ODPOČET IDE DO FINÁLE - ZSSK

Železničné ozvenyTÉMATÉMAŽelezničné ozveny• Rakúsky Taurus polepený k 175. výročiu železníc. Bielu farbu na oboch čelách rušňa dopĺňa rakúska vlajka. Umiestnenie vlajky na obe čelá rušňa nielendobre pôsobí, ale má aj bezpečnostný význam. A na kraji je nálepka parného rušňa, ktorá odkazuje na históriu.• Gorila na prvej jazde v decembri 2009. Zachytiť na fotoaparát prvú jazdu rušňa v modro-bielom nátere si prišli aj fanúšikovia železníc z okolitých krajín.• Retro stretnutie v Nových Zámkoch. Vľavo 750 183-6, uprostred laminátka 240 022-4 a vpravo pôvodná farba laminátok, ktorú používa Cargo.Vzhľad vlakov je dôležitá súčasť prezentácie firmy. Zákazníci náshodnotia predovšetkým cez kvalitu poskytovaných služieb, ale ichvnímanie firmy je dané aj prvým pohľadom na vlak. V minulostisme mali pravidlá na farebné nátery rušňov, vozne vo vlaku boliv rôznych farbách. Od roku 2006 používame jednotný manuál, ktorýzjednocuje farby všetkých rušňov aj vozňov. Keď sa stále väčšípočet vozidiel menil podľa jednotného dizajn manuálu, vznikalaaj snaha medzi rušňovodičmi i fanúšikmi o zachovanie pôvodnéhovýzoru, ktorý mali rušne ešte od výrobcu. Prečo vlaky vyzerajútak, ako vyzerajú? Odpoveď na túto otázku prináša tento článok.DIZAJN MANUÁL ZSSKNaše vlaky majú už niekoľko rokov jednotnúkombináciu červenej a bielej farby.Cieľom jednotného výzoru bolo farebnezladiť rušne s vozňami vo vlaku tak, abyvytvorili celok a jasne identifikovali a reprezentovalivlaky ZSSK, ako farebne odlíšiteľnéa nezameniteľné od dopravcovpôsobiacich v okolitých krajinách.Pred zavedením jednotného vzhľaduZSSK používala rušne a vozne, ktorých farebnýdizajn vznikal v rôznych obdobiachpodľa rôznych koncepcií.PROJEKT RETROV súčasnosti môžeme na našich vlakoch,okrem rušňov v červeno-bielych farbách,vidieť aj rušne, ktoré ešte neprešli farebnouzmenou podľa dizajn manuálu a ich farebnáschéma delila rušne podľa jednotlivýchtrakcií. Zelená farba sa používala na severe4republiky na označenie rušňov poháňanýchjednosmerným prúdom. Červená na označenierušňov na striedavý prúd na juhua modrá pre obojsystémové typy.Okrem toho sa môžeme stretnúť ajs niekoľkými rušňami, ktoré sú v odlišnýchfarbách. Z iniciatívy nadšencov rušňovvznikol PROJEKT RETRO, ktorého cieľomje navrátiť niekoľkým rušňom pôvodnú farbu,ktorú mali, keď prišli z výroby.Pôvodné fabrické nátery boli navrhovanétak, aby zvýrazňovali krivky dizajnurušňov. V polovici sedemdesiatych rokovsa v dôsledku unifikácie a zjednodušovaniapracovných postupov začali zjednocovať ajfarebné nátery vozidiel podľa jednotlivýchtrakcií. PROJEKT RETRO sa snaží vrátiťpred toto obdobie.POLEP VOZIDIEL U SUSEDOVKým u nás vládne vlakom červená a biela,iní dopravcovia majú tiež svoje farby.Známe sú švajčiarske železnice s ich červenou,v Čechách si zase vybrali kombináciutmavej a svetlej modrej s ďalšími doplnkovýmifarbami.Mnohí dopravcovia používajú jednotnývýzor svojich vlakov, za určitých okolnostívšak pripustia výnimku. Práve České dráhyv minulom roku nasadili do prevádzky dvelokomotívy s motívom futbalových majstrovstievEurópy. Bolo to po vzore Rakúšanov,ktorí využili organizáciu Eura 2008na propagáciu železničnej dopravy. V týchtoprípadoch ide o nanesenie špeciálnej fóliena rušeň, bez zmeny laku pod ním.Využívali sa pozitívne emócie ľudí tešiacichsa na futbalové Euro. Každú informáciuzískanú v spojení s futbalom potom ľudiavnímali pozitívnejšie, čo pomáhalo propagáciinielen futbalu, ale aj vnímať železnicuako moderný dopravný prostriedok. Nezanedbateľnéboli aj príjmy z reklamy.SVAROWSKÉHO NÁVRHÁRIRakúske ÖBB pri príležitosti 175. výročiaželezníc v krajine polepili svojuvlajkovú loď rušeň Taurus nálepkou historickéhoparného rušňa tak, aby nezaniklimoderné prvky. Historická krása a súčasnémoderné tvary sa tu navzájom rešpektujúa dopĺňajú. Vytvárajú súhru emóciíminulosti a modernej súčasnosti.Na to ale treba kvalitný grafický návrhs jasným odkazom pre cestujúcich. Či užje to na reklamné či propagačné účely nejakejvýznamnej udalosti, návrh sa musíľuďom zapáčiť a byť ľahko identifikovateľný.Preto na výrobe takéhoto dizajnu sapodieľajú aj napríklad návrhári klenotníctvaSwarovski. Od nich pochádza dizajnpoľských rušňov pred minuloročným futbalovýmEurom.PRVÁ BOLA GORILAAj u nás sa polepenie rušňa použilo nakomerčné účely. Okrem farieb známehopredajcu nealkoholických nápojov, ktorýsme mohli vidieť na rušni 362 počassiedmich rokov, máme dnes aj rušeňnesúci reklamu Všeobecnej zdravotnejpoisťovne.Okrem polepenia rušňov sa u nás môžemestretnúť aj s rušňami, ktoré sa z prestriekaniav opravovniach vracajú v inomako v červeno-bielom laku. Keď sa stáleväčší počet vozidiel menil podľa jednotnéhodizajn manuálu, vznikala aj snahamedzi rušňovodičmi i fanúšikmi o zachovaniepôvodného výzoru, ktorý rušne maliešte od výrobcu. Jozef Kutenič zo sekcieprípravy prevádzky hovorí, že v niektorýchprípadoch sa nadšencom vyšlo v ústrety,a tak sa dnes môžeme na rušňoch stretnúťaj s farbami, ktoré navrhli vo fabrikáchv Československu samotní konštruktéri.Každý jeden typ rušňa mal iný výzor, podľatoho, ako mu najviac svedčal a dopĺňaljeho línie. Prvou výnimkou z jednotnéhočerveno-bieleho náteru rušňov bol rušeňsérie 350 prezývaný Gorila. Tento typ rušňovťahá naše IC a EC vlaky. Tip padol naštvrtého predstaviteľa tejto série, pretožepráve 350 004, familiárne prezývaná ajHugo, odviezla posledný vlak po rozdeleníČSD na dve spoločnosti v roku 1993 a akoprvá bola prerobená na elektronický riadiacisystém Mirel.Železniční fanúšikovia sa ho dočkaliv decembri 2009. Vtedy za účasti niekoľkýchdesiatok nadšených fanúšikovz opravovní vo Vrútkach vyšiel Hugo akoprvý retro rušeň v modro-bielom prevedenítak, ako ho vytvorila Škodovka.POSLEDNÉ ŽELANIEZa PROJEKTOM RETRO bolo aj želaniednes už zosnulého rušňovodičaVáclava Heveru, ktorý medzi priateľmivyjadril túžbu odísť do dôchodku na svojomturnusovom rušni v pôvodnom nátere,ktorý mal, keď si ho osobne prevzalv roku 1980 v Prahe od výrobcu ČKD.O štyri dni na to prišla pre všetkých nečakanáspráva o smrti Vaša Heveru. Kolegoviasi uvedomili, že to bolo praktickyjeho posledné želanie. Tam sa začalasnaha o naplnenie túžby kolegu, ktorýrušňom zasvätil viac, ako ktokoľvek iný.Druhým rušňom, ktorému bola udelenávýnimka, bol rušeň 754.054 nazývanýPetra. Je to práve ten rušeň, ktorý VáclavHevera prevzal po výrobe z ČKD PrahaAPRÍL 2013a v ktorom túžil odslúžiť poslednú smenu.Rok a pol od smrti jej prvého rušňovodičadošlo k havárii na spaľovacom motorerušňa. Kvôli veľkému rozsahu poškodeniamal byť prerobený na práve pripravovanúsériu 757. Vďaka pochopeniu vtedajšiehovedenia ZSSK, bol zaradený ako druhý doPROJEKTU RETRO a dostal v ŽOS Zvolennový spaľovací motor a višňovočervenýnáter. Aspoň čiastočne tak splnili poslednéželanie kolegu, ktorý túžil odísť do dôchodkuna svojej Petre v pôvodnom nátere,v akom ju prevzal vo výrobe z ČKD Praha.ČESŤ JEHO PAMIATKEPovedané slovami jedného z kolegovVáclava Heveru: „Krátko po tom, ako dotĺklojeho srdce, dotĺklo aj železné srdcePetre.“ Želanie Václava Heveru odviezť sado dôchodku na svojej mašinke tak, akosi ju priviezol z ČKD Praha, zostalo nesplnené.Ale úcta ku kolegovi nadšencovprimäla k tomu, aby Petru 754.054 prerobilia následne premenovali na Vaša.Na pamiatku Václava Heveru bol v marci2010 vypravený mimoriadny prvý RE-TROFOTOVLAK na Slovensku na Vašovejnajobľúbenejšej trati Zvolen – Mlynky.Akcia prilákala neobvyklé množstvo fanúšikovz celej Európy, ktorí v húfochnaháňali autami tento vlak a fotografovaliho po celej trase. Tento mimoriadny vlaksymbolicky odviezol Vašov syn, tiež rušňovodičz depa Zvolen.APRÍL 2013POLOMÁČANÁ LAMINÁTKAĎalšou výnimkou z farebnej schémyjednotného červeno-bieleho výzoru bola240-tka „laminátka“. Dostala náter používanýna týchto vozidlách od polovicesedemdesiatych až do polovice osemdesiatychrokov. Podľa jedného z autorovPROJEKTU RETRO – Dušana Kela, je totakzvaný „polomáčaný“ náter s tenkýmžltým výstražným pásom. Tento výzorzvolili preto, že s pôvodným náterom sana laminátkach môžeme stretávať u nákladnéhodopravcu ZSSK CARGO. Rušeň240 022-4, pripomínajúci toto obdobie,môžete vidieť na tratiach v okolí Bratislavy.ŽLTÝ PÁSAutori projektu neobišli ani bezpečnosť.V osemdesiatych rokoch podľa nariadeniaministerstva sa začal na predné častirušňov maľovať 30 cm široký pás výraznejžltej farby, kvôli lepšej viditeľnosti vlakovpracovníkmi na trati, a tým aj zvýšeniubezpečnosti. Neskôr sa pre neutíchajúcesťažnosti pracovníkov traťového hospodárstvazačali používať pruhy široké až 60cm, ktoré boli maľované po celom obvoderušňa. Dnes sa už žlté pásy nepoužívajú.Na vlakoch, podobne ako na autách, platínariadenie svietiť prednými svetlami narušni aj počas dňa.Dvojstranu pripravil: Mikuláš ČIKOVSKÝFoto: autor, Dušan Kelo, Tomáš ChovanecVLAKY A ICH „OBLEK“ – PROJEKT RETROPREČO PRÁVE PROJEKT RETRO?• ROZHOVOR S AUTOROM DUŠANOM KELOMJe to spomienka na staré časy, ale transformovaná do dnešnej podoby. Veľatých vozidiel prešlo modernizáciou, a tak nie vždy je možné vrátiť im pôvodnývzhľad. Cieľom projektu je spestriť jednotvárnu železnicu. Zdôrazňujem, ženechceme premaľovať všetko, ale iba niekoľko zástupcov sérií vozidiel, ktorési to nejakým spôsobom zaslúžia. Či už sú to prototypy, ktorým sa výrobcoviasnažili dať náter, ktorý priláka a zaujme na veľtrhoch a výstavách, alebo ide osériové verzie, ktoré boli pre železnicu dlhé roky charakteristické. Zo všetkýchrušňov v ZSSK súčasných desať „retroviek“ predstavuje asi dve percentá.• Dnes sa hovorí - kríza, nedá sa...Tento projekt ale nič nestojí. Je to tak?Máte pravdu. Skutočne to nestojí nič.Dajú sa vybrať tie vozidlá, ktoré idú dohlavných opráv a aj tak by dostali nový červeno-bielynáter. Skúsenosti skôr hovoria,že na atypických náteroch si chlapi dávajúviac záležať, lebo vedia, že ich lak bude poddrobnohľadom verejnosti. Hugo bol prvýa vyvolal nevšednú vlnu nadšenia medziželezničnou verejnosťou aj za hranicamiSlovenska a dodnes je najvyhľadávanejšímrušňom u nás. Okrem toho, že vozí ECa IC vlaky, býva nasadzovaný na prestížnevlaky, akými sú Orient Expres či reprezentačnévlaky ZSSK.• Ako si vyberáte série rušňov?Ide o série, ktoré najviac charakterizujúZSSK a väčšinou boli vyrobené iba naosobnú dopravu. Často sú to konkrétneprestížne stroje, ktoré dlhé roky vzorneudržované svojimi rušňovodičmi reprezentovalifirmu. A myslím si, že najväčšiaa najlepšia reklama pre nás je, keď si takúto„retrovku“ vyberie za vzor prestížnyvýrobca, ktorý predáva po celom svete.• Ktoré ďalšie rušne by ste chceli vretro náteroch?Máme v pláne oprášiť aj verzie náterovstaré niekoľko desaťročí, ale záleží natom, ako sa k tomu postaví majiteľ vozidiel– sekcia prípravy prevádzky. Podľaostatných informácií považujú tentoprojekt za uzavretý a výnimka je už iba najediné vozidlo, ale naň si budeme musieťešte nejaký ten rôčik počkať.• Ako vnímate súčasný dizajn manuálZSSK vytvorený v spolupráci s grafickýmštúdiom Daniela Blonského?„Blonski“ manuál, ako sa familiárnenazýva, je vcelku jednoducho a účelnevymyslený a hodí sa prakticky na všetkyvozidlá. Zo začiatku ho železničiarskaverejnosť odmietala. Najmä na zelenérušne prelakované na červeno sa skutočneveľmi ťažko pozeralo, ale ľudia sizvykli. Veľkou chybou a nevýhodou tejtofarebnej schémy je, že biela plocha je naspodnej časti vozidla. Najmä v zimnomobdobí, keď kvôli mrazom je znemožnenéčistenie vozidiel, je súprava špinaváa zle sa na ňu pozerá. Predkovia istovedeli, prečo vymysleli tzv. vagónovúzelenú...• Ktorým rušňom podľa vás pristanečervená a biela, ktorým nie a prečo?Všetko je dané konštrukciou vozidiela umiestnením rámu na podvozkoch.Elektrické vozidlá s rámami podvozkovukrytými v hlavnom ráme sú nižšie,umožňujú ideálny prechod sivej a bielejlínie na súpravu. Ale taký dieselový okuliarnik750 či 754 vytvára schody.5

Železničné ozvenySPOLOČNOSŤZÁBAVA • SERVISŽelezničné ozvenyCELKOM DOBRÝ ROZBEH• WWW.SLOVAKRAIL.SKRedizajnovaná stránka našej spoločnosti sa pomaly stáva samozrejmosťou.O chvíľu už možno budeme mať aj problém spomenúť si, ako našeinternetové stránky vyzerali pred 13. februárom 2013, teda pred dňomnasadenia redizajnovaného webu.Novú stránku sme podrobnejšie predstavilivo februárovom čísle Železničnýchozvien, takže k tomu sa už vracaťnebudeme. Skôr sa detailnejšie pozriemena jej „rozbeh“, hoci na komplexnejšiezávery trendov v návštevnosti je eštepriskoro, lebo k dispozícii zatiaľ mámeiba štatistiku za jeden ucelený mesiac.Takže, od 1. do 31. marca 2013 smezaregistrovali 207 557 návštevníkov,ktorí si v tomto období otvorili celkom490 001 stránok.Hľadať odpoveď na otázku, či je toveľa alebo málo, by bolo trocha zložité,keďže marcovú návštevnosť dokážemeporovnať s iným mesiacom až po skončeníapríla. Jediná možnosť porovnaniasa ponúka s rovnakým obdobím minuléhoroka, lenže vtedy sme mali dvestránky www.slovakrail.sk a www.zssk.sk, teraz máme iba jednu – www.slovakrail.sk.Ale poteší aj toto porovnanie,lebo marcová návštevnosť roku 2013je vyššia, ako pred rokom pri dvochstránkach. Návštevnosť za marec 2012vyzerala takto: návštev celkom bolo203 073 (slovakrail = 161 677, zssk= 41 396), navštívených stránok bolo450 353 (slovakrail = 368 820, zssk =81 533). Čiže, v prospech redizajnu hovoríplus 4484 návštevníkov a 39 648stránok.6Top desiatka najnavštevovanejšíchstránok potvrdila dlhodobú dominanciudruhej priečky pre internetový obchod –15 710 návštevníkov. Prvé miesto patrí,samozrejme, úvodnej stránke (244 087).No už tretiu pozíciu prekvapujúco obsadilaúvodná stránka anglickej mutácie,na ktorú kliklo 8 558 klientov.Na ďalších miestach postupne skončilicenníky, traťové predplatné lístky,kontakt, marcové výluky na bratislavskejhlavnej stanici, aktuality, produktya zľavy v medzinárodnej preprave. Desiatkuuzatvárala v poradí druhá informáciaz celkových štyroch oznamov,ktoré ZSSK zverejnila na webe v súvislostis nepriaznivým počasím a následnýmobmedzením v osobnej železničnejdoprave. K mimoriadnej situácii došlov piatok 15. marca a tento deň je zároveňaj novým maximom dennej návštevnostiredizajnovaného webu. Na to,ako to vtedy vyzeralo na našich tratiach,bolo zvedavých 14 127 návštevníkov.Takže, môžeme konštatovať, že redizajnovanýweb sa rozbehol celkom dobre.Marcovej návštevnosti „pomohlo“veľkonočné cestovanie a spomínanámimoriadna udalosť. Ale bude aj ďalšímesiac dvestotisícový? Uvidíme, akých„pomocníkov“ si zadováži nevyspytateľnýapríl...(jkk)FANÚŠIKMI POTVRDENÝ TREND• AKO JE NA TOM FACEBOOK ZSSK ?V ostatných týždňoch sme prostredníctvom firemného profilu na sociálnej sietiFacebook zorganizovali viacero zaujímavých aktivít. Následne sme zaznamenaliaj rast počtu našich fanúšikov. Potvrdilo sa nám, že interaktívna prezentáciaspoločnosti ZSSK a jej produktov je touto formou nasmerovaná správne.Preto chceme naďalej rozvíjať túto orientáciu a tiež rozvíjať súčasný trend...Náš profil má v súčasnosti viac ako4350 fanúšikov a tento počet neustálerastie. Tento sociálny priestor vytvárapodmienky na živúdiskusiu našich zákazníkovo našich produktochči službácha mnohí na ňom nájduaj odpovede na otázky,ktoré ich o našejspoločnosti zaujímajúa nenašli ich napr. nanašom webe. Po spusteníredizajnovanéhowebu sme prostredníctvomFacebooku sledovali reakcie naňa tiež sme zisťovali názor zákazníkovna náš internetový nákup, alebo zbieralipodnety na jeho vylepšenie. V neposlednomrade je tiež priestorom nakomunikáciu zamestnancov a šíreniedobrého mena spoločnosti.Opakovane sa potvrdilo, že najväčšízáujem vzbudzujú na Facebooku aktuálneinformácie o mimoriadnostiacha tiež aktualizované prehľady o voľnýchmiestach či posilovej doprave cezsviatky. Vo zvýšenej miere sme taktiežspustili niekoľko súťaží, do ktorých sazapojili už stovky fanúšikov a prostredníctvomktorých sme získali množstvozaujímavých fotografií, pričom s niektorýmiz nich ste sa už stretli aj nastránkach ŽO. Potešilo aj to, že aj našikolegovia pomáhajú šíriť dobré menospoločnosti a zapájajú sa do diskusií.Veríme, že tento progres bude pokračovať.Je nevyhnutné si uvedomiť, žev dnešnej „online“ dobe je napísanie„sťažnosti“, či zaslanie kritickej fotky,napr. priamo z vlaku (či už mobilom aleboz notebooku) skutočne jednoduchéa v prípade, že sa potvrdízlyhanie nášhokolegu, je následnáobhajoba kvalitynašich služieb mimoriadnenáročná.Oveľa radšej vidímena našom profile pochvalyna našich zamestnancovči služby.To je potom tzv.„reklama zadarmo“,na ktorú radi upozorníme aj príslušnýchvedúcich, aby ju nezabudli zohľadniť prihodnotení.Keďže si v tomto roku pripomíname165. výročie železníc na Slovensku,bude táto téma na našom profile dominovať,popri prezentácii produktov naLETO 2013 či iných akcií a tipov na výlet.Snažíme sa vám poskytnúť a vybraťto najnovšie a najlepšie z nášho webu,aby sme vám uľahčili prehľad. V nasledujúcichmesiacoch nás tiež čakajú ajrôzne železničné akcie a výstavy, ktorézačali Rušňoparádou v Košiciach a mysa pokúsime sprostredkovať ich na našomFacebooku aspoň fotograficky. Aksa aj u vás, vo vašom foťáku či mobilenájde fotka, ktorá by stála za uverejnenie,alebo by ste ju radi videli na našomprofile, neváhajte a pošlite nám ju naadresu facebookzssk@slovakrail.sk.Najzaujímavejšie odmeníme praktickýmidrobnosťami s logom ZSSK. Pridajtesa medzi fanúšikov našej stránky. (dd)• Chlapi Nádasdiovci - dedo Igor, vnuk Andrej a syn Miloš na točni v bratislavskom depe.MÁME ŠŤASTIE- PRÁCA NÁS BAVÍ• OTEC, SYN A VNUK NÁDASDIOVCI A ICH SCHODÍKY V BRATISLAVSKOM DEPES rodinnou ságou Nádasdiovcov je spojené rušňové depo, ktoré leží asi osemstometrov od hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Nachádza sa pod strmýmsvahom, a tak aj vchod do neho vedie po schodíkoch - dolu kopcom.Nevidíme monumentálnu budovu, ale strechy budov, koľajnice a vlaky.„Keď si na tie schody spomeniem, hneďsa mi vybaví prvý deň v práci,“ hovorí IgorNádasdi. „Bolo to pred vyše päťdesiatimirokmi. Po tých istých schodoch som semo tri desaťročia priviedol svojho syna Miloša.A prešli ďalšie dve desaťročia a po týchistých schodoch chodí do práce môj vnukAndrej. Pritom každý z nás skončil v inompodniku. Ja som prišiel do ČSD a do dôchodkusom odchádzal zo ŽSR, syn Milošje v Cargu a vnuk Andrej v tom istom depe,ale už v ZSSK.“IGOR – DNES UŽDÔCHODCASenior Igor Nádasdi začínal na železniciv roku 1960 ako rušňovodič. Že niečopamätá, svedčí aj fakt, že ťahal ešte prvýelektrický vlak u nás z Břeclavi do Bratislavy.Neskôr z neho bol inštruktor a skončilako vyšetrovateľ nehôd. Na novom miestenebol ešte ani mesiac, keď ho poslalik veľkej nehode. Medzinárodný expres 271Meridian sa vykoľajil v Bratislave na hlavnejstanici, za tunelom. Bol to ostro sledovanývlak, akási pýcha vtedajších železníc. Jazdilz Prahy do vtedajšej Juhoslávie. Vlak bolplný rekreantov, ktorí smerovali k Jadranskémumoru. Na rýchlomeri mal na výhybkáchmiesto tridsiatky deväťdesiatku.Preto sa to tak skončilo. Rušeň sa prevrátil,vykoľajilo sa sedem vozňov. Zahynul rušňovodiča osemnásť cestujúcich sa zranilo.„Bola to prvá nehoda, ktorú somvyšetroval, ešte som nemal ani novýslužobný preukaz,“ spomína Igor Nádasdi.Urobili prvé úkony po nehode, všetkozdokumentovali. Keďže išlo o veľký prípad,vyšetrovanie prevzal odbor hlavného revízoraFederálneho ministerstva dopravyv Prahe. No, ako hovorí, mal šťastie: „Vovyšetrovaní som pokračoval aj ja, pretožev tíme potrebovali experta na nové rušne.Nehoda sa stala na 350-tke Gorile a tiesme mali len u nás v depe. Ako inštruktorsom ich veľmi dobre poznal, tak si mav tíme nechali. Okolo vyšetrovania bolaveľká polemika medzi rušňovodičmi i expertmina brzdy a pre mňa to bola veľkáškola.“Na železnicu ho priviedla náhoda. Jehodedo bol síce rušňovodič, ale o budúcnosti,ako to už chodí, rozhodlo niečo iné.„Chodil som na základnú školu, ktorámala družbu so železnicou. Dnes tomuhovoria partnerské alebo patronátnevzťahy. A raz sme boli na stanici, obzeralisme si parnú mašinu. Bola tam ajredaktorka Pionierskych novín a ja somjej ako dvanásťročný chlapec prehlásil,že chcem byť rušňovodičom. Ten článokmám dodnes odložený. A tak som sa tedastal rušňovodičom. Boli to pekné roky,mám na nich krásne spomienky. Neskôr,už ako inštruktor, som zase vytváral prvépomôcky pre rušňovodičov, tzv. rýchlorozumy,na odstránenie porúch. Nejdehlavný vypínač – urob toto a toto. Mal somv živote šťastie, že som mohol robiť to, čoma bavilo, z čoho som mal radosť.“MILOŠA „ŤAHALO“DO ÚDRŽBYSyn Miloš Nádasdi prešiel nielen po týchistých schodíkoch bratislavského depa, aleaj rovnakou školou, len s tým rozdielom, žejeho viac priťahovala oprava rušňov.„Viac ma zaujímala údržba,“ hovoríMiloš Nádasdi. „Na železnicu som prišielaž po vojenskej službe. Predtým som robilna akadémii vied v ústave technickejkybernetiky. Poznačilo ma to, a preto mato aj na železnici viac ťahalo pod rušeňako na rušeň!“ Postupne sa prepracovalaž na pozíciu vedúceho čaty elektronikov.V depe strávil spolu 18 zaujímavých rokov.Najradšej si spomína na rekonštrukcieotcových Goríl 350-tiek. Jeho kolektívbol jedným z dvoch tímov, prerábajúcich„relátkové“ riadenie na mikroprocesorovýMIREL RS 350, čo ho vzťahovo navždy pripútalok tomuto radu rušňa.Po vzniku Carga sa z neho dokonca stalmarketingový analytik. Dlho to nerobil, ťahaloho späť k technike. Dnes robí v Carguvedúceho oddelenia manažmentu hnacíchdráhových vozidiel. Plánujú hlavné opravy,modernizáciu, prehliadky pre viac ako 600rušňov. Už aj on je v rokoch a môže si dovoliťporovnávať starú železnicu s tou súčasnou,ale aj kancelársku prácu s prácouv depe. Hovorí, že je to veľký rozdiel. „Keďsom v depe niečo opravil, videl somhneď výsledok. Jasne bolo vidno našedielo. Práca, ktorú robím dnes, je možnoaj náročnejšia, ale nie je taká viditeľnáa aj výsledok sa ťažšie hodnotí. Nie sú tužiadne červené koncovky, ako na vlaku,ktoré keď šťastne odídu či prídu, tak viete,že ste prácu urobili dobre.“ANDREJ SA ŠPINAVEJROBOTY NEBOJÍVnuk Andrej Nádasdi pobehoval poschodíkoch rušňového depa už ako školák,keď chodieval za otcom do práce. Po skončenídopravnej priemyslovky v Bratislaveskúšal šťastie v Železničnej spoločnostiSlovensko. Personálneho riaditeľa ZSSKJozefa Luhu na prvom stretnutí miernešokoval. Čakal, že Andrej sa bude uchádzaťo miesto v kancelárii, ale on sa pýtal dodielne za robotníka! „Mám rád manuálnuprácu, nevadí mi ani špinavá robota. Akby som mal byť bankovým úradníkom,tak asi len so skrutkovačom v ruke,“s úsmevom hovorí Andrej. „Manuálnapráca nie je ponižujúca. V dielni sa každýdeň deje niečo nové a zaujímavé. Tam sanajlepšie dá porozumieť odboru,“ dodávaAndrej Nádasdi.Jeho otec Miloš sa teší, že syn pokračujev rodinnej tradícii, ale podčiarkuje, žeAndrej má voľnú ruku. Otec mu nevnucuje,čo má robiť. Je rád, že syn začína od piky.Ak má robiť na železnici, treba začať zdolaa potom sa môže zaujímať o vyššie posty.Na tomto princípe kedysi stála železnica,ľudia sa len postupne „po schodíkoch“ dostávalivyššie.Je dobré, ak sa zamestnanie na železnicidedí z generácie na generáciu? Ako v každominom zamestnaní. Ak by tam bol synlen preto, že otec to chcel a vybavil, tak byto dobré nebolo. Ale, ak je tu záujem a snaha,môže to viesť k dobrým výsledkom. Jeto výhoda, že rodinný adept vie lepšie, dočoho ide a že mu môže poradiť ten, komuverí. A, samozrejme, že poteší, keď nadriadenýpovie: „Musíš sa snažiť! Tvoj dedoa otec nastavili latku vysoko!“Mikuláš ČIKOVSKÝAPRÍL 2013EÚ A JAPONSKO O ZÓNEVOĽNÉHO OBCHODUNajvyšší predstavitelia EÚ a Japonskasa koncom marca dohodli na začatídvojstranných rozhovorov o vytvorenízóny voľného obchodu. Dohoda o voľnomobchode medzi Európou a Japonskomby spojila dvoch obchodných partnerov,ktorí sa na celosvetovej ekonomickejprodukcii podieľajú zhruba tretinou.Predpokladá sa, že rokovania budútrvať približne tri roky. Japonsko sav nich bude snažiť získať jednoduchšíprístup na európske trhy automobilov,elektroniky a investícií. Európania sa zasebudú usilovať o otvorenie japonskýchtrhov s potravinami, automobilmia železničnými zariadeniami. Európskakomisia predpovedá, že voľný obchodmedzi oboma ekonomickými mocnosťamivytvorí v Európe 400 000 novýchpracovných miest a výkon ekonomikyoboch strán zvýši o takmer jednopercento.REGIOJET Z OSTRAVY DO OLOMOUCAMinisterstvo dopravy ČR zrušilo tenderna prevádzku rýchlika na trati z Ostravydo Olomouca. V súťaži zostala akojediná spoločnosť RegioJet a zákazkuUHÁDNITE: ČO TO JE? Pomoc:isolant, Kid, Lys,osina, rek.Jozefstvo34APRÍL 20131001tak dostala bez súťaže. Ak bude súhlasiťs podmienkami, začnú jej vlaky jazdiťna spomínanej trati už od decembra.„TRČALI“ V TUNELINepríjemný prvoaprílový žart spôsobilvták, ktorý pri meste Idstein v Hesensku(Nemecko) vletel do nadzemnéhoelektrického vedenia, čo vyvolalo skrat.Približne 450 cestujúcich bolo vo vlaku,ktorý v noci uviazol na štyri hodinyv tuneli na trati z Frankfurtu do Kolína.Cesta z Frankfurtu do Kolína zvyčajnetrvá zhruba hodinu. Vlak ICE odišielz Frankfurtu po 20.00 h, cestujúci všakmohli do ďalšieho vlaku presadnúť ažpo polnoci.O GRÉCKEHO NÁRODNÉHO PREPRAVCUMÁ ZÁUJEM ČÍNA AJ FRANCÚZSKOGrécko v júni vyhlási tender na privatizáciunárodného železničného prepravcuTrainose. Predaj by sa mal zavŕšiťkoncom tohto, najneskôr začiatkombudúceho roka. Záujem o účasť v tendriprejavili čínske a francúzske spoločnosti.Železničný prepravca Trainose vznikolodčlenením od materskej spoločnostiOSE, ktorá mala ku koncu roka 2011 dlhvo výške viac ako 10 mld. eur. V rámci1 x x(výtv.)(hovor.)osxx xxreštrukturalizácie, ktorá sa začala v roku2008, prepravca obmedzil prevádzkuvlakov a nadbytočných zamestnancovpremiestnil do iných organizácií. Podľagréckeho ministerstva rozvoja bolaspoločnosť vlani zisková. Od matky OSEsa oddelil aj správca železničnej infraštruktúry,spoločnosť Rosco. Jej predajpripravuje vláda v Aténach paralelnes privatizáciou Trainose. Na základepodmienok medzinárodnej úverovejdohody musí Grécko v tomto roku utŕžiťz predaja štátneho majetku 2,6 mld. eur.ČESKÉ DRÁHY LÁKAJÚCESTUJÚCICH Z AUTOBUSOVČeské dráhy sa zamerajú na potenciálnychzákazníkov autobusových dopravcova pokúsia sa ich nalákať na cestuvlakom medzi Brnom a Prahou. V obochmestách budú v blízkosti odchodov autobusovrozdávať poukazy na 60-korunovúzľavu na vlak. Najlacnejší vlakový lístok sitak cestujúci budú môcť zakúpiť už od 90Kč. Cieľom tejto kampane je získavanienových cestujúcich z radov motoristova ľudí cestujúcich autobusmi po diaľniciD1. České dráhy si pre svoju kampaňvybrali obdobie tesne pred začiatkomveľkolepej opravy D1.(web) xxZO ZAHRANIČIAV našom mesačníku vám dávame možnosťprecvičiť si mozgové závity aj fotohádankami.Vašou úlohou je zistiť, čo je na fotografii...V marcovom čísle Železničných ozvien bolana fotke časť točne. Zo správnych odpovedí smevyžrebovali Danu Sádovskú z Nových Zámkov.Do hádankárskej rubriky môžete svojimi zaujímavýmifotografickými postrehmi so železničiarskoutematikou prispieť aj vy, naši čitatelia.Za uverejnenú fotografiu pošleme autorovi honorár.Odpoveď na aktuálnu fotohádanku očakávamev redakcii do 12. mája. Odpoveď nám zašlitena adresu redakcie: Železničné ozveny, Pribitúnku 2, 041 49 Košice, alebo e-mailom naozveny@slovakrail.sk. x x2E• Odozva a poďakovanie za naplnenie sna mládenca Juraja Páleša z Prievidze, nás potešila...Foto: ZSS KZ REDAKČNEJ POŠTY POĎAKOVANIE NÁS POTEŠILO EKOLOGICKEJŠIE LÍSTKY?Cestujúci sa pýtal na možnosť nákuputraťového predplatného cestovnéholístka cez internet. „Odkedy bude možnézakúpiť časový predplatný lístok prostredníctvominternetu, prípadne prostredníctvommobilu cez systém eMIL?Ďakujem. Róbert.”Pre tých, ktorí nakupujú lístky cez internet,máme dobrú správu. Projekt rozšíreniaautomatizovaného predaja cestovnýchNaša spoločnosť splnila sen 17-ročnémuJurajovi Pálešovi z Prievidze, keď na chvíľku,napriek jeho vážnym zdravotným problémom,sa mohol stať „rušňovodičom“.Jeho mamička nám v mene celej rodinyzaslala ďakovný list, z ktorého vyberáme:„16. marec 2013 bol v živote môjhosyna tým najkrajším dňom, aký zatiaľmohol prežiť, a to vďaka Vám...Ani sineviete predstaviť, aké milé prekvapeniebolo pre nás, keď nás vo vlaku, nastanici v Chynoranoch, vyhľadali Vašiľudia. Málokedy sa stane, že stretnetetak príjemných a milých ľudí, ktorí savám stanú od prvých okamihov blízkymisrdcu, ako by boli vašou rodinou...Úprimne Vám všetkým ďakujeme a prajemeveľa pracovných úspechov a kladnýchocenení Vašej práce v tomto neľahkomčase!“(red)Cestujúca z Lískovej pri Ružomberkunapísala mailom svoj postreh: „Cestovnélístky sú príliš veľké, čím sa podľamňa spotrebuje zbytočne veľa papiera.Určite by stačili rozmery lístkazakúpeného vo vlaku od sprievodcu(možno aj menšie). Minimálne lístkyna osobné vlaky nepotrebujú byť takéveľké. Staré lepenkové lístky stačiliv minulosti, tak prečo dnes musímemať asi 10-krát väčšie?“Tejto cestujúcej sme vyhoveli v predstihu.Práve v tomto období sme prešlipodľa medzinárodných odporúčaní namenší rozmer lístkov – vo veľkosti kreditnejkarty. Nový rozmer cestovnýchdokladov je asi štyrikrát menší akopredošlý. Výhodou nových lístkov jedvojrozmerný Aztécky kód, ktorý v grafickejpodobe v sebe nesie informáciuo počte a type cestujúcich, cene lístkači trase cestujúcich. Z ekologickéhohľadiska, na ktoré cestujúca upozorňuje,zmena lístkov so sebou prinesie nielenmenšie množstvo spotrebovanéhopapiera, ale pri zmenšenom písme ajvýhodu, že pri ich tlači sa nepoužívajúnáhradné tlačiarenské náplne, ktorýchzber a následná likvidácia sú ekologickynáročné. ZÁCHRANKA PRIŠLA, PACIENTA NEBOLONa ďalší prípad nás upozornil odbor inšpekciea kontroly. V rannom rýchliku privchode do bratislavskej hlavnej stanicepostihla cestujúceho náhla nevoľnosť.Vlakvedúca upozornila rušňovodiča,aby so súpravovým vlakom hneď neodchádzal,lebo vo vlaku zostal druhývlakvedúci s cestujúcim, ku ktorémubola privolaná rýchla zdravotnícka pomoc.Rušňovodič jej navrhol, aby cestujúcehovyložila na lavičku. Súpravovývlak bol následne vypravený a odišiel doŽST Bratislava Nové Mesto. Po príchodesanitky na hlavnú stanicu záchranári zistili,že cestujúci tam nie je.Po prešetrení udalosti odborom inšpekciea kontroly sa zistilo, že rušňovodičpostupoval pri odchode súpravovéhovlaku v súlade s predpisom. Súpravový ČASOVÝ PREDPLATNÝ CESTOVNÝLÍSTOK CEZ INTERNETvlak je vypravovaný len dovoľujúcou návesťouhlavného návestidla. Preto nebolpotrebný súhlas vlakvedúcej. Rušňovodičale odišiel napriek informácii, že vo vlakusa nachádza cestujúci, ktorému privolalirýchlu zdravotnícku pomoc. Pred odchodomvlaku sa mal teda presvedčiť, či bolcestujúci z vlaku vyložený. Jeho neprofesionálnyprístup mu prednosta SPD Bratislavavytkol. Vlakvedúcej SPS Zvolen zasevytkli, že porušila základné povinnostiuvedené v predpise „Výkon dopravnejčinnosti sprevádzajúceho personálu“ tým,že neoznámila túto mimoriadnosť výpravcovi,ktorý vypravuje súpravový vlak ibanávesťou dovoľujúcou jazdu na návestidle,dostatočne nezabezpečila poskytnutiepomoci cestujúcemu do príchodu lekáraa umožnila odchod vlaku zo stanicedokladov prostredníctvom internetu samá realizovať počas jedného roka. Okreminého, prostredníctvom internetu umožnízakupovať aj traťové časové cestovnélístky. V tomto roku už chceme, aby kúpenýinternetový lístok nebol viazaný nakonkrétny vlak. Pri nákupe rezervácie dopovinne miestenkových IC vlakov zasepripravujeme možnosť výberu miesta vovlaku – priamo z grafickej schémy vozňov.Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adresuredakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 041 49 Košice, alebo e-mailomna ozveny@slovakrail.sk.7

Železničné ozvenySERVIS • ZAUJALO NÁSŽELKOVA ŠKÔLKAŠtatistika nehôd na železničnýchpriecestiach nie je vôbec povzbudzujúca.Denne sa stretáme so spravodajstvom,ktoré komentuje tragické stretyľudí s vlakmi. Len vlani sa stalo naslovenských železničných priecestiach50 nehôd, pri ktorých zomrelo až 21ľudí a pätnásti boli ťažko zranení... Čorobiť, aby sme dokázali zabrániť týmtosmutným tragickým udalostiam?Možno by mohlo byť riešením začať odnašich najmenších.Jednoduchá edukácia detí je správnyzačiatok pre prevenciu do budúcnosti.Takto je zameraný aj projektŽELKOVA ŠKÔLKA, ktorý sa venujeproblematike nehôd vzniknutých právev oblasti železničných tratí a priecestí.V minulom roku vyšla pod týmto názvomknižná publikácia určená deťom.Hlavnou postavou knižky je ježko Želko,ktorý úsmevnou formou poučujeneposedného zajka, ako sa správaťv blízkosti železnice. Kniha je plná ilustrácií,vďaka ktorým deti názorne vidia,aké veci sú nebezpečné a čomu samajú vyhýbať.K tejto poučnej Želkovej škôlke samohli deti doteraz dostať na rôznychželezničiarskych akciách alebo nainternetovej stránke ŽSR. V decembrit.r. budú knižky distribuované uždo všetkých slovenských materskýchškôl. Knihou sa však poslanie celéhoprojektu nekončí. V súčasnosti autoripracujú na príprave série animovanýchrozprávok, ktoré chcú deťom poskytnúťprostredníctvom večerníčkov.Nazrime napríklad do konceptu jednéhodielu... Odkrývame jednoduchýpríbeh, v ktorom malý zajko „istýmspôsobom“ poruší pravidlá správaniasa pri železnici. Následne prichádzaježko Želko a vysvetlí, v čom zajkourobil chybu. Nasleduje krátky dokumento danej problematike, kde dieťavidí - už nie v animovanej, ale v reálnejforme - ako sa treba zachovať. Na záversa zajko poučí a deti si spolu s nímzapamätajú, ako sa majú v blízkostiželeznice správať a akým rizikám sapotom môžu vyhnúť.Premiéra prvých troch častí animovanejŽelkovej škôlky bude v Partizánskoma jej autori z DRAP Studia veria,že prispejú k prevencii, ktorá zamedzímnohým nešťastiam. Petra PIAČKOVÁKresba: L. GULIK• Kláštor Sevanavank pri horskom jazere Sevan.• Elektrická jednotka ER2 993 (= 3 kV) v stanici Razdan.• V uliciach Stepanakertu jazdia väčšinou staršie volgy, žiguláky a moskviče.INZERCIANEVŠEDNÁ POZVÁNKAŽENSKÉ RUGBY V BRATISLAVEMajstrovstvá Európy v ženskom rugbysa uskutočnia 25. a 26. mája t.r. na štadióneRapidu Bratislava – v Prievoze. Natomto 2-dňovom turnaji sa zúčastní 12družstiev. Víťazky podujatia postúpia doA-divízie.Ženská reprezentácia SR sa chce opäťpresadiť v tomto u nás pre ženy netradičnomšporte a prinavrátiť mu slávu, ktorúzačalo ešte v roku 1925 písať v bývalomČeskoslovensku práve rugbyové družstvobratislavskej Slávie.CK KYSUCA TOUR PONÚKAletné dovolenky - Zľavy na deti do 12 rokov 15€- Deti do 3 rokov ZDARMA13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO BULHARSKAPomorie v ležadlovom vozni Budapešť – BurgasPrivátne ubytovanie v izbách s vlastným príslušenstvom a balkónom, možnosťklímy a varenia, 300 m od mora. Cena na osobu: 150 € na 10 nocí a 170 € na11 nocí. Ubytovanie hotel ALCIONA BEACH*** priamo na pláži, klimatizovanéizby + balkón, TV, chladnička. Cena na osobu: 200 € na 10 nocí a 225 € na 11nocí s raňajkami.11/12/13/14-DŇOVÉ ZÁJAZDY DO ČIERNEJ HORYSutomore v ležadlovom vozni Bratislava – SutomorePrivátne ubytovanie: vila Julija izby s vlastným príslušenstvom, L, terasaa možnosť varenia, 200 m od mora. Cena na osobu 155€/11-dňový,175€/12-dňový, 195€/13-dňový, 225€/15-dňový zájazd. Apartmán v cene nadeň 85 €. Ležadlo a transfér je 40 eur na osobu.Bližšie informácie: www.ck-kysucatour.sk alebo želez. telefón 930/67/57, príp.041/4211620, príp. mobil: 0908 219442 alebo email:ckkt@stonline.sk.NÁHORNÝ KARABACHDED I BÁBA• CEZ LAČINSKÝ KORIDOR • HORSKÉ JAZERO SEVANNa kopci, vedľa cesty, je veľký kamennýpamätník My a naše hory, nazývaný tiež• DNU DREVENÉ LAVICE, VONKU HRDZAVÉ KOĽAJNICEDed i Bába, ktorý je symbolom Karabachu.Náhorný Karabach, po arménsky Arcach (Čierna záhrada), je časť územia Staručkým autobusom ideme do mestaAzerbajdžanu obývaná Arménmi. Po vyhlásení nezávislosti došlo medzi Šuša, ktoré bolo kedysi druhým najväčšímkresťanským Arménskom a moslimským Azerbajdžanom k vojne, ktorá sa mestom Náhorného Karabachu. Bývali tamskončila víťazstvom Arménov. Boje v roku 1994 utíchli, nastalo prímerie, prevažne Azeri, no počas vojny zahynuli,nezávislú Náhornú Karabašskú republiku však nikto neuznal.alebo utiekli. Zostali po nich neobývané,rozpadávajúce sa domy a mešity. Snehobielakatedrála Krista Spasiteľa so zvonicou,Z arménskeho mestečka Goris vyrážamedo neznámej krajiny, ktorá v násktorá patrí Arménskej apoštolskej cirkvi, zostalazachovalá. Mesto Agdam bolo vyplie-vyvoláva predstavu krutých bojov. Nehostinnéhornaté územie bez lesov, trávnaténené a zostali z neho iba ruiny.kopce sa striedajú so skalnými bralami.Od vojakov strážiacich areál ministerstvaNa arménsko-karabašskej hranici sa podrobujemepasovej kontrole. Po krátkejrovej línii (línija prekraščénija ogňa) sa ešteobrany sa dozvedáme, že na hraničnej mie-prestávke pokračujeme serpentínovoustále strieľa. Denne zomierajú jeden až dvajamladí ľudia. Hoci vládne prímerie, etnic-cestou cez Lačinský priesmyk. Práve vtýchto miestach, v tzv. Lačinskom koridorespájajúcom Arménsko s NahornýmArménmi a moslimskými Azermi sa asi lenký a náboženský spor medzi kresťanskýmiKarabachom, prebiehali veľmi ťažké boje.tak ľahko neskončí.V STEPANAKERTE,hlavnom meste Náhorného Karabachu,si na ministerstve zahraničných vecí vybavujemepotrebné víza. V centre mestaje niekoľko pekných moderných budov,no väčšina bytových domov je v zanedbanomstave. Šnúry s navešaným šatstvomponaťahované krížom-krážom cez ulicu,cesty bez asfaltu, rozbité chodníky. V uliciachjazdia väčšinou staršie volgy, žiguláky,terénne lady nivy a gazíky. V Múzeupadlých vojakov visia na stenách fotografiemladých vojakov, ktorí padli vo vojneza nezávislosť Náhorného Karabachu.Pani, ktorá nás sprevádza, so smútkom vočiach ukazuje na fotku svojho syna – tankistu,ktorý zahynul počas krutých bojov.Taxíkom ideme na okraj mesta k bývalejželezničnej stanici. Veľký nápis Stepanakertje ešte čitateľný, no staničná budovaje zdevastovaná. Na zhrdzavenýchkoľajniciach stojí niekoľko nákladnýchvagónov, nefunkčné rušne, vedľa sú torzáobrnených transportérov a vojenskýchvozidiel. Časy, keď odtiaľto chodili vlakycez Baku do Moskvy, sú už minulosťou.Železničné spojenie s Azerbajdžanomje od roku 1989 prerušené. Keď si chcemespraviť zopár fotiek, zrazu odkiaľsi pribehnúdvaja chlapi a zreteľne nám dávajúnajavo, aby sme s tým ihneď prestali. Zich očí srší hnev a vážnosť. Uvedomujemesi, kde sme, a rešpektujeme ich výzvu.Nasadáme do žiguláka a praceme sarýchlo preč.• Tank T-72 pri meste Šuša pripomínajúci boje o Náhorný Karabach.K JAZERU SEVANRáno stojí pred naším hostelom volga.Batohy ukladáme do jej kufra a vydávamesa na dlhú cestu k arménskemu horskémujazeru Sevan. Zvlnená krajina porastenátrávou s pribúdajúcou výškou prechádza doskalnatých kopcov. Na severných svahochvidieť zvyšky snehu. Pastieri na koňoch apobehujúce psy dohliadajú na stáda kráva oviec.Vardenisské pohorie prekonávamehorským sedlom vo výške 2410 metrov.Prichádzame ku kláštoru Sevanavank namalom skalnom výbežku nad jazeromSevan. Vysokohorské jazero s hĺbkou 86metrov leží vo výške 1900 metrov. Čistávoda tyrkysovomodrej farby láka rekreantova rybárov. V jazere žije veľa druhovrýb a tiež rakov. V miestnej reštaurácii si naobed objednávame sevanského pstruha sozemiakmi a potom sa taxíkom vezieme naželezničnú stanicu.Zisťujeme, že pre výluku vlaky nejazdia,a tak nás taxikár vezie až do Razdanu. Elektrickoujednotkou ER2 993 (= 3 kV) s drevenýmilavicami sa vraciame do Jerevanu.František HALČÁKŽelezničné ozvenyNoviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: ozveny@slovakrail.sk. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA,M.R. Štefánika 25, 963 01 Krupina, tel./fax: +421 45 55 11 115, +421 45 55 11 570, e-mail: grafika@nikara.sk.