stratégia integrovaného rozvoja cestovného ruchu v regióne ... - Niton

Názov projektu: Synergia cezhraničného turizmu – SYNETNázov programu: Cezhraničná spolupráca Interreg IIIA SR/ASTRATÉGIAINTEGROVANÉHOROZVOJACESTOVNÉHO RUCHUV REGIÓNE GALANTAPPrrooj jeekkt t jee j ssppool luuf finnaannccoovvaannýý Euurróóppsskkyymi i ssppool looččeennsst tvvaami iSeptember 2007

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------OBSAHÚvod............................................................................................................. 31 Analýza súčasného stavu a problémov rozvoja cestovného ruchu..... 61.1 Socio-ekonomická analýza regiónu.................................................................... 211.1.1 Obyvateľstvo a jeho štruktúra..................................................................... 211.1.2 Bývanie....................................................................................................... 301.1.3 Ekonomika.................................................................................................. 321.2 Primárna ponuka................................................................................................. 331.2.1 Prírodný potenciál....................................................................................... 331.2.2 Kultúrno – historický potenciál.................................................................. 371.3 Sekundárna ponuka............................................................................................. 521.3.1 Ubytovacie a stravovacie zariadenia........................................................... 521.3.2 Cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárie............................. 571.3.3 Peňažné inštitúcie a bankomaty.................................................................. 581.3.4 Spoločenské a športovo – rekreačné zariadenia......................................... 591.3.5 Termálne, letné a prírodné kúpaliská.......................................................... 631.3.6 Ďalšie odvetvia cestovného ruchu.............................................................. 691.3.7 Tradičné podujatia...................................................................................... 731.4 Prieskum verejnej mienky................................................................................... 752 Stratégia integrovaného rozvoja cestovného ruchuv regióne Galanta do roku 2016............................................................. 922.1 SWOT analýza..................................................................................................... 922.2 Kľúčové disparity a hlavné smery rozvoja........................................................ 932.3 Vízia rozvoja na rok 2016.................................................................................... 952.4 Rozvojová stratégia…………………………………………………………….. 952.4.1 Strategický cieľ, priority, špecifické ciele, opatrenia a aktivity rozvoja.... 952.4.2 Harmonogram realizácie rozvojovej stratégie………………………….... 962.4.3 Hrubý odhad finančných nákladov podľa opatrení……………………..... 972.4.4 Finančné tabuľky priorít a opatrení…………………………………….... 992.5 Akčný plán na roky 2007-2009……………………………………………….... 1022.5.1 Finančné tabuľky akčného plánu……………………………………….... 1143 Implementačný rámec stratégie............................................................. 1163.1 Postup realizácie...................................................................................................1163.2 Monitorovací a hodnotiaci rámec....................................................................... 116Záver............................................................................................................ 119Použitá literatúra....................................................................................... 1202

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------STRATÉGIA INTEGROVANÉHO ROZVOJACESTOVNÉHO RUCHU V REGIÓNE GALANTAÚVODCestovný ruch, ako hospodárske odvetvie, ponúkajúce široký sortiment služiebposkytuje priestor pre všetky kategórie podnikateľov a zároveň vyžaduje aktívne pôsobenieverejného a neziskového sektora. Úspešné príklady domácich a zahraničných destináciídokazujú, že len spoluprácou všetkých dotknutých sektorov je možné vytvoriť prostrediea ponuku, ktoré majú šancu dosiahnuť spokojnosť návštevníkov a zároveň zabezpečiťstabilný príjem pre miestnych obyvateľov.Všeobecne platí, že vo všetkých oblastiach existuje miestny potenciál, vhodný prezentáciena trhu cestovného ruchu. Treba však vymedziť hlavné rozvojové možnosti a spoločnéúsilie koncentrovať do týchto smerov. Vhodný výber tém, programov a projektov umožníefektívne zhodnotenie miestnych a vonkajších zdrojov.Platí to aj na región Galanta, napriek tomu, že sa jedná o krajinu, v ktorej dominujepoľnohospodárska veľkovýroba. Aj tu sa nachádzajú odvetvia cestovného ruchu s niekoľkodesaťročnou históriou a ďalšie, potenciál ktorých ešte zďaleka nie je využitý.Aktivisti, ktorí majú záujem o rozvoj odvetvia v regióne sa rozhodli, že formoustrategického plánovania vymedzia hlavné rozvojové oblasti, programy a projekty nakvalitatívne zlepšenie ponuky a zabezpečia možnosť spolupráce podnikateľského,verejného a neziskového sektora v záujme rozvoja cestovného ruchu v regióne. Strategicképlánovanie bolo založené na aktívnej spolupráci so všetkými aktérmi v regióne. Možnosťzapojenia sa do spoločnej tvorby bola ohlásená na regionálnej konferencii a v tlači,prebiehali dotazníkové prieskumy, plánovacie stretnutia a výsledky budú tiež uverejnené nazáverečnej konferencii a na Internete. Dôležitou zásadou bola otvorenosť procesu a snahazapojenia každého, kto má záujem o rozvoj odvetvia.Vymedzenie riešeného územiaStratégia rozvoja cestovného ruchu vregióne Galanta sa zamerala na územie obvoduGalanta. V roku 1996 v rámci reformy územnéhočlenenia z pôvodného okresu Galanta boloodčlenené okolie Šale a zaradené ako samostatnýokres do Nitrianskeho kraja. V roku 2006 bol okresGalanta z administratívneho hľadiska zmenený naobvod Galanta. Strategické plánovanie bolozamerané predovšetkým na územie obvoduGalanta. S ponukou na spoluprácu boli oslovenéaj subjekty obvodu Šaľa, avšak v tejto fázes čiastočným ohlasom. Vzhľadom na podobnépodmienky rozvoja a v niektorých prípadochpriamo doplňujúce prírodné a infraštrukturálnedanosti ponuka na spoluprácu bude otvorená aj vofáze realizácie programov a projektov, identifikovaných v strategickom pláne.3

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------OObvod Galanta sa nachádza na Podunajskej nížine, v Trnavskom kraji, medziriekami Váh a Malý Dunaj. Na väčšine území má nížinný charakter, len v severnej časti jemierne členitý. Obvod má poľnohospodársky charakter - s úrodnou pôdou a bohatýmvýskytom termálnych vôd. Podľa štatistických údajov z roku 2004 rozloha obvodu je641,75 km 2 , obvod má 94 936 obyvateľov a hustota obyvateľstva je 147 obyvateľov/km 2 .Pozostáva z 33 obcí a 3 miest a svojou rozlohou patrí k stredným slovenským obvodom.Najzápadnejším bodom územia je kóta 17 o 29´ v katastri obce Jelka a najvýchodnejším17 o 51´ v katastri obce Šoporňa západnej geografickej dĺžky, najsevernejší bod má 48 o 20´v katastri obce Šalgočka a najjužnejší 47 o 59´ v katastri obce Dolný Chotár východnejgeografickej šírky. Maximálna vzdialenosť územia v poludníkovom smere je 44 kma v rovnobežkovom smere 27,5 km.4

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vzťahy k širšiemu zázemiu:• Územným celkom vyššieho hierarchického rangu – región leží v juhozápadnej častiSlovenska a administratívne je jedným zo 7 obvodov Trnavského kraja. Podľa rozlohy641,75 km 2 patrí v podmienkach Slovenska k tzv. stredným okresom a počtom 94 936obyvateľov, žijúcich v 33 obciach a 3 mestách, sa podieľa cca 17% na celkovom počteobyvateľov kraja.• Prírodným celkom – územie regiónu vypĺňajú geomorfologické celky Podunajskárovina a z malej časti Podunajská pahorkatina, ktoré sú súčasťou oblasti Podunajskánížina.• Sídelnému systému Slovenska – charakter osídlenia tvoria rovnomerne rozloženébodovo lokalizované sídla a malé mestá. Osídlenie okrem prírodných daností formovaliaj civilizačné danosti. Sídelnú štruktúru v minulom storočí ovplyvnilo budovanieželeznice Bratislava – Štúrovo, čím sa do značnej miery stlmil rozvoj tých sídiel, ktoréležali mimo dosah tejto trasy. Ďalším vplyvom bol rozvoj priemyslu po II. svetovejvojne a rozvoj cestnej siete. Rýchlo pokračoval rast tých sídiel, najmä mestských,v ktorých sa priemysel lokalizoval. Išlo najmä o rozvoj miest Galanta, Sereďa Sládkovičovo. Územný plán VÚC Trnavského kraja za regionálne ťažisko osídleniapovažuje priestor Galanta – Sereď. Mesto Sládkovičovo bolo zaradenék subregionálnym centrám, obce Horné Saliby, Jelka, Mostová, Pata, Šintava, Šoporňa,Trstice, Veľká Mača a Veľké Úľany k centrám lokálneho významu. Zo sídelnýchrozvojových osí na území regiónu sa nachádzajú len osi regionálneho významu:‣ Skalica – Senica –Trnava – Sereď – Galanta – Dunajská Streda – Gabčíkovo‣ Senec – Pusté Úľany – Sládkovičovo – Galanta – Šaľa‣ Trnava – Sereď – NitraSusedné regionálne centrá a zároveň okresné mestá susedných okresov, krajské centrumTrnava, ako aj Bratislava a Viedeň sa nachádzajú v dobrej komunikačnej i časovejdostupnosti;• Dopravnému systému Slovenska – na území regiónu sa nachádza rýchlostná cesta R1Trnava – Nitra so spojením na diaľnicu D1 Bratislava – Žilina. Sídlo obvodu jekrižovatkou ciest I. a II. triedy. Región je dobre dostupný a v regionálnej štruktúreširšieho zázemia má tranzitívny význam. Podobne dobré podmienky má aj železničnádoprava, vďaka medzinárodného koridoru Bratislava – Štúrovo. V blízkosti regiónu sanachádzajú 3 medzinárodné letiská vo Viedni, v Bratislave a v Budapešti.• Regiónom cestovného ruchu – región Galanta bol v rámci kategorizácie cestovnéhoruchu v dlhodobom horizonte zaradený do Dolnopovažského regiónu. Jedná sa o regións národným významom, s poznámkou, že oblasť zdrže Kráľová môže maťmedzinárodný význam.Základné údaje o spracovaní „Stratégie rozvoja cestovného ruchu v galantskom regióne“„Stratégia rozvoja cestovného ruchu v galantskom regióne“ bola vypracovanáv rámci projektu s názvom „Synergia cezhraničného turizmu – SYNET“. Projekt bolfinancovaný z programu „Cezhraničná spolupráca Interreg IIIA SR/A“. Spracovateľomdokumentu boli Fórum centrum pre regionálny rozvoj zo Šamorína a EUREG o.z.z Galanty.5

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------1 Analýza súčasného stavu a problémov rozvoja cestovnéhoruchuPre spracovanie návrhu stratégie bolo potrebné uskutočniť najskôr analýzu súčasnéhostavu cestovného ruchu. Analýza zahŕňa sociálno-ekonomické podmienky, primárnu,sekundárnu ponuku a analýzu súčasného trhu cestovného ruchu.Geografický popisPolohaObvod Galanta leží na juhozápadnom Slovensku, v Trnavskom kraji a naPodunajskej nížine. Tvar obvodu je veľmi nepravidelný, smerom na juhovýchod sa medzisusedov vkliňuje úzky výbežok siedmych obcí. Obvod Galanta susedí s obvodmi Nitra,Šaľa, Komárno (všetky tri patria do Nitrianskeho kraja), Senec (Bratislavský kraj),Dunajská Streda, Trnava a Hlohovec (Trnavský kraj).História a súčasnosť obvodu GalantaOsídlenie tejto oblasti je archeologicky doložené už od neolitu. Svedectvo osídleniaregiónu Galanta dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov a vecné nálezy z 10.stor., staroslovanské popolnicové hroby, ako i slovanské pohrebisko z 11. stor.Najstaršou obcou v regióne Galanta je obec Šintava, kde prvý písomný doklad je zroku 1042, kedy sa Peter Orseola, následník Štefana I., spojil s nemeckým cisáromHenrichom III. spolu zorganizovali výpravu proti uhorskej šľachte, ktorá v roku 1041povstala proti Petrovi pod vedením palatína Samuela Aba. Dobyli Bratislavu, celé Považie,hrady Šintavu, Hlohovec, Banu a dostali sa až po Hron. Druhá písomná správa z roku 1074je zachytená vo Viedenskej obrázkovej kronike, kde sa Šintavský hrad spomína ako miesto,kde zvrhnutému kráľovi Šalamúnovi, synovi uhorského kráľa Ondreja I., prišiel na pomocnemecký cisár Henrich IV. Ďalšie obce a mestá v regióne Galanta vznikli postupne od roku1113 a boli spomínané napr. v Zoborskej listine, kráľovskej listine Vojtecha II., listinekráľa Bélu IV., listine o príjmoch z cirkevných desiatkov, atď.. Najmladšou obcou regiónuje obec Jánovce, o ktorom prvé písomné zmienky sú z roku 1792. Historickým faktom všakzostáva aj to, že obec Vinohrady nad Váhom vznikla len v roku 1958, lebo do roku 1958patrila do katastrálneho územia Šintava a mala názov Šintavské Vinohrady. Pôvodnánajstaršia časť pod menom Svätá Chrasť sa spomína už v starej zoborskej listine z 11.storočia. Najstarší písomný doklad o obvodnom meste Galanta je z roku 1237, kedy bolanapísaná na príkaz kráľa Bélu IV. do listiny.V súčasnosti obvod Galanta pozostáva z 33 obcí a 3 miest. Významným rokom preobvod je rok 1996, kedy bol rozdelení vtedajší okres Galanta na okresy Galanta a Šaľa. Vobvode Šaľa (rozloha katastra je 356 km 2 a počet obyvateľov 54 611), ktorá bola začlenenádo Nitrianskeho kraja, zostalo 12 obcí a mesto Šaľa. Galanta je jedným z mála obvodov naSlovensku, kde je vyrovnané zastúpenie obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti. Voväčšine obcí žijú tieto národnosti spolu, len na severe okresu je niekoľko obcí s absolútnouprevahou obyvateľov slovenskej národnosti.6

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Popis jednotlivých miest a obcí z regiónu:Mesto GalantaMesto Galanta má 16365 obyvateľov a rozloha katastra je 3396 ha.Mesto a okolie má rovinatý charakter, leží cca 50 km od hlavného mestaBratislava. Vzdialenosti 50 km východne od Bratislavy, a cca 50 km severneod hraníc s Maďarskom a Rakúskom potvrdzujú jej výhodnú polohu a súponukou pre investorov na umiestnenie podnikateľských aktivít. Galanta jejedným z hospodárskych a kultúrnych centier regiónu. Z hľadiska územno-správnehočlenenia je obvodným mestom a patrí do Trnavského kraja. Obvod Galanta susedí sobvodmi Trnava, Hlohovec, Nitra, Komárno, Dunajská Streda a Senec.Mesto sa člení na mestské časti:1. Galanta2. Javorinka3. NebojsaGalanta je obklopená viacerými väčšími a menšími vodnými tokmi: Váh, MalýDunaj a Dudváh. V meste a jeho okolí sa nachádzajú bohaté termálne pramene, ktoré mestovyužíva na vykurovanie bytov, nemocnice a akvaparku. Po vstupe našej krajiny do EÚ sa vmeste etablovali viaceré zahraničné firmy, ktoré prispievajú k všeobecnému rozvoju vmeste.História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstaršípísomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa BéluIV. v rokoch 1237. V tejto písomnej správe sú uvádzané majetkové pomery na územízvanom Galanta. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Odtoho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušnícišľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvojumestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16.storočí, okolo rokov 1564 až 1570. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestupovolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždennýchtrhov. Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica.V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechuobuvníkov a cechu čižmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v životemestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovejknihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažnýchústavov. V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť. Rod Esterházyovcov zanechal premesto tri krásne kultúrne pamiatky:- Renesančný kaštieľ- Neogotický kaštieľ- Neogotická pohrebná kaplnka.Významnou kultúrnou pamiatkou mesta je i rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa,ktorý bol dokončený a vysvätený v roku 1805.7

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Mesto SládkovičovoMesto Sládkovičovo má 5631 obyvateľov a rozloha katastra je 2909ha. Najmladšie mesto Galantského obvodu sa nachádza severozápadne odGalanty na nive Dudváhu. Severovýchodne od mesta je na okraji lesachránené prírodné územie „Sládkovičovská piesková duna“.Prvé písomné zmienky o Sládkovičove (Diószegu) nachádzame vlistinách kráľa Bélu IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechovéholesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Miklósa Dudvágya,ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stal PéterOrros, ktorému kráľ Lajos I. potvrdil držbu majetku.V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec aokolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktorépatrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II.Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nichpotom rodina Esterházyovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cezDiószeg prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via régia). Mesto malo právo organizovaťjarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. Vobdobí povstania Ferenca Rákocziho II. bola obec posilnená cisárskym vojvodom QuidóStahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela. CisárJozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie savytvorili dve samostatné obce - Nemecký a Maďarský Diószeg. Po Esterházyovcoch sastali majiteľmi obce Zichyovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničnátrať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnémurozvoju celého regiónu. V roku 1867 zahájil svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovanýakciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karola Kuffnera.V roku 1870 obnovili Diószegu štatút mesta. Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy,deportovanie Židov v roku 1945, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli vroku 1947 deportovaní do Čiech a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska aJuhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce. V období od r. 1948 –1989 saSládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka sprevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou.V meste sa nachádzajú i pozoruhodné kultúrne pamiatky: pôvodne renesančnýkaštieľ (prestavený na neogotický v roku 1885), rímsko-katolícky kostol NanebevzatiaPanny Márie, administratívna budova cukrovaru, mauzóleum Kuffnerovcov, Trojičný stĺp ai. Z hľadiska cestovného ruchu je mesto známe svojím termálnym kúpaliskom Vincov les.Mesto SereďMesto Sereď má 17560 obyvateľov a rozloha katastra je 3045 ha.Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky Váh, ktorá pretekámestom, avšak iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Vrátaneintegrovaných častí Dolný Čepeň, Stredný Čepeň, a Horný Čepeň, leží vsevernej časti obvodu Galanta. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od124 m n.m. až po 130 m n.m., výškové rozdiely sú len minimálne. Susednými obcami, sktorými má mesto spoločnú katastrálnu hranicu sú: Dolná Streda, Hoste, Križovany nadDudváhom, Majcichov, Šintava, Šúrovce, Veľká Mača, Vinohrady nad Váhom a Vlčkovce.Mesto má výhodnú polohu v oblasti dopravy. Tesne okolo mesta (cestný obchvat)8

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------vedie diaľnica spájajúca mesto s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou ako ajblízkou Nitrou a Trnavou. Mesto je ľahko prístupné železničnou dopravou, ktorá existujeuž od roku 1846 (konská železnica). Výhodou je i blízkosť železničných uzlov Trnava,Leopoldov a Galanta. V blízkej budúcnosti aj lodnou dopravou. Najbližšie letiská sú vBratislave (60 km) a v Piešťanosch (40 km).Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevnýchdesiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcoubratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne dojednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťouobchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnychseredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredipredalo nakoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčíchtrhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku zTrnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredskýchjarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredskýtradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plteokrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad serárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľkolodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracujecukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sembola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmusa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradičnepoľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívnezanikol.Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno – turistické účely. Rybačka avodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov staťnezabudnuteľným zážitkom. Sereď má takmer 18 000 obyvateľov, v meste je hotel, kino,dom kultúry s divadelnou a spoločenskou sálou a mnoho reštaurácií a cukrární. Historickynajvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, jednes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia,aby sa to čo najskôr zmenilo.Obec AbrahámAbrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny. Obecmá 1080 obyvateľov a rozloha katastra je 1578 ha. Celú oblasť možnocharakterizovať ako kultúrnu step prevažne odlesnenú. Katastrálne územietvorí v prevažnej väčšine poľnohospodárska pôda. Vykopávky archeológovdokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúryod najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5.marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme ( Sanktus Abrahám ) testamentŠebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku svojho syna Abraháma.9

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Čierna VodaObec Čierna Voda leží na okraji Žitného ostrova. Obec má 1405obyvateľov a rozloha katastra je 1214 ha. Obec je doložená v Zoborskejlistine r. 1113 ako Nek. Ďalšia písomná zmienka pochádzajúca z roku 1165spomína obec v podobe Nech, Niech, Neku. V chotári obce bola kedysiosada Peteháza, v listine doložená r. 1323. Čierna Voda začiatkom 14.storočia patrila k panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou dedinou šintavskéhopanstva a po roku 1817 Ceklínskeho panstva. V prvej polovici 19. storočia tu bol rozsiahlychov oviec. Pre obec je charakteristická rieka Čierna Voda, ktorá preteká popri obci avytvára peknú prírodnú atmosféru. Rozloha verejnej zelene je približne 2 ha a z toho parky1 ha.Obec Čierny BrodObec Čierny Brod má 1520 obyvateľov a rozloha katastra je 1770 ha.Obec sa prvýkrát spomína v listine z roku 1223 ako Kusoud. V roku 1297 sauvádza v podobe Wyckeleth Kosod ako kráľovský majetok patriaciBratislavskému hradu. Významnou kultúrnou pamiatkou v Čiernom Brode jetehlový románsky kostol, ktorý pochádza z rokov 1220 až 1230. V roku 1915 kostolvyhorel. K rekonštrukcii sa pristúpilo v rokoch 1938 až 1943. Vzácnou pamiatkou je ajThurzovská kaplnka, ktorá bola pôvodne zasvätená sv. Anne. Je to ranobaroková stavbapochádzajúca zo 17. storočia. Obyvateľom slúži materská škola, základná škola slovenská,základná škola s vyučovacím jazykom maďarským a nový kultúrny dom, ktorý boldokončený v roku 1999.Obec Dolná StredaObec Dolná Streda má 1367 obyvateľov a rozloha katastra je 1346 ha.Po prvýkrát sa obec spomína 28. 8. 1283 ako Zeredahel, keď uhorský kráľLadislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osadyÚnovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobiapred našim letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. „Venuša“ z DolnejStredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor.n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. stor. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednouSereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovalazápado – východne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedlaseverojužným smerom údolím Váhu.Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace Trnavskémupanstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako pletenie košov, plotov,tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a koželužna. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov apltníctvo. Od roku 1965 kedy bola dobudovaná Niklová huta ležiaca v katastrálnom územíobce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni ako i v ďalších vznikajúcich podnikochako je napríklad ĽSH Pórobetón.V r. 1990 sa obec osamostatňuje a zveľaďuje. Svedčí o tom plná plynofikácia,rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičnénázvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Pri Kostolnom námestí sa rozprestiera park,ktorý je pýchou obce. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok.10

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Dolné SalibyObec Dolné Saliby má 1922 obyvateľov a rozloha katastra je 1871 ha.Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1217 v tvare Zele. Bolatypickou usadlosťou v severnej časti Podunajskej nížiny, obyvatelia sa živilipestovaním rastlinných plodín, chovom a lovom rýb a zvierat. RiekaDudváh, tečúca stáročia kľukato cez celú dedinu a stáročia zabezpečujúcaobživu veľkej časti obyvateľstva – musela byť v sedemdesiatych rokoch odklonená donového koryta okolo dediny, kvôli neznesiteľným podmienkam v blízkosti rieky v dôsledkuznečistenia komunálnymi a priemyselnými odpadovými vodami miest Sládkovičova aGalanty.V súčasnosti si obec vytvára podmienky na rozšírenie zastavaného územia smeromna sever. Práve v tomto smere zabraňovali rozvoju obce prirodzené bariéry – rybník,cintorín a orná pôda. Sociálne slabším vrstvám sa chystá projekt „výstavba nájomnýchbytov“. Obec v budúcnosti chce využiť aj turistický potenciál blízkych termálnych kúpalískHorné Saliby a Diakovce.Obec Dolný ChotárObec Dolný Chotár je najmenšou obcou v obvode Galanta, má 224obyvateľov a rozloha katastra je 1388 ha. Obec leží pri rieke Čierna Voda.Obec bola do roku 1957 pričlenená k obci Dolné Saliby. V roku 1970 bolaspojená s obcou Kráľov Brod a v roku 1991 sa Dolný Chotár osamostatnil. Vminulosti ohrozovali obec časté záplavy, v dôsledku ktorých bolo potrebnékaždý rok stavať nové hrádze. V uplynulých rokoch bol v obci vybudovaný verejnývodovod a bola vykonaná rekonštrukcia verejného osvetlenia. Svoje zastúpenie v obci máaj základná škola a materská škola. Turistov, ktorí sa rozhodnú navštíviť Dolný Chotár,očaria najmä prírodné krásy v okolí vodného toku Čierna voda.Obec GáňObec Gáň má 650 obyvateľov, rozloha katastra je 626 ha. Prvápísomná zmienka o obci je z roku 1113. Obec bola majetkom zoborskéhoopátstva. V obci je rímskokatolícky kostol Svätej rodiny z 12. storočia. Je toranorománska stavba. V roku 1735 bol kostol prestavaný v barokovom slohu.Dôležitým medzníkom pre vývoj obce bol 1. november 1881, kedy sa začalaželezničná premávka na trati Galanta – Sereď. Železnica poskytla v nasledujúcichdesaťročiach mnohým obyvateľom Gáne živobytie. Obce Gáň a Brakoň sa v roku 1957zlúčili a vytvorili spoločnú obec Brakoňská Gáň. Od roku 1960 sa však používa pre obecnázov Gáň. V roku 1947 bol v obci postavený prvý kultúrny dom v okrese Galanta. Vnasledujúcich rokoch bol vybudovaný športový areál, materská škola, dom smútku, budovaobecného úradu a ďalšie novostavby.Obec Horné SalibyObec Horné Saliby má 3124 obyvateľov a rozloha katastra je 3484ha. Obec leží 8 km južne od obvodného mesta Galanta na Podunajskejnížine, na oboch stranách rieky Dudváh. Bola a je aj v súčasnostipoľnohospodárskou dedinou. Obec má obrovský potenciál pre rozvojcestovného ruchu a turistiky. Na území obce medzi okresnými mestamiGalanta a Šaľa sa totiž nachádza termálne kúpalisko, ktoré môže v budúcnosti11

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------poľnohospodársku dedinu pretvoriť na turistické stredisko. S týmto zámerom sa v roku2000 začalo s ozdravovaním areálu termálneho kúpaliska. Vybudovali sa tu chatové osady,uskutočnila sa výstavba nových bazénov a vodného tobogánu, v ktorom sa postupnepokračuje.Obec Horné Saliby bola osídlená už v neolite. Vykopávky na území obcedokumentujú existenciu osídlenia z obdobia lengyelskej kultúry. Po páde Veľkomoravskejríše v 10. storočí osídlili toto územie Maďari. V spisoch pozemkov pannonhalmskéhoopátstva sa obec uvádza pod názvom ZELE a v r. 1237 - 1240 spolu s Dolnými Salibamiako UTRAQUE ZELI, čiže "Oboje Saliby". Patrila ku kláštoru na Panonskej hore. V roku1523 dostala výsadnú listinu, ale na mesto sa nevyvinula. V 16. storočí patrila obecThurzovcom a Báthoriovcom, v 17.storčí sa ako súčasť šintavského panstva dostáva do rúkEszterházyovcom. Po roku 1817 je súčasťou Čeklínskeho panstva. Pomenovanie obcepochádza azda od zemepánov zo 14. storočia. V r.1324 sa spomína Coradus de ZYLI/Szeli/.Obec HosteObec Hoste má 502 obyvateľov a rozloha katastra je 448 ha. Osadaniekedy uvádzaná aj ako villa Gest, patrila pôvodne Bratislavskému hradu.Bola kráľovským majetkom. Už kráľovi Bellovi III. radcovia poradili, aby siponechal pôdu i roľníkov a nedával ich šľachte. Roľníci nebudú pracovať prešľachtu, ale prinesú svoje výrobky priamo na hrad. Aby mal vždy všetkopripravené, keď navštívi hrad, určil, kto bude mať aké povinnosti, služby. Medzitým títoslužobníci žili vo svojich dedinách a obrábali pôdu, ktorú za službu dostali. Keď bolo treba,prišli na hrad poslúžiť kráľovi. Takýmto služobníkom, nazývaným jobagióni, dal kráľ ajpôdu v Gesti. Zachovali sa ich mená: Bacha, Kotov a Jakob. Ďalej je známe, že ešte predrokom 1231 obsadil či vlastnil v Gesti 160 jutár pôdy komes (kráľovský úradník) Šebeš.Bol to predok neskorších grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Vzhľadom k tomu, žearcheologické nálezy sú nielen od praveku, ale ešte aj z 12. - 14. storočia nášho letopočtu,časovo prekrývajú miesto terajšieho osídlenia. Je možné, že istý čas bol chotár obcesúčasne osídlený na viacerých miestach. Terajšie osídlenie sa začalo v strede hornéhokonca na pravej strane od kostola, pokračovalo smerom ku kostolu, potom prešlo naprotiľahlú stranu. Najstarší zachovaný písomný doklad o Gesti je z roku 1231. Vyplýva to zlistiny vydanej Ostrihomskou kapitulou ako hodnoverným miestom.Obec JánovceObec Jánovce má 440 obyvateľov a rozloha katastra je 359 ha. Obecleží v Podunajskej nížine medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom. Bolazaložená v roku 1792 osídlením poddanských rodín na majeri Jánosháza,patriacom rodine Pálffyovcov, v chotári obce Veľké Úľany. V roku 1828mala 19 domov a 136 obyvateľov. Najstaršia známa pečať obce s rukopisomMÁTYUSFÖLDI JÁNOSHÁZ KÖZSÉGE (Pečať obce Jánosháza z Matúšovej zeme)pochádza z 19. storočia. Pečatný obraz - tri stuhou previazané klasy a kosák - svedčí opoľnohospodárskom charaktere krajiny.Obyvatelia obce v minulých desaťročiach pracovali v poľnohospodárstve a vpriemyselných podnikoch okolitých miest. V nedávnej minulosti bolo vybudované športovéihrisko, v 70-tych rokoch budova obecného úradu, v ktorej sa nachádza aj materská škola.Výučba v základnej škole prvého stupňa sa obnovila v roku 1992. Za účelom zabezpečenia12

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------štandardnej životnej úrovne obyvateľov bola v roku 1998 realizovaná plynofikácia obce a vroku 1999 oprava miestnych komunikácií. O rozvoji obce svedčia aj nové rodinné domy,postavené v uplynulých rokoch.Obec JelkaObec Jelka má 3902 obyvateľov a rozloha katastra je 3265 ha.Kataster dnešnej obce vznikol z viacerých samostatných usadlostí a obcí.Názov obce po sa prvýkrát spomína v kráľovskej darovacej listine z r. 1197 vpodobe ILKA (listina kráľa Béla IV. z roku 1239 spomína tri obce s názvomIlka, ktoré patrili pod Bratislavský hrad). V roku 1256 Berenius de Ilka, z r.1291 Iolka a Jelka, začiatkom 14. st. sa obec nazývala Harmathely. V r. 1298 sa v chotáriobce spomína usadlosť Kisa a v r. 1304 ďalšia usadlosť Lakkoz. Od r. 1343 je majetkombudínskych klarisiek. V zozname vyberačov pápežských desiatkov sa obec objavila aj vpodobe Jozsa Jocza. V r. 1355 sa obec spomína pod názvom Harmathely – Jóka, v listináchokolo r. 1500 v podobe Oralja – puszta. V neskorších listinách sa spomínajú tri obce a trinázvy: Kis Jóka, Nagy Jóka a Újhely Jóka.Najvýznamnejším turistickým potenciálom v obci je vodný kolový mlyn, ktorý stojív prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastriobce v dĺžke asi 23 km. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť r. 1906 a pracoval do apríla1951. Obnovený mlyn je v súčasnosti sprístupnený verejnosti a od roku 1983 zaevidovanýv Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku.Obec KajalObec Kajal má 1453 obyvateľov a rozloha katastra je 1309 ha. Obecsa nachádza v povodí Váhu. Cez územie obce pretekajú Gorazdovský kanál,Kajalský kanál a Derňa. Gorazdovský a Kajalský kanál sú odvodňovaciekanály Váhu, ktoré ústia do Derne a tá ústi potom do Dudváhu. Prvá písomnázmienka o obci je z roku 1297 a odvtedy obec zažila pestrú históriu, ktorouboli poznačené hlavne udalosti celého regiónu. Vojny a prírodné katastrofy viackrátpoznačili aj obec Kajal. V súčasnosti je tu čulý kultúrno-spoločenský život, čo spestrujútunajší obyvatelia, podnikatelia a miestne spoločenské organizácie.Obec KošútyObec Košúty má 1500 obyvateľov a rozloha katastra je 1472 ha.Obec leží 5 km juhozápadne od Galanty, na vedľajšej ceste medziSládkovičovom a Čiernym Brodom. Chotár obce bol osídlený už vdávnoveku. Dôkazom najstaršieho osídlenia je neolitické sídlisko. Prvápísomná zmienka je z roku 1138 v kráľovskej listine Vojtecha II. ako WillaQusout. Neskôr dedina patrila miestnym zemepánom, ale usadzovali sa tu zemania zokolitých obcí. Obec za tureckých nájazdov veľa trpela a bola viackrát vyrabovaná. Dedinazapísaná pod menom Kosúti, patrila do ejáletu Nové Zámky, náhije Šaľa a sadžaku NovéZámky. Košúty boli osídlené a časť sa stala majetkom Eszterházyovcov. Obyvateľstvoobce sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V 18. a 19. storočí tu bol rozšírený chov oviec. Pozrušení poddanstva mohli na vlastnej pôde hospodáriť viaceré rodiny, ktoré sa už vlastneani neodlišovali od drobných zemanov. Relatívne pokojný život v obci neskôr rušili hlavnerôzne epidémie a prírodné katastrofy. Veľký význam mal rok 1867 keď bol založenýcukrovar. Ten v okolí získal majetky, kde zavádzal najmodernejšie spôsoby pestovania13

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------poľnohospodárskych plodín, hlavne cukrovej repy. V tejto poľnohospodárskej obci žiloviacero remeselníkov /obuvník, krajčír, remenár, kováč, holič, pekár mäsiar, krčmár, murára stolár/. Na prelome 19. a 20. storočia bola zriadená žandárska stanica. V súčasnosti sa tu,aj napriek tomu, že sa vedenie obce sústavne borí s nedostatkom financií, úspešne rozvíjasúkromné podnikanie, stavajú sa nové budovy a rodinné domy a zlepšuje sa celkový vzhľadobce.Obec Kráľov BrodObec Kráľov Brod má 1183 obyvateľov a rozloha katastra je 2367 ha.Terajšia obec Kráľov Brod vznikla novším osídlením poddaných z okolitýchdedín na majeri panstva Šaľa, nachádzajúcom sa v chotári Tešedíkova vrokoch 1785 – 87. Na území obce jestvovala v stredoveku obec SvätýMichal, ktorá bola na rozhraní 15. a 16. storočia zničená a opustená. Prvápísomná zmienka o obci je z roku 1252. V oficiálnych kráľovských dokumentoch saobjavila v roku 1334. Nové osídlenie svoj názov Kráľov Brod /Királyrév/ dostalo podľatamojšieho brodu na Čiernej vode. Obec sa priebehu 18. storočia úplne osamostatnila, očom svedčí aj najstaršia pečať obce, ktorá je v kruhopise označená rokom 1787. Pečatnýobraz vyjadruje poľnohospodársky charakter obce. Táto pečať sa používala až do druhejpolovice 19. storočia. V roku 1828 v Kráľovom Brode bolo 82 domov a 596 obyvateľov.Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 90. rokoch 20. storočia bola v obcivybudovaná technická infraštruktúra. V súčasnosti tu pôsobí viac súkromnýchpodnikateľov, ktorí sa zaoberajú najmä poľnohospodárskou výrobou. Podnikateľská sféra vobci je zastúpená s viacerým druhom služieb. K obci sú administratívne pričlenené miestnečasti Slovenské Pole a Máčonáš.Obec Malá MačaObec Malá Mača má 595 obyvateľov a kataster má celkovú rozlohu797,42 ha. Chotár má nížinný charakter, s minimálnou lesnatosťou (1,9 %)a intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Cez obec pretekajú malé riekyDudváh a Gidra a nachádzajú sa tu aj dve malé jazerá. Napriek výraznýmľudským zásahom zachovali sa tu také prírodné hodnoty, vďaka ktorým jeúzemie obce zaradené do systému NATURA 2000 – vtáčie územie. Prvá písomná zmienkao obci sa datuje na rok 1326. Pod menom Mached bola spomínaná na krajinskompalatínskom zhromaždení dňa 4. januára 1412. Prvé kroky k zlúčeniu obcí Sládkovičovoa Malá Mača sa uskutočnili v roku 1979 a od 1.1.1986 boli spojené obce Malá Mačaa Sládkovičovo so spoločným názvom Sládkovičovo. V decembri 2002 sa komunálnymivoľbami obec Malá Mača stala samostatnou obcou.Obec MatúškovoObec Matúškovo má 1950 obyvateľov a kataster má celkovú rozlohu1402 ha. Matúškovo leží v blízkosti rieky Váh, v susedstve okresného mestaGalanta. Táto riečna usadenina zo štvrtohôr neprevyšuje úroveň terénuPodunajskej roviny viac ako o 2 – 3 metre. V dávnejších dobách častoohrozovali ľudské osídlenia záplavy rieky Váh. Cez obec tečie potok Šárd.Skoré osídlenie tohto územia človekom dokazuje cintorín s ľudskými kosťami z dobybronzovej, odkrytý v 50-tych rokoch 20. storočia. Z hrobov boli vyzdvihnuté svojrázneremeselnícke výrobky z doby bronzovej. Stopy po osídlení v stredoveku potvrdzujú14

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------staroslovanské popolnicové hroby a vecné nálezy pochádzajúce z 10. storočia. Možnopredpokladať, že katastrálny názov Pohanský cintorín sa tiež datuje do tohto obdobia. Užniekoľko storočí považujú obyvatelia obce toto nálezisko aj za pohrebné miesto panovníkaTaksonya, po ktorom bola obec pomenovaná. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza vpopise diakovského chotára v listine z roku 1138, v ktorej sa obec Matúškovo spomína akopozemok bratislavského hradného ľudu „ terra civilium Posoniensium de villa locsun“.Obec bola od 1. 1. 1971 bez súhlasu občanov administratívne pričlenená ku Galante a ažkoncom roku 1990 získala späť svoju samostatnosť.Obec MostováObec Kráľov Brod má 1600 obyvateľov a rozloha katastra je 2500 ha.Obec sa nachádza na ostrove medzi dvoma ramenami Dudváhu asi 8 kmjuhozápadne od Galanty. Prevažne poľnohospodárska obec má výhodnúpolohu pri hlavnej ceste medzi mestami Galanta a Dunajská Streda. Prvázmienka o obci je z roku 1245 ako Curty, ktorá vznikla pri obchôdzkechotára dediny Nyék (dnes Čierna Voda). Obec bola pôvodne majetkom hradu Bratislava.Na začiatku 14. stor. bola obec majetkom Matúša Čáka. V dobových listinách sa spomínajúaj samostatné obce Kürt a Német Kürt. Od r. 1491 sa obec spomína ako majetok hradnéhopanstva Šintava. V r. 1624 prešiel Kürt do majetku Eszterházyovcov, sídliacich v mesteGalanta. V obci Kürt sa stal v polovici 17. stor. zemepánom Lőrinc Szécsényi. V r. 1817 sačeklísky veľkostatok rozdelil na tri časti. Kürt pripadla k panstvu Tallós (dnesTomášikovo). Elek Fényes v r. 1831 píše o obci ako Hidas Kürt. Po r. 1919 sa Hidaskürtstal súčasťou novovzniknutej I. ČSR a jeho meno bolo poslovenčené na Mostová Kert.Obec PataObec Pata má 3041 obyvateľov a rozloha katastra je 1760 ha. Obecleží na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny, 9 km východne odmesta Sereď v tesnej blízkosti štvorprúdovej komunikácie E58 Trnava –Nitra, vo vzdialenosti 25 km od Trnavy a Nitry. Obec má cestné pripojeniena Šaľu, Hlohovec, Nitru, Sereď. Najstaršia zmienka o obci pochádza z roku1156, keď sa obec spomína pod názvom PTA. V nasledujúcom storočí už vystupuje podnázvom PATHA (1252). História samotnej obce nie je dosiaľ spoľahlivo a komplexnepreskúmaná. Isté je, že patrila ku kráľovským majetkom a bola súčasťou Šintavskéhopanstva. Obyvatelia obce sa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu osobitnevinohradníctvu. Z remesiel sa najviac spomína tkáčstvo. V r. 1950 sa obec rýchlorozrastala, nastal rozvoj poľnohospodárskej výroby. Začali sa stavať domy, cesty. Rozvojobce pokračuje aj v súčasnosti.Obec Pusté SadyObec Pusté Sady má 610 obyvateľov a rozloha katastra je 803 ha.Obec je listinne doložená v roku 1352 pod názvom Kyurth ako obeckráľovských trubačov. Patrila hradu Šintava, v 16. storočí ju vlastnili rodinyThurzovcov, Illésházyovcov. Esterházyovci ju v roku 1817 začlenili dočeklískeho panstva. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom avinohradníctvom. Najstaršia známa pečať Pustých Sadov pochádza z roku 1714.Dominanta obce, rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v roku 1970.15

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Kaplnka Panny Márie pochádza z roku 1850. V posledných desaťročiach bola v obcivybudovaná materská škola, kultúrny dom, dom smútku, futbalové ihrisko, šatne prešportovcov a obecný vodovod.Obec Pusté ÚľanyPočet obyvateľov obce Pusté Úľany je 1559 a rozloha katastra je2454 ha. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1301. V roku 1221sa obec uvádza pod názvom Villa FUDEMUS, kráľovský majetok. V obdobífeudalizmu boli majiteľmi obce viaceré zemianske rodiny ako napríkladrodina Maholányiovcov, Spácsayovcov, Ambrovci, Farkasovci, aleboBaloghovci. Obyvatelia obce boli zameraní prevažne na poľnohospodárstvo. V roku 1919bol v obci založený futbalový klub. Nachádza sa tu aj 18 triedna základná škola.Obec ŠalgočkaObec Šalgočka má 432 obyvateľov a rozloha katastra je 469 ha. Obecje najsevernejšou obcou okresu Galanta a má typický poľnohospodárskykolorit. Leží na západnom okraji Nitrianskej pahorkatiny v plytkej dolinkepotoku Jác. Nadmorská výška stredu obce má 150 m a chotár obce má 140 až200 m. Na svahoch sa pestuje vinič a ovocné stromy. Prvá písomná zmienkao obci bola ešte z roku 1248 v Zoborskej listine. V roku 1350 sa ako zemepán uvádzaMikuláš, syn Pavla Čorbu zo Šalgočky. V 16.storočí bol majiteľom obce Michal Šalgay.Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. Známe sú rodiny Davidovcov, Dezasseovcov,Šándorovcov, Appelovcov a Dessewffyovcov. V 19.storočí sa ako zemepáni uvádzajú: grófAntom Dezasse a syn (1825), gróf Rudolf Sándor zo Slavnice (1837) i Jozef, Karol aGustáv Appelovci (1857). Z Appelovcov bol najznámejší Gustáv. Tento poprednýpoľnohospodársky odborník preslávil Šalgočku chovom ušľachtilých arabskýchplnokrvných koni, bernského plemena hovädzieho dobytka, ale aj chovom oviec Merino.Podľa súpisu z roku 1869 tu choval 32 koní a 400 šľachtených oviec.Obec ŠintavaObec Šintava má 1687 obyvateľov a rozloha katastra je 1279 ha.Obec leží na ľavom brehu rieky Váh, v severnej časti okresu Galanta. Terénobce ako aj chotár je pomerne členitý. Okolie Šintavy na nive Váhu a naNitrianskej pahorkatine je jednou z najúrodnejších oblastí Slovenska. Sú tupriaznivé podmienky na pestovanie obilia, kukurice, cukrovej repy a ovocia.Oblasť od Šintavy po Hlohovec je jedna z vinohradníckych oblastí Slovenska. Šintavskévinohradníctvo má niekoľko storočnú tradíciu. Kvalitné víno sa dodávalo aj na dvor kráľaŽigmunda Luxemburského.Prvý písomný záznam o Šintave je z roku 1042, kedy sa Peter Orseola, následníkŠtefana I., spojil s nemeckým cisárom Henrichom III. Spolu zorganizovali výpravu protiuhorskej šľachte, ktorá v roku 1041 povstala proti Petrovi pod vedením palatína SamuelaAba. Dobyli Bratislavu, celé Považie, hrady Šintavu, Hlohovec, Banu a dostali sa až poHron. Šintava patrí medzi najstaršie známe lokality na Slovensku spomínané vstredovekých kronikách a listinách. Za svoj význam vďačí svojej polohe umožňujúcejprechod cez rieku Váh. Váh bol v minulosti veľmi vodnatou riekou, ktorá vo svojom16

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------dolnom toku často meandrovala, čo sťažovalo prechod cez ňu. Je preto zrejmé, že miestoumožňujúce prebrodenie rieky pútalo pozornosť z hľadiska obchodného i vojenského.Svedčí o tom sídlisko z doby železnej, ako aj veľkomoravské hradisko, chrániace prechodcez Váh, základ neskoršieho stredovekého vodného hradu. Dôležitá je aj skutočnosť, že všintavskom brode sa pretínali dve veľmi významné stredoveké cesty, a to takzvaná Českácesta vedúca z Ostrihomu cez Trnavu do Čiech a druhá cesta vedúca z Bratislavy do Nitry.Za dlhé stáročia existencie hradu a obce sa vyskytovali viaceré varianty ich názvu. Hociprvá zmienka o hrade je z roku 1042, najstarším zachovaným názvom hradu je názov"Sempte", spomínaný v listine z roku 1074 popisujúcej trasu nemeckého cisára HenrichaIV., ktorý v spore o uhorský trón podporil Šalamúna, syna uhorského kráľa Ondreja I., protikniežaťu Gejzovi, ktorý sídlil v Nitre.Obec ŠoporňaObec Šoporňa má 4122 obyvateľov a rozloha katastra je 3122 ha.Obec sa nachádza na úrodnej rovine, leží na ľavom brehu rieky Váh, naktorej je pri obci vybudované vodné dielo KRÁĽOVÁ. Z histórie sazachovali prekrásne ľudové kroje. Život a prácu našich predkov oživujúšikovné ruky žien „Šopornianskou výšivkou“, ktorá je známa aj v zahraničí. Šoporňa jetypická západoslovenská dedina rozprestierajúca sa asi sedem kilometrov južne od Seredepopri ceste smerujúcej do Šale. Do katastrálneho územia obce Šoporňa patrí aj majerŠtrkovec. Neďaleko obce tečie rieka Váh.Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1251 pod názvom SUPURNI.V roku 1411 už v dokumentoch nesie názov SOPORNY a v r. 1420 SOPORNOK. V roku1787 sa spomína ako mestečko s 295 domami a takmer 2 000 obyvateľmi. Vznik vlastnejadministratívnej činnosti obce a jej samosprávneho postavenia je zo 17. storočia,zachovaním pečate obce. V pečati je zachovaný symbol — postava Panny Máries dieťaťom v náručí, žezlom v ľavej ruke a nápisom SOPORNA.Obec TomášikovoObec Tomášikovo má 1572 obyvateľov a rozloha katastra je 2113 ha.Obec leží na nive riečky Čierna voda, ktorá tečie východne od obce, asi vstrede 30 km dlhej spojovacej cesty Dunajská Streda – Galanta. V chotáriobce ležia majere Pasienka a Jegenyés. Obec vznikla na rozhraní 15. a 16.storočia. V roku 1760 tu dal gróf František Eszterházy postaviť barokovoklasicistickýkaštieľ, v ktorom v roku 1763 Mária Terézia založila prvý štátny sirotinec vUhorsku. Podľa pôvodných pomerov a aj podľa niektorých zachovaných priezvisk jepravdepodobné, že v prvej osade žili rybári, rakári a poľovníci. Na starej pečati obce jeplávajúci čln, na ňom veslo a harpúna, nad ním sú tri malé ruže. Stredná z nich vyrastá zosrdca. S miestnou ľudovou tradíciou sa predpokladá, že obec dostala meno podľapriezviska prvého tunajšieho rybára Táloša. Na ľavom brehu Malého Dunaja, asi 2 km odTomášikova, stojí vodný kolový mlyn – Maticza. Postavil ho v r. 1893 Ján Maticza. Jehorovnomenný vnuk prevádzkoval mlyn do r. 1960. Časť rieky pri mlyne je dnes obľúbenýmmiestom rekreácie a kúpania miestnych občanov a návštevníkov obce.17

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec TopoľnicaObec Topoľnica má 836 obyvateľov a rozloha katastra je 1014 ha.Obec má veľmi výhodnú polohu. Cez obec vedie hlavná železničná traťŠtúrovo – Bratislava. Autobusová doprava je zameraná na prepravu žiakovdo škôl. V obci je základná škola, materská škôlka, obecný úrad a kultúrnydom. Sú tu vybudované siete vodovodu a plynu, je tu postavená čistička odpadových vôd(ČOV) a kanalizačná sieť.Prvá písomná zmienka o obci je doložená v Zoborskej listine z roku 1113 akoNarias. Názov obce sa odvodzuje z maďarského slova nyárfa – topoľ. V 16. storočí savyskytuje v spojení Toós – Nyárasd – Jazerná Topoľnica. Obec patrila zemepánskymrodinám Méreyovcom (1533), Balassyovcom (1646), Baranyayovcom (1646) a časťpanstvu Hody už od 13. storočia. K obci Topoľnica patrí aj osada Pálovce, ktorá bolasúčasťou šintavského panstva. Osada do roku 1955 patrila k Matuškovu. Najstarší odtlačokobecnej pečate je z roku 1704. Mladšia pečať obce je z konca 18. storočia. Zobrazuje lemeša čerieslo a z pravej strany halúzku topoľa, od ktorej sa odvodzuje názov obce – Topoľnica.Obec TrsticeObec Trstice má 3753 obyvateľov a rozloha katastra je 2026 ha. Obecleží v strednej časti Podunajskej nížiny, na západnej strane dediny tečie riekaMalý Dunaj, kým na severe a východe Čierna Voda.Obec sa prvýkrát spomína v podobe Nagysuegh v 1634. Obyvateliaobce sa zamestnávali najmä povozníctvom, no popri tom však obrábali ajpolia a lúky. V 19. storočí splavnosť rieky Malý Dunaj umožnila prepravu tovaru nalodiach. Povozníci z obce vozili tovar do rôznych miest ako napríklad do Komárna, Serede,Trnavy, Váhoviec a do obcí Žitného ostrova. Od 18. storočia sa obyvatelia zamestnávali ajrozvozom soli zo soľného skladu, ktorý sa nachádzal v osade Kose. Rozmáhal sa aj chovdobytka. Svedčia o tom aj zachované pečate obce z roku 1671 a z 19. storočia, ktorézobrazujú kravu s teľaťom. Najmä v posledných desaťročiach začala obec napredovať arozvíjať sa. Priaznivé podmienky podnietili výstavbu nových rodinných domov a vytvorilisa aj dobré podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít.Obec VáhovceObec Váhovce má 2041 obyvateľov a rozloha katastra je 1600 ha.Chotár obce sa v prevažujúcej časti rozprestiera na agradačnom valepravobrežia Váhu, dnes už vodného diela Kráľová. Obec leží v tesnej blízkostiVáhu, ktorý je tu krajinotvorným a genetickým prvkom územia.Najstaršia zachovaná listina, v ktorej nachádzame meno Váhoviec vpísomnej forme, je z roku 1259 a bola vydaná na ostrove Csepel (Maďarsko). Najstaršiapečať Váhoviec, ktorú poznáme, je z roku 1689. V minulosti hrala v živote dedinyvýznamnú úlohu rieka Váh. Obec prešla od počiatkov veľkými historickými zmenami.Musela sa potrápiť s rôznymi hospodárskymi a sociálnymi ťažkosťami. V 19. storočí malavysoký počet obyvateľov a aj z hospodárskeho hľadiska dosiahla značné úspechy.18

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Veľká MačaObec Veľká Mača má 2540 obyvateľov a jej rozloha je 1481ha. Vrokoch 1952 – 57 bolo na území obce objavené staromaďarské pohrebiskozo začiatku 10. storočia pozostávajúce zo 48 hrobov. Obec sa prvýkrátspomína v listine z 10. augusta 1326 pod názvom Mached. Neskoršie sanázov obce vyskytuje v mnohých písomnostiach ako Mached, Beke Mached(1326), Machid (1390), alebo Nagmached (1473). Od roku 1642 bola obec majetkomrodiny Eszterházyovcov. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, noneskôr nastal aj rozvoj remesiel. Veľká Mača je známa svojim pôvodným kostolíkom zo14. storočia, ktorý bol súčasťou farnosti, ku ktorej patrili i filiálky Abrahám a Gest (Hoste).Nedávno bola v obci vybudovaná nová základná škola, materská škola, telocvičňa a ďalšienovostavby. Obec žije pestrým kultúrno-spoločenským životom.Obec Veľké ÚľanyObec Veľké Úľany má 4200 obyvateľov a rozloha katastra je 3100ha. Obec leží medzi Malým Dunajom a Čiernou Vodou, 15 kmjuhovýchodne od Senca a 12 km juhozápadne od Galanty pri štátnej cestemedzi Bratislavou a Nitrou.Chotár obce bol osídlený od pradávna. Dokazuje to množstvoarcheologických nálezov. Najstaršie osídlenie je z mladšej doby hallštatskej a dokazuje homohylník kalenderberskej kultúry. Obec sa po prvýkrát spomína r.1221 v podobe Fudemusa bola majetkom hradu Bratislava, neskôr panstva Bratislava. R.1422 sa obec v listináchspomína ako Wyfedenes. Pápežskí vyberači desiatkov ju zasa zaznačili ako Fedemus. 11.decembra 1445 sa stal tunajším zemepánom Valentín Temesközy. V rokoch 1490 - 1505obec viackrát vydrancovali vojaci cisára Maximiliána I. V obci sa nachádza významnákultúrna pamiatka kalvária, ktorá predstavuje ojedinelý typ súboru stavieb a výtvarnýchprvkov z druhej polovice 18. storočia. Súčasťou kalvárie je kaplnka, ktorá bola postavená vrokoch 1750 – 56. Ďalej sa tu nachádza aj kamenný kríž s korpusom a barokové sochyPanny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Obec je známa aj rímskokatolíckym kostolom sv.Michala archanjela, ktorý bol dostavaný v roku 1670. Pôvodne ide o renesančnú stavbu sbarokovou úpravou. V roku 1973 bolo pri Veľkých Úľanoch vybudované kúpalisko ModráPerla. Je to komplex kúpalísk za dnešným futbalovým ihriskom, v blízkosti sa nachádzasauna, na ihrisku ubytovacie a stravovacie možnosti pre 40 turistov. V lesoparku obce sanachádza dostihová dráha, kde sa okrem jazdeckých pretekov každoročne konajú aj terénnedostihy chrtov.Obec Veľký GrobObec Veľký Grob má 1263 obyvateľov a rozloha katastra je 2354 ha.Obec bola osídlená ľuďmi už v neolite – sídlisko volútovej, želiezovskej alengyelskej kultúry. Taktiež sa našli pozostatky keltskej osady z 2. – 3. stor.a osady z Veľkomoravského obdobia 8. – 10. storočia. Prvá písomnázmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku1301.Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadnícinásledkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojúrskeho panstva,19

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci. Pôvodné obyvateľstvo sa venovalopoľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo. PredI. svetovou vojnou bol Veľký Grob známym výšivkárskym strediskom. Ešte koncom 19. azačiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk podkomínmi. V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách,pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho,chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu.Posledná z ľudových umelkýň, Katarína Brinzová zomrela v roku 1976, jej maľovky sanachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úraduvo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad azdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995. Vkatastrálnom území obce sa nachádzajú štyri rašeliniská s možnosťou rybárskeho vyžitia.Obec Vinohrady nad VáhomObec Vinohrady nad Váhom má 1518 obyvateľov a rozloha katastraje 1027 ha. Obec sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v severnej častiokresu Galanta. Svahy sú vhodné na pestovanie viniča a rozvojvinohradníctva. Západná časť chotára je na ľavobrežnej širokej niveVáhu, východná časť v miernej pahorkatine s mocnou pokrývkou spraší. Okremlužných lesíkov na nive Váhu je chotár odlesnený.Minulosť obce je pomerne skromná. Mnohé jej osudy sú úzko späté s neďalekouŠintavou. Historickým faktom však zostáva, že obec vznikla až v roku 1958. Až do roku1958 patrila do katastrálneho územia Šintava a mala názov Šintavské Vinohrady. Pôvodnánajstaršia časť pod menom Svätá Chrasť sa spomína už v starej zoborskej listine z 11.storočia. Symbolom tejto obce je erb, ktorý tvorí vinič s dvoma strapcami hrozna.Dominantou dediny je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie zo 17.storočia so vzácnymi drevenými oltármi. Kaplnka sv. Urbana z roku 1728 sa nachádza nahornom konci obce. Vinohrady nad Váhom sú aj pútnickým miestom. V chotári obceVinohrady nad Váhom sa nachádza štátna prírodná rezervácia – pôvodný dubový lesDubník, ktorá je chránená od roku 1954. Nachádza sa v nej hniezdište výrika obyčajného.Les má výmeru cca 20 ha. Okolie láka návštevníkov výbornými podmienkami pre turistikua vodné športy.Obec VozokanyObec Vozokany má 1114 obyvateľov a rozloha katastra je 1259ha.Obec leží v nadmorskej výške 114 až 118 m pri rieke Čierna voda, ktorápreteká dedinou. Chotár je rovina, ktorá je okrem lužných lesov pri Čiernejvode odlesnená lužnými černozemnými pôdami. Obyvatelia obce sa vminulosti zaoberali okrem poľnohospodárstva aj rybárstvom apoľovníctvom.Prvá písomná správa o obci je až z roku 1297, keď obec bola už známou lokalitou.Uvedený rok teda rozhodne nie je rokom založenia. Názov obce pochádza z rodovéhonázvu Wezeken. Slovo Wezeken pravdepodobne pochádza z tureckého slova bezäkän, čoznamená „malú ozdobu“. Existujú názory, že názov obce Vozokany sa odvodzuje od20

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------slovanského slova voz. O najstarších dejinách obce vieme pomerne málo. Už začiatkom 15.storočia patrila k Šintavskému hradu a v polovici 16. storočia sa dostala do rúkThurzovcov. K výraznej zmene došlo, keď obec získali Eszterházyovci, ktorí podporovalimiestne hospodárenie rôznymi úľavami.Obec Zemianske SadyObec Zemianske Sady má 871 obyvateľov a rozloha katastra je 805ha. Obec sa nachádza v severnej časti okresu Galanta na pokraji NitrianskejPahorkatiny. Prvá zmienka o obci je z roku 1156. Bolo to sídlo trubačovŠintavského hradu. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.V tej dobe pôdu vlastnili zemania a najväčšiu výmeru mal veľkostatkár Schwarcz, ktorýpestoval vinič a tabak. Zásluhu mal aj na otvorení najväčšej tabakovej sušiarne v Európe vroku 1935. V obecnom erbe sa nachádzajú symboly vinohradníctva a poľnohospodárstva(vinohradnícky nôž, lemeš, strapec hrozna).1.1 Socio-ekonomická analýza regiónu1.1.1 Obyvateľstvo a jeho štruktúraDemografiaPočet obyvateľov v obvode Galanta v roku 2004 bol 94 936, čo predstavuje hustotuobyvateľstva 147 obyvateľov / km 2 . Najviac obyvateľov majú mestá Sereď (17 560obyvateľov) a Galanta (16 365 obyvateľov). Región charakterizujú hlavne obce od 1000 do2000 obyvateľov (celkom je 16 obcí), ale významné je aj zastúpenie obcí pod 1000obyvateľov (celkom je 9 obcí). V regióne sú ďalej dve obce s počtom obyvateľov od 2000do 3000 a 6 obcí a jedno mesto (Sládkovičovo) nad 3000 obyvateľov.Na základe údajov Štatistického úradu SR vývoj počtu obyvateľov od roku 1970 doroku 2004 mal stúpajúcu tendenciu (tabuľka 1.1.1, graf 1.1.1), za viac ako 30 rokov početobyvateľov rástol cca o 7%. Vývoj počtu obyvateľstva od roku 1996 do roku 2004 (tabuľka1.1.2, graf 1.1.2) – okrem rokov 2001 a 2002 – mal taktiež stúpajúcu tendenciu, za 9 rokovrástol takmer o 1000 obyvateľov. Podľa predbežných údajov tento trend bude pokračovaťaj naďalej kvôli prisťahovaniu obyvateľstva do regiónu, a to kvôli pracovnýmpríležitostiam nových zahraničných firiem (Samsung, Jasplastik, Peugeot, JMI, atď.)usídlených v Galante, v Trnave a na okolí. Tieto firmy už v súčasnosti zamestnávajú ľudíz Východného Slovenska a zo zahraničia. Z demografického vývoja obyvateľstva podľapohlavia (graf 1.1.3) ďalej vyplýva, že podiel žien v obvode je rádovo vyšší. Z vývojupočtu obyvateľstva podľa veku (graf 1.1.4) od roku 1996 do roku 2004 je viditeľné, žepodiel predproduktívneho obyvateľstva má klesajúcu tendenciu, za 9 rokov klesol takmero 5% na 15,85%. Podiel poproduktívneho obyvateľstva má mierne stúpajúcu, resp.stagnujúcu tendenciu. Pozitívny je ale vývoj podielu produktívneho obyvateľstva, ktorý mávýrazne stúpajúcu tendenciu a za 9 rokov rástol viac ako o 3,5% na 64,75%. Zo stromuživota obyvateľov v obvode Galanta (tabuľka 1.1.3, graf 1.1.5 a 1.1.6) vyplýva, že vovekových kategóriách pod 15 rokov dochádza k výraznému poklesu populácie. Veľmizaujímavé je aj to, že okrem vekovej kategórie od 35 do 39 rokov je vo vekovýchkategóriách pod 49 rokov stále vyššie zastúpenie mužov ako žien a to aj napriek tomu, žev každom roku je vyšší počet žien. Zo stromu ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa21

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------veku (tabuľka 1.1.4, graf 1.1.7 a 1.1.8) je viditeľné výrazné zastúpenie obyvateľstva vovekových kategóriách od 20 do 49 rokov. U ekonomicky aktívnych obyvateľov majúv každej vekovej kategórii väčšie zastúpenie muži. V rámci týchto ukazovateľov bolipoužité údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001, preto už súčasnúsituáciu presne nezobrazujú .Obyvateľstvo v obvode Galanta (tabuľka 1.1.5, graf 1.1.9) tvorí 51,21%ekonomicky aktívne obyvateľstvo (z toho: 24,13% ženy), 19,85% dôchodcovia (z toho:12,50% ženy), 19,49% deti a žiaci základnej školy (z toho: 9,51% ženy) a 5,13% žiacia študenti (z toho: 2,50% ženy). Z hľadiska ekonomickej aktivity ľudí obvod Galanta spoluso západným Slovenskom má najvyšší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva na trvalobývajúcom obyvateľstve (tabuľka 1.1.6, graf 1.1.10) v porovnaní s údajmi Trnavskéhokraja, západného Slovenska a SR. Z týchto údajov ďalej vyplýva, že podiel ekonomickyaktívnych žien (47,12%) je ale najmenší v porovnaní s údajmi Trnavského kraja,Západného Slovenska a SR.Vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľov v obvode Galanta (tabuľka 1.1.7, graf1.1.11) prevláda základne vzdelanie (26,22%) a učňovské vzdelanie (25,91%). Tretiunajpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia so strednou odbornou školou s maturitou (13,12).Vysokoškolské vzdelanie má 4,52% obyvateľstva, ktoré ešte stále zaostáva za priemeromSlovenskej republiky (7,87%).Tabuľka 1.1.1: Vývoj počtu obyvateľstva od roku 1970Rok1970 1980 1991 2001 2004Počet obyvateľov 88 257 92 003 92 645 94 533 94 936Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v TrnaveGraf 1.1.1: Vývoj počtu obyvateľstva od roku 1970Vývoj počtu obyvateľov od roku 1970 v obvode Galanta(Počet obyvateľov)95 00094 00093 00092 00091 00090 00089 00088 00094 53394 93692 00392 64588 2571970 1980 1991 2001 2004Tabuľka 1.1.2: Vývoj počtu obyvateľov v obciRok Pohlavie Počet predprod. prod. poprod. predprod. prod. poprod.obyv. k31.12absolútne v %1996 Muži 45 934 19 321 57 336 17 352 20,55 60,99 18,46Ženy 48 075Spolu 94 00922

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------19971998199920002001200220032004Muži 46 118Ženy 48 300Spolu 94 418Muži 46 226Ženy 48 474Spolu 94 700Muži 46 180Ženy 48 616Spolu 94 796Muži 46 287Ženy 48 673Spolu 94 960Muži 46 078Ženy 48 466Spolu 94 544Muži 46 027Ženy 48 444Spolu 94 471Muži 46 203Ženy 48 646Spolu 94 849Muži 46 282Ženy 48 654Spolu 94 936Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v Trnave18 816 58 081 17 521 19,93 61,51 18,5618 356 58 674 17 670 19,38 61,96 18,6617 712 59 220 17 864 18,68 62,47 18,8417 130 59 795 18 035 18,04 62,97 18,9916 566 60 327 17 651 17,52 63,81 18,6715 973 60 577 17 921 16,91 64,12 18,9715 546 61 045 18 258 16,39 64,36 19,2515 047 61 470 18 419 15,85 64,75 19,40Graf 1.1.2: Vývoj počtu obyvateľstva od roku 1996Vývoj počtu obyvateľstva od roku 1996 v obvode Galanta(Počet obyvateľov)95 20095 00094 80094 60094 40094 20094 00093 80093 60093 40094 00994 4189470094 79694960945449447194 936948491996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 200423

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.1.3: Vývoj počtu obyvateľstva podľa pohlavia v obvode Galanta(Počet obyvateľov)49 00048 50048 00047 50047 00046 50046 00045 50045 00044 500Vývoj počtu obyvateľstva podľa pohlavia v obvodeGalanta48 075 48 300 48 474 48 616 4867348 466 48 44448 646 48 65445 934 46 118 46 226 46 180 46287 46 078 46 027 46 203 46 2821996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004MužiŽenyGraf 1.1.4: Vývoj počtu obyvateľstva podľa veku v obvode Galanta(%)65,0060,0055,0050,0045,0040,0035,0030,0025,0020,0015,0010,005,000,00Vývoj počtu obyvateľstva podľa veku v obvode Galanta60,99 61,51 61,96 62,47 62,97 63,81 64,12 64,36 64,7520,55 19,93 19,38 18,68 18,04 17,5216,91 16,39 15,8518,46 18,56 18,66 18,84 18,99 18,67 18,97 19,25 19,401996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004Preprod.Prod.Poprod.Tabuľka 1.1.3: Strom života obyvateľov v roku 2001Vek Muži Ženy Spolu Muži v % Ženy v % Spolu v %0-4 2 335 2 176 4 511 2,47 2,30 4,775-9 2 908 2 750 5 658 3,08 2,91 5,9910-14 3 395 3 327 6 722 3,59 3,52 7,1115-19 3 980 3 646 7 626 4,21 3,86 8,0720 - 24 4 164 3 993 8 157 4,40 4,22 8,6325 - 29 3 991 3 836 7 827 4,22 4,06 8,2830 - 34 3 375 3 273 6 648 3,57 3,46 7,0335 - 39 3 391 3 425 6 816 3,59 3,62 7,2140 - 44 3 610 3 459 7 069 3,82 3,66 7,4845 - 49 3 731 3 614 7 345 3,95 3,82 7,7750 - 54 2 974 3 100 6 074 3,15 3,28 6,4355 - 59 2 163 2 595 4 758 2,29 2,75 5,0324

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------60 - 64 1 817 2 288 4 105 1,92 2,42 4,3465 - 69 1 482 2 094 3 576 1,57 2,22 3,7870 - 74 1 169 1 911 3 080 1,24 2,02 3,2675 - 79 858 1 595 2 453 0,91 1,69 2,5980 - 84 286 652 938 0,30 0,69 0,9985+ 222 524 746 0,23 0,55 0,79Nezistený vek 220 204 424 0,23 0,22 0,45Spolu: 46 071 48 462 94 533 48,74 51,26 100,00Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 (ďalej: SODB 2001)Graf 1.1.5: Strom života obyvateľovStrom života obyvateľov v obvode GalantaNezistený vek85+80 - 8475 7970 - 7465 6960 - 6455 5950 - 5445 4940 - 4435 3930 - 3425 2920 - 2415-1910-145-90-40,450,790,992,593,263,784,344,775,035,996,437,21 7,487,777,038,288,07 8,637,110 1 2 3 4 5 6 7 8 9(%)Graf 1.1.6: Strom života obyvateľov podľa pohlaviaNezistený vek85+80 - 8475 7970 - 7465 6960 - 6455 5950 - 5445 4940 - 4435 3930 - 3425 2920 - 2415-1910-145-90-4Strom života obyvateľov v obvode Galanta podľa pohlavia0,0 0,5 1,0 1,5 2,0 2,5 3,0 3,5 4,0 4,5(%)Ženyv %Muživ %Tabuľka 1.1.4: Strom života ekonomicky aktívneho obyvateľstvaVek Muži Ženy Spolu Muži v % Ženy v % Spolu v %15 - 19 868 839 1 707 1,79 1,73 3,5320 - 29 7 042 6 673 13 715 14,55 13,79 28,3325

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------30 - 39 6 406 6 142 12 548 13,23 12,69 25,9240 - 49 6 811 6 324 13 135 14,07 13,06 27,1450 - 54 2 603 2 285 4 888 5,38 4,72 10,1055 - 59 1 615 346 1 961 3,34 0,71 4,0560 - 64 119 86 205 0,25 0,18 0,4265 + 27 25 52 0,06 0,05 0,11Nezistený vek 107 88 195 0,22 0,18 0,40Spolu: 25 598 22 808 48 406 52,88 47,12 100,00Zdroj: SODB 2001Graf 1.1.7: Strom života ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa vekuBývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa vekuNezistený vek65 +60 - 6455 - 5950 - 5440 - 4930 - 3920 - 2915 - 190,400,110,424,053,5310,1027,1425,9228,330,00 5,00 10,00 15,00 20,00 25,00 30,00(%)Graf 1.1.8: Strom života ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa veku a pohlaviaNezistený vek65 +60 - 6455 - 5950 - 5440 - 4930 - 3920 - 2915 - 19Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľapohlavia a vekuŽeny v%Muži v%0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15(%)26

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tabuľka 1.1.5: Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivityCelkovéobyvateľstvoOsobyekonomickyDôchodcovia OstatnínezávislíDeti ažiaci ZŠŽiaci aštudentiNezisteníaktívneMuži 46 071 25 598 6 952 909 9 435 2 480 697Ženy 48 462 22 808 11 816 572 8 988 2 367 1 911Spolu 94 533 48 406 18 768 1 481 18 423 4 847 2 608Muži v % 48,74 27,08 7,35 0,96 9,98 2,62 0,74Ženy v % 51,26 24,13 12,50 0,61 9,51 2,50 2,02Spolu v % 100,00 51,21 19,85 1,57 19,49 5,13 2,76Zdroj: SODB 2001Tabuľka 1.1.6: Porovnanie demografie s priemerom, kraja a SRJednotkaTrvale bývajúceobyvateľstvoPodielžien vEkonomicky aktívneobyvateľstvoPodielžien vPodielEAOSpolu Muži Ženy % Spolu Muži Ženy % v %SR 5379455 2612515 2766940 51,44 2748050 1428518 1319532 48,02 51,08Záp. 1870007 909334 960673 51,37 957578 503229 454349 47,45 51,21SlovenskoKraj 551003 268473 282530 51,28 282132 148707 133425 47,29 51,2Okres 94533 46071 48462 51,26 48406 25598 22808 47,12 51,21Zdroj: SODB 2001Graf 1.1.9: Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity(%)60,0050,0040,0030,0020,0010,000,00Býbavjúce obyvateľstvo v obvode Galanta podľa ekonomickejaktivity a podľa pohlavia51,2124,13Osobyekonomickyaktívne19,8512,50Dôchodcovia1,570,61Ostatnínezávislí19,499,51Deti a žiaciZŠ5,13 2,50 2,762,02Žiaci aštudentiNezisteníSpoluŽeny27

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.1.10: Porovnanie demografie s priemerom, kraja a SR(%)Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva na celkový počet obyvateľovPodiel EAOv %52,00 51,08 51,21 51,20 51,21 Podiel EAO51,00žien v %50,0049,0048,0047,0046,0045,0048,0247,45 47,29 47,12SR Záp. Slovensko Kraj Obvod GATabuľka 1.1.7: Najvyšší skončený stupeň školského vzdelaniaNajvyšší skončený stupeň Početškolského vzdelaniaľudíZdroj: SODB 2001Počet ľudív %Základné 24 785 26,22Učňovské (bez maturity) 24 496 25,91Stred. odb. (bez maturity) 882 0,93Úplné stred. učňovské (s maturitou) 3 713 3,93Úplné stred. odborné (s maturitou) 12 401 13,12Úplné stred. všeob. 4 377 4,63Vyššie vzdelanie 387 0,41Vysokoškolské vzdelanie 4 274 4,52Bez udania škol. vzdelania 1 037 1,10Ostatní bez školského vzdelania 263 0,28Deti do 16 rokov 17 918 18,95Celkom 94 533 100,00Graf 1.1.11: Najvyšší skončený stupeň školského vzdelaniaNajvyšší skončený stupeň školského vzdelania v obvodeGalanta(%)30,0025,0020,0015,0010,005,000,0026,22 25,910,933,9313,124,630,414,521,10 0,2818,95ZákladnéUčňovské (bez m...Stred. odb. (bez ...Úplné stred. učň...Úplné stred. odb...Úplné stred. všeob.Vyššie vzdelanieVysokoškolské v...Bez udania škol....Ostatní bez škols...Deti do 16 rokov28

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------VierovyznanieZ hľadiska vierovyznania je obvod Galanta rôznorodý (tabuľka 1.1.8, graf 1.1.12).Prevláda rímskokatolícka cirkev (78%) a ďalšiu početnejšiu skupinu tvorí evanjelickácirkev (6%). K reformovanej kresťanskej cirkvi sa hlási 1% obyvateľov a zastúpeniev ďalších náboženských spoločnostiach je pod 1%. V obvode Galanta sa 13% obyvateľstvanehlási k žiadnemu náboženskému vierovyznaniu.Tabuľka 1.1.8: Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania za rok 2001Náboženské vyznaniePočet osôbRímskokatolícka cirkev 72 765Gréckokatolícka cirkev 145Evanjelická cirkev augsburského vyznania 5 331Reformovaná kresťanská cirkev 622Evanjelická cirkev metodistická 304Apoštolská cirkev 196Kresťanské zbory 321Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 133Bez vyznania 12 545Ostatné 346Nezistené 1 825Spolu 94 533Zdroj: SODB 2001Graf 1.1.12: Štruktúra obyvateľov podľa vierovyznania za rok 2001Náboženské zloženie obyvateľov v obvode GalantaApoštolská cirkevEvanjelická cirkev Kreštanské zbory0%Reformovanákresťanská cirkev1%Náboženskámetodistická0%0%spoločnosťJehovovi svedkovia0%Evanjelická cirkevaugsburského Gréckokatolíckavyznania6%cirkev0%Bez vyznania13%Ostatné0%Nezistené2%Rímskokatolíckacirkev78%Národnosti, menšinyZ hľadiska národnostného zloženia v obvode Galanta prevládajú dve národnostnéskupiny (tabuľka 1.1.9, graf 1.1.13). Prevahu tvoria obyvatelia slovenskej národnosti(58%), ale výrazný je aj podiel obyvateľstva maďarskej národnosti (39%). Za rómskua českú národnosť sa hlási 1 – 1% obyvateľstva, ale podľa neoficiálnych odhadov rómskeobyvateľstvo tvorí viac ako 3% obyvateľstva.29

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tabuľka 1.1.9: Národnostné zloženie v roku 2001NárodnosťZdroj: SODB 2001Počet osôbSlovenská 56 213Maďarská 36 518Rómska 697Česká 505Ostatné a nezistené 600Spolu: 94 533Graf 1.1.13: Národnostné zloženie v roku 2001Národnostné zloženie obyvateľov v obvode GalantaRómska1%Česká1%Ostatné a nezistené1%Maďarská39%Slovenská58%1.1.2 BývanieVývoj počtu domového a bytového fondu mal od roku 1970 do roku 2001 stúpajúcutendenciu (tabuľka 1.1.10, graf 1.1.14), za 30 rokov vzrástol o 8296 domov a bytov.V rámci zloženia domového fondu (tabuľka 1.1.11, graf 1.1.15 a 1.1.16) je podielrodinných domov 79% a bytových domov 20%. Pre rozvoj cestovného ruchu je zaujímavýúdaj vyjadrujúci pomer obývaných a neobývaných domov a bytov. Z celkového počtu je až12% neobývaných a z toho len 8,97% využívajú ľudia na rekreáciu. Na záver môžemekonštatovať, že jeden z veľkých problémov regiónu je vysoký počet neobývaných domova bytov. Na zníženie ich počtu môže značne vplývať rozvoj cestovného ruchu na území,napr. vo forme ubytovania na súkromí.Tabuľka 1.1.10: Vývoj počtu domového a bytového fonduRok1970 1980 1991 2001Počet domov a bytov 40 677 46 056 48 490 48 973Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v Trnave30

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.1.14: Vývoj počtu domového a bytového fonduVývoj počtu domového a bytového fondu od roku 1970(Počet domov a bytov)49 00048 00047 00046 00045 00044 00043 00042 00041 00040 00048 49048 97346 05640 6771970 1980 1991 2001Tabuľka 1.1.11: Domy, byty a ukazovatele bývaniaPočetRodinnédomyBytovédomyOstatnébudovySpoluDomov spolu 22043 951 174 23168Trvale obývané domy 18901 948 130 19979Neobývané domy 3142 3 44 3189z toho určených na rekreáciu 618 0 0 618Priemerný vek domu 37 30 49Bytov spolu 22433 10041 218 32692Trvale obývané byty 19169 9660 165 28994Neobývané byty 3264 381 53 3698Domov a bytov spolu 44476 10992 392 55860Trvale obývané domy a byty 38070 10608 295 48973Neobývané domy a byty 6406 384 97 6887Zdroj: SODB 2001Graf 1.1.15: Domový a bytový fond v obvode GalantaDomový a bytový fond v obvode GalantaBytové domy20%Ostatné budovy1%Rodinné domy79%31

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.1.16: Pomer obývaných a neobývaných domov a bytov v obvode GalantaPomer obývaných a neobývaných domov a bytov v obvodeGalantaNeobývané domya byty12%Trvale obývanédomy a byty88%1.1.3 EkonomikaPriemyselPo roku 1989 prešiel priemysel regiónu výraznou reštrukturalizáciou. Podnikyzaložené v socializme väčšinou zanikli a podobný osud zastihol aj niektoré tradičnépodniky založené ešte v 19. storočí (napr. cukrovar v Sládkovičove). Vznikli však nové,predovšetkým malé a stredné podniky s domácim a zahraničným kapitálom, ktoré siv poslednom desaťročí získali stabilné miesto na trhu. Predmet činnosti je rôzny, avšak lenv minimálnej miere je založený na domácom surovinovom potenciále – napr. spracovaniepoľnohospodárskych produktov. Obrovskú zmenu znamenal príchod firmy Samsung doGalanty v roku 2002, ktorá je v dnešnej dobe už druhým najväčším exportérom Slovenska.Súčasná štruktúra priemyslu regiónu a dochádzkové možnosti do Bratislavy a Trnavyzapríčinili nedostatok pracovnej sily, čo napríklad firma Samsung rieši importompracovníkov z Rumunska.PoľnohospodárstvoPodiel poľnohospodárskej pôdy v pôdnom fonde regiónu je nad 80 percent.Tradičný poľnohospodársky ráz krajiny bol zachovaný aj v poslednom období. Naďalejdominuje poľnohospodárska veľkovýroba, avšak namiesto družstiev už fungujú súkromnéfirmy s obrábanou plochou nad 1000 ha. Podiel stredných a malých farmárov je malý,pôsobia hlavne v pestovaní ovocia a zeleniny. Tradičná činnosť pestovania zeleninyv domácich záhradách v posledných rokoch skoro úplne zanikla kvôli odbytovýmťažkostiam.32

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------1.2 Primárna ponukaPrimárna ponuka je rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje úspech regiónu na trhucestovného ruchu. Ponuku tvoria prírodné danosti (napr. flóra a fauna, chránené územia,termálne a minerálne pramene) a antropogénna ponuka, ktorú reprezentujú predovšetkýmkultúrno-historické pamiatky.1.2.1 Prírodný potenciálPôdaNížinný charakter územia (tabuľka 1.2.1, graf 1.2.1 a 1.2.4) s podielompoľnohospodárskej pôdy nad 80 percent má za následok, že z hľadiska ekologickypozitívne hodnotenej plochy k celkovej ploche boli katastrom obcí pridelené najhoršiekoeficienty (0,00-0,20 veľmi nepriaznivá, a 0,21-0,40 nepriaznivá). To však neznamená, žesa tu nenachádzajú oblasti, príťažlivé svojou prírodnou scenériou. Jedná sa hlavne o riekya potoky, sprevádzané lužnými lesmi. Vo využití pôdneho fondu až 76% predstavuje ornápôda, 7% zastavaná pôda, 5% trvalé kultúry a len 4 – 4% sú vodné a lesné plochy.Tabuľka 1.2.1: Tvorba pôdneho fondu obvodu GalantaSpolu Poľnohospodárska pôda (ha)Orná pôda Trvalé TTP Spolu LesnákultúryplochaNepoľnohospodárska pôda (ha)Vodná Zast. Ostat Spoluplocha pôda pôda64 174,5 49 179,7 2 924,2 469,7 52 573,6 2 699,8 2 570,1 4 679,8 1 651,2 11 600,9Zdroj: Štatistický úrad SR Krajská správa v TrnaveGraf 1.2.1: Pôdny fond v obvode GalantaPôdny fond v obvode GalantaLesná plocha4%TTP1%Trvalé kultúry5%Vodná plocha4%Zast. pôda7% Ostat pôda3%Orná pôda76%33

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.2.2: Pomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdyPomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdyv obvode GalantaPoľnohosp. pôda82%Nepoľnohosp.pôda18%Graf 1.2.3: Poľnohospodárska pôda v obvode GalantaPoľnohospodárska pôda v obvode GalantaTrvalé kultúry6%TTP1%Orná pôda93%Graf 1.2.4: Nepoľnohospodárska pôda v obvode GalantaNepoľnohospodárska pôda v obvode GalantaOstat pôda14%Lesná plocha23%Zast. pôda41%Vodná plocha22%34

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Na území regiónu sa nachádzajú iba maloplošné chránené územia.názov kategória kataster výmeraDubník ŠPR Vinohrady n/V 165 haMačiansky háj ŠPR Veľká Mača 25 haSládkovičovská duna CHN Sládkovičovo 1,10 haMačiansky presyp CHPV Malá Mača 1,28 haMostovianske presypy CHPV Mostová 3,07 haŠtrkovecké presypy CHPV Šoporňa 1,78 haTomášikovský presyp CHPV Tomášikovo 0,99 haPark v Abraháme CHPP Abrahám 10,85 haPark v Galante CHPP Galanta 3,39 haPark v Košútoch CHPP Košúty 2,66 haPark v Košútoch CHPP Košúty 1,91 haPark v Seredi CHPP Sereď 8,41 haPark v Sládkovičove CHPP Sládkovičovo 1,20 haPark v Šalgočke CHPP Šalgočka 2,61 haPark v Tomášikove CHPP Tomášikovo 22,87 ha(ŠPR – štátna prírodná rezervácia, CHN – chránené nálezisko, CHPV – chránený prírodnývýtvor, CHPP – chránená prírodná pamiatka)V regionálnom územnom systéme ekologickej stability z roku 1994 boli navrhnutéaj ďalšie lokality na územnú ochranu, ako napr. Úľanská mokraď (Pusté Úľany a VeľkýGrob 588 ha), Mŕtve ramená a meandre Čiernej vody, Dolnochotárske jazierko (DolnýChotár), Na Garažde, Vlhké lúky (obidve Galanta), Biskupský les, Chotárne (obidve VeľkéÚľany), Les Maholáň (Hrubý Šúr), Hrušovský les (Horné Saliby), Čelaď (Zemianske Sadya Šalgočka), Čepeň (Sereď), Šúrsky ostrov. Vyhlásenie týchto lokalít neskôr nebolrealizovaný, ale napriek tomu môžu byť ako hodnotné územia využité v miestnomcestovnom ruchu.V regióne sa nachádzajú aj biokoridory nadregionálneho významu (Váh, MalýDunaj), regionálneho významu (Potok Nový Kalník, Čierna voda, Suchý potok, Dudváh,Gidra, Šárd, Derňa a Salibský Dudváh.Územie regiónu je významné aj z hľadiska budovania sústavy chránených územíčlenských krajín Európskej únie NATURA 2000. Navrhnuté chránené vtáčie územia:• Kráľová, 1 206 ha (Šoporňa, Váhovce, Kajal), je jedným z troch najvýznamnejšíchúzemí na Slovensku pre hniezdenie bučiaka nočného (Nycticorax nycticorax)• Pusté Úľany – Zeleneč, 21 240 ha (Abrahám, Hoste, Malá Mača, Pusté Úľany,Sereď, Sládkovičovo, Veľká Mača, Veľký Grob), sú jedným z trochnajvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov kaňa močiarna(Circus aeruginosus) a kaňa popolavá (Circus pygargus).Na národnom zozname navrhovaných území európskeho významu sa nachádza lenDubník.Klimatické podmienkyÚzemie regiónu má mimoriadne priaznivé predpoklady pre rozvoj letného turizmu,bez predpokladov pre zimné druhy cestovného ruchu.Mapa klimatických oblastí charakterizuje klímu ako suchú, s priemernoujanuárovou teplotou nad mínus 3 o C (tabuľka 1.2.2). Teplú klimatickú oblasť charakterizuje35

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------viac ako 50 letných dní (max. teplota vzduchu min. 25 stupňov o C) a začiatok žatvyozimnej raži, ktorý je pred 15. júlom. Slnečný svit vo vegetačnom období je nad 2000hodín. Vysoký výpar a nízke zrážky 550 – 600 mm za rok, výsušné vetry, najmä v jarnomobdobí zapríčiňujú, že územie je jedno z najsuchších na Slovensku. 55 percent zrážokspadne v letnom období (320 mm), avšak je pozorovaný malý počet dní so zrážkami nad 1mm (90 dní/rok) (tabuľka 1.2.3). Počas krátkodobých lejakov spadne aj 70 mm zrážok za24 hodín. Najviac zrážok spadne v mesiacoch máj, jún a júl – za mesiac priemerne 59,3mm zrážok. Pomerne teplá klíma zapríčiňuje, že počet dní so snehovou prikrývkou je malý(tabuľka 1.2.4). Prvé sneženie sa môže vyskytnúť okolo 4.11. a posledné začiatkom apríla.Prvý deň so snehovou pokrývkou sa môže vyskytnúť okolo 4.12, a posledný začiatkommarca. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou dosahuje hodnotu okolo 35 dní za rok.Priemerná ročná teplota územia je do 10 stupňov Celzia. Najteplejší mesiac júl dosahujepriemerné teploty nad 20 stupňov Celzia. Pozorovaná maximálna teplota širšieho regiónudosiahla 38 stupňov a minimálna mínus 35 stupňov. Dĺžka vykurovacieho obdobiadosahuje priemerne 211 dní za rok. Prevládajúcim smerom vetra je SZ (28 %), nasledujeSV (13%) a S (12,8%).Tabuľka 1.2.2: Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchuMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok Amplit.Tepl. ( o C) -2,1 -0,2 4,6 10,5 15,4 19 20,5 19,6 15,7 10 5 0,6 9,9 22,6Zdroj: LUKNIŠ a kol.Tabuľka 1.2.3: Priemerný počet dní so zrážkami 1,0 mm a viacMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII VIII. IX. X. XI. XII. RokPočet dní 6,9 6,9 6,8 6,7 8,1 7,6 7,3 6,9 4,9 7,0 8,8 8,5 86,4Zdroj: LUKNIŠ a kol.Tabuľka 1.2.4: Priemerný počet dní so snehovou pokrývkouMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII VIII. IX. X. XI. XII. Rokpočet dní 13,3 11,1 3,6 - - - - - - - 0,4 6,6 35,0Zdroj: LUKNIŠ a kol.Vodná sieťÚzemie sa nachádza v povodí Dunaja a je odvodňované riekami Váh a MalýDunaj. Charakteristika Váhu: priemerný prietok 161 m 3 s -1 , priemerná hĺbka koryta cca 4 –5 m, priemerná teplota vody je 9,6 o C, najvyššie teploty dosahuje v letných mesiacoch (júl19 o C, august 19 o C). Úsek medzi Sereďou a Kráľová nad Váhom zaberá Vodné dieloKráľová s celkovým objemom zdrží 65 mil. m3. Meandrujúci tok Malého Dunaja lemujeregión z južnej strany medzi Jelkou a Tomášikovom. Okrem toho sa nachádzajú aj menšiepotoky, ako Potok Nový Kalník, Čierna voda, Suchý potok, Dudváh, Gidra, Šárd, Derňaa Salibský Dudváh.K vodstvu patria aj umelé vodné plochy, štrkoviská, využívané na rybolov alebo naneorganizovanú rekreáciu. V obvode Galanta nie sú prírodné kúpaliská, ktoré sú oficiálnevyhlásené za prírodné kúpacie oblasti alebo lokality s organizovanou rekreáciou, svlastným prevádzkovateľom, kde by voda na kúpanie bola pravidelne sledovaná. Prírodnélokality s neorganizovanou rekreáciou, kde Úrad verejného zdravotníctva SR vykonáva36

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------orientačný monitoring sú Vodné dielo Kráľová – pláž Kaskády, pláž Šoporňa, štrkoviskoHorný Čepeň, mŕtve rameno Váhu (Sereď), Šintavské bane, Čierna Voda – bagrovisko,Tomášikovo – jazero pri Malom Dunaji.Predpokladom pre budovanie a využívanie rekreačno-športového areálu preturizmus sú vrty termálnych vôd v Sládkovičove (Vincov les), v Galante a v HornýchSalibách.1.2.2 Kultúrno-historické pamiatkyNa území regiónu sa nachádza viac ako 300 kultúrnych pamiatok. Idepredovšetkým o pamiatky sakrálnej architektúry, kaštiele, múzeá, ľudové domy, vodnémlyny. Mnohé kultúrno-historické pamiatky sú nedostatočne ponúkané návštevníkom a niesú propagované. Takmer celý deň sú neobmedzene prístupné sochy, významné hroby,pomníky, božie muky, pamätné miesta, technické pamiatky a zvonice, ale napr. kostoly súotvorené len v čase konania bohoslužieb a preto v inom čase sú prakticky neprístupné. Zovšetkých kaštieľov v regióne je len v „Renesančnom kaštieli“ v Galante zabezpečenámožnosť návštevy, ostatné kaštiele majú v súčasnosti inú funkciu (napr. kaštieľv Sládkovičove je využitý ako inštitút vzdelávania, v kaštieli v Tomášikove funguješpeciálna základná škola, kaštieľ v Košútoch funguje ako domov dôchodcov, atď.), alebosú v zlom stave. Do zoznamu kultúrnych pamiatok regiónu boli okrem pamiatok z obcía miest z obvodu Galanta zahrnuté aj pamiatky z obcí z obvodu Šaľa. Jedná sa o 3 obce(Obec Diakovce, Kráľová nad Váhom a Dlhá ad Váhom), ktoré môžu byť významné prerozvoj cestovného ruchu regiónu Galanta.Najznámejšie pamiatky regiónu:Mesto Galanta- Kaštieľ• „Renesančný kaštieľ“ postavený Františkom Esterházym pochádzaz obdobia 16. stor. a je zapísaný do „Ústredného zoznamu pamiatkovéhofondu (ďalej: ÚZPF) pod evidenčným číslom 2189/0 zo dňa 24.03.1978.Stavebný vývoj kaštieľa s opevnením predstavoval hodnotný komplexneskororenesančnej architektúry. Súčasnú podobu získal po celkovejrekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 1992. Kaštieľ je vo vlastníctvemesta a nachádza sa v ňom obradná miestnosť a mestská galéria. Možnosťnávštevy – tel.: 031 780 4731, otváracia doba – leto: Ut-Pi: 8.00 – 17.00,So -Ne: 13.00-17.00, zima: Ut – Pi: 8.00 – 16.00, So: 13.00 – 17.00.• „Eszterházyovský kaštieľ“ s areálom (kaštieľ a park) je zapísaný do ÚZPF(č.18/1 a 18/2 zo dňa 23.04.1963). Neogotický kaštieľ dali postaviť v roku1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt.V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú podobu nadobudolkaštieľ v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym, ktorý sainšpiroval romantickou anglickou gotikou. Neogotický kaštieľ je vovlastníctve mesta. Na kaštieli boli započaté rekonštrukčné práce, ktoré sa prenedostatok peňažných prostriedkov prerušili. V súčasnosti je kaštieľnevyužívaný. Park vedľa kaštieľa je z druhej polovice 19. stor..• „Kaštieľ v Nebojsi“ pochádza z obdobia 17. stor., je zapísaný do ÚZPF (č.2258/0 zo dňa 28.08.1979) a má renesančný štýl. Návšteva kaštieľa nie jemožná pre veľmi zlý stav budovy.37

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------• „Kaštieľ v Hodoch“ – momentálne funguje ako nemocnica.Mesto Sereď- „Klasicistický kaštieľ“ - bývalý hrad Šintava. Je to historicky najvýznamnejšiastavba mesta. Stojí na mieste kedysi slávneho hradu, ktorý je dnes v ruinách.Kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich nabývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841, ako klasicistická budova srožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckéhoopevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahlyarcheologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu ŽigmundaLuxemburského. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevneniastrážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Dnes je kaštieľopustený, chátra a hľadá si nového majiteľa. Objekt je zapísaný do ÚZPF (č.2257/1-2)Mesto Sládkovičovo- Kaštieľ s neogotickou úpravou, postavený na starých, ešte renesančných základoch,bol prestavaný v polovici 18. storočia a upravený roku 1885. V roku 1945 bolivykonané drobné adaptačné práce. Dnešný objekt má v pôdoryse tvar písmena L aširšou stranou je orientovaný do ulice. Pôvodná stavba bola obdĺžniková, bloková sjednou vežou. Z renesančného obdobia sa zachovali pivnice s klenbami a dvemiestnosti na prízemí. V baroku preklenuli niektoré prízemné miestnosti českýmiplackami. Poschodie, podobne ako fasáda, má pseudogotickú úpravu. V kaštieliv súčasnosti sídli „Inštitút vzdelávania odborov“ ktorý zabezpečuje i diaľkovévysokoškolské štúdium.Obec Tomášikovo- Kaštieľ postavili v 17. storočí Esterházyovci. Dnešný barokový objekt bolpostavený v rokoch okolo 1762 na základoch pôvodného. Istý čas (1762) slúžilkaštieľ ako zemiansky sirotinec. Po jeho presťahovaní do Senca tu bola polepšovňa,pri ktorej zriadili v 70. rokoch 18. storočia súkennú manufaktúru. Od roku 1817,keď bolo šintavské panstvo rozdelené na tri časti, sa kaštieľ stal centromadministratívy tzv. tallóšskeho panstva, ktoré tu malo rozsiahle ovčiny a žrebčíny.Menšie stavebné úpravy boli realizované na začiatku 19. storočia, keď parkprebudovali na anglický a doplnili ho sochárskou výstavbou. Novšie úpravy sú z 20.storočia, keď časť parku prebudovali na športoviská. V rokoch 1961-1974realizovali úpravy pre nové použitie. Kaštieľ má široké priečelie so strednýmrizalitom a bočnými rizalitmi, zdôraznenými aj strešnou konštrukciou. V hlavnejbudove je po celej hĺbke situovaná vstupná sieň, umožňujúca aj prístup do parku.Pri kaštieli je park s niekoľkými platanmi a mohutnými listnatými stromami. Predhlavnou fasádou obrátenou do parku a na terase boli kamenné podstavce so sochamilevov a psov s poprsiami zo začiatku 19. stor. Barokovo-klasicistický kaštieľ samomentálne využíva ako Špeciálna základná škola s VJM a zriaďovateľomzariadenia je Krajský školský úrad Trnava.- Technické pamiatky – „Vodný kolový mlyn – Maticza“ stojí na ľavom brehuMalého Dunaja, asi 2 km od Tomášikova. Postavil ho v r. 1893 Ján Maticza. Jehorovnomenný vnuk prevádzkoval mlyn do r. 1960. Mlyn sa zachoval v pôvodnom38

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------stave, bez rušivých zásahov do konštrukcie, s uceleným a prevádzkyschopnýmmlynským zariadením. Dnes slúži ako technická pamiatka ľudového mlynárstva najužnom Slovensku. V roku 1982 budovu kúpilo Vlastivedné múzeum v Galante aprebudovalo ho na elektrický pohon. Časť rieky pri mlyne je dnes obľúbenýmmiestom rekreácie a kúpania miestnych občanov a návštevníkov obce.Obec Šoporňa- Kaštieľ v blízkej osade Štrkovec, ktorá patrí k Šoporni, je neoklasicistický – z rokov1860 – 1870. Je to dvojpodlažná stavba. Na hlavnom priečelí má trojosový rizalitzakončený rovnou atikou. Z bočnej strany pristavaný prízemný skleník. Zaposchodovou budovou stojí novšie jednopodlažné secesné krídlo. Kaštieľ už rokyfunguje ako Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých. Kedysi to bolveľkostatkársky majer a v kaštieľskom parku sa prechádzalo len panstvo.Obec Košúty- Kaštieľ – prednú časť kaštieľa postavil Július Ábrahámffy v r. 1896 a do roku 1945bol Ábrahámffyho kaštieľ. Od roku 1953 sem umiestnili domov dôchodcov.Samotná budova sa skladá zo starej časti kaštieľa a architektonicky prispôsobenejnovej časti. Zariadenie prešlo v roku 1992 rekonštrukciou a prístavbou. V kaštieliv súčasnosti funguje „Domov sociálnych služieb pre dospelých“ a zriaďovateľomzariadenia je Trnavský samosprávny kraj.Obec Jelka- Technické pamiatky – „Némethov vodný mlyn“ stojí v prekrásnom zákutí na brehuMalého Dunaja. Vznik a rozšírenie vodných mlynov v tejto oblasti boli podmienenépredovšetkým prírodnými, hydrogeografickýni a hospodárskymi pomermi.Bohatosť vodných tokov na Podunajskej nížine umožňovala rýchly rozvoj týchtošpecifických remeselných výrobných zariadení. Na krátkych úsekoch dolných tokovsa sústreďoval veľký počet lodných mlynov v tzv. mlynských prístavoch. V roku1866 bolo na Malom Dunaji asi 37 mlynov, z ktorých v Jelke boli 4. Lodné mlynyzakotvené na rieke, či pri brehu, najmä ak mali v riečišti hate, boli veľkouprekážkou vodnej plavby, preto na základe tzv. vodného zákona z roku 1885 bolizrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali predpisom o bezpečnosti vodnejplavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh vr.1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v r. 1906. Obnovený mlyn je vsúčasnosti sprístupnený verejnosti a od roku 1983 zaevidovaný v Štátnom zoznamenehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Vodný kolový mlyn bolnaposledy zrekonštruovaný v rokoch 1992 – 1994.Obec Hoste- Technické pamiatky – „Mlyn“ bol postavený na pravom ramene Dudváhu, v mieste,kde sa končí riečny ostrov. Presný rok výstavby nie je známy, ale vieme, žeexistoval pred 300 rokmi. Svedčia o tom Kongregačné písomnosti I. zv., 310, Fasc.6, p.č. 5, rok 1701 - Protest trnavských klarisiek proti Františkovi Esterházymu st. vzáležitosti mlyna na Dudváhu pri Hostiach. V 17. storočí sa z Anglicka šíril novýspôsob osadenia turbíny a to horizontálny. Určité obdobie sa uvedený spôsobuplatňoval aj na Slovensku a aj v Hostiach. Po nejakom čase sa zistilo, že tento39

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------spôsob nie je najvýhodnejší a prestal sa uplatňovať. Podľa odborníkov je právemlyn v Hostiach jediný známy zachovaný mlyn s touto horizontálnou polohou naSlovensku. Od roku 1906 mlyn dodával elektrinu do Esterházyovského kaštiela vAbrahámskom háji, a to 110 W jednosmerne až do roku 1928, kedy zaviedli doobce Abrahám elektrinu. V roku 1925 bol požiar strechy. Nová strecha už malalomený tvar. Mlyn v súčasnosti vlastní p. Jozef Hustý.Obec Diakovce (obvod Šaľa)- „Rímskokatolícky kostol Panny Márie“ je z 11. storočia, odkiaľ pochádza ajnajstaršia súvislá písomná zmienka v maďarčine „Pohrebná reč a orodovanie“(Halotti beszéd és könyörgés). Pohrebná reč a orodovanie je z 13. storočia a našla sav Pray kódexe. Najstaršia časť katolíckeho kostola, kaplnka sv. Štefana, pochádza z11. storočia. Stredná časť kostola pochádza z 13. storočia a predná, najnovšia, z 19.storočia. Kostol bol vo veľmi schátralom stave. Od roku 1996 sa sústavne renovuje.Boli vymenené vitráže na oknách, celá strešná konštrukcia, spravilo sa odvodneniebudovy, bola nanesená sanačná omietka na vnútornú aj vonkajšiu stranu stien, bolivymenené elektrické vedenia a upravilo sa aj osvetlenie kostola. Kostol je zapísanýdo ÚZPF. Návšteva kostola je možná – č. tel.031 / 771 4596.Ďalšie kultúrno-historické pamiatky regiónu:Mesto Galanta- Kostol – „Rímskokatolícky kostol sv. Štefana“ s areálom (kostol, socha a fara) naHlavnej ul. je zapísaný do ÚZPF (č.20/1, 20/2 a 20/3 zo dňa 23.04.1963). Kostol jemonumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami. V interiérikostola vyniká oltár z roku 1741, ktorý bol prenesený zo zbúranej barokovejkaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Kostol neskorobarokového štýlu boldokončený a vysvätený v roku 1805, „socha Panny Márie s dieťaťom“novobarokového slohu je z 19. stor. a „rímskokatolícka fara“ renesančného slohu jez obdobia druhej polovice 17. storočia.- Kaplnka - všetky kaplnky sa nachádzajú v cintorínoch. „Kaplnka pohrebná“ vstarom cintoríne v Galante pochádza z druhej polovice 19. stor., je zapísaná v ÚZPF(č. 11077 zo dňa 22.07.1997) a momentálne slúži ako dom smútku. Sloh kaplnky jenovogotický. Ďalej existuje ešte „Kaplnka v Hodoch“ a „Kaplnka v Nebojsi“,- Božie muky - za štadiónom, na ul. 29.augusta a v smere na Nebojsu,- Pomníky – „Pomník SNP“ na Šaľskej ceste, „Pomník Z. Kodályho“ a „Pomník M.R. Štefánika“ na Bratislavskej ul.- Významné hroby - László Sebestényi v starom cintoríne- Sochy – „Socha na stĺpe Pieta“ v Nebojsi pri hlavnej ceste pochádza z 19. stor. a jezapísaná do ÚZPF (č. 22/0 zo dňa 23.04.1963). „Socha svätica“ barokového štýluv Nebojsi pri hlavnej ceste je z obdobia 18. stor. a je zapísaná do ÚZPF (č. 23/0 zodňa 23.04.1963).Mesto Sereď- „Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa“ bol postavený v roku 1781 navyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten všakniekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovsképanstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli40

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov. Doskysú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ichvzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty predoltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov". Kostol je zapísaný doÚZPF (č. 48/1).- „Pivovar“ - zapísaný v ÚZPF (č. 2518/1-2), ako nehnuteľná národná kultúrnapamiatka,- „Meštiansky dom“ – na Nám. slobody č. 22, zapísaný v ÚZPF, ako nehnuteľnánárodná kultúrna pamiatka,- „Stĺp Najsvätejšej Trojice“ - zapísaný v ÚZPF (č. 48/2), ako nehnuteľná národnákultúrna pamiatka,- „Stĺp so súsoším Immaculaty“ - zapísaný v ÚZPF (č. 11428), ako nehnuteľnánárodná kultúrna pamiatka,- „Židovský kúpeľ“ - zapísaný v ÚZPF (č.11430), ako nehnuteľná národná kultúrnapamiatka,- „Ľudové domy“ na Mlynárskej č.8 a 22 a „Meštiansky dom“ na ul. M. R. Štefánika(tzv. Štragnárov dom),- Zvonice – zvonica z 19. a 20. stor. v Dolnom Čepeni, Strednom Čepeni a HornomČepeni,- Pamätné miesta – „kríž“ pred bývalým chudobincom na ul. M. R. Štefánika, „kríž“na mestskom cintoríne, „kríž“ v Dolnom Čepeni, „kríž“ v Strednom Čepeni, “krížpri kaplnke“ v Strednom Čepeni,- „Božie muky“ z 18. stor. na Slnečnej ul. na zrušenom cintoríne v Dolnom Čepeni abožie muky v Hornom Čepeni,- Významné hroby – „hrobka rodiny Tomaschek“ na mestskom cintoríne a súbornáhrobkov rodiny Lebwohl (hroby č. IV/26-31) a ďalšie hodnotné náhrobky (hrobyč. II/287, II/548, III/291 a iné) na Mestskom cintoríne,- „Kaplnka Nanebovstúpenia Panny Márie“ z 18. stor. v Strednom Čepeni (Šúrovskául.),- Kúria v Hornom Čepeni.Mesto Sládkovičovo- Kostol – „Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie“ pochádza zozačiatku 17. storočia, „evanjelický kostol“ na Pionierskej ulici- „Kaplnka Bolestnej Panny Márie“ v cintoríne, postavená v r. 1924- Sochy a kríže – „Pamätník obetiam 1. svetovej vojny“, „Socha Alfonza Talamona“,„kamenný kríž“ pred rímskokatolíckym kostolom, „trojičný stĺp“ v blízkostirímskokatolíckeho kostola, „liatinové kríže“ v areáli cintorína a „prícestný kríž“ vmestskej časti Nový dvor,- Božia muka v poli za mestom smerom na Pusté Úľany,Obec Abrahám- Kostol – Rímsko-katolícky kostol z r. 1782- Kaštieľ – Secesný kaštieľ postavený v roku 1899 podľa plánu architekta E.Lechnera. Okolo kaštieľa je rozľahlý park. Donedávna bol v kaštieli odbornýliečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a miernezdevastovaný.41

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Božie muky – „Prícestné kríže“ pri kostole z r.1780 – zapísané do ÚZPF- Sochy – Socha „P.Márie“, „Trojička“, „Ján.Nepomucký“, „sv.Florián“- Významné hroby – Mgr. Michal Tarek - kňaz a prvý abrahámsky učiteľ, ktorýpôsobil v obci Abrahám.Obec Dolné Saliby- Kostol – Rímsko-katolícky kostol z r. 1875, evanjelický kostol z r. 1877- Sochy – „Socha Sv. Vendelína“, „Pamätníky I. a II. svetovej vojny“, „Miléniovýpamätník“, „Pamätná tabuľa príchodu Slovákov“, „Pamätná tabuľa vysídleniaMaďarov“, „Pamätná tabuľa oslobodenia obce“.Obec Horné Saliby- Kostol – „Rímskokatolícky kostol Sv. Vavrinca Diakona“ je z r. 1775. Je tojednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, nad štítovou fasádounadstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Evanjelický kostol bol postavený vrokoch 1786 – 1790 ako tolerančný, bez veže so štítovou hlavnou fasádou. Vrokoch 1856 – 1861 sa uskutočnila prestavba kostola v neoklasicistickom slohu abola pristavaná veža.- Sochy – „Starý ústredný kríž“, „Nový ústredný kríž v cintoríne“, „socha Sv.Floriána“, „Trojičný stĺp“, „Prícestný kríž“, „Drevená vyrezávaná kopija“,- Významné hroby - Krypta Esterházyovcov.Obec Kráľov Brod- Kostol – Rímsko-katolícky kostol Sv. Imricha, rok výstavby 1836- Božie muky Panny Márie – rok výstavby 1907- Sochy – socha „Sv. Imricha“, „Sv. Vendela“, „Svätej trojice“ a „Prícestný krížÉráz“Obec Malá Mača- Kostol – „Rímskokatolícky kostol sv. Margity“ z 13. storočia, pôvodneneskororománsky kostol z polovice 13. storočia s renesančnou prístavbou v 17.storočí a barokovými úpravami v roku 1727 je zapísaný do ÚZPF (č. 32/0 zo dňa23.04.1963). Jednoloďový tehlový kostolík s pravouhlým presbytériom a masívnouvežou na západnej fasáde, na východnej strane je pristavaná nová sakristia. Objektje zastrešený sedlovou strechou, veža má ihlanovú strechu. Presbytérium jezaklenuté valenou klenbou. Kostol ohradený renesančným múrom je situovaný zaobcou na miernej vyvýšenine. Návšteva je možná – telefón: 031 / 784 1267.- Kríž pred rímsko-katolíckym kostolom v kovovej ohrádke – kamenný krížs korpusom Ukrižovaného Krista osadený na vysokom štvorbokom pilieri.- Prícestný kríž – v záhrade domu č. 199, z roku 1807, kamenný kríž s korpusomKrista umiestnený na štvorbokom volútovom podstavci, na čelnej strane podstavca,ozdobenej s profilovanou pätkou a hlavicou, v dolnej časti piliera na volúte jeosadená socha Panny Márie.- Ústredný kríž cintorína – v areáli miestneho cintorína, z roku 1722, kamenný krížs korpusom Ukrižovaného Krista na štvorbokom pilieri.- Sochy – „Trojičný stĺp“ – pri zvonici, v ozdobnej kovovej ohrádke, kamenný,z roku 1832, obnovený v r. 1895 a 1921. „Súsošie Najsv. Trojice“ umiestnené na42

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------kamennom stĺpe s profilovanou pätkou a hlavicou, osadenom na štvorbokompodstavci, ktorý je z čelnej strany kanelovaný.- Pamätné miesta – „Pomník padlým 1. a 2. svetovej vojny“ – pri hlavnej ceste,v oplotenom areáli – parčíku v blízkosti materskej školy.- Zvonica – „Drevená zvonica“ z prelomu 19. a 20 storočia v centrálnej časti obce, namalom zatrávnenom priestranstve, vedľa materskej školy je zapísaná do ÚZPF(č.2515/0 zo dňa 17.10.1986). Jej dispozícia je približne štvorcová, spodnú časťtvorí zvislé debnenie v ktorom sa nachádzajú jednoduché drevené vstupné dvere.Zvonica má 3 zvony: sv. Marek z roku 1798, sv. Jozef z roku 1927 a Panna Máriaz roku 1924. Návšteva možná – tel: 031 / 701 8322.Obec Matúškovo- Kostol – rímskokatolícky kostol“ v barokovo-klasicistickom slohu z roku 1784,oltárna maľba: Narodenie Márie – namaľoval Than Mór v r. 1871. „Evanjelickýkostol“ – moderný z r. 1992,- „Kaplnka sv. Jána Nepomuckého“ v záhrade domu č.439 je z prelomu 18. a 19.stor.Je zapísaná do ÚZPF (č. 11431/0 zo dňa 27.06.2003). S loh kaplnky je klasicizmusa je dokladom typu drobnej vidieckej architektúry.- „Božia muka Pieta“ s obrazom Panny Márie z prvej polovice 19. stor. na malomvŕšku na okraji obce smerom od Galanty je zapísaný do ÚZPF (č. 11385/0 zo dňa19.07.2001),- Socha hrdinov na kostolnom vŕšku – na pamiatku padlým v prvej svetovej vojne,obnovená v r.1990,- Zvonica – na Hlavnej ul., z r.1902.Obec Mostová- Kostol – „Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža“ v strede obce pochádzaz r.1763 a je zapísaný do ÚZPF (č. 35/0 zo dňa 23.04.1963). Štýl kostola je barokneskorý.- Sochy – „kalvária“, „socha svätej trojice“, „pamätník obetiam I. a II. svetovejvojny“, „plastika mladíka pri ZŠ“, „vták turul pri čárde“, „anonymus“,- Významné hroby – hroby neznámych maďarských vojakov na cintoríne,- Technické pamiatky – nefunkčný parný mlyn z r. 1905 je vo vlastníctve Elle s.r.o..Obec Pusté Sady- „Rímskokatolícky kostol povýšenia sv. Kríža“ bol postavený v roku 1970, jezapísaný do ÚZPF,- Kaplnka Panny Márie pochádza z roku 1850.Obec Šoporňa- Kostol – rímskokatolícky kostol z r. 1770- Kaplnky – „Kaplnka Panny Márie“ v Štrkovci pochádza z 19. stor. a je toneogotická stavba, „Kaplnka svätej Anny“ je z roku 1750,- Sochy a kríže - „Socha Sv. Vendelína“ sa nachádza na Šaľskej ul. neďalekoodbočky na Karháč, „Socha Jána Nepomuckého“ je na Sereďskej ceste, „SochaBožského srdca Ježišovho“ sa nachádza na rozdvojovaní cesty smerom naZáhumnie, „Socha svätého Floriána“ je na dolnom konci dediny, „Socha sv. Petra“43

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------a „Socha sv. Pavla“ v rímskokatolíckom kostole sú vyhlásené za kultúrne pamiatky,„Socha sv. Anny“ sa nachádza v kaplnke, „Kamenný kríž“ pri kostole je z r. 1713 a„Šimonov kríž“ je popri ceste do Šale,- Božia muka je na hornom konci obce pri autobusovej zastávke,- Zvonica – „Drevená zvonica s trámovou konštrukciou“ je zo zač. 20. stor.Obec Trstice- „Rímskokatolícky kostol svätého Štefana“ bol postavený v neogotickom slohu vrokoch 1903 – 1904. Nový kostol postavili na mieste starého kostola z r. 1717.Kostol je zasvätený sv. Štefanovi. Neogotický kostol bol najmonumentálnejšoustavbou na začiatku storočia. Pôvodné vežové hodiny boli z r. 1921, súčasnénamontovali v r. 1977. Vo veži sú štyri zvony. Na kostole v roku 2004 sauskutočnila vnútorná rekonštrukcia a v r. 2006 bola vykonaná oprava vonkajšejfasády veže.- Sochy – „Socha sv. Jána Nepomuckého“ je najstaršou sochou dediny, ktorá bolapostavená v polovici 18. stor., „Socha sv. Trojice“ je z r. 1825, „Socha sv.Vendelína“, ochrancu pastierov, stojí na kraji obce a bola postavená pravdepodobnev 19. stor. a „Socha sv. Alžbety“ je z r. 1924,- Pamätné miesta – „Pomník padlým vojakom z I. a II. svetovej vojny“ stojív kostolnom parku.Obec Váhovce- Rímskokatolícky kostol bol dokončený v 16. storočí.Obec Vozokany- Kostol – barokový rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavenýv roku 1718 ako väčšia kaplnka za podpory vtedajšieho zemepána grófa FerencaEszterházyho a zemana Jánosa Urbána. V deň sviatku patrónky kostola sú v obcihody. Ku kaplnke bola v roku 1778 pristavaná južná loď a murovaná veža, ktoránahradila pôvodnú drevenú vežu. V roku 1923 kostol rozšírili bočnou loďou, ktorámá svoj vlastný vstup a miestne obyvateľstvo ju nazýva „malým kostolom“. Voveži kostola sú zavesené dva bronzové zvony: väčší na slávu Boha z roku 1922 amenší s reliéfom Panny Márie z roku 1925. Pod kostolom je dnes už neprístupnákrypta, ktorú dal v roku 1718 postaviť János Burián. Sú v nej pochované tri osoby.Jedným z nich je vozokanský kapitán György Ritter, ktorý zomrel v roku 1732.Kostol bol zrekonštruovaný v r.2006.- Kúria rodiny Kofrányiovcov bola postavená v polovici 19. stor. a nachádza sav blízkosti kostola,- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v r. 1925, ako pamätník obetiam I.svetovej vojny. Kaplnka sa nachádza v miestnom cintoríne. Vedľa kaplnky jeústredný kamenný kríž postavený v roku 1789.- Sochy – „Socha sv. Vendelína“ je na konci obce smerom na Tomášikovo, „Sochasv. Jána Nepomuckého“ sa nachádza pri moste, „Socha sv. Floriána“ je v parkupred kostolom, „Súsošie svätej Rodiny“ sa nachádza pred kostolom a, „Veľký kríž“je pred Reštauráciou Queen,- Pamätné miesta – na stene obecného úradu je pamätná tabula 25. výročia skončeniaII. svetovej vojny v obci.44

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Čierny Brod- Kostol – „rímskokatolícky kostol“ z r. 1911, postavený v neogotickom štýle, - 1veža a jedna loď, „rímskokatolícky kostol“ z r. 1223 má barokový štýl a je zapísanýdo ÚZPF (č. 9/1 zo dňa 23.04.1963),- Kaplnka – „Thurzovská kaplnka“ na Hlavnej ulici bola pôvodne zasvätená sv.Anne. Je to ranobaroková stavba pochádzajúca zo 17. storočia. Kaplnka je zapísanádo ÚZPF (č.11298/0 zo dňa 06.07.2000). Druhá „Kaplnka P.M. Sedembolestnej“bola postavená XVII. storočí a je zapísaná do ÚZPF (č.9/2 zo dňa 23.04.1963),- Sochy – „Socha Sv. Jána“ , „socha sv. Trojice“, „socha sv. Vendela“, „socha Sv.Flóriána“, postavená v XIX. storočí,- Náhrobník (náhrobníky – súbor) pri stene rímskokatolíckeho kostola je zapísaný doÚZPF (č. 4/1, 4/2, 4/3 a 4/4 zo dňa 23.04.1963),- Kúria pri rímskokatolíckom kostole pochádza zo 17. stor. a je zapísaná do ÚZPF (č.11494/0 zo dňa 22.03.2006). Sloh kúrie je z obdobia renesancie,- Zvonica - postavená v XVIII. storočíObec Jelka- Kostol – „Rímskokatolícky kostol“, resp. časti kostola, ktorého patrónom je JánKrstiteľ, boli postavené v rôznych obdobiach. Zadná časť vznikla ešte v roku 1250 zpálených tehál v románskom slohu, Svätyňa bola pristavaná v roku 1456 a hlavnáloď v rokoch 1547-1577. Prestavba z r. 1756 zmenila kostol na jednoloďový,barokový, 30 m dlhý a 8 m široký. Hlavný oltár je darom klarisiek z r. 1697. Vstrede oltára je obraz narodenia Jána Krstiteľa, v hornej časti je obraz Panny Márie,na bokoch sú sochy Svätej Agnesy a Kataríny, v dolnej časti Svätého Imricha aLadislava. Na vrchole oltára je znázornený víťazný súboj Svätého Michala soSobanom. Medzi historické skvosty patrí krstiteľnica z 18 st. a mechanický organ zr. 1855. Kostol je jednovežový, vo veži sú tri zvony. Terajšie zvony boli odliate vroku 1922. V susedstve rímskokatolíckeho kostola sa nachádza budova bývalejrímskokatolíckej, neskôr štátnej školy. Je to neskoroklasicistický kaštieľ, ktoréhozáklady boli položené v r. 1947. Ďalej v obci sa nachádza „Kostol evanjelickejcirkvi“ z rokov 1969 – 1971 a „Kostol reformovanej cirkvi“ bol postavený v roku1930,- „Kaplnka Anjelov strážnych“ pochádza z 18. storočia,Obec Košúty- Kostol – „Rímskokatolícky kostol Sv. Floriána“ z r. 1851,- Kaplnka – kaplnka Jána Evangelistu z r. 1756 v cintoríne,- Mauzóleum – „Mauzóleum rod. Kissovcov“ z r. 1885 v cintoríne, „Mauzóleumrodiny Feketeovcov“ z r. 1903,- Sochy – „Socha Sv. Kráľa Štefana“ v nike fasády farského úradu, „Busta ŠtefanaMajora“ z r. 1966 pri kultúrnom dome - autor V. Baďura, 2 „prícestné kríže“ a1826 – „Trojičný stĺp pri kostole“ z r. 1826,- Kúria – kúria postavená začiatku XIX. stor. – Dr. Alexander Kiss a „Kúria rodinyFeketeovcov“ v miestnom parku- Pamätné miesta - „Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny“ z r. 1939, „Pamätníkrevolučných udalostí“ z r.1985 na námestí pred OcÚ, „Pomník Majora Štefana“v strede obce pri kultúrnom dome je z r. 1965 a je zapísaný do ÚZPF (č.2273/0 zo45

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------dňa 24.03.1981),- Významné hroby – „Hroby Gyeváta Jána, Turza Istvána a Zsabka Sándora“v miestnom cintoríne sú z r. 1931 a sú zapísané do ÚZPF (č. 26/1, 26/2 a 26/3 zodňa 23.04.1963).Obec Šalgočka- Rímskokatolícky kostol bol postavený v 17. storočí, do dnešnej podoby bolrozšírený v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne bol zasvätený sv. Barbore. Podľakanonickej vizitácie z roku 1780 dal kostol postaviť podžupan nitrianskej župy JurajDavid. V kostole boli v tom čase tri oltáre: hlavný sv. Barbory s drevenýmsvätostánkom a bočné oltáre sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého. Bola tu ajkazateľnica a krstiteľnica. Na hlavnom oltári bolo šesť drevených maľovanýchsvietnikov, na bočných po dvoch drevených pozlátených svietnikoch. Kazateľnicu adva bočné oltáre dal vyhotoviť Karol Dávid v roku 1767. Sakristia sa nachádzala zahlavným oltárom. Vo veži boli tri zvony, z ktorých najväčší v roku 1774 praskol apreliať ho dal Karol David.- Sochy – „Socha Sv. Sigmunda“ a 2 sochy v parku kostolaObec Šintava- Kostol – „Kostol sv. Martina“, r. výstavby 1776,- Kaplnka Panny Márie na Šošlábe- „Stĺp Najsvätejšej Trojice“, kríž pri požiarnej zbrojnici, kríž pri kostole,- Významné hroby – „Pomník padlých v SNP“ v areáli ZŠ, „hroby padlých hrdinov“na miestnom cintoríne, „pamätník osloboditeľov sovietskej armády“ pri štátnejceste smer Nitra,Obec Veľký Grob- Kostol – „Rímskokatolícky kostol“ bol postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnejbarokovej kaplnky. „Kostol evanjelickej cirkvi“ bol postavený v roku 1788 akoartikulárny. V roku 1936 bol zbúraný a zároveň nanovo postavený podľa projektuarch. M. M. Harminca s ponechaním barokovo-klasicistickej veže z konca 18.storočia.- Kaštieľ – v obci sa nachádza neskororenesančný kaštieľ (v súčasnosti domTurcárovcov) z druhej polovice 17. storočia.Obec Vinohrady nad Váhom- Rímskokatolícky kostol je neskororenesančno-baroková stavba z konca 17. storočia.Pôvodný kostolík nákladom Kataríny Eszterházyovej r. Tökölyovej v roku 1964 bolprestavaný a čiastočne rozšírený. V roku 1768 pápež Klement XIII. udelil tomutopútnickému miestu právo získania odpustkov pre všetkých, ktorí sem putovali. Je tostarobylé pútnické miesto, kde sa schádzali na Svätodušný pondelok procesieveriacich. Kostol bol zasvätený Návšteve Panny Márie.- Kaplnka sv. Urbana z r. 1728Obec Hoste- Kostol narodenia Panny Márie pochádza z r. 1760 a kostolná veža je z roku 1877,- Sochy – „Sv. Vendelín“, „Božské srdce“ a „Kamenný kríž“ z r. 1768.46

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Jánovce- Kostol – rímskokatolícky kostol bol zrekonštuovaný v roku 2002 – 2006Obec Kajal- Kostol – „rímskokatolícky kostol“ z r.1640, „evanjelický kostol“ z r. 1900,- Sochy – „Nep. sv. Ján“, „Križanov kríž“ a „Sv. Trojica“,- Pamätné stĺpy – Pamätník založenia obce – pred obecným úradom, pamätnévyrezávané stĺpy v parku,- Významné hroby – pamätník obetiam svetovej vojny v cintoríne.Obec Veľká Mača- Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1783 a bol zasvätený sv. JánoviKrstiteľovi,- Sochy - Sv. Donát, Sv. Vendelín, Sv. Trojica, Sv. Florián, Pamätník deportovaných.„Socha sv. Jána Nepomuckého“ barokového štýlu pri rímskokatolíckom kostole z r.1732 je zapísaný do ÚZPF (č. 60/0 zo dňa 23.04.1963).- Významné hroby - obete I. svetovej vojny, hrob zahraničných padlých vojakov.Obec Zemianske Sady- Kostol rímskokatolícky z r. 2000,- Svätá Trojička,- Zvonica.Obec Čierna Voda- Kostol – Rímskokatolícky kostol Panny Márie bol postavený začiatkom 20.storočia. Stavba čerpá z domácej klasicistickej tradície. Kostol bol zrekonštruovanýv rokoch 2001 – 2002.- Kaplnka – „Kaplnka prícestná sv. Jána Nepomuckého“ pri hlavnej ceste je z r.1782. Sloh kaplnky so sochou je neskorý barok a je zapísaný do ÚZPF (č. 11208/0zo dňa 29.04.1998).Obec Dolná Streda- „Kostol rímskokatolícky sv. Jakuba staršieho“ je z r. 1781 a je zapísaný do ÚZPF(č. 14/1 zo dňa 17.10.1986). Sloh kostola je klasicizmus.- „Socha na stĺpe sv. Jána Nepomuckého“ pri rímskokatolíckom kostole pochádzaz druhej polovice 18. stor. a kultúrna pamiatka je zapísaná v ÚZPF (č. 14/2 zo dňa23.04.1963). Sloh sochy je neskorý barok.- Zvonica z r. 1965Obec Gáň- „Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny“ bol postavený v 12. storočí, má románskysloh a je zapísaný do ÚZPF (č. 3/0 zo dňa 23.04.1963),- Sochy – Svätý Ján, Sv. Florián, Sv. Vendelín, Sv. Trojica,- Zemianska kúria z 18. stor.Obec Pata- Kostol – starý rímskokatolícky kostol z r. 1820 a nový kostol, ktorý je vo výstavbe,47

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Božie muky pri vstupe do obce od Šoporne a Hájskeho,- Pamätné miesta – obelisk z rokov 1848 – 1849.Obec Tomášikovo- Kostol – rímskokatolícky kostol z roku 1801, rekonštruovaný v roku 2004 a 2006,- Lurdská jaskyňa v cintoríne z roku 1901 je navštevovaná množstvom pútnikov,- Sochy – „Súsošie najsvätejšej Trojice“, „Socha sv. Vendelína“, „Sv. Floriána“a „Sv. Jána Nepomuckého“.Obec Topoľnica- Kostol – Rímskokatolícky kostol kráľa sv. Štefana bol postavený v druhej polovici18. storočia na starých základoch. Pôvodný kostol bol postavený v roku 1307,neskôr bol však zničený povodňami, požiarmi a spustošený vpádom Turkov,- Sochy – „Socha sv. Floriána“ z r. 1808 je symbolom obce, „Socha sv. JánaNepomukiho“ z r. 1841, „Kríž vedľa rímskokatolíckeho kostola“ z r. 1817 a „Krížpre zosnulých hrdinov“ z r. 1989.Obec Veľké Úľany- Kostol – „Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela“ je z r.1594 a boldostavaný v r. 1670. Pôvodne ide o renesančnú stavbu s barokovou úpravou.„Evanjelický kostol“ je z r.1958,- „Kalvária“ predstavuje ojedinelý typ súboru stavieb a výtvarných prvkov z druhejpolovice 18. storočia. Súčasťou kalvárie je „kaplnka“, ktorá bola postavená vrokoch 1750 – 56. Ďalej sa tu nachádza aj kamenný kríž s korpusom a barokovésochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Je možnosť návštevy – tel. č.: 031 / 7878108.- Významné hroby – Vojnové hroby z roku 1848 a Vojnový hrob z II. svetovej vojny,- Zvonica je z r. 2006.Obec Pusté Úľany- Kostol – začiatkom 17. storočia bol v obci postavený „renesančný kostolevanjelickej cirkvi“, ktorý v roku 1820 vyhorel a bol obnovený v klasicistickomslohu. „Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava“ pochádza zo začiatku 18. storočia. Jeto baroková stavba.- Sochy – „socha sv. Floriána“, „socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1734“ a„kamenný kríž“ pri kostole z roku 1721.Obec Diakovce (obvod Šaľa)- Kostol – „Reformovaný kostol“ z r. 1791, zrekonštruovaný, návšteva podľa dohodyKomjáti Zoltán 031 / 7712 039, „kostol evanjelického augsburského vyznania“ z r.1968, návšteva podľa dohody – Sudor Pavel 031 / 770 8501- Sochy – „socha Sv. Trojice“ z r. 1905, „socha Sv. Jána Nepomuckého“ z r. 1936,„prícestný kríž“ z r. 1880, „prícestný kríž“ z r. 1892, „starý cintorínsky kríž“ z r.1798, „vojnový pamätník – z r.1931, „pamätník postavený na pamiatkuzakladateľov obce“ – sochár János Nagy z r. 1997, „pamätník obetí II. svetovejvojny“ – sochár János Nagy – z r. 1997, „socha sv. Michala archanjela“,- Zvonica - bola postavená v 18. storočí, v roku 1810 boli vyliate nové zvony.48

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Dlhá nad Váhom (obvod Šaľa)- Kostol – Rímsko-katolícky kostol svätej Trojice- Kaplnka – kaplnka Panny Márie- Sochy – Sv. Ján Nepomucký, Vendelín, Florián, Obraz Márie, Mária pred kostolom,kríž pred kostolom, kríž v parku, 2 veľké kríže na cintoríne, sv. Trojica, pomníkobetiam 1a 2. sv. vojny, drevený stĺp pre Dávida MészárosaObec Kráľová nad Váhom (obvod Šaľa)- Kostol – „Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety“ bol postavený v roku 1732 vbarokovom slohu. V roku 1851 bol zväčšený a v roku 1927 rozšírený dvomabočnými loďami. Hlavný barokový stĺpový oltár pochádza z 18. storočia bolprenesený v roku 1940 z Diakoviec, jeho ústredný obraz znázorňujúci sv. Alžbetuuhorskú z roku 1901 je dielom Szatmári Nagy Emila. Bočný oltár Lurdskej PannyMárie so sochou donátorky mena a kľačiacou sv. Bernadettou, oltár sv. Jozefaa oltár Ježišovho srdca pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Zaujímavý je oltárhrdinov, pekná kováčska práca z r.1926, na ktorom je tabuľka s menami padlýchv I. svetovej vojne. Kostol bol rekonštruovaný v roku 1994. PrevádzkovateľRímsko-katolícka fara – návšteva po dohode so správcom – Alexander Hrotkó –0905 / 635 950- Kalvária – bola vybudovaná pravdepodobne medzi rokmi 1927 – 1.932. 14zastavení Krížovej cesty v podobe bohato členených pilierikov má v nadstavcovýchnikách polychrómované štukové reliéfy rustikálneho charakteru od neznámehoautora. Zastavenia stoja v lipovej aleji a v striedavom rytme lemujú chodník vedúcik umelému návršiu, na ktorom sa na vysokých podstavcoch týčia tri kamenné kríže.Ústredný nesie liatinový korpus Krista, na bočných sú kamenné postavy lotrov.Úroveň spracovania kamenných sôch je remeselná, umelecky zjednodušená.V útrobách návršia sa nachádza Kaplnka Božieho hrobu s výrazným štítovýmpriečelím, ohraničeným po bokoch dvoma schodiskami, ktoré vedú na návršie kukrížom. Kalvária sa nachádza na miestnom cintoríne – verejnosti je dostupná denne.- Ústredný kamenný kríž cintorína – postavený v roku 1886. Na vysokom podstavcije osadený kamenný kríž s kamenným korpusom, dole je soška Bolestivej PannyMárie.- Sochy – „Kamenné súsošie sv. Trojice“ pochádza z roku 1885 – autorom jekamenár J. Feltner, „Socha sv. Jána Nepomuckého“ pochádza z 18. storočia,„Pomník Združenia sv. Kráľa“ postavený v roku 2005 v miestnom parku – autoromdiela je Andrej Csillag, „Pomník obetiam svetových vojen“ na miestnom cintorínebol vyhotovený z mramoru v roku 1998, autorom je Andrej Csillag.- Pamätné miesta – Pamätné miesto Dr. Kálmana Janicsa – významného rodákaobce. Jeho busta na podstavci z prírodného kameňa je umiestnená v parku predzákladnou školou s VJM v roku 2006,- Zvonica - Rázsochová zvonica bola postavená v roku 1897, slúžila na ohlasovaniepožiarov a povodní do začiatku II. svetovej vojny. Objekt bol opravený v roku1985. Na vrchole vysokého dreveného stĺpa v rázsoche je umiestnený jedenbronzový zvon.49

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Múzeá, galérie, ľudové domy a pamätné izby:Mesto Galanta- „Vlastivedné múzeum“ – Prvý podnet na založenie múzea v obvode Galanta dalvlastivedný krúžok, ktorý si utvorili miestni učitelia v roku 1958. Od roku 1970sídlilo v Neogotickom kaštieli v Galante. Od roku 1986 sa začala jehorekonštrukcia, preto múzeum získalo dočasné sídlo v strede mesta v budove bývalejbanky. Táto jednoposchodová stavba s pôdorysom v tvare písmena U bolapostavená na začiatku 20. storočia. Múzeum sa špecializuje na dokumentovaniedejín mlynárstva v povodí Malého Dunaja a dolného toku Váhu. Kontakt:Vlastivedné múzeum na Hlavnej ul. 976, expozícia aj v „Renesančnom kaštieli“,kontakt – riaditeľ Jozef Keppert, tel: 031 780 6184, 031 780 5535, „Galéria mesta“ -Renesančný kaštieľ na ul.Esterházyovcov.Mesto Sereď- „Mestské múzeum v Seredi“ vo „Fándlyho fare” bolo otvorené 15. decembra 2004.Prevádzkovateľom múzea je Mesto Sereď a Občianske združenie VODNÝ HRAD vSeredi. Exponáty vystavené v Mestskom múzeu patria do zbierkového fonduVlastivedného múzea v Galante, ktoré ich Seredi poskytlo na základe zmluvy odlhodobom zapožičaní. Stále expozície Mestského múzea v Seredi sa zaoberajúdejinami mesta a regiónu, ktoré sú zdokumentované archeologickými exponátmi zvýskumu stredovekého hradu Šintava, ktorý prebiehal v rokoch 1984 – 1992.Expozícia História Serede sa začala na Mačianskych vŕškoch dokumentuje naarcheologických nálezoch nepretržité osídlenie regiónu od skončenia ľadovej dobypo zánik Veľkomoravskej ríše. Ústredná sála Mestského múzea je venovanápremene stredovekého kráľovského hradu Šintava na mohutnú renesančnúprotitureckú pevnosť, sereďský hrad. Medzi dlhodobé expozície patrí aj výstavadobových pohľadníc Serede vo zväčšeninách a výstava dokumentujúca vofotografiách priebeh vykopávok na nádvorí sereďského kaštieľa, ktoré odhalilizvyšky murív gotického hradu a prekopali sa až k jeho slovanským hradištnýmpočiatkom. Okrem stálych expozícií obmieňa Mestské múzeum vo svojej galériivýstavy diel cudzích i domácich umelcov. Kontakt: Mestské múzeum Sereď, adr.:Námestie republiky 1177/8, 926 01 Sereď, tel.: +421 31 789 45 46, otváraciehodiny – Utorok – Sobota: 10.00 - 18.00.Obec Abrahám- „Obecné múzeum“ - Myšlienka zriadenia múzea vznikla už niekedy v roku 1998.Vtedy bol podaný návrh na zriadenie stálej výstavy poľnohospodárskeho náradia,strojov a nástrojov, pochádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti v obci.Poľnohospodárska práca bola hlavnou výrobnou činnosťou, ktorou sa živiloobyvateľstvo obce v minulých storočiach. Dôvodom, prečo sa myšlienkanezrealizovala bolo to, že obec nevlastnila primeranú miestnosť, v ktorej by satakáto výstava dala inštalovať. V roku 2003 bola školská družina z dôvodov šetreniafinančnými prostriedkami premiestnená do budovy základnej školy a obecnézastupiteľstvo v týchto priestoroch schválilo zriadenie múzea. Otvorenie múzeaa uskutočnilo 26. septembra 2004. Počet exponátov 850. Kontakt - tel.: 00421-31-7857 241.50

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Matúškovo- „Dom ľudového bývania“ v Matúškove je pamiatkovo chránený dobový sedliackydom pri hlavnej ceste z r. 1847, je zapísaný do ÚZPF (č.34/0 zo dňa 23.04.1963)Národopisná expozícia bola verejnosti sprístupnená v roku 1984. Expozíciapredstavuje spôsob ľudového bývania pôvodného obyvateľstva obce na prelome 19.a 20. storočia a Slovákov prichádzajúcich sem z Dolnej zeme v roku 1947. Načelnej strane domu možno z pohľadu ulice čítať nasledovný text "PANYIKFERENCNÉ ÉPÍTETTE ANNO 1847. 27. MÁR" (Dala postaviť manželkaFrantiška Panyika P.P 27. marca 1847). Dom je zo surových tehál, nabielo nalíčený,s trstinovou strechou podopretou nožnicovými stĺpmi. V roku 1984 budovuzreštauroval okresný úrad na ochranu pamiatok a v jej obytných miestnostiachzriadil múzeum. V izbe zo strany ulice a v kuchyni možno vidieť vnútrajšokgazdovského bytu z prelomu toho storočia, ktorý organicky splýva so zovňajškombudovy. V zadnej izbe sa môžeme zoznámiť aj s bytovou kultúrou slovenskýchobyvateľov, ktorí sa v roku 1947 presídlili do obce z maďarského Tótkomlósu(Slovenský Komlóš). Expozícia je súčasťou Vlastivedného múzea v Galante.Kontakt: Dom ľudového bývania Matúškovo, adr.: Hlavná ul. č.d.128, 924 03Matúškovo, tel.: +421-31-780 55 35.Obec Šoporňa- Pamätná izba – Ľudové bývanie z konca 19. stor., možnosť návštevy – tel.č.:0317018891.Obec Jelka- Múzeum – skanzen pri vodnom mlyne z r. 1992 je zameraný na poľnohospodárskuminulosť obce. Expozícia je súčasťou Vlastivedného múzea v Galante. Kontakt:Vodný kolový mlyn v Jelke, tel.: +421 31 786 61 32, možnosť návštevy: pondelok –nedeľa 8.00 - 20.00.Obec Veľký Grob- Pamätná izba – Ľudový pamätný dom Kataríny Brinzovej je vyhlásený za kultúrnupamiatku. Katarína Brinzová bola posledná z ľudových umelkýň v obci, ktorázomrela v roku 1976, jej maľovky sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave,Bratislave, Galante i v ľudovom pamätnom dome vo Veľkom Grobe. Možnosťnávštevy – tel.: 031/ 78 461 32.Obec Veľká Mača- Múzeum z r. 1997 predstavuje históriu Veľkej Mače. Tvoria ju archeologickénálezy z tzv. máčadských vŕškov, poľnohospodárske náradia zo 17. až 19. storočia acenné obecné dokumenty. Prevádzkovateľ: OcÚ Veľká Mača, tel. č.: 031/7858121.Obec Veľké Úľany- „Dom ľudového bývania Veľké Úľany – Dom bol postavený v roku 1910.Expozícia je venovaná spôsobu ľudového bývania na juhozápadnom Slovenskuzačiatkom 20. storočia. Expozícia je súčasťou Vlastivedného múzea v Galante.Prevádzkovateľom je Miestne kultúrne stredisko – tel. č.: 031/7878197.51

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Obec Kráľová nad Váhom (Obvod Šaľa)- Pamätná izba – Pamätná izba Dr. Kálmana Janicsa je umiestnená v budovezákladnej školy s VJM od roku 2005, návštevy podľa dohody s prevádzkovateľomna tel.č.: 031/7713122.1.3 Sekundárna ponukaSekundárnu ponuku v cestovnom ruchu tvoria ubytovacie a stravovaciezariadenia, cestovné kancelárie, turistické informačné kancelárie, peňažné inštitúcie,cyklotrasy, jazdecké areály, možnosti vodnej turistiky, termálne, letné a prírodné kúpaliskáa organizované podujatia.1.3.1 Ubytovacie a stravovacie zariadeniaUbytovanieV regióne sa nachádza spolu 1897 miest v 45 komerčných ubytovacíchzariadeniach (tabuľka 1.3.2). Najviac miest (tabuľa 1.3.3, graf 1.3.1) je v turistickýchubytovniach, hoteloch a chatových osadách, vybudovaných pri termálnych kúpaliskách.Práve obce s termálnym kúpaliskom (Sládkovičovo, Horné Saliby, Diakovce) majúk dispozícii najväčšiu ubytovaciu kapacitu, doplnené mestom Galanta, charakteristickékapacitou na ubytovniach. Tento stav bol zapríčinený požiadavkami návštevníkovtermálnych kúpalísk na lacné ubytovanie. Trendy v cestovnom ruchu na zabezpečovanieubytovania vyššieho štandardu sa snažia zachytiť v ôsmych trojhviezdičkových hoteloch apenziónoch (tabuľka 1.3.1) regiónu postavených alebo rekonštruovaných v poslednýchrokoch. Na postupnú zmenu požiadaviek návštevníkov termálnych kúpalísk reagujúpodnikatelia aj zriadením penziónov.Tabuľka 1.3.1: Trojhviezdičkové ubytovacie zariadeniaNázov zariadenia Adresa Tel. KapacitaRekondičné sanatórium Šoporňa 925 52 Šoporňa 1543 031/7874 231 70+10ORLÍK - penzión Hetmín 7113, 927 01 Šaľa 0903/211467 10+6Penzión Európa 925 81 Diakovce 715 0905/380267, 600905/164196Hotel Tevel Fučíkova ul., 925 21 031/773 23 00 80SládkovičovoKaskády, s. r. o. - Stredisko Únovce 504, 924 01 Galanta 031/788 3333, 100vzdelávania a oddychu0911/883 360City Hotel Vajanského 10, 924 01 031/780 2941-3 85GalantaPenzión G&G Šaľa Hlavná 77/A, 927 01 Šaľa 031/770 5522 30Hotel Centrál Nám. Sv. Trojice, 927 01 031/770 4401 40ŠaľaZdroj: Vlastný zber52

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tabuľka 1.3.2: Ubytovacie zariadenia v regióne GalantaNázov zariadenia Kapacita Adresa Tel. Stravovaniezar.Penzión Európa 60 Diakovce 715 0905/380267, áno0905/164196Penzión BEST 9 Diakovce 129 031/7714739, áno0908/066489Termálne kúpalisko spol. s 150 Diakovce 847 031/7852250, ánor.o. Diakovce031/7852265Penzión Maja 20 Diakovce 146 0903/207688, vlastné0903/150421Ubytovanie v súkromí - Ján 10 Horné Saliby 169 0908/881040 vlastnéŠeboRekr.chatky –OKAL -50 Termálne kúpalisko Horné 031/7852405 vlastnéHargita - HOSAL s.r.o.SalibyRekr.chatky - Hargita - Jetta 16 + 4 Termálne kúpalisko Horné 0905/272495 vlastnés.r.o.SalibyRekr.chatky – Hargita - 16 + 4 Termálne kúpalisko Horné 0905/402642 vlastnéLocalstav s.r.o.SalibyRekr.chatky - Hargita - 24 + 6 Termálne kúpalisko Horné 0905/614222 vlastnéDADM s.r.o.SalibyRekr.chatky - Hargita - 20+4 Termálne kúpalisko Horné 0903/110799 vlastnéOKAL -Chovancová MáriaSalibyPenzion Komlóš17 Termálne kúpalisko Horné 0903/110799 ánoSalibyRekr.chatky - Badová8 + 2 Termálne kúpalisko Horné 0905/465489 vlastnéHelenaSalibyRekr.chatky - Mgr.Andrea 8 + 2 Termálne kúpalisko Horné 0908/112588 vlastnéBadováSalibyEurotrade 34 Mostová 105 nieHotel Hutník 75 Železničná 1151/28, Sereď 031/789 0435 ánoTEMPO-penzión 15 SNP 2873/6, Sereď 031/789 4138 ánoATOS - penzión 8 Starý most 14, Sereď 031/789 4622 nieHotel Tevel 80 Fučíkova ul., Sládkovičovo 031/77323 00 ánoHotel Grand 24 Fučíkova ul., Sládkovičovo ánoChatová osada Termálne 156 Termálne kúpalisko Vincov 0905/605329 ánokúpalisko Vincov lesles, SládkovičovoCamping TK VL –50 Termálne kúpalisko Vincovánosúkromný sektorles, SládkovičovoUbytovanie na súkromí8 Jesenského 1198,vlastnéBartalošSládkovičovoUbytovanie v chatkách8 Seredská ul., Sládkovičovo vlastnéBartalošRekondičné sanatórium 70+10 Šoporňa 1543 031/7874 231 ánoUbytovňa 54 Šoporňa 852 0905/609 620 nieSzőllős – turistická10 Trstice nieubytovňaPenzión Vén Diófa 16 Vozokany 6 031/7855 167 ánoUbytovňa Domu športu 26 ul. Kpt. Nálepku 737, Galanta 031/7802564, nie53

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------0904/159 716City hotel 85 Vajanského 10, Galanta 031/780áno2941-3Ubytovňa – Požgai27 areál SOUP, Esterházyovcov 0905/407nie712/10, Galanta105,Ubytovňa 100 Matúškovská cesta 882, 031/780 3709 nieGalantaUbytovňa Kolan 50 Priemyselná 831, Galanta nieUbytovňa Majerčíková 41 Priemyselná 831, Galanta nieUbytovňa Kanišová 30 Priemyselná 831, Galanta nieMisijné centrum –hotel garni 45 Jelka, Jamová 1246/27 031/7876 138 ánoRanč u Pala – turistická6 Jelka 0905/223963, ánoubytovňa0911/113 223Ubytovacie zariadenie45 Šintava 281 031/789 7180 ánoLodenicaKaskády, s. r. o. – Stredisko 162 Únovce 504, 924 01 Galanta 031/7883333, ánovzdelávania a oddychu0911/883 360SOU Zemianske Sady 80 SOU Zemianske Sady 031/7861 130 ánoPenzión Romantik 30 Dolná Streda, Kostolné 031/78936 38 ánonámestie č. 311Ubytovňa Ľubomír TKÁČ 30 Dolná Streda, č. 774 nieKerkira PUB 16 Hlavná 960, Veľké Úľany 031/7878 376 ánoORLIK – penzión 10+6 Hetmín 7113, 927 01 Šaľa 0903/211467 ánoPenzión G&G Šaľa 30 Hlavná 77/A, Šaľa 031/770 5522 ánoHotel Centrál 40 Nám. Sv. trojice, Šaľa 031/770 4401 ánoZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zberTabuľka 1.3.3: Podiel jednotlivých kategórií ubytovacích zariadeníMiesto (obec, Penzión Chatová Turistická Hotel Ubytovaniemesto)osada ubytovňa na súkromíSanatorium SpoluDiakovce 89 150 239Galanta 274 85 359H. Saliby 17 164 10 191Jelka 6 45 51Kajal – Kaskády 162 162Motová 34 34Sereď 23 75 98Šintava 45 45Sládkovičovo 214 104 8 326Šoporňa 54 70 124Trstice 10 10Veľké Úľany 16 16Vozokany 16 16Zemianske Sady 80 80Dolná Streda 30 30 60Šaľa 46 40 86Spolu 221 528 533 511 34 70 1897Zdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zber54

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.3.1: Podiel jednotlivých kategórií ubytovacích zariadení na celkovej kapaciteUbytovanie nasúkromí2%Hotel27%Sanat órium4%Turistickáubytovňa28%Penzión12%Chatová osada27%StravovanieV segmente už môžeme hodnotiť stav, ako uspokojivý. Návštevníci regiónu si môžuvybrať zariadenie podľa svojich finančných alebo kvalitatívnych požiadaviek (tabuľka1.3.4). Nachádzajú sa tu aj stravovacie zariadenia, ktoré už niekoľko rokov ponúkajúvysoko kvalitné služby a tak isto je možné uspokojiť záujem o regionálne jedlá.Tabuľka 1.3.4: Stravovacie zariadenia v regióne GalantaZariadenie Názov zariadení Adresa Tel.číslo KapacitaReštaurácia Reštaurácia Gazdinka Abrahám 405 031/7857270 30ReštauráciaReštaurácia Csimma Štefan Diakovce 771 0908/751524 50Reštaurácia „U Katky“ Diakovce 164 031/7715163 50Reštaurácia „Penzión Európa“ Diakovce 715 0905/164196 80Reštaurácia „Penzión BEST „ Diakovce 129 0908/066489 40Reštaurácia Disko Bar , TK Diakovce 847 031/7852250 100DiakovceReštaurácia Ján Koloži TK Diakovce 847 0905/605594 60DiakovceKaviareň Venus bar Diakovce 763 0907/793046 50Reštaurácia Starý šenk Dlhá nad Váhom 194 50Kaviareň Médium Dlhá nad Váhom 333 30Reštaurácia Reštaurácia Mona Dolné Saliby 160 031/7853 196 100Reštaurácia ARICSTONE s.r.o. Termálne kúpalisko Horné 031/7021166 100Saliby 1203ZELY Horné Saliby 306 0908/754608 100Iné Cukráreň Katica Horné Saliby 873 031/7852494 50Reštaurácia Reštaurácia – Farkasová Kráľov Brod 56 160Reštaurácia Pivnica a záhradná reštaurácia Matúškovo, ul.Hlavná, 521 031/782 6345 60TOLDIReštaurácia TAXON Matúškovo č.769 031/782 6659 150Kaviareň LUNA Matúškovo, ul.Hlavná 4055

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Pizzéria PIZZERIA LA PETIT Matúškovo, ul.Šárdska 512 50Reštaurácia Zlatý bažant Mostová 308 031/7848221 60Kaviareň Bianco bar Mostová 440Tutti bar Mostová 119Reštaurácia Ázia restaurant D.Štúra, Sereď 031/789 0435KaviareňPizzériaHotel Hutník M.R.Štefánika 1152/26, Sereď 0905/640601Pegas Školská 1, Sereď 031/789 2200Restaurant Loď Riviera Šintavská 3084/14, SereďKaviareň LuxM.R.Štefánika 1178, SereďŠportclub Cukrovarská 726, Sereď 0903/448239Pizzeria AB Dionýza Štúra, Sereď 031/7895563Pizza – Snack house M.R. Štefánika, Sereď 0908/400 774Pizza Punto M.R. Štefánika, Sereď 0903/966 960Pizza Benito D.Štúra 1529, Sereď 031/789 5500Reštaurácia Hotel Tevel Fučíkova 458/252,031/7732 352 65SládkovičovoKaviareň Hotel Tevel Fučíkova 458/252,031/7732 352 30SládkovičovoVináreň Hotel Tevel Fučíkova 458/252,031/7732 352 95SládkovičovoPizzéria La Piaza Fučíkova 130, Sládkovičovo 0911/808 338 40Jedáleň Krokodýl Fučíkova 53/52, Sládkovičovo 0905/710 556 40Reštaurácia Motorest Poľovník Šoporňa 242 031/7874 221 93Pizzéria Pohoda Šoporňa 031/7874473 100Reštaurácia Malý Dunaj Dombyho rad 245, Trstice 031/7782 242 150Pizzéria Pizzeria - Adriano Trstice 343 031/7782 791 40Reštaurácia Vén Diófa Vozokany 6Queen Vozokany 161Iné Motorest Havran VozokanyVináreň Marakana Čierny Brod č.4 0903/858004 40Reštaurácia Merkur Hlavná 2373, Galanta 031/780 6027LIMBA Hlavná 992, Galanta 031/780 8018Belária Country saloon Clementisove sady, Galanta 031/780 2137Mladosť Hlavná 951, Galanta 031/780 7194Reštaurácia Arpád Csóka Vajanského 909, Galanta 031/780 2310Juraj BotkaBratislavská 26, GalantaChilli pub Kpt. Nálepku 738, Galanta 0905/491 070Fanda Petzvala 1407, Galanta 0908/528 655Perón II.Staničná 1, GalantaTaverna Hodská 1596, Galanta 031/780 2208Taverna-sídl.Sever, Česká 1452, Galanta 031/782 2146Gazdovský dvor Mierové nám. 1, Galanta 031/780 4725 204Papuča Októbrová 1199, Galanta 031/780 4140Club bar Kpt. Nálepku, Galanta 0903/758 993BarŠvermová ul., Galanta56

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------KaviareňBar caféHlavná 2218, GalantaKoktail and music bar Bratislavská ul.904, Galanta 0905/466 955MosquitoCafé Alegria Kpt. Nálepku 1, Galanta 0903/417 026Motorest STOP Školská 758, Galanta 031/780 2232Reštaurácia Cherry Bratislavská 44/53, Galanta 031/780 4270Nyírfa Železničiarska 1603, Galanta 031/7822 425Tiki bar Kpt. Nálepku, Galanta 0903/758 993Tribúna bar Šafaríkova 1624, Galanta 0903/257 900Biliard bar Esterházyovcov 1621, Galanta 031/780 2759Kaviareň ENZO Café Vajanského 1518, GalantaKaviareň Hlavná, B.Eliáš, Galanta 0905/895 344Cozmopolitan Šafaríková ul., Galanta 0905/215 597Vináreň Vinotéka Vinium Clementisove Sady 182,GalantaPizzéria Pizzéria VARIO Mierové nám. 942, Galanta 031/780 5543 70Pizzéria Claudia Hodská 939, Galanta 031/780 2208Pizzéria del Corso Hlavná 991/37, Galanta 031/780 3324Pizzéria Taverna Česká 1452, Galanta 031/7822 146Reštaurácia Ister Dunajská ul.1266/36, Jelka 0903/236 770 80Chameleón Novojelčanská 770, Jelka 0911/206 555 60Fényes Hlavná 539, Jelka 031/7876 189 80Kaviareň EXTREM CAFÉ Košúty 369 50Reštaurácia Reštaurácia Lodenica Šintava 281 031/7897 180 100Reštaurácia Merkúr Šintava 5 031/7892 634 60Reštaurácie Šport, Vén Betyár, Beni, Zlatý KajalBažantReštaurácia Romantik Kostolné námestie č. 311, 031/789 3638 60Dolná StredaReštaurácia Reštaurácia u Stana Ul. Páracká 367, Pata 0905/514 254 50Reštaurácia Koruna Ul. Nitrianska 243, Pata 50Reštaurácia Športklub Ul. Majerská, Pata 70Reštaurácia Fényes Hlavná, Veľké Úľany 031/7878 190 150Kerkira Pub Hlavná 960, Veľké Úľany 031/7878376 100Kaviareň Enelin Hlavná, Veľké Úľany 031/7878489 100Zdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zber1.3.2 Cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárieV regióne Galanta sa nachádza 9 cestovných kancelárií a agentúr (tabuľka 1.3.5),ktoré ponúkajú hlavne zahraničné pobyty a výlety. Ani jeden z miestnych podnikateľskýchsubjektov nemá zostavenú regionálnu ponuku cestovného ruchu pre turistovprichádzajúcich do regiónu. Tento stav je možné zmeniť aj pomocou založenia turistickoinformačnejkancelárie, lebo v regióne sa nenachádza ani jedna takáto kancelária.57

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tabuľka 1.3.5: Cestovné kancelárie a agentúry v regióneNázov cestovnej kancelárie Adresa Tel. čísloCestovná kancelária Real Šafárikova 1624, 031/701 0562, 031/780Galanta3439, 0903/463 774Cestovná kancelária Satur Travel Hlavná 945, Galanta 031/780 2768 - fax,a.s.031/780 1881Cesovná kancelária Gita, Bosáková Hlavná 976/8, Galanta 031/780 2108, 031/780Margita Ing.2106, 031/780 2107CArolina - cestovná agentúra Zoltána Kodálya 768/31,Galanta 031/780 69 06Centrum CA - Dušan Horváth Mierové námestie č. 4 031/780 76 06, 0915/841(budova knižnice, 7091.poschodie), GalantaFortuna CK, s.r.o. Z. Kodálya 768/31, 031/780 69 06, 0905/396Galanta481ATOS-Š – C.testovná agentúra Železničná ul., 926 00 031/789 7012, 0903/250Sereď036CK Spedis – Ladislav Paulus Vinárska 121/1, Sereď 031/789 3920Vema Real – Cestovná agentúra M.R.Štefánika 1152, 031/789 4414SereďZdroj: Vlastný zber1.3.3 Peňažné inštitúcie a bankomatyNajlepšiu vybudovanú sieť z peňažných inštitúcií má Poštová banka, ktorá využívapobočky Slovenskej pošty. Zastúpenie nemá len v niektorých menších obciach, ako Dlhánad Váhom, Pusté Sady, Malá Mača, Šalgočka, Hoste, Jánovce, Zemianske Sady, DolnýChotár, Gáň a Topoľnica. Ďalšie peňažné inštitúcie a bankomaty v regióne Galanta sanachádzajú v tabuľke 1.3.6.Tabuľka 1.3.6: Peňažné inštitúcie a bankomaty v regiónePeňažná inštitúcia Adresa Telefón Otv. doba BankomatĽudová bankaDolné Saliby, ReštauráciaánoMonaSlovenská sporiteľňa, a. s. Horné Saliby 773 031/7852 245 8.00 – 15.30 nieVÚB a.s. Cukrovarská, Sereď 031/789 3700 8.00 – 17.00ČSOB M. R. Štefánika, Sereď 8.00 – 17.00UNI Banka D. Štúra, Sereď 8.00 – 17.00Slovenská sporiteľňa, a. s. M.R. Štefánika, Sereď 8.00 – 17.00Slovenská sporiteľňa, a. s. Fučíkova ul., Sládkovičovo 031/784 1577 8.00 – 16.00 Po- ánoPiVÚB, a.s.Fučíkova ul., Sládkovičovo 031/784 2227 8.00 – 16.00 Po- ánoPiSlovenská sporiteľňa, a. s. Šoporňa 36 031/7874 539 8.00 – 15.00 nieSlovenská sporiteľňa, a. s. Trstice 657 031/7782 239 8.00 – 15.00 nieVÚB Mierové nám.2, Galanta 031/7838 355 Po – Pi: 8.00 – áno17.00Ľudová banka Hlavná 977, Galanta 031/780 2174 Po – Pi: 8.00 – áno58

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------17.00ČSOB Hlavná 21, Galanta 031/788 3000 Po – Pi: 8.00 – áno17.00Slovenská sporiteľňa, a. s. Hlavná 19, Galanta 031/773 2200 Po – Pi: 8.00 – áno17.00Tatra banka Vajanského 16, Galanta 0903/903902 Po – Pi: 8.00 – áno16.00Uni Banka Revolučná 1, Galanta 031/788 4502 Po – Pi: 8.00 – áno16.30OTP banka Poštová 914/2, Galanta 031/780 6075 Po – Pi: 8.00 – áno16.30Slovenská sporiteľňa, a. s. Hlavná, Veľké Úľany 031/7878 209 7.30 – 15.00Ľudová banka Veľké Úľany, MKS ánoZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zber1.3.4 Spoločenské a športovo-rekreačné zariadeniaSpoločenské zariadeniaZo spoločenských zariadení (tabuľka 1.3.7) v regióne Galanta najväčší počet jekultúrnych domov a knižníc. Kultúrny dom nie je vybudovaný len v šiestich obciach: MaláMača, Šintava, Vinohrady nad Váhom, Dolná Streda, Dolný Chotár a Tomášikovo.Knižnice nemajú len 4 obce, a to Pusté Sady, Šalgočka, Jánovce a Dolná Streda.Tabuľka 1.3.7: Ďalšie významné kultúrne zariadeniaMiesto Zariadenie Počet Popis zariadenia (napr. prevádzkovateľ, kontakt, kapacita,prevádzková doba)DlháVáhomnadKomunikačnýdomDolné Saliby Spoločenskýdom1 V kultúrnom dome sa nachádza miestnosť s prístupom naInternet, prevádzkovateľ: Obec Dlhá nad Váhom,tel.031/77029261 Komunikačný dom, prevádzkuje: Dolnosalibský mládežníckyklub – ALSZIK, 925 02 Dolné Saliby 508, Tel.+421/31/7853231, otváracia doba: streda, piatok a sobota 16.00 –21.00Malá Mača Spoločenskýdom1 Spoločenský dom je v požiarnej zbrojnici, prevádzkovateľom jeobec, 031/701 8322, 80 miest, prevádzková doba podľa potrebySereď Kino 1Centrum 1voľného časuSládkovičovo Centrum 1 Centrum voľného času sa nachádza v Spojenej školevoľného času SládkovičovoŠoporňa Kino 1 Prevádzkuje obec, tel.: 031/701 8891, 260 miest, sobotaTrstice Kino 1 Kinosála s kapacitou 298 miest je súčasťou kultúrneho domu,v súčasnosti premietania sa neuskutočňujú z dôvodu nízkejnávštevnosti. Prevádzkovateľ: obec Trstice, Kontakt: Kultúrnydom č.472.59

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------GalantaCentrumvoľného časuKinoV obci funguje centrum voľného času pri základnej škole podnázvom Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti.Zabezpečí aktivity pre deti od 6 do 16 rokov. Prevádzkovateľ:Magda Deáková, Školská 650, 925 42 Trstice. Prevádzková doba:denne okrem soboty a nedele od 14.00 do 19.00 hod..2 Kino sa nachádza v MSKS, kapacita sedadiel 352, Letnýamfiteáter má kapacitu 1250 osôb1 Adresa: Hlavná ul.1005/16, tel.: 031/780 4336Centrumvoľného časuPata Kino 1 Kino je v divadle sále MKS, tel.: 031/786 0162, p. Hercegová,hrá sa iba v nedeľuVeľké Úľany Kino1 Kino je v MKS, tel.: 031/7878 197, kapacita 350 osôb, prevádzkapodľa harmonogramuZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zberŠportovo-rekreačné zariadenia:Medzi najvýznamnejšie športovo-rekreačné zariadenia (tabuľka 1.3.8) patriafutbalové ihriská a telocvične, resp. športové haly. Futbalové ihrisko v regióne nemajú lenobce Zemianske Sady a Dolný Chotár. Telocvične, resp. športové haly majú vybudovanéhlavne v takých obciach a mestách kde fungujú základné školy do deviateho ročníka.Telocvične alebo športové haly sú vybudované v nasledovných mestách a obciach: Galanta,Sládkovičovo, Sereď, Diakovce, Horné Saliby, Kráľov Brod, Mostová, Trstice, Šoporňa,Čierny Brod, Jelka, Šintava, Vinohrady nad Váhom, Hoste, Veľká Mača, Zemianske Sady,Dolná Streda, Pata, Tomášikovo a Veľké Úľany.Tabuľka 1.3.8: Ďalšie významné športovo-rekreačné zariadeniaMiesto Názov Počet Popis zariadenia (napr. prevádzkovateľ, kontakt,kapacita, prevádzková doba)Abrahám Tenisový kurt 1 Tenisový klub v Abraháme, prev.doba od 8.00 do 20.00hod.Strelnica1 Prevádzkuje Poľovnícke združenie Dudváh Abrahámpodľa potrebyIné1 Športový rybník prevádzkuje Obec Abrahám podľapotrebyDiakovce Strelnica1 Prevádzkuje "Poľovnícke združenie Diakovce", kontaktIng. Biró Ladislav , prevádzková doba podľa dohodyLetné kúpalisko 1 Termálne kúpalisko, spol. s r.o. Diakovce ,031/7852250, 031/7852265, Kapacita 1500 osôb, letnáturistická sezóna od 8.00 do 20.00 hod.Dolné Saliby Viacúčelovéihrisko1 Prevádzkuje: obec Dolné Saliby 925 02 Dolné Saliby355, Tel. +421/31/7853189Horné Saliby Viacúčelovéihrisko1 Prevádzkuje HOSAL s.r.o.Horné Saliby na termálnomkúpalisku, 031/7852399-kl.208,031/7852405Tenisový kurt1 Prevádzkuje HOSAL s.r.o. Horné Saliby na termálnomkúpalisku,031/7852399-kl.208,031/7852405Krytá plaváreň1 Prevádzkuje ARICSTONE s.r.o. Horné Saliby natermálnom kúpalisku, 031/7852663Letné kúpalisko 1 Prevádzkuje HOSAL s.r.o. Horné Saliby, 031/7852399-kl.208,031/785240560

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Kráľová nadVáhomMalá MačaSaunaPosilňovňa3 Prevádzkuje ARICSTONE s.r.o. Horné Saliby natermálnom kúpalisku, 031/78526631 Prevádzkuje ARICSTONE s.r.o. Horné Saliby natermálnom kúpalisku, 031/78526631 Prevádzkuje HOSAL s.r.o. Horné Saliby na termálnomkúpalisku, 031/7852405Požičovňašportových potriebIné 1 Relaxačno-rehabilitačný komplex prevádzkujeARICSTONE s.r.o. na termálnom kúpalisku,InéViacúčelovéihriskoIné031/78526631 Cykloturistika – obec sa nachádza na Vážskejcyklomagistrále Horné Zelenice – Šaľa. Táto je dlhá 36km s prevýšením 7/26 m a patrí medzi menej náročné,ideálne trasy a okruhy pre oboznámenie sa s jazdou nabicykli. Trasa vedie z Horných a Dolných Zeleníc cezŠúrovce, Sereď, Dolnú Stredu, oblasť vodného dielaKráľová , obec Kráľová nad Váhom do Šale.1 Pobyt pri vode – pri obci je rieka Váh prehradená a týmje vytvorená veľká všestranne rekreačne využiteľnávodná plocha s dĺžkou cca. 12 km a šírkou cca. 2 km. Sútu možnosti na kúpanie, jachting, windsurfing, vodnélyžovanie, rybolov (katastrálne územie Kajal, Kráľovánad Váhom Šoporňa). Športové rybárčenie a rybárskepreteky umožňuje aj miestny rybník o rozlohe 4,5 ha. –rybník v správe MO SRZ Šaľa.1 Detská farma HUMANITA, n.j. – ponúka prehliadkuviac ako 20 druhov zvierat, možnosť vozenia naponíkoch a koňoch, školu jazdenia pre deti a dospelých,rôzne akcie pre firmy a kolektívy, celodenné školskévýlety, krátkodobé pobyty pre detí zo sociálnychústavov a detských domovov, možnosť zorganizovaniacountry zábavy. Živý betlehem. Prevádzkovateľ:Bertram Beták , tel.č.0905/337067.1 Betónová plocha v rozmere 17 x 22 m, prevádzkujeobec, 031 / 7018322, prevádzková doba podľa záujmu1 COUNTRY osada v miestnom lese, prevádzkuje obec vletných mesiacoch, 031 / 701 8322,Matúškovo Tenisový kurt 1 Tenisový kurt bol vybudovaný v r.2006 v areálefutbalového ihriska, prevádzkovateľom je Ivan Zelenák.Mostová Strelnica 1 Strelnica na asfaltové holuby, prevádzkovateľom jePoľovnícky zväz MostováPusté Sady Tenisový kurt 1 Prevádzkovateľ je Obec Pusté Sady, 031/7861194SereďViacúčelovéihriskoTenisový kurtKrytá plaváreňFitness centrumPosilňovňaSládkovičovo Posilňovňa1 Ihrisko je na sídlisku D. Štúra2 Tenisové kurty sú na Mestskom štadióne1 Plaváreň je vo Fándlyho škole4 Femina – fitness aerobic štúdio, Fitko Relax, Fitnessaerobikové štúdio Impulz, Fitness centrum – Kino Nova1 Posilňovňa je v dome kultúry2 Kapacita 2x10 osôb, prevádzkovateľ: súkromná osoba61

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vozokany Tenisový kurt 1 Je vedľa obecného úraduŠoporňa Tenisový kurt2 Prevádzkovateľ: rehabilitačné sanatórium Duslo Šaľa,031/7874 231Sauna1 Prevádzkovateľ: rehabilitačné sanatórium Duslo Šaľa,031/7874 231Solárium1 Prevádzkovateľ: rehabilitačné sanatórium Duslo Šaľa,031/7874 231Posilovňa1 Prevádzkovateľ: rehabilitačné sanatórium Duslo Šaľa,031/7874 231Strelnica1 Brokové zbrane, prevádzkovateľ Poľovnícke združenieŠoporňaPožičovňašportových potrieb1 Prevádzkovateľ: rehabilitačné sanatórium Duslo Šaľa,031/7874 231Čierny Brod Tenisový kurtNachádza sa v ZŠ Čierny Brod, 031/7848 245, kapacita:1 4 osoby, prevádzková doba: podľa potrebyGalanta Viacúčelovéihrisko2 Ľahkoatletické ihriská na ZŠ SNP, tel.:031 7804137 aZŠ Z. Kodálya, Švermova 8, tel.: 031 7802742Tenisový kurt2 Adresa: Kpt. Nálepku, tel.: 0908/736 713 a Areál NsP,Nemocničná ul., D.Schmidtová, tel.: 0903/833 837Krytá plaváreň 1 Adresa: Gymnázium Z. Kodálya, tel.: 031/780 2266Letné kúpalisko1 Termál centrum Galandia s celoročnou prevádzkou, tel.:031/788 4375Sauna 1 SSZA Galanta, tel.: 031/780 2564, 0904/159 716,prevádzka: Ut: 15.00 – 20.00 muži, St: 15.00 – 19.30ženy, Št: 15.00 – 20.00 muži, Pi: 15.00 – 19.30 ženy,So: 12.00 – 15.00 muži, 15.30 – 19.00 ženySolárium 6 Vertikálne solárium Diva, Clementisove sady 1616, D.Kamenová, Solárium - Šafárikova 1655, J. Dítě,Solárium - Salón krásy Štýl, Švermova 269, K.Csikósová, 031/780 6666, Solárium – Salón Monika,Ružová ul. 135, M. Sváteková tel.: 031 7822141,Solárium – Salón Afrodita, Štúrová A. Hulmanová, tel.:031 780 6170, Solárium - Salón krásy Victoria, SNP708, M. Kilacsková, tel.: 0903 403 645Fitness centrum3 Fitness and aerobic centrum – J.M. Petzvala 1,E.Gutaiová,tel.: 0905/385 537, Otv. doba: Po – Štvr: 8.00– 12.00,15.00 – 21.00, Pi: 8.00 – 20.00, So: voľno, Ne:9.00 – 12.00 hod., Dom športu, SSZA – tel.: 0904/159716, Galea Pilates – Bratislavská 2/90, tel.: 0903215192Aerobicové štúdiá 1 Fitness and aerobic centrum, J.M. Petzvala 1, tel.:0905385537Iné 7 Paintball – areál Jednoty, Sereďská cesta, tel.:0903/559 993Plážový volejbal, ZŠ SNP 1415, tel.: 031/780 4137Minifutbalové ihrisko: ZŠ Štefánikova, tel.: 031/7802813Hokejbal: ZŠ G.Dusíka Mierová 1454, tel.: 031/782212262

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Motokárová dráha, Prevádzka: Nebojsa autocvičisko, So– Ne: 9.00 – 20.00, Kontakt: Miroslav Kontár, tel.:031/780 6113Streetball a basketbal – správca Technické služby mestaGalanty, kontakt: tel.: 031/780 2427Kolky: SSZA, Dom športu, T: 031 7802788Šintava Športový areál 1 Veslársky areál, prevádzkovateľ: veslárky klub – ObecŠintava, tel. 031/7892 370Veľký Grob Posilňovňa 1 Prevádzkovateľ: Viliam Rigo, Veľký Grob 442Vinohradynad VáhomViacúčelovéihriskoPosilňovňa1 Prevádzkovateľ ihriska (minifutbal, nohejbal, tenis,zábavy): Igor Remenár, tel.: 0905/473 6701 Prevádzkovateľ: Centrum mládeže obec VinohradyKajal Viacúčelové1 Plážové volejbalové ihrisko, prevádzkuje: obec KajalihriskoPosilňovňa1 Je v požiarnej zbrojnici, prevádzkuje: obec KajalStrelnica1 Strelnica je pri jazere, prevádzkuje obec Kajal aŠportovo-strelecký klubZemianske Viacúčelové1 Trávnik 20a, asfaltová plocha 30a , antuková dráhaSady ihriskoPata Viacúčelové1 Ihrisko je pri základnej školeihriskoPosilňovňa1 Posilňovňa je pod Klubom dôchodcov, prevádzkujeobec Pata, tel.: 031/786 0122Tomášikovo Posilňovňa 1 Posilňovňa je v Základnej škole s materskou školouTopoľnicas VJMTenisový kurt 2 Prevádzka: K-CENTRUM tel.: 031/7811 218 a SEGA p.Ernest Varga tel.: 0905/724 093Strelnica 1 Prevádzkovateľ: Obec Topoľnica, tel.: 031/7811 258Veľké Úľany Letné kúpalisko1 Letné kúpalisko Modrá Perla, prevádzkuje MartinBlšťákSolárium1 Prevádzkuje Hajnalka Kollerová, kontakt cez obecStrelnica1 Prevádzkuje Strelecký oddiel, kontakt cez obecZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zber1.3.5 Termálne, letné a prírodné kúpaliskáTermálne kúpaliskáTermálne kúpalisko Vincov lesTermálne kúpalisko Vincov les sanachádza pri štátnej ceste Galanta –Sládkovičovo, približne 55 kilometrov odBratislavy. V areáli sa nachádza termálny vrt, z ktorého vyteká termálna voda s teplotou 62°C. Mnohí ľudia pripisujú tejto vode liečivé účinky a preto sem chodievajú s cieľomuzdraviť sa.63

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------V renovovanom areáli je v prevádzke 5 bazénov:• plavecký bazén 50 x 20 metrov s teplotou vody pohybujúcou sa okolo 26 °C,• dva rekreačné bazény s teplotou 28 °C a hĺbkou 1,30 metra• detský bazén s teplotou 32 °C• relaxačný bazén s teplotou 38 °C a masážnymi tryskami.Okrem kúpania je možné v areáli zahrať stolný tenis, futbal, volejbal alebo streetball.Pre deti sú k dispozícií hojdačky, šmykľavky, preliezky, pieskovisko a veľká skákaciatrampolína. Svoje horolezecké schopnosti si návštevníci môžu vyskúšať na malej lezeckejstene s rôznymi stupňami náročnosti, takzvanom boulderi. Možnosť stravovania jezabezpečená v reštaurácii alebo vo viacerých bufetoch s rýchlym občerstvením.Minulosť a blízka budúcnosťTermálne kúpalisko Vincov les bolo odovzdané do prevádzky v roku 1986. Už odsamého začiatku si vytváralo dobré meno u rekreantov zo širokého okolia a dokonca sastretlo s priaznivými ohlasmi aj u zahraničných turistov. V roku 1992 prevzalo kúpaliskodo vlastníctva mesto Sládkovičovo. Mesto v roku 2004 vypracovalo projekt pod názvom"Rekonštrukcia bazénov a súvisiacich technologických zariadení", ktorého obsahom bolakompletná rekonštrukcia bazénov, renovácia areálu a predovšetkým vybudovaniekongresového, informačného a poradenského centra zastrešujúceho celoročné využitierekreačného strediska vrátane školiacich a kongresových priestorov s kompletnýmtechnologickým vybavením, stravovacími službami a možnosťami relaxu v krytom bazéne.Predložená architektonická štúdia, ako aj projektová dokumentácia boli úspešné‚ a mestozískalo na realizáciu z fondov EU finančné prostriedky vo výške 105 mil. Sk.Stavba kongresového, informačného a poradenského centra cestovného ruchu by samala zavŕšiť do konca roka 2008. Finalizáciou projektu budú na Termálnom kúpaliskuVincov les vytvorené podmienky na ničím nerušený oddych, relax a vzdelávanie. Cieľ TKsa prostredníctvom upravených priestorov, kultivovaných oáz zelene, obnovených bazénov,skvalitnených stravovacích a ubytovacích služieb sústreďuje na sprostredkovaniepríležitostí na príjemný pobyt a dokonalú pohodu svojich hostí. Mesto Sládkovičovopredpokladá stály rozvoj kúpaliska a jeho postupné dobudovanie, aby mohlo v budúcnostiposkytnúť návštevníkom kompletné služby, či už v oblasti relaxu, stravovania, ubytovania,alebo športového vyžitia.Kontakt:Termálne kúpalisko Vincov les, s.r.o.Adr.: Fučíkova 340, 925 21 SládkovičovoTelefón: +421 (0) 31 784 1201Mobil: +421 (0) 911 458 059Email:Web:chuda@vincovles.comwww.vincovles.comwww.vincovles.sk64

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Termálne kúpalisko Galandia„Termálne kúpalisko Galandia“ s celoročnou prevádzkou sanachádza v meste Galanta, približne 60 km od Bratislavy. Na kúpalisku súk dispozícii vnútorné a vonkajšie bazény, základné doplnkové službyrelaxačno-športového charakteru a stravovacie služby. Celkový areálTermál centra Galandia priamo nadväzuje na už existujúce plochy športua rekreácie mesta Galanta (Dom športu, Športovú halu, Tenisový areál,veľký areál futbalového oddielu TJ Slovan Galanta), čím vytvára možnostikomplexnejšieho využitia v rámci pobytu. Centrom termálneho komplexu s celoročnouprevádzkou je hlavný objekt, v ktorom z pohľadu návštevníkov hrá rozhodujúcu úlohubazénová hala so štyrmi nerezovými vnútornými bazénmi v celkovej rozlohe 513 m2.V rámci haly je možné využiť služby samoobslužnej reštaurácie, na galérii sú umiestnenéšatne pre mužov a ženy s hygienickými zariadeniami. K dispozícii sú aj základné relaxačnéslužby – masáže.Vonkajšia časť termálneho kúpaliska obsahuje:• 25 m plavecký bazén• vonkajší detský bazén• vonkajší výplavový relaxačný bazén• 2 tobogány• bufet s občerstvením• detské ihrisko• ihrisko na plážový volejbalVnútorná časť termálneho kúpaliska obsahuje:• veľký relaxačný bazén• hypertermálny relaxačný bazén• detský bazén• dojazdový bazén• uzavretý tobogán• fast food• barOtváracia doba kúpaliska je: od 10.00 hod. do 22.00 hod..Minulosť a blízka budúcnosťMesto Galanta v roku 2005 získalo nenávratný finančný príspevok vo výške 130miliónov Sk na realizáciu projektu „Výstavby termálneho kúpaliska s celoročnouprevádzkou“, ktoré bude súčasťou väčšieho urbanisticko-architektonického celku – Centracestovného ruchu v Galante. Celková koncepcia realizácie projektu je rozdelená do trochetáp. Prvá etapa bola dokončená do konca júla 2007 a termálne kúpalisko je otvorené od01.08.2007. V rámci druhej etapy sa realizuje vybudovanie:• Hotelového komplexu• Wellness centra s poskytovaním doplnkových služieb kúpeľno-relaxačnéhocharakteru aj vzhľadom na potvrdenie liečebného účinku geotermálnej vody nazáklade odborného balneologického posudku• Športovísk rôzneho zamerania na golf, tenis, squash, plážový volejbal, fitnes či65

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------vybudovanie futbalového ihriska s umelou trávnatou plochou, vyhrievanou energiouz geotermálnych prameňov• Detských atrakciíV konečnej fáze sa ráta s dobudovaním:• Oddychového parku (slúžiť bude na verejné a spoločenské akcie, súčasťou parkumá byť aj amfiteáter)• Zimného štadióna• Pešieho bulváru• Rozšírením parkovacích plôchKontakt:GALANDIA, spol. s r.o.Adr.: kpt. Nálepku 43/2373, 924 01 GalantaTelefón: +421 31 780 2816, +421 31 780 2817Fax: +421 31 780 2815E-mail: galandia@galandia.skWeb: www.galandia.skTermálne kúpalisko Horné SalibyTermálne kúpalisko sa nachádza v rovinatej južnej časti Slovenska,medzi obvodnými mestami Galanta a Šaľa. Pôvodne jednotný areál je odroku 2001 rozdelený na dve samostatné termálne kúpaliská. Areálkúpaliska Horné Saliby bol v posledných rokoch postupne zveľaďovaný amodernizovaný vo všetkých oblastiach. Pre milovníkov teplej termálnej vody sú kdispozícii tri bazény:• Taliansky bazén – 33x15 m, hĺbka 1 – 1,5m, 28 ºC• Bazén pre mládež – 16x14m, hĺbka 0,4 – 0,9m, 30ºC• Detský bazén do 6 rokov – s vodnou atrakciou šesťhran, hĺbka 0,3m, 30 ºCTermálna voda vyviera z hĺbky 1559 m, v ústí má teplotu 67 ºC. Minerálna vodablahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo. Na zábavu návštevníkov slúži 72 m dlhýtobogán s vlastným dojazdovým bazénom. Športové využitie je pripravené na tenisovom,volejbalovom a nohejbalovom ihrisku. Odpočinok a slnenie je na upravenej a udržiavanejareálovej zeleni.Teplé, studené jedlá a nápoje sú k dispozícii vo viacerých stánkoch s občerstvením a vnových reštauráciách. Návštevníci sa môžu ubytovať priamo v areáli termálneho kúpaliska.K dispozícii sú nové drevené chatky typu Hargita s podkrovím a prízemné okálové chatky.Spolu je to 53 chatiek. V areáli kúpaliska bol v roku 2006 postavený „Penzión Komlóš“.Celková kapacita penziónu je 18 stálych lôžok a 4 príležitostné. V penzióne každá izbadisponuje vlastným hygienickým zariadením, klimatizáciou, minibarom, televíznyma rádiovým prijímačom. Na prízemí sa nachádza aj štýlová vináreň s veľkou krytou terasou.Tí, ktorí chcú svoje telo prehriať v teplej termálnej vode aj v zimnom období, môžu takurobiť v krytých bazénoch v budove rehabilitačného centra, ktoré je priamo v areálikúpaliska. Otváracia doba novovybudovaného relaxačno-rehabilitačného komplexu sceloročnou prevádzkou je od 10.00 hod. do 22.00 hod. Súčasťou komplexu sú:66

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------• Bazénová hala (3 bazény) s oddychovou plochou a minipresso s obsluhou -bazény sú vybavené s atrakciami ako napríklad chrliče, dnový vzduchový gejzír,stenové hydromasáže a vzduchové masážne rošty.• Miestnosti pre masáž, elektroliečbu, sauny s odpočivárňou, mokrá rehabilitáciaako napr. hydromasážne sprchy, masáže nôh a malá bazénová hala s masážnymbazénom.• Relaxačno-doplnkové služby – posilňovňa a squashové ihrisko s tribúnou predivákov.Kontakty:Termálne kúpalisko Horné SalibyAdr.: 925 03 Horné Saliby 258Tel./fax: +421/31/7852 129, +421/31/7852 405,Mobil: +421/903/110 799E-mail:Web:postmaster@kupaliskohs.skwww.kupaliskohs.skwww.thermaltour.skwww.kupaliskohs.sk/komlos/index.htmTermálne kúpalisko DiakovceTermálne kúpalisko Diakovce sa rozkladá vPodunajskej nížine medzi obvodným mestami Šaľa aGalanta. Je vzdialené len 4 km od obce Diakovce a 7 km od mesta Šaľa.Termálna voda vyviera z hĺbky 780m, na povrchu dosahuje 38 °C a má liečivéúčinky hlavne pre reumatikov. V priebehu 70-tych rokov sa začala výstavba areálu TKDiakovce. Počas uplynulých rokov sa areál TK Diakovce rozrástol na katastrálnom územíobce Diakovce a Horné Saliby. Po roku 2001 sa areál kúpaliska rozdelil na dva samostatnésubjekty.V areáli „Termálneho kúpaliska Diakovce“ je k dispozícii bazénová časť s dvomibazénmi (veľký plavecký a detský), chatová osada, autokemping a turistická ubytovňa.Areál ďalej ponúka reštauračné a bufetové stravovanie, športové aktivity na futbalovom avolejbalovom ihrisku a večernú zábavu v miestnom disko bare pri živej hudbe. Kúpaliskoponúka možnosť ubytovania priamo v areáli kúpaliska. Pre menej náročných je v ponukechatová osada so zrubovými chatkami a turistická ubytovňa Jasná. Ďalšie možnostiubytovania priamo na kúpalisku sú:• Chaty typu „Okál“ – počet lôžok 2+2. Vybavenie chaty: zariadená kuchynka,chladnička, sprcha + WC.• Autokempingový tábor – vybavenie tábora: elektrická prípojka, sociálne zariadenia,kuchynka, práčovňa.• Súkromné ubytovania – RELAX rekreačné a ubytovacie služby ponúka ubytovaniev murovaných chatách. V chatke je spoločenská miestnosť s kompletne vybavenoukuchyňou, dve spálne a sociálne zariadenie (WC, umývadlo a sprchovací kút). Ďalejje k dispozícií komfortne zariadená murovaná novostavba pre 4 – 6 osôb.Novostavba obsahuje dve samostatné spálne, spoločenskú miestnosť s kuchynkou,kúpelňu, WC. „Rekreačné chaty Damila“ ponúkajú ubytovanie v novopostavených67

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------murovaných chatkách s dvoma samostatnými izbami pre 4 – 6 osôb, kuchyňou(kompletne vybavenou), sociálnym zariadením a terasou na posedenie.Kontakty:Termálne kúpalisko Diakovce, s.r.o.Kazimír Estélyi – vedúci zariadeniaAdr.: 925 81, Diakovce, č. 847Tel: 00421 (0) 31 785 22 50Tel/fax: 00421 (0) 31785 22 65e-mail:Web:kupalisko.diakovce@mail.t-com.skwww.kupaliskodiakovce.skwww.diakovce.skLetné kúpaliskoLetné kúpalisko Modrá Perla vo Veľkých ÚľanochV roku 1973 bolo pri Veľkých Úľanoch vybudované rekreačné stredisko „ModráPerla“. Je to komplex kúpalísk za futbalovým ihriskom, v blízkosti sa nachádza sauna, naihrisku ubytovacie a stravovacie možnosti pre 40 turistov.Kontakt:Letné kúpalisko Modrá PerlaAdr.: Budovateľská 20, 925 22 Veľké ÚľanyTel.: 00421/031/7878376, 00421/905/286 856Prírodné kúpaliskáV obvode Galanta nie sú prírodné kúpaliská, ktoré sú oficiálne vyhlásené zaprírodné kúpacie oblasti alebo lokality s organizovanou rekreáciou, s vlastnýmprevádzkovateľom a kde by voda na kúpanie bola pravidelne sledovaná. Prírodné lokality sneorganizovanou rekreáciou, kde Úrad verejného zdravotníctva SR vykonáva orientačnýmonitoring sú Vodné dielo Kráľová – pláž Kaskády, pláž Šoporňa pri Váhu, štrkoviskoHorný Čepeň, mŕtve rameno Váhu (Sereď), Šintavské bane, Čierna Voda – bagrovisko,Tomášikovo – jazero pri Malom Dunaji. Okrem týchto miest využívajú na kúpanie miestniobyvatelia rieku Malý Dunaj (napr. pri Tomášikove, Mostovej, Jelke, atď.) a ďalšie úsekyVáhu (napr. pri Šali, Váhovciach, Dolnej Strede, Šintave, atď.).KaskádyKaskády, ako stredisko vzdelávania a oddychu,sa nachádza v blízkosti vodnej priehrady Kráľová (riekaVáh), 60 km od Bratislavy smerom na Nitru (diaľnica D1 – rýchlostná komunikácia R1) a 7km od mesta Galanta. Ubytovacie pavilóny s kapacitou 162 lôžok / 67 izieb s možnosťouprístelky sú vzdialené od vodnej plochy s rozlohou 11 km 2 necelých 100 metrov.Stredisko ponúka svojim návštevníkom a firemným klientom možnosti aktívnehotrávenia voľného času nielen svojim športovým areálom, ale aj službami nového „Relaxcentra“. Na svoje si prídu aj záujemcovia vodných športov, pre ktorých je určená ponukapožičovne vodných skútrov či vyhliadkových plavieb jachtou DuFour po vodnej nádrži68

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Kráľová. „Vodná nádrž Kráľová“ je ideálna na vodné športy. V areáli je možné využiťšportoviská ako viacúčelové ihrisko s umelým povrchom, dva tenisové kurty s antukou,ihrisko na plážový volejbal. Návštevníci môžu hrať stolný tenis, minigolf, biliard, gulečník,šípky, stolný futbal, príp. využiť posilňovňu, saunu, whirlpool, či objednať si masáže.Areál Kaskád slúži v priebehu roka aj na účely vzdelávania a rekreácie. Aula skapacitou 168 sedadiel, spoločenská miestnosť pre 150 stoličiek a 7 učební s kapacitou 30až 110 sedadiel sú využívané na firemné školenia, prezentácie, konferencie a prednášky zrôznych oblastí práva. Pre osobnejšie stretnutia je odporúčaný salónik.Ubytovanie je zabezpečené v štyroch pavilónoch A, B, C a D (momentálne vrekonštrukcii) so súčasnou kapacitou 67 izieb / 162 lôžok s možnosťou prístelky pri väčšíchorganizovaných skupinách. Vybrať si možno z 2-lôžkových izieb typu Lux (kategória ***)ako apartmán, izba Lux a izba deLux, typu Klasik (kategória ***), ale aj jednoduchšie izbys vlastným sociálnym zariadením v kategórii (*) jednej hviezdičky. Na stravovanie je kdispozícii klimatizovaný „Lobby bar“ s kapacitou 50 stoličiek a krytá terasa pre 110 hostí,„reštaurácia Cafeteria“ s kapacitou 82 stoličiek, a taktiež cez letnú sezónu bufety sobčerstvením a výčapom.Kontakty:Kaskády, s. r. o.Stredisko vzdelávania a oddychuAdr.: Únovce 504, 924 01 GalantaTel.: 00421/31/ 788 33 33Mobil: 00421/911/883360E-mail: kaskady@kaskady.sk,Web: www.kaskady.skJazero pri obci TomášikovoJazero s rozlohou cca 1 ha sa nachádza v peknom prírodnom prostredí vedľaMalého Dunaja, 1 km od obce Tomášikovo smerom na Jahodnú. Pri jazere vybudovali doroku 2004 sociálne zariadenia a bufety s rýchlym občerstvením. V roku 2006 dokončili najazere výstavbu móla. Okrem plávania a príjemného oddychu poskytuje aj možnostirybolovu.1.3.6 Ďalšie odvetvia cestovného ruchuRegión charakterizuje prevaha letnej turistiky, avšak rozvojový potenciál majú ajniektoré celoročne zaujímavé odvetvia (tabuľka 1.3.9).Tabuľka 1.3.9: Odvetvia cestovného ruchuOdvetvie Typický pôvod Cieľovéklientov skupinyLetná turistikaVodáctvo SR, zahraničie mladí, strednágeneráciaRybolov ZS StrednágeneráciaDĺžkanávštevyDotknuté obce3 dní Jelka, Tomášikovo, Šaľa,Kaskády, Sereď, Šintava1 deň Jelka, Mostová, ČiernaVoda, Tomášikovo, DolnéSaliby, Pusté Úľany,Kaskády, Sereď, DolnáStreda, Šintava, Šoporňa,69

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Jazdectvo ZS mladí, strednágeneráciaPoľovníctvo SR, zahraničie strednágeneráciaCeloročná turistikaKúpanie – ZSStrednátermálnegeneráciakúpaliskáPamiatky SR, zahraničie StrednágeneráciaGastronómia SR, zahraničie StrednágeneráciaTradičnéVáhovce,1 deň Horné Saliby, Galanta, Jelka,Kráľová nad Váhom1 deň každá obec1 deň Galanta, Horné Saliby,1 deň Každá obec a mestá1 deň Mestá, Horné Saliby,Vozokany, Jelka,ZS každý 1 deň Každá obecpodujatiaZ.S. – Západné Slovensko, SR – Slovensko, ČR – Česká republika, PR – Poľsko, zahr. –zahraničieZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zberCyklotrasyV regióne sa nenachádza žiadna budovaná ani značkovaná cyklotrasa. Pre pohybcykloturistov je vhodná koruna pravobrežnej hrádze rieky Váh s asfaltovým povrchommedzi Sereďou a Šaľou.Vodná turistikaVodní turisti najviac využívajú meandrujúci Malý Dunaj. Najviac navštevovanélokality sú Jelka a Tomášikovo. Vhodné podmienky pre vodných turistov poskytuje aj riekaVáh.JazdectvoJazda na koni patrí v regióne medzi mladé športové odvetvia, ktoré sa tu postupneudomácňujú. Služby ponúkajú zatiaľ len štyri podnikateľské subjekty (tabuľka 1.3.10).Tabuľka 1.3.10: Možnosti jazdectva v regióneNázov podnikania Sídlo Tel. MožnostiDetská farma Kráľová nad 0905/337067 Prehliadka viac ako 20 druhov zvierat,HUMANITA, n.j. Váhom, 925 91možnosť vozenia na poníkoch a koňoch aškola jazdenia pre deti a dospelých.Branislav Šablatúra Sereďská cesta,Agroturistický areál – jazda na koniGalanta 924 01Ranč u Pala Jelka, 925 23 0905/223 Výcvik jazdenia na koni pre deti i963, dospelých, jazda na koni spojená s0911/113 223 brodením cez rieku, vychádzky na koni doZdruženieHornosalibskýchkoniarovZdroj: Vlastný zberHorné Saliby, 92503031/7852564,0905/193498blízkeho i vzdialenejšieho okoliaJazda na koni a kočoch70

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------RemeselníctvoV regióne Galanta pôsobí 37 ľudových umeleckých remeselníkov (tabuľka 1.3.11),ktorých sortiment (alebo časť sortimentu) na základe odborného posúdenia spĺňa najvyššiekritériá kvality – dokonalé ovládanie príslušnej techniky, dôkladné vypracovanie výrobku.Sortiment, ktorý vyrábajú, odráža tradície regiónu ovplyvnené dostupnosťou materiálu,spôsobom života v tejto oblasti a tradíciou výšivkárstva. Najviac je zastúpená výroba zošúpolia a prírodných pletív. Výnimočná je šopornianska výšivka.Výrobky a ich výrobcovia, na ktoré sa tieto kritériá vzťahujú, reprezentujúSlovenskú republiku na medzinárodných výstavách a oficiálnych prezentáciách(prezentácie ľudových umeleckých výrobkov a výroby na svetových veľtrhoch cestovnéhoruchu, prezentácie Slovenska na podujatiach organizovaných veľvyslanectvami SRv zahraničí, Slovenskou obchodnou komorou, firemné akcie, festival Dni remesiel naBratislavskom Hrade a pod.). Viacerí z výrobcov pôsobia externe ako lektori v školáchremesiel. V súčasnosti sú v regióne Galanta desiati výrobcovia držiteľmi čestného titulumajster ľudovej umeleckej výroby. Titul udeľuje od r. 1959 Komisia na posudzovanieodbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby (zriadená pri ÚĽUVBratislava podľa § 4 ods. 2 zákona SNR č. 4/ 1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe aumeleckých remeslách).Jednou z možností využitia tohto potenciálu je spolupráca subjektov CRs menovanými výrobcami – či už odber kvalitných suvenírov, prezentácie tradičnej výrobya výrobkov regiónu, spolupráca pri zariaďovaní interiérov (v tejto oblasti sa prejavujúveľké rezervy, najmä z pohľadu kvality použitých materiálov a celkového dizajnu),remeselné dielne ako doplnkový program, návšteva remeselníka v jeho dielni, resp.možnosť vyskúšania si výroby (v rámci ponuky výletov).Šancou je tiež združenie remeselníkov do regionálnej organizácie (podľa vzoruz Maďarska) a následne na to prezentácia organizácie a regiónu ako celku naceloslovenských a regionálnych podujatiach, ktoré majú spravidla veľkú a – z pohľaducieľových skupín, rôznorodú návštevnosť pohybujúcu sa nad 100 000 osôb (festivaly,tradičné výročné jarmoky a pod.). Takáto prezentácia môže byť jedným z dôležitýchfaktorov tvorby a presadzovania imidžu regiónu ako dovolenkovej destinácie.Tabuľka 1.3.11: Zoznam ľudových umeleckých remeselníkov v regióne GalantaPriezvisko Meno Bydlisko Vyrába TitulLichard Milan, RNDr.CSc. Čierna Voda drevo, palice, korpusy majster ĽUVValkovičová Miriam Galanta kožené ozdoby,keramiky, kov, drevoKrajčovičová Jana Pusté Úľany bábiky textilnéKovácsová Milada Pusté Úľany šúpoľové bábikyPešková Emília Pusté Úľany šúpolieGrusová Oľga Pusté Úľany šúpoľové bábikyKubliniaková Helena Pusté Úľany šúpoľové bábikySchwarzová Adriana Pusté Úľany šúpoľové bábikyMaszay Jozef, Milada Pusté Úľany tradičné i nové vzoryšúpoľových bábikyKilíková Oľga Pusté Úľany výrobky zo šúpoliaBordáčová Gabriela Sereď bábiky71

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Hupka Michal, Božena Sereď drevo- misyStrýčková Gabriela Sereď paličkovaná čipkadok.Krean Vladimír Sereď prútené košíky,klasické košíky,misky, tácky,podnosy, nábytok,korbáče, aj z ratanuNováková Darina Sereď šúpoľové bábikyŠupová Anna Sereď výšivka majsterKunová Monika Sereď výšivkaScipová Mária Sereď výšivkaLaššúová Edita Sládkovičovo výroba krojov majsterKubelová Anna Šoporňa krasliceKaducová Mária Šoporňa výšivka majsterFidlerová Gertrúda Šoporňa výšivkaJašková Mária Šoporňa výšivkaKišová Mária Šoporňa výšivkaKolláriková Mária Šoporňa výšivkaLipovská Mária Šoporňa výšivkaNahácka Jozefína Šoporňa výšivkaPolóniová Jolana Šoporňa výšivkaScipová Genoveva Šoporňa výšivkaSkalická Magdaléna Šoporňa výšivkaŠmátralová Irena Šoporňa výšivkaŠmátralová Sláva Šoporňa výšivkaTomašková Blažena Šoporňa výšivkaVašková Jozefína Šoporňa výšivkaForová Terézia Váhovce výrobky z prútiaHesteriaková Zuzana Zemianske Sady šúpoliePraznovská Halina Zemianske Sady vlnaFógelová Alžbeta Šintava prírodné pletivá majsterNavrátil Rudolf Vinhrady nad prírodné pletivá majsterVáhomRigo Vendel Sereď prírodné pletivá majsterAntalová Mária Šoporňa tkaniny majsterŠvihoríková Hermína Šoporňa výšivky majsterŠeboková Zuzana Horné Saliby tkaniny majsterZdroj: Ústredie umeleckej ľudovej výroby - www.uluv.sk72

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------1.3.7 Tradičné podujatiaTradičné kultúrno-spoločenské a športové podujatia (tabuľka 1.3.12) organizujúhlavne obce, mestá a miestne kultúrno-spoločenské organizácie. Tradičné podujatianavštevujú hlavne miestni obyvatelia a ľudia z regiónu. Turisti, návštevníci regiónu arekreanti sa na týchto podujatiach sa zúčastňujú len málokedy, pravdepodobne z tohodôvodu, že sú málo a neprofesionálne propagované.Tabuľka 1.3.12: Tradičné podujatia v regióneNázov podujatia Miesto konania Dátum CharakteristikaNočné hasičské preteky Abrahám – jún Súťaž hasičských družstiev zošportový areálširokého okolia v počte 30 – 40,návštevnosť 600 – 800 osôbOchutnávka vína Diakovce – mareckultúrny domDolnosalibská letná univerzita Dolné Saliby prvý víkendv júliRybárske preteky Dolné Saliby – 1. májrybník KandiaSúťaž v štandardných a latinsko- Horné Saliby Koniecamerických tancochaprílaTábor ľudových remesiel Horné Saliby – júlkultúrny domSlávnosti vinobrania Horné Saliby – septemberkultúrny domKonský jarmokHorné Saliby - areál augustkoniarovOchutnávka vína Kráľov Brod – februárkultúrny domRemeselnícky tábor Kráľov Brod – júlšportové ihriskoStretnutie pri Váhu spojené s Kráľová nad júl, augusttáborákomVáhom –medzihrádzovýpriestor riekyTekvicový festival Kráľová nadVáhom – dvorkultúrneho domuCOUNTRY na rovine Malá Mača –country osadaoktóberNávštevnosť 100 osôbKultúrny festival jurta,návštevnosť 4000 ľudíÚčinkovanie folklórnych skupínz regiónu, účasť cca 1500 ľudíSúťaž o najvtipnejšiu, najmenšiu,najväčšiu tekvicu a pod.júl Vystupujú hudobné skupinyv žánri COUNTRY z domova ajz ČR, cca 800 návštevníkov počas2 dníjúl, august Návštevnosť 600 osôbStretnutie hudobníkov Matúškovo –športové ihriskoPohár Vojtecha Vargu Mostová – strelnica júl, august Streľba na asfaltové holubyCyklománia pre všetkých Sereď august Návštevnosť vysoká – deti,mládež, dospelíĽadové medvede Sereď – kemping február Kúpanie vo VáhuSeredský hodový jarmok Sereď jún73

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------DychofestSereď – kultúrny júl Festival dychových súborovdomPrázdninový deň športu Sereď – kemping júl Vysoká účasť detí, mládeži idospelýchSládkovičovské kultúrne dni Sládkovičovo – jún Návštevnosť 2500 osôbareál FK SLAVOJBeh Šopornianska Šoporňa september Beh rekreačných bežcov podľaceloslov. kalendára od detí až podôchodcovBenefičné športové dniTrstice – futbalové jún Na tejto udalosti sa okrem našichihriskopolitikov zúčastnia aj zahraničníhostia, politici, herci. Získanéfinancie z podujatia sú každoročnevenované škole pre telesnepostihnuté deti na Mokrohájskejulici v Bratislave. Početnávštevníkov cca 6 000 ľudí.Turíčny koncert Trstice –rímskokatolíckykostol sv. ŠtefanakráľaGalantské trhyGalanta – ul. Kpt.NálepkumájTuríčne koncerty sú organizovanékaždoročne za účasti viacerýchspeváckych súborov aj zozahraničia.august Tradičné predajné trhy +prezentácia ľudových remesiel +kultúrny programKodályho Galanta Galanta – MsKS máj Súťaž detských speváckychzborovGalantská kotva Galanta – Šárd apríl Súťaž zmenšených modelov –makiet lodíDni Samsungu Galanta – jún Deň plný zábavy, športuamfiteáter,štadiónDni Mikroregiónu Mikulovsko Galanta apríl Prezentácia vín, kultúry, budov.remesielFórum mladých Galanta – MsKS máj Festival mladých začínajúcichhudobných skupínGalantské hudobné dni Galanta – MsKS Hudobný festival vážnej hudbyRegionálny festival detských Galanta – MsKSdivadelných a bábkových skupínMedzinárodná Husľová súťaž Galanta – MsKSZ.KodályaGalantský karate cupGalanta – športováhalaPreteky na kolieskových Galanta – ul. Kpt.korčuliachNálepkuSlovak open – športGalanta – športováhalaMemoriál L.Porozsnyáka Galanta – domšportuStrunobranie Galanta –amfiteáter, štadiónaprílnovemberaprílseptembernovembernovemberaugustSúťaž v judeBox s medzinárodnou účasťouSúťažná prehliadka folk, country,bluegrass a trampskej hudby74

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Medzinárodný folklórny festival Jelka – pri Malom každý druhý Vystúpenie rôznych folklórnychDunajirok cez leto súborovMemoriál J. SlezákaKošúty – pri rieke jún Ťrádio – orientačný beh, súťažeČierna VodaVinobranie Šintava – námestie september Oslava zberu úrody miestnychvinárov, degustácia vínaMaškarný pochod Kajal – ulice obce februárTomášikovská míľa Tomášikovo – ročne sakrajinársky park meníPúť na deň Panny Márie Tomášikovo – septembercintorín lurdskájaskyňaMedzinárodné jazdecké preteky Veľké Úľany – septemberlesoparkZdroj: obecné a mestské úrady, vlastný zber1.4 Prieskum verejnej mienkyDotazníkový prieskum bol realizovaný v septembri 2006 na troch termálnychkúpaliskách (ďalej: TK) v regióne (Vincov les, Diakovce a Horné Saliby). Výsledkyprieskumu nezobrazujú presnú situáciu na kúpaliskách počas letnej sezóny, lebov septembri už bolo málo turistov a možnosti aktívneho oddychu okrem kúpania boliminimálne. Ďalej na TK Vincov les práve prebiehala rekonštrukcia bazénov a areálu, pretoniektoré bazény neboli naplnené vodou a stravovacie možnosti boli minimálne, preto bolinávštevníci tohto kúpaliska veľmi nespokojní. Najspokojnejší boli turisti na TK HornéSaliby, hlavne z toho dôvodu, že v posledných dvoch rokoch boli na kúpalisku realizovanéveľké investície (napr. vybudovanie relaxačno-rehabilitačného strediska, agroturistickejreštaurácie, atď.), ktoré pozitívne vplývali na vzhľad kúpaliska. Naopak návštevníci TKDiakovce sa sťažovali na to, že celý areál je už zastaralý a nemoderný. V rámcidotazníkového prieskumu bolo celkom opýtaných 54 respondentov, z ktorých viac ako50% boli zo zahraničia, hlavne z Českej republiky. Výsledky prieskumu na kúpaliskáchboli veľmi odlišné, ale výrazne môžu pomôcť pri plánovaní rozvojových investíciív daných lokalitách.V rámci prieskumu boli respondentom položené nasledovné otázky:1. Ako ste celkovo spokojný s termálnym kúpaliskom?a. Veľmi b. Stredne c. Mierne d. Nie som spokojný2. Čo sa Vám najviac páči na termálnom kúpalisku a okolí?3. S ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný?a. Stravovanieb. Ubytovaniec. Poskytovanie informáciíd. Iné služby4. Považujete za nekvalitnú niektorú z existujúcich služieb? Čo by ste zmeniliv prípade nekvality, nespokojnosti?75

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------5. Aké služby Vám ešte chýbajú?6. Ako ste spokojný so súčasným vybavením termálneho kúpaliska (bazény, atrakcie,parkovanie, atď.)? Čo by ste zmenili a ako?7. Ako ste spokojný s prístupom personálu?8. Na základe čoho ste sa rozhodli, že navštívite termálne kúpalisko? Odkiaľ ste sadozvedeli o termálnom kúpalisku?9. Naplnili sa Vaše očakávania?a. Celkom b. Sčasti c. Skoro vôbec d. Nie10. Čo bude prvá veta, ktorú poviete Vašim známym o tomto kúpalisku?11. Komu by ste odporučili termálne kúpalisko?12. Cítili ste sa už lepšie v inom termálnom kúpalisku, ak áno, prečo?13. Máte záujem sa vrátiť?14. Na aké obdobie ste prišli do regiónu?15. Odkiaľ prichádzate (Obec, mesto, štát)?16. Váš vek?17. Pohlavie: Muž ŽenaVýsledky dotazníkového prieskumu1. Ako ste celkovo spokojný s termálnym kúpaliskom?Tabuľka 1.4.1: Spokojnosť návštevníkovHorné Saliby Diakovce Vincov lesVeľmi 11 5 2Stredne 8 14 5Mierne 2 2 2Nie som spokojný 0 2 1Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskum,76

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.1: Spokojnosť návštevníkov na TK Horné SalibyAko ste celkovo spokojný s termálnym kúpaliskom HornéSaliby?Mierne10%Nie somspokojný0%St redne38%Veľmi52%Graf 1.4.2: Spokojnosť návštevníkov na Termálnom kúpalisku DiakovceAko ste celkovo spokojný s termálnym kúpaliskom Diakovce?Mierne9%Nie somspokojný9%Veľmi22%St redne60%Graf 1.4.3: Spokojnosť návštevníkov na Termálnom kúpalisku Vincov lesAko ste celkovo spokojný s termálnym kúpaliskom Vincov les?Nie som spokojný10%Mierne20%Veľmi20%Stredne50%2. Čo sa Vám najviac páči na termálnom kúpalisku a okolí?Tabuľka 1.4.2: Čo sa páči návštevníkom kúpaliskaHorné Saliby Diakovce Vincov lesRekreačné centrum 5 Teplá voda a okolie 12 Málo ľudí 1Reštaurácia Focus 1 Prostredie 7 Bazény 4Čistota, poriadok, pokojné prostredie 6 Občerstvenie 4 Občerstvenie 1Obsluha 2 Bazén 1 Nízke náklady 177

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Blízkosť obce 1 Blízke okolie 2Miestni ľudia 4 Prostredie 1Počasie 2Možnosti 4Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.4: Čo sa páči návštevníkom TK Horné SalibyČo sa Vám najviac páči na termálnom kúpalisku Horné Salibya okolí?MožnostiRekr.centrum16%20%Počasie8%Miestni ľudia16%Blízkosť obce4%Obsluha8%Rešt.Focus4%Čistota, por.,kľud.prostr.24%Graf 1.4.5: Čo sa páči návštevníkom TK DiakovceČo sa Vám najviac páči na termálnom kúpalisku Diakovcea okolí?Občerstvenie17%Bazén4%Teplá voda a okolie50%Prostredie29%Graf 1.4.6: Čo sa páči návštevníkom TK Vincov lesČo sa Vám najviac páči na termálnom kúpalisku Vincov lesa okolí?Blízke okolie20%Prostredie10%Málo ľudí10%Nízke náklady10%Občerstvenie10%Bazény40%78

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------3. S ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný?a. Stravovanieb. Ubytovaniec. Poskytovanie informáciíd. Iné službyTabuľka 1.4.3: Spokojnosť návštevníkov TKHorné Saliby Diakovce Vincov lesa. b. c. d. a. b. c. d. a. b. c. d.Veľmi spokojný 5 8 0 1 1 0 1 0 1 1 0 0Spokojný 12 13 14 16 16 11 15 5 7 7 3 3Nespokojný 3 0 6 1 6 8 6 10 2 2 6 2Nevyužíva, 1 0 1 3 0 4 1 8 0 0 1 5neuviedolZdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.7: Spokojnosť návštevníkov TK Horné Saliby - stravovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpalisku HornéSaliby? - stravovanieNespokojný14%Nevyužíva5%Veľmi spokojný24%Spokojný57%Graf 1.4.8: Spokojnosť návštevníkov TK Horné Saliby – ubytovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuHorné Saliby? - ubytovanieNespokojný0%Nevyužíva0%Veľmi spokojný38%Spokojný62%79

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.9: Spokojnosť návštevníkov TK Horné Saliby – poskytovanie informáciíS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuHorné Saliby? - poskytovanie informáciíNeuviedol5%Nespokojný29%Veľmi spokojný0%Spokojný66%Graf 1.4.10: Spokojnosť návštevníkov TK Horné Saliby – iné službyS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuHorné Saliby? - iné službyNeuviedol Veľmi spokojný14%5%Nespokojný5%Spokojný76%Graf 1.4.11: Spokojnosť návštevníkov TK Diakovce – stravovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuDiakovce? - stravovanieNespokojný26%Veľmi spokojný4%Spokojný70%Graf 1.4.12: Spokojnosť návštevníkov TK Diakovce – ubytovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuDiakovce? - ubytovanieNeuviedol,nevyužíva17%Veľmi spokojný0%Spokojný48%Nespokojný35%80

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.13: Spokojnosť návštevníkov TK Diakovce – poskytovanie informáciíS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuDiakovce? - poskytovanie informáciíNespokojný26%Neuviedol4%Veľmi spokojný4%Spokojný66%Graf 1.4.14: Spokojnosť návštevníkov TK Diakovce – iné službyS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuDiakovce? - iné službyNeuviedol35%Veľmi spokojný0%Spokojný22%Nespokojný43%Graf 1.4.15: Spokojnosť návštevníkov TK Vincov les – stravovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuVincov les? - stravovanieNespokojný20%Veľmi spokojný10%Spokojný70%Graf 1.4.16: Spokojnosť návštevníkov TK Vincov les – ubytovanieS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuVincov les? - ubytovanieNespokojný20%Veľmi spokojný10%Spokojný70%81

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.17: Spokojnosť návštevníkov TK Vincov les – poskytovanie informáciíS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpalisku Vincovles? - poskytovanie informáciíNeuviedol10%Veľmi spokojný0%Spokojný30%Nespokojný60%Graf 1.4.18: Spokojnosť návštevníkov TK Vincov les – iné službyS ktorými službami ste spokojný resp. nespokojný na term. kúpaliskuVincov les? - iné službyNeuviedol50%Veľmi spokojný0%Spokojný30%Nespokojný20%4. Považujete za nekvalitnú niektorú z existujúcich služieb? Čo by ste zmeniliv prípade nekvality, nespokojnosti?5. Aké služby Vám ešte chýbajú?6. Ako ste spokojný so súčasným vybavením termálneho kúpaliska (bazény, atrakcie,parkovanie, atď.)? Čo by ste zmenili a ako?Tabuľka 1.4.4: Čo sa nepáči návštevníkom TKHorné Saliby Diakovce Vincov lesNázov Počet Názov Počet Názov PočetZlá informovanosť 1 Toalety a sprchy sú 7 Zlé poskytovanie 2zastaraléinformáciíToalety sú zastaralé 2 Málo bazénov 8 Toalety sú zlé 3Málo bazénov 8 Málo atrakcií pre 7 Málo bazénov 6detiMálo atrakcií 6 Chýbajú športové 6 Chýbajú športové 2ihriskázariadeniaChýbajú športové 6 Chýba kultúrny a 7 Chýbajú obchody a 3ihriskáspoločenský životslužbyChýba kultúrny a 11 Málo možností na 7 Cesty a chodníky 1spoločenský životrekreáciuMalé rekreačné centrum 1 Chýbajú obchody 3 Nečistota 2Chýbajú obchody 9 Zlé parkovanie 1 Málo kult. a spol.života382

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Chýba kino4 Nekvalitné5stravovanieZlé parkovanie 2 Chýba tobogán 4Chýba hotel a camping 2 Prostredie 1Tobogán je zastaralý 3 Úroveň ubytovania 2Spojiť kúpaliská 1Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.19: Čo sa nepáči návštevníkom TK Horné SalibyČo sa Vám nepáči na termálnom kúpalisku HornéSaliby a jeho okolí?Chýba hotel acamping Tobogán je zastaralýZlé parkovanie4%4% 5%Chýba kino7%Chýbajú obch.16%Malé rekr.centrum2%Chýba kult.a spol.život19%Zlá informov.2%Graf 1.4.20: Čo sa nepáči návštevníkom TK DiakovceNekval.strav.8%Zlé parkovanie2%Toalety sú zastaralé4%Málo bazénov15%Málo atrakcií premlad.11%Chýbajú šport.ihr.11%Čo sa Vám nepáči na termálnom kúpalisku Diakovce a jehoChýba tobogánokolí? Spojiť kúpaliská7%ProstredieÚroveň ubytov.2%2%3%Chýbajú obch.5%Málo možn.na rekr.12%Chýba kult.aspol.život12%Chýbajúšport.ihriská10%Toalety a sprchy súzastaralé12%Málo bazénov13%Málo atrakcií predeti12%83

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.21: Čo sa nepáči návštevníkom TK Vincov lesČo sa Vám nepáči na termálnom kúpalisku Vincov les a jeho okolí?Cesty a chodníky5%Nečistota9%Málo kult.aspol.života14%Zlé poskyt.info.9%Toalety sú zlé14%Chýbajú obch.aslužby14%Chýbajú šport.zar.9%Málo bazénov26%7. Ako ste spokojný s prístupom personálu?Tabuľka 1.4.5: Spokojnosť návštevníkov TK s prístupom personáluH. Saliby Diakovce Vincov lesVeľmi spokojný 3 2 0Spokojný 16 21 9Nespokojný 1 0 1Neuviedol 1 0 0Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.22: Spokojnosť návštevníkov TK Horné Saliby s prístupom personáluAko ste spokojný s prístupom personálu na term. kúpalisku Horné Saliby?Nespokojný5%Neuviedol5%Veľmi spokojný14%Spokojný76%Graf 1.4.23: Spokojnosť návštevníkov TK Diakovce s prístupom personáluAko ste spokojný s prístupom personálu na term. kúpalisku Diakovce?Nespokojný0%Veľmi spokojný9%Spokojný91%84

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.24: Spokojnosť návštevníkov TK Vincov les s prístupom personáluAko ste spokojný s prístupom personálu na term. kúpalisku Vincovles?Nespokojný10%Neuviedol0%Veľmi spokojný0%Spokojný90%8. Na základe čoho ste sa rozhodli, že navštívite termálne kúpalisko? Odkiaľ ste sadozvedeli o termálnom kúpalisku?Tabuľka 1.4.6: Odkiaľ ste sa dozvedeli o TK?Horné Saliby Diakovce Vincov lesOd známych 9 Od známych 11 Od známych 3Z info materiálu 1 Chodíme sem 8 Z Internetu 2Priatelia, rodičia 2 Z letákov 1 Náhodou 1ma pozvaliZ Internetu 4 Chodíme sem 3Náhodou 1 Nebolo nič iné 1Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.25: Odkiaľ ste sa dozvedeli o TK Horné Saliby?Odkiaľ ste sa dozvedeli o termálnom kúpalisku Horné Saliby?Z Internetu24%Náhodou6%Priatelia, rodičiama pozvali12%Z info materiálu6%Od známych52%85

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.26: Odkiaľ ste sa dozvedeli o TK Diakovce?Odkiaľ ste sa dozvedeli o termálnom kúpalisku Diakovce?Z letákov5%Chodíme sem40% Od známych55%Graf 1.4.27: Odkiaľ ste sa dozvedeli o TK Vincov les?Odkiaľ ste sa dozvedeli o termálnom kúpalisku Vincov les?Nebolo nič iné10%Od známych30%Chodíme sem30%Náhodou10%Z Internetu20%9. Naplnili sa Vaše očakávania?Tabuľka 1.4.7: Naplnili sa očakávania návštevníkom termálnych kúpalískH. Saliby Diakovce Vincov lesCelkom 9 9 1Sčasti 11 13 8Skoro vôbec 1 0 1Nie 0 0 0Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.28: Naplnili sa očakávania návštevníkom TK Horné SalibyNaplnili sa Vaše očakávania na term. kúpalisku Horné Saliby?Skoro vôbec5%Nie0%Celkom43%Sčasti52%86

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.29: Naplnili sa očakávania návštevníkom TK DiakovceNaplnili sa Vaše očakávania na term. kúpalisku Diakovce?Skoro vôbec0%Nie0%Celkom41%Sčasti59%Graf 1.4.30: Naplnili sa očakávania návštevníkom TK Vincov lesNaplnili sa Vaše očakávania na term. kúpalisku Vincov les?Skoro vôbec10%Nie0%Celkom10%Sčasti80%10. Čo bude prvá veta, ktorú poviete Vašim známym o tomto kúpalisku?Tabuľka 1.4.8: Prvá veta návštevníkov TKHorné Saliby Diakovce Vincov lesOdporúčam 6 Je to super 7 Je to super 3Teplá voda 1 Zlepšuje sa 1 Tam nechoďte 1Je to super 3 Odporúčam 3 Dobré bazény 1Je TV na chate 1 H.Saliby sú lepšie 1 Zavreli bazény 2Dobrá klobása 1 Areál je 2 Priemerné 1rozdelený na 2 ubytovaniečastiKvalita sa 1 Nič sa nezmenilo 2 Dobrá obsluha 1zlepšujeBazény sú čisté 1 Teplá voda je 2výbornáMálo priestoru 1 Zhoršilo sa to 3Bola tam nuda 1 Príjemné1prostredie a pokojJe to malé 1Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskum87

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Graf 1.4.31: Prvá veta návštevníkov TK Horné SalibyČo bude prvá veta, ktorú poviete Vašim známym o term.kúpalisku Horné Saliby?Bola tam nuda6%Málo priestoru6%Bazény sú čisté6%Kvalita sa zlepšuje6%Dobrá klobása6%Je TV na chate6%Je to super19%Odporúčam39%Teplá voda6%Graf 1.4.32: Prvá veta návštevníkov TK DiakovceČo bude prvá veta, ktorú poviete Vašim známym o term.kúpalisku Diakovce?Príjemné prostrediea kľudZhoršilo sa to 4%13%Teplá voda jevýborná9%Nič sa nezmenilo9%Areál sa rozdelilana 2časti9%Je to malé4%Graf 1.4.33: Prvá veta návštevníkov TK Vincov lesJe to super31%Zlepšuje sa4%Odporúčam13%H.Saliby sú lepšie4%Čo bude prvá veta, ktorú poviete Vašim známym o term. kúpaliskuVincov les?Dobrá obsluhaPriemerné11%ubytovanie11%Je to super34%Zavreli bazény22% Dobré bazény11%Tam nechoďte11%11. Komu by ste odporučili termálne kúpalisko?Tabuľka 1.4.9: Komu by ste odporučili TK?Horné Saliby Diakovce Vincov lesStarším ľuďom 10 Starším ľuďom 9 Starším ľuďom 2Každému 7 Každému 11 Každému 588

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Pre rodiny 3 Mladým 1 Pre rodiny 2Mladým ľuďom4 Ktorí majú radi 2 Nepriateľom 1kľudPre bezdetné rodiny 2Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.34: Komu by ste odporučili TK Horné Saliby?Komu by ste odporučili term. kúpalisko Horné Saliby?Pre bezdetné rodiny8%Mladím ľuďom15%Starším ľuďom38%Pre rodiny12%Každému27%Graf 1.4.35: Komu by ste odporučili TK Diakovce?Komu by ste odporučili term. kúpalisko Diakovce?Ktorí majú radikľudMladým 9%4%St arším ľuďom39%Každému48%Graf 1.4.36: Komu by ste odporučili TK Vincov les?Komu by ste odporučili term. kúpalisko Vincov les?Nepriateľom10%Pre rodiny20%St arším ľuďom20%Každému50%89

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------12. Cítili ste sa už lepšie v inom termálnom kúpalisku?Tabuľka 1.4.10: Cítili ste sa už lepšie v inom TK?H. Saliby Diakovce Vincov lesÁno 9 13 5Nie 12 10 5Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.37: Cítili ste sa už lepšie v inom TK, ako v Horných Salibách?Cítili ste sa už lepšie v inom termálnom kúpalisku, ako naterm. kúpalisku Horné Saliby?Nie57%Áno43%Graf 1.4.38: Cítili ste sa už lepšie v inom TK, ako v Diakovciach?Cítili ste sa už lepšie v inom termálnom kúpalisku, ako na term.kúpalisku Diakovce?Nie43%Áno57%Graf 1.4.39: Cítili ste sa už lepšie v inom TK, ako vo Vincov lese?Cítili ste sa už lepšie v inom termálnom kúpalisku, ako na term.kúpalisku Vincov les?Nie50%Áno50%90

Stratégia integrovaného rozvoja CR v regióne Galanta do roku 2016, EUREG, o.z.---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------13. Máte záujem sa vrátiť?Tabuľka 1.4.11: Máte záujem sa vrátiť na TK?H. Saliby Diakovce Vincov lesÁno 17 17 4Nie 1 1 3Nevie 3 5 3Zdroj: Vlastný dotazníkový prieskumGraf 1.4.40: Máte záujem sa vrátiť na TK Horné Saliby?Máte záujem sa vrátiť na term.kúpalisko Horné Saliby?Nie5%Nevie14%Áno81%Graf 1.4.41: Máte záujem sa vrátiť na TK Diakovce?Máte záujem sa vrátiť na term.kúpalisko Diakovce?Nie4%Nevie22%Áno74%Graf 1.4.42: Máte záujem sa vrátiť na TK Vincov les?Máte záujem sa vrátiť na term.kúpalisko Vincov les?Nevie30%Áno40%Nie30%91