedavosťa sústredenosť. Boli ľudia, čo sa dokázali naučiť celéPísmo naspamäť (inoverci vedia veľa citátov).Niektorí ľudia sa často vyhovárajú na zlú pamäť, ktoránebýva hlavnou príčinou nedostatočného poznania Božiehoslova. Málo poznatkov si osvojíme buď preto, že nás to nezaujíma,alebo sa nevieme sústrediť, jednoducho povedané– nevieme sa učiť. Božie slovo sa potrebujeme učiť, a nie hoiba počúvať. Len tak si ho môžeme privlastniť a zmocniť sajeho obsahu. Od toho, čo máme v pamäti, k životu je eštedlhá cesta. Sotva budeme podľa neho žiť, keď ho nebudemepoznať. Preto sústreďme pozornosť na pestovanie pamäti.Učme sa vynakladať námahu Božie slovo si zapamätať,naučiť sa ho, jednoducho vlastniť Božie slovo.Moc Božieho slovaV evanjeliu, z ktorého sa učíme počúvať Božie slovo, nachádzamekonštatovanie, že Ježiš učil ako ten, čo má moca nie ako farizeji a zákonníci. „Keď Ježiš skončil tieto reči,zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo mámoc, a nie ako ich zákonníci.“ (Mt 7, 28-29) Pristavme sa pritejto výpovedi evanjelií, lebo nám veľa hovorí o správnompočúvaní Božieho slova. Je to záver Horskej reči, akoby vysvetlenietoho, že zástupy sa divili jeho učeniu. Evanjelistachce tým zdôrazniť rozdiel medzi Kristom a zákonníkmi.Zákonníci boli ľudia, ktorí sa zaoberali vyučovaním Svätéhopísma a podávali jeho výklad. Jednoducho učili ľudíZákonu (starému). Teda boli tiež náboženskí pracovníci,lenže Ježiš – Učiteľ Božieho slova bol čosi viac. Učil ako taký,čo má moc. Ako autor, pôvodca Božieho slova, ba viac, akoBožie slovo samo. On nepodával mienky, on učil definitívnupravdu a vypovedal o veciach s konečnou platnosťou. Vy-16Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Keď sa v plnosti času Boží Syn stal človekom, uskutočnilosa vtelenie tohto Slova do človeka menom – Ježiš. Odvtedyho poznáme aj pod názvom – vtelené Božie slovo. Ako čítamev evanjeliu: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzinami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otcajednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1, 14) Pokračovanímprítomnosti vteleného Božieho slova je Eucharistia.Ale Boží Syn neprestal byť Božím slovom, keď sa vtelil. On jeBožím slovom od večnosti a ním aj zostane.Božie slovo sa zdieľa a dáva človekovi aj inou formou, akoje vtelenie. To je Božie zjavenie. Zjavením sa toto nekonečné,jediné Božie slovo, Otcova múdrosť, vtesnáva doohraničeného ľudského slova, aby ho človek mohol vnímať.Je to v istom slova zmysle vtelenie Slova do slova. VýpoveďOtca sa vtesnáva do ľudskej reči. A tak potom Bohom obohatenéslová z ľudskej reči stávajú sa Božím slovom. Hoci ichje mnoho takmer toľko, koľko slov a výrazov obsahuje slovníkniektorého jazyka, predsa je len jediné Božie slovo. Naznačujenám to aj liturgia, keď po čítaniach niekedy aj dlhýchstatí, množstva slov, zakľučuje čítanie zvolaním: Počulisme Božie slovo!; počuli sme slovo Pánovo! Teda jediné Božieslovo! V každom výraze a slove, ktoré Boh naplnil svojoumúdrosťou a prítomnosťou, je jediný Boží Syn – Kristus. Akohostie, hoci ich je mnoho, obsahujú jedinú Ježišovu prítomnosť,tak aj slová, použité na vypovedanie Božej múdrosti,sú jediným Božím slovom.Naučme sa teda vidieť, počuť a veriť v Božom slove JežišaKrista. Stretnutie s Božím slovom je stretnutie s Ježišom.Počúvať Božie slovo znamená počúvať Krista a prijímať hoznamená prijímať Boha.18Účinnosť Božieho slovaUž Izaiáš prorok vo svojom prorockom spise napísalo účinnosti Božieho slova tieto slová: „Lebo ako spŕchnez neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodníDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: takbude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno,ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som hoposlal.“ (Iz 55, 10-11)O účinnosti Božieho slova čítame v Liste Hebrejom: „Leboživé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečnýmeč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov odšpiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora,ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkrytépred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (Hebr 4,12-13)Pán Ježiš vysvetľuje účinnosť Božieho slova v srdci človekatýmto podobenstvom: „S Božím kráľovstvom je to tak,ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva,v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klasa napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneďpriloží kosák, lebo nastala žatva.“ (Mk 4, 26-29)Ježiš vysvetľuje, že Božie slovo zasiate do nás je účinnésamo v sebe. Jeho pôsobenie v nás nie celkom závisí od našichschopností. Náš podiel spolupráce s Božím slovom jehlavne pokorne ho prijať, ako zem prijíma zrno. Proces klíčeniaa rastu Božieho dobra je už záležitosť, ktorá presahujenaše schopnosti – to je už dielo Božej milosti. Boh totiž dávavzrast duchovnému dobru v nás. Ako zo zrna vyrastá stebloa klas, pôda je len prostredie, tak aj naša duša je lenprostredím pôsobenia Božej milosti ukrytej v Slove.Druhé, čo nám toto podobenstvo chce ozrejmiť je, že pôsobenieBožieho slova a jeho premenenie na duchovnédobro je pomalý a dlhý proces. Ani hospodár, ktorý zasialzrno v jeden deň na druhý už nezbiera úrodu, ale musí trpezlivočakať, kým prebehne proces klíčenia a rastu. Odbornícitomu hovoria inkubačná doba. Tak aj Božie slovo,ako zrno zasiate do nás, podlieha tomu tajomstvu klíčeniaa rastu. On líha a vstáva – hovorí Ježiš, a zrno rastie a on nevieako. Aj Božie slovo má isté „vegetačné obdobie“ – inkubačnúdobu. Preto máme byť voči sebe i voči tým, čo počú-19Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

vajú Božie slovo, trpezliví. A nečakať hneď o hodinu alebona druhý deň ovocie. Niekedy trvá až roky, kým sa semienkoviery, Božie slovo zasiate do blížnych, ukáže v ovocí obrátenia.Božiemu zrnu treba nechať čas na vzklíčenie a vzrast.Podľa podobenstva Božie slovo v nás pôsobí aj keď si toneuvedomujeme. Svoje si jednoducho robí, aj keď spíme, ajkeď vstávame, čiže aj vtedy, keď sa zaoberáme inýmivecami. My sme už možno aj naň zabudli a svoju myseľupriamili na iné veci, ale pod jeho vplyvom aj po odstupečasu urobíme dobro.20Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

21SVÄTÉ PÍSMOBoží listNajvzácnejšou knihou všetkých veriacich je Sväté písmo.Dostali sme ju od Pána Boha. Sú to akoby Božie listy ľuďom.V nich nám Boh píše o sebe, o svojej láske k nám, ale ajo tom, aké šťastie pre nás pripravil. Na stránkach Svätéhopísma sa nám prihovára sám Boh a pozýva nás do svojhospoločenstva lásky.Sväté písmo je zbierka kníh, ktoré boli napísané z vnuknutiaDucha Svätého. Na Boží príkaz ich napísali vyvoleníľudia – svätopisci. Duch Svätý ich pri písaní osvecoval a viedolich, aby napísali, čo Boh chce a aby sa nepomýlili. Tentovplyv Ducha Svätého na svätopiscov voláme „vnuknutie“,cudzím slovom „inšpirácia“. Preto všetko, čo je napísané voSvätom písme, je Božie slovo. Z neho sa dozvedáme, akoBoh v priebehu vekov rozprával k ľuďom a zjavoval im sebasamého.Sväté písmo členíme na Starý zákon a Nový zákon. Jednotlivéspisy boli pôvodne napísané na zvitky, ktoré nazývameaj „knihy“. Všetkých kníh Svätého písma je 73. Spoluvšak tvoria jeden celok, akoby jednu veľkú knihu, ktorú menujemeaj „Biblia“.Starý zákon tvoria posvätné spisy napísané do príchoduJežiša Krista. Je ich spolu 46 kníh. Dočítame sa v nich o najstaršíchudalostiach ľudských dejín i o tom, ako sa Boh dalpoznať Abrahámovi a jeho potomkom. Rozprávajú o vyvolenomizraelskom národe a o tom, ako Boh hovoril k ľuďomústami prorokov. V Starom zákone sú opísané dejiny našejspásy do príchodu Pána Ježiša. Dozvedáme sa z nich o tom,ako Boh pripravoval ľudí na príchod Vykupiteľa a vychovávalsvet pre Krista.V knihách Nového zákona je zapísané Božie posolstvo,ktoré ľuďom priniesol Ježiš Kristus. Sú to dejiny uskutočne-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

nia našej spásy. Novozákonné spisy tvoria štyri evanjeliá,Skutky apoštolov, listy apoštolov a Zjavenie svätého Jánaapoštola. Je ich spolu 27 kníh.Sväté písmo nevzniklo naraz, ale v priebehu dvoch tisícročí.Preto sa v jednotlivých knihách Písma odzrkadľuje kultúraa duchovná úroveň doby, v ktorej vznikali. Preto na porozumenieSvätého písma potrebujeme vysvetlenie. „Predovšetkýmvšak vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťasúkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskejvôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaníod Boha.“ (2Pt 1, 20-21)Sväté písmo má pre náš kresťanský život nesmierny význam.Z neho poznávame nášho Pána Ježiša Krista. Svätý JánZlatoústy vo svojej homílii povedal: „Mám jeho Písmo: ono jemoja palica, ono je moja istota, ono je môj pokojný prístav.Aj keby sa rútil celý svet, mám doklad, čítam jeho list a on jemoja hradba, on je moja ochrana. Aký list? „Ja som s vami povšetky dni až do skončenia sveta.“ 3 Svätý apoštol Pavolo význame Svätého písma napísal: „Celé Písmo je Bohomvnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravua na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalýa pripravený na každé dobré dielo.“ (2Tim 3, 16-17)22Svätostánok Božieho slovaSväté písmo považujeme za svätostánok Božieho slova.V ňom je prítomný sám Pán Ježiš – Božie slovo. Preto mámeSväté písmo vo veľkej úcte. Každá kresťanská rodina si považujeza nesmiernu česť mať Sväté písmo. Prostredníctvomneho môžeme ustavične komunikovať s Kristom a žiť v jehospoločenstve.Prítomnosť Ježiša Krista vo Svätom písme zvýrazňuje obradpri bohoslužbách, ktorý voláme „intronizácia Evanjeliára“.V slávnostnom sprievode sa prináša k oltáru a je vy-3 Z homílie sv. Jána Zlatoústeho, In Liturgia hodín IV., str. 1420.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

stavený na vznešenom mieste. Evanjeliár je vystavený naočiach veriacich, ako svätostánok Slova, z ktorého mámečerpať svetlo viery.Obdobný úkon možno urobiť so Svätým písmom aj v našichrodinách. Umiestnime ho na čestnom mieste a pri spoločnejmodlitbe zapaľujme pri ňom sviecu. Bude nám hlásať,že v Slove Písma máme svetlo pre náš život. Najhlavnejšievšak je, aby sme Sväté písmo v rodine osobne otváralia z neho čítali. Zo zavretého Písma svetlo nevyžaruje.Vždy, keď otvárame Sväté písmo a čítame z neho, počúvameBožie slovo. Stretávame sa osobne s Kristom a počúvamejeho samého. Božie slovo považujeme za veľký Božídar. Vďačnosť zaň vkladáme do zvolania „Bohu vďaka“ poskončení čítania zo Svätého písma.Božie slovo napísané vo Svätom písme je adresované ľuďomvšetkých čias. Ním Boh oslovuje aj nás a volá násk spolupráci na uskutočňovaní Božieho plánu spásy. SvätýPavol apoštol napísal: „A všetko, čo bolo kedysi napísané,bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosťa útechu z Písma mali nádej.“ (Rim 15, 4)Dar Svätého písmaSväté písmo je kniha rozšírená po celom svete. Preložiliho takmer do všetkých jazykov. Našim predkom ho do zrozumiteľnejreči preložili svätí Cyril a Metod – apoštoli Slovanov,ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Vtedy Slovaniadostali aj prvé písmo zvané „hlaholika“. V slovenskom jazykuuž viackrát vydal Sväté písmo Spolok svätého Vojtecha v Trnave.Za dar Svätého písma v zrozumiteľnej reči vďačíme najmänašim vierozvestom a apoštolom nášho národa, svätémuCyrilovi a Metodovi. Oni neboli iba hlásateľmi Božieho slova,ale prinesením prvého prekladu Svätého písma v slovienskejreči otvorili prameň Božieho poznania pre všetky slovanskénárody.23Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Sväté písmo preložené do nášho jazyka je nedoceniteľnýmpokladom a bohatstvom národa. Jazykový a kultúrnyvýznam je druhoradý. To najvzácnejšie pre nás je, že pretlmočiliBožie slovo do našej reči, a tak nám umožnili poznávaťKrista a jeho evanjelium. Sväté písmo v zrozumiteľnejreči ako dar našim predkom tvorí podstatný obsah toho, čonazývame „Dedičstvo otcov“.Zdalo by sa, že tento dar, ktorý Slovania dostali pred1145-rokmi, už dnes bude samozrejmosťou každej kresťanskejrodiny na Slovensku. Žiaľ, aj po toľkých storočiachzostáva Sväté písmo v rodinách ešte veľkou vzácnosťou.Dôvod, prečo ho ešte stále máme tak málo rozšírené medziľuďmi je práve v tom, že je tak potrebné. Keby sme ho takveľmi nepotrebovali, bolo by ho dosť, kúpili by ste ho v každomnovinovom stánku. Je doba, keď máme málo písanéhoBožieho slova, hoci ho tak veľmi potrebujeme. V období totalitnéhokomunizmu bolo ťažké nadobudnúť Sväté písmo,lebo nedovolili vytlačiť dostatok výtlačkov Svätého písma.Teraz v dobe totalitného liberalizmu je dostatok výtlačkovSvätého písma, žiaľ, je málo tých, čo majú oň záujem.V našich ťažkých časoch treba nám podľa vzoru svätýchbratov Cyrila a Metoda znova preložiť Sväté písmo do reči,ktorú netreba tlačiť na papier, aby ho mohli čítať všetci ľudia.To je reč našich skutkov. Keď máme málo kníh Svätéhopísma, my sa staňme živou knihou Evanjelia. Tak, ako to užsvätý apoštol Pavol napísal Korintským veriacim. „Vy ste nášlist napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetciľudia. Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili,napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha,nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.“(2Kor 3, 2 – 3)Takéto Sväté písmo, preložené do reči skutkov, písanéživotom, nemožno ani spáliť, ani cenzurovať, ani obmedziťjeho vydanie. Takýto preklad môžu čítať všetci ľudia. Slávniapoštoli Cyril a Metod preložili a nám odovzdali Božie slovov slovienskej reči, pokračujme v ich započatom diele. My ho24Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

zasa pretlmočme do života, aby ho mohli čítať ľudia v našichskutkoch.25Ako čítať Sväté písmo?Zo Svätého písma čítame najmä pri bohoslužbách. Vtedysa nám prihovára sám Boh, „lebo on sám hovorí, keď sav Cirkvi číta Sväté písmo.“ 4 Veľmi prospešné je čítanie Písmav rodinách, ako aj osobné čítanie. Čítaním Písma nadväzujemerozhovor s Bohom, preto ho treba vždy spájať s modlitbou.„Nech sa nezabudne, že čítanie Písma musí sprevádzaťmodlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohoma človekom, lebo keď sa modlíme, Bohu sa prihováramea počúvame ho, keď čítame Božie výroky.“ 5Sväté písmo učí pravdu preto, lebo jeho autorom je sámBoh. Keďže je inšpirované, bez omylu učí tie pravdy, ktorésú potrebné na našu spásu. Duch Svätý totiž inšpiroval ľudskýchautorov, ktorí napísali to, čo nás on chcel naučiť.Kresťanská viera však nie je „náboženstvo knihy“, ale Božiehoslova, ktoré „nie je slovo napísané a nemé, ale Slovovtelené a živé“ (svätý Bernard z Clairvaux).Sväté písmo sa má čítať a vysvetľovať s pomocou DuchaSvätého a pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi podľa trochkritérií: 1. venovať pozornosť obsahu a jednote celéhoPísma; 2. čítať Písmo v živej Tradícii Cirkvi; 3. brať do úvahyanalógiu viery čiže spojitosť právd viery medzi sebou.Kánon Svätého písma je úplný zoznam posvätných spisov,ktoré Cirkvi umožnila rozoznať apoštolská Tradícia. Tentokánon obsahuje 46 spisov Starého zákona a 27 spisov Novéhozákona. 6Kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo:všetky jeho spisy sú inšpirované Bohom a zachovávajú si tr-4Sacrosanctum Concilium, 7.5 Druhý vatikánsky koncil, Dei Verbum, 25.6Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, 3.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

valú hodnotu. Podávajú svedectvo o božskej výchove (pedagógii)Božej spasiteľnej lásky. Boli napísané predovšetkýmpreto, aby pripravili príchod Krista, Vykupiteľa sveta.Nový zákon, ktorého ústrednou témou je Ježiš Kristus,nám podáva definitívnu pravdu Božieho zjavenia. V ňom štyrievanjeliá, a to podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, keďže súhlavným svedectvom o Ježišovom živote a učení, tvoria srdcecelého Písma a majú jedinečné miesto v Cirkvi.Sväté písmo je jedno, lebo jediné je Božie slovo, jediný jespasiteľný Boží plán, jediná je božská inšpirácia obidvochzákonov. Starý zákon pripravuje Nový a Nový zákon je splnenímStarého: obidva sa navzájom objasňujú.Sväté písmo dáva Cirkvi oporu a životnú silu. Synoma dcéram Cirkvi je posilou viery, pokrmom a prameňom duchovnéhoživota. Je dušou teológie a pastoračnej kazateľskejčinnosti. Žalmista hovorí: ono „je svetlo pre moje nohy, pochodeňna mojich chodníkoch“ (Ž 119, 105). Preto Cirkevvyzýva často čítať Sväté písmo, lebo „nepoznať Písma znamenánepoznať Krista“ (svätý Hieronym). 726Evanjelium – testament láskySlovo „evanjelium“ pochádza z gréčtiny a znamená radostnúzvesť – blahozvesť -, radostné posolstvo spásy. Totoposolstvo priniesol z neba ľuďom Boží Syn Ježiš Kristus.Tvorí ho celý Ježišov život, jeho učenie a skutky, nadovšetkojeho smrť na kríži a slávne zmŕtvychvstanie, ktorými násvykúpil. Pán Ježiš prišiel ľuďom zvestovať lásku nebeskéhoOtca a ukázať im cestu k nemu. Všetkých ľudí pozýva dospoločenstva s Bohom v novom svete lásky, ktorý nazvalBožie kráľovstvo. Kristus ukazuje aj cestu k nemu. Tou cestouje láska k Bohu a ku všetkým ľuďom.Pán Ježiš pri svojom odchode do neba prikázal apoštolom,aby všetkým ľuďom ohlasovali radostné posolstvo7Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi, 1 – 7.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

spásy. Povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjeliumvšetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) Apoštoli verne plniliKristov príkaz. Rozišli sa po celom svete a ohlasovali ľuďomKrista. Niektorí apoštoli a učeníci ich kázne aj písomne zaznamenali.Tak vznikli posvätné spisy Nového zákona, ktoréobsahujú Kristovo posolstvo spásy.Štyri knihy evanjelií napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján.Matúš a Ján boli apoštoli. Vo svojich evanjeliách ako očitísvedkovia napísali, čo Ježiš robil a učil. Lukáš a Marek bolipomocníci a spolupracovníci apoštolov. Marek zaznamenalkázne apoštola Petra a Lukáš zasa zapísal kázne apoštolaPavla.Svätý Lukáš o spoľahlivosti spisov, ktoré napísal, pripájatakýto úvod: „Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávaťudalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ichod začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto somsa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnompreskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem,aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.“(Lk 1, 1-4)Štyri evanjeliá sú najvzácnejšie knihy Svätého písma. Súv nich opísané hlavne tri roky Ježišovho verejného účinkovania,jeho učenie a zázraky. Sú hlavným prameňom poznanianášho Pána Ježiša Krista a jeho diela vykúpenia. Pravidelnez nich čítame úryvky pri bohoslužbách. Pri čítaní evanjelia sanám prihovára sám Pán Ježiš. Na znak úcty k nemu stojíme,a tým zároveň naznačujeme, že sme pripravení splniť jehoslová. Trojité žehnanie pred evanjeliom naznačuje, že Božieslovo si mysľou zapamätáme, ústami ho budeme vyznávaťa šíriť a srdcom zachovávať.Evanjeliá čítame spoločne v rodinách, ale aj individuálne,každý samostatne. Osobné čítanie evanjelia spájame s rozjímanímo Pánu Ježišovi, o jeho slovách a skutkoch.27Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

28Ostatné knihy Nového zákonaOkrem štyroch kníh evanjelií Kristovo posolstvo obsahujúaj ostatné spisy Nového zákona. Sú to najmä Skutky apoštolova listy apoštolov. V Skutkoch apoštolov sa dočítameo začiatkoch šírenia evanjelia, o živote prvých kresťanov,účinkovanie apoštolov, najmä sv. Pavla. Ich autor, svätý Lukáš,napísal: „Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom,čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dalskrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil,a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnohodôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovorilo Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, abyneodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie:„O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou,ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“ (Sk1, 1 – 5)Ježišovo evanjelium nachádzame najmä v spisoch svätéhoapoštola Pavla. On seba samého s hrdosťou a radosťou považovalza služobníka evanjelia. „Veď ak hlásam evanjelium,nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, kebysom evanjelium nehlásal.... A všetko robím pre evanjelium,aby som mal na ňom podiel“ (1Kor 9, 16, 23) O svätom Pavlovimožno povedať, že je jeden z najlepších interpretov,uskutočňovateľov a ohlasovateľov Ježišovho evanjelia. SvätýPavol apoštol napísal štrnásť listov. V nich povzbudzovala poúčal veriacich v rôznych cirkevných obciach. Akoštrnásty sa uvádza List Hebrejom, ktorý sa novšie pripisujeneznámemu autorovi.Svätý Peter apoštol napísal dva listy, svätý Ján apoštol trilisty a svätý Jakub a Júda napísali po jednom liste.Spisy Nového zákona uzatvára kniha Zjavenia svätéhoJána apoštola – Apokalypsa. Obsahuje proroctvá o Cirkvi, jejbudúcich súženiach a prenasledovaniach a o jej konečnomvíťazstve a oslávení pri druhom slávnom príchode Krista nasvet.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

29Sväté písmo a Apoštolská tradíciaVšetko, čo Pán Ježiš učil a robil, nie je zapísané v kniháchSvätého písma. Mnohé pravdy viery si Cirkev uchovala ibav Ústnom podaní – Apoštolskej tradícii. Svätý Ján apoštol nazáver svojho evanjelia napísal: „To je ten učeník, ktorýo týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, žejeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného.Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani nacelom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolotreba napísať.“ (Jn 21, 24 – 25)Božie slovo k nám prichádza akoby dvoma riečišťami.Jedným je Sväté písmo a druhým Posvätná tradícia. Ústnepodanie – Apoštolská tradícia je to Božie slovo, ktoré apoštolihlásali, ale nenapísali. Nachádza v spisoch apoštolskýcha cirkevných Otcov, v liturgických modlitbách a v celkovompoklade viery Cirkvi.Sväté písmo je napísané Božie slovo. Je to zbierka kníh,ktoré boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.Autorom Božieho slova, či už napísaného v Písme alebotradovaného hlásaním Cirkvi, je Duch Svätý. „Lebo proroctvonikdy nevzišlo z ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätéhoprehovorili ľudia poslaní od Boha.“ (2Pt 1,21) Pre vnímateľnosťčloveka je Božie slovo oblečené do rúcha ľudskejreči, akoby vtelené do ľudského slova. Duch Svätý je ten, čovložil Boží obsah do ľudského výrazu. Tejto aktivite DuchaSvätého dávame názov inšpirácia Písma. Všetko, čo je voSvätom písme, treba považovať za Božiu pravdu, že tam nietomylu. Božie slovo má absolútnu platnosť, ale aj záväznosť,a je hodné božskej úcty.Všetko spásne konanie Boha opísané v Starom i Novomzákone označujeme výrazom „dejiny spásy“. Dejiny spásyobsahujú svedectvo o Božej láske, ktorou Boh pripravovala uskutočňoval vykúpenie ľudstva v Ježišovi Kristovi. CelýStarý zákon bol akoby vychovávateľom pre Krista. DuchSvätý ústami prorokov, ale aj udalosťami a znameniami pri-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

pravoval svet na prijatie Vykupiteľa. „Boh, ktorý inšpirovalknihy obidvoch Zákonov a je ich pôvodcom, vo svojej múdrostito tak zariadil, že v Starom zákone sa skrýva Novýa v Novom sa odhaľuje Starý.“ 8Sväté písmo je neodmysliteľná súčasť nášho životaz viery. Len natoľko žije a rastie naša viera, ako sa vieme živiťposolstvom Svätého písma a z neho čerpaťDejiny spásyNiekoľko slov nám treba povedať o Božom slove v dejináchspásy. Celé dejiny spásy ľudstva sú vlastne dejinamiBožieho slova na zemi. V nich sa nielen s Božím slovomstretávame, ale priamo z dejín spásy sa učíme aj Božie slovopočúvať. Lebo to nie sú iba dejiny, ako Boh cez veky hovorilľuďom, ale aj o tom, ako ľudia počúvali Boha. Veľké postavydejín spásy sú pre nás vlastne aj názornou ukážkou, akomáme my počúvať Boha. Príklady Božích ľudí nás názorneučia, aký postoj máme zaujať k Božiemu slovu.Na ukážku len niekoľko najvýznamnejších postáv: Abrahámverí Božiemu slovu a ho poslúcha. Mojžiš je zasa tlmočníkomBožieho slova vyvolenému ľudu. Proroci sú služobníkmiBožieho slova. Ján Krstiteľ – hlas Božieho slova.Ježiš Kristus je vtelené Božie slovo. Panna Mária je matka Božiehoslova. Apoštoli hlásatelia Božieho slova. Na všetkýchz postáv dejín spásy objavujeme okrem základného postoja,to je prijatie Božieho slova, vždy aj čosi špecifické, osobitévo vzťahu k Božiemu slovu. Pomocou týchto čŕt, ktoré vidímena rôznych postavách dejín spásy, si aj my formujemekomplexný, celistvý vzťah k Božiemu slovu.Božie slovo je najhlavnejší faktor ľudských dejín. Ononaše dejiny tvorilo. Akú úlohu a aké miesto má Božie slovov dejinách celého ľudského pokolenia, takú má aj v dejináchkaždej ľudskej osoby, každého z nás.308Druhý vatikánsky koncil, Dei Verbum, 16.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Božie slovo tvorí aj naše osobné dejiny. Ono dáva nášmuživotu zmysel, zameranie našej existencii. Je jednoduchopovedané náplňou nášho bytia. Je dušou nášho ľudskéhoosudu. Ako duša oživuje naše telo, tak Božie slovo oživujenašu osobnú históriu, formuje ju a tvorí. Je len samozrejmé,že Božiemu slovu dávame miesto nielen v každom úsekunášho života, či je to detstvo, či stredný vek, či staroba. Alepostojom a spolužitím s Božím slovom vypĺňame všetok náščas a celý náš život. Naše osobné dejiny, náš ľudský príbehna tejto zemi je len natoľko dejinami našej osobnej spásy,nakoľko sme ho prežili s Božím slovom, nakoľko sú to dejinynášho spolužitia s Božím slovom.31Návrat k Svätému písmuObnova našej viery naliehavo žiada návrat k Svätémupísmu. Úpadok viery a mravná kríza duchovného života,ktorú prežívajú mnohí kresťania v našej dobe, je do značnejmiery spôsobená aj zabudnutím na Sväté písmo. Zvlášť ľudiav našej krajine v období temna a náboženského útlaku malizahatený prístup k tomuto prameňu poznania viery. Svätépísmo sa stalo neznámou knihou pre celé generácie. Náboženskásloboda, ktorú nám Božia prozreteľnosť darovalapremenou spoločenských a politických pomerov, znamená ajnovú dostupnosť pokladnice viery. Už máme opäť možnosťvydávať náboženskú literatúru a sprístupniť aj Sväté písmoširokým vrstvám veriacich kresťanov.Treba nám prežiť taký návrat k Svätému písmu, ako hoprežívali Izraeliti po návrate z babylonského zajatia do svojejvlasti. Dočítame sa o tom v Knihe Nehemiášovej. „Všetok ľudsa zišiel ako jeden muž oproti Vodnej bráne. Znalcovi Písma,Ezdrášovi, rozkázali priniesť knihu Mojžišovho zákona, ktorýPán ustanovil pre Izraelitov. Kňaz Ezdráš teda v prvý deňsiedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov,žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo.Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od sa-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

mého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čoboli schopní chápať....Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkýchľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral,všetok ľud vstal. Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu,a ľud rad-radom odpovedal: „Amen, amen!“, pričom zdvíhalruky. Potom sa zas sklonili a klaňali sa Pánovi tvárou až pozem....Ľud stál a nepohol sa z miesta. A čítali z knihy, z Božiehozákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumelitomu, čo sa prečítalo. Vtedy Nehemiáš, to jest kráľovnámestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovaliľud, povedali celému spoločenstvu: „Tento deň je zasvätenýPánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Všetok ľud totižplakal, keď počul slová zákona.“ (Neh 8,1-9)Návrat k Svätému písmu je predovšetkým návratomk častej účasti na liturgii Cirkvi, kde má Sväté písmo svojenajpôvodnejšie uplatnenie a miesto. Čítanie zo Svätéhopísma je každodennou výdatnou duchovnou stravou aj prekresťanskú rodinu.32Sväté písmo v liturgiiKaždá liturgia Cirkvi sa úzko spája s Božím slovom. Čítaniezo Svätého písma a jeho vysvetľovanie tvorí integrálnusúčasť každej bohoslužby, tak eucharistickej, ako aj liturgiesviatostí a liturgie modlitby. Bohoslužba slova v liturgii jezameraná na vzbudzovanie a rozvíjanie viery. „Sväté písmomá pri slávení liturgie ten najväčší význam. Z neho sa totižčítajú state, ktoré sa potom vysvetľujú v homílii, z neho saspievajú žalmy, z neho pochádza vnuknutie a popud k liturgickýmmodlitbám, prosbám a hymnom a z neho čerpajúliturgické úkony a znaky svoj zmysel.“ 9Všetky Božie slová a všetky Božie skutky, ktoré DuchSvätý v priebehu dejín spásy inšpiroval a vykonal, neboli adresovanélen vtedajším ľuďom, ale všetkým ľuďom všetkých9Druhý vat. koncil, Presbyterorum Ordinis, 4.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

čias. Cez udalosti dejín spásy, cez slová vnuknuté prorokom,cez skutky a znamenia dávnych dôb oslovuje Duch Svätý ajnás, ktorých zastihli posledné časy. Pri slávení liturgie DuchSvätý akoby oživuje a približuje všetko to, čím pripravovalsvet na Ježiša Krista, ako napísal svätý Pavol: „A všetko, čobolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, abysme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej.“ (Rim15,4)V liturgii Cirkev čítaním a vykladaním Svätého písmauskutočňuje katechézu o Kristovi, ktorá predchádza jehoprijatie. Ňou Duch Svätý „otvára Písma, ktoré sa na nehovzťahujú“, a vychováva ľudí pre účasť na jeho tajomstve.Táto katechéza objasňuje súvis medzi tým, čo sa odohralov dávnych dobách s tým, čo sa aktualizuje a sprítomňujepred našimi očami v liturgických úkonoch a v našom terajšomživote.Pôsobenie Ducha Svätého v liturgii, najmä počas čítaniazo Svätého písma, spočíva v tom, že nám pripomína všetko,čo Kristus hovoril a robil pri uskutočňovaní diela vykúpenia.Duch Svätý oživuje udalosti dejín spásy a otvára srdcia prítomných,aby porozumeli tomu, čo sa o Kristovi číta. Vzbudzujevieru v poslucháčoch Božieho slova a dáva aj výrečnosťtým, čo ho ohlasujú. „Duch a Cirkev spolupracujú natom, aby sa Kristus a jeho dielo spásy prejavilo v liturgii.Predovšetkým v Eucharistii, ale aj v ostatných sviatostiach, jeliturgia pamätníkom tajomstva spásy. Duch Svätý je živoupamäťou Cirkvi.“ 10Pri zvestovaní Božieho slova na liturgii Duch Svätý pôsobíako učiteľ a vzbudzovateľ viery. On dáva Božiemu slovu,ktoré veriaci zhromaždení na liturgii počúvajú, účinnosť,takže jeho milosť spôsobuje, že Božie slovo vnímajú a prijímajúaj srdcom, nielen ušami. Vďaka pôsobeniu Ducha SvätéhoBožie slovo na liturgii nie je len informáciou, poučením,ale priam zasievaním Božieho života do sŕdc poslucháčov.On uschopňuje počúvať Božie slovo, ale aj odpovedať naň3310KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 1099.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

vierou. Od poslucháčov Božieho slova sa vyžaduje spoluprácas Duchom Svätým. Je potrebné sa otvoriť jeho pôsobeniua nechať sa viesť jeho milosťou. Pravda, účinnosť Božiehoslova nezávisí od človeka, ale od milosti Ducha, ktorejsa otvára a ktorú prijíma.„Slovo spásy živí vieru v srdci kresťanov. Z neho sa rodía rastie spoločenstvo kresťanov. Ohlasovanie Božieho slovanemá zostávať len poučením. Vyvoláva aj odpoveď viery akosúhlas a záväzok vzhľadom na zmluvu medzi Bohom a jehoľudom. A Duch Svätý dáva aj milosť viery, posilňuje jua dáva jej vzrast v spoločenstve. Liturgické zhromaždenie jepredovšetkým spoločenstvom vo viere.“ 11Lectio divinaSväté písmo má nesmierny význam aj pre osobný duchovnýživot kresťana. Božie slovo má byť vždy a všades nami. „A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojomsrdci, budeš ich opakovať svojim synom a hovoriťo nich, či budeš sedieť vo svojom dome, alebo cestovať, čibudeš líhať alebo vstávať.“ (Dt 6,7)Čítanie zo Svätého písma vždy treba spájať s modlitbou.Modlitba pred čítaním je prosbou o pomoc Ducha Svätéhoporozumieť Božiemu slovu. Zároveň pomáha sa sústrediť načítanie. Aj na záver čítania sa žiada modlitba, ktorou sa usiluječlovek hneď dať aj odpoveď viery Božiemu slovu. Spojeniemodlitby s čítaním Písma utvára z neho ozajstný dialógviery a lásky.Meditatívne čítanie Písma sprevádzané modlitbou, ktorénás vedie k rozhovoru s Bohom, je známe pod názvom „lectiodivina“. Pozostáva zo štyroch krokov: čítanie, rozjímanie,modlitba a kontemplácia. 123411 KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 1102.12 Porov. Pastiersky list biskupov Slovenska, Advent 2005.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Prvou fázou je čítanie textu Svätého písma. Nečítame hoako obyčajnú knihu, ale ako posvätný text. Vyberieme si ibaurčitý úryvok, ktorému sa potom dôkladne venujeme. Aktreba, vrátime sa k nemu aj viackrát, aby sme si dej a obsahprečítaného textu dôkladne osvojili a objavili jeho hlavnúmyšlienku.Druhou fázou čítania úryvku Svätého písma je meditácia –rozjímanie o texte. Rozmýšľame o hlavnej myšlienke textua o tom, ako sa dotýka táto myšlienka osobného života. Objavujemepritom súvislosť medzi tým, čo čítame a tým, čopráve žijeme. Najdôležitejšie je skúmanie Božej vôle, abysme vedeli urobiť, čo nám povie. Rozjímanie je vzťahovanieBožieho slova na seba.Treťou fázou je modlitba. Obraciame sa ňou na Bohaa prednášame mu svoje vďaky, chvály a prosby. Môžu námtu poslúžiť slová žalmov alebo iné texty modlitieb svätých,prípadne modlitba vlastnými slovami.Záverečná fáza „lectio divina“ osobného čítania Svätéhopísma je kontemplácia, t.j. prežívanie prítomnosti Krista hovoriacehok srdcu človeka. V nej sa rodia sväté city radosti,nadšenia a oduševnenia zo stretnutia s Kristom v Božomslove, ale aj rozhodnutia uskutočniť jeho želanie objavenév čítaní.Aj Svätý Otec Ján Pavol II. nás povzbudzuje k častémustretávaniu sa na čítanie a počúvanie Božieho slova: „Zvlášťje potrebné, aby sa počúvanie Božieho slova stalo živýmstretaním podľa starej, ale ešte vždy platnej tradície „lectiodivina“, ktorá nám umožňuje čerpať v biblickom texte živéslovo, ktoré kladie otázky, usmerňuje a stvárňuje život.“ 133513JÁN PAVOL II., Apoštolský list Novo millennio ineunte, 39.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

36DUCH SVÄTÝ A BOŽIE SLOVODuch Svätý a Božie slovo (1)Učíme sa počúvať Božie slovo a žiť podľa neho. Najhlavnejšouučebnicou je pre nás samo evanjelium. Teraz sa pristavmepri Ježišových slovách, ktorými učí o úlohe DuchaSvätého v diele hlásania a počúvania Božieho slova. Po jehovystúpení do neba mal prísť on, Duch Svätý. Jeho nám prisľúbilako Ducha pravdy. O ňom hovoril Ježiš: „Ale Tešiteľ,Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vásvšetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn14, 26) A na inom mieste znova hovorí: „Ešte veľa vám mámtoho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on,Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriťsám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestujevám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezmea zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto sompovedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. (Jn 16, 12-15).V týchto slovách a ešte aj na iných miestach Písma svätéhopoznávame, akú úlohu má Duch Svätý v súvislostis Božím slovom. Treba nám to poznať, lebo z toho porozumieme,že všetko, čo sa týka Božieho slova, je nadprirodzenouskutočnosťou, je dielom Božej milosti a lásky. Božieslovo, v ktorom a cez ktoré na nás pôsobí Duch Svätý nie jezáležitosťou filozofie a rozumkovania, ale zdrojom nadprirodzenéhopoznania, prameňom Pravdy a Božieho zjavenia.Pôsobenie Ducha Svätého v oblasti Božieho slova je veľmiširoký teologický pojem. Je to tajomstvo, ktoré nemožno takjednoducho a lacno odbaviť. V nasledujúcich úvahách sa budemes touto témou zaoberať. Budeme hovoriť o DuchuSvätom ako autorovi Božieho slova. Ďalej o jeho asistencii prihlásaní Božieho slova. Zamyslíme sa aj nad tým, ako námDuch Svätý pomáha počúvať Božie slovo a chápať jehoDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

zmysel. A napokon je to reflexia o Duchu Svätom, našompomocníkovi pri uskutočňovaní Božieho slova.Keby sme si túto Ježišovu náuku o pôsobení Ducha Svätéhov oblasti Božieho slova nevšimli, uniklo by nám topodstatné, ako keď matematik, čo má vyriešiť matematickýproblém, by odmietol nejaký matematický vzorec. Aj náboženskáprax Cirkvi nám to potvrdzuje. Ľudia vždy pred počúvanímBožieho slova vzývali Ducha Svätého v presvedčení,že on je hlavný, čo nám dáva Božie slovo počuť, čo nám hopomáha pochopiť a čo dáva silu ho aj uskutočniť. Naučmesa teda s počúvaním Božieho slova nerozlučne spájať vzývanieDucha Svätého.37Duch Svätý a Božie slovo (2)Božie slovo, ktoré sa učíme počúvať a ktorým živímesvoju vieru, nazývame preto Božím, lebo Boh je pôvodcomtoho Slova, t. j. jeho autorom. Pravda, toto Božie slovo jeoblečené do rúcha ľudskej reči, alebo ináč povedané, Božieslovo vtelené do ľudského slova. Autorské právo Božiehoslova sa pripisuje Duchu Svätému. On je ten, čo vkladá Božíobsah do ľudského výrazu. Pomôže nám to priblížiť zástojDucha Svätého v udalosti vtelenia Božieho Syna – „A onapočala z Ducha Svätého“. Tak aj Božie slovo proroci, JežišKristus a apoštoli napísali, alebo vypovedali pod vplyvomDucha Svätého. Odborne tomu povieme vnuknutie DuchaSvätého (inšpirácia). On používal svätopiscov – ľudí a pomocounich napĺňal ľudské slová božským zmyslom. Tak topotvrdzuje aj svätý Peter v Druhom liste: „ale pod vedenímDucha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.“ (2Pt 1, 21)Svätí ľudia hovorili z vnuknutia Ducha Svätého. Preto Božieslovo je rečou Ducha Svätého k nám (on je akoby tlmočníkNajsvätejšej Trojice). Ona pôsobí pri tvorbe Božieho slova,t. j. pri zdieľaní Božej múdrosti ľudskou rečou.Celé Sväté písmo je výplodom Ducha Svätého, ktorý pomocoukrehkých a nemotorných ľudských slov a niekedy ajVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

myšlienkových pochodov svätých ľudí tlmočí Božiu pravdu.Preto, keď počúvame, alebo čítame Božie slovo, máme dočinenias pôsobením Ducha Svätého. Dostávame sa s ním doosobného kontaktu. Vždy nás oslovuje Duch Svätý a sprítomňujev nás Otcovu myšlienku, t. j. Krista – Božie slovo.Náuka o autorstve Ducha Svätého má mnohoraký význampre náš praktický duchovný život. V prvom rade nás učí, ževšetko, čo je vo Svätom písme, treba považovať za Božiupravdu. Že tam niet omylu ani bludu, lebo za tým stojí DuchSvätý. Druhý praktický dopad je úcta k Božiemu slovua k Svätému písmu vôbec, to je vlastne Boží list, ktorý námsíce napísali ľudia, ale diktoval ho Duch Svätý. A konečneešte tretí význam, a to je autorita, ktorú prikladáme Božiemuslovu, jeho absolútna platnosť, neodškriepiteľná pravdivosťa záväznosť bez akejkoľvek diskusie.38Duch Svätý a Božie slovo (3)Účasť Ducha Svätého v diele Božieho slova sa nevyčerpávaiba pri jeho tvorbe. Duch Svätý nie je iba autorom Božiehoslova. On ho pomáha aj v Cirkvi hlásať a správne interpretovať,t. j. vykladať. Pôsobenie Ducha Svätého priohlasovaní Božieho slova sa uskutočňuje až na dvoch rovinách,v Magistériu a pri ohlasovaní. Najprv si vysvetlíme toprvé.Duch svätý pomáha Cirkvi pri hlásaní Božieho slova tak,že dáva Učiteľskému úradu (Magistériu) dar neomylnosti. Jeto zvláštna asistencia Ducha Svätého, ktorá zaručuje, že saCirkev pri hlásaní a výklade Božieho zjavenia nemôže pomýliť.Charizmu neomylnosti udeľuje Duch Svätý v Cirkvi ibaSvätému Otcovi samému a biskupskému zboru zjednotenémus pápežom. Neomylnosť Cirkvi sa týka iba učenia vierya mravov.Magistérium má teda kompetenciu neomylne vysvetľovaťzmysel Božieho slova. Takto čítame aj v liste svätého Petra:„Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme ne-Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

pripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišloz ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovoriliľudia poslaní od Boha.“ (2Pt 1, 20-21) Iba Duch Svätý, ktorýnaplnil Božie slovo obsahom pravdy, môže hodnovernea pravdivo aj objasňovať jeho zmysel. On to robí v Cirkvipráve prostredníctvom Učiteľského úradu. Dar neomylnostije jeden spôsob pomoci Ducha Svätého pri ohlasovaníBožieho slova.Duch Svätý však v Cirkvi pomáha aj ináč pri hlásaní Božiehoslova. Túto pomoc menujeme milosťou osvietenia.Zvláštnou milosťou podporuje tých, čo Božie slovo hlásajúa vysvetľujú ľuďom. Túto milosť udeľuje tak biskupom, akoaj iným kazateľom, aj tým, čo nie sú členmi Učiteľskéhoúradu, ale iba jeho služobníkmi. Tu patria hlavne kňazi, aleaj veriaci laici Cirkvou poverení ohlasovať Božie slovo (napr.katechéti a rodičia).Milosť osvietenia dáva Duch Svätý podľa svojej ľubovôlea miery, ako komu chce a ako to je potrebné pre život v Cirkvi.On dáva výrečnosť i múdrosť kazateľom, aby vedeli, čomajú hovoriť a čo potrebujú veriaci. Z toho plynie prakticképoučenie, že sa nám treba o milosť osvietenia Ducha Svätéhopre kazateľov modliť. Ako prosí aj svätý apoštol Pavol:„Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každomčase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkýchsvätých! Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa,a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, ktorého vyslancomsom aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť,ako som povinný.“ (Ef 6, 18-19)39Duch Svätý a Božie slovo (4)Pristavme sa pri ďalšom poli pôsobenia Ducha Svätéhov diele Božieho slova. Duch Svätý nám pomáha Božie slovopočúvať a mu porozumieť.Jeho pomoc pri počúvaní Božieho slova nám pomôže vysvetliťpríklad s tlmočníkom. Keď niekto bude rozprávaťVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

v cudzej reči k ľuďom, sotva mu budú rozumieť, ak im ju tlmočníknebude prekladať. Aj Božie slovo je akoby cudzia reč– nebeský jazyk. Neporozumieme jeho zmyslu a obsahuslov, ak nám ju niekto nepretlmočí do „pozemštiny“ – donašej ľudskej reči. A práve toto robí Duch Svätý. On námpomáha aj počuť, aj porozumieť Božiemu slovu.V prvom rade nám Duch Svätý dáva dar sluchu pre Božieslovo. To je zvláštna milosť Ducha Svätého, že môžeme Božieslovo počúvať, vnímať ho svojím vedomím a ukladať siho do pamäti. Už toto samo o sebe je Božím darom. Je todobrodenie Ducha Svätého, že máme možnosť počúvať Božieslovo, za ktoré nám treba vzdávať vďaky. On nám toumožnil, on nás k počúvaniu pritiahol, on vzbudil v nás pozornosťpre Božie slovo. Je to všetko jeho dar.Duch Svätý nám pomáha aj ďalej. On nám neotvára lenuši tela, aby sme Božie slovo vnímali, on dáva aj sluch srdca,aby sme Božie slovo chápali. On nám otvára oči mysle, abysme porozumeli Božiemu obsahu, ktoré nám Božie slovozdieľa. To je osobitný dar milosti a pôsobenie Ducha Svätého.Lebo nie všetci, čo počúvajú Božie slovo, aj vnímajújeho zmysel a chápu jeho pravdu, ako to naznačil aj Ježišv evanjeliu: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeskéhokráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sapridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to,čo má.“ (Mt 13, 11-12)Ustavične nám treba vzývať Ducha Svätého nielen preto,aby nám mal kto Božie slovo hlásať, ale aj preto, aby sme hovedeli počúvať a chápať. Pomoc Ducha Svätého potrebujú ajkazatelia, ale práve tak ju potrebujeme my poslucháči Božiehoslova. Potrebujeme od neho dar sluchu tela i srdca,aby sme ho aj počuli, aj mu porozumeli. Bez tejto milostiDucha Svätého bude pre nás hlas Božieho slova iba dunenímhromu, ako pre tamtých v evanjeliu, ktorým sa zdalo, žezahrmelo, keď prehovorilo nebo. (Porov. Jn 12, 29)40Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

41Duch Svätý a Božie slovo (5)V našich rozhovoroch na tému počúvania Božieho slovasa teraz pristavme pri tom, ako nám Duch Svätý pomáhauskutočniť Božie slovo. On nám ho pomáha nielen počuťa porozumieť, ale je aj náš pomocník pri uskutočnení Božiehoslova. Tu je jeho pomoc pre nás najpotrebnejšia. Leboto je zmysel počúvania Božieho slova. Ako kedysi Duch Svätýpôsobil pri vtelení Božieho slova v Márii Panne, keď počalaJežiša z Ducha Svätého, podobne Duch Svätý účinkuje aj prikaždom novom vtelení sa Božieho slova do našich skutkova života.Uskutočňovanie Božieho slova je dielom Ducha Svätéhov nás. Pravdaže, predpokladá našu ochotu a spoluprácu.Duch Svätý nám pomáha uskutočniť Božie slovo svojímzvláštnym darom, ktorý menujeme milosť pomáhajúca. To jenadprirodzená Božia pomoc, ktorá nás uschopňuje konaťdobré skutky, t. j. uskutočňovať Božie slovo a zachovávať hov živote. Ňou nás Duch Svätý v rozume nielen osvecuje, abysme dobro poznali, čiže pochopili Božie slovo, ale dáva dopohybu aj našu vôľu, aby sme sa pre dobro rozhodli. Posilňujenás, aby sme vykonali, čo Božie slovo žiada.Z našej strany je potrebné sa tomuto pôsobeniu DuchaSvätého otvoriť a spolupracovať s jeho milosťou. Uchádzajmesa o jeho pomoc pri realizovaní Božieho slova. A keďnám ide v ústrety, spolupracujme s ním. Ak sa chceme naučiťpočúvať Božie slovo, musíme sa naučiť modliť o pomocDucha Svätého a navyknúť si s ním dôverne spolupracovať.Toto je jedno z najhlavnejších umení, ktoré si treba osvojiť,o ktoré máme prosiť a ktoré máme prijať, ak chceme vedieťaj počúvať, aj uskutočňovať Božie slovo.Duchu Svätý, naplň nám srdcia svojími siedmimidarmi:Udeľ nám dar múdrosti, aby sme vždy vedeli rozpoznať,čo je správne a dobré.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

42Daj nám dar rozumu, aby sme poznali pravdua chápali Božie slovo.Obdaruj nás darom rady, aby sme sa nezmietaliv pochybnostiach a nadobudli si istotu svedomia.Zošli nám dar sily, aby sme vládali zachovávaťprikázania a plniť si všetky svoje povinnosti.Vlož do nás dar umenia, aby sme vedeli vynaliezavouláskou rozpoznať, čo je viac a čo menej, a čonám prospieva k spáse.Daruj nám dar nábožnosti, aby sme mali v úctesväté veci a zmysel pre duchovné hodnoty.Daruj nám dar Božej bázne, aby sme mali vďačnúúctu k Bohu a báli sa ho zarmútiť hriechom.O tvoje sväté dary ťa prosíme skrze Krista, nášhoPána. Amen.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

43Francesco Barbieri (1590 – 1666): Evanjelista sv. LukášVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

44„...vdýchni im do sŕdc slovo svojho učečenia.“Pane, Bože môj, ... ty vždy vyslyšíš tých, čo plniatvoju vôľ u, čo sa ťa boja a zachovávajútvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovajsvoje verné stádo, na čelo ktorého sipostavil mňa, svojho nesúceho a nehodnéhosluhu.Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čosa ti rúhajú, a zveľ aď svoju Cirkev množstvoma všetkých spoj do jednoty, urob z nich znamenitýľ ud, zjednotený v pravej viere a správnomvyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovosvojho učenia.Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijalna hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujemena dobré skutky a robíme, čo jemilé tebe.Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sútvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicoua kry ich ochranou svojich krídel, aby všetcichválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Synai Svätého Ducha.(Z modlitby sv. Cyrila na smrteľnej posteli, zo slovienskehoŽivota Konštantína)Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

45BOŽIE SLOVO A CIRKEVBožie slovo utvára CirkevMedzi Cirkvou a Božím slovom je životodárna väzba.Tento vzťah Slova a spoločenstva veriacich sa realizujev dvoch základných rovinách. Prvou rovinou je Cirkev akoposlucháčka Božieho slova. Druhou rovinou je Cirkev akoohlasovateľka Božieho slova. Tieto dve dimenzie vzťahu Božiehoslova a Cirkvi spolu súvisia a nemožno ich od sebaoddeľovať.Cirkev je Cirkvou práve tým, že počúva a prijíma Božieslovo. Božie slovo priam Cirkev utvára. „Ale tým, ktorí hoprijali, dal moc sa stať Božími deťmi; tým, čo uverili v jehomeno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôlemuža, ale z Boha.“ (Jn 1, 12). Počúvanie a prijímanie Božiehoslova utvára Božiu rodinu. „Mojou matkou a mojimi bratmisú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8, 21)Bez stretnutia sa človeka s Božím slovom nemôže sa v dušičloveka zrodiť viera, ktorá je hlavným predpokladom účastina tajomstve Cirkvi. „Ale ako budú vzývať toho, v ktoréhoneuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujúbez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?“(Rim 10, 14-15)Božie slovo nielenže dáva bytie Cirkvi, ale Cirkev z nehoustavične aj žije. Ono formuje všetok život veriacich, jeakoby chlebom ducha, ktorým sa živí viera a láska Božiehoľudu. Božie slovo je pravidlom kresťanského života pre veriacichv Cirkvi. Podľa neho utvárame naše spoločenstvos Bohom i spolužitie s ľuďmi. „Kto ma miluje bude zachovávaťmoje slovo a môj Otec ho bude milovať." (Jn 14, 23) Božieslovo je svetlom pre Cirkev, v ktorého žiare putuje donebeskej vlasti. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeňna mojich chodníkoch.“ (Ž 119,105).Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Byť v Cirkvi a identifikovať sa s Cirkvou znamená byťposlucháčom a uskutočňovateľom Božieho slova. CirkevSlova žije tak, že ustavične vedie dialóg ako nevesta so svojímŽeníchom. A tento dialóg je podstatným prejavom životaCirkvi, ako to vyjadrujú slová kristologického žalmu: „Čuj,dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch ...“ (Ž 45, 10)46Cirkev ohlasuje Božie slovoDruhou rovinou vzťahu Cirkvi a Božieho slova je ohlasovanie.Tak ako v Cirkvi všetci majú počúvať Božie slovo,majú ho všetci aj ohlasovať. Službu ohlasovania Božiehoslova zveril Kristus Cirkvi pri svojom nanebovstúpení. „Iďteteda a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Synai Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vámprikázal." (Mt 28, 19) Tento Kristov príkaz je adresovanývšetkým členom Cirkvi a majú ho plniť všetci veriaci, pravdanie tým istým spôsobom.Celá Cirkev prepožičiava Kristovi svoj živý hlas. Jej hlasomk nám hovorí on sám. „Kto vás počúva, mňa počúva.“ (Lk 10,16)Cirkev hlása Božie slovo rozmanitým spôsobom. Najčastejšiesa ľudia s Božím slovom stretávajú na bohoslužbáchCirkvi. Ohlasovanie Slova tvorí podstatný prvok každej liturgie.Pri čítaní Svätého písma na bohoslužbách oslovuje ľudísám Kristus. „Prítomný je vo svojom slove, lebo on sám hovorí,keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo." 14Ďalšou dôležitou formou ohlasovania Božieho slova jev Cirkvi katechizácia. Cirkev šíri Božie slovo aj pomocou kníha časopisov a v našej dobe technického pokroku naohlasovanie Božieho slova využíva aj elektronické masmédiá,najmä rozhlas, televíziu a internet.Celá Cirkev stojí v službe ohlasovania Božieho slova. Alenie všetci jej členovia v jednakej kompetencii a tým istým14Sacrosanctum Concilium, 7.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

spôsobom. Najvyššiu kompetenciu pre ohlasovanie Božiehoslova má v Cirkvi Magistérium. Tvorí ho zbor biskupov spoluso Svätým Otcom. Svätý Otec a biskupi majú na starostiochranu Božieho slova, jeho správnu interpretáciu a ohlasovanie.Kristovo učenie nemôžu meniť, iba ho neomylnevysvetľujú. Neomylnosť učiteľského úradu zaručuje DuchSvätý. Biskupom v Cirkvi prislúcha aj posielať služobníkovSlova - kňazov, diakonov i vybratých laikov, aby sa Božieslovo dostalo do uší a sŕdc všetkých ľudí (Porov. Rim 10, 14-15). Zbor biskupov zjednotený so Svätým Otcom túto najvyššiukompetenciu voči Božiemu slovu prevzal od apoštolov,ktorým ju zveril Kristus.Aj veriaci laici žijúci vo svete sú nielen poslucháčmi Božiehoslova, ale aj ohlasovateľmi. Sebe primeraným spôsobommajú Božie slovo ohlasovať a šíriť vo svojom životnomprostredí: na pracovisku, vo svete kultúry, verejnom životea nadovšetko v rodinách.Rodina je osobitný priestor, kde svetskí veriaci môžua majú ohlasovať Božie slovo. Je to predovšetkým rodinnákatechéza, pri ktorej z úst rodičov deti obyčajne po prvý krátpočujú Božie slovo.Laikom nie je vlastné verbálne ohlasovanie Božieho slova,hoci aj živým slovom, keď si to vyžadujú okolnosti a dovoľujúschopnosti veriacich, môžu byť šíriteľmi Slova. Najvlastnejšíspôsob služby Božiemu slovu je vydávanie svedectvaživota, dobrý príklad, z ktorého vyžaruje Božie slovouskutočnené v dobrých skutkoch. „Vy ste náš list vpísanýnám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.“ (2Kor 3,2)Hlas CirkviKým žil Pán Ježiš na zemi hlásal Božie slovo svojími ústami.Ľudia počuli slovo Boha z úst a v hlase človeka – Krista.Ježiš neprestal zvestovať Božie slovo ani po svojom nanebovstúpení.On je ustavične aj Slovo aj Ohlasovateľ. Keď so47Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

svojím osláveným telom odišiel k Otcovi, zostal na zemiohlasovať Božie slovo v novom mystickom Tele, t.j. v Cirkvi.Ona mu prepožičiava svoj živý hlas. A tak sa nám v hlaseCirkvi prihovára ten istý Kristus a zvestuje nám to isté Božieslovo. Cirkev má jeho splnomocnenie: „Iďte do celého svetaa hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) A naadresu svojich zástupcov, ohlasovateľov slova povedal: „Ktovás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“(Lk 10, 16)Cirkev nám tlmočí to isté pôvodné Božie slovo. Robí tovšak mnohorakými formami. Ako sme videli Ježiša učiťa hovoriť Božie slovo v synagógach, v prírode a v rodinách,tak to robí Cirkev aj dnes. V kostoloch nám Božie slovo hlásajúmiesto Ježiša kňazi, vo svete medzi ľuďmi Božie slovotlmočia všetci veriaci a v rodinách Ježiš ohlasuje Božie slovoústami rodičov.Pristavme sa ešte raz pri tých miestach, kde všade máznieť Božie slovo: v kostoloch, v rodinách a vo svete. Nechcimeho teda uzavrieť iba do kostolných múrov. Všimnimesi z akých úst má znieť Božie slovo: z úst kňazov, rodičova všetkých veriacich. Nemôžeme ho teda uzavrieť iba dohlasu kňazov, lebo potom by ho počulo iba málo ľudí. Ak homá počuť svet musí ho vyslovovať celá Cirkev, majú hozvestovať každé ústa v Cirkvi. Lebo v Cirkvi sú každé ústaKristove. Aj tvoje. A je nemysliteľné, aby z Ježišových ústnevychádzalo Božie slovo.Ústa kňazaUdalosť opísaná v evanjeliu o stretnutí sa Ježiša po zmŕtvychvstanís emauzskými učeníkmi obsahuje v sebe viac dôležitýchpoučení. Všimnime si jedno z nich, ako im Ježiš vysvetľovalproroctvá, čo sa na neho vzťahovali a otváral imPísma. To, čo robil vzkriesený Kristus cestou s emauzskýmiučeníkmi, to robí aj s nami pri našom životnom putovaní.Hlása a vysvetľuje Božie slovo. Na prvý pohľad sa nám zdá,48Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

podobne ako emauzským učeníkom, že to nehovorí k námKristus. V kňazoch, ako emauzskí učeníci v Ježišovi, vidímeiba človeka, preto aj ich slová počúvame a vnímame nie akoBožie, ale ako ľudské slová. Emauzským učeníkom sa anipríliš nečudujeme, pretože v neznámom cudzincovi, čo sak nim pripojil cestou, nepoznali Krista. Ale my všetci predsadobre vieme, že v osobách kňazov sa k nám pridáva, s namiputuje a k nám rozpráva sám Ježiš Kristus. Preto ich vysvetľovaniePísem je živé Božie slovo, je to Ježišova reč. Na potvrdenietejto skutočnosti viery stačia Ježišove slová: „Kto váspočúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Ktovšak pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10, 16)Naučme sa teda v kňazoch ohlasujúcich Božie slovo vidieťvzkrieseného Krista. A ich reč považovať za Božie slovo.Emauzskí učeníci potom, čo zbadali, že je to Ježiš, ktorýk nim rozprával, banovali, že ho hneď nespoznali. „Tu si povedali:„Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprávala vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24, 32) My už vieme, žek nám hovorí Kristus, preto jeho slovu z úst kňazov budemevenovať vážnu pozornosť. Od emauzských učeníkov sozreteľom na Božie slovo si chceme naučiť ešte dvom zásadám.Prvá je, že s Ježišom máme viesť rozhovor – dialóg. Nebyťlen pasívnymi poslucháčmi Božieho slova, ale sa vedieťv svedomí Ježiša aj opýtať. Či naopak Ježišovi na otázky,ktoré nám v Božom slove dáva, dokázať aj odpovedať akoemauzskí učeníci. Naučme sa dialogicky počúvať Božieslovo.A druhé, čo si chceme na emauzských učeníkoch všimnúťa naučiť sa od nich, je túžba otvoriť srdce Božiemu slovu.Mať oň horúci záujem, horieť túžbou, počúvať slová, ktoréhovorí vzkriesený Kristus v hlase Cirkvi a ústami kňazov.49Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

50Kresťan – Kristov učeníkKaždý kresťan je Kristovým učeníkom. Byť Kristovýmučeníkom znamená učiť sa od neho a žiť podľa neho. Pretoje povolaný stále hlbšie a plnšie poznávať Ježiša Kristaa jeho evanjelium. Preto veľmi dôležitou aktivitou kresťanana tejto zemi je počúvanie Božieho slova a život v jeho ustavičnomspoločenstve. Boh nás povolal aj k tejto úlohe. Spoločenstvos Božím slovom má veľký význam pre duchovnýživot kresťana a nemožno túto činnosť zanedbávať. PočúvaťBožie slovo, rozmýšľať o ňom a potom ho aj vnášať doživota, je akoby dýchať pre kresťana.Kresťan je do takej miery Kristovým učeníkom, do akejpočúva a uskutočňuje Božie slovo. Sám Ježiš povedal: „Akostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi,poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8, 31-32)Svätý apoštol Pavol nás povzbudzuje: „Kristovo slovo nechvo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájompoúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohuvo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robtev mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.“(Kol 3, 16-17)Trojnásobné poznačenie sa krížom na čele, na perácha na srdci pred evanjeliom v liturgii slova veľavravne naznačuje,aký účinok má mať počúvanie Božieho slova v našomosobnom živote. Osvecuje našu myseľ, obohacuje naše poznaniea pretvára naše zmýšľanie. Posväcuje naše ústa a robíz nich nástroj na šírenie a ohlasovanie Božieho slova blížnym.Znak kríža na srdci zasa naznačuje, že Božie slovo sastáva našou záľubou a že ho budeme srdcom aj zachovávať.Kresťan teda nie je iba poslucháčom Božieho slova, ale ajjeho uskutočňovateľom a šíriteľom medzi ľuďmi. Pán Ježišzveril všetkým svojim učeníkom službu ohlasovania Božiehoslova: „Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca iSyna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čoDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

som vám prikázal." (Mt 28, 19) Najvlastnejší spôsob službyBožiemu slovu pre veriaceho laika je vydávanie svedectvaživota, dobrý príklad, z ktorého vyžaruje Božie slovo uskutočnenév dobrých skutkoch.Svätý Pavol apoštol nás napomína, aby sme, ako Ježišoviučeníci, nikdy nezabudli na lásku, ktorá je najúčinnejšouformou ohlasovania Božieho slova. V Prvom liste Korinťanomnapísal: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými,a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniacicimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetkytajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, žeby som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by somnebol.“ (1Kor, 13, 1-2)51Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

BOŽIE SLOVO A EVANJELIZÁCIAEvanjelizáciaVýrazom „evanjelizácia“ rozumieme proces odovzdávaniaBožieho posolstva tomuto svetu. Ježiš Kristus bol sám prvýmevanjelizátorom - hlásateľom evanjelia: „Ježiš prišiel do Galileya hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilosa Božie kráľovstvo, kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk,1,14,15) Celý svoj verejný život zasvätil kázaniu a ohlasovaniuBožieho kráľovstva. „Aj iným mestám musím zvestovaťBožie kráľovstvo, lebo nato som poslaný.“ (Lk 4,43) 15Pán Ježiš poslanie ohlasovať evanjelium, ktoré dostal odsvojho Otca, zveril na starosť Cirkvi. Učeníkom pri svojejrozlúčke na Olivovej hore prikázal: „Choďte do celého svetaa hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) Kristovpríkaz ohlasovať evanjelium nebol adresovaný ibaapoštolom, ale všetkým kresťanom, aj keď odlišným spôsobom.Evanjelizácia je spoločné dielo všetkých kresťanov. Toznamená, že všetci členovia Cirkvi majú poverenie, abykaždý sebe primeraným spôsobom sa zapojil do veľkéhodiela evanjelizácie, „aby zvestovali slávne skutky toho, ktorýich z tmy povolal do predivného svetla.“ (1Pt 2,9) Cirkev jetakto spoločenstvom hlásateľov Kristovho evanjelia. 16Ohlasovanie evanjelia je pre Cirkev prvou a hlavnou povinnosťou.„Úloha ohlasovať evanjelium je milosť a vlastnépovolanie Cirkvi a vyjadruje jej pravú povahu. Cirkev je tupre hlásanie evanjelia, t.j. aby zvestovala a učila slovo Božie,aby k nám cez ňu prišiel dar milosti, aby sa hriešnici zmierilis Bohom a aby neustále obnovovala Kristovu obetu vo svätej5215Porov. PAVOL VI., Apoštolská adhortácia Evangelii nuntiandi, JAS, Zvolen1992, čl. 8-12.16Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi,, čl. 13.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

omši, ktorá je pamiatkou jeho smrti a slávneho vzkriesenia.“17Medzi Cirkvou a evanjelizáciou je mnohoraký životodarnývzťah. Cirkev sa v prvom rade Božím slovom buduje. Evanjeliumje zdrojom jej života, duchovnej sily a jej rastu. Vďakaevanjelizácii Pán ustavične pripája k Cirkvi tých, čo majú byťspasení. (Porov. Sk 2,41-47) V evanjelizácii má Cirkev svojeopodstatnenie a zmysel svojho jestvovania a všetkej svojejčinnosti.Cirkev ohlasuje evanjelium na prvom mieste sama sebe,aby veriaci stále rástli vo viere a ustavične nadobúdali väčšiusvätosť a dokonalosť kresťanského života. Cirkev v tomistom čase, ako hlása evanjelium sama sebe, je poslaná ajk národom, aby niesla blahozvesť Krista všetkým ľuďomvšetkých čias. V tomto tkvie misijné poslanie Cirkvi. Ohlasovanímevanjelia ľuďom, ktorí ešte nepoznajú Krista, jeCirkev misionárkou.Kristus zveril poklad evanjelia Cirkvi, ktorá ho opatrujea chráni, vplyvom Ducha Svätého ho aj hodnoverne vysvetľujea prispôsobuje chápaniu generáciám rôznych čias.Z tejto jej úlohy opatrovateľky a služobníčky evanjelia vyplývapre Cirkev oprávnenie, že aj sama posiela hlásateľovevanjelia k ľuďom všetkých čias. Evanjelizácia sa tak uskutočňujev mene Cirkvi a na základe jej oprávnenia. Preto samá evanjelizácia uskutočňovať pod autoritou Cirkvi a lenv spojení s ňou. 18Evanjelizácia je zložitý proces, ktorý je náročné definovať.Pozostáva z mnohých zložiek: hlásanie Božieho slova, vydávaniesvedectva, vstup do spoločenstva, prijímanie sviatostí,apoštolát. Tieto zložky procesu evanjelizácie sa vzájomnedopĺňajú a obohacujú. Nie je možné evanjelizovať lensamotným ohlasovaním Božieho slova bez toho, že by ajsám hlásateľ evanjelia neprijal jeho posolstvo. „Nie je totiž5317 PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 14.18Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 13.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

možné, aby niekto prijal Božie slovo a uveril v Božie kráľovstvoa nestal by sa jeho svedkom a hlásateľom.“ 19Hlavným zámerom, obsahom i cieľom evanjelizácie Cirkvije vnútorne pretvárať ľudí a vytvárať z nich nové ľudstvo.Ide o vnútornú premenu zmýšľania a srdca, o obrátenieosobného a kolektívneho ľudského svedomia k životu podľaKristovho evanjelia. Cieľom všetkej evanjelizácie je priviesťľudí ku Kristovi, k participácii na jeho veľkonočnom tajomstvea tak im ponúknuť spásu a dopomôcť k nej. 20„Základom, stredom a zároveň vrcholom evanjelizáciea všetkého jej dynamického úsilia je táto jasná pravda: JežišKristus, Syn Boží sa stal človekom, zomrel a vstal zmŕtvych.V ňom sa každému človekovi poskytuje možnosť spásy, akodar Božej milosti a dobrotivosti.“ 21Formy evanjelizácieVážnou otázkou metódy a foriem evanjelizácie v dnešnomsvete sa zaoberal pápež Pavol VI. v apoštolskej adhortáciiEvangelii nuntiandi a vypočítava niektoré hlavné formyohlasovania evanjelia v našej dobe.Za prvotnú a hlavnú formu Pavol VI. označuje vydávaniesvedectva. „Pre Cirkev prvým evanjelizačným prostriedkom jesvedectvo skutočne kresťanského života, v ktorom sa človekúplne oddá Bohu a pritom s neobmedzenou horlivosťou milujesvojho blížneho.“ 22 „Dnešný človek počúva radšej svedkovnež učiteľov, a týchto počúva len vtedy, ak sú zároveňsvedkami.“ 23Nevyhnutnou súčasťou evanjelizácie Cirkvi je ohlasovanieevanjelia kázňami, čiže hlásanie Božieho slova. „A ako uveria5419 PAVOL VI., Apoštolská adhortácia Evangelii nuntiandi, čl. 24.20Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 18.21 PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 27.22PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 41.23 PAVOL VI., Príhovor k členom „Consilii de Laicis“ (2.10.1974), AAS66(1974), s.568.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

v toho, o ktorom nepočuli? a ako počujú bez kazateľa?...teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“(Rim 10,14,17) Slovo má stále rozhodujúci význam pri šíreníKristovho posolstva, najmä ak je nositeľom Božej moci.(Porov.1Kor 2,1-5) Ide predovšetkým o Božie slovo, ktoré sahlása najmä v liturgii slova vo svätej omši - v homílii, ale ajmimo nej.Dôležitou metódou uskutočňovania evanjelizácie je aj vyučovaniekatechizmu. Cez systematické vyučovanie náboženstvaškolských detí, mládeže i dospelých Cirkev približujeposolstvo evanjelia ľuďom. Pravda, nejde iba o jednoduchúinformáciu o pravdách kresťanského náboženstva, aleo formáciu a vovádzanie do kresťanského tajomstva. Taktoje katechizácia dôležitou súčasťou celkovej evanjelizácieCirkvi. 24Naša doba, vďaka vedeckému a technickému pokroku, savyznačuje nástupom a rozšírením tzv. hromadných oznamovacíchprostriedkov. Jedná sa o expanziu tlače a časopisov,o rozhlas, film, televíziu, ako aj o rôzne systémy počítačovejtechniky, ktorými sa šíria informácie medzi ľuďmi. Ajtieto prostriedky treba postaviť do služieb evanjelia a cez neumožniť ľuďom počúvať Božie slovo. „Cirkev by sa cítilavinnou pred Bohom, keby nevyužívala tieto veľmi účinnéprostriedky.“ 25 Masmédiá sú vlastne modernou a pôsobivoukazateľnicou, z ktorej môže Cirkev hovoriť zástupom. 26Evanjelizácia v Cirkvi sa uskutočňuje aj prostredníctvomosobného styku ľudí s ľuďmi a ich vzájomného, bezprostrednéhorozhovoru. Aj sám Kristus používal tento osobnýa bezprostredný styk s ľuďmi na ohlasovanie evanjelia. Podobnesi počínali aj apoštoli, ako o tom svedčia Skutkyapoštolov. Túto metódu, ako vždy aktuálnu a potrebnú, využívalaCirkev aj cez dejiny a odporúča ju aj v našich časoch.Priestor na takúto personálnu evanjelizáciu umožňuje svia-5524Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 44.25 PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 45.26Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 45.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

tosť zmierenia a duchovné vedenie. Táto forma evanjelizáciecez osobný styk a rozhovory sa v bohatej miere môže a máuplatňovať najmä v kresťanskej rodine. 27Súčasťou evanjelizácie Cirkvi je aj sviatostný život veriacich.Vysluhovanie sviatostí sa má úzko spájať s ohlasovanímBožieho slova, ktoré živí vieru tých, ktorí sviatosti prijímajú.Aj samo ovocie sviatosti - Božia milosť a svätosťkresťanského života, ktorá zo sviatostí rastie - patrí k integriteevanjelizácie, lebo vovádza človeka do Kristovho tajomstva.Ohlasovanie Božieho slova a sviatostný život tvoriajeden celok evanjelizačného procesu. 28Evanjelizácia, uskutočňovaná rozmanitými formami, zostávapre Cirkev prvoradou a najhlavnejšou úlohou cez všetkyčasy. Od nej berú účinnosť a na nej závisia všetky ostatnéaktivity Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. často hovoril o „novejevanjelizácii.“ 29 Nová evanjelizácia nie je hlásanie „nového“učenia, ale večne platného a nemeniteľného Kristovho učenia.Novou má byť evanjelizácia v obnovenej horlivostia používaním nových foriem, vhodných na oslovenie súčasnéhočloveka.5627 Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 46.28Porov. PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 47.29 Porov. JÁN PAVOL II., Apoštolský list Christifideles laici, Lúč, Bratislava1990, čl. 34.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

BOŽIE SLOVO A KATECHIZÁCIAKatechizáciaMedzi prvoradé úlohy Cirkvi patrí katechizácia. Má úzkysúvis s evanjelizáciou, ba možno ju oprávnene považovať zajej súčasť. Je to akoby jedna z foriem evanjelizácie.Označenie „Katechéza“ pochádza z gréckeho „katecheo“ –ozývam sa, ozvena. V katechéze nastáva ozvena dobrejzvesti v ušiach a srdciach poslucháčov.„Čoskoro nazvali katechézou komplex úsilí, ktoré Cirkevvyvinula, aby pripravila učeníkov, aby pomáhala ľuďom veriť,že Ježiš je Boží Syn, a touto vierou mali život v jehomene; aby ich v tomto živote vychovávala a vzdelávala, a taksa budovalo Kristovo telo.“ 30Katechézou sa vo všeobecnosti rozumie výchova vo vieredetí, mládeže i dospelých, ktorá v sebe zahŕňa osobitne vyučovaniekresťanského učenia, podávaného vo všeobecnostiorganickým a systematickým spôsobom s cieľom uviesť doplnosti kresťanského života. 31Katechizácia je základnou službou viere. Bez nej sa vierav deťoch a mládeži sotva môže rozvinúť a dozrievať v uvedomelýplodný kresťanský život. Viera potrebuje katechézu,ako náš telesný život vodu a vzduch. A ako nie je možné bezvody pokrstiť, tak nie je možné budovať a tvoriť kresťanskéspoločenstvo bez katechézy. Cirkev si vždy bola vedomátejto existenčnej nutnosti katechézy. Vidíme to v jej dvojtisícročnejpraxi, ako aj v dokumentoch Magistéria.Najvýznamnejším dokumentom týkajúcim sa katechizácieje apoštolská exhortácia Jána Pavla II. Catechesi tradendae.O postavení katechézy v Cirkvi v nej čítame: „Katechéza musí5730Katechizmus Katolíckej cirkvi, 4;31 Porov. KKC, č. 5; Porov. JÁN PAVOL II., Apoštolská exhortácia Catechesitradendae, čl. 18.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

zaujímať prioritné postavenie a to tak v Cirkvi lokálnej, akoaj univerzálnej. Ona musí mať eminentné prvoradé postaveniepred všetkými inými dielami a účinkovaniami, hoci ajpríliš zvučnými. V katechéze sa viac potvrdzuje vnútornýživot spoločenstva veriacich a ozrejmuje sa vonkajšia misionárskaaktivita. Vlastne ku koncu 20. storočia Boh skrzeudalosti, ktoré sú Jeho hlasom, volá Cirkev, aby sa obnovilav katechéze, aby Cirkev obnovila dôveru na katechézu akoprvoradú úlohu svojho poslania.“ 32V katechéze sa ohlasuje Kristus, ba čo viac sám Kristusohlasuje Otcovo Slovo. Tu treba zdôrazniť, že katechétivšetkých stupňov nehlásajú svoje názory, ale Krista. To jevtedy, keď verne tlmočia učenie Učiteľského úradu Cirkvi.Ale treba to rozumieť aj tak, že katechéti sa považujú zazástupcov Krista - Učiteľa, akoby živé nástroje, sťaby jehoústa na ohlasovanie Slova viery.Čo sa týka katechetickej úlohy Cirkvi, Ján Pavol II. zdôrazňuje,že je to spoločná úloha všetkých jej členov. Všetci nesiemespoločnú zodpovednosť za dielo katechizácie, ale nievšetci rovnako. Najvyššiu zodpovednosť má Svätý Otec spolus biskupmi sveta. Potom nasledujú tí, čo sú z povolania duchovnýmipastiermi. Potom rodičia a všetci veriaci podľamiery milosti, akej sa im dostalo. 33Rodinná katechézaNa úvod o katechéze v kresťanskej rodine bude správneodcitovať z deklarácie o kresťanskej výchove Druhého vatikánskehokoncilu: „Keďže rodičia dali život svojim deťom,viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvuaj výchovu. Preto ich treba mať za prvých a hlavnýchvychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká5832 JÁN PAVOL II., Apoštolská exhortácia Catechesi tradendae, čl. 15.33Porov. JÁN PAVOL II., Catechesi tradendae, čl. 5.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

dôležitá, že ak chybuje, len ťažko ju možno nahradiť.“ 34Z citovaného jasne vyplýva, že rodičia už z prirodzeného zákona,ale aj z Božieho poverenia, ktoré prijímajú vo sviatostimanželstva, sú prvými katechétami svojich detí. Je to ichkompetencia aj povinnosť. Na rodičov sa teda treba pozeraťa sa k nim správať, ako k spolupracovníkom na spoločnomdiele Ducha.Každú kresťanskú rodinu považujeme za malú „cirkevnúškolu“, s ktorou sa duchovní pastieri kontaktujú, spolupracujú,ktorú ovplyvňujú a formujú vo viere. Rodičia sú nielenspolupracovníkmi kňazov a katechétov vo výchove detí, niesú len subjektami katechézy, ale zároveň aj jej objektmi.Služba viere rodičov zaručuje, že sa v rodinách dostane deťompotrebná obživa viery. Starosť o rodinu a rodičov máprioritu v pastoračných podujatiach kňaza vo farnosti. Zahrňujeformáciu viery rodičov, ale aj primeranú osvetu a pomocpri osvojovaní si správnych výchovných postupova metód rodinnej výchovy. Rodičom treba podať pomocnúruku, aby boli schopní plniť úlohu, ktorú Cirkev od nich očakáva.Rodinná katechizácia sa netýka iba detí predškolskéhoveku, ale všetkých vekových skupín detí i mládeže, ba i dospelých.Rodičovská katechizácia má postupne z hraníc domácnostiprerastať v dynamickú spoluprácu rodičov a kňazapri katechéze vo farnosti. Ján Pavol II. povedal: „Rodinná katechézateda predchádza, sprevádza a obohacuje každú inúformu katechézy.“ 35 A dodáva, že v okolnostiach protináboženskéhoboja a sekularizácie je rodina jediným miestomkatechizácie. Doslovne hovorí: „Tento druh Cirkvi, ktorým jerodinný domov, rodinný krb zostáva jediným miestom, kdedeti a mládež vôbec môžu dostať autentickú katechézu.“ 36Svätý Otec Benedikt XVI. povzbudil rodičov k svedomitejkresťanskej výchove deti v homílii na stretnutí rodín vo Va-5934Druhý vatikánsky koncil: Gravissimum educationis, 3.35 JÁN PAVOL II., Catechesi tradendae, čl. 68.36JÁN PAVOL II., Catechesi tradendae, čl. 68.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

lencii: „Kresťanská rodina odovzdáva vieru, keď rodičia učiasvoje deti modliť sa a modlia sa spolu s nimi (por. Familiarisconsortio, 60); keď ich privádzajú k sviatostiam a uvádzajúdo života Cirkvi; keď sa všetci zhromažďujú pri čítaní Bibliea tak osvetľujú rodinný život svetlom viery a chvália Bohaako Otca.“ 37Farská katechézaPo rodine najdôležitejšie miesto a oblasť katechizácieCirkvi je farnosť. V nej má každý pokrstený svoju príslušnosťa nachádza v nej svoj duchovný domov. Ján Pavol II. natúto tému hovorí: „Či to chceme alebo nie, farnosť zostávatým miestom, kde kresťanský ľud ostáva úzko spojený, dokoncaaj tí, ktorí nepraktizujú svoje náboženstvo...Farnosťostáva, ako som povedal, privilegovaným miestom katechézy.Farnosť má teda znovu nájsť úlohu, má byť rodinnýmdomovom bratského spoločenstva, kde sa navzájommilujú a pomáhajú si, kde pokrstení a birmovaní získajú vedomie,že sú ľudom Božím. Tam je chlieb dobrého učeniaa láme sa chlieb Eucharistie a podáva sa v hojnosti v jednejBožej akcii.“ 38Katechéza vo farnosti je komplexný proces odovzdávaniaduchovných hodnôt deťom, mládeži i dospelým. Zahrňujemnoho sfér farskej pastoračnej činnosti a prelína sa aj doiných pastoračných aktivít.Na prvom mieste treba spomenúť základný program farskejkatechizácie, ktorý menujeme náboženská výchovaalebo jednoducho vyučovanie náboženstva.Súčasťou katechizácie je aj liturgický a sviatostný život vofarnosti. Zvláštny význam tu má príprava na prijatie životnýchsviatostí: katechéza prvoprijímajúcich, katechéza pre6037 Homília Benedikta XVI. pri sv. omši V. Svetového stretnutia rodín 09.07. 2006 vo Valencii38JÁN PAVOL II., Catechesi tradendae, čl. 67.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

irmovancov, katechéza pre snúbencov, katechéza nemocnýcha podobne.Samotné slávenie liturgie je dôležitý prvok katechizácie,lebo liturgia učí a vychováva Boží ľud každej vekovej kategórie.Okrem toho treba starostlivo vo farnosti pripravovaťaj liturgické podujatia pre deti a mládež výslovne s katechetickýmzameraním. Ide o sväté omše pre deti a mládež, katechetickébohoslužby slova, rôzne akcie podľa charakteruliturgického obdobia, napr. jasličková slávnosť, krížová cestapre deti, detské eucharistické adorácie a podobne.Hlavná katechetická činnosť vo farnosti spočíva vo vyučovanínáboženstva. Treba to chápať nielen ako didaktickýproces, ale v pravom slova zmysle ako pedagógiu viery. Privyučovaní náboženstva ide o zdieľanie poznania viery, ale ajo formovanie kresťanského postoja a uvádzanie k zrelostia plnosti kresťanského života.Duch Svätý je Tvorcom nového života v človekovi a Darcomviery. Jeho zástoj treba osobitne vyzdvihnúť aj v katechéze,kde sa krstná viera rozvíja a chráni a kresťanovi saumožňuje vstup do plného spoločenstva Cirkvi i účasť na jejposlaní. Katechéza vo všetkých jej formách, rovinách, obsahui metódach je dielo Ducha Svätého. Katechéti i pomôcky,ktoré používajú, sú len nástrojmi Ducha pri vzbudzovanía dozrievaní viery Božieho ľudu.Ak katechizácia je dielo Ducha Svätého, z toho jasne porozumieme,že sa uskutočňuje kvôli viere katechizovanýcha vo viere katechizujúcich. Treba nám chápať, že katechézaje v každom ohľade úkon viery, aj pre tých, ktorí ju prijímajú,aj pre tých, ktorí katechézu dávajú. Pre katechétov toznamená, že k vyučovaniu náboženstva a k všetkej výchovnejčinnosti budú pristupovať s vierou: s vierou, že stojav Božích službách, s vierou, že uskutočňujú Božie zámery,s vierou, že cez nich učí Duch pravdy tajomstvá náboženstva,s vierou, že Slovo, ktoré hlásajú, je Slovo Boha, ktoré jeúčinné samo v sebe.Pristupovať ku katechizovaniu vierou znamená zaiste ajzo strany katechétov urobiť všetko preto, aby katechéza61Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

ola dielom lásky. Tlmočenie Božej lásky k človekovi a zároveňpozvanie detí, mládeže i dospelých do spoločenstvaBožej lásky. Nech je ďaleko od tých, čo vykonávajú katechetickúslužbu v Cirkvi všetko, čo by mohlo zatieniť pohľad naprívetivú tvár Krista, ktorý v ich slovách, gestách, v ichslužbe i v ich osobách prichádza k deťom a mládeži.„Toto je totiž tá vznešenejšia cesta, ktorú… ukázalApoštol, keď celý zmysel svojho učenia a výchovy zameralna lásku, ktorá nikdy nezanikne. Či sa totiž niečo predkladáveriť alebo dúfať, alebo konať, má sa v tom vždy tak odporúčaťláska nášho Pána, aby každý zbadal, že všetky skutkydokonalej kresťanskej čnosti pochádzajú iba z lásky a nemajúiný cieľ, iba lásku.“ 396239KKC, č. 25; Rímsky katechizmus, Úvod, 11.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

63BOŽIE SLOVO A MISIEMisijné poslanie CirkviPán Ježiš zveril Cirkvi misijné poslanie. Apoštolom rozkázal:„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkémustvoreniu!“ (Mk 16,15) Výraz „misie“ je odvodenýz latinského slova „missio“ – „poslanie“ (choďte). Cirkev je povšetky veky verná tomuto poslaniu. Je otvorená pre celý sveta všetkým národom chce priniesť posolstvo Božej lásky.Prvými misionármi boli apoštoli. Po ich mučeníckej smrtiv misijnom poslaní pokračujú aj ich nástupcovia - biskupia kňazi. Pápež a biskupi posielajú aj dnes misionárov dorozličných krajín, aby získavali nové národy pre Krista.Za šírenie Božieho slova nezodpovedá len pápež a biskupi,misijné poslanie sa dotýka všetkých členov Cirkvi. Je tonaša spoločná úloha. Hovorí o tom uznesenie koncilu: „Všetcisynovia a dcéry Cirkvi majú mať živé vedomie vlastnejzodpovednosti voči svetu (...) a zasvätiť svoje sily dielu šíreniaEvanjelia.“ 40 O misie sa pričiňujeme hmotnou a duchovnoupodporou misionárov, pravidelnou modlitbou a prinášanímduchovných obiet za dielo misií.Pod pojmom misie v širokom slova zmysle rozumieme toúsilie Cirkvi, ktorým sa snaží sprístupniť a priblížiť tajomstvoKrista a jeho spásne dielo všetkým ľuďom. Keďžemnohí ľudia, čo ešte nepoznajú a neveria v Krista, alebo hocelkom málo poznajú, sa nachádzajú rozptýlení, často medziveriacimi na územiach, kde je už Cirkev zakorenená, misionárskeposlanie Cirkvi je nasmerované aj na nich. Vtedy hovorímeo vnútorných misiách, čiže o ohlasovaní Krista v našomživotnom prostredí.V tomto širokom slova zmysle treba za misionárov považovaťvšetkých kresťanov, ktorí vydávaním svedectva a roz-40Unitatis redintegratio , 4.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

manitými formami apoštolátu približujú Krista ľuďom a otvárajúpre nich brány do Cirkvi, v ktorej sami žijú. Veľkúslužbu evanjeliu preukazujú zvlášť rodičia, ktorí učia vieresvoje deti. Oni sú misionármi v svojich rodinách.Cirkev je poslaná Kristom, aby ohlasovala blahozvesťspásy národom všetkých krajín a všetkých čias. Toto jej poslanienemá jednorázový charakter, ale ustavične trvá. „Časmisijnej činnosti je medzi prvým a druhým príchodom Pánovým.“41Misie pre Cirkev nie sú iba jednou z jej pastorálnych činností,tvoria jej podstatu. Misionársku činnosť v Cirkvimožno považovať akoby za jeden aspekt jej všeobecnéhospásneho poslania. Podobne, ako nemožno vyčleňovaťevanjelizáciu z ostatných aktivít Cirkvi, tak tomu nemôže byťani pri tej jej činnosti, ktorú menujeme misie. Samo misijnéposlanie tvorí súčasť evanjelizácie Cirkvi.Misie „Ad gentes“V úzkom slova zmysle misiami rozumieme činnosť Cirkvi,ktorou nesie blahozvesť evanjelia k národom, ktoré ešteKrista nepoznajú a do krajín, kde Cirkev ešte nie je prítomná.Takéto chápanie misií zvykneme nazývať „misie Adgentes“.Misijné územie sú krajiny, v ktorých sa ešte Cirkev celkomneudomácnila. Sú to najmä krajiny Ázie a Afriky. V misijnýchúzemiach pôsobia misionári, ktorí s námahou a ťažkosťamioboznamujú ľudí s Kristovým učením. S misionármi častoodchádzajú aj rehoľníci a laickí pomocníci, ktorí preukazujúdomorodým obyvateľom rôzne služby.Úsilie Cirkvi o sprítomnenie sa v nových krajinách a v národochnemá iný cieľ a dôvod ako náboženský a eschatologický.Prichádza k nim preto, aby im zvestovala spásu. Nevedúju pri tom žiadne iné záujmy ani ciele, hoci Cirkev nie-6441Druhý vatikánsky koncil, Ad gentes, 9.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

kedy z toho upodozrievajú. Misijná činnosť smeruje k eschatologickejplnosti, podľa Božieho plánu, ktorý pozná lenon sám. Ňou sa ustavične vzmáha tajomné telo k miere plnéhoKristovho vzrastu. 42„Misijná činnosť nie je nič iného a nič menšieho ako prejavenie- čiže epifánia Božieho zámeru a jeho uskutočňovanievo svete a v jeho dejinách, v ktorých Boh prostredníctvommisií zjavne realizuje históriu spasenia. Hlásaním slovaa vysluhovaním sviatostí - ktorých stredobodom a vyvrcholenímje Najsvätejšia Eucharistia - misijná činnosť sprítomňujeKrista, pôvodcu spásy.“ 4365Srdcom misií je KristusVlastná misijná činnosť Cirkvi pozostáva z niekoľkýchelementov, ktoré akoby na seba nadväzovali, ale zároveňsúčasne spolu pôsobia. Prvým elementom misionárskehopôsobenia v nových oblastiach je kresťanské svedectvo.Prostredníctvom neho sa ľudia najprv stretávajú s Kristovýmposolstvom, keď ho vidia vyžarovať zo života a správaniatých, ktorí k nim prichádzajú. Pomocou neho sa otvára dialóglásky medzi kresťanmi a pohanmi. 44Účinným prejavom kresťanského svedectva v očiach adresátovevanjelia je láska. Kresťanská láska je znakom Božejlásky, ktorou hľadá každého človeka. „Teda ako Kristus chodilpo všetkých mestách a dedinkách a uzdravoval všetkychoroby a neduhy na dôkaz príchodu kráľovstva Božieho, takaj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v spojeníso všetkými ľuďmi každého postavenia, najmä však s chudobnýmia trpiacimi, a ochotne sa im venuje“. 45 Láska jea má byť prvou „rečou“, ktorou Cirkev cez svojich vyslancov42Porov. Druhý vatikánsky koncil, Ad gentes , 9.43 Druhý vatikánsky koncil, Ad gentes, 9.44Porov. JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, slov. Preklad vybranýchkapitol, Pápežské misijné diela, Bratislava 1991, čl. 42.45Druhý vatikánsky koncil, Ad gentes, 12.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

oslovuje tých, čo ešte neveria v Krista. Ňou sa pripravujú akopôda na siatie Božieho zrna, na prijatie Krista.Bezprostredným cieľom a zároveň aj spôsobom uskutočňovaniamisií je ohlasovanie Kristovho evanjelia, ktoré JánPavol II. nazýva výrazom „prvozvestovanie Krista, Vykupiteľa“.46 „Všetky formy misijnej činnosti majú toto ohlasovanieza cieľ, ono uvádza do tajomstva, skrytého v časocha odhaleného v Kristovi. Kristus je srdcom misií a životaCirkvi, oporným bodom celej evanjelizácie“. 47Ohlasovanie evanjelia ako misijná činnosť sa vždy uskutočňujev jednote s celou Cirkvou a nikdy nie je súkromnouzáležitosťou misionára. Misionár pôsobí len na základe povereniaa v spojení s tými, ktorí ho poslali. 48Ohlasovanie Božieho slova vyvoláva v poslucháčoch obrátenie,ktoré ústi v prijatí sviatosti krstu. Je to dôležitá fázamisionárskej činnosti. Nie je možné oddeľovať krst od obrátenia.Krst dospelých sa má udeľovať cez fázy katechumenátu.Túto starobylú obyčaj obnovila Cirkev na Druhom vatikánskomkoncile práve najviac so zreteľom na misie. 49Ďalšou fázou, a zároveň aj formou misionárskeho úsiliaCirkvi, je utváranie kresťanských spoločenstiev z pokrstenýcha v konečnom zámere utváranie miestnych cirkví. Právevznikom spoločenstiev veriacich sa sprítomňuje Cirkev nanových miestach. „Misie „Ad gentes“ majú za cieľ zakladaťkresťanské spoločenstvá a rozvinúť v cirkvi až v plnej zrelosti.To je hlavné poslanie a určuje misionársku činnosť dotej miery, že môže byť považovaná za splnenú, len keď sapodarí zriadiť nové miestne cirkvi, ktoré v miestnom okolíprimerane spĺňajú svoju funkciu.“ 50Dôležitým elementom misionárskej činnosti Cirkvi jeúsilie včleniť evanjelium do kultúry národov. Tomuto javu6646Porov. JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 44.47 JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 44.48Porov. JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 45.49 Porov. JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 46.50JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 48.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

dávame meno „inkulturácia“. Spočíva v tom, že Cirkev rešpektujehodnoty a danosti jednotlivých národov a kultúra usiluje sa ich zapojiť do kresťanstva. Ide o zošľachteniea akoby posvätenie všetkého dobrého, čo Cirkev v jednotlivýchkrajinách nachádza. Inkulturáciou sa evanjelium aktualizujea stáva sa zrozumiteľnejším pre ľudí. Inkulturáciaje zložitý a dlhotrvajúci proces. Pri ňom nejde iba o vonkajšieprispôsobenie, ale o vnútorné pretvorenie a zošľachtenieautentických hodnôt. Treba ju považovať za veľmi dôležitýa účinný prostriedok misií. 51Najdôležitejšou zostane vždy láska k ľuďom, ku ktorýmsa Cirkev na ceste misií uberá. „Láska, ktorá je a zostanemotívom misií a zároveň je jediným kritériom, podľa ktoréhoje potrebné niečo konať alebo nekonať, zmeniť alebo zachovať.Je princípom, ktorý riadi celé konanie a je cieľom, naktorý sa musí zameriavať. Čo sa koná z lásky alebo je ňouinšpirované, nikdy nie je primalé a je vždy dobré.“ 526751 Porov. JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 52.52JÁN PAVOL II., Encyklika Redemptoris missio, čl. 60.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

68BOŽIE SLOVO A EUCHARISTIABožie slovo a EucharistiaO Slove už vieme, že je to Ježiš Kristus sám. On je SlovoOtca, ktoré bolo na počiatku u Boha a ktoré bolo Boh –Slovo, ktoré sa stalo človekom a prebývalo medzi nami. Učínás o tom svätý Ján apoštol v úvode k svojmu evanjeliu.(Porov. Jn 1, 1n) Voči Božiemu slovu, či už napísanémuv Písmach alebo ohlasovanému živým hlasom Cirkvi, mámeposvätnú bázeň i úctu a sa mu podriaďujeme. Veľmi potrebujemeposolstvo Slova, lebo vzbudzuje našu vieru a vytváranáš vzťah k Bohu. Bez Slova by nebolo viery v srdci. Najskôrmusí prísť Slovo, ktoré vzbudí vieru, aby sa v plnosti moholsprítomniť Boh v nás so svojím trojičným životom.Počúvanie a prijatie Slova je prvá fáza prijatia Boha donášho srdca a života. Druhou, akoby završujúcou fázou prijatiaBoha a utvorenia spoločenstva s ním, je NajsvätejšiaEucharistia. To, čo začína Slovo dovršuje Eucharistia.Niektorí svätí učitelia viery spájajú Slovo s Eucharistioua naznačujú vzťah medzi nimi tak, že nazývajú Božie slovotiež chlebom. V Cirkvi máme Chlieb Slova a Chlieb Božiehotela. Medzi týmito dvoma podobami jediného Krista, dvomaspôsobmi prítomnosti a dávania sa Ježiša Krista, je pravdažesúvis a vzájomná závislosť. Nikto nemôže prijať Eucharistiu- Krista pod spôsobmi chleba a vína, Slovo učinené telom,než by prijal najprv Pána Ježiša pod spôsobom Slova. Najprvje treba prijať Slovo, ktoré vzbudí vieru, a až potom jemožné prijať Chlieb z neba, ktorý dotvára a dovršuje našeprijatie Boha.Niekedy máme pokušenie tieto dve skutočnosti - BožieSlovo a Božie telo - oddeľovať akoby to boli dvaja Kristovia.Je len jeden Pán pod spôsobom Slova a pod spôsobomChleba. Sú to vlastne dve podoby jediného daru, ktorým saBoh zdieľa človeku a sa mu dáva v Slove a v Chlebe. PráveDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

prijímanie Slova uspôsobuje na prijatie Chleba, ale platí to ajnaopak. Prijatie Ježiša Krista pod spôsobom chleba nám pomáhaa zvnútra nás uschopňuje a uspôsobuje na prijatieposolstva Slova.Oddeľovanie Božieho slova od prijímania Eucharistie mákatastrofálne následky v živote našich veriacich. Jedni prijímajúEucharistiu bez prijatia Božieho slova, bez vnútornéhoprijatia posolstva Ježišovho učenia, a preto Eucharistianeprináša v ich živote ovocie. Sväté prijímanie sa stávastereotypom, povrchným návykom. Iní zasa prijímajú Božieslovo bez Eucharistie - bez svätého prijímania, bez účasti nalámaní chleba. Preto zostávajú neplodní vo viere a Božieslovo neprináša v ich živote úrodu.69Služba slova a lámanie chlebaMedzi prijímaním Eucharistie a Božieho slova jestvujevzájomná závislosť. Eucharistia potrebuje Božie slovo a Božieslovo potrebuje Eucharistiu preto, aby sa jeho obsah,jeho posolstvo stalo zrozumiteľným zvnútra, aby sme hopochopili. Nikdy nie je možné naozaj, úprimne a celkomprijať Božie slovo bez slávenia Eucharistie. Svätá omša samao sebe a jej stavba nám to potvrdzuje. Vždy to tak bolov Cirkvi, hoci sa to rôznym spôsobom cez dvetisícročieupravovalo, že slávenie Eucharistie sa spájalo s ohlasovanímSlova. Vždy bolo do slávenia Eucharistie zaintegrované čítanieBožieho slova z Písem a jeho výklad. Už za apoštolskýchčias bola táto prax.Služba slova a lámanie chleba bolo vždy považované zahlavný bod zhromaždenia Cirkvi na bohoslužby. Tak je tomucez celú históriu. Ustavične sa spája čítanie Slova s lámanímChleba. Aj liturgia obnovená po Druhom vatikánskom koncilevyzdvihuje a zdôrazňuje ich vzájomnú funkčnosť a spätosť.Svätá omša pozostáva z bohoslužby slova a bohoslužbyEucharistie. Čítanie a počúvanie Božieho slova, lámanieChleba a jeho prijímanie spolu tvorí jeden nedeliteľnýVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

celok. Božie slovo je tak nevyhnutne späté s Najsvätejšousviatosťou, že nie je dovolené lámať Chlieb a dávať svätéprijímanie aj mimo svätej omše bez toho, žeby sa neohlasovaloBožie slovo.Ešte je jeden veľmi vážny dôvod, pre ktorý spájame Božieslovo s Eucharistiou. Božie slovo je síce účinné samo v sebe,veď je to Ježiš Kristus sám, ono už nepotrebuje žiadnu pomock tomu, aby sa ujalo vierou v srdci kresťana, ale predsajeho zmysel a tajomný obsah vyžaduje, aby sa kresťanovidostala milosť zvnútra porozumieť a odkryť jeho posolstvo.Aj pre toto treba spojiť prijímanie Eucharistie s Božím slovom.Nielen preto, aby sme mali vieru prijať Eucharistiu, aleaj preto, aby nám Eucharistia otvorila zmysel Slova a odkrylajeho obsah. Eucharistia dáva porozumieť dobru Slova a Slovozjavuje dobro Eucharistie.Príbeh o emauzských učeníkoch krásne ilustruje aj tentovzťah medzi Božím slovom a Najsvätejšou Eucharistiou.Kristus sa k nim pridružil cestou a rozprával sa s nimi, keďkráčali z Jeruzalema nešťastní a sklamaní. Emauzskí učenícinerozumeli Pánu Ježišovi. Počúvali, keď ich poučoval,a predsa ich srdce bolo ťarbavé pochopiť a porozumieťobsah Slova. Bolo si treba sadnúť k stolu, aby porozumeliSlovu. Bolo treba spojiť lámanie Chleba a zvestovanie Slova.Ježiš v tomto príbehu po zmŕtvychvstaní to urobil a naznačil,že jedno k druhému patrí, že neporozumieme Slovu bezmilosti prúdiacej z lámania Chleba v Eucharistii. Keď saemauzskí učeníci vrátili do Jeruzalema vyznali, „ako hospoznali pri lámaní chleba“ (Lk 24, 35). Treba nám spojiťpočúvanie Božieho slova s lámaním Chleba a lámanie Chlebavždy musí predchádzať počúvanie Slova. Kresťania nech sičasto sadajú k Pánovmu stolu – k stolu Božieho slova i Božiehotela, aby počúvaním alebo čítaním Božieho slovaa svätým prijímaním dozrievali vo viere a láske ku Kristovi.70Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

71BOŽIE SLOVO A MODLITBAModlitba – dialóg s Božím slovomUž z konštatovania, že modlitba je rozhovor človekas Bohom, chápeme súvis medzi Božím slovom a modlitbou.Modlitba ako dialóg, čiže vzájomný rozhovor človeka s Bohom,je nevyhnutne aj stretnutím s Božím slovom. Veď primodlitbe najprv Boh oslovuje nás a my mu odpovedáme, razslovami úst, inokedy hnutím srdca alebo skutkom lásky.Dobre sa modliť znamená hlavne vedieť počúvať Boha.Pán Ježiš je prostredníkom všetkých našich modlitieb.Svätý Augustín to krásne vyjadril: „On sa za nás modlí akonáš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlímek nemu ako k svojmu Bohu. Poznávajme teda náš hlas v ňoma jeho hlas v nás.“Boh sa človekovi prihovára rôznym spôsobom. Raz sanám prihovára v Božom slove napísanom v Písmach alebo ajv hlase nášho srdca a svedomia. Inokedy sa nám Boh prihovárazo stvorení, do ktorých je vtlačená Božia múdrosť,dobrota a láska k nám. Človek môže byť takto oslovený Bohomaj cez prírodu a vstúpiť s ním do komunikácie v modlitbechvály a vďakočinenia. Boh sa človekovi prihovára ajv udalostiach života. Všetko, čo sa deje v nás a okolo nás, jeuskutočňovaním zámerov a plánu Božej prozreteľnosti.Udalosti života sú zvláštnou a tajomnou rečou, ktorou násBoh oslovuje a pozýva nás k dialógu.Spätosť Božieho slova a modlitby spočíva aj v tom, žeprevažnú časť modlitieb, ktorými sa prihovárame Bohu, súvlastne Božie slová. Ukážkou toho je najmä Modlitba Pána,v ktorej samo Božie slovo, ktoré vyslovil Kristus, sa stáva našímslovom, ktorým sa prihovárame Bohu. Podobne je to primodlitbe žalmov, ktorými sa prihovárame Bohu v liturgickejmodlitbe, najmä v Liturgii hodín na posvätenie času.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Z pestrosti foriem, akými sa Boh prihovára k nám, jezrejmé, že jestvuje aj rozmanitosť spôsobov, ako sa my môžemeprihovárať Bohu. Poznáme modlitbu slovnú, rozjímavúa kontemplatívnu - vnútornú modlitbu. Všetky formya spôsoby modlitby majú jedno spoločné: túžbu po Bohua jeho daroch. Ona je dušou a obsahom všetkých našichmodlitieb. Svätý Augustín napísal: „Chce, aby sme v modlitbáchcvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopníprijať, čo nám chce dať.“ 53Naše modlitby majú totiž svoju vnútornú i vonkajšiustránku, svoj vnútorný obsah a vonkajšiu formu. Dosť častouchybou v prístupe k modlitbe je to, že sa viac dáva dôraz natechniku, či metódu modlitby, ako na jej obsah. Aj tie majúsvoj význam a opodstatnenie, ale sú to len pomôcky. Nemôžusa pre nás stať kritériami hodnotenia dobrej alebo zlejmodlitby. To hlavné v modlitbe je jej obsah. Pán Ježiš v podobenstveo modlitbe to jasne naznačil, keď uvádza viaceréformy modlitby: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete!Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11,9) Modliť sa možno prosením(verbálna modlitba), hľadaním (rozjímanie) a klopaním(modlitba akcie - činnosti). Aj hľadať, aj klopať, aj prosiťnie je nič iné, ako túžiť po Bohu a jeho daroch, čiže otváraťsa toku jeho lásky do nášho srdca.Pán Ježiš povedal apoštolovi Petrovi pri zázračnom rybolove:„Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5,4)Táto Kristova výzva zaviesť na hlbinu obrazne vyjadruje túpodstatnú aktivitu kresťana, ktorú vo všeobecnosti volámemodlitba. Čo iného znamená „ísť na hlbinu“, ako vstúpiť dohlbín tajomstva Božej lásky a kontemplovať ho? Modlitbousa ponárame do mora Božej svätosti a čerpáme z neho, „lovíme“pravé hodnoty, ktoré nás posväcujú a zdokonaľujú.Modlitbe patrí prvé miesto medzi ostatnými pomocníkminášho duchovného života.7253SV. AUGUSTÍN, List Próbe, 8,15.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

73Meditácia a kontempláciaPodstatným aspektom tajomstva modlitby je skutočnosť,že ju treba považovať za nadprirodzený úkon a dielo Božejmilosti. Modlitba je totiž nadprirodzená komunikácia s Bohom,v ktorej sú naše ľudské techniky i slová vedľajšie.Hlavná je milosť Ducha Svätého, ktorý nás uschopňuje viesťrozhovor s Bohom. Túto pravdu o modlitbe vyslovil svätýPavol apoštol: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti,lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba;a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihováraza svätých, ako sa páči Bohu.“ (Rim 8, 26-27) Pretoučeníkovu prosbu v evanjeliu „Pane, nauč nás modliť sa...“(Lk 11,1) treba rozumieť ako túžbu po milosti Ducha Svätého,ktorá uschopňuje k modlitbe. Treba nám ju často opakovať!Do hlbín Božieho tajomstva sa ponárame zvlášť pri meditácii- rozjímaní. O meditácii nachádzame v KatechizmeKatolíckej cirkvi priliehavé poučenie: „Meditácia je hlavnehľadaním. Duch sa usiluje pochopiť všetky „prečo“ a „ako“kresťanského života, aby sa pripojil a odpovedal na to, čožiada Pán. Vyžaduje sa tu maximálna pozornosť, aby smezachovali potrebný poriadok. Obyčajne si pritom vypomáhamenejakou knihou; kresťania by nemali trpieť ich nedostatkom:ide o Sväté písmo, najmä evanjeliá, denné liturgickétexty príslušného dňa alebo obdobia, spisy duchovnýchOtcov, diela kresťanskej spirituality, veľká kniha stvoreniaa dejín, stránky Božieho „Dnes“, a to všetko doplnenénejakým svätým obrazom.“ 54„Uvažovanie o prečítanom nás podnieti, aby sme si prečítanéosvojili a porovnávali so sebou samým. Tu sa nám roztváraďalšia kniha: kniha života. Od myšlienok sa prechádzana skutočnosť. Podľa miery našej poníženosti a viery nachá-54KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 2705.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

dzame podnety, ktoré nám rozochvejú srdce a sú prístupnéaj poznaniu. Ide o to, aby vyšla na svetlo pravda. „Pane, čochceš, aby som urobil?“ 55 Celkom jednoducho v skratke môžemepovedať, že rozjímanie je vzťahovať na seba to, čopočujeme v Božom slove, ktoré sa nám prihovára najrozličnejšímispôsobmi.Vhodnou rozjímavou modlitbou, v ktorej si pripomínamehlavné udalosti života Ježiša Krista a jeho Matky Márie, jeruženec. Je to modlitba ku Kristovi, ale spolu s Pannou Máriou.Ruženec nie je iba recitovanie modlitby, ale aj stretnuties Božím slovom o Ježišovi a jeho Matke. Posilňuje vierua prehlbuje nábožnosť. Predpokladom je, aby sme sa ruženecmodlievali rozjímavým spôsobom. To je vtedy, keď o tajomstve,ktoré v modlitbe ruženca vyslovujeme, uvažujemea hľadáme v ňom inšpiráciu pre kresťanský život. Pri ružencispolu s Máriou spomíname na Ježiša a na tajomstvá jeho života.Spolu s ňou nazeráme do Kristovej tváre a vžívame sado udalostí, ktoré znamenajú našu spásu.Najdokonalejší spôsob modlitby je kontemplácia. Je tostav duše, v ktorom človek prežíva, čo hľadal a našiel. Meditáciaje skôr cestou k Bohu, kontemplácia je už samostretnutie sa s ním a objatie jeho bytia. Je priam pohľadomviery do tváre Boha, zažívanie jeho krásy, dobroty a lásky.V takomto rozpoložení srdca zakusuje človek to, čo vyriekolžalmista: „A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.“ (Ž73,25)O vnútornej modlitbe čítame v Katechizme Katolíckej cirkvitieto slová: „Vnútorná modlitba, ktorú menujeme aj kontemplácia,je dôverné prežívanie spoločenstva s Bohom.Svätá Terezka o nej hovorí: „Vnútorná modlitba, podľamôjho názoru, nie nič iné ako rozhovor medzi dôvernýmipriateľmi, pri ktorom sa človek často zdržiava sám s Bohom,o ktorom vie, že ho miluje.“ 567455 KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 2707.56KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 2709.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Modlitba je pre nás tým, čo sú pre vtáky krídla. Umožňujenám povznášať ducha k Bohu a pestovať spoločenstvo láskys Najsvätejšou Trojicou. Pomocou modlitby sa ponárame dohlbín Božej lásky a žijeme v jej svete ako ryby v mori. Jesamozrejmé, že človek, ktorý sa modlí, je presiaknutý láskouk Bohu i k ľuďom.75Božie slovo v Modlitbe PánaModlitbu „Otče náš“ máme od Pána Ježiša. Sú to jehovlastné slová, ktoré vkladá do našich úst, aby sme sa nimiprihovárali Otcovi. Ježiš nám dal túto modlitbu ako odpoveďna prosbu svojich učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, akoJán naučil svojich učeníkov.“ (Lk 11,1) V plnom znení ju zaznamenalevanjelista svätý Matúš:„Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje,príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i nazemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť námnaše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveďnás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.“ (Mt 6,9-13)Tertulián o modlitbe „Otče náš“ napísal: „Modlitba Pána jeskutočne súhrnom celého evanjelia“. A svätý Augustínk tomu dodáva: „Prejdite všetkými modlitbami, ktoré súv Písmach, a nemyslím, že by ste tam mohli nájsť niečo, čoby nebolo obsiahnuté v Modlitbe Pána.“Svätý Tomáš Akvinský takto hodnotí modlitbu „Otče náš“:„Modlitba Pána je najdokonalejšia modlitba...V nej nielenprosíme o všetko, čo si môžeme oprávnene žiadať, ale ešteaj v poradí, v akom sa to patrí. Táto modlitba nás učí nielenprosiť, ale formuje aj celú oblasť našich citov.“„Tradičné pomenovanie „Modlitba Pána“, to jest „Otčenáš“ znamená toľko, že nás ju naučil a že nám ju dal PánJežiš. Táto modlitba, ktorá pochádza od Ježiša, je skutočnejedinečná: je „od Pána“. Na jednej strane slovami tejto modlitbynám jediný Boží Syn odovzdáva slová, ktoré mu dalOtec: On je učiteľom našej modlitby; na druhej strane vte-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

lené Slovo vo svojom ľudskom srdci pozná potreby svojichbratov a sestier a tieto nám zjavuje: On je vzorom našejmodlitby.“ (KKC, 2766)Ježiš nám nedal iba slová modlitby, ale udelil nám aj DuchaSvätého, ktorý nám otvára ich zmysel. Slová ModlitbyPána oživuje v našom srdci a v našich ústach Duch Svätý. Lenpod jeho vplyvom a jeho milosťou sa ich odriekavanie stávamodlitbou. Bez Ducha Svätého nie sme schopní volať „Otčenáš“.Už od apoštolskej tradície je Modlitba Pána stredobodommodlitieb celej Cirkvi, ktorá ju zaradila aj do svojich liturgickýchmodlitieb. Jej miesto je pri slávení Eucharistie akomodlitba „svätého stolovania“, pri modlitbovej bohoslužbea pri udeľovaní sviatostí krstu a birmovania. Má charakterspoločnej modlitby - modlitby bratov a sestier - Božej rodiny.Modlitba Pána obsahuje Božie slovo. V akej miere viemepri modlitbe vnímať jeho posolstvo, takou mierou Boh vypočujenaše túžby, keď sa mu prihovárame jeho vlastnýmislovami.76Modlitba Pána je aj Slovo PánaKeď sa modlíme „Otče náš“, počúvame Pánovo slovo.Modlitba Pána obsahuje oslovenie a sedem prosieb. V nichsa nám prihovára sám Kristus. Ich obsah a posolstvo je školouevanjeliového života a výchovou pre spoločenstvo veriacichs nebeským Otcom, ale aj navzájom medzi sebou.Na začiatku Modlitby Pána hovoríme Bohu i sebe „Otčenáš“. Je to oslovenie, ale i zvestovanie najradostnejšej pravdypre každého človeka. V prvom rade toto oslovenie má za cieľvtiahnuť človeka do intímneho spoločenstva s Otcom. Jenadviazaním kontaktu lásky, dôvery a vďačnosti.Tým, že hovoríme Bohu „Otče náš“, si uvedomujemehodnosť „adoptívneho synovstva“, že sme jeho deti a ževšetci ľudia sú našimi bratmi. Sv. Cyprián napísal: „Pamä-Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

tajme, keď nazývame Boha svojím Otcom, musíme sa ajsprávať ako Boží synovia“. A sv. Ján Zlatoústy dodáva: „Nemôžetenazývať svojím Otcom nanajvýš dobrého Boha, ak siv sebe ponecháte kruté a neľudské srdce; v takom prípadenemáte v sebe známku dobroty nebeského Otca.“Oslovenie „Otče náš“ obracia našu myseľ aj na bratova sestry, ostatné deti Božie. Pripomína nám, že nie sme samia že k Otcovi prichádzame vedno, zjednotení bratskou láskou.Bez nej nie je možné volať: „Otče náš“.V oslovení ešte dodávame „ktorý si na nebesiach“. „Tentobiblický výraz neznamená miesto („priestor“), ale spôsobbytia; nie je mierou vzdialenosti Boha, ale mierou jehovznešenosti. Náš Otec je nie „niekde inde“, ale „mimo všetkého“,čo si len dokážeme predstaviť o jeho Svätosti.“ (Porov.KKC, 2794) Zároveň nám to pripomína, že sme na svetelen pútnikmi a že naša vlasť je v nebesiach, vo večnom spoločenstves Otcom a jeho blaženými deťmi.Po oslovení nasleduje sedem prosieb. „Predmetom prvýchtroch prosieb v modlitbe Otče náš je Otcova sláva: posväteniemena, príchod kráľovstva a plnenie Božej vôle. V ďalšíchštyroch mu predkladáme svoje túžby: prosby sa týkajú nášhoživota, aby ho sýtil, uzdravoval a chránil od hriechu. Vzťahujúsa k nášmu zápasu za víťazstvo dobra nad Zlým.Keď žiadame „Posväť sa meno tvoje“, vstupujeme do Božiehoplánu, ktorým je posvätenie jeho mena - ako to zjavilMojžišovi a potom v Ježišovi - v nás a skrze nás, rovnako vovšetkých ľuďoch a v každom človekovi.Druhou prosbou „príď kráľovstvo tvoje“ má Cirkev nazreteli predovšetkým Kristov návrat a konečný príchod Božiehokráľovstva. Prosí aj o rast Božieho kráľovstvav „dnešku“ nášho života.V tretej prosbe „buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi“žiadame nášho Otca, aby zjednotil našu vôľu s vôľou svojhoSyna, a tak splnil svoj plán spásy v živote sveta.Vo štvrtej prosbe „chlieb náš každodenný daj nám dnes“,keď hovoríme „daj nám“, vyjadrujeme v spoločenstves bratmi svoju synovskú dôveru voči nášmu nebeskému Ot-77Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

covi. „Naším chlebom“ rozumieme pozemský pokrm, nevyhnutnýpre naše prežitie, a to pre všetkých. Ale znamená ajChlieb života: Božie slovo a Kristovo Telo. Prijímame hov Božom „Dnes“ ako nevyhnutnú potravu, ktorá je najhlavnejšouna hostine v Božom kráľovstve. Už vopred ju dostávamev Eucharistii.Piata prosba „odpusť nám naše viny ako i my odpúšťamesvojim vinníkom“ úpenlivo žiada o Božie milosrdenstvo a odpustenieza naše hriechy. Lenže ono môže preniknúť donášho srdca iba vtedy, keď sme dokázali s Kristovou pomocoua podľa jeho vzoru odpustiť svojim nepriateľom.Keď hovoríme „a neuveď nás do pokušenia“, prosímeBoha, aby nám nedovolil pustiť sa cestou, ktorá vedie k hriechu.V tejto prosbe žiadame o Ducha rozoznávania a sily.Uchádzame sa o milosť bdelosti a vytrvalosti až do konca.V poslednej prosbe „Ale zbav nás od Zlého“ kresťanspolu s Cirkvou prosí Boha, aby ukázal víťazstvo, ktoré užzískal Kristus nad „kniežaťom tohto sveta“, satanom, anjelom,ktorý sa osobne postavil proti Bohu a jeho plánu spásy.Konečným „Amen“ vyslovujeme svoje „Áno“, ktoré sa týkatýchto siedmich prosieb: „Nech sa tak stane...“ 577857KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 2857-2865.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

79Francesco Barbieri (1590 – 1666): Evanjelista sv. MarekVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

80Daj nám lásku k svojmu Slovu,daj nám vieru pevnú, živú,Ježiš Kristus, ó Pane náš,ktorý krehkosť našu poznáš.Pas nás, verné ovce svoje,utíš naše nepokoje,Ľudu svojmu milosť daruja od bludu vždy ho varuj.(JKS, č. 481)Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

81AKO POČÚVAŤ BOŽIE SLOVOOVO?Božie slovo a vieraViera a Božie slovo patria spolu. Jestvuje medzi nimiexistenčná závislosť. Viera sa rodí z Božieho slova, v jehosile trvá a sa rozvíja. Svätý Pavol apoštol túto závislosť vieryna Božom slove vyjadril slovami: „Ale ako budú vzývať toho,v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli?A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajúdobrú zvesť.“ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiášhovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“ Teda viera jez hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ (Rim 10,14-17)Pán Ježiš v podobenstve o múdrom a nemúdrom staviteľovivyjadril podstatu viery a jej vzťah k Božiemu slovu.„A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich,podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborilisa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy naskale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje,podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavildom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla savíchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostaloz neho veľké rumovisko.“ (Mt 7,24-27) Veriť teda znamenápočúvať Božie slovo a uskutočňovať ho v živote. A táto vieratvorí základ, na ktorom človek stavia celú svoju existenciu.V nočnom rozhovore Pán Ježiš Nikodémovi predstavilvieru v Božie slovo ako najhlavnejšiu podmienku účasti naBožom kráľovstve: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojhojednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, aleaby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, abysvet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v nehoverí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretoženeuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ (Jn 3, 16-18)Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

82Potreba tichaPre komunikáciu so sebou, ale aj medzi ľuďmi, nás Bohuspôsobil tak, že nám daroval sluch - schopnosť počúvať,a zároveň aj dar reči, t.j. schopnosť odpovedať. Srdce človeka,schopné počúvať i odpovedať, sa stáva partnerom komunikácies Bohom, ale aj komunikácie v spoločenstve ľudí.Svätý Ján z kríža napísal v tejto súvislosti veľmi významnéslová: „Otec vypovedal Slovo, a to je jeho Syn. On hovorívečne a to vo večnom mlčaní. V mlčaní ho aj duša počuje.“Viera v Najsvätejšiu Trojicu vyúsťuje v načúvaní tajomnejbožskej komunikácie medzi troma božskými osobamia v našej účasti na nej. Uveriť v Boha nie je nič iné, ako vstúpiťdo komunikácie lásky s Otcom, Synom a Duchom Svätýma preniesť túto komunikáciu lásky aj do spoločenstvas ľuďmi.Umenie počúvať Božie slovo je v našej schopnosti utíšiťsa pred Bohom. Ticho, o ktorom je tu reč, možno označiť ajza zvnútornenie sa človeka. Vstúpenie do hlbín svojho srdca.Prebudenie jeho vnútorného sluchu. Je to vlastne nasmerovaniesrdca na osobu, ktorá sa nám prihovára, ktoránás oslovuje. Utíšiť sa pred Bohom, ktorý sa nám prihovára,alebo aj pred človekom, ktorý nás oslovuje, znamená sústrediťna neho pozornosť, obrátiť sa k nemu tvárou. Ak sajedná o počúvanie Boha, je to náš nemý úžas pred jeho velebou,krásou, dobrotou a láskou. Ak sa jedná o počúvaniedruhého človeka, je to zasa naša pokora, úcta k človekovia láska k pravde, ktorú nám obyčajne v oslovení dáva.Ticho a mlčanie je dôležitá fáza každého dialógu. Nie jeto ničnerobenie - úplná pasivita človeka, ale naopak, aktívnaúčasť na dialógu. Počúvanie je tá dôležitejšia časť komunikáciea dialógu. Vyžaduje viac aktivity, viac energie, väčšiuinvestíciu. Pri počúvaní je veľmi aktívna myseľ a srdce človeka.Je to vnímanie Božieho posolstva, alebo posolstvačloveka, ktorý sa nám prihovára. V tichu srdca sa odohrávaakoby „trávenie“ - porozumenie toho, čo hovorí partner dia-Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

lógu. V tomto pokornom tichu rozjímania a uvažovania sarodí a postupne dozrieva odpoveď, reakcia na oslovenie.Umenie počúvať je umením vnútorného ticha nášhosrdca. Je to pripravenosť na prijatie posolstva, s ktorýmk nám prichádza Božie slovo. Je najdôležitejšou podmienkoukontemplácie, bez ktorej nie je možná komunikácia s Bohom,spoločenstvo s najsvätejšou Trojicou.Človek veľmi potrebuje ticho. Potrebujeme ho najmä nadialóg s Božím slovom, na rozjímanie a modlitbu. Ticho konečnepotrebujeme aj pre seba, aby sme občas počulivlastné srdce a uvedomili si, že ho máme.Počúvať srdcomJežiš pri svojom ohlasovaní zdôrazňoval, že počúvanieBožieho slova nie je iba záležitosťou telesného sluchu. Božieslovo počúvať a mu porozumieť môžu len tí, ktorým to jedané. Teda okrem sluchu uší, ktorý stačí na počúvanie ľudskýchslov, treba aj sluch srdca. Len ním možno zachytiťa porozumieť Božie slovo. Sluch srdca je obrazný výraz, ktorýmsa naznačuje nadprirodzená, duchovná schopnosť. PočúvaťBožie slovo je milosť, schopnosť a dar Ducha Svätého.Tak to Ježiš doslovne hovoril v podobenstve o rozsievačovi:„Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeskéhokráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridáa bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čomá. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia,počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňaIzaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budetehľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušamiťažko počujú, oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli,aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ichnemohol uzdraviť.“ (Mt 13, 11 – 15)Keď sa teda učíme počúvať Božie slovo, treba nám vedieť,že sa máme zo všetkého najprv uchádzať o Božiu milosť.Vyprosovať si dar sluchu srdca, ktorým by sme vedeli83Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

zachytiť a vnímať Božie slovo. Podľa Ježišovho – pýtajtea dostanete - modlievajme sa a prosme o milosť vedieť počúvaťBožie slovo srdcom.Božiemu slovu treba uveriť srdcom. Znamená to nielenpoznať Božie pravdy, ale mať v nich aj zaľúbenie. Ježiš vyčítalemauzským učeníkom, že boli ťarbaví „srdcom uveriťvšetko, čo hovorili proroci!“ (Lk 24, 25). Aj svätý Pavol hovorí:„Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávamena spásu.“ (Rim 10, 10) Zástoj srdca v úkone vierymožno chápať až v dvojakej rovine. Prvou je primknutiek Bohu, zaľúbenie si jeho Osoby i jeho tajomstva. Jednoduchoto, že sa nám pravdy zjavenia páčia. V druhom zmysle„uveriť srdcom“ vyjadruje chápavosť človeka a radostnú angažovanosťsprevádzanú aj určitou mierou emócie a citovpri utváraní vzťahu k Bohu. Uveriť v Božiu pravdu neznamenábyť len informovaný, ale priam oslovený a až do srdcazasiahnutý láskou Boha, ktorá vyžaruje z jeho Slova pravdy.SústredenosťEvanjelium nám rozpráva o návšteve Pána Ježiša v rodinejeho priateľa Lazára a jeho dvoch sestier. Nachádzamev ňom dôležitú lekciu o počúvaní Božieho slova. „Ako išliďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istážena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá sisadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta malaplno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš,že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mipomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješpre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária sivybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ (Lk 10, 39-42)Obidve sestry aj Marta aj Mária sú poslucháčkami Božiehoslova. Mária sa úplne oddala jeho počúvaniu. Nechala všetkotak a našla si chvíľu iba pre Ježiša, aby ho mohla počúvať. AjMarta ho počúvala, ale iba popri zamestnaní. Svoju pozornosťvenovala i tomu, i tomu. Chcela aj obslúžiť, aj počúvať.84Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Bola rozptýlená. A Ježiš do toho zasiahol. Vysvetľuje, žepočúvať Božie slovo je náročná činnosť, že to chce celéhočloveka, plnú sústredenosť. A preto Martu napomína a Máriuchváli. Chcel tým povedať, že Božie slovo treba počúvať sústredenea nedať sa rozptyľovať vedľajšími vecami.Keď Ježiš rozpráva, treba nechať všetko stranou. Inýmislovami povedané, že Božiemu slovu treba venovať čas. Alemáme tu ešte jedno poučenie. Obidve sestry sú nám príkladom.Práve tak Marta, ako aj Mária. Mária nás učí, ako satreba dať Božím slovom poučovať a jej sestra Marta nászasa učí, že sa máme dať aj Božím slovom napomínať. Ajjedna, aj druhá prijali Ježišovo slovo. Mária ním naplnilasvoje zmýšľ anie a Marta opravila svoje zmýšľanie.Aj nás Božie slovo nachádza v rôznych rozpoloženiach,buď pred skutkom, alebo po skutku. Keď sme pred vykonanímskutku, urobme podľa Božieho slova, keď Božie slovopočujeme až potom, opravme podľa neho svoje konanie.A ešte je jedno poučenie z tejto lekcie, že počúvať a prijaťBožie slovo má večnú platnosť. To je dar, ktorý sa neodníma,čo natrvalo obohacuje človeka nielen v časnom, ale ajvečnom živote. Kto prijíma Božie slovo, akoby už po kúskuprijímal večný život.85Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

86PODOBENSTVO O SLOVEPodobenstvo o rozsievačoviV evanjeliách nachádzame mnoho miest, kde sa Ježiš výslovnezaoberá náukou o počúvaní Božieho slova. Prvou,dôležitou rečou Ježiša na túto tému je podobenstvo o rozsievačovi.„Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrnopadlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalovlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusiloho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnúúrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie,nech počúva.“ (Lk 8,5-8)Kristus sám podal učeníkom aj výklad tohto podobenstva:„Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na krajicesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberáim slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Naskale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, alenemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvoa rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesúúrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajúslovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťouprinášajú úrodu.“ (Lk 8,11-15)Z Ježišových slov je zrejmé, že na počúvanie Božiehoslova sa treba uspôsobiť. Bez milosti Ducha Svätého človeknie je schopný porozumieť posolstvu Slova, lebo viera presahujeprirodzené ľudské možnosti a schopnosti. Kristuspodáva vysvetlenie: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva,ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvalia počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa imneodpustilo.“ (Mk 4,11-12) Uspôsobenie sa na počúvanieDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

Božieho slova spočíva v odstraňovaní prekážok pôsobeniaSlova, ktorými sú naše nedokonalosti a hriechy, a najmäv modlitbe o dar mu porozumieť a zachovať ho v živote.Je to jedno z podobenstiev, ktoré Ježiš nielenže povedal,ale sám ho akoby na ukážku aj vysvetlil. Tým sledoval až dveveci: jednak chcel ukázať, že zmysel a obsah ukrytý do Božíchslov si treba vedieť vysvetliť, preniesť do konkrétnehoživota. Čiže biblickú reč preložiť do živého jazyka, ktorýmsa bežne dorozumievame. Božie slovo vždy obsahuje viac,ako je schopné naše bežné ľudské slovo obsiahnuť. To pretlmočenédo ľudského, hovoreného slova, je tá „čiastka“z Božieho slova, ktorú vládzeme pochopiť a stráviť.A ešte pre jeden dôvod toto podobenstvo Ježiš vysvetlil.Chcel naznačiť, že náuka vyjadrená v podobenstve o rozsievačovije kľúčová záležitosť k počúvaniu Božieho slova.Akoby sa bál, že by tak dôležitú náuku si niekto zle nevysvetlil.Vysvetlil ju radšej sám, aby v tejto veci, ako počúvaťBožie slovo nevzniklo nedorozumenie, aby nám to bolojasné. Náuka obsiahnutá v podobenstve je akoby návod napoužitie, ako záručný list pre Božie slovo.Rozsievača zrnoBožie slovo Pán Ježiš pripodobňuje zrnu. Hlásateľa Slovanazýva rozsievačom. Poslucháča zasa pripodobňuje pôde.Prečo sa Božie slovo podobá zrnu? Zrno pšenice alebojačmeňa nie je obyčajná vec, smeť, či kamienok. Zrno je život.V zrnku je ukrytá sila, čo v príhodnom čase klíči a vyrastiev steblo a neskoršie vydá klas.Ani Božie slovo nie je mŕtva vec, mŕtva litera, ale život.„Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“ (Jn 6, 63)V Božom slove je ukrytý život, duchovná sila, energia. To jeprvý význam podobenstva. Zrno má viacero použití – pokrmna jedenie, semeno na siatie. Aj Božie slovo ako zrno, spracovanénašou vierou, mysľou a srdcom, je pre naše duše pokrmom.Ale je aj semenom nového života, klíči a rastie87Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

a zaisťuje rozmnoženie Božieho dobra pre nás i pre druhých.Zrno sa reprodukuje, to znamená množí, to je jehoprirodzené určenie. Aj Božie slovo rozmnožuje naše duchovnédobro – rozmnožuje milosť viery.Ešte niekoľko slov o hlásateľovi Božieho slova. Je podobnýrozsievačovi. Rozsievač nerozsieva seba, ale zrno,ktoré niekde nadobudol. Aj hlásateľ – biskup, kňaz, rodič –nehlása seba, svoje učenie, ale zrno – „iba Krista, a to ukrižovaného“(1Kor 2, 2) - vysvetľuje apoštol Pavol. Hlásateľnedáva slovu účinnosť, ako ani rozsievač nespôsobuje klíčeniezrna, ani jeho vzrast, - to závisí od zrna samého a zeme,do ktorej padá. Má svoj podiel, ale nie rozhodujúci. Kňaz jeiba služobník Božieho slova – rozsievač – nie autor, pôvodca,ale tlmočník. Pekne to vysvetlil svätý apoštol Pavol: „Ja somsadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čosadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dávavzrast. Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostanevlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. Lebo my sme Božíspolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.“ (1Kor 3,6-9)Svätý apoštol Pavol svojmu žiakovi a spolupracovníkovi nadiele ohlasovania Božieho slova, Timotejovi, dáva takétopovzbudenie: „Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom,ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchoda jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod,usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťoua múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie,ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby imšteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dieloevanjelistu, plň svoju službu.“ (2Tim 4, 1 – 5)88Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

89Zrno a chliebPristavme sa znova pri podobenstve o rozsievačovia spoločne skúmajme, prečo Ježiš pripodobňuje Božie slovok zrnu. Chcel nám tým naznačiť viac významov pre život.Zrno je látkou na výrobu chleba, čiže zdroj našej obživy. AjBožie slovo máme považovať za výživu – chlieb našej viery.Zrno je aj semenom, ktoré sejeme do zeme, aby bola nováúroda.Zrno sa siatím rozmnožuje a tak sa aj do budúcnosti zaisťujejeho trvanie. Aj Božie slovo, podobné zrnu, je semenomviery určené na siatie, aby bol v Cirkvi prírastok veriacich.Zrno Slova sa rozsieva, aby Cirkev rástla a rozmnožovalasa. Cirkev rastie hlavne šírením Božieho slova čiže siatímBožieho zrna. Ešte aj iné znaky má podobnosť zrnas Božím slovom.Pán Ježiš pripodobňuje Božie slovo zrnu, aby naznačil, žepodobne ako zrno aj Božie slovo treba spracovať, ak chcememať z neho úžitok. Zrno mletím meníme na múku, z ktorejsa pečie chlieb pre výživu tela. Božie slovo rozjímaním zasa„melieme“ na matériu „duchovného chleba“, ktorým živímesvoju vieru.Ešte treba zdôrazniť jeden znak podobnosti medzi zrnoma Božím slovom, a to je jeho potreba. Nik z nás nepochybuje,akú nesmiernu cenu má zrno pre náš život na zemi.Keď nebudeme mať zrna, nebudeme žiť, keď ho bude málo,budeme mať biedu a hlad. Počas žatvy často počujemeoprávnenú výzvu zachraňovať úrodu, aby nevyšlo ani jednozrno nazmar, lebo ho veľmi potrebujeme.Zaiste aj pre toto Ježiš pripodobnil Božie slovo k zrnu,aby sme si ho vedeli vážiť a pochopili jeho potrebu pre nášduchovný život. Vážme si Božie slovo ešte viac ako zrno.Veď z neho sme duchovne živí. Pristupujme k nemu akok veľkej potrebe našej viery. Počúvaním si ho zhromažďujmea rozjímaním ho spracúvajme na chlieb a výživu viery.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

90PôdaTeraz si zasa všimnime úrodnú pôdu, ktorou Ježiš znázorňujedobrých poslucháčov Božieho slova. Tí, čo počúvajúBožie slovo a ho aj plnia, podobajú sa úrodnej pôde, v ktorejzrno vzklíčilo a prinieslo úrodu.Kedy je človek úrodnou pôdou pre Božie slovo? Ponajprvvtedy, keď nerobí Božiemu slovu prekážky. A potom tak, žemu dáva priestor i výživné látky, aby mohlo vzklíčiť a rásť.Aby sme boli úrodnou pôdou, nesmú v nás byť kamene,tŕne, ani nesmieme byť zdupaní. Musí sa v nás nachádzaťdostatok vlahy a živín – to je túžba po duchovných hodnotách,zmysel pre Božie veci, pôsobenie milosti Ducha Svätéhoa naša aktívna spolupráca s Božím slovom. Zrno rozleptázem vlahou, naruší jeho povrch a umožní mu vzklíčiť.Tak aj v nás najprv „škrupinu“ Božieho slova rozomelieme –rozmýšľaním, chápavosťou, a tak mu dávame možnosť pôsobiťv nás, vzklíčiť.Takouto dobrou pôdou pre zrno Božieho slova sa človekmôže stať. Na jednej strane odstraňovaním toho, čo k námnepatrí, čo zrno Božieho slova dusí. To sú naše ľudské nedokonalosti,chyby a hriechy. A na druhej strane nadobúdanímtoho, čo v nás má byť – to sú zasa naše dobré vlastnostia čnosti. Na dobrú pôdu pre zrno Božieho slova sa kultivujememodlitbou, ktorá zvlažuje našu dušu, sviatosťami,ktoré jej dávajú bonitu, sebazaprením, ktoré ju kypria.No a ešte niečo, aj dobrá pôda je rôzna – lepšia i horšia,úrodnejšia i jalovejšia. V jednej sa urodí viac, v druhej menej.Preto Ježiš hovoril, že jedno zrno prinesie úrodu 100 zŕn,druhé 60 zŕn, tretie 30 zŕn. Podľa toho, do akej pôdy padlo.Aj v tom sa môžeme osobne pričiňovať, či budeme lepšou,alebo horšou pôdou. Je to je naša stála práca na sebe, našesebazdokonaľovanie. Pravdaže, veľkú úlohu tu hrá milosťDucha Svätého, ktorý udeľuje každému, ako chce. Ani tí, čourobili menej dobra z Božieho slova, ani tí, ktorí urobili viacdobrého, nesmú podceňovať a odsudzovať tých, čo urobiliDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

menej dobra. Ale nech sa všetci tešia, že priniesli úrodua nech sa usilujú spoluprácou s Duchom Svätým prinášaťstále väčšiu.ÚrodaV našom rozjímaní nad podobenstvom o rozsievačovi sateraz pristavme pri úrode, ktorú máme prinášať z počúvaniaBožieho slova. Ježiš hovoril v podobenstve o rozsievačovio mnohonásobnej úrode zo zrna. Prečo vydá jedno zrno viaca druhé menej úrody sme si už povedali. Teraz skúmajme,čo má byť tou úrodou. Vo všeobecnosti považujeme zaúrodu naše dobré skutky. To znamená, že pod vplyvomBožieho slova robíme dobro. Pravdaže, je to tak, ale toto vysvetlenienie je úplné.Keď sa držíme znázornenia, že zrno je Božie slovo, potomporozumieme, že aj v klase, ktorý obsahuje 100 alebo60 alebo 30 zrniek, je úrodou zasa zrno Božieho slova. Zozrna sa rodí zrno. Z Božieho slova – Božie slovo. Teda hlavnýmovocím – úrodou nášho počúvania Božieho slova mábyť reprodukcia, mnohonásobná ozvena Božieho slova. A tobuď hovoreného Slova alebo uskutočneného. Božie slovomnohonásobne rozmnožíme, či zúrodníme ponajprv tak, žeho rozprávame druhým. To je naša základná podlžnosť vočiBožiemu slovu. Nazývame ju hlásanie Božieho slova - evanjelizácia.Pravda, pod vplyvom Božieho slova robíme aj konkrétnedobré skutky, to je zasa Božie slovo, ktoré môžu čítať z našichskutkov. Žité Božie slovo, ktorému hovoríme svedectvo.Priniesť úrodu z Božieho slova znamená teda aj jedno ajdruhé, aj hlásanie aj svedectvo, aj rozprávať ho aj podľaneho konať. Nestačia iba dobré skutky, to ešte nie je úplnezúrodnenie Božieho zrna. Božie slovo treba aj rozprávať,zvestovať ho. Na toto poväčšine zabúdame.Ako zem, aj tá najlepšia, najúrodnejšia, si nenechá zrnopre seba, ale ho v podobe stebla a klasu vyvedie von zo91Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

seba, tak máme robiť aj my s Božím slovom. Steblo, ktoréz nás vyjde, nosič klasu – to sú naše dobré skutky, svedectvoviery. A klas, nové zrná v ňom, to sú zasa naše slová, ktorýmiBožie slovo šírime medzi ľuďmi.Čím viac robíme podľa Božieho slova, ktoré sme počulia čím viac ho rozprávaním aj šírime, tým lepšími poslucháčmiBožieho slova sme.Božie slovo nemôžeme počúvať iba zo zábavy, z dlhejchvíle, ale záväzne, s povinnosťou ho aj zúrodniť.92Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

93Francesco Barbieri (1590 – 1666): Evanjelista sv. MatúšVdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

94Podobenstvo o rozsievačoviv evanjeliu podľ a sv. Matúša„Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsiesie-vať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileleteli vtákya pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľazeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšloslnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padlido tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dob-rej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatná-sobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovo-ríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je danépoznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá,tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovovorím v podobenstvách, lebohľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa nanich spĺňa Izaiášovo proroctvo:„Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuviuvidíte.Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú, oči si za-vreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechá-pali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť.“Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú.Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čovidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niektopočúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí,čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate nakraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, , ktopočúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebekoreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo pre-nasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to jeten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstvaslovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate dodobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono pri-náša úrodu: jedno stonásobnú, sobnú, druhé šesťdesiatnásobnú sobnú a inétridsaťnásobnú.“(Mt 13, 1 – 23)Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

PANNA MÁRIA A BOŽIE SLOVO95Matka večného SlovaPristavme sa pri postave Bohorodičky Panny Márie a nakrátko uvažujeme, čo znamená Božie slovo v jej živote. PrePannu Máriu bolo Božie slovo od ranného detstva až po nanebovzatiesúčasťou jej života. Bolo jej prítomnosťou Boha,v ktorom žila, hýbala sa a bola (porov. Sk 17, 21). Pre PannuMáriu bolo Božie slovo svetom, v ktorom existovala. Právetak ako príroda, v ktorej žila. Ako jej telo bolo ponorené donašej biosféry, tak jej duch bol ustavične ponorený v sveteBožieho slova. Pľúcami dýchala vzduch tejto zeme a mysľoubezprestania vnímala poznanie zo sveta Božieho slova. Božieslovo bolo naozaj sférou jej života, jej svetom. To prirovnanies dýchaním kyslíka a jej spolunažívania s Božím slovomplatí doslovne. Všetkými schopnosťami svojho ducha hovdychovala do svojho vnútra, takže bolo v nej ako kyslíkv našom tele. Jej bytosť bola celá ponorená do Božieho sloveako telo obklopené vzduchom. Pre Pannu Máriu svet Božiehoslova bol samozrejmý životný priestor. Všetku svoju ľudskúmúdrosť, vnímanie, hodnotenie, pohľad na svet, na ľudí,celý zmysel jej života – slovom všetko, čo sa dotýkalo jejvedomia – prirodzeného i nadprirodzeného, prežívala podvplyvom Božieho slova.Dávno predtým, než počala a dala telo zo svojho tela –vtelenému Božiemu slovu – Ježišovi, dala mu do krajnostik dispozícii celú svoju bytosť vierou. Skôr, než sa stala matkouvečného Slova, sama sa stala a bola výplodom, dcérou,stvorením Božieho slova.Celá jej ľudská existencia je výsledkom prijatia a pôsobeniaBožieho slova. Ako Ježiš – Božie slovo - prijal od nej celételo, tak ona od neho prijala celé, bezrozmerné Božie slovo.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

Žila v ňom, žila ním, žila preň. Preto je taká múdra, takádobrá, taká dokonalá.Učme sa aj my od Panny Márie vierou prijať Božie slovos jeho šírkou, hĺbkou, výškou a dĺžkou ako náš nový svet.Vstúpme do neho, aby tento svet Božieho slova vnikol aj donás a my aby sme boli ponorení v ňom. V tomto svete Slovapoznáme Kristovu lásku a naplní sa všetka plnosť božstva.Svätý apoštol Pavol sa o tento stav ducha modlil: „Preto zohýnamkolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvona nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstvasvojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútornýčlovek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach,aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkýmisvätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbkaa poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, abyvás naplnila Božia plnosť celá.“ (Ef 3, 14 - 19)96Matka večného Slova Ježiša, v tebe je vpísanéSlovo, ktoré nám dáva život. Ty si obraz, ktorýnám Božie slovo predkladá a vysvetľuje. Naučnás ho počúvať a mu rozumieť. Pomáhaj námz Božieho slova čerpať dobrotu Otca, múdrosťSyna a lásku Ducha Svätého. Amen.ZvestovanieNajhlavnejšiu lekciu v Máriinej škole počúvania Božiehoslova môžeme absolvovať rozjímaním o udalosti Zvestovania.Anjelské zvestovanie je jedna z najväčších udalostí jejživota, ale aj udalostí ľudských dejín. Veď pri nej sa uskutočnilovtelenie Božieho Syna, Ježiša Krista. Panna Mária jedo tejto udalosti príchodu Krista na svet priamo a živo zainteresovaná.Z jej strany je táto udalosť vtelenia úkonomúžasnej viery, bezvýhradnej plodnej lásky a pokornej poslušnostivoči Božiemu slovu, v ktorom k nej prichádza posolstvoneba.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

„Zvestovaním Márii sa začína „plnosť času“ (Gal 4, 4), toznamená čas plnenia prísľubov a príprav. Mária je pozvaná,aby počala Toho, v ktorom "bude telesne prebývať celá plnosťbožstva“ (Kol 2, 9). Na jej otázku „ako sa to stane, veďja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34) dostáva Božskú odpoveďz moci Ducha: „Duch Svätý zostúpi na teba“ (Lk 1, 35).“ 58V tejto udalosti zvestovania sa nám javí Mária v celej šírkea hĺbke svojho najvznešenejšieho poslania - Božieho materstva.Zjavuje sa tu aj osobná kvalita a dokonalosť „Milostiplnej“.Pri zvestovaní je vhodne vyjadrená o Panne Márii ajpravda o jej postoji k Bohu a jej vnútorný súvis a spolužities jednotlivými osobami Najsvätejšej Trojice. Vtelenie ju eštedokonalejšie ponorilo do lona Trojjediného Boha a napojiloju na kolobeh života v Najsvätejšej Trojici. Najdokonalejšiadcéra nebeského Otca sa stáva snúbenicou Ducha Svätéhoa matkou Božieho Syna. Máriino zvestovanie v celej hĺbkeodhaľuje aj jej spoluúčasť na celom spasiteľskom a vykupiteľskomposlaní Ježiša Krista.Panna Mária v udalosti zvestovania nám predovšetkýmžiari ako príklad, ako máme počúvať blahozvesť, ako reagovaťa odpovedať na posolstvo Boha, keď sa k nám prihovárav Božom slove. Mária nás učí, ako sa nám treba správať,pripraviť a uschopniť na naše „malé osobné vtelenie“ Slova,ktorým sa v nás započína dielo Kristovho vykúpenia a spásy.Toto je teda poučenie, ktoré nám dáva prečistá Pannav udalosti Zvestovania do nášho života viery: pozornea s bázňou vypočuť, čo nám Boh hovorí vo svojom Slove. Ajk nám obyčajne hovorí prostredníctvom svojho posla, najmäkňaza. Na nejasné veci sa spýtať, ako to urobila ona, keď sapýtala anjela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk1, 34)Panna Mária nás poučuje, aby sme na Božie slovo vždyodpovedali súhlasom viery: „nech sa mi stane podľa tvojhoslova.“ (Lk 1, 38) A napokon Mária svojím zvestovaním nás9758KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI, 484.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

učí, akou poslušnosťou máme uskutočňovať požiadavkyevanjelia tak, aby Ježiš stále prebýval v nás, lebo iba „ktoostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezomňa nemôžete nič urobiť." (Jn 15, 5)Najlepšia učeníčkaV evanjeliu čítame príbeh o tom, ako akási žena zo zástupublahorečila Ježišovej matke Márii. „Ako to hovoril,akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu:„Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božieslovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 27-28)Naozaj je hodná obdivu a pochvaly matka, ktorej synomje Ježiš Kristus. Toto zvolanie ženy v evanjeliu o Panne Márii,Ježišovej Matke, je ponajprv úprimným vyznaním vďaky zato, že nám dala Ježiša. Je to poďakovanie Márii za službu jejBožieho materstva. Veď, ktože by nepociťoval vďačnosť vočinej, ak si len trochu uvedomí, aké nesmierne dobrodenie jepre ľudstvo Ježiš Kristus. Aj my jej za to ďakujme a pridružmesa k tým, čo ospevujú a blahoslavia jej materstvo,ako to aj sama predpovedala: „...blahoslaviť ma budú všetkypokolenia...“ (Lk 1, 48)Máriina blaženosť a jej nevýslovné šťastie je hlavne jejodmenou za to, že duchovne prijala Krista. Tak rozumiemeJežišove slová, ktorými odpovedal žene z evanjelia, čo dobrorečilajeho matke. Zaiste, blažená je, pretože mi bola matkoupodľa tela. Ale ešte blaženejšou je preto, že počúvalamoje slová a zachovávala ich, že mi bola učeníčkou. SvätýAugustín hovorí, že: „ešte blahoslavenejšia je Mária preto, žeuverila v Krista, ako preto, že počala Kristovo telo“. 59Ježiš prijíma a potvrdzuje pochvalu, ktorú dávali ľudiaPanne Márii. A sám ešte k nej pridáva. Chválorečí ju zatoa potom aj skutočne odmení večnou blaženosťou, že mu9859Sv. AUGUSTÍN: De sancta virginitate, 3; PL 40, 398.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

ola najlepšou učeníčkou. Ona najvnímavejšie porozumelaBožiemu slovu a najpohotovejšie naň odpovedala a ho uskutočnilav živote.Tešíme sa z Máriinho šťastia. Jej blaženosť je totiž prenás blaženou nádejou. Vieme, že Ježiš šťastie nerezervovaliba pre Pannu Máriu. On ho prichystal pre všetkých, čo budúpočúvať jeho slovo a zachovajú ho. Tak nám blaženáa šťastná Mária - Ježišova matka - je aj žiarivým príkladoma návodom ku šťastiu.Blaženými budeme, ak budeme prijímať Ježiša a uskutočňovaťjeho slová, ako to robila ona. A zároveň jej blaženosťje pre nás aj zárukou nášho terajšieho i budúceho šťastia. Jeblažená. To znamená, že nám môže pomôcť ku šťastiu, lebonám môže pomáhať zachovávať slová svojho Syna - JežišaKrista.99Máriinná á kontempláciaHoci sú evanjeliá skúpe na správy o Panne Márii, predsanám zaznamenali dve dôležité udalosti, v ktorých sa odkrývavýznamná charakteristika jej postoja k Božiemu slovu. Je tojej kontemplácia.Prvá zmienka o jej kontemplácii súvisí s udalosťami narodeniaJežiša v Betleheme. „Ale Mária zachovala všetky tietoslová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19) Obdivuhodnéje správanie sa Panny Márie v presvätú noc, keďporodila svoje dieťa, zavinula do plienok a uložila v jasliach.S prekypujúcou radosťou a hlbokým prežívaním vierou akoprvá víta Spasiteľa sveta na zemi. Sleduje prvé pocty, ktorému vzdáva nebo a prví šťastní ľudia - pastieri, ktorí sa muprišli pokloniť.Panna Mária o tom všetkom, čo počula a videla v udalostiJežišovho narodenia, premýšľa a uvažuje. Dala nám tak príklad,že aj my máme prežívať veľké udalosti Kristovho života,ako nám o nich zvestujú evanjeliá.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

100Aj udalosti spojené s návštevou chrámu v Jeruzaleme odhaľujúznova túto črtu Máriinej nábožnosti a jej postojk Božiemu slovu. „A jeho matka si zachovávala všetky slovávo svojom srdci.“ (Lk 2, 51) Je tu znova zdôraznená Máriinakontemplácia. To je vnútorné prežívanie toho, čo videla,počula a zažila. Mária žila vnútorným životom. To, čo Ježišurobil alebo povedal, bolo pre ňu vnútornou výživou - zažívanímduše. Nie náhodou o tejto črte Máriinho rozjímaniahovorí evanjelista v súvislosti s návštevou jeruzalemskéhochrámu. Máriina nábožnosť je aj v tomto bode nenahraditeľnýmpoučením. Naše stretnutia s Ježišom v kostole, najmäpri bohoslužbách, nám dávajú viac, než sme schopní zužitkovať,duchovne stráviť. „Ale oni nepochopili slovo, ktoré imhovoril.“ (Lk 2, 50) Ani my nechápeme Ježišovo správaniev chráme, v našich chrámoch, nechápeme jeho skutky a jehoslová. Ale práve preto ideme do kostola, aby sme si ich odnieslia zachovali v srdci ako Mária a potom ich znovua znovu prežívali, o nich rozjímali a nimi sýtili svoj vnútornýduchovný život.V Máriinej školeO vzťahu Panny Márie k Božiemu slovu vydávajú svedectvoknihy evanjelia. Panna Mária prijala Slovo, počala Slovoa žila podľa Slova. Právom ju nazývame matkou Božiehoslova, lebo dala Slovu telo pri jeho vtelení. Ešte viac akomatkou Slova, bola Panna Mária učeníčkou Slova. Žila zoSlova, ktorým bol Kristus. Svätý Lukáš evanjelista to vyjadriltakto: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojomsrdci a premýšľala o nich.“ (Lk 1,19) Alebo inde napísal: „Potomsa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jehomatka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ (Lk 2,51)Pán Ježiš vyzdvihol svoju matku ako najlepšiu poslucháčkua uskutočňovateľku Božieho slova. Keď raz prišlaPanna Mária za ním na návštevu počas jeho verejného účinkovania,„Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bra-Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

101tia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimibratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk8,20-21) Svätý Augustín vysvetľuje tieto Ježišove slová tak,že prv, ako ho Mária prijala do lona ako matka, prijala ho dosrdca ako učeníčka.Inokedy zasa akási žena zvelebovala jeho matku. Ježišvtedy naznačil, že jeho matka je blahoslavená hlavne preto,že sa stala aj jeho učeníčkou. „Akási žena zo zástupu pozdvihlasvoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorýťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ Ale on povedal: „Skôr súblahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“(Lk 11,27-28)Svätá Božia rodička počúvala Božie slovo a ho aj prijímala.Ježiš mal v Panne Márii prvú a najlepšiu učeníčku už vo svojomnazaretskom dome. Spolunažívanie Panny Márie a svätéhoJozefa s Ježišom v nazaretskej domácnosti bola vlastneneustála bohoslužba slova. Ich život v službe Ježišovi bol ajukážkou služby Božiemu slovu. Všetkým, čo robili pre Ježiša,poslúžili dielu ohlasovania jeho evanjelia. Ich život dokonalezobrazoval Kristovo učenie a bol tým najúčinnejším svedectvomo jeho pravde.Máriin postoj k Ježišovi ako Božiemu slovu vo všetkýchživotných situáciách možno zhrnúť do troch bodov: myslelana neho, komunikovala s ním a poslúcha ho. Toto sú tri základneformy jej spoločenstva s Ježišom.Panna Mária žije svoj život s myšlienkou na Krista. Totokontemplovanie Krista, premýšľanie o ňom, nemohli zamlčaťani evanjelisti, hoci tak málo zaznamenali o Panne Márii.„Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdcia premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19)Druhá forma Máriinho spoločenstva s Ježišom je jej komunikácias ním. Panna Mária s Ježišom vedú sväté rozhovory.Dialóg s Ježišom je druhé, čomu sa chceme v Máriinejškole učiť. Dialógom rozumieme obojstranné rozhovory.Počúvať ho, jeho slovo, a vedieť mu aj odpovedať. PannaMária prežívala spoločenstvo s Ježišom pomocou rozhovo-Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

102rov. Komunikovala s Ježišom. Naučme sa od nej rozprávaťs Kristom.V Máriinej škole sa nám treba nadovšetko učiť poslušnostiBožiemu slovu. Panna Mária vo všetkom bezvýhradneposlúchala Božie slovo. „nech sa mi stane podľa tvojhoslova.“ (Lk 1, 38) Sama na túto poslušnosť Ježišovmu slovuupriamuje našu pozornosť. Na svadbe v Káne vyslovila pamätnéslová:: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2,1-5)Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

103BOŽIE SLOVO A MASMÉDIÁMasmédiá v službe ohlasovaniaRozvoj techniky a objavenie mnohých vynálezov technickéhopokroku postavil Cirkev našej doby pred veľmi vážnustarosť o jav, ktorý dostal všeobecné pomenovanie „masmédiá“.Ide o zrod takých technických prostriedkov, ktorými sašíria myšlienky a informácie nebývalou rýchlosťou. Masmédiamirozumieme hromadné dorozumievacie prostriedky,ako je tlač, telefón, telefax, film, rozhlas a televízia. K nimešte treba pridať aj najnovšie informačné systémy počítačovejtechniky, najmä Internet.Cirkev reagovala na tento jav našej doby aj na Druhomvatikánskom koncile. Nadviazala tak na predchádzajúce aktivityMagistéria v tejto oblasti. 60 Problematiku hromadnýchoznamovacích prostriedkov rozoberá dekrét Koncilu Intermirifica. Podáva v ňom učenie a smernice o postoji k týmtoprostriedkom modernej komunikácie medzi ľuďmi. „Nech savšetci synovia a dcéry Cirkvi jednomyseľne a súhlasne snažia,aby sa spoločenské komunikatívne prostriedky bez meškaniaa s tou najväčšou príčinlivosťou upotrebovali v rozmanitýchapoštolských dielach, ako si to vyžaduje stav vecía časové okolnosti, predchádzajúc škodlivé iniciatívy, zvlášťv tých krajoch, ktorých mravno - náboženský vývin si žiadasúrnejšie opatrenia.“ 61Práve preto, že masmédiá vplývajú na náboženskéa mravné postoje ľudí, na politické a sociálne systémy a navýchovu, treba im venovať zvýšenú pozornosť. Veď tietoprostriedky modernej komunikácie hrajú takú veľkú úlohu,že sa pre mnohých stali hlavným nástrojom informácií60Porov. Pius XII., Encyklika Miranda prorsus, o kinematografii, rádiua televízii zo dňa 8. 9. 1957, AAS 49 (1957), s. 760-785.61Druhý vatikánsky koncil, Inter mirifica. M, 13.14-22.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

104a vzdelania a zdrojom ovplyvňovania rodinného, osobnéhoa spoločenského správania.Cirkev nemôže ignorovať túto veľkú skutočnosť a musík nim zaujať svoje stanovisko. Cirkev v zásade neodmietahromadné dorozumievacie prostriedky, naopak víta icha chce ich využívať pre dobro ľudského spoločenstva.„Chceme používať možnosti „počítačového veku“ tak, abyslúžili ľudskému a transcendentnému povolaniu človekaa tým uctievali Otca, od ktorého pochádzajú všetky dobréveci.“ 62Svätý Otec Ján Pavol II. o internete napísal: „Internetumožňuje, aby sa miliardy obrazov objavovali na miliónochobrazoviek po celom svete. Vynorí sa z tejto galaxie obrazova zvukov Kristova tvár? Bude sa dať začuť jeho hlas? Lebolen vtedy, keď bude možné zazrieť jeho tvár a začuť jehohlas, spozná svet dobrú zvesť o našom vykúpení. Toto jecieľom evanjelizácie a toto robí internet opravdivým ľudskýmpriestorom, lebo tam, kde niet miesta pre Krista, tamniet miesta ani pre človeka.“ 63Masmédiá sa môžu stať účinným prostriedkom pri rozvíjanídialógu medzi ľuďmi. Potreba dialógu Cirkvi s ľuďminašej doby žiada, aby sa Cirkev aktívne zaoberala hromadnýmidorozumievacími prostriedkami a využívala ich prisvojom dialógu so svetom.Cirkev má využívať masmédiá nielen v svojej komunikáciíso svetom, ale aj na budovanie vlastného cirkevného spoločenstva.Prostredníctvom masmédií, tlače, rozhlasu, televíziea internetu sa môže účinne rozvíjať aj vnútrocirkevný dialógmedzi jednotlivými spoločenstvami, medzi hierarchioua veriacimi. Vhodne sa môže vytvárať zdravá a pravdivá verejnámienka v cirkevných spoločenstvách. Okrem toho samémasmédiá v rukách kresťanov sú účinnou ochranou pred62AETATIS NOVAE, čl. 1.63 JÁN PAVOL II., Posolstvo k 36. svetovému dňu spoločenskýchkomunikačných prostriedkov 12. máj 2002, 6.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

105negatívnym vplyvom zámernej dezinformácie a vytváraniafalošnej verejnej mienky. 64Hromadné oznamovacie prostriedky sa majú používať ajpri evanjelizácii súčastného sveta. Okrem tradičných prostriedkov,ako je svedectvo života, katechizmus, liturgia, našírenie a uživotňovanie evanjelia treba využívať aj tlač, rozhlas,internet a televíziu. V tejto súvislosti pápež Pavol VI.napísal: „Cirkev by sa previnila pred svojím Pánom, kebynepoužívala tieto mocné prostriedky, ktoré ľudský rozumstále zdokonaľuje.“ 65 Masmédiá sa môžu a musia stať nástrojmiv pláne Cirkvi na reevanjelizáciu, či novú evanjelizáciuv dnešnom svete. 66Potreba mediálnej výchovyMasmédiá, okrem pozitívneho prínosu, že môžu byť opravdivýminástrojmi jednoty a porozumenia, sa môžu niekedystať nástrojom, ktorý skresľuje predstavu o živote,rodine, náboženstve a morálnosti. Tieto predstavy častovedú najmä k tomu, že sa zanedbávajú skutočné hodnotyľudskej osoby a pravé hodnoty života. Masmédiá majú braťohľad na rozvoj ľudskej osoby a zahrňovať jej kultúrny,transcendentálny a náboženský rozmer a pričiňovať sa o jejrozvoj. 67Rozhlas, televízia, internet sa môžu v rukách nezodpovednýchľudí stať aj nástrojmi na šírenie a presadzovanienesprávneho a kresťanstvu cudzieho štýlu života. Masmédiánezodpovedne využívané vyhrocujú negatívne javy v myslenía správaní ľudí, ako sú: sekularizmus, konzumizmus, materializmus,dehumanizácia a ľahostajnosť voči chudobnýma opusteným. Obranou proti týmto negatívnym vplyvom64 Porov. Aetatis novae, čl. 10.65PAVOL VI., Evangelii nuntiandi, čl. 45.66 Porov. Aetatis Novae, čl. 11.67Porov. Tamže, čl. 7.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

106masmédií je výchova ľudí, nielen konzumentov programov,ale aj ľudí pracujúcich v masmédiách, aby sa uskutočňovalaprimeraná osveta správneho a kritického využívania týchtoprostriedkov. Je veľmi potrebné vedieť užívať masmédiá„s kritickým okom oživovaným láskou k pravde.“ 68Vážnym nebezpečenstvom pre užívanie masmédií súrôzne formy monopolizácie a manipulovania informácií.Častým javom v masmédiách je manipulácia. Rozumiemeňou ovplyvňovanie predstáv ľudí o skutočnosti. Dochádzak nej, keď sa prekrúca informácia so zámerom obmedzovaťrozhodnutia ľudí. Nemožno pripustiť, aby využívanie komunikačnýchprostriedkov bolo určené len pre bohatýcha vzdelaných, alebo bolo úplne závislé na politickej moci.Právo na masmédiá patrí všetkým ľuďom. Nemôžu teda slúžiťiba vláde alebo úzkym záujmom skupín v spoločnosti.Jestvujú rôzne spôsoby manipulácie. Na prvom mieste súto nepravdivé informácie. Iným spôsobom manipulácie jepredstavovať vedľajšie a málo dôležité veci a pritom zatajiťa nevysloviť vážne. Inokedy sa manipulácia uskutočňuje tak,že dôležité informácie sa prezentujú ako bezvýznamné.Ruka v ruke s manipuláciou ide dezinformácia, ktorou sačasto chce vyvolať efekt - pôsobenie na city, alebo sa niečopredstavuje ako neotrasiteľná axióma, alebo „názor verejnosti“,ktorý nezodpovedá skutočnosti, alebo rôzne štatistickéúdaje a čísla použité v nesprávnej súvislosti, ktorémajú vyvolať dojem hodnovernosti a pravdivosti.Súčasťou pastorálnej starostlivosti Cirkvi musí byť teda ajvýchova veriacich k správnemu a kritickému postoju vočimnožstvu informácií, ktoré prichádzajú cez masmédiá.Zvláštnu pozornosť si zasluhuje výchova k správnemu využívaniutelevíznych programov, či sa už ide o pozeraniespravodajských programov, alebo programov zábavnýcha sprostredkujúcich kultúru.68Porov. Tamže, čl. 13.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

107Televízia v kresťanskej rodineTelevízia vo svojej podstate má veľkú hodnotu a je prínosompre človeka a jeho hlad po pravde a informáciách.V kontexte pluralitnej spoločnosti, rôznorodých názorova tendencií, môže sa stať aj prostriedkom duchovneja mravnej deštrukcie človeka, to je vtedy, ak sa televízia dostanedo rúk záujmových skupín, ktoré ju zneužívajú napropagáciu svojich myšlienok a na presadzovanie svojichcieľov.Televízia sa využíva takmer vo všetkých oblastiach ľudskéhoživota. Zdá sa, že jej najväčšie a najrozšírenejšie využitieje v rodine. V poslednej dobe sa televízor stal „stredobodom“rodinného života. Prináša to so sebou aj nemaléproblémy najrozličnejšieho druhu. Televízia mnohorako zasahujedo života rodiny. Časté a zdĺhavé pozeranie televízienarúša medziľudské vzťahy v rodine. Členovia rodiny samálo, alebo vôbec nevenujú jeden druhému a kvôli pozeraniuprogramov absentuje komunikácia osôb.Televízne programy svojou štruktúrou a ideovým zameranímovplyvňujú mentalitu členov rodiny a môžu deštrukčnepôsobiť najmä na formáciu detí, ale aj dospelých rodičov.Televízor a jeho rôzne „ponuky“ možno prirovnať neznámemuprišelcovi do rodiny, o ktorom nevieme, či sa neusilujeniečo odcudziť a odniesť. Treba ho mať pod kontrolou,aby jeho vstup do domu nebol pre rodinu škodou. Televízorso svojími reláciami a rôznymi programami je takým prišelcomdo domu, o ktorom nevieme presne, ako si bude u náspočínať a aké má zámery. Niekedy ich môžeme tušiťa predpokladať. Preto aj televízor musíme mať pod kontrolou,aby slúžil dobru rodiny, rozvoju kultúry, rozšíreniu informácií,poznania a vedomostí o svete a aj na vhodnúa primeranú relaxáciu členov rodiny.Rodina sa má naučiť „spolužiť“ a spolupracovať s televíziou,musí vedieť kriticky a múdro vyberať z jej ponukya najmä dbať o to, aby sa všetci v dome nestali jej otrokmi.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

108Preto je nevyhnutná výchova k správnemu prístupu k televíziia jej rôznym programom. Táto výchova k správnemu používaniutelevízie sa dotýka aj rodičov, aj detí. O formáciu detív tejto oblasti správneho využívania televízie sa starajúnajmä rodičia. Mali by to mať na pamäti aj katechéti a kňaziv homíliách.Veľmi vhodnou a účinnou formou, ktorou rodičia môžuvychovávať svoje deti k správnemu používaniu televízie, jerozhovor s deťmi o televízii. Témy týchto rozhovorov môžubyť rozličné. Najdôležitejšie je, aby rodičia boli otvorení preotázky detí v súvislosti s televíziou. Deti sa často pýtajú nato, čo v televízii videli, čo ich zaujalo, alebo čomu nerozumeli.Prípadne aj samé v rozhovore s otcom alebo mamouvyjadrujú svoj komentár. Na otázky detí treba pohotovoa vhodne odpovedať. Podobne rodičia reagujú aj na detskékomentáre detí k televíznemu programu a vedia ich usmerniť,doplniť, či poopraviť ich názor, ak sa ich detská interpretácianezhoduje s pravdou.Účinná forma výchovy detí k správnemu prístupu k televíziije týždenné programovanie televízie v rodine. Rodičiaspolu s deťmi rozoberajú celotýždenný program televíznychrelácii a spoločne sa dohodnú, ktoré relácie v týždni súvhodné pre deti a ktoré budú pozerať dospelí. Výber reláciíz programu má zohľadňovať vek detí. Treba diferencovať,čo budú pozerať staršie a čo mladšie deti v rodine. Výberomrelácií z televízneho programu sa učia deti, ale aj rodičia,rozlišovať kvalitu jednotlivých relácií, ako aj ich vhodnosťpre rôzne kategórie divákov. Z televízie sa takto stáva pomocníka nie zotročovateľ, ktorý ovláda rodinu, ale ktorýovláda rodina a používa ho pre svoje kultúrne a duchovnéobohatenie.Nie na poslednom mieste treba spomenúť využívanie televíziei rozhlasu na dielo šírenia Božieho slova, na evanjelizáciua katechizáciu. Nie je tomu tak dávno, čo sa na Slovenskuobjavilo prvé kresťanské rádio – Rádio Lumen a katolícketelevízne vysielanie TV Lux. Kiež by ich hlas a obrazvstúpil do našich kresťanských rodín a pomohol v rozvíjaníDaj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

109viery a lásky v našom národe. Rádio Lumen a TV Lux samôžu stať účinnými nástrojmi na sprítomňovanie Kristav srdciach ľudí, v rodinách i v celej našej spoločnosti.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

110ŽALM O BOŽOM SLOVERozjímanie o Božom sloveAlef (1-8)Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny,čo kráčajú podľa zákona Pánovho.Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazya celým srdcom ho vyhľadávajú.To sú tí, čo nepáchajú neprávosťa idú jeho cestami.Ty si dal príkazy,aby sa verne plnili.Kiež by ma moje cesty viedli tak,žeby som zachovával tvoje ustanovenia.Veru nebudem zahanbený,keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy.S úprimným srdcom ti chcem ďakovať,že som poznal tvoje spravodlivé výroky.Tvoje ustanovenia chcem zachovať,len ty ma nikdy neopusť.Bét (9-16)Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým?Tak, že bude zachovávať tvoje slová.Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam;nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov.V srdci si uchovávam tvoje výrokyaby som proti tebe nezhrešil.Pane, ty si velebený;nauč ma svoje ustanovenia.Svojimi peramivypočítavam všetky výroky tvojich úst.Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosťako zo všetkého bohatstva.Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch,rozjímať o tvojich cestách.V tvojich ustanoveniach mám záľubu,Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

111na tvoje slová nechcem zabúdať.Gimel (17-24)Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiťa tvoje slová zachovám.Otvor mi oči,aby som pozoroval divy tvojho zákona.Hoci som na zemi iba hosť,neskrývaj predo mnou svoje predpisy.Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára,umára jednostaj.Pyšných zahriakuješa tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati.Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu,lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia.Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne,tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch.Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošoua tvoje príkazy radcami.Dalet (25-32)Uviazol som v prachu,oživ ma podľa svojho slova.Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul;pouč ma o svojich prikázaniach.Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov,a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch.Od zármutku je moja duša plná sĺz;pozdvihni ma podľa svojho slova.Odvráť ma od cesty lžia milostivo mi daj svoj zákon.Cestu pravdy som si vyvolil,tvoje slová mám stále pred sebou.Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom;nezahanbi ma.Pobežím po ceste tvojich príkazov,lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

112Hé (33-40)Pane, ukáž mi cestu svojich prikázanía ja vždy pôjdem po nej.Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachováma celým srdcom sa ho budem pridŕžať.Priveď ma na chodník svojich príkazov,lebo som si ho obľúbil.Nakloň mi srdce k svojej náuke,a nie ku chamtivosti.Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť;na tvojej ceste dopraj mi života.Svojmu sluhovi splň svoj sľub,čo vedie k bázni pred tebou.Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený;veď tvoja náuka je radostná.Hľa, túžim za tvojimi príkazmi;nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.Vau (41-48)48)Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie,tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil.Potom odpoviem tým, čo ma potupujú,že dôverujem tvojim slovám.Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst,veľmi dôverujem tvojim výrokom.Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať,na večné veky.Tak budem kráčať bezpečnou cestou,lebo dbám na tvoje príkazy.O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmia nebudem sa hanbiť.Budem sa tešiť z tvojich predpisov,lebo som si ich obľúbil.Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom,ktoré som si obľúbil;a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch.Zajin (49-56)Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi;Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

113lebo ním si mi dal nádej.To ma utešuje v ponížení,že mi tvoje slovo vracia život.Pyšní sa mi vysmievajú náramne;ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona.Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane,a to je mi potechou.Ovláda ma rozhorčenievoči hriešnikom, čo zrádzajú tvoj zákon.Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňouna mieste môjho putovania.Na tvoje meno, Pane, v noci spomínama chcem dodržať tvoj zákon.To je môj údel;zachovať tvoje príkazy.Chét (57-64)Pane, ty si moje všetko;povedal som: Budem zachovávať tvoje slová.Celým srdcom ťa prosím;zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil.O svojich cestách rozmýšľama svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky.Ponáhľam sa a neváhamzachovávať tvoje prikázania.Dostal som sa do osídel hriešnikov,no predsa som nezabudol na tvoj zákon.Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťaza tvoje spravodlivé výroky.Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom,k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy.Pane, zem je plná tvojej milosti;nauč ma tvojim ustanoveniam.Tét (65-72)Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro,ako si prisľúbil.Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu,veď verím tvojej náuke.Pred svojím pokorením som blúdil,Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

114no teraz už dbám na tvoje výroky.Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia,daj mi poznať tvoju spravodlivosť.Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá,no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy.Ich srdce stučnelo a otupelo,ja však mám radosť v tvojom zákone.Že som bol pokorený, dobre mi,aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil.Lepší je pre mňa zákon tvojich ústako tisícky v zlate a striebre.Jód (73-80)Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili.Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku.Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť,že veľmi dôverujem tvojim slovám.Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudkya že si ma právom pokoril.Buď ku mne milosrdný a poteš ma,ako si prisľúbil svojmu služobníkovi.Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť,lebo tvoj zákon je mojím potešením.Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú,ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch.Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa bojaa čo poznajú tvoju náuku.Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkomproti tvojim príkazom,aby som sa hanbiť nemusel.Kaf (81-88)88)Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásoua tvojim slovám veľmi dôverujem.Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokoma hovoria: „Kedy ma potešíš?“Hoci som ako mech v dyme,predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia.Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi?Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš?Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

115Jamu mi vykopali namyslenci,tí, čo nežijú podľa tvojho zákona.Všetky tvoje predpisy sú pravdivé;prenasledujú ma úskočne: pomôž mi.Bezmála ma zahubili na zemi;no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy.A preto, že ty si milosrdný, dožič mi životai budem sa pridŕžať tvojej náuky.Lamed (89-96)96)Pane, tvoje slovotrvá naveky ako nebesia.Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie;upevnil si zem a ona trvá.Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes,lebo všetko slúži tebe.Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou,vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení.Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy,lebo nimi ma oživuješ.Tvoj som: zachráň ma,veď dbám na tvoje príkazy.Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť,ale ja rozjímam o tvojich príkazoch.Videl som, že každá dokonalosť má medze,iba tvoj príkaz platí neobmedzene.Mem (97-104)Pane, tvoj zákon veľmi milujem,rozjímam o ňom celý deň.Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojichnepriateľov,ustavične sa jej pridŕžam.Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov,lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.Chápavejší som nad starcov,lebo zachovávam tvoje príkazy.Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty,chcem dodržiavať tvoje slová.Neodkláňam sa od tvojich predpisov,Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

116lebo ty si mi zákon stanovil,Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu,mojim ústam sú sladšie ako med.Zmúdrel som z tvojich príkazov,preto nenávidím cesty klamstva.Nún (105-112)112)Tvoje slovo je svetlo pre moje nohya pochodeň na mojich chodníkoch.Prisahal som a trvám na tom,že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky.Pane, vždy a všade ma ponižujú,daj mi žiť, ako si prisľúbil.Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich ústa pouč ma o svojich zámeroch.Môj život je stále v nebezpečenstve,ale ja nezabúdam na tvoj zákon.Hriešnici mi kladú nástrahy,ale ja neopúšťam tvoje príkazy.Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom,lebo je slasťou môjmu srdcu.Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazynavždy a naveky.Samech (113-120)120)Nenávidím ľudí dvojtvárnych,ale tvoj zákon milujem.Ty si mi ochrana a záštita,na tvoje slovo sa najviac spolieham.Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci,ja chcem zachovať príkazy svojho Boha.Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť;a nezahanbi ma v mojej nádeji.Podopri ma a to ma zachráni,vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení.Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia,lebo ich zmýšľanie je klamné.Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi,preto tvoje prikázania milujem.Telo sa mi chveje od strachu pred tebou,Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

117lebo sa bojím tvojich rozsudkov.Ain (121-128)128)Podľa práva a spravodlivosti som si počínal;nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov.Zaruč sa za svojho služobníka,nech ma pyšní nehanobia.Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocoua za tvojím spravodlivým výrokom.Nalož so svojím služobníkom podľasvojho milosrdenstvaa pouč ma o svojich ustanoveniach.Som tvojím služobníkom,daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania.Pane, už je čas, aby si zasiahol,lebo sa porušuje tvoj zákon.Milujem tvoje predpisyviac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato.Preto sa správam tvojimi príkazmia nenávidím cestu klamstva.Pe (129-136)136)Tvoje príkazy sú obdivuhodné,preto ich zachovávam.Výklad tvojich slov osvecuje,maličkým dáva chápavosť.Otváram ústa a dych naberám,lebo túžim za tvojimi predpismi.Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou,ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú.Riaď moje kroky podľa tvojho výroku;nech ma neovláda nijaká neprávosť.Chráň ma pred ohováračmia budem zachovávať tvoje príkazy.Vyjasni tvár nad svojím služobníkoma nauč ma svojim ustanoveniam.Potoky sĺz ronia moje oči,že sa nezachováva tvoj zákon.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

118Sade (137-144)144)Pane, ty si spravodlivýa správne sú tvoje rozsudky.V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázaniaa v dokonalej pravdivosti.Spaľuje ma horlivosť,lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová.Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohnia tvoj sluha ho miluje.Mladučký som a opovrhovaný,no nezabúdam na tvoje príkazy.Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť navekya tvoj zákon je číra pravda.Keď ma postihne úzkosť a súženie,potešenie nájdem v tvojich príkazoch.Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky,daj mi to pochopiť a budem žiť.Kóf (145-152)152)Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma;chcem zachovať tvoje ustanovenia.K tebe volám, zachráň ma;a budem plniť tvoje príkazy.Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc,na tvoje slová sa veľmi spolieham.Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči,aby som rozjímal o tvojich výrokoch.Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlasa oživ ma podľa svojho rozhodnutia.Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú,tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.Pane, ty si blízkoa všetky tvoje predpisy sú pravdivé.Odprvoti viem z tvojich prikázaní,že si ich ustanovil naveky.Réš (153-160)160)Pozri na moje poníženie a vysloboď ma;veď nezabudol som na tvoj zákon.Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

119Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma;daj mi žiť, veď si to prisľúbil.Spása je ďaleko od hriešnikov,lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú.Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne,nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí.Mnohí ma prenasledujú a sužujú,no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní.S odporom pozerám na odpadlíkov,lebo nedbajú na tvoje výroky.Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem;oživ ma pre svoje milosrdenstvo.Pravda je podstatou tvojich slova všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné.Sin (161-168)168)Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič,moje srdce si tvoje slová ctí.Z tvojich výrokov sa radujemako ten, čo získal korisť bohatú.Nenávidím klamstvo, protiví sa mi;ale tvoj zákon milujem.Cez deň ťa chválim sedemkrátpre tvoje spravodlivé rozsudky.Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon;a nemajú sa na čom potknúť.Pane, vyčkávam tvoju pomoca plním tvoje predpisy.Moja duša uchováva tvoje ustanoveniaa ja ich veľmi milujem.Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia:lebo pred tebou sú všetky moje cesty.Tau (169-176)176)K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba;podľa tvojho slova daj mi chápavosť.Nech dôjde k tebe moja žiadosť;vysloboď ma, ako si prisľúbil.Z perí mi vytryskne chválospev,že si ma naučil svoje ustanovenia.Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

120Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch,lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy.Tvoja ruka nech mi pomáha,veď som si vyvolil tvoje príkazy.Pane, túžim za tvojou pomocoua tvoj zákon je mi slasťou.Ja budem žiť a teba chváliťa tvoje rozhodnutia mi pomôžu.Blúdim ako ovca, čo sa stratila;hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.(Ž 119, 1-176)Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

121Modlitba k svätémuPavloviSvätý Pavol, apoštol plný horlivosti a mučeník preKristovu lásku, vypros nám hlbokú vieru, nezlomnúnádej a planúcu lásku k Pánovi, aby sme mohli spolus tebou povedať: „Nežijem už ja, ale žije vo mneKristus.“ Pomôž nám stať sa apoštolmi, ktorí verneslúžia tvojej Cirkvi, a svedkami tvojej pravdy a krásyuprostred temnôt našej doby. S tebou chválime Bohanášho Otca: „Jemu buď sláva, v Cirkvi a v Kristovi naveky vekov.“ Amen.Modlitba v jubilejnom rokuBože, ktorý si na ceste do Damašku povolal Šavlaz Tarzu, aby sa stal Pavlom, apoštolom národov,a tak osvietil celý svet silou svojho slova, daruj nám– ktorí s radosťou slávime dvetisícročné jubileumjeho narodenia – poznávať stále lepšie jeho učenie,byť vernými svedkami tvojej pravdy v našich životocha kráčať vždy po ceste tvojho evanjelia,v modlitbe a v diele usilovať o jednotu všetkýchkresťanov v jedinej Cirkvi. O to ťa prosíme skrzenášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boha s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätýmpo všetky veky vekov. Amen. 6969 Táto strana je prevzatá z http://svatypavol.weebly.com/Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

122ObsahNa úvod.........................................................3TAJOMSTVO BOŽIEHO SLOVA................................7Božie slovo je sám Ježiš Kristus ............................7Svetlo Božieho slova ........................................8Slovo života....................................................9Hlas z neba ....................................................11Božie slovo zjavuje Otca ...................................12Božie slovo - pokrm viery .................................14Božie slovo ako dar..........................................15Moc Božieho slova ...........................................16Mnoho slov – jedno Slovo..................................17Účinnosť Božieho slova ....................................18SVÄTÉ PÍSMO .......................................................21Boží list ...............................................................21Svätostánok Božieho slova ................................22Dar Svätého písma...........................................23Ako čítať Sväté písmo? .....................................25Evanjelium – testament lásky.............................26Ostatné knihy Nového zákona ...........................28Sväté písmo a Apoštolská tradícia ......................29Dejiny spásy ...................................................30Návrat k Svätému písmu ...................................31Sväté písmo v liturgii .......................................32Lectio divina...................................................34DUCH SVÄTÝ A BOŽIE SLOVOLOVO................................36Duch Svätý a Božie slovo (1) .................................36Duch Svätý a Božie slovo (2) ..............................37Duch Svätý a Božie slovo (3) ..............................38Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

123Duch Svätý a Božie slovo (4).............................. 39Duch Svätý a Božie slovo (5).............................. 41BOŽIE SLOVO A CIRKEV.........................................45Božie slovo utvára Cirkev .....................................45Cirkev ohlasuje Božie slovo............................... 46Hlas Cirkvi ..................................................... 47Ústa kňaza..................................................... 48Kresťan – Kristov učeník .................................. 50BOŽIE SLOVO A EVANJELIZÁCIA .............................52Evanjelizácia ........................................................52Formy evanjelizácie ......................................... 54BOŽIE SLOVO A KATECHIZÁCIA .............................57Katechizácia ........................................................57Rodinná katechéza .......................................... 58Farská katechéza ............................................ 60BOŽIE SLOVO A MISIE............................................63Misijné poslanie Cirkvi .........................................63Misie „Ad gentes“ ............................................ 64Srdcom misií je Kristus .................................... 65BOŽIE SLOVO A EUCHARISTIAISTIA................................68Božie slovo a Eucharistia ......................................68Služba slova a lámanie chleba ........................... 69BOŽIE SLOVO A MODLITBABA....................................71Modlitba – dialóg s Božím slovom.........................71Meditácia a kontemplácia ................................. 73Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

124Božie slovo v Modlitbe Pána ..............................75Modlitba Pána je aj Slovo Pána ...........................76AKO POČÚVAŤ BOŽIE SLOVO?...............................81Božie slovo a viera ...............................................81Potreba ticha ..................................................82Počúvať srdcom ..............................................83Sústredenosť..................................................84PODOBENSTVO O SLOVE.......................................86Podobenstvo o rozsievačovi..................................86Rozsievač a zrno .............................................87Zrno a chlieb ..................................................89Pôda .............................................................90Úroda............................................................91PANNA MÁRIA A BOŽIE SLOVO ..............................95Matka večného Slova ............................................95Zvestovanie ....................................................96Najlepšia učeníčka...........................................98Máriinná kontemplácia .....................................99V Máriinej škole ..............................................100BOŽIE SLOVO A MASMÉDIÁ ...................................103Masmédiá v službe ohlasovania ............................103Potreba mediálnej výchovy ................................105Televízia v kresťanskej rodine ...........................107ŽALM O BOŽOM SLOVE .........................................110Rozjímanie o Božom slove....................................110Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)

125„nech sa mi stane podľ a tvojho slova.“ (Lk 1, 38)Horatio Gentileschi: Zvestovanie Panne MáriiISBN: 978 – 80 – 970017 – 6 – 6Vdýchni im do sŕdc slovo svojho učeniania (Z mod. sv. Cyrila)

126Daj nám lásku k svojmu Slovu (JKS, č. 451,1)