Otvoriť - EUROREPORT plus

Porsche centrum Bratislava, Vajnorská 162, 831 04 Bratislava, tel. 02/492 624 38, email: porsche@porsche.skAdrenalín + pretekársky okruh = Porsche!Vyskú‰ajte si Porsche priamo na pretekárskom okruhu poãas Porsche World Roadshow 2007,ktorá sa uskutoãní 9. októbra 2007 na Autodrome Most v âeskej republike.Cena jedineãného záÏitku – 1.250.- E/osoba, zah⁄Àa ubytovanie v hotely PRAHA *****na dve noci, transport z hotela do Mostu a späÈ a jazdy na Porsche na mosteckom okruhu.Chcete zaÏiÈ fantastick˘ záÏitok s Porsche?Neváhajte a ão najr˘chlej‰ie za‰lite tento vyplnen˘ kupón na adresu:Promea Communication, TvaroÏkova 8, 811 03. E-mail: porsche @promea.skPoãet úãastníckych miest na Porsche World Roadshow 2007 je obmedzen˘!Va‰e meno: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Va‰a adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Vበtelefón a e-mail: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Va‰e súãasné auto: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vበ. . . . vek: . . . . . . . . . . . . . . . . .Kto raz okúsi Porsche, nechce uÏ niã iné! Ak si do 12 mesiacov od dátumu zaslaniakupónu kúpite automobil znaãky Porsche v Porsche centre na Vajnorskej 162v Bratislave, poplatok za úãasÈ na Porsche World Roadshow 2007Vám z ceny Vá‰ho nového Porsche odpoãítame.

ObsahVZDELÁVACÍSYSTÉM CHCEMEĎALEJ ROZVÍJAŤ!Rozhovors J. MikolajomOBSAH„HEREC ZOMIERADVAKRÁT.PRVÝKRÁT, KEĎUŽ NEMÔŽE HRAŤDIVADLO...“HovoríM. Kráľovičová6 42 44CHAGALLSPOD SITNAO protagonistovislovenského naivnéhomaliarstva J. PovažanoviŠkolstvo, kultúra, veda, výskum (Ľ. Jurík) ................................................4INCOMA Slovakia, s. r. o. ..........................................................................5Vzdelávací systém chceme ďalej rozvíjať(Rozhovor s J. Mikolajom) ...............................................................................6Univerzity musia stále modernizovať osnovy(Rozhovor s J. Habánikom) .............................................................................8Monitor neporovnáva úroveň škôl(Rozhovor s B. Obrimčákovou) ........................................................................9Kvalita vysokých škôl sa nezvýši(Rozhovor s F. Devínskym) ............................................................................10Kto chce pomôcť športu, je vítaný(Rozhovor s D. Galisom) ...............................................................................11Informatizácia prostriedkom modernej výučby(Rozhovor s D. Meškom) ...............................................................................12E-government – cesta transformácie(Rozhovor s P. Čerešníkom – Microsoft Slovakia, s. r. o.) ...............................13Cieľom je moderné vzdelávanie (Rozhovor s M. Šimovou) ......................14Sféra stavia na kvalite (Rozhovor s E. Haluškom – Sféra, a. s.) .................15Investujú sa prostriedky do vedy a výskumu správne?(Rozhovor s P. Holíkom) ...............................................................................16CIT, spol. s r. o. .........................................................................................17QBSW, a. s. ................................................................................................17IBM a vzdelávanie: Moderný obsah modernými prostriedkami(Rozhovor s B. Kekešim) ...............................................................................18Čo prinesie obdobie 2007 – 2013 slovenskému školstvu?(M. Ištván) ...................................................................................................20Veľký záujem o digitálnu gramotnosť (Rozhovor s K. Mandíkovou) .......21Školy potrebujú marketing (Rozhovor s D. Šamudovským) ......................22Internet prinesie aktívnejšiu výučbu (Rozhovor s P. Horváthom) ............23Budúcnosť majú vo vlastných rukách (Rozhovor s M. Paulusom) ...........24Význam popularizácie vedy a techniky narastá(Rozhovor s M. Šupínom) .............................................................................25Novela vysokoškolského zákona má aj iné hlavné témy(Rozhovor s P. Plavčanom) ...........................................................................26Kvalita VŠM je na európskej úrovni(Rozhovor s B. Lichardusom – Vysoká škola manažmentu) ............................27Peniaze z únie na vzdelávanie už od jesene(Rozhovor s A. Drgovou) ...............................................................................28Pomôže Slovensku intelektuálna sila občanov?(Rozhovor so S. Matúšovou) .........................................................................29Musíme pochopiť, že veda je budúcnosť(Rozhovor s J. Slezákom) ..............................................................................30Slovenský vedec – blázon či exotická bytosť?(Rozhovor s P. Šajgalíkom) ...........................................................................31Prechod k vyššej civilizačnej etape (Rozhovor s M. Šikulom) ..................32Začalo sa kreditovým systémom pre vysokoškolákov(Rozhovor s B. Slobodom) .............................................................................34Ponúknime mladým pozitívnu alternatívu(Rozhovor J. Malchárkom) ............................................................................35Investícia do ľudských zdrojov sa oplatí(Rozhovor s J. Gašperanom – OZ PŠaV) ........................................................36Spoločnosť Michala Bosáka ....................................................................37Ide nám o národné, kultúrne hodnoty (Rozhovor s I. Sečíkom) ..............38V odlišnosti kultúr sú poklady sveta (Rozhovor s A. J. Langom) .............39Kultúra naďalej finančne chradne (Rozhovor s P. Minárikom) ................40Je fantastické, že máme národné divadlo(Rozhovor s D. Jarjabkom) ............................................................................41Herec zomiera dvakrát… (Rozhovor s M. Kráľovičovou) ...........................42Chagall spod Sitna (I. Melicherčík) ............................................................44Napriek skúsenosti z totalitnej ideológie poznajú ľudia pravéhodnoty (Rozhovor s H. Cunym) .................................................................46Svet ako mesto (A. Hykisch) ......................................................................48Nové knihy (D. Janiaková) ..........................................................................50Tancovali naši vašim (Ž. Chrenková) ........................................................51Futbal musí zostať v prvom rade športom (M. Babic) ...........................52Výstava ŽEL-RAIL 2007 ............................................................................53Liečivý vodný svet (Rozhovor s P. Prazňákom) ..........................................54ZANDBERG GOLF CUP 2007 ....................................................................55Pointy chorvátskeho úspechu (D. Janiaková) ..........................................56Dobrý podnikateľ je ako dobré víno (M. Šišuláková) .............................58To je môj názor (A. Duleba – R. Geist) .......................................................59Ľudia a udalosti (T. Jaglová, S. Važanová) .................................................60Európania sa boja budúceho superštátu (S. Motusová) .........................62Osobné stretnutie slovenských manažérovs „marketingovým guru“ v Bratislave (TOP Events, s. r. o.) ...................64Majd ...! (L. Andrášik) .................................................................................66Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) .......................68Smrť jednej epochy (E. Mostovščikovová) .................................................71Infoservis Úradu vlády SR .......................................................................72Infoservis NR SR .......................................................................................74Júl–August 2007Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR,Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, tel.: 02/44441148-52, fax: 02/44441153,e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: EvaJuríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská BystricaCena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadanérukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJúl–August 20073

ÚvodníkŠKOLSTVO, KULTÚRA, VEDA, VÝSKUMtýmto slovami by sme stručne mohli charakterizovať obsahletného dvojčísla časopisu EUROREPORTplus.Za týmito štyrmi slovami sa skrýva obrovský, takmer neuchopiteľnýrozsah a obsah, zložitá problematika vzťahov,súvislostí, cieľov a reálnej skutočnosti. O školstve a vzdelávacomsystéme sa vedú dlhodobé diskusie, parlament schváliltzv. vysokoškolský zákon a postupne sa realizuje aspoňčiastková reforma celého školského systému. Ukazuje sa totiž,že pýcha našej vzdelávacej sústavy a dlhodobo proklamovanávysoká úroveň absolventov stredných a vysokýchškôl už dávno nie je pravdou. Naopak, slovenské školstvozaostáva za nárokmi a kritériamivyspelých krajín Európskej únie,o absolventoch našich škôl sa užprestalo hovoriť v superlatívocha vyčítajú sa im nedostatky vovzdelaní. Hladinu verejnej mienky,ako aj odborníkov v tejto oblastirozbúrilo spoplatnenie externéhovysokoškolského štúdia.Aj tento konkrétny návrh zákonaa jeho presadenie v parlamenteakoby odzrkadľoval pomery v našejpolitike: kým ho totiž navrhovalapredošlá vláda, tak v očiachvtedajšej opozície bol pravicovýa antisociálny. Keď ho teraz navrhlaa schválila ľavicová vláda,tak je zrejme dostatočne sociálnya solidárny. Bez ohľadu na politickéznačkovanie máme realitua tá nám hovorí o tom, že ten, ktobude chcieť externe študovať navysokej škole, bude musieť riadne hlboko načrieť do vrecka.Nie je to veľmi sociálne, nehovoriac o tom, že sa výrazne obmedziamožnosti a prístup k vysokoškolskému vzdelaniu,čo môže mať dlhodobo negatívne dôsledky.Na druhej strane si treba uvedomiť, že tak ako vo viacerýchrezortoch, aj v školstve nechýbajú ani tak koncepcieako skôr peniaze. Spoplatnenie štúdia síce tento problémnevyrieši, donúti však vysoké školy aj externých študentovk väčšej zodpovednosti a zrejme bude vyvíjať tlak na kvalituštúdia a odbornosť pedagógov.Vzdelanie, najmä to vyššie, je súčasťou stratégie vzdelanostnejekonomiky, či lepšie by sa hodilo povedať vzdelanostnejspoločnosti vôbec. Je úplne zbytočné dokazovať,že bez kvalitnej prípravy najmä mladých ľudí – hoci nielenmladých – sa nám nikdy nepodarí vyrovnať s vyspelýmikrajinami, ktoré vyvíjajú a produkujú progresívne technológie.Úroveň vzdelania je priamo či nepriamo prepojenás vedou a výskumom, veď kvalifikovanými a kvalitnýmivedcami môžu byť len tí pripravení a talentovaní odborníci,ktorí majú základ v solídnej výchove. Je úplne jasné, žemedzi úrovňou vysokého školstva a vedeckým výskumomje priama úmera: ako sú na vedeckúčinnosť a výskum pripraveníabsolventi škôl, taký môžebyť ich prínos pre výskumnépracoviská či už v akademickomprostredí, alebo v súkromnýchspoločnostiach. Tak ako školstvo,aj veda sú bezpodmienečneodkázané na financie, či užštátne alebo súkromné. A takako v prípade školstva, aj o vedemožno podotknúť, že je finančnepoddimenzovaná, hoci množstvofinančných prostriedkov vynaloženýchna vedecký výskum nemusíbyť vždy adekvátne výsledkom,najmä výsledkom, ktorémožno aplikovať v praxi. Ukazujesa však – najmä v nedávnomobdobí –, že aj slovenskí vedcidosahujú pozoruhodné výsledky,niektoré na svetovej úrovni,a to aj v relatívne skromných, takmer amatérskych podmienkach.Kultúra a umenie si na rozdiel od školstva a vedy hľadávlastné cestičky sebavyjadrenia. Čím menej bude štát zasahovaťdo umeleckých a kultúrnych aktivít, tým lepšie.Lenže ani slovenská kultúra sa nezaobíde bez rozvážnejštátnej pomoci, najmä ak ide o zachovanie historických pamiatok,regionálnej kultúry, či podpory pôvodnej tvorby vovšetkých oblastiach.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTÉMA BUDÚCEHO ČÍSLA:Poľnohospodárstvo a životné prostredie4 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ORACLE e-aukcia 2007Vstúpte na www.golfaukcia.ska pomáhajte s nami!Do ORACLE e-aukcie 2007 sa môže zapojiť každý,kto prejaví ochotu pomôcť a splní podmienkystanovené pravidlami charitatívnej aukcie, ktoré nájdete nawww.golfaukcia.skÚspešným golfistom, ale i smelým začiatočníkom, ktorí ešte nemalimožnosť ochutnať čaro golfu, prináša ORACLE e-aukcia priestor navlastnú realizáciu a pomoc druhým!Pripravené sú okrem dobrého pocitu aj originálneumelecké ocenenia,o ktoré môžete súťažiť.V kategórii - Najlepší darca alebo kupujúci:Ľudská duša je pri svojom zrode amorfná hmota...,čo sa z nej vymodeluje, je na každom z nás...Gestor projektu:Autor projektu:Partneri projektu:V kategórii - Kolektív s veľkým srdcom:Váza v tvare srdca je vyjadrením odhodlania byť všímavýk potrebám tých, ktorí to potrebujú. Povrch s jamkami predstavujejednotlivcov spojených do celku, ktorých spája spoločný cieľ - pomáhať.Ocenenie pre víťaza golfového turnaja:Golf ako hra nesie vo svojej filozofii prvky ušľachtilosti.Rez golfovou loptičkou vypovedá o vnútornom rozmere tých,ktorí nie sú ľahostajní k iným.Súťažme a pomáhajme spolu!

Ministerstvo školstva SRVZDELÁVACÍ SYSTÉMCHCEME ĎALEJ ROZVÍJAŤRezort školstva patrí spolu so zdravotníctvom na Slovensku azda k najťažším. Jepoznačený predovšetkým nedostatkom finančných prostriedkov, z čoho pramení celýrad ďalších problémov. Na predstavy ich riešenia sa ministra školstva SR Jána Mikolajapýtala publicistka Mária Šišuláková.■ Začnime základným školstvom. Už tu je dlhodobociteľný nedostatok kvalitných a najmämladších pedagógov. V čom vidíte hlavnépríčiny stavu?Nemyslím si, že by na základných školáchboli menej kvalitní učitelia ako na strednýchškolách. Otázkou je, ako si učitelia udržiavajúa zvyšujú svoje pedagogické a odbornékompetencie. Verím, že prijatím nového zákonao postavení pedagogických zamestnancovškôl a školských zariadení a nového zákonao verejnej službe sa pedagogická profesiastane zaujímavejšou a pedagógovia budúmotivovaní k systematickému zvyšovaniusvojich profesijných kvalít. Ak hovoríte o nedostatkumladších učiteľov, musím povedať,že ak by sa vek stal kritériom na zamestnávaniepedagogických zamestnancov, bolo byto diskriminačné rovnako ako pri iných povolaniach.■ Učitelia sa sťažujú na to, že im síce vzrástlapevná zložka mzdy, ale poklesla pohybliváčasť a majú prakticky to, čo predtým aleboi menej. Prečo je to tak?Máme v úlohách zvýšiť platy v školstvena úroveň v celoštátnom priemere. Valorizáciaplatovej tarify učiteľov sa medziročnepohybuje približne od 5 do 7 %. Či učiteľomplaty naozaj rastú, môžeme vidieť z porovnaniapriemernej mzdy za posledné roky.Kým v roku 2005 bola priemerná mzda učiteľa17 293 Sk, v roku 2006 vzrástla na 18 999Sk. Očakávaná priemerná mzda pedagogickýchzamestnancov v regionálnom školstvemá v roku 2007 dosiahnuť výšku 19 935 Sk.Peniaze potrebné na dosiahnutie tohto cieľasa školám premietli do normatívov na rok2007.Vrátim sa však k vašej otázke. Prax jetaká, že zamestnávatelia vyplácajú učiteľompohyblivú zložku platu, ktorú predstavujúzvýšené osobné príplatky a odmeny, zväčšaaž koncom školského roka, resp. koncom kalendárnehoroka. Valorizácia platov od 1. júlaFoto: archívsa tak prejaví v priemernej mzde až v druhompolroku 2007.■ Nielen mzdové otázky odrádzajú pedagógovod školstva. Výrazne sa zhoršuje správaniežiakov. Nie sú zriedkavé prípady verbálnehoba i fyzického útoku na učiteľa...Žiaľ, skutočne zaznamenávame v školách,ale aj mimo nich rôzne prejavy a prípady násiliaa šikanovania medzi deťmi, aj zhoršenésprávanie žiakov voči učiteľom. Tento problém,ktorý je čím ďalej aktuálnejší, prameníz viacerých príčin. V súčasnosti v mnohýchprípadoch zlyháva rodina, ktorá sa k správaniusvojich detí stavia veľmi ľahostajne. Aksa vyskytne nejaký problém, rodičia sa hosnažia riešiť tak, že hľadajú vinníka niekdeinde. Nepriaznivým faktorom, ktorý v prípadenedostatočnej kontroly zo strany rodičovovplyvňuje správanie žiakov sú aj médiá, čiuž televízia, internet alebo časopisy. Zároveňv rôznych reláciách sú prezentované právadieťaťa ako čosi nedotknuteľné, čo vyvolávau niektorých žiakov pocit beztrestnosti v ichsprávaní. Na druhej strane však musímekonštatovať, že aj pedagogickí zamestnanciv niektorých prípadoch prekračujú hraniceslušnosti a komunikácie so žiakmi. Neuvedomujúsi, že žiaci majú svoje myslenie, svojepresvedčenie vo svojom konaní a je potrebného rešpektovať, tak ako u dospelého človeka.Učiteľ sa musí svojim žiakom priblížiť a hľadaťpríčiny zlého správania. V niektorýchprípadoch musí dokonca vstúpiť do pozícierodiča a snažiť sa pochopiť príčiny zmienv správaní žiaka. V tom vlastne tkvie aj povolaniea poslanie učiteľa, ktoré je také rozdielneod iných povolaní. Preto chceme tietoproblémy riešiť v spomínanom zákone o pedagogickýchzamestnancoch, kde sa budejasne deklarovať postavenie pedagogickéhozamestnanca v spoločnosti, jeho práva a povinnosti.Zároveň v pripravovanom zákoneo výchove a vzdelávaní chceme definovaťpráva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonnéhozástupcu.■ V mnohých obciach a aj v mestách sa nedostatokfinancií odráža na technickej a materiálnejvybavenosti škôl. Dá sa tu počítať sozmenou?Je pravdou, že do školských budov a ichvybavenia sa v minulosti investovalo málopeňazí. Fakticky už 5 rokov sú však majetkomobcí a VÚC, ktoré majú k dispozíciiviacero zdrojov. Na zlepšenie technickeja materiálnej vybavenosti majú samosprávyk dispozícii finančné prostriedky z eurofondova od roku 2005 môžu využívať financiez podielových daní podľa vlastných priorít.Okrem toho základné a stredné školy sú financovanénormatívnym systémom na žiaka.Ak majú školy dostatočný počet žiakova racionálne využité priestory školy, časťprostriedkov z normatívneho objemu môžuinvestovať do zlepšenia technickej a materiálnejvybavenosti škôl. V tomto roku začaloaj ministerstvo vo zvýšenej miere podporovaťrevitalizáciu škôl a školských zariadení. Školymajú možnosť získať peniaze napríklad narozvojové projekty grafických systémov, jazykovélaboratóriá, modernizáciu školskýchknižníc, jedální a domovov mládeže.■ Podľa nedávnej štatistiky chýba u nás až1800 učiteľov cudzích jazykov. Ako sa to odrazína možnosti ich výchovy na vysokýchškolách a čo sa dovtedy dá robiť?Problém s nedostatkom učiteľov cudzíchjazykov nespočíva v slabom záujmeo tieto študijné programy, ale v tom, žeich absolventi sa nezamestnávajú v školstve.Odstránenie tohto problému je možnédosiahnuť len systémovým zlepšovanímpodmienok pre začínajúcich učiteľov a ichkariérnym rastom, čo navrhujem riešiť novouprávnou úpravou postavenia pedagogickýchzamestnancov. Vzhľadom na to, žev pripravovanej koncepcii vyučovania cudzíchjazykov navrhujeme zaviesť cudzí jazykod 3. ročníka základnej školy, chcemev prechodnom období zabezpečiť kurzy preučiteľov na doplnenie ich kvalifikácie z cudziehojazyka.■ Veľa sa diskutuje o znižujúcej sa úrovni vedomostížiakov. Dokonca v slovenčine, poznaníreálií z histórie. Stotožňujete sa s takýmtonázorom?S týmto názorom sa dá súhlasiť iba čiastočne.Niektorí žiaci tým, že sú ambicióznia snažia sa dopĺňať získané vedomosti v školeaj ďalším štúdiom doma, dosahujú veľmidobré výsledky. Svedčia o tom aj úspechynašich žiakov na rôznych medzinárodnýchsúťažiach a olympiádach. Na druhej straneje tiež pravdou, že ak sa žiak nepripravujepravidelne na vyučovanie a zároveň ho rodičiadenne nekontrolujú, potom sú tie výsledkyneuspokojivé. O tom, že napríkladzákladné školy dosahujú iba priemerné výsledkyvo výchovnovzdelávacom procese,6 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo školstva SRnás presviedčajú každoročné správy Štátnejškolskej inšpekcie. Riešenie tohto problémuhľadáme v pripravovanom zákone o výchovea vzdelávaní a v obsahovej reforme základnýcha stredných škôl, kde sme si stanoviliza cieľ zredukovať učivo a súčasne stanoviťprísne kritériá na hodnotenie dosahovanýchvýsledkov. Z tohto dôvodu, by sme chcelivýrazne posilniť kompetencie štátu v oblastikontroly vzdelávacieho procesu a riadeniaškôl a školských zariadení.■ Na druhej strane sa hovorí aj o zbytočnostiniektorých vedomostí, ktoré si nájdu žiaci nainternete a naopak o potrebe naučiť ich logickymyslieť. Je to tak?Súčasné vymoženosti v oblasti informatikysamozrejme vytvárajú veľký priestor nadoplňovanie vedomostí žiakov získanýchv škole. Práve v tejto oblasti chceme, abysa na každej vyučovacej hodine, v každomvyučovacom predmete začali využívať počítače,tak ako je to vo vyspelých štátoch Európy.Naši pedagógovia preto navštevujúrôzne vzdelávacie kurzy zamerané na zvládnutievýpočtovej techniky a jej využitia navyučovaní. Počítač sa v krátkej budúcnostistane neoddeliteľnou súčasťou nových metóda foriem práce vo vzdelávacom procese.V rámci obsahovej reformy chceme pripraviťaj nové učebnice, ktoré by vytváralipriestor pre logické myslenie žiakov, podporovaliich tvorivosť a samostatnosť pri riešenínastolených úloh.Foto: dreamstime.com■ Stredné školstvo prešlo v ostatných rokochviacerými redukciami. Teraz sa však javí nedostatokodborných pracovníkov napríkladv automobilovom priemysle. Rokujúpodniky s ministerstvom o spoločnomriešení problému?Štátny inštitút odborného vzdelávaniapripravuje národný projekt,ktorý sa zaoberá tvorbou novýchvzdelávacích programov v odbornomvzdelávaní pre potreby automobilovéhopriemyslu. Okrem tohoministerstvo školstva neustále spolupracujeso zamestnávateľskýmizväzmi a zamestnávateľmi, profesijnýmicechmi, ústrednými orgánmištátnej správy a orgánmi územnejsamosprávy pri zavádzaní novýchštudijných odborov a učebných odborov.Na základe prijatých úloh vytváramepredpoklady na prispôsobenieštudijných programov strednejpriemyselnej školy v Trnave podľapožiadaviek investora. V spoluprácis Bratislavským a Trnavským samosprávnymkrajom pripravujemepredpoklady na to, aby od 1. januára2008 Stredná priemyselná školastrojnícka v Bratislave, Stredná priemyselnádopravná a Združená strednáškola v Trnave, ako aj Strojníckafakulta STU v Bratislave boli odbornepripravené a schopné samostatne,bez podpory francúzskeho partneraposkytovať ďalšie vzdelávanie. Rovnakoje to aj v prípade plnenia záväzkov voči KIAMotors Corporation a HYUNDAI Mobils.Spoločnosť KIA Motors Slovakia priamooslovila 14 stredných škôl a podpísala s nimiMemorandum o vzájomnej spolupráci.■ Zdá sa, že po novembri sme začali akobybezhlavo preberať vzor amerického školstva.Odborníci však varujú, že to nie je dobré...Myslím si, že to nie je celkom tak. Našeškolstvo si aj po novembri 1989 zachovalosvoju identitu. Svedčia o tom stále platnévšeobecne záväzné právne predpisy, ktoréchceme práve pripravovaným zákonom o výchovea vzdelávaní nahradiť. Zmeny ovplyvnenéamerickým alebo iným školstvom,najmä holandským, našli uplatnenie hlavnev súkromných školách. My máme cieľ v novopripravovanomvšeobecne záväznom právnompredpise zachovať tradície, ktoré sa vovýchove a vzdelávaní na Slovensku osvedčilia zároveň vytvoriť legislatívny priestor nauplatnenie inovatívnych metód a foriem nielenvo výchove a vzdelávaní, ale aj v riadeníškôl a školských zariadení. Mám na myslitaké inovatívne prístupy, ktoré prešli experimentálnymoverením na našich školácha školských zariadeniach.■ Na Slovensku zaznamenávame infláciu vysokýchškôl, pribúda miest, ktoré ich chcúmať. Máte naporúdzi riešenie problému garantov?Vysoká škola môže výrazne prispieť k rozvojuregiónu, v ktorom má sídlo a kde pôsobí.Najmä vtedy, ak nájde spoločné projektys miestnou samosprávou. Preto je záujemČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniio umiestnenie vysokej školy či jej pracoviskana strane samosprávy prirodzený. Aby všaknedochádzalo, ako ste to pomenovali, k infláciivysokých škôl, je potrebné, aby okremmateriálovo-technologických predpokladovna poskytovanie vysokoškolského vzdelávania,boli v dostatočnej miere zabezpečení ajkvalitní vysokoškolskí učitelia. Aj preto budeministerstvo viesť register zamestnancov vysokýchškôl a v ďalšom období budeme prehodnocovaťkritériá na získanie práva na poskytovanievysokoškolského vzdelania.■ Nie sú aj tieto snahy rozširovania počtu vysokýchškôl na úkor úrovne ich študentov?Je prirodzené, že ak sa vysokoškolskýsystém sprístupňuje väčšiemu počtu uchádzačovo štúdium, ako to bolo pred niekoľkýmirokmi, sú na štúdium prijímaní aj študenti,ktorí by sa naň predtým nedostali. Jepreto dôležité, aby vysoké školy nepoľavilivo svojich nárokoch na študentov, ale najmävedeli rozpoznať tých najlepších a imsa aj patrične venovali. Rozširovanie prístupuk vysokoškolskému vzdelaniu má svojepozitívne aj negatívne stránky. Myslímsi však, že ak sa tak deje najmä v prípadebakalárskych študijných programov, v tomprípade prevažujú tie pozitívne. Vo vyššíchstupňoch vysokoškolského štúdia by to užmohlo byť naopak.■ Ktoré základné problémy rieši nový vysokoškolskýzákon?Zjednodušene sa dá povedať, že poslancamischválený zákon nastoľuje poriadokdo viacerých oblastí, čo je základom zvyšovaniakvality vysokého školstva. To platípre už spomenutý register zamestnancov,ale i upravenie podmienokškolného. Ďalším okruhom jeväčšia prepojenosť verejných vysokýchškôl s praxou, čo zabezpečujenapríklad posilnenie kompetenciísprávnych rád verejných vysokýchškôl, zapojenie verejnosti do zmienv sústave študijných odborov, možnosťverejných vysokých škôl vytváraťcentrá na prenos poznatkova ďalšie.■ Predpokladáte, že sa vám podarípresvedčiť vládu a ministra financiío potrebe investovania do školstva?Vláda SR deklarovala svoje cielevo svojom Programovom vyhlásení.Okrem iného sa v ňom uvádza, ževzdelávanie má nepopierateľne pozitívneefekty na ekonomiku štátu,na jeho hospodársky rast, na rozvojsociálnej dimenzie a na kvalituživota. Súčasne vyhlásila, že ak samá vzdelávací systém ďalej rozvíjať,treba odstrániť dlhodobé zaostávaniejeho financovania. Z pozíciepodpredsedu vlády a ministra zodpovednéhoza oblasť vzdelávaniaurobím všetko pre to, aby sme totokonštatovanie aj naplnili. ■Júl–August 20077

Ministerstvo školstva SRUNIVERZITY MUSIA STÁLEMODERNIZOVAŤ OSNOVYPre slovenské školstvo a vedu je dôležitá spolupráca so zahraničím, predovšetkýms Európskou úniou. Publicistka Mária Šišuláková sa na ňu pýtala štátnehotajomníka Ministerstva školstva SR Jozefa Habánika.■ Už z pôsobenia vo funkcii prodekana Trenčianskejuniverzity máte skúsenosti s rozvíjanímmedzinárodných stykov. Na akej úrovnisú tieto v rámci rezortu školstva?Medzinárodná spolupráca a rozvíjanie zahraničnýchstykov v podmienkach rezortuškolstva znamená realizáciu cca 40 bilaterálnychmedzinárodných zmlúv v oblasti vzdelávaniaa vedy, koordináciu študentskýchštipendií, mobilít vysokoškolských študentov,učiteľov a vedeckých pracovníkov, štipendiívlády pre zahraničných študentov,zabezpečenie lektorátov slovenského jazykav zahraničí. Je tu ešte bilaterálna spoluprácav oblasti detí a mládeže a medzinárodnáspolupráca Rady Európy a Stredoeurópskejiniciatívy a celý rad ďalších aktivít. V rámciprierezových kompetencií v oblasti vedya techniky patrí medzi hlavné úlohy najmäkoordinovanie a vyhodnocovanie dvojstranneja mnohostrannej medzinárodnej vedecko-technickejspolupráce, zapájanie sa SRdo programov a projektov v oblasti vedya techniky v rámci Európskeho výskumnéhopriestoru EÚ a plnenie úloh vyplývajúcichz existencie medzinárodných dohôd a zmlúvv oblasti vedy a techniky a z členstva v medzinárodnýchvládnych a mimovládnychorganizáciách pre oblasť vedy a techniky.Dvojstranná medzinárodná vedecko-technickáspolupráca v praxi znamená spoločnérokovania zmiešaných komisií, finančnézabezpečenie mobilít riešiteľov spoločnýchprojektov pre vysoké školy, Slovenskú akadémiuvied, rezortné výskumné ústavy.■ Z pohľadu verejnosti a študentov je najzaujímavejšievzdelávať sa v zahraničí. Aké súaktuálne možnosti pre našich žiakov v rámciexistujúcich zmlúv o medzinárodnej spolupráci?Najintenzívnejšia je spolupráca už tradičneso štátmi V4, Európskej únie, najmä s Rakúskom,Nemeckom, Francúzskom, Talianskom.Môžem povedať, že zaznamenávametiež rast záujmu o štúdium v Ruskejfederácii a na Ukrajine. Zo vzdialenejšíchgeografických miest spomeniemnajmä USA a Čínu, o ktoré je zostrany slovenských študentov trvalodlhodobý záujem. Bilaterálne dohodyupravujú medzinárodnú spoluprácunajmä v oblasti vysokého školstva.Ide najmä o dvojstrannú recipročnúvýmenu študentov na časť vysokoškolskéhoštúdia, časť doktorandskéhoštúdia, vedecké pobyty a kurzy jazykovoboch zmluvných strán. Zoznam štátov,s ktorými máme v súčasnosti uzavretédohody, je k dispozícii na našej internetovejstránke.Foto: M. Nemec■ Slovenské školstvo, najmä vysoké, prezentovalosvoje ambície poskytovať vzdelaniepre zahraničných študentov. No záujem je zatiaľveľmi malý. Kde vidíte príčinu?Zavedením používania ECTS – európskehosystému transferu kreditov – sa podstatnezjednodušili akademické mobility prenašich aj zahraničných študentov. To sú základnépodmienky, ktoré otvárajú vysokoškolskývzdelávací priestor. Ďalej závisí odaktivity jednotlivých vysokých škôl, akýmiformami stimulujú účasť zahraničnýchštudentov na poskytovaných študijnýchprogramoch, napr. možnosť študovať zvolenýprogram v cudzom jazyku.Inak, súhlasím, že naše univerzity musiastále modernizovať obsah svojich osnov,diverzifikovať financovanie a otvoriť sa novýmštudentom, podnikateľskej sfére a spoločnostivšeobecne. Viem, že manažmentyjednotlivých vysokých škôl tieto procesyvnímajú veľmi citlivo a majú snahu reagovaťna meniace sa trendy. Počas predchádzajúcehokalendárneho roka v prvoma druhom stupni na našich vysokých školáchštudovalo 1 877 zahraničných študentov,z toho 460 z Českej republiky, 184z Grécka, 19 z Ruskej federácie a 16 z Číny.V treťom, doktorandskom stupni študovalo95 študentov. V porovnaní s počtomnašich študentov, ktorí študujú na zahraničnýchvysokých školách, je to iste málo.Úlohy v oblasti vysokoškolského vzdelávaniatreba rozšíriť o posilnenie európskehovzdelávacieho priestoru, možnosti vytváraniaspoločných študijných programov spoločneso systémom udeľovania spoločnýchdiplomov, zvýšenie verejného tlaku na kvalituposkytovaných študijných programov,podporu viaczdrojového financovania, prepojenieso spoločenskou praxou a v zmyslezáverov komplexnej akreditácie vysokýchškôl definovať podmienky na diferenciáciuvysokých škôl. Zmeny v opisoch študijnýchodborov musia byť predmetom vonkajšiehopripomienkového konania, aby zodpovedalimeniacim sa požiadavkám trhu práce.■ Aké sú naše úlohy pri napĺňaní cieľov pracovnéhoprogramu Európskej komisie Vzdelávaniea odborná príprava 2010 a plnímeich?Výzva z jarného zasadnutia Európskejrady v roku 2000 v Lisabone je zrozumiteľná,modernizovať európske systémy vzdelávaniaa odbornej prípravy na základe požiadaviekznalostnej ekonomiky a množiacichsa výziev sociálno-ekonomickéhoa demografického charakteru, ktorým čelíÚnia v globalizovanom svete. Z kodanskéhoprocesu posilnenej spolupráce v oblastiodborného vzdelávania a prípravy vyplýva,že reforma a investície by sa mali zameraťna zlepšenie mienky zamestnávateľov o odbornomvzdelávaní a zvýšenie jeho príťažlivosti,zvýšenú účasť na odbornom vzdelávanía príprave a zlepšenie kvality a flexibilitypočiatočného odborného vzdelávania a prípravy.Jednotný rámec ukazovateľov a referenčnýchkritérií na monitorovanie pokrokupri dosahovaní lisabonských cieľov vovzdelávaní a odbornej príprave štatistickyspresňuje kľúčové politické oblasti vytýčenév rámci stratégie. V tomto duchu premostenieniektorých referenčných kritériína stratégiu zamestnanosti znamená: znížiťpočet študentov, ktorí opúšťajú školský systémpredčasne do 10%, zníženie podielu študentov,ktorí dosahujú slabé výsledky v porozumenípísanému textu o najmenej 20%,najmenej 85% mladých ľudí by malo ukončiťvyššie stredoškolské vzdelanie, zvýšeniepočtu absolventov v odbore matematiky,vied a techniky najmenej o 15% a 12,5 % dospelejpopulácie by sa malo zapojiť do celoživotnéhovzdelávania.V marci 2007 sme prijali Návrh systémukoordinácie odborného vzdelávania a prípravypre trh práce. Naším cieľom je vytvorenietakej spoločnosti, ktorej rozvojový potenciálbude postavený na zvyšovaní kvalifikáciía vzdelávaní občanov. Súhrn nástrojov,ktorých pomocou sa bude realizovaťpolitika vytvorenia vzdelanostnej spoločnostije vygenerovaný v Stratégii celoživotnéhovzdelávania a celoživotného poradenstvado roku 2015.■8 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo školstva SRMONITOR NEPOROVNÁVAÚROVEŇ ŠKÔL„Deti sa vždy budú musieť niektoré fakty učiť naspamäť,“ hovorí štátna tajomníčkaministra školstva Bibiana Obrimčáková. Otázky kládla Dagmar Krištofičová.■ Nedávno ministerstvo školstva vyšlo s návrhom,že by mala byť predškolská výchovadetí – v poslednom ročníku materskej školy –povinná. V akom štádiu je táto myšlienka?Ministerstvo školstva Slovenskej republikyv súčasnom období neuvažuje o zavedenípovinnej predškolskej výchovy v poslednomroku pred povinnou školskou dochádzkou.Aj v návrhu nového školského zákona, doktorého majú byť materské školy preradenézo zákona o školských zariadeniach, sa uvažujeiba o dobrovoľnej a bezplatnej predškolskejvýchove pre deti od päť rokov veku. Jeto v súlade s koncepciou v oblasti predškolskejvýchovy v nadväznosti na prípravu detína vstup do základnej školy, ktorú vláda SRschválila začiatkom marca tohto roku.■ Predstavitelia základných umeleckých škôlvás nabádajú, aby ste riešili ich zlú finančnúsituáciu tým, že školy zaradíte do sústavyškôl. Čo by to znamenalo, okrem zmenyfinancovania, o ktoré vlastne ide...Začlenením ZUŠ do sústavy škôl v návrhuškolského zákona sa nerieši zmena originálnychkompetencií na prenesené kompetencie –čiže nerieši sa tým ani financovanie ZUŠ. Tietozáujmy už pri spracúvaní koncepcie o základnýchumeleckých školách vôbec neboli v pláne.Predstavitelia umeleckého školstva žiadalizmenu ich celospoločenského postavenia, ktorévyplýva z ich pomenovania – „škola“. Ak jeniečo škola, prináleží mu aj adekvátne postaveniev školskej sústave. Za ďalšie im išlo a ajv súčasnosti ide o to, aby ako „škola“ poskytovalasvojim žiakom určitý stupeň vzdelaniapodľa medzinárodného prevodníka ISCED.Spôsob financovania základných umeleckýchškôl aj po týchto navrhovaných zmenách v novomzákone zostane nezmenený.■ Sieť základných škôl je dnes už na Slovenskupestrá a predpokladám, že rodičia si vediavybrať. Je podľa vás aj výučba na rôznychtypoch škôl porovnateľne kvalitná?Foto: M. NemecRovnako kvalitná výučba na všetkýchškolách určite nie je, o čom svedčí aj Správao stave a úrovni výchovy a vzdelávaniav školách a školských zariadeniach za školskýrok 2005/2006, ktorú spracovala Štátnaškolská inšpekcia. Všetky školy však majúpovinnosť dodržiavať učebné plány, učebnéosnovy a vzdelávacie štandardy, za čo zodpovedáriaditeľ školy a nie zriaďovateľ. Kontrolunad kvalitou úrovne pedagogickéhoriadenia, výchovy a vzdelávania vykonávav školách a školských zariadeniach Štátnaškolská inšpekcia.■ Je podľa vás dostatočné zisťovať kvalituvýučby „Monitorom“ vedomostí žiakov?Celoslovenským monitorovaním vedomostížiakov 9. ročníka (Monitor 9) sa zisťujeúroveň vedomostí z vyučovacieho jazykaa matematiky, výsledky slúžia v procese prijímaciehokonania na stredné školy. Týmtomeraním sa nedá zistiť úroveň školy, pretožesa týka len žiakov 9. ročníka. Toto sumatívnehodnotenie po ukončení základného vzdelávaniavyjadruje, koľko žiakov dosiahlo stanovenýcieľ, zvládlo vzdelávací štandardz dvoch predmetov na celoštátnej úrovni.Nedá sa porovnávať na základe jedného meranianapr. školy s 9. ročníkom s rozšírenýmvyučovaním matematiky v Bratislave, so školous 9. ročníkom v znevýhodnenom prostredí.Ak by sme chceli porovnávať školy, musímezvoliť iný mechanizmus monitorovaniavedomostí.■ Už dlhé roky pedagógovia a rodičia diskutujúo tom, koľko sa musia naše deti memorovaťa niekedy aj zbytočne...Ministerstvo školstva pripravuje zákono výchove a vzdelávaní a takisto pripravujeaj obsahovú reformu výchovy a vzdelávaniana základných a stredných školách, ktorá bymala riešiť aj túto problematiku. Tým, že sazmení obsah učiva, budú sa musieť zmeniť ajučebnice, ktoré však budú naďalej existovať,pretožeže sú základnou učebnou pomôckoupre žiaka pri jeho príprave na vyučovanie.Učenie naspamäť sa nikdy nemôže zo vzdelávaciehoprocesu odstrániť, keďže niektoréveci jednoducho si musí žiak osvojiť aj memorovaním,napr. v slovenskom jazyku (poznaniepísmen, osvojenie si pravopisu – vybranýchslov), v matematike (napr. násobilku,základné postupy pri výpočtoch), v cudzíchjazykoch a tak ďalej.■ Čo s voľným časom detí, to nie je len otázkarodičov, ale mali by na ňu hľadať odpoveďČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiaj zodpovední pracovníci v školstve. Prečo jeväčšina škôl po vyučovaní uzatvorená, školskédvory a najmä telocvične prázdne?Nesúhlasím s tvrdením, že budovya priestory škôl sú po vyučovaní zatvorenéalebo prázdne. Osobne navštevujem školya školské zariadenia a som presvedčená, žeriaditelia škôl spolu so zriaďovateľmi škôl vytvárajúdostatočný priestor pre mimoškolskú,záujmovú činnosť žiakov. Dôkazom toho jeaj veľký záujem o vzdelávacie poukazy, ktorésa v pedagogickej praxi osvedčili a využívajúsa v maximálnej miere práve pre túto činnosťžiakov. Mnoho základných a stredných škôlúzko spolupracuje s centrami voľného času,školskými strediskami záujmovej činnosti,školskými klubmi detí, ale aj domovmi mládeže,ktoré svoje aktivity práve preniesli doich priestorov. Samozrejme, nie všade je tak,ako hovorím, sú napríklad základné školy nieso všetkými ročníkmi (tzv. málotriedky), kdesú problémy s mimoškolskou činnosťou a jeveľmi obtiažne a organizačne komplikované,keďže mnohí pedagogickí zamestnanci dotýchto škôl dochádzajú. Mimoškolská výchovamá v súčasnosti, keď narastá kriminalitadetí a mládeže nezastupiteľné miesto v školskomsystéme, a preto ministerstvo školstvafinančne podporuje výchovno-vzdelávacieaktivity škôl a školských zariadení v rámciprojektu Otvorená škola so zameraním aj napodporu záujmovej činnosti a zmysluplnéhovyužívania voľného času detí a žiakov, akonapr. v oblasti športu, environmentálnej výchovy,zdravia v školách, elektronizácie a revitalizáciedomovov mládeže, jazykových laboratóriía informačných technológií.■ Posielate svoje deti do pekla? Tento sloganzdobí ulice slovenských miest a má nielendeti, ale aj rodičov upozorniť na násilie a šikanovaniev školách. V poslednom čase ako bysa vrece roztrhlo so samými zlými správami zoškolského prostredia.Šikanovanie sa v súčasnom období stávavážnym problémom, ktorý sa prejavujev školách a školských zariadeniach a ktorémutreba venovať neustálu pozornosť, a toz hľadiska preventívneho, ako aj sankčnéhopôsobenia. MŠ SR už minulý rok zareagovalona túto skutočnosť a vydalo metodickéusmernenie, ktoré poskytuje základné informáciezamestnancom podieľajúcim sa na výchovno-vzdelávacomprocese o formách jehoprejavov násilia, návrhoch na riešenie, spôsobochich preventívneho pôsobenia a o potrebespolupráce s rodičmi žiakov a príslušnýmiinštitúciami.■Júl–August 20079

Národná rada SRKVALITA VYSOKÝCHŠKÔL SA NEZVÝŠIS predsedom Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládeža šport prof. Ferdinandom Devínskym, nominantom Slovenskej demokratickej a kresťanskejúnie-Demokratickej strany, sa rozprával publicista František Meliš.■ Novela vysokoškolského zákona vami vedenémugestorskému výboru, ale aj ostatnýmposlancom dala poriadne zabrať.Novelou sme sa zaoberali na výbore potom, keď nám ju predseda národnej radypridelil svojím rozhodnutím. Spolu s časťouakademickej obce sme sa ňou začali zaoberaťhneď po tom, ako minister školstva vyšiels jej zásadami. Boli sme doslova šokovaní.Boli tak koncipované, že vzbudzovali veľmivážne obavy. Žiaľbohu, musím povedať, ženovela nerieši hlavný problém, ktorý mal ministera aj premiér – zaviesť poriadok do spoplatňovaniaexterného štúdia. Okrem toho,že sa bude za externé štúdium platiť, v noveleniet nič také, čo by bránilo tým dubióznymmetódam, ktoré sa dnes používajú. Akna istej fakulte masmediálnej komunikácieZdruženie pedagógov a zamestnancov fakultyvyberá od externých študentov po 14-tisíc,a majú ich 988, tak je to ročne 14 miliónovkorún. Tieto peniaze by im musel ministerškolstva nejako nahradiť. Nie je vôbec jasné,podľa akého spôsobu sa budú peniaze vyberať.A napokon tá rýchlosť, akou sa novelaschválila, neumožní vysokým školám, aby sana jej aplikáciu dôkladne pripravili.Foto: M. Nemec■ Mala to byť malá a krátka novela. Napokonmala 114 paragrafov a bolo k nej 194 pozmeňujúcichnávrhov.Tých zmien bolo veľmi veľa a vzájomne súprepojené. Už dnes vieme, že niektoré schválenéustanovenia si protirečia s pôvodnýmzákonom. Preto budú vznikať veľké problémys realizáciou novely. Napríklad aj tenfakt, že externisti by mali platiť až od školskéhoroku 2008/2009. Lenže zákon nadobudneúčinnosť 1. septembra tohto roku a bude savzťahovať na všetkých , čo sa zapíšu začiatkomseptembra, pretože študent sa stáva vysokoškolskýmštudentom dňom zápisu. Totoje ďalší veľmi ťažko riešiteľný problém, pretožemení podmienky počas hry. Novela totižhovorí, že dva mesiace pred ukončením termínupodávania prihlášok na vysokoškolskéštúdium musia vysoké školy zverejniť, akobudú prijímať študentov, koľkých prijmú,aký bude poplatok za prijímacie konanie,aké bude školné. Teda, ak sa študenti zapíšunapríklad 5. septembra, tak sa zákon na nichbude vzťahovať a mali by platiť.■ Ako pri hlasovaní dopadlo postavenieAkreditačnej komisie?Veľmi zle. Stáva sa síce tímom odborníkov,ale ľudí, ktorí budú musieť vypĺňať tabuľkya riadiť sa kritériami, ktoré jej stanoví ministerstvo.Doteraz Akreditačná komisia stanovilakritériá na určenie kvality a ak s týmminister nesúhlasil, tak ich neprijal. Terazministerskí úradníci napíšu Akreditačnej komisiipodľa akých kritérií bude postupovaťa ona nemôže urobiť nič, iba sa k tomu vyjadriť.Veľmi sa tým znížila váha Akreditačnejkomisie.■ Novela tiež značne obmedzila pôsobenieakademickej samosprávy.Samospráva sa bude len vyjadrovať k prorektoroma k prodekanom. Na silný tlak akademickejobce, Rady vysokých škôl a opozíciejej zostalo právo schvaľovať rozpočet vysokejškoly. Súčasne ho však bude schvaľovaťaj Správna rada. Podal som pozmeňovacínávrh, ktorý riešil problém, čo sa stane, akjeden z týchto orgánov nebude súhlasiť. Nebolprijatý, takže teraz nie je jasné, čo keďnapríklad Správna rada nebude súhlasiťs rozpočtom, ktorý schválil Akademický senát.A opačne.■ Opozícia kritizovala aj posilnenie pozícieSprávnej rady a jej spojitosť s rektormi.Úlohou Správnej rady je sledovať, aby savysoká škola pozitívne vyvíjala a získavaťfinančné prostriedky navyše toho, čo školadostane zo štátneho rozpočtu. Nie je všakjej úlohou tieto peniaze rozdeľovať. Keďžesú to ľudia z praxe, znamenalo by to, že bytieto peniaze mohli investovať do všeličoho.To však znamená, že akademická obec by nemohlanapĺňať poslanie vysokej školy. Tým jevýskum a výučba.■ Nielen opoziční, ale aj niektorí koaliční poslanci,ako napríklad Mojmír Mamojka aleboKatarína Tóthová, pri prerokúvaní novelyv parlamente kritizovali aj posilnenie pozícierektorov, ktorých je na Slovensku 30. Totov novele zostalo a napokon ju ako celok podporili.Na rektorov už teraz nemá nikto dosah,okrem akademického senátu, pretože aj tomálo, čo mal minister, keď im určoval platy,tak sa toho vzdal.■ Niektorí koaliční poslanci vám pripomenuli,že aj dve vlády Mikuláša Dzurindu sa zaoberalimyšlienkou spoplatnenie školskéhovzdelávania.Netajíme sa tým, že jedným z našich cieľovbolo zvýšenie kvality vysokoškolskéhoštúdia. A jedným zo silných nástrojov bolpríspevok študenta na vlastné vzdelávanie.Ide o tzv. školné, pretože, ak by si študentimali platiť všetko, čo štúdium stojí,tak by sa nedoplatili. My sme však vypracovalisystém, ktorý obsahoval sociálnuzáchytnú sieť, teda nízkoúročené sociálnepôžičky a možnosť ich splácania, keď sadosiahne istá úroveň príjmu, zvýšili smesociálne štipendiá z 2 000 na 6 500 korún.My sme to riešili komplexne. Výdavky štátuboli väčšie ako to, čo by vysoké školyboli týmto spôsobom získali. V žiadnomprípade to nebola zárobková činnosť. Sledovalisme zvýšenie kvality, pretože smevychádzali z toho, že ak niekto bude sčastiplatiť za vysokú školu, tak sa bude viaczaujímať o to, kto ho učí, ako ho učí a čivôbec ho učí.■ Nielen prezident republiky Ivan Gašparovič,ale aj niektorí poslanci v rozprave uviedli,že na Slovensku je veľa vysokých škôl, čoje tiež jedna z príčin klesajúcej úrovne vysokoškolskéhovzdelávania.Kvalita vysokoškolského vzdelávanianezávisí od počtu vysokých škôl. Isteže, akmáte určitý balík peňazí a musíte ho rozdeliťmedzi viacerých, tak sa to prejaví. Ajpreto sa uskutočnila kategorizácia vysokýchškôl, pričom najvyššou kategóriouboli výskumné univerzity. Ten, kto by tentostatus dosiahol, by bol inak financovaný.To je zrejme aj jeden z dôvodov, prečosa toto zrušilo. Možno napríklad žilinskáuniverzita by sa do tejto kategórie nedostala.Nemôže byť z 20 verejných vysokýchškôl 10 výskumných univerzít. Môžu byťtri-štyri. Zrušenie kategórie výskumnýchuniverzít je krok späť, ktorý nebude motivovaťvysoké školy, aby sa snažili v konkurenčnomboji. My už súťažíme o študentaz Európskej únie. Ak nebudeme zvyšovaťkvalitu, tak zahraniční študenti, ktorí putujúpo celom svete a o ktorých sa zvádzaboj, na Slovensko neprídu.■10 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KTO CHCE POMÔCŤŠPORTU, JE VÍTANÝNárodná rada SRJeho rodiskom je Orava. Dostal do vienka futbalový talent. Mal výborný fyzický fond,a preto sa z neho stal vynikajúci koncový hráč, typický anglický player. Po skončeníaktívnej činnosti sa dal na trénerskú dráhu. Viedol aj národné futbalové mužstvoSlovenskej republiky. Potom sa pred minuloročnými parlamentnými voľbami zrazuobjavil na kandidátnej listine Smeru-SD, na ktorej sa dostal do Národnej radySlovenskej republiky. Je členom jej Výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Jevšak aj vládnym splnomocnencom pre mládež a šport. S Mgr. Dušanom Galisom sarozprával publicista František Meliš.■ Pamätám si vás ako trénera Spartaka Trnava,ktorý kormidloval mužstvo v čase, keď sana jeho štadióne konal megasnem Hnutia zademokratické Slovensko, na ktorom mali povinnúúčasť aj futbalisti. Vtedy ste sedeli nalavičke medzi hráčmi tak, akoby vás politikanezaujímala. Bola to tak pre hráčov aj pre vásakási povinná jazda kvôli peniazom pre klub?Boli sme zamestnancami klubu, na ktoréhoštadióne bola akcia, vedenie klubu povedalo,že sa na nej máme zúčastniť, a tak smesa zúčastnili.■ Prečo ste sa po rokoch napokon rozhodlivstúpiť do politiky a práve so Smerom-SD?Mal som a mám v Smere priateľov, s ktorýmima spájal spoločný záujem o šport. Pred voľbamima oslovili, chodili sme spolu po Slovensku.Bol som s nimi aj na miestach, kde sompredtým dlho nebol. Postretal som tam mnohýchkamarátov a napokon sme sa dohodli, žesa budem venovať aj politike, ale viac športu.■ Napokon ste sa stali splnomocnencom vládypre mládež a šport. S akými predsavzatiamiste prijímali túto funkciu?Všetci vieme, že šport na Slovensku je finančnepoddimenzovaný a na rozdiel odiných krajín mu venujeme veľmi malú pozornosť,pretože viac sa hovorí ako sa robí. Vzalsom tú funkciu s predsavzatím, že chcemniečo urobiť, aby sa tento stav zmenil. Napríkladčo sa týka peňazí, ktoré idú do športu.Tie toky nie sú správne usmerňované. Jemnoho toho, čo treba v športe riešiť.■ Patríme do generácie, ktorá si pamätá časyzo socializmu, keď šport štát výdatne podporoval.Tieto časy sú samozrejme za nami, aleaj výborné výsledky v mnohých športovýchodvetviach.Isteže, ale teraz je situácia iná. Veď už mladíľudia odchádzajú do zahraničia za oveľa lepšímipodmienkami. Tie roky našej a ich mladostisa nedajú porovnávať. Dnes nie je možné maťnapríklad v prvoligovom futbalovom mužstvedvoch-troch nadpriemerných hráčov. Takí užsú za hranicami. Kto je dobrý, ten sa môže demokratickyrozhodnúť o svojej budúcnosti.Foto: M. Nemec■ To je však aj o vykrádaní talentov, pretožeodchádzajú nám už aj 15 – 16-roční ľudia.Žiaľ, taký je trend a tomu sa nedá zabrániť.Svet je otvorený a talenty odchádzajútam, kde majú lepšie podmienky. A tie, žiaľ,u nás v súčasnosti nie sú na takej úrovni, abysme mohli konkurovať ekonomicky silnýmkrajinám. Určite by som bol radšej, ak bynapríklad mladý Hamšík hral futbal za bratislavskýSlovan, ale keďže on ho nemôže zaplatiť,tak bude hrať v Neapoli.■ Takže nijaké Čile, kde Československobolo druhé na majstrovstvách sveta vo futbale,alebo dokonca Belehrad, keď sme sa stalimajstrami Európy, sa už v podaní futbalistovzo Slovenska nebude opakovať. Samozrejmeiba ak, ten talent zo Slovenska nebude maťobčianstvo krajiny, ktorá ten titul získa.Sú štáty, ktoré vydávajú na šport, a na futbalzvlášť obrovské peniaze. My sa im nijakonemôžeme rovnať. takže pokiaľ my budemežiť, tak sa nijakého Čile alebo Belehradu zrejmenedožijeme.■ Pri prerokúvaní zákona o športe v parlamentesa spomínal aj skvelý ľahkoatletickýmíting z minulých čias Pravda – Televízia– Slovnaft, ktorý už vtedy bol na takmer rovnakejkvalitatívnej úrovni ako Zlatá tretrav Ostrave. Česi si tieto preteky uchovali, majúna to peniaze a my na Slovensku ledva uživímemajstrovstvá Slovenska v ľahkej atletikev Dubnici. Ich hlavný organizátor Milan Hortsa ide roztrhať, aby vydrankal od sponzorovnejaké peniaze.Za toto by som vinil všetky predchádzajúcevlády, ktoré to nechali dospieť do takéhotostavu. Tieto tradície treba udržiavať, pretožeto je najlepšia reklama, prostredníctvomktorej sa môžeme dostať vo svete do povedomia.Je veľkou chybou, že sa zrušilo mnohodobrých vecí, ktoré fungovali, ako napríkladstrediská vrcholového športu mládeže a dospelých.■ A nie je čas, vrátiť sa k tomu, napríklad ajprostredníctvom zákona o športe?Tento zákon bude, už sa pripravuje a sompresvedčený o tom, že bude dobrý. Musí byťpredovšetkým dobrý pre šport a nie pre politickústranu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Taký zákon predložili opoziční poslanci narokovanie národnej rady, avšak neprešiel anido druhého čítania. Prečo pre koalíciu neboldobrý?V niektorých pasážach bol dobrý a v inýchzasa nie. Nemôžu to predkladať politickéstrany bez toho, aby si nepozvali na rozhovoryo jeho obsahu jednak svojho opozičnéhopartnera a ani koaličné politické strany.■ To znamená, že nepozvali ani vás ako splnomocnencavlády pre mládež a šport?Nejde ani tak o moju osobu, ale nepozvalinapríklad ani Stranu maďarskej koalície.■ Vaša funkcia je nová, pretože predchádzajúcavláda ju nemala zriadenú. Ako sa vámv nej darí?Začal som bez rozpočtu a od piky. Právepreto sa trápim s vecami, ktoré už inde fungujú.Chcem sa orientovať na športovanie mládeže.Ak chceme mať zdravú mládež, tak jej musímevytvoriť podmienky. Vravím, že každý,kto chce pomôcť športu, je vítaný. Preto napríkladveľmi oceňujem zámer hokejistov, ktorívyrástli v Banskej Bystrici a chcú sa finančnepodieľať na vybudovaní športovísk pre mládež.Bojujem a budem bojovať za to, aby športdostal viac peňazí. Som presvedčený o tom, žeak by na šport išlo zo štátneho rozpočtu o 400miliónov korún viac, tak sme úplne inde.■ S akým kolektívom ľudí pracujete?Mám vedúceho úradu, asistentku a sekretárku.A poradný tím ľudí, medzi ktorýmisú napríklad Marcel Sakáč, Dušan Tittel, PeterBódy a ďalší. Skrátka ľudia, ktorí športurozumejú a chcú mu pomôcť. Lenže všetkou nás veľmi dlho trvá. Mnoho športovísk salikviduje, nepribúdajú nové a nikoho to netrápi.■ Patrí na vaše plecia aj hlavná ťarcha s výstavbounárodného futbalového štadiónaa hokejovej haly pre majstrovstvá sveta? Niesme už zasa tradične po slovensky v termínovomsklze?Sú rôzne návrhy a záleží na vláde, prektorý sa rozhodne. Snažím sa pre urýchlenieprác urobiť maximum. Stretávam saľuďmi a hľadáme riešenia, lenže všetko je toakési pomalé.■Júl–August 200711

Ministerstvo školstva SRINFORMATIZÁCIAPROSTRIEDKOM MODERNEJVÝUČBYJedným z poslaní modernej školy je, aby absolvent vedel využívať informačné a komunikačnétechnológie vo svojom budúcom zamestnaní, teda, aby bol informačnegramotný. Tieto úlohy zabezpečuje na Ministerstve školstva SR Sekcia informatiky.O konkrétnom postupe sa zhováral publicista Marián Babic s jej generálnym riaditeľomprof. MUDr. Dušanom Meškom, PhD.■ Slovensko v Európskej únii ešte stále zaostávav oblasti informatizácie spoločnosti.Platí to aj o oblasti školstva?Informatizácia spoločnosti je komplexnáa komplikovaná oblasť, ktorú má systémovogarantovať štát. Ideálne by bolo, aby informatizáciabola „celospoločenskou objednávkou“,na ktorej sa zhodnú a spoločne ju realizujúparlament, vláda, ministerstvá, regióny, spoločnosť.Zatiaľ to tak nie je. Preto aj informatizáciav školstve má z pohľadu systémovéhoriadenia ďaleko k optimálnemu stavu. Vo viacerýchsledovaných ukazovateľoch je Slovenskárepublika (SR) na posledných miestachv EÚ. V oblasti prístupu k informačným a komunikačnýmtechnológiám (IKT) ide o početpripojení k širokopásmovému internetu, žiakovna počítač, učiteľov, ktorí nepoužili počítačza posledných 12 mesiacov a pod. Oveľadôležitejšie je však sledovanie ukazovateľovkvality vyučovania s podporou IKT. Tie námmôžu ukázať, či sme sa z úrovne základnejdigitálnej gramotnosti žiakov, študentov, pedagógovposunuli k digitálnym zručnostiama kompetenciám. Problematika týchto ukazovateľovsa rozpracúva na úrovni EÚ a Slovenskosa do tohto procesu zapojí.Foto: archív■ Čo najvýznamnejšie sa dosiaľ podarilo dosiahnuťa čo plánujete v bližšej budúcnosti?Z mnohých úspešných aktivít z oblasti IKTv rezorte školstva spomeniem len niektoré.Žiaci základných, študenti stredných a vysokýchškôl (ZŠ, SŠ, VŠ) sa úspešne zúčastňujúna príslušných medzinárodných súťažiacha olympiádach. Na ZŠ a SŠ sa úspešne realizovalprojekt získania základnej digitálnejgramotnosti pedagógov a pripojenia na internetInfovek. Na VŠ sa pokračovalo v budovanívysokorýchlostnej siete Sanet i finančnéhoinformačného systému, realizoval saprojekt videokonferenčného systému VRVSa EVO, projekt IP telefónie, úvodná etapaCentrálneho registra študentov, pokračuje savo financovaní prístupu k svetovým knižničnýmdatabázam.MŠ SR schválilo v marci Koncepciu informatikya informatizácie školstva, ktorú začínamepostupne realizovať. Informatiku a informatizáciuv školstve nepovažujeme za cieľ,ale za nástroj, prostriedok modernej výučby.Vo všetkých uvažovaných projektoch figurujúľudia, obsah a infraštruktúra. Sme si vedomí,že kľúčovými hráčmi implementácie IKTdo výchovno-vzdelávacieho procesu budú odbornezdatní pedagógovia, pod vedením ktorýchsa žiaci, či študenti dokážu učiť „skorosami“. V takomto prostredí sa pre pedagógavytvára priestor na modernú výchovu a vzdelávaniežiakov a študentov. Primeranou formoutreba začať už v materských školách.Na všetkých úrovniach škôl a školských zariadeníje k tomu nevyhnutná infraštruktúra,vyškolení pedagógovia a pripravené kvalitnévýchovno-vzdelávacie materiály.Na školách by sme sa chceli postupne dostaťaj prostredníctvom digitálnych zručnostížiakov a študentov od robenia domácichúloh k zdieľaniu ideí, informácií, vedomostí.Postupne by sa mala v e-prostredí formovaťe-výchova plus e-vzdelávanie podporovanée-technikami. Intenzívne na príprave a koordináciitýchto procesov spolupracujeme najmäso sekciou regionálneho školstva a odborníkmiz praxe.■ Výchova odborníkov v informačných a komunikačnýchtechnológiách na vysokých školáchhrá významnú úlohu. Kde všade sa pripravujú,je ich počet dostatočný pre potrebyslovenského hospodárstva?Študenti VŠ majú možnosť študovať informatikuna viacerých matematických, prírodovedných,technických, ekonomickýcha iných fakultách. Počet absolventov nie jevšak dostatočný. To vidíme, ako rýchlo sauplatňujú na trhu práce. V ponukách práceide o stovky voľných pracovných miest. Jednýmz problémov je získať takýchto absolventovna prácu v štátnej a verejnej službe,kde sú platy podstatne nižšie ako v súkromnomsektore.■ Mať a ovládať základy práce s počítačomje jedna vec, druhou je implementácia IKTdo jednotlivých predmetov a výchovno-vzdelávacíchprogramov. Aká je súčasná situáciav tomto smere?Vzdelávanie študentov pre základnú digitálnugramotnosť zabezpečujú dosiaľ strednéškoly. Ministerstvo školstva pripravuje podmienky,aby sa tak dialo už na základnýchškolách. Podľa odhadov na 1 počítač používanýv pedagogickom procese je približne 19žiakov ZŠ, na SŠ je ich 10 a na VŠ asi 12. Naporovnanie, starí členovia EÚ mali už v roku2000 tento pomer 5:1. Významnou výzvouje príprava budúcich učiteľov a ďalšie vzdelávanieučiteľov v praxi z oblasti neinformatickýchpredmetov na získanie digitálnychkompetencií. Túto oblasť považujeme za nedostatočnerozvinutú. Osobitne zaujímavouvýzvou pre fakulty s učiteľským zameranímbude v krátkej budúcnosti vzdelávanie „učiteľovbudúcich učiteľov“.■ V minulosti sa dosť poukazovalo na nedostatokfinančných prostriedkov na budovanieinformačnej spoločnosti. Teraz poskytujú veľkémožnosti európske fondy. Je ich dostatokaj na informatizáciu v školstve?Finančné zdroje MŠ SR na rozvoj IKT navšetkých typoch škôl sú obmedzené. Pripravujemecelý rad národných a dopytovoorientovaných IKT projektov pre školstvo,ktoré budú financované prostredníctvomštrukturálnych fondov Európskej únie. Hľadámespôsoby, ako optimálne realizovať infraštruktúrnupodporu tohto procesu, ktorási bude vyžadovať rozsiahle investície. Lenz Operačného programu Vzdelávanie, ktorýčerpá zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,určite nevystačíme.■ Dnes má svoj význam partnerstvo rezortuškolstva so súkromným sektorom. Spomeňmenapríklad Cisco Systems, Microsoft. Akoprispieva toto partnerstvo k vzdelávaniu informačnegramotných žiakov a študentov?Dlhodobo významne pomáha školstvufirma Microsoft, s ktorou má MŠ SR podpísanémemorandum o porozumení a realizujerad projektov. Osem rokov sa v oblastivzdelávania úspešne a významne angažujefirma Cisco Systems, najmä programom sieťovýchakadémií NetAcad. Oceňujeme darfirmy Deutsche Telekom, ktorým boli počítačea pripojenie škôl na internet. Pomoc týchtofiriem si ceníme aj v oblasti organizovaniasúťaží, či prípravy portálov pre učiteľov,na ktorých majú možnosť publikovať svojevzdelávacie materiály.■12 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

E-GOVERNMENT –CESTA TRANSFORMÁCIESúkromný sektor rýchlo transformuje poskytovanie svojich služieb z „kamenného“ svetana internet – počnúc internetbankingom cez online nakupovanie až po virtuálnezákaznícke centrá, ktoré sú schopné odpovedať interaktívne a rýchlo. O ceste e-governmentuna Slovensku sa rozprávame s Petrom Čerešníkom, obchodným riaditeľom prepodnikových klientov v spoločnosti Microsoft.■ Aká je reakcia štátnej sféry na popularituinternetu a informačných technológií?Podľa našich skúseností z celého svetazaznamenali vládne agentúry či organizáciev posledných rokoch niekoľko výraznýchzmien na poli komunikácie. Ľudia sizvykli na služby, ktoré poskytuje súkromnýsektor. Stali sa prirodzenou formou komunikácie,komfortom, ktorý dlho hľadali.Občania preto začali očakávať a vyžadovaťmoderné služby aj od štátnych organizácií.Vznikla veľká potreba zmeniť systém komunikácie,uľahčiť prístup k informáciám.Štátne organizácie po celom svete logickyzačali na tieto potreby rovnako reagovať.■ Aké sú hlavné výhody e-governmentu?Tradičné služby sú nahrádzané novýmikanálmi. Pošta či telefón majú svoje výhody,no internet a digitálna komunikácia dokážekombinovať to najlepšie zo všetkýchoblastí. Interaktívna výmena informácií sav systémoch aplikovaného e-governmentuodohráva na dvoch poliach. Po prvé, občansa môže obrátiť so všetkými svojimi potrebamina jedno miesto a jeho požiadavka jevybavená efektívne. Na strane druhej dokážuúrady aj vo vnútri procesu komunikovaťefektívnejšie, zdieľať a vymieňať siinformácie v prospech občana.Foto: microsoft.sk■ Je e-government teda predovšetkýmo rýchlejšej ceste k občanovi a jeho požiadavkám?Áno aj nie. Technológie určite pomáhajúdoručiť služby občanovi v prijateľnejšejpodobe, no dôležitý je aj iný rozmer. Súkromnýsektor by napríklad technológienezavádzal, ak by sa mu investícia nevyplatilaa nevrátila. Vo veľkých podnikochtechnológie pomáhajú efektívnejšie riadiťa smerovať informácie tak, aby firma akocelok z dlhodobého aj krátkodobého hľadiskaprosperovala. Investície do technológiísú vysoko návratné, šetria čas občanom,šetria čas úradníkom, je možné zefektívniťpôsobenie ľudských zdrojov, a tak v konečnomdôsledku využívať dane – peniazeobčanov – efektívnejšie.■ Ako by mal podľa vás zo strategického hľadiskafungovať e-government?Cieľom je integrovaný systém e-governmentu,keď občan nepotrebuje komunikovaťs viacerými úradmi paralelne, alestačí mu komunikovať s jedným „obslužnýmmiestom“ – všetko ostatné, ako komunikáciamedzi jednotlivými úradmi, bysa už malo diať bez vedomia občana. Nieje potrebné, aby obyčajný človek poznalkomplexnosť systému a riadenia. Je úlohouštátnych úradov, aby zabezpečili jednomiesto, kam sa možno obrátiť a kde občanoviposkytnú všetky dôležité informácie.■ V akom štádiu je rozvoj e-governmentuv našej krajine?Prvé kroky sa už aj na Slovensku uskutočnili,no ešte stále máme pred sebou rozsiahluodbornú diskusiu. Jej úlohou je,aby sa štátne služby dynamicky naštartovali,podľa možností s čo najjasnejšie vytýčenýmsmerom. Rozhovory medzi technologickýmifirmami, občanmi a štátnousprávou by mali definovať potrebné krokya štátnu stratégiu. Neznamená to však,že sa zatiaľ nič nedeje. Diskusia k rozvojue-governmentu už intenzívne prebiehaa v tejto oblasti môžeme v najbližších rokochočakávať razantný rozvoj.■ Cesta od tradičných služieb k inovatívnymmôže byť dlhá. Ako začať?Dôležité sú malé kroky. Je potrebné vžiťsa do situácie občana a spýtať sa – akésú jeho potreby? Ako ich môžno pokryťčo najefektívnejšie? Samozrejme, štát bymal motivovať aj svojich úradníkov, prilákaťschopných ľudí – aj na Slovensku sauž v štátnej sfére postupne darí angažovaťdo riešenia problémov najväčších odborníkov– a nasadzovať potrebné technológie.Rovnako dôležité je prihliadnuť v rámciformovania stratégie na kontext Európskejúnie. Informácia, ktorú občan môže získať,a na druhej strane, informácia, ktorá je vedenáv štátnych úradoch, by mala možnosťČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniicestovať s občanom kdekoľvek v rámci Európy,byť ľahko dostupná.■ E-government je teda výsostne technologickázáležitosť?Určite nie. Technológie sú v pozadí, dopopredia by sa mala dostať samotná filozofiariadenia. Technologické zmeny naúrovni front office menia procesy backoffice. Teda – interakcia s občanom potrebujezmenu riadenia, horizontálne prepojenieštátnych sfér riadenia navzájom. Jepotrebné nielen nasadiť technologické novinkyv priamom vzťahu k občanom, alerovnako reorganizovať to, čo sa deje v pozadí.Moderné stratégie e-governmentu sazameriavajú predovšetkým na zmenu procesova reštrukturalizáciu, ktorá zníži početpotrebných krokov pri službe občanovi,množstvo potrebných „papierovačiek“.Technologické riešenia sú jednoduché– a sú dostupné. To, čo je potrebné vytvoriťa definovať, je strategická myšlienkováplatforma a následne akčný plán.■ Čo prinesie e-government samotným úradníkom?E-government dokáže priniesť zmysluplnúnákladovosť, lepšiu schopnosť kontroly,optimalizáciu výkonov. Jednoduchýpríklad – kým v tradičnom systéme sa navýrobe nového formulára muselo podieľaťniekoľko úrovní úradu, vďaka e-governmentuvie úradník rýchlo vytvoriť, publikovaťa vyhodnotiť formuláre.■ Ak by ste zhrnuli vašu víziu – ako môže reálnevyzerať služba občanom v budúcnosti?Budúcnosť sa začína už dnes. Vlády postupnetransformujú svoje služby po celomsvete. Internet sa využíva nielen na priamukomunikáciu, ale aj rôzne iné služby.Dotazníky spokojnosti, diskusné fóra – tovšetko približuje štát a štátnych úradníkovobčanom. Interoperabilita rôznych technickýchplatforiem, interoperabilita medzijednotlivými zložkami štátu a interoperabilitamedzi štátom a občanom je budúcnosť,ktorá sa začína už teraz.■Júl–August 200713

Ministerstvo školstva SRCIEĽOM JE MODERNÉVZDELÁVANIEV rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) bude v rokoch 2007 – 2013 možnéčerpať finančné prostriedky z dvoch operačných programov – OP Zamestnanosťa sociálna inklúzia a OP Vzdelávanie. Riadiacim orgánom Operačného programuVzdelávanie spolufinancovaného z ESF je ministerstvo školstva. O jeho poslaní a využívaníhovorí Marián Babic s riaditeľkou odboru pre Operačný program VzdelávaniePhDr. Martinou Šimovou.■ Práca s programami Európskeho sociálnehofondu nie je pre vás nová. Ministerstvoškolstva už v prvom období v rokoch2004 – 2006 bolo sprostredkovateľským orgánompre sektorový Operačný program Ľudskézdroje a Jednotný programový dokumentNUTS II Bratislava Cieľ 3. Čo sa podarilo dosiahnuť?V rámci výziev, ktoré vyhlásilo ministerstvoškolstva v tomto období, prišlo spolupribližne 1 600 projektov. Z toho je v realizácii798 projektov, čo predstavuje približne50 % úspešnosť. Z nich je 577 za sektorovýOperačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ)a 221 za Jednotný programový dokumentNUTS II Bratislava Cieľ 3 (JPD BA 3). Najviacprojektov bolo na vzdelávanie pedagogickýchzamestnancov a učiteľov hlavne v oblastiinformačno-komunikačných technológiía na vzdelávanie učiteľov v cudzích jazykoch.Ďalej bolo dosť projektov na modernizáciuučebných osnov, adaptáciu odbornýchučebníc a metodických pomôcok pre odbornévzdelávanie a prípravu. Veľký záujem bolaj o zavedenie nových foriem ďalšieho vzdelávania,ako sú dištančné vzdelávanie a e--learning, ako aj o „programy druhej šance“pre osoby s neukončeným primárnym alebosekundárnym stupňom vzdelania. Samozrejme,že zo začiatku bola úspešnosť projektovmožno menšia. Niet sa čo čudovať,prvýkrát sme mali možnosť čerpať peniazez Európskeho sociálneho fondu. Žiadatelianemali skúsenosť s vypracúvaním projektov.Ale čím ďalej, tým to bolo lepšie. Pokiaľ ideo kontrahovanie prostriedkov, sú už nakontrahovanéskoro na sto percent. Snažíme saurobiť všetko preto, aby sme tieto prostriedkydo konca roka 2008 aj vyčerpali.Foto: archív■ Aký je globálny cieľ Operačného programuVzdelávanie?Na základe výsledkov socioekonomickejanalýzy kontextu intervencií, ktorá jesúčasťou operačného programu, je globálnycieľ operačného programu definovanýako Zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnostiSR prostredníctvom prispôsobeniavzdelávacieho systému potrebám vedomostnejspoločnosti. Súčasná ekonomickáa sociálna situácia v oblasti vzdelávaniasi vyžaduje intervencie do všetkých zložiekvzdelávacieho systému, ako aj do oblasti vedya výskumu.■ Ktorými hlavnými cieľmi a prioritnými osamisa bude zabezpečovať?Prvým hlavným cieľom Operačného programuVzdelávanie je uskutočniť reformuvzdelávania na základných a stredných školácha podporiť zvyšovanie kvality vysokoškolskéhovzdelávania a kvality ľudskýchzdrojov vo výskume a vývoji. Tento cieľ pokrývaprioritná os jeden, ktorou je Reformavzdelávania a odbornej prípravy.Druhým hlavným cieľom je vytvoriť a rozvíjaťefektívny systém celoživotného vzdelávaniaa celoživotného poradenstva zameranéhona rozvoj kľúčových kompetencií, čoje druhá prioritná os Ďalšie vzdelávanie akonástroj rozvoja ľudských zdrojov.Tretím hlavným cieľom operačného programuje zvyšovať vzdelanostnú úroveňosôb s osobitými vzdelávacími potrebamiso zreteľom na marginalizované rómske komunity,na čo sa zameriava prioritná os tris názvom Podpora vzdelávania osôb s osobitnýmivzdelávacími potrebami.Štvrtá prioritná os je Moderné vzdelávaniepre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavskýkraj. To znamená, že náš operačný programpokrýva celé Slovensko a pre Bratislavu jeurčená práve táto štvrtá prioritná os.Piatou prioritnou osou je Technická pomoc,ktorá slúži na podporu efektívnej implementácieOperačného programu Vzdelávanie.■ Kto sú oprávnení prijímatelia?Projekty budú môcť predkladať všetkyzákladné, stredné i vysoké školy, vrátanesúkromných, zriaďovatelia škôl, regionálnaa miestna štátna správa a samospráva, priamoriadenéorganizácie MŠ SR, ďalej mimovládneorganizácie, poradenské organizácieči vzdelávacie inštitúcie a iné. Cieľovýmiskupinami sú v prvom rade žiaci ZŠ a SŠ,študenti VŠ, pedagogickí a nepedagogickízamestnanci, vysokoškolskí učitelia, príslušnícimarginalizovaných rómskych komunít,osoby so špeciálnymi výchovno-vzdelávacímipotrebami, pracovníci v zdravotníctvea ďalší, pretože OP Vzdelávanie je postavenýskutočne veľmi široko.■ Koľko finančných prostriedkov je k dispozícií?Finančná alokácia z Európskeho sociálnehofondu (ESF), ktorá je určená pre Operačnýprogram Vzdelávanie na roky 2007 – 2013,je 617,8 miliónov eur v bežných cenách. K tomutreba ešte prirátať prostriedky na spolufinancovaniezo štátneho rozpočtu, ktoré bymali byť vo výške 109 miliónov eur. Pritomna všetky kraje okrem Bratislavy je určených600 miliónov eur a zvyšných 17,8 miliónaeur je pre Bratislavský kraj. Najväčšia časťprostriedkov z ESF vo výške 365 miliónoveur je určená na prioritnú os 1. Na prioritnúos 2 má ísť 146 miliónov eur, na prioritnú os3 to bude 65 miliónov eur a na prioritnú os 5zasa 24 miliónov eur.■ V akom štádiu je schvaľovanie OP Vzdelávaniea vyhlasovanie výziev na predkladanieprojektov?Výzvy ešte nie sú vyhlásené, lebo ešte stálenegociujeme s Európskou komisiou (EK).Pripomeniem, že vláda schválila prvú verziuOP Vzdelávanie 6. decembra 2006. Prvé neoficiálnerokovania zástupcov riadiacich orgánovpre operačné programy spolufinancovanécez Európsky sociálny fond so zástupcamiDG Zamestnanosť, sociálne veci a rovnosťpríležitostí a DG Regionálna politika sauskutočnili 23. februára tohto roka. Po zapracovanípripomienok EK sme OP Vzdelávanieoficiálne predložili EK 5. marca cez systémSFC 2007. EK 13. marca 2007 potvrdila, žeOP Vzdelávanie vyhovelo podmienke prijateľnosti,ale ho oficiálne vrátila 13. apríla nadopracovanie, čo sme aj urobili. Naposledysme mali rokovania s Európskou komisiou 5.júna v Bratislave, kde EK vzniesla ďalšie väčšinoutechnické pripomienky, na zapracovaníktorých momentálne pracujeme. Počasjúla opätovne predložíme OP VzdelávanieEurópskej komisii a veríme, že nám ho schváli.Predpokladáme, že rozhodnutie o schváleníOP Vzdelávanie pre Slovensko EK vydáv septembri. Ak to tak bude, prvé výzvy napredkladanie projektov by mohli byť zverejnenéna jeseň 2007. Po definitívnom schváleníbude OP Vzdelávanie zverejnený na internetovejstránke ministerstva školstva, kdeje už teraz marcová verzia programu, ktorása síce dopĺňala, ale obsah sa nemenil, takžemôže slúžiť na prvotnú orientáciu tvorcovbudúcich projektov.■14 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SFÉRA STAVIA NA KVALITENa začiatku existencie spoločnosti Sféra, a. s., bol exotický dokument „Povolenie národnéhovýboru“ z 16. 11. 1988 na „programovanie do počítačov“. Prelomová objednávkaprišla o rok neskôr z koncernového podniku SEP, š. p. Bola na počítačový grafickýsystém pre jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice. Jeho nástupcom je dnešná vlajkováloď spoločnosti XMatik ® .NET. Čo sa medzitým udialo a aké sú ďalšie zámery spoločnosti,približuje generálny riaditeľ Sféry, a. s., RNDr. Eduard Haluška, CSc.■ Na čo sa zameriavala stratégia spoločnostipri jej založení?Stratégiu určili dvaja zakladatelia s vízioupresadiť sa na trhu softvérovým riešenímpre grafické informačné systémy (GIS),prevádzkovateľným na bežne dostupnýchosobných počítačoch. Uvedomovali sme si,že náročné grafické aplikácie sa budú musieťvyznačovať profesionálnou a prívetivoukomunikáciou prostredníctvom grafickéhoužívateľského rozhrania a inteligentnýmspracovaním elektronických výkresova máp. Tým sme sprístupnili použitie GIS– vtedy dostupné len na špičkových grafickýchstaniciach – aj pre používateľov štandardnejvýpočtovej techniky.■ Ako ste začínali?Spoločnosť Sféra, a. s., ktorá zvýraznilasvoje zameranie aj textom „Grafické informačnésystémy“ vo svojom logu, vyvinulaa priniesla na trh tri produkty. Prvým bolXMatik na správu majetku a technickejvýkresovej dokumentácie pre spoločnostis rozsiahlym technologickým výrobnýmmajetkom. Druhým bol GRAP/RS, CADsystém pre návrh rozvodov silnoprúdu,pre distribučné spoločnosti v ČSFR. TretímMadam, teda mapový a databázovýmanažér na prezentáciu a analýzy územnýchoblastí. Boli to vlastné kompletné riešeniapre MS DOS a ich prevádzka nevyžadovalalicencie tretích strán. Význačnábola komparatívna a cenová výhoda. Pretood začiatku máme zákazníkov nielen naSlovensku, ale aj v Českej republike, Nemeckua Rakúsku. Výnimočným bol štvorročnýprojekt „Veľký tematický atlas sveta“.Išlo v ňom o elektronické spracovaniemapových údajov, ktoré poskytla Moskovskáakadémia vied ako výsledok 30-ročnejvýskumnej činnosti renomovanému vydavateľovivo Viedni.■ V polovici deväťdesiatych rokov došlov činnosti Sféry, a. s., k výraznej zmene. Čo tospôsobilo?Dozrel čas využiť nové produkty renomovanýchsvetových firiem, ktoré sa stávalinovými štandardmi. Preto sme sa rozhodlivlastnú databázu nahradiť SQL databázouOracle, vlastnú technickú grafiku, hoci bolaimplementáciou medzinárodnej normyGKS, produktom MicroStation od BentleySystems, použiť užívateľské rozhranieMicrosoft Windows a vlastnú prezentačnúvrstvu nahradiť komponentmi MicrosoftOffice. Všetky umožňovali lepšie nasadeniea podporu našich širšie koncipovanýchriešení, takže sme sa mohli sústrediť na vývojaplikácií. Od grafických informačnýchsystémov sme pritom pokročili k technickýminformačným systémom (TIS), ktoréstručne charakterizujem ako ucelené riešeniezahŕňajúce správu technologického majetkurozloženého na území, riadenie údržbya úplnú podporu jeho životného cyklu.To rozšírilo naše obchodné možnosti. Hocinaše tržby trvale rastú v dvojcifernej mierea z vyše 90 % ich tvoria vlastné produkty,riešenia a služby, ponukou technickýchprostriedkov a softvéru tretích strán smevytvorili reťazec: Technika – Produkty tretíchstrán – Vlastné aplikácie – Služby.■ Kto sú vašimi najvýznamnejšími klientmi?Počas 15 rokov nášho pôsobenia bolonajefektívnejšie a najvýznamnejšie poskytovanieslužieb pri správe riešení, ktoréprevádzkujú naši kľúčoví zákazníci – veľkéspoločnosti, ako sú napr. Slovnaft, a.s.,SEPS, a.s., SE, a.s., distribučné spoločnostiv ČR a SR a ďalšie spoločnosti v sektoreenergetiky. Pre Slovnaft, a.s., sme v roku1994 dokonca najprv ponúkli vytvorenieporiadku modernými technológiamiprechodom od papierovej dokumentáciek elektronickej. Náš softvér zakúpili ažtakmer o rok neskôr.■ V dynamicky postupujúcom sektore IT jevývoj zásadne nových a „veľkých“ produktovnáročný. Čo to znamenalo pre Sféru, a. s.?Podstatnú rolu vo vývoji majú nadnárodnéfirmy. Proces, v ktorom dosahujú invariantnosťproduktu voči odlišným národným,legislatívnym a iným prevádzkovýmpodmienkam je nákladovo náročný. Tu jepriestor pre nás s produktmi šitými na mieruzákazníka. Naše partnerstvá s globálnymiIT lídrami sú zárukou kvality. Sme jedinývývojový partner v SR pre Bentley Systems,uznávaného globálneho hráča v grafickýchsystémoch. Dodávané zostavy modulov súflexibilné, adaptovateľné a kombinovateľnés používaným softvérom zákazníka. Riešeniana báze produktu XMatik ® .NET pokrývajúsprávu a údržbu majetku vrátane elektronickéhopodpisu, správu a údržbu cestnejsiete, správu nehnuteľností a ich vybavenia.Kľúčovým zákazníkom zabezpečujemeformou outsourcingu aktuálne informácie.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: M. NemecNaši odborníci sú u nich „doma“, a to je ajhodnotný zdroj podnetov pre ďalší rozvoj.■ Čo charakterizuje spoločnosť Sféra, a. s.,v súčasnosti?Naša spoločnosť má takmer 80 stálychzamestnancov, ktorí sú súčasne profesionálmiv IT a odborníkmi v elektroenergetikea kontinuálnej výrobe. Kvalitné produkty,riešenia a služby sú spolu s certifikovanýmmanažmentom kvality našouvizitkou. Naše znalosti po rokoch pôsobeniav energetike prekročili rámec IT a odminulého roku poskytujeme zákazníkomzo sektora energetiky tiež štúdie, analýzya odborné práce. Podieľame sa na prípravesekundárnej legislatívy, spolupracujemes Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.Tým sa opäť rozšíril náš produkčný reťazec,takže dnes je v tvare Konzultácie a analýzy– Služby – Vlastné aplikácie – Produkty tretíchstrán – Technika. Vyjadruje mieru pridanejhodnoty a zvýrazňuje rozvojový potenciálspoločnosti. Prichádzame s novýmriešením, produktom XMtrade ® pre obchoda hospodárenie s energiami. Zahŕňa spracovaniemeraných údajov, plánovanie odberua dodávky, rozúčtovanie nákladov, fakturáciuaž po riadenie rizík a controlling. Priperspektíve zvyšovania cien za energie satotiž oplatí kontrolovať a riadiť toky energiía financií. Predchádzajúce nasadenie a prevádzkaobchodného a fakturačného systémua systému zúčtovateľa odchýlok na trhus elektrinou bola dobrým štartom. Organizovalisme konferenciu ENERGOFÓRUM2006. Úspech – vyše 125 zástupcov z vyše65 spoločností vrátane zástupcov Ministerstvahospodárstva SR a ÚRSO a ich odbornáspokojnosť boli dôvodom, prečo konferenciuporiadame v októbri opäť v Piešťanoch,na tému „Liberalizovaný trh v podmienkachdeficitu energie“.■Júl–August 200715

Úrad vlády Slovenskej republikyINVESTUJÚ SA PROSTRIEDKY DOVEDY A VÝSKUMU SPRÁVNE?„Ak suma štrukturálnych fondov pre Slovensko predstavuje 11,3 miliárd eur, tak doprogramov, ktoré výrazným spôsobom prispejú k formovaniu vedomostnej spoločnostiide z toho takmer tretina,“ argumentuje Pavel Holík, generálny riaditeľ Sekcie európskejpolitiky a vedomostnej spoločnosti Úradu vlády SR v rozhovore, ktorý s ním viedolpublicista Ivan Špáni, proti hlasom, že vláda ustúpila od preferovania vedomostnejspoločnosti.■ Ktoré sú najčastejšie omyly pri používanípojmu vedomostná spoločnosť?Najčastejším omylom je, akoby sme vedomostnúspoločnosť ešte vôbec nemali.Druhým, že sa tento pojem zužuje na vedomostnúekonomiku. Podľa môjho názoru vedomostnáspoločnosť – hoci sa teraz častoskloňuje – nie je niečo, čo sa objavilo predniekoľkými rokmi. Vedomostná spoločnosťje stav, keď spoločnosť na svoj rozvoj a napredovaniedominantne využíva vedomosti.Postaviť vedomostnú spoločnosť iba ako cieľje chybné. Je to dynamický stav, v ktoromsa skĺbi vzdelávanie, veda a výskum a ktoréhochrbticou je informatizácia, aby smena konci určitého obdobia, povedzme v roku2013, boli vedomostnejšou spoločnosťouako dnes. Veľmi významnou, no podmnožinouvedomostnej spoločnosti, je znalostnáalebo vedomostná ekonomika.■ Opozícia tvrdí, že súčasná vláda ustúpilaod preferovania vedomostnej spoločnosti.Nie je to pravda. Faktický dôkaz: ak sumaštrukturálnych fondov pre Slovensko predstavuje11,3 miliárd eur, tak do programov,ktoré výrazným spôsobom prispejú k formovaniuvedomostnejšej spoločnosti ide z tohotakmer tretina. V tejto vláde do portfóliapodpredsedu vlády pre európsku integráciu,ľudské práva a menšiny pribudla vedomostnáspoločnosť a môžem potvrdiť, že to nie jeiba formálne, ale že za tým sú aj reálne činy.■ Ako podľa vás zachytávajú slovenské vysokéškoly svetové a európske trendy vzdelávaniaa plnia úlohy pri budovaní vedomostnejspoločnosti?Nazdávam sa, že vysoké školy sú v stavenaplniť potreby týchto trendov. Inou vecouje, či celé naše školstvo je koncipovanétak, aby produkovalo absolventov, ktorí bysa mohli bez potreby ďalších rekvalifikáciía dovzdelávania zapojiť do reálnych výrobnýchprocesov, kde sú nároky na vedomosti.A v tom tieto nároky nespĺňame. ChcemFoto: M. Nemeczdôrazniť, že vedomostná spoločnosť nie jelen to, čo vyprodukujú vysoké školy, ale je totaká spoločnosť, ktorá produkuje ľudí schopnýchpracovať s poznatkami nadobudnutýmiaj na nižších stupňoch vzdelania.■ Ako v tejto súvislosti sa na našich vysokýchškolách pripravuje ľudský kapitál na prehlbujúcesa procesy internacionalizácie a globalizácie?Veľa absolventov už pracuje v zahraničí...A neprichádzajú odtiaľ nijaké významnésignály, že by ich uplatniteľnosť bola nanízkej úrovni. V orientácii prípravy absolventovna potreby práce v Európskej únii,na procesy internacionalizácie vzdelávaniaa globalizácie je však vývoj na Slovenskuzdanlivo opačný: značne pribudlo vysokýchškôl. Nie je napríklad únosné, že jednotlivígaranti študijných odborov plnia túto funkciupre tri-štyri vysoké školy. Nie je pretonáhodou, že z množstva vysokých škôl hodnoteniamEurópskej únie zodpovedajú ibadve slovenské vysoké školy.■ Cestou k vedomostnej spoločnosti a znalostnejekonomike je informatizácia. Mohliby ste povedať, na akom stupni je informatizáciavysokých škôl a čo robia vysoké školyna urýchlenie informatizácie spoločnosti?Nie je už problémom ani zvládnutie počítačovejgramotnosti, ani získavanie informáciíz množstva informačných kanálov. Ale ajpre vysoké školstvo, žiaľ, platí to, čo pre celúspoločnosť: pripojiteľnosť na internet je stálepäťkrát nižšia ako je priemer v starých krajináchEÚ. V tomto má veľkú úlohu Operačnýprogram Informatizácia spoločnosti – jednouz jeho z troch prioritných osí je aj rozšírenievysokorýchlostného internetu.■ V tom má však dlh aj štátna správa, vrátanevlády, ktorá by rozvoj informačnej a vedomostnejspoločnosti mala urýchliť dôrazomna budovanie eGovernmentu, teda informatizácieštátnej správy.Áno, je to značný dlh. Z Operačnéhoprogramu Informatizácia spoločnosti pôjdeznačná časť prostriedkov – viac ako 70 percent– práve na eGovernment. Slovenskomieni prevziať skúsenosti Rakúskej republiky,ktorá v uplynulom programovacom obdobíbola v rámci EÚ-15 na jednom z poslednýchmiest a dnes vďaka cielenej politikevedenej z úradu spolkového kancelára je naštvrtom mieste. Tu je úloha vlády nezastupiteľná,preto aj tento operačný program akojediný nemá svoj riadiaci orgán na niektoromministerstve, ale na Úrade vlády, v priamejingerencii podpredsedu vlády pre vedomostnúspoločnosť.■ Slovensko je na chvoste inovatívnych krajínEurópy. Je v tomto kontexte dostatočnápodpora špičkového výskumu – vrátane základnéhoi aplikovaného – na našich univerzitách?Žiaľ, Slovensko, nie za tejto vlády, aledlhodobo neinvestuje do výskumu a vývojadostatok prostriedkov, či už to porovnávames existujúcim priemerom EÚ, alebos tým, čo si EÚ vytýčila v Lisabonskej stratégii.U nás dávame na výskum a vývoj zatiaľiba 0,51 percenta HDP. Krajiny, ktoré udávajútón v EÚ, vynakladajú na vedu a výskumokolo troch percent, čo by bol aj prenás želateľný stav.Nemôžeme sa naň dostať tak rýchlovzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky.Síce rastie rýchlo, ale použitie výdavkovobmedzujú maastrichtské kritériá, ktorépotrebujeme plniť kvôli zavedeniu eura.Pomocou fondov EÚ sa dostaneme na úroveň0,8-1 percento HDP, čo už by bol výraznýskok. Kľúčovou otázkou však je, či aj tiednešné prostriedky sú investované správne.Stále trvajú snahy o plošné investovanie dovedy. Slovensko ako malý štát podľa môjhonázoru nad svoje možnosti podporuje prílišveľa oblastí. To sa bude musieť zmeniť. Nevyhnutnebude treba radikálne zúžiť množstvopriorít vedy a výskumu. Odborná komisiaministra školstva nedávno z navrhovaných18 vybrala 9 – 11 a speje k ďalšiemuzúženiu. Porovnateľné Fínsko podporujeiba päť priorít, pričom sú oveľa užšie zadefinovanéako na Slovensku.Aj do Európy už prichádza z USA trend,že zadávateľmi výskumných tém sú veľkékorporácie, ktoré najlepšie vedia, čo sú ichpotreby. Vtedy majú aj takto vložené peniazenajväčšiu šancu byť efektívne využité.U nás zatiaľ z celkových prostriedkov navedu dve tretiny financuje štát a iba tretinusúkromné firmy. Malo by to byť naopak,dvoma tretinami by mali investovať súkromnéfirmy, pričom by bolo želateľné, keby samedzi zadávateľov dostávalo čoraz viac malýcha stredných podnikov.■16 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Autorizované školiace a certifikačnéstredisko pre IT špecialistovMraziarenská 25, 821 08 BratislavaTel.: +421 (0)2 5564 2902, 5564 2905Fax: +421 (0)2 5564 2907e-mail: info@cit.skhttp://www.cit.sk1) Certifikano-vzdelávací systémOfficial Microsoft Learning Productse-learning, certifikácie:-MCP, MCSA, MCSE, MCDBA;MCTS, MCITP, MCPD, MCAMS Windows Server 2003MS Exchange Server 2007MS SQL Server 2005MS Windows VistaMS Office SharePoint Server 2007MS Windows SharePoint ServicesPonuka školení2) Školenia pre produkty CITRIX,e-learning, certifikácia- CCA, CCEA, CCIA, CCSPPresentation Server 4.5Presentation Server 4.0Password Manager 4.0Access Gateway 4.0Access Suite 4.03) CPP-CIT pre profesionálovTCP/IP pre pokroilých a teória sietíOverovanie a identifikáciaEfektívna správa siete pomocou SMS 2003Exchange Server 2003 - pokroilá administráciaExchange Server 2003 - spolupráca s MOM 2005Pokroilá správa systémov Windowsprostredníctvom WMISecurity: Hacking4) ECDL školenia, konzultáciea certifikáciaZÍSKAJTE ECDL- vodičákna EU dialnicu

Informačné technológieIBM A VZDELÁVANIE:MODERNÝ OBSAH MODERNÝMIPROSTRIEDKAMINajväčšia spoločnosť v oblasti informačných technológií na svete IBM sa zameriavaaj na tvorbu vzdelávacích programov v oblasti IT založených na svojom know-howa metodológii. O tejto téme hovoríme s generálnym riaditeľom spoločnosti IBMSlovensko, s. r. o., Borisom Kekešim.■ Ako chápete vzdelávanie v dnešných modernýchtechnologických podmienkach?Moderné technológie sú dnes už neodmysliteľnousúčasťou moderného procesu vzdelávania.Čoraz viac sa hovorí o informatizáciia internetizácii spoločnosti, digitálnej gramotnostiči znalostnej ekonomike. Na Slovensku,podobne ako vo väčšine európskycha ďalších vyspelých krajinách, prebieha procesintegrácie informačno-komunikačnýchtechnológií do procesu vzdelávania, ako i doadministratívy a manažmentu školy. Úlohoumoderných digitálnych technológií v tomtoprocese je okrem osvojenia si správnych návykovžiakov pri práci s počítačmi aj podporiťich prostredníctvom proces vzdelávaniatak, aby sme aktuálny obsah mohli poznávaťmodernými a adekvátnymi prostriedkami.Foto: archív■ IBM patrí vo svete k veľkým podporovateľomvzdelávania, ale aj vedeckého výskumu.V čom je hlavná motivácia tohto postupu a čosa má dosiahnuť?V 90. rokoch minulého storočia sme zaznamenalirozmach informatizácie spoločnosti,ktorý so sebou priniesol, okrem výhod rozširovaniavzdelávania, taktiež vznik rozdielovspôsobených digitálnym delením spoločnostina obyvateľov, ktorí majú prístup k informačnýmtechnológiám a sú ich aktívnymipoužívateľmi a obyvateľov, ktorí neboli počítačovogramotní. V tejto situácii IBM v rámcikorporátnej filantropie prijala rozhodnutievyvíjať programy, ktoré by pomohli zmierniťtieto rozdiely. Vyvinuli sme programy, ktorépodporujú počítačovú gramotnosť nielendetí, ale aj dospelých, vrátane seniorov a zrakovopostihnutých obyvateľov. Príkladom takýchtoprojektov je aj projekt predškolskéhovzdelávania IBM KidSmart Early Learning,ktorý IBM implementovala už v 60 krajináchsveta. S jeho pomocou sa vzdeláva 2,6 miliónadetí. Projekt TryScience, súčasťou ktoréhoje verejne dostupná vzdelávacia internetovástránka www.tryscience.org, zasa umožňujedeťom vo veku 8 – 14 rokov nahliadnuťdo Science Centier, teda vedeckých múzeí nacelom svete, a ľahšie porozumieť rôznym fyzikálnyma chemickým zákonitostiam prírodyhravou formou. Tieto programy sú čistosponzorskými projektmi financovanými Medzinárodnounadáciou IBM, a preto ich cieľomnie je vytváranie zisku. V rámci nich sasnažíme v spolupráci s odborníkmi z oblastipedagogiky a psychológie, učiteľmi a rodičmivypestovať v deťoch správne návyky používaniainformačných technológií tak, abyvyužívali technológie na vzdelávacie účelyavšak aby aj dodržiavali správne časové limity.V predškolskom veku je to 15 minút a nazákladnej škole maximálne 1 hodina používaniapočítača denne.■ Je zrejmé, že ani Slovensko sa bez vzdelanýcha odborne vyspelých ľudí nepohne v istommomente dopredu. Po Združení automobilovéhopriemyslu aj IT asociácia Slovenskazačala byť na poplach, že pre informačno-komunikačnýsektor začínajú chýbať vzdelanípracovníci. Ako vyzerá táto situácia dnes?V súčasnosti je nesmierne dôležité prepojeniekomerčnej sféry so sférou vzdelávania,pretože práve táto spolupráca poskytuje modernévzdelávacie programy zodpovedajúcepotrebám spoločnosti a zabezpečuje okamžitéa profesionálne umiestnenie absolventovna Slovensku a v zahraničí. Práve toto prepojenievýrazne pomôže školám a univerzitámv produkovaní kvalitných, kvalifikovanýcha do istého stupňa skúsených odborníkovpre rôzne, nielen technologické sektory.Z môjho pohľadu navyše takéto prepojeniemedzi podnikateľskou sférou a sektoromvzdelávania pripraví pôdu na ďalšie zvyšovanieúčinnosti slovenského vzdelávaciehosystému. Táto iniciatíva je nakoniec i v súladeso stratégiou slovenskej vlády v oblastiach,ako napríklad rozvoj modernej vzdelávacejinfraštruktúry, ktorá je schopná naplniťpotreby podnikateľskej sféry na prípravua udržanie si vysoko vzdelaných slovenskýchodborníkov prostredníctvom školiacich kurzov,založených na celosvetovo uznávanýchnormách a v neposlednej miere poskytujemepríležitosti pre mladých ľudí, ktorí by sachceli špecializovať v oblasti IT.■ Na Slovensku začalo IBM spolupracovať privzdelávaní už začiatkom tohto tisícročia akos prvým univerzitami. Ako za tento čas spoluprácas univerzitami postúpila?IBM má dlhoročnú tradíciu v spoluprácis vysokými školami a univerzitami po celomsvete, pričom umožňuje študentom týchtouniverzít bezplatne sa oboznámiť a využívaťsvoje softvérové produkty a aplikácie. NaSlovensku máme týmto spôsobom uzatvorenúzmluvu o spolupráci s Univerzitou PavlaJozefa Šafárika v Košiciach, na základe ktorejje univerzita schopná poskytovať vzdelávacieprogramy v oblasti IT založené na know-howa metodológii IBM. Táto dohoda poskytuještudentom univerzity možnosť získať IT vedomostina najvyššej úrovni a zodpovedajúcicertifikát IBM v rámci programov univerzity,čím sa vzdelávanie na nej stáva atraktívnejšíma relevantným na praktické využitiev IT sektore. Školiace kurzy IBM sú súčasťouštudijného programu UPJŠ. V závislosti odpredmetu je jedna až dve tretiny času prednášoka seminárov v rámci jedného semestravenovaná informačným technológiám IBM.Prednášatelia, vyškolení a certifikovaní spoločnosťouIBM, zabezpečujú profesionálnevzdelávanie na najvyššej úrovni s kurzamipokrývajúcimi mnoho tém, od základnýchprogramovacích kurzov, až po tie špecializované,ako sú napríklad WebSphere ApplicationServer & WebSphere Studio OfferingSet kurzy alebo DB2 Family Fundamentals.Spoločnosť IBM bude spolupracovať aj nadoktorandskom programe pre grid technológiea v rámci dohody umožnila študentomzúčastňovať sa na pracovných stážach v IBMSlovakia počas tohtoročného leta. Študenti,ktorí úspešne absolvujú testy, dostanúpo každom kurze certifikát od IBM a UPJŠ.Naším zámerom je pokračovať v investovanído vzdelávacieho systému poskytovaním potrebnejpodpory v oblasti vzdelávania mladýcha ambicióznych ľudí. V tomto zmysle siveľmi ceníme dlhodobé partnerstvo univerzítso spoločnosťou IBM.■ Začiatkom tohto roku IBM však obrátilopozornosť aj na opačnú vekovú skupinu18 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Informačné technológiedetí – na škôlkarov. Čo je cieľom projektu,ktorého pilotný projekt robíte v spoluprácis Miestnym úradom Bratislava-Nové Mesto?Áno, nedávno IBM v spolupráci s Miestnymúradom Bratislava-Nové Mesto a sospoločnosťou Datalan uviedla nový programpodporujúci osobnostný rozvoj detí v predškolskomveku v dvanástich materských školáchpod názvom KidSmart Early LearningProgramme, ktorý sprístupňuje najnovšievzdelávacie technológie 850 deťom z materskýchškôl v Bratislave-Novom Meste a deťomnavštevujúcim Materskú školu pre telesnepostihnutých na Mokrohájskej uliciv Bratislave. Zostava Young Explorer (Mladýbádateľ) pozostáva z osobného počítačaumiestneného vo farebnej konzole z dielnespoločnosti Little Tikes. Pomáha škôlkaromzískať základné zručnosti práce s počítačoma za pomoci špeciálneho výukovéhosoftvéru možnosť rozvíjať základné znalostiz matematiky, prírodných vied a kreatívnehomyslenia súčasne s rozvíjaním jazykovýchznalostí v angličtine, nemčine, španielčinea francúzštine. Využívanie počítača v predškolskomvzdelávaní je predovšetkým novámetóda práce s deťmi, vďaka ktorej si detipostupne zvyknú na počítač ako prirodzenúsúčasť prostredia. Cieľom projektu je podporiťrozvoj detí príjemnou hravou formou,generovať schopnosti učiteľov pre efektívnevyužívanie informačných technológií v záujmemotivovať deti k učeniu a naučiť ichsprávne používať informačno-komunikačnétechnológie. Výsledky výskumov potvrdzujú,že kvalitné vzdelávacie programy pre detiv predškolskom veku, s dobrou prípravouučiteľov pre ich výučbu, zabezpečujú v dlhodobommeradle výborné výsledky v ďalšomvzdelávacom procese, prístupe k informačnýmtechnológiám a rozvoji schopnosti tímovospolupracovať. Naším cieľom je modernýmia overenými prostriedkami podporiť výukuv materských školách. Chceme pomôcťpremostiť „digitálnu priepasť“, ktorá rozdeľujedeti z rodín s nízkymi príjmami a tiedeti, ktoré počítač doma majú. SpoločnosťIBM taktiež poskytuje bezplatné dvojdňovéškolenie pedagogickým pracovníkom z jednotlivýchMŠ, ako aj prístup k aktuálnymzdrojom informácií prostredníctvom multijazykovejinternetovej stránky www.kidsmartearlylearning.org.■ A čo žiaci základných a stredných škôl?Myslíte si, že majú dostatok možností získaťzákladné digitálne znalosti?Ak chceme v školách, či už základnýchalebo stredných, sprostredkovať modernépoznávanie, potrebujeme, aby priami účastnícitohto procesu boli digitálne gramotní.Predpokladom efektívnej informatizácie čidigitalizácie poznávania sú digitálne gramotníučitelia, digitálne gramotní žiaci a v neposlednejmiere i digitalne gramotná škola.Táto podmienenosť je pre žiakov, pravdaže,obojsmerná: rozvoj ich digitálnej gramotnostinemôže predchádzať modernému učeniusa podporenému technológiami, ale musíFoto: dreamstime.comprebiehať zároveň. Ak žiak poznáva pomocoumoderných technológií, rozvíja svojugramotnosť v tomto smere. S rastúcou digitálnougramotnosťou dokáže poznávať efektívnejšie,intenzívnejšie a s vyššou motiváciou.Úspech informatizácie či digitalizácieškoly však v nemalej miere závisí aj od úspechuinformatizácie spoločnosti.■ Čo by bolo v tomto smere ešte dobré urobiť?Budovať informačnú spoločnosť a znalostnúekonomiku. Učiť sa využívať nové technológie,pretože s nimi žijeme, pretože robiaprácu efektívnejšou. Už vieme, že chcemeintegrovať moderné technológie do predmetova do života školy. Potrebujeme sa naučiťintegrovať moderné technológie do procesuučenia. Informatizácia spoločnosti je systematickýproces zavádzania a využívania informačnýcha komunikačných technológií dovšetkých procesov, v ktorých je vďaka nimmožné lacnejšie a účinnejšie využívať všetkydostupné zdroje. Tým stimuluje ekonomickýrast a produktivitu práce, vytvára nové pracovnémiesta a ekonomické aktivity, zvyšujepodiel pridanej hodnoty a koncentruje najvyššíinovačný potenciál. Využívanie možnostíIKT odstraňuje geografické a ľudskébariéry, podporuje konkurencieschopnosťv globálnej ekonomike a v konečnom dôsledkuje základným predpokladom a jednýmz najvýznamnejších stimulov rozvoja spoločnostipostavenej na vedomostiach. V ekonomikeSR chýba dostatočne silný impulz,ktorý by naštartoval výraznejší rozvoj informačnejspoločnosti na úroveň porovnateľnús krajinami EÚ. Súčasný stav naznačuje, žetakýto impulz môže vyvolať iba štát budovanímeGovernmentu, ako aj dobre cielenýmia koordinovanými intervenciami do zvyšovaniapenetrácie širokopásmového pripojenia.■ Jednou zo sledovaných oblastí je digitalizáciaverejnej správy. Čo sa už podarilo dosiahnuť?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiProblematika eGovernmentu nie je tým,čo sme mnohí očakávali. Stále absentuje lepšiedefinovaná politika informatizácie verejnejsprávy, ktorá by mala rozmer nad rezortmi.Na druhej strane si treba uvedomiť,že slovenská ekonomika za posledných sedemnásťrokov prešla obrovskými zmenami,ktoré zásadne zmenili jej charakter, či už hovorímeo transformácii z centrálne plánovanejna trhovú ekonomiku, plnej integrácii doEurópskej únie alebo o hlbokých štrukturálnychreformách všeobecného ekonomickéhoprostredia – od daňovej po sociálnu reformu.Preto je pochopiteľné, že pozornosť vládybola niekde inde. Faktom je, že vďaka týmtozmenám je tu dnes vysoký hospodársky rast,nárast zamestnanosti, či vysoký príliv zahraničnýchinvestícií. Kvalita dosiahnutéhoekonomického rastu však na druhej straneukazuje, že v oblasti štrukturálnych reforiemzameraných na zvyšovanie významu a výkonnostivedomostne orientovaných odvetvíSlovensko výrazne zaostáva za všetkýmikrajinami únie. Keď však pozorne počúvamvrcholových predstaviteľov vlády cítim, žetéma eGovernmentu začína rezonovať v rozličnýchpodobách, a že sa začína zameriavaťaj na sektory s nízkou pridanou hodnotou,vysokou surovinovou náročnosťou, nízkoumierou využívania poznatkov, inovatívnostia inklúzie IKT do ekonomických a sociálnychprocesov. Či už je to téma znalostnejekonomiky, ktorá s tým do značnej miery súvisí,alebo či sa už začína hovoriť o tom akopriblížiť občanovi verejnú správu a služby,aké očakáva aj prostredníctvom elektronickýchkanálov. Zásadne by pritom pomohlo,keby pozícia generálneho riaditeľa sekcie preinformačnú spoločnosť MF SR bola v budúcnostioveľa silnejšia a komplexnejšia na koordináciumedzi rezortmi. Slovensko má predsebou ešte dlhú cestu, som však presvedčený,že na rozdiel od komerčných firiem, ktorésú dnes už pomerne stabilizované a hľadajúskôr optimalizáciu nákladov, je oblasťverejnej správy stále vo fáze rastu.■ Čo treba na Slovensku urobiť práve terazpreto, aby vzdelávanie dosiahlo takú úroveň,že zabezpečí dostatok pracovníkov pre nosnésektory našej ekonomiky, vrátane informačno-komunikačnéhosektora?Pre nasledujúce obdobie to znamená, žeudržanie vysokého ekonomického rastua jeho premietnutie do vyššej kvality životaje podmienené rozvojom kvalitatívne inéhopotenciálu ekonomického rastu postavenéhona vedomostiach. A podľa mňa je informatizáciaspoločnosti prostriedkom rozvoja tohtopotenciálu, postaveného na slobodných,vzdelaných a kreatívnych ľuďoch. Navyšekoncentrovaného v inovatívnych ekonomickýchčinnostiach, ktoré využívajú udržateľnézdroje a vytvárajú konkurencieschopnétovary a služby na domácom a zahraničnomtrhu. To so sebou dlhodobo prinesie nielenušetrenie nákladov, ale hlavne vychová novúgeneráciu, lepšie pripravenú pre realitu globálnehoveku.■Júl–August 200719

Informatizácia spoločnostiVEĽKÝ ZÁUJEMO DIGITÁLNU GRAMOTNOSŤV súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti informatizácie spoločnosti z Ministerstvadopravy pôšt a telekomunikácií SR na Ministerstvo financií SR delimitovaliaj Odbor pre projektový manažment MDPT SR, ktorý manažuje projekt e-learningovéhovzdelávania. Dnes je z neho Odbor implementácie Operačného programuInformatizácia spoločnosti ako súčasť Sekcie informatizácie spoločnosti MF SR. Jehoriaditeľkou je naďalej Ing. Katarína Mandíková, ktorú požiadal o rozhovor násspolupracovník Marián Babic.■ V centre vašej pozornosti je zabezpečiť certifikovanúdigitálnu gramotnosť zamestnancovv štátnej a verejnej službe. To sa robí pomocouškolení a samotnej certifikácie na Európskyvodičský preukaz na počítače (ECDL).Aký je súčasný stav na úrovni štátnych orgánova organizácií?Pilotný projekt sme robili v rokoch 2004 –2005 na dvoch služobných úradoch a na základejeho výsledkov sme vlani v spoluprácis MPSVR SR rozbehli národný projektcertifikácie zamestnancov verejnej správyprogramom ECDL. Súčasťou tohto projektuje aj e-learningové vzdelávanie, ako jednaz možností prípravy na skúšky.■ Prvá etapa národného projektu sa odfebruára minulého roku realizuje v Bratislavskomkraji. Aké sú tam výsledky?K dnešnému dňu sa do tohto typu vzdelávaniazapojilo bezmála 90 služobných úradovBSK a v nich 11 277 pracovníkov. Ak zoberiemedo úvahy, že v Bratislavskom kraji je14 000 úradníkov, znamená to, že prevažnáväčšina má záujem o tento typ vzdelávania.Nemyslím si, že e-learning je všemocný, alejeho veľkou výhodou je, že úradník sa môževzdelávať doma, a to buď cez internet, alebooff-line pomocou kurzov na CD, môže postupovaťsvojím tempom, vrátiť sa k lekciám,ktorým nerozumel, respektíve preskočiť to,čo mu nerobí problém. Keďže ľudia sme rôznia niekomu to lepšie páli ráno, inému hlbokov noci, vyberie si aj čas vzdelávania, ktorémá formou e-learningu veľa výhod.■ Na jar sa mal tento projekt spustiť aj preostatné kraje. Ako to vyzerá?Ešte sme ho nespustili. Problém je v tom,že celý projekt je financovaný z Európskehosociálneho fondu. Momentálne začínanové programovacie obdobie na roky 2007až 2013. Zatiaľ však nie je schválený Národnýstrategický referenčný rámec pre Slovensko,tak musíme čakať. Potom budemeFoto: archívmôcť vyvinúť iniciatívu na rozšírenie projektudigitálneho vzdelávania aj pre mimobratislavskékraje.■ Tento rok sa má projekt rozšíriť aj na samosprávu.V prípade samosprávy platí presne to isté,čo pre mimobratislavské kraje. Musí dôjsťk schváleniu Národného strategického referenčnéhorámca. Zo strany samosprávy všakuž teraz vidíme veľký záujem o tento projekt.Na stretnutiach s jej predstaviteľmi uvažujemeo tom, ktoré skupiny pracovníkov samosprávyby sme do projektu zapojili, aby tomalo čo najväčší efekt pre občanov.■ Podľa pôvodného národného projektu malivšetci štátni úradníci a časť verejných absolvovaťdo konca budúceho roku vzdelávaniea skúšky na ECDL. V decembri však parlamenttúto povinnosť zrušil a nechal to na rozhodnutíúradníka. Ako sa to prejavilo v praxi?Samozrejme, že došlo k nejakému odlevuľudí, najmä pokiaľ ide o skúšky. Vzdelávanieľuďom až tak neprekáža, lebo majútúžbu dozvedieť a naučiť sa niečo nové, aleskúšky im už niekedy prekážajú. Väčšinasi však uvedomuje, že je dobré mať takýtocertifikát, a preto sa rozhodli pokračovaťv kurzoch. Napokon, ak v kurze intenzívnepracujú, dajú sa štyri moduly zvládnuťza dva-tri týždne. Všetko záleží od času,ktorí účastníci venujú kurzu a príprave naskúšky. Veľa úradníkov sa však dobrovoľnevzdeláva aj po absolvovaní skúšok. Pretoženapríklad tabuľkový procesor má neuveriteľnémožnosti využitia a kto ich poznáa ovláda, zefektívni svoju prácu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Existujúce prieskumy pritom hovoria, žes úrovňou digitálneho vzdelania vo verejnejspráve to nie je najlepšie.Podľa prieskumu, ktorý sme si nechalivlani urobiť, 98 percent úradníkov využívavo svojej práci počítač, pričom 92 % skorocelý pracovný čas. Žiaľ, len 50 percent jepodľa prieskumu požadovane digitálne gramotných,hoci ju deklarovalo v prvej častiprieskumu až 64 percent úradníkov. Symbolickéje, že priemer pokazili muži, lebo deklarovalivyššiu gramotnosť, než v skutočnostimali. Asi si viac verili. Ženy zostali natej istej úrovni – akú gramotnosť deklarovali,takú aj dosiahli. Očakávali sme, že skúšaníbudú mať najväčšie problémy s databázami,ale ukázalo sa, že neúspech dosahovalinajviac pri prezentačných programoch. Naprvý pohľad tieto vyzerajú jednoducho, alena skúškach treba urobiť v časovom limiteveľa úloh, ktoré musí mať frekventant „natrénované“z praxe.■ Čo tento výsledok prieskumu znamená?Znamená to, že zvyšní využívajú digitálnetechnológie neefektívne. Nevedia si poradiťs jednoduchými problémami a zaťažujú svojeokolie, teda najmä informatikov. Tí potomriešia množstvo malicherností a nemajúčas na svoju prácu. Podľa prieskumov, ktorésa robili v západnej Európe, absolvovanímECDL ušetrí pracovník pri používaní IKT až3 hodiny času týždenne, pretože dokáže pracovaťefektívnejšie a využívať možnosti, ktorému digitálne technológie ponúkajú.■ Prečo sa niektorí úradníci nechcú vzdelávať?Niekedy si neveria, alebo na to nemajúčas, či dokonca si myslia, že to nie je prenich potrebné. Nemyslím si však, že najmenejochotnou skupinou ďalej sa vzdelávaťsú najstarší pracovníci, ako sa to v médiáchprezentuje. Uvedomujú si totiž, že ak chcúzostať v pracovnom pomere do dôchodku,tak sa musia vzdelávať, aby dokázali, že jedôvod ich ďalej zamestnávať. Častejšie všakmajú odpor k ďalšiemu vzdelávaniu mladšípracovníci medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou.Mladí ľudia so vzdelávaním nemajúproblém, hoci na skúškach sa ukázalo, ženajúspešnejšou skupinou na testoch neboliúradníci vo veku do 30 rokov, ale medzitridsiatkou a štyridsiatkou. Podľa mňa tosvedčí o tom, že pracovníci v tomto vekumajú väčšiu zodpovednosť a možno sa viacboja o svojou prácu, lebo majú už zvyčajnerodiny, ktoré treba živiť.■ Ako vidíte budúcnosť rozširovania informačnejgramotnosti cestou digitálneho vzdelávaniana Slovensku?E-learningové vzdelávanie pokladám zadobrú vec. Do budúcnosti uvažujeme o takomtovzdelávaní nielen v oblasti digitálnejgramotnosti, ale pripravujeme aj jazykovévzdelávanie a množstvo ďalších aktivít. ■Júl–August 200721

Základné školstvoŠKOLY POTREBUJÚMARKETINGZákladné školy majú problém prežiť s peniazmi, ktoré im poskytuje štát podľanormatívov na žiaka. Preto musia hľadať efektivitu a učiť sa od seba navzájom.O projekte benchmarkingu základných škôl sa s projektovým manažérom občianskehozdruženia Európske centrum manažmentu Dušanom Šamudovským zhováral nášspolupracovník Martin Kóňa.■ Ako vznikol projekt benchmarkingu základnýchškôl?Robíme rôzne procesné analýzy a výskumyzlepšujúce výkonnosť organizácií v komerčnomsektore a rozhodli sme sa tútoslužbu poskytnúť aj samosprávam. Aby bolprínos čo najadresnejší, rozhodli sme sa vybraťjednu z najpálčivejších agend, ktoré plniamestá, a to základné školstvo. Do tohtoprojektu sa vlani zapojilo 47 škôl z dvanástichmiest na Slovensku. Pripravili sme saduukazovateľov, pomocou ktorých sa školy porovnávali.Tých ukazovateľov bolo 49 a bolizamerané predovšetkým na oblasť nákladov,napríklad náklady na žiaka, náklady na zamestnanca,náklady na meter kubický vykurovanejplochy a podobne. Ďalšou skupinouboli ukazovatele výkonnosti, teda s akýmpočtom zamestnancov sa zabezpečujú jednotlivévýkony v školstve. Vlani v augusteprebehol zber vstupných údajov. Na ich základesme vypočítali jednotlivé ukazovatelea sprostredkovali ich školám. Výsledky smeprezentovali na seminári v Banskej Bystrici vseptembri 2006, kam sme pozvali predstaviteľovvšetkých miest a škôl.Foto: archív■ Budete v tomto projekte pokračovať?Na základe odozvy od základných škôlsme usúdili, že záujem samotných škôl jedostatočne veľký na to, aby sme pokračovaliv benchmarkingu. Spojili sme sily dvoch občianskychzdružení, Európskeho centra manažmentua Stromu života, a spolu sme vytvorilinový súbor ukazovateľov. Snažili smesa prispôsobiť metodike ministerstva školstva,a tak uľahčiť prácu školám. Zbierameúdaje, ktoré školy musia zadávať podľa vyhláškyaj pre ministerstvo. Ukazovateľov momentálneteda nie je 49, ale takmer sedemdesiat.Rozšírilo sa aj spektrum ukazovateľov,už nejde len o hospodárske aspekty, ale ajo oblasť kvality.Zvýšil sa aj počet základných škôl, momentálneje ich do projektu zapojených 79,čo vytvára rozsiahlu databázu pre budúce využitie.Najvýznamnejšou zmenou bolo vytvoreniesoftvérovej aplikácie na zber a vyhodnocovanieúdajov, ktorá bola vyvinutá spoločnosťouCentire ako hlavným partnerom.Táto aplikácia umožňuje zadávanie údajovonline 24 hodín denne a automaticky zobrazujevo forme tabuliek a grafov zadané ukazovatele.V septembri znova chceme zorganizovaťpodobný seminár ako vlani. Chcemedať školám možnosť vymeniť si skúsenosti,čo robia dobre a čo zle.■ Aké sú zdroje financovania? Majú školy peniazena takéto analýzy?Školy dostávajú toto hodnotenie zadarmo.Zatiaľ sa čerpá z peňazí, ktoré na začiatku poskytlina tento projekt dvaja hlavní partneri.To, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniťprojekt, je zdroj financovania a záujem škôl.Ak sa podarí naplniť tieto dva smery, projektmôže ísť do nekonečna. Do projektu sa môžezapojiť ktorákoľvek slovenská základná škola.Výhodou je, že sa k hodnoteniu svojichúdajov dostane kedykoľvek online.■ Kde majú školy najviac problémov a načom musia pracovať?Napriek tomu, že výsledky sú rozkolísané,čo sa prejavuje aj na kvalite zabezpečovaniavýučby alebo na úspešnosti absolventov, zistilisme, že za všetkým sú samozrejme peniaze.To, čo hýbe ekonomikou celej školy je energetika.Výdavky na energie tvoria spolu somzdovými nákladmi najväčšiu nákladovú položkuškôl. Sú to spojené nádoby – čím vyššienáklady na energie mám, tým je pre mňa ťažšiezaplatiť si kvalitu v poskytovaní výučby.Snažím sa to nahradiť kvantitou, pretože školyžijú hlavne z normatívov na žiaka, a to môžebyť cesta do záhuby. V súčasnosti sú teda najlepšiena tom školy v energeticky efektívnychbudovách. Keď školy vyriešia tento problém,môžu sa venovať takpovediac svojmu „corebiznisu“. Smutnou pravdou však je, že školyhlavne v menších obciach nemôžu kvôli svojejenergetickej náročnosti prežiť.■ Takže sa dá očakávať ďalšie rušenie základnýchškôl?Myslím si, že áno. Zatiaľ prešla akási prvávlna, s tým, že je tu aj demografický vplyv,ktorý už niekde kulminoval, inde len čakajúna veľký pokles počtu žiakov a v iných regiónochuž dokonca počet stúpa. Žiaľ, druhávlna pravdepodobne čoskoro príde, bez ohľaduna náš benchmarking a snahu škôl prijaťna jeho základe potrebné opatrenia.■ Dá sa povedať, v akých regiónoch sú napríkladkvôli demografickým ukazovateľom školynajkvalitnejšie?Snažili sme sa o to na začiatku, ale veľkéregionálne vplyvy sme neobjavili. Skôr súveľké rozdiely podľa veľkosti školy. Samozrejme,situácia je veľmi individuálna a nedása to paušalizovať. Každopádne tie predpokladysú najlepšie v mestách od 15-tisíc obyvateľov.Najlepšie hodnoty sú dosahovanév stredne veľkých mestách s dvomi či tromiškolami, lebo sa môžu vzájomne porovnávať.Vo veľkých mestách je kvalita škôl podľa našichzistení rozkolísaná.■ Považujete výšku normatívov na žiaka zadostatočnú?Vo všeobecnosti peniaze, ktoré smerujú doškolstva, a nielen základného, sú v tejto krajinepoddimenzované. To, že je nedostatokprostriedkov, má jeden jediný pozitívny efekt.Pozitívum je v tom, že nedostatok motivovalriaditeľov škôl k tomu, aby hľadali ďalšie zdroje.Mnohé školy sa zaktivizovali a veľmi rýchloim rastú príjmy z podnikateľskej činnosti,ako je prenájom vlastných priestorov a podobne.Zvykli si využívať rôzne ďalšie formypodpory, ako regionálne fondy či eurofondy.V riadení školy tak vznikajú nové formy manažmentu,čo je určite na osoh. Bohužiaľ, školyčasto hľadajú tieto rezervy na pokrytie prevádzkovýchnákladov. Tie by mali zabezpečovaťnormatívy a školy by dodatočné príjmymali využívať na zlepšovanie kvality.■ Na čo sa teda manažment školy musí zamerať,aby škola prežila?Doriešiť stav budov, v ktorých školy sú,a to nielen z pohľadu energetiky, ale aj bezpečnosti.A venovať sa marketingu. Škola,ktorá nenájde nástroj odlíšenia, neprežije.Demografia jasne naznačuje, že časy, ktorétu boli kedysi, už nebudú. Prežijú len tie školy,ktoré objektívnym spôsobom vedia ukázaťkvalitu a vedia sa odlíšiť od ostatných. Školyby si mali urobiť prieskum, čo rodičia detív lokalite vyžadujú. Niekde to môže byť dôrazna jazyky, inde dôraz na rôzne kultúrneaktivity a podobne. Inde to môžu byť pragmatickéveci, ako miesto na zaparkovanie.Univerzálny recept neexistuje, každá škola sisvoj spôsob musí nájsť sama.■22 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Internetizácia slovenského školstvaINTERNET PRINESIEAKTÍVNEJŠIU VÝUČBUInternetizácia škôl je jedným z kľúčových krokov k skvalitňovaniu a modernizácii slovenskéhovzdelávacieho systému. Na otázky Martina Kóňu odpovedal predseda predstavenstvaslovenskej akademickej dátovej siete Sanet, prof. Ing. Pavol Horváth, PhD.■ Čo je to vlastne Sanet?Sanet, z anglického Slovak Academic network,je internetová sieť pre školy, ale ajiné vzdelávacie a vedecké inštitúcie, ktorejvýhodou je, že má parametre porovnateľnéso špičkovými komerčnými sieťami. Sieťvznikla v roku 1991, tento rok teda oslavuješestnáste narodeniny. Každá, aj najmenšiaškola u nás je pripojená k internetu rýchlosťou100 megabitov, univerzity sú pripojenérýchlosťou 1 gigabit. Ak teda vznikajúnejaké obmedzenia v komunikácii smeromdo sveta, sú buď priamo v budove odosielateľaalebo prijímateľa.V tomto roku budeme mať niekoľkokrátzokruhovanú celú infraštruktúru rýchlosťou10 gigabitov za sekundu, je to momentálnenajväčšia rýchlosť, aká sa dá dosiahnuť.Samozrejme, o dva-tri roky vývoj pokročídopredu tak, že rýchlosti sa budúmôcť zvýšiť. Patrili sme k prvým, ktorí začalipoužívať výlučne technológiu vlastnéhoalebo prenajatého optického vlákna.Spočiatku nás ostatné európske akademickésiete nebrali vážne, ale dnes mnohé idúrovnakou cestou.■ Je naša akademická sieť na porovnateľnejúrovni so zahraničnými?Medzinárodné porovnania ukazujú, žemáme jednu z najšpičkovejších akademickýchsietí na svete. Hodnotenie robí každýrok Kalifornská technická univerzita. V roku2005 sme sa práve kvôli zvýšeniu rýchlostidostali zo sivého priemeru medzi desaťnajlepších akademických sietí na svete. Našpičke zostávame aj v hodnotení za rok 2006,ktoré sa zverejňuje v týchto dňoch.Dnes máme zhruba 55 kilometrov vlastnýchoptických sietí v mestách, zvyšoksi prenajímame. Táto technológia umožňujeuniverzitám široké využitie, je možnánapríklad videokonferencia so švajčiarskymCERN-om alebo inou svetovou inštitúciouvo vysokom rozlíšení. Sme jednouFoto: M. Nemecz mála oblastí internetu, kde je Slovensko naprvých miestach.■ Koľko máte v súčasnosti členov a skadiaľpochádzajú prostriedky na vaše fungovanie?Momentálne máme približne 350 členov.Patria medzi nich všetky univerzity, pracoviskáSlovenskej akadémie vied, všetky vedeckéa viaceré mestské knižnice, asi 170stredných a základných škôl, dokonca aj zotri materské. Máme pripojené aj niektoréštátne inštitúcie a niekoľko mestských úradov.Spolu máme pripojených 200 až 250--tisíc počítačov, čo z nás robí jednu z najväčšíchsietí na Slovensku.Fungujeme z dotácií ministerstva školstva,ktoré prostriedky na zabezpečenie prevádzkysiete získava zo štátneho rozpočtu a sčastiz európskych fondov. Iné ako akademické inštitúcie,napríklad nemocnice, knižnice, štátneorganizácie si však za pripojenie musiaplatiť. Na sieti nesmú prebiehať žiadne komerčnétransakcie a reklama.Sanet nemá vlastných zamestnancov, fungujeako občianske združenie a o jeho fungovaniesa starajú zamestnanci členov. Napríkladvšetci správcovia uzlov siete sú zamestnancamiuniverzít. Preto je fungovanie akademickejsiete oveľa lacnejšie ako keby bolakomerčnou organizáciou.Je to veľmi dobrý pocit pre nás, ktorí smestáli pri zrode Sanetu, vedieť od začiatku, žepracujeme na niečom, čo je porovnateľnés inými špičkovými svetovými sieťami.■ Aké služby okrem klasického prístupu nainternet môžu účastníci siete využívať?Snažíme sa podporovať akékoľvek aktivity,ktoré si niektorý z našich členov, najmäuniverzít vymyslí. Košická univerzita vyvinulaa podporuje projekt videokonferencií,školy na sieti môžu napríklad zdieľať rôzneprezentácie, výsledky výskumov a podobne.Sanet poskytuje aj podporu pre IP telefóniu.Znamená to, že všetky slovenské univerzitysi môžu navzájom alebo aj so zahraničnýmikolegami volať v rámci siete zadarmo. Výhodouje, že aparát si človek môže so sebou zobraťnapríklad aj do Ameriky a po jednoduchompripojení na sieť telefonovať bezplatnena Slovensko svojim kolegom. Sanet ukončilpilotné riešenie IP telefónie a teraz je na Telekomunikačnomúrade a telekomunikačnýchoperátoroch, aby sa s našimi IP telefónmidalo volať aj do klasických sietí. Treba tovšak zmluvne dohodnúť a tu musí úlohu zohraťregulátor.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Aké perspektívy má Sanet do najbližšej budúcnosti?Pripravuje sa projekt „Sanet do škôl“, pomocouktorého by sa do siete pripojilo 550stredných škôl, čo by pokrylo 85 percent študentovstredných škôl. Minister školstva JánMikolaj už povedal áno, tento rok sa budúrobiť prípravné práce a budúci rok by sa malprojekt spustiť. Bude to stáť asi pol miliardykorún, financovaných hlavne z fondov.Ak všetko dopadne ako plánujeme, mohlaby sa začať nová úroveň vyučovania na strednýchškolách. Začalo by sa masívne preškoľovaniea hľadanie nových systémov výuky.Mal som možnosť zažiť niečo podobné počasnávštevy strednej školy v Spojených štátoch– učiteľ vysvetlil základy látky a zadalposlucháčom linky na internetové stránky.Študenti mali hodinu na preštudovanie témyna internete a potom sa začala diskusia. Je toiný, vrcholne aktívny štýl výuky.Internetizáciu stredných škôl vnímam akoveľmi dôležitú. Budúci študenti univerzít siosvoja také metódy, ktoré im pomôžu nielenvo vzdelávaní, ale aj v komunikácii, nielentextovej, ale aj grafickej či animovanej formes kolegami na celom svete.■ Vedia dnes slovenské školy dostatočne využívaťinternet?Ako ktoré. Niektoré sú skutočne aktívne,niekde však riaditelia škôl majú skôrprístup, že im stačí pomalšie DSL pripojenie,ktoré majú zadarmo od ministerstvaškolstva. Keďže podľa nás veci zadarmo siľudia nevážia, my pýtame 1500 korún mesačneza celú školu, kde môžu byť desiatkyči stovky počítačov. Aj to sa však niektorýmzdá veľa. Pritom, keby sa táto sumarozrátala medzi všetkých žiakov, rodičia byurčite tých pár korún zaplatili. Je to však ajotázka pedagogického prístupu, či je školaschopná internet využívať, napríklad vzdelávanímžiakov vo večerných krúžkocha podobne.Veľké využitie má náš internet na internátoch.Tu sa však často využíva aj na nedovolenéaktivity, napríklad nelegálne sťahovaniefilmov a podobne. Tieto aktivity samozrejmepenalizujeme, aj keď pri takom obrovskomprenesenom objeme dát je to niekedy problémzachytiť. Pravdou však je, že tieto nelegálneaktivity sa nedajú robiť donekonečna.Časom to užívateľov omrzí a začnú sa venovaťskutočne užitočným veciam, takže rýchlainternetová sieť v školách aj internátochmá skutočne opodstatnenie.■Júl–August 200723

Vzdelávacie programyBUDÚCNOSŤ MAJÚ VOVLASTNÝCH RUKÁCHUž štrnásť rokov je jedným z nepovinných predmetov pre stredoškolákov vzdelávacíprogram Aplikovaná ekonómia. Jeho cieľom je v spolupráci s podnikateľmi z praxepripraviť mladých ľudí na budúce povolania, na riadenie spoločností a riešenienajrôznejších problémov. Najlepšie tímy sa stretli v Banskej Bystrici na 12. ročníkuceloslovenskej súťaže Veľtrhu študentských spoločností. O cieľoch a posunochv tomto vzdelávacom programe hovorila spolupracovníčka Gabriela Bömchesovás programovým manažérom vzdelávacej neziskovej organizácie Junior AchievementSlovensko – Mládež pre budúcnosť, Ing. Mgr. Mariánom Paulusom.■ Cieľ programu je stále rovnaký, zmenili sanapriek tomu výsledky práce študentov?Aplikovaná ekonómia je celoročný vzdelávacíprogram o mikro a makroekonómiipre 17 až 18-ročných študentov. V roku 1995ho MŠ SR schválilo ako voliteľný, nepovinnýpredmet pre stredné školy. Odvtedy sizískal veľkú obľubu medzi učiteľmi i žiakmi.Program sa posunul do takmer profesionálnejúrovne. Vyučujúci, ale najmä študentisa stále viac stotožňujú s prostredím,ktoré u nás funguje. S pravidlami voľnéhotrhu, podnikania, jeho výhodami i rizikami,pričom sa dodržiava etika v podnikaní.Program využíva moderné metódy vzdelávaniaa výchovy s praktickým interaktívnymzážitkovým učením tzv. „learning-by--doing.“ Na výslednej práci študentskýchspoločností je najviditeľnejší posun predovšetkýmna ich celkovom pohľade na podnikanie.Zvýšila sa však aj kvalita vyrábanýchproduktov a poskytovaných služieb.Študenti prichádzajú stále s novými nápadmi.A čo nás zvlášť teší, na propagáciusvojich firiem využívajú tie najmodernejšiespôsoby.■ Čo dominovalo v tomto ročníku súťaže?Súčasťou Veľtrhu študentských spoločnostísú dve súťaže – O najlepší manažérskytím, kde odborná porota hodnotí spoluprácučlenov tímu, spôsob ich vzájomnejkomunikácie a reprezentáciu svojej firmyna verejnosti. Študenti musia dokázať odbornéznalosti v účtovníctve a v ekonomikeich firmy. Druhou súťažou je Marketingováprezentácia študentskej spoločnosti.Tam posudzujeme najmä vzhľad ich stánku,výber názvu a loga spoločnosti. Tuvidno najväčší posun oproti minulým rokom.Študenti majú z roka na rok viac zaujímavýchnápadov. Nielen vo výrobkoch,ale najmä v službách, ktorými pomáhajúspolužiakom. Okrem výroby rôznych darčekovna aktuálne sviatky a doučovaniav rôznych predmetoch, v tomto roku učiliaj tancovať.Foto: archív■ Na prvý pohľad sa zdá, že sa študenti naakciové spoločnosti „hrajú“. Máte informácieo tom ako sa darí využívať získané vedomostiabsolventom v skutočnej praxi?Tie úvodzovky sú správne, pretože najednej strane je to hra, ale veľmi zodpovedná.Študentské spoločnosti fungujú tak akov reálnom živote. Pracujú s ľuďmi, predávajúakcie, manipulujú s peniazmi, čo je veľmivážna úloha. Navyše zastávajú zodpovednémanažérske posty. Dôkazom, že sa dobrepripravovali, sú ich výsledky v praxi. Našibývalí absolventi pôsobia na manažérskych,ale aj na iných významných miestach. Niektoríz absolventov sú už našimi kolegami.Keďže prešli týmito programami, najlepšievedia mladých ľudí usmerniť, aby boliúspešnými. Iní s nami spolupracujú akoporotcovia a konzultanti. Máme aj samostatnúdobrovoľnú celosvetovú organizáciuAlumniJA. Jej členovia nám pomáhajú priorganizovaní súťaží a rôznych iných programovpre študentov.■ Mimoriadny záujem verejnosti vzbudil 5.ročník celoslovenskej súťaže Vitajte v našomregióne. Je výsledným produktom programuPodnikanie v cestovnom ruchu.Ide o celoročný vzdelávací program zameranýna tzv. „incomingový“ cestovný ruch.Určený je pre stredné, ale aj pre základnéškoly. Teda pre 14 až 16 ročných žiakov. Je oňveľký záujem. Jeho prostredníctvom sa študentizoznamujú s podnikaním v cestovnomruchu a zároveň ich motivuje zapájať sa doorganizovania rôznych podujatí vo svojommeste a okolí. Spoznávajú, ale aj upozorňujúna základné potreby pri zviditeľňovaníprostredia, v ktorom žijú, a tak podporujúaktívny cestovný ruch vo svojom regióne.V tomto programe máme dve súťaže. Jednaje pre jednotlivcov, kde študenti pripravujúsvoju vlastnú prácu – Môj projekt pre región,a druhá je súťaž tímov – Vitajte v našomregióne.Na súťaži jednotlivcov boli skutočne úžasnéprezentácie po technickej, ale aj odbornejstránke. Mimoriadne vzácne je, že študentinezverejňujú známe veci, ale objavujú nové,ponúkajú zaujímavé služby, zisťujú novéspôsoby prezentácie. Tohtoročný víťaz súťažejednotlivcov, ôsmak Michal Melíšek, zhotovilSprievodcu Košicami pre mladých ľudí.Zhrnul všetky významné podujatia, ktorésa v meste organizujú pre mladých. Nechýbajúkontaktné adresy, ale ani upozorneniana miesta, ktoré sú určené na zábavu a oddychtejto kategórie návštevníkov. Takéhotosprievodcu doteraz Košice nemali a tak prácu,podotýkam, že ešte žiaka ZŠ, ocenili ajprofesionálni pracovníci v cestovnom ruchu.Mnoho cenných podnetov priniesla aj súťažVitajte v našom regióne.■ Mladí ľudia by nemohli byť úspešní, kebytieto vzdelávacie programy „nechytili“ ichpedagógov. V tomto roku ste vyhlasovali víťazovnielen medzi študentskými spoločnosťami,ale ocenili ste aj pedagógov.Ak by sme nemali podporu z vedeniaškôl, tieto programy by sa veľmi ťažko presadzovali.Máme šťastie, že nadchli študentov,ich učiteľov i vedenia. Do programuAplikovaná ekonómia je zapojených 140škôl a ďalších okolo 40 do programu Podnikaniev cestovnom ruchu. Do celoštátnychsúťaží v Banskej Bystrici postúpilo 41 najlepšíchtímov. Veľtrh sme však pripravili ajv Košiciach. Obidva programy sú schválenéMŠ SR, s ktorým máme nielen dobré kontakty,ale nás aj podporuje pri organizovaníceloštátnych akcií, z časti i finančne. Našeprogramy sú otvorené a záujemcovia o nesa môžu stále prihlasovať. Doteraz absolvovaloprogramy Junior Achievement Slovensko– Mládež pre budúcnosť, už l45-tisícštudentov.■24 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo školstva SRVÝZNAM POPULARIZÁCIEVEDY A TECHNIKY NARASTÁMinisterstvo školstva SR navrhuje systém popularizácie vedy a technikyv spoločnosti, ktorý zlepšuje výmenu informácií medzi výskumom a vývojom najednej strane a ostatnou časťou spoločnosti na strane druhej. Jeho neoddeliteľnousúčasťou je povzbudzovať záujem mládeže o vedu a techniku už na úrovnizákladných a stredných škôl. Aj táto téma bola súčasťou rozhovoru nášhospolupracovníka Jaroslava Gründlera s generálnym riaditeľom Sekcie vedya techniky MŠ SR, prof. h. c. prof. Ing. Mikulášom Šupínom, CSc.■ Podľa výsledkov inšpekcie ministerstvaškolstva spred troch rokov, vyše štyridsaťpercent žiakov nemalo možnosť dostať sapočas štúdia k počítaču. Situáciu k lepšiemuzmenil projekt Infovek a ďalšie aktivitypodporujúce informatizáciu školstva. Môžemebyť spokojní so súčasným stavom aleboešte stále na stupni základného, stredného čivysokého školstva pociťujeme nedostatok informačnýchtechnológií?Infovek zabezpečil, že každý žiak aleboštudent dnes študujúci na slovenských školáchmá počas svojho štúdia možnosť dostaťsa k počítaču, naučiť sa základom práces počítačom a internetom a zažiť aj jeho využívaniav rámci vyučovania. S narastajúcimintegrovaním práce s IKT do vyučovaciehoprocesu samozrejme rastie aj potreba ďalšíchpočítačov v školách. Nemôžeme teda označiťsituáciu za uspokojivú a musíme naďalejkonštatovať nedostatok počítačov, ktorý byzodpovedal požiadavkám učiteľov.■ Mať a ovládať základy práce s počítačomje jedna vec, druhou je implementácia informačnýchtechnológií do jednotlivých predmetova edukačných programov. Ako sa javí súčasnásituácia?Podľa posledného nezávislého prieskumuvyužívania IKT v školách môžeme konštatovať,že vďaka zvládnutiu základom práces počítačom a internetom viac ako päťdesiattisícučiteľmi v uplynulom období, rastieaj miera implementácie a integrácie využívaniainformačných technológií do jednotlivýchpredmetov a do života školy. Situácia jev súčasnosti veľmi rozmanitá a závisí odkonkrétnych učiteľov a podmienok v jednotlivýchškolách. Lepší prehľad o situáciinám poskytnú grafy z prieskumu vykonanéhomedzi 505 učiteľmi v januária februári 2007.Foto: M. Nemec■ Jednou z priorít stratégie konkurencieschopnostiSlovenska je veda a výskum. Čopredstavuje súčasná koncepcia štátnej vedneja technickej politiky a na akých základochje konštruovaná?Súčasná koncepcia štátnej vednej a technickejpolitiky predstavuje nástroj pre hospodárskya spoločenský rozvoj Slovenskejrepubliky, ktorý pozostáva z vytváraniapodmienok pre rozvoj ľudských zdrojov vovýskume a vývoji, budovanie technickej infraštruktúryvýskumu a vývoja, riešenie aktuálnychprioritných vecných tém výskumua vývoja a rozvoj medzinárodnej vedecko--technickej spolupráce. Štátna vedná a technickápolitika je konštruovaná na základepožiadaviek zabezpečiť rozvoj hospodárstvaa spoločnosti Slovenskej republiky prostredníctvomcieľov vychádzajúcich z jednotlivýchodvetvových politík Slovenska a súčasnezabezpečiť plnenie cieľov Lisabonskejstratégie.■ Je prirodzené, že bez medzinárodnej vedecko-technickejspolupráce by sme sa dnesnezaobišli. Ako sa rezort školstva podieľa narámcovom programe Európskej únie pre výskuma technický rozvoj?Ministerstvo školstva SR zodpovedá zazapojenie sa Slovenska do 7. rámcovéhoprogramu EÚ pre výskum, technický rozvoja demonštrácie. Jeho úlohou je zabezpečiťvytvorenie podporných administratívno-organizačnýchštruktúr na čerpanie prostriedkovtohto programu. Podporné štruktúry,tak ako v ostatných členských krajinách Európskejúnie, pozostávajú zo siete národnýchdelegátov pre jednotlivé programové smery7. rámcového programu a z národných kontaktnýchbodov. Prostredníctvom Agentúryna podporu výskumu a vývoja vytvorenépodporné štruktúry poskytujú prostriedkyna krytie finančných nákladov spojenýchs prípravou projektov, ktoré sa budú uchádzaťo prostriedky zo spomínaného 7. rámcovéhoprogramu.■ Ktoré aktivity v oblasti vášho pôsobeniapovažujete v najbližšom období za prvoradé?Je ich viac. Za prvoradé považujem schválenienávrhu Dlhodobého zámeru štátnejvednej a technickej politiky do roku 2015vládou Slovenskej republiky a následné vypracovaniestratégie pre jeho plnenie doroku 2010. Ďalej je to novelizácia zákona č.172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podporyvýskumu a vývoja a zriadenie Centra Univerzityspojených národov na Slovensku prezdravú krajinu a ekosystémy, ktorého existenciabola schválená vládou Slovenskej republiky27. júna 2007. V neposlednej miere jenašou úlohou popularizácia vedy a technikyna Slovensku pre lepšie vnímanie ich významuverejnosťou ako rozhodujúcich faktorovpodmieňujúcich hospodársky a spoločenskýrozvoj krajiny.■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJúl–August 200725

Ministerstvo školstva SRNOVELA VYSOKOŠKOLSKÉHOZÁKONA MÁ AJ INÉ HLAVNÉTÉMY„Budúcnosť vysokých škôl vidím v internacionalizácii vysokoškolskéhovzdelávania, v spoločných študijných programoch, spoločných diplomocha v prepojení vysokého školstva na spoločenskú prax,“ hovorí Peter Plavčan,generálny riaditeľ Sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva SR v rozhovores publicistom Ivanom Špánim.■ Nový zákon o vysokých školách schválila Národnárada SR vo februári 2002. Prečo tak rýchlopotrebujeme znova vysokoškolský zákon?Čas rýchlo plynie, od prijatia zákona uplynulopäť rokov, počas ktorých prax preukázala,že ho treba zmeniť. V prvom radezrovnoprávniť subjekty vysokoškolskéhovzdelávania a pokúsiť sa o väčšiu spravodlivosťpri využívaní činností, ktoré poskytujú.Napríklad, keby som chcel ísť na vysokúškolu, hoci som už študoval zadarmo, podľasúčasného zákona by som mohol opäť študovaťzadarmo. Avšak podľa novely by somaj ja za štúdium platil, tak ako už sú skupinyobčanov, ktoré vyštudovali po roku 2002a už si musia za druhé štúdium platiť. Zrovnoprávňujeaj vysoké školy, pretože niektorésúkromné školy doteraz vyberali poplatky zadenné i za externé štúdium, iné nie. Novelazákona by mala teda priniesť spravodlivosťmedzi uchádzačmi o štúdium, bývalými absolventmii medzi školami navzájom.■ V súvislosti s vysokoškolským zákonom sanajviac na verejnosti hovorí o čiastočnomspoplatnení externého štúdia. Aké ďalšiehlavné zámery a ciele novelizácia sleduje?Spoplatňovanie externého štúdia ani nieje hlavnou témou novely. Vážnejšou je v nejtéma internacionalizácie vysokého školstva.Novela umožňuje uskutočňovanie spoločnýchštudijných programov viacerých vysokýchškôl, teda slovenské vysoké školy budúmôcť nielen medzi sebou, ale aj so zahraničnýmivysokými školami uskutočňovať spoločnéštudijné programy a udeľovať spoločnédiplomy. Študent bude môcť časť študijnéhoprogramu absolvovať na Slovensku, časťv zahraničí a získa spoločný diplom, ktorýbude mať dva domovské štáty, teda sa budev zahraničí automaticky uznávať. A študentitakto budú pripravení nielen pre domáci, aleaj pre medzinárodný trh práce.Veľmi málo sa tiež hovorí o veľkej a jednejz najdôležitejších tém novely, ktorou je iniciovaniespolupráce vysokých škôl a spoločenskejpraxe, osobitne priemyselnej. Umožňujevysokým školám vytváranie spoločných firiem,podnikov s priemyslom, vytvárať spoločnétechnologické centrá, centrá excelentnosti,teda efektívne prepojenie vysokoškolskejvedy s potrebami podnikov.Ďalšou témou je doformulovanieparagrafov, ktoré sa nepodarilo precizovaťv zákone z roku 2002 a odstránenieniektorých rozporov, spôsobujúcichštudentom ťažko riešiteľné kolízie.Napríklad vysoké školy budú na rozdielod minulosti uvádzať predmety prijímacíchskúšok skôr, ako sú termíny pre voľbu predmetovna maturitnej skúške. Novela zrovnoprávňujesúkromné a verejné vysoké školynavzájom aj v kompetenciách akademickýchsenátov napríklad v prijímaní uchádzačov naštúdium i v tom, že počet externých a dennýchštudentov musí byť vyvážený.■ Keď verejné vysoké školy dostávajú štátnepríspevky podľa počtu študentov, nezačínahonba za čo najväčším počtom študentovuž znižovať ich kvalitu a znižovať nároky naprijímanie uchádzačov?Nie. Kritérií je viacero. Ak vlani sa na vysokéškoly rozpisovalo 10,5 miliardy korún,tak iba 4,5 miliardy sa delilo podľa počtu študentov.Pätina prostriedkov sa rozpisuje nazáklade výsledkov vo vede.■ Tvrdíte, že chcete posilniť samosprávnosťvysokých škôl. No akademické senáty odmietajúnávrh na obmedzenie samosprávnehocharakteru VŠ, ktoré vidia v odobratí kompetenciísamosprávnych orgánov a zrušeníprávnej subjektivity fakúlt. Prečo ste navrhlizrušiť právnu subjektivitu fakúlt ?Médiá to interpretujú tak, akoby novelouzákona malo dôjsť k privatizácii vysokýchškôl. Tá však už fakticky prebehla podľa zákonaz roku 2002, keď majetok štátu spravovanývysokými školami prešiel do vlastníctva vysokýchškôl, ktoré sú právnickými osobami, čonie je nič iné ako privatizácia. Takže terajšieposilnenie právomoci správnej rady znamenáposilnenie dohľadu štátu nad majetkom, ktorývysoké školy spravujú, pretože sú každoročnedotované z prostriedkov štátneho rozpočtu.Čiže ide o možnosť kontrolovať a ovplyvňovať,čo sa deje s verejnými financiami, ktorévysoké školy získavajú a nad majetkom, ktorévysoké školy dostali od štátu do svojhovlastníctva. A po pozmeňovacích návrhochposlancov nebude schvaľovať rozpočet vysokejškoly iba správna rada, ale aj akademickýsenát. A právna subjektivita fakúlt? VeďFoto: M. Nemectú im odobral už predchádzajúci zákon o vysokýchškolách. Hlasy, aby sa im vrátila naspäťzaznievajú iba z klubu dekanov. Oprotiním je oveľa viac hlasov, ktoré volajú po tom,aby sa sily a kapacity vysokých škôl naopakviac integrovali než doteraz. Výsledky medzinárodnéhohodnotenia našich vysokých škôltiež naznačujú, že treba posilniť integritu vysokýchškôl, aby sa jednotlivé fakulty VŠ nesprávaliako samostatné vysoké školy. Desiatkymiliárd korún sú pripravené z operačnýchprogramov Európskej únie, a práve vedeckáa personálna integrita vysokých škôl dáva lepšiepredpoklady na prípravu takých projektov,ktoré ich umožnia efektívne využiť.■ Ako hodnotíte úroveň nášho vysokéhoškolstva? Sú absolventi plne pripravení nanároky vedomostnej spoločnosti? V akomsmere je potrebná reforma slovenských vysokýchškôl?O tom, že absolventi sú dobre pripravenípre slovenský trh práce svedčia niektoré kvalitatívneukazovatele, no najmä nízka – trojaž päťpercentná – nezamestnanosť absolventovvysokých škôl, hoci nie všetci robiana takých pracovných miestach, pre aké sapripravovali. Hoci sú večné spory o tom, čiabsolvent vysokej školy má byť pripravenývšeobecne na širšie spektrum činností a povolaní,alebo sa má užšie špecializovať nakonkrétny podnik. Malo by dôjsť k väčšej diferenciáciimedzi vysokými školami – na univerzity,ostatné vysoké školy a odborné vysokéškoly, ktoré pripravujú viac prakticky akoteoreticky. Súčasná novela zákona dáva na toviac možností a predpokladov.Budúcnosť vysokých škôl vidím v internacionalizáciivysokoškolského vzdelávania,spoločných študijných programoch, spoločnýchdiplomoch a v prepojení vysokéhoškolstva na spoločenskú prax, vytváraní technologickýchcentier, v ktorých by sa odborníciz praxe s vysokoškolskými učiteľmi a akademickýmivedcami pokúšali vytvárať novémyšlienky a nové výrobky, prekonávať zaostávaniev inováciách.■26 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KVALITA VŠM JE NAEURÓPSKEJ ÚROVNIEurópska asociácia univerzít (EUA) v rámci medzinárodnej inštitucionálnejevaluácie 23 slovenských univerzít dokončila hodnotenie Vysokej školymanažmentu (VŠM) so sídlami v Trenčíne a Bratislave. O jeho priebehua výsledkoch sa zhováral redaktor Marián Babic s rektorom Vysokej školymanažmentu prof. MUDr. Branislavom Lichardusom, DrSc., Dr. h. c.■ Čo je to medzinárodná inštitucionálna evaluácia?Medzinárodná evaluácia je proces, ktorýna európskej úrovni organizuje Európska asociáciauniverzít. Majú si v ňom vysoké školyzhodnotiť po kvalitatívnej stránke všetko,čo ich charakterizuje. To znamená výučbu,vedu, výskum, administratívu a organizačnúprácu. Ministerstvo školstva SR v spolupráciso Slovenskou rektorskou konferenciou preddvoma rokmi rozhodlo, že sa uskutoční aj naSlovensku. Sme jediná z desiatich súkromnýchvysokých škôl, ktorá sa popri všetkýchverejných a štátnych vysokých školách dotohto procesu prihlásila.■ Ako sa hodnotenie začalo?Celý systém európskej evaluácie sa riadipodľa presných pravidiel. Prvý princíp je,že každá vysoká škola si musela urobiť sebaevaluáciu.Škola si ňou nadstaví zrkadlo,v ktorom sa odzrkadlia klady aj negatíva.Opakovane sme si potom hovorili, že smesa procesom sebaevaluácie sami o sebe veľadozvedeli. A nielen my v Bratislave. Vysokáškola manažmentu je súčasťou celosvetovéhosystému vysokých škôl pod vedením CityUniversity of Seattle v USA. Preto americkípredstavitelia vzťahujú výsledky hodnoteniaVŠM na celý systém, najmä v Európe.■ Ďalšie kroky už boli v prvom rade záležitosťouEurópskej asociácie univerzít.Európska asociácia univerzít vytvorila medzinárodnýtím, ktorý dvakrát navštívil našuškolu. Tento tím sa skladal z troch členov –dvoch univerzitných profesorov s veľkými skúsenosťamiz Írska a Portugalska a francúzskejtajomníčky, ktorá pracovala predtým v OECD.Naše závery zo sebaevaluačnej správy skonfrontovalis tým, čo u nás sami zistili pri stretnutiachs predstaviteľmi školy, študentmi, administratívnymipracovníkmi, bývalými absolventmi,ich zamestnávateľmi a s riaditeľomoddelenia Ministerstva školstva SR pre vysokéškolstvo. V júni tím vypracoval svoju hodnotiacusprávu Vysokej školy manažmentu.■ Aké sú jej najdôležitejšie výsledky?Závery medzinárodného tímu by som najprvzhrnul v jednej vete: Vysoká škola manažmentusa za krátku existenciu ôsmichrokov, lebo sme vznikli zo zákona NR SRv roku 1999, vypracovala na slušnú európskuúroveň. To nás nesmierne potešilo najmä preto,lebo oficiálny názor ministerstva školstvaa tiež niektorých mojich kolegov zo Slovenskejrektorskej konferencie je, že súkromnévysoké školy nedosahujú úroveň verejnýchvysokých škôl. Závery vyzdvihli aj, že sa odzačiatku usilujeme orientovať v zmysle bolonskéhoprocesu. To znamená, že sme si postavilikritériá tak, aby sa VŠM dostala do edukačnéhoeurópskeho priestoru. Na tejto cestesa nám darí a tento proces pokračuje.■ Ako tím hodnotil systém výučby?Hodnotil ho pozitívne. Vyzdvihol náš spôsobvýučby, ktorý sa od verejných vysokýchškôl líši. Študenti tvoria skupiny, v ktorýchje do 30 študentov. Kontakt s vyučujúcimi jepreto oveľa intímnejší ako je v prípade veľkýchposluchární s 200 – 300 študentmi. Interakciamedzi učiteľom a študentmi je trvalá.Po druhé sme orientovaní pre prax. To znamená,že pripravujeme študentov na základepríkladov zo slovenského a medzinárodnéhopodnikateľského prostredia tak, aby sa ihneďpo nástupe do zamestnania vedeli zorientovať.Jednou z významných devíz našej školyje, že študenti v anglickom programe odchádzajús ovládaním angličtiny tak, že v nej nielenkomunikujú, ale aj rozmýšľajú.■ Medzinárodný tím vysoko hodnotil aj vášprístup k stráženiu akademickej etiky.Máme unikátny softvér Turnitin, ktorý veľmipresne odhaľuje plagiátorstvo. Preverujemením všetky písomné práce vznikajúce naškole i na ďalších školách systému City Universityof Seattle v Európe, teda v Grécku,Česku, Bulharsku a Rumunsku. Máme nulovútoleranciu, to znamená, že žiadne výhovorkyv prípade plagiátorstva neplatia. Postihysú od známky nula za danú prácu až po úplnévylúčenie, ku ktorému sme dosiaľ pristúpilitrikrát. Na grafe vidieť, že najviac plagiátorstvaje na začiatku štúdia a postupne klesá.To znamená, že sa tomu dá prispôsobiť.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: M. Nemec■ Na slovenské pomery je výnimočnosťou ajuplatňovanie e-learningu na VŠM. Ako sa naňpozeral medzinárodný tím?Naše diaľkové štúdium pomocou informačnýchtechnológii, tzv. e-learning, hodnotiltím mimoriadne vysoko. Dovoľujem si povedať,že technicky a obsahovo je náš e-learningna vysokej, možno až svetovej úrovni.Preto sa nedívam s radosťou na kritické slová,ktoré sa objavujú na Slovenskej rektorskejkonferencii a následne i v médiách, že diaľkovéštúdium je podradné štúdium. Diaľkovéštúdium môže byť podradné štúdium, akokaždé, ktoré sa nerobí dobre.■ V čom videl medzinárodný tím nedostatky?Aký ďalší postup navrhol?Odporúčal nám to, čo vlastne už robíme.Ide im len o to, aby sme príslušné kroky ešteväčšmi zintenzívnili. V prvom rade musímezlepšiť spoluprácu s európskymi inštitúciamia zvýšiť mobilitu študentov. Tento školskýrok sme sa uchádzali o účasť na programeErasmus, čo sa nám aj podarilo. V rámcitohto programu zvýšime mobilitu študentov.Využijeme aj pohyb študentov v rámci jednotlivýchpartnerov City University of Seattlepo celom svete. Študenti budú môcť za školné,ktoré platia u nás, stráviť trimester aleboviac na inej škole v zahraničí. Inak by museliplatiť tamojšie školné, ktoré je vyššie.■ Hodnotila sa aj úroveň vedeckovýskumnejpráce. Čo je problémom v tejto oblasti?Druhá vec, ktorú si uvedomujeme, je nevyhnutnosťprehĺbiť vedeckovýskumnú prácu.V tom je špecifický slovenský problém. Štátnepodporuje vedeckovýskumnú činnosť nasúkromných vysokých školách, ako to robína verejných, a súčasne sa im vyčíta, že nerobiavedu a výskum na dostatočnej úrovni.Preto na podmienky, ktoré pre nás štát vytvára,sú naše výsledky prekvapivo dobré. Organizujememedzinárodné konferencie, našiučitelia sú pozývaní prednášať v zahraničí,ročne publikujeme okolo stovky článkova príspevkov na konferenciách.■ Ako ste spokojní s hodnotením a čo preVysokú školu manažmentu znamená?S hodnotením sme spokojní. Dozvedelisme sa o sebe, že sme na správnej cestea máme sa rozvíjať ďalej tak, ako sme začali.Čo však potrebujeme, je, aby súkromnévysoké školy boli zrovnoprávnené s verejnými.Či už ide o pohľad na študentov alebo finančnúpodporu, najmä pokiaľ ide o dotáciena vedu a výskum.■Júl–August 200727

Ministerstvo školstva SRPENIAZE Z ÚNIE NAVZDELÁVANIE UŽ OD JESENEZačiatkom tohto kalendárneho roka Ministerstvo školstva zriadilo štátnu rozpočtovúorganizáciu s právnou subjektivitou. Je ňou Agentúra Ministerstva školstva SR preštrukturálne fondy Európskej únie. Publicistka Mária Šišuláková sa o nej porozprávalas generálnou riaditeľkou agentúry Alexandrou Drgovou.■ Ako došlo k vzniku tejto agentúry?Agentúra bola zriadená v súlade s uznesenímVlády SR zo 6. decembra 2006. Vtedyboli na úrovni SR schválené Operačnéprogramy Vzdelávanie a Výskum a vývoj,ktorých riadiacim orgánom sa stalo Ministerstvoškolstva SR. V súvislosti s týmto faktomvznikla povinnosť od 1. januára 2007 vytvoriťa uviesť do činnosti našu agentúru.■ Už z názvu vyplýva, že sa zaoberáte štrukturálnymifondmi EÚ. Ale školstvo dostávalouž pomoc aj z iných fondov a tiež na základebilaterálnych dohôd. Riešite aj ich dočerpávanie,aby nedošlo náhodou k duplicite?Agentúra vznikla vyslovene pre toto novéprogramové obdobie, ktoré platí od roku 2007do roka 2013. To znamená, že naša úloha jevymedzená spomínaným uznesením vlády.Finančné prostriedky, ktoré boli určené prerezort školstva na roky 2004 – 2006 a pochádzaliz iných fondov pomoci Európskej únie,spravuje Ministerstvo školstva SR. To znamená,že ministerstvo malo a stále má v rámcisvojej organizačnej štruktúry vyčlenenýchpracovníkov, ktorí riešia predchádzajúceprogramové obdobie a záväzky z vtedajšíchfinančných zdrojov. Samozrejme na riadiacejúrovni ministerstva je zabezpečené, aby nedochádzalok duplicite čerpania prostriedkov. Jeto stanovené aj textom a obsahom operačnýchprogramov a ďalšími opatreniami. Naša agentúrasa bude zaoberať iba Operačnými programamiVzdelávanie a Výskum a vývoj.■ Existuje však ešte jeden operačný program,ktorý sa vzťahuje na sociálnu oblasť úzko súvisiacuso vzdelávaním?Áno, to je program Zamestnanosť a sociálnainklúzia. Má ho v gescii Ministerstvo práce,sociálnych vecí a rodiny SR.■ A spolupracujete s ním v rámci potrieb zamestnávateľov?Spolupráca je takisto vymedzená textoma obsahovou náplňou operačných programov.Každý rezort má však samostatný operačnýprogram tak, aby nedochádzalo k nejakémuprekrývaniu. Súčasťou operačnéhoprogramu sú tzv. deliace línie, ktoré určujúFoto: M. Nemecpresné pravidlá pre žiadateľov, z akých oblastía na aké projekty môžu čerpať finančnéprostriedky. Je to teda skôr spolupráca na riadiacejúrovni, aby nedochádzalo k prekrývaniuaktivít a pri výkonnej časti, teda výzvachnásledne pracujeme samostatne.■ Jedným z výrazných problémov ostatnéhoobdobia je nedostatok kvalifikovanýchpracovných síl pre niektoré priemyselné odvetvia,napríklad elektroniku, produkciu automobilov,kde je potrebné revitalizovaťniektoré vzdelávacie odbory prípadne zriaďovaťnové. Zaoberáte sa tým?Táto otázka je riešená v operačnom programe,ktorý je zameraný práve na prispôsobovanievzdelávacieho systému potrebám vedomostnejspoločnosti. To znamená, že školysi budú môcť u nás podávať projekty na to,aby vzdelávali ľudí pre potreby napríklad automobilovéhopriemyslu a iných výrobnýchodvetví. Teda je to súčasťou Operačnéhoprogramu Vzdelávanie.■ Je to len na základe požiadaviek škôl ,aleboaj potrieb mnohých nových zamestnávateľov,kde by sa v podstate prekrývali tie dvaprogramy – vzdelávací a sociálny?Určite požiadavka vznikla práve na podnetzamestnávateľského stavu z potrieb, ktorésú v súčasnosti na trhu a zo spolupráce soškolami, ktorá existuje. To znamená, že aj privypracúvaní projektov budú naši žiadateliaspolupracovať s týmito zamestnávateľmi,pretože projekty budú musieť byť podloženépožiadavkou praxe. Je nevyhnutné, aby existovalovyužitie pre žiakov, ktorých budemevzdelávať.■ Koľko peňazí je na toto programové obdobiea na spomínaný účel vyčlenených?Celkovo, pre celé programové obdobie jeto vyše 400 miliárd Sk, pre náš rezort je tov rámci Operačného programu Vzdelávaniepribližne 617 miliónov eur, v rámci Výskumua vývoja je to 1,2 miliardy eur.■ Vydali ste už nejaké výzvy a máte záujemcovs pripravenými dobrými projektmi?Operačné programy zatiaľ neboli schválenéEurópskou komisiou. Malo by sa tak staťv septembri – októbri. Dovtedy nemôžemevydať žiadne výzvy na predkladanie projektov.V súčasnosti sa po vzájomných negociáciáchs Európskou komisiou dopracúvajúoperačné programy. Čiže záujemcovia o finančnúpomoc sa môžu prihlásiť až po uzatvorenícelého procesu. Zatiaľ poskytujemeiba všeobecné informácie.■ Svetový trend smeruje k celoživotnémuvzdelávaniu. Počítate s jeho podporou naSlovensku práve prostredníctvom spomínanýchoperačných programov?Aj u nás je celoživotné vzdelávanie prioritou.Je teda samozrejmé, že táto otázka jeriešená v Operačnom programe Vzdelávaniea žiadatelia o pomoc sa budú môcť o peniazeuchádzať v rámci neho.■ Vychádzate z nejakých doterajších skúsenostíEurópskej únie alebo z výskumu, naakej úrovni je celoživotné vzdelávanie na Slovenskuv súčasnosti?Do operačného programu je zapracovanástratégia celoživotného vzdelávania nedávnoschválená Vládou SR, ktorá vychádzala presnez týchto údajov. Snažíme sa prispôsobovaťsa celoeurópskemu trendu a dostať sa naúroveň Európskej únie.■ Na čo je presne Operačný program Vzdelávaniezameraný?Jedna z jeho prioritných osí je zameranána reformu školského systému, o ktorú sa užusilujeme niekoľko rokov. Pomoc zo štrukturálnychfondov by mala slúžiť na to, abysa zmenil obsah aj formy výučby v školách.Ďalej je to spomínané celoživotné vzdelávaniezamerané predovšetkým na pedagógovsamotných a potom podpora istých marginalizovanýchskupín, či už ide o rómske komunityalebo osoby s osobitými vzdelávacímipotrebami.■ A program Výskum a vývoj?Cieľom Operačného programu Výskuma vývoj je modernizácia a zefektívnenie systémupodpory výskumu a vývoja a skvalitnenieinfraštruktúry vysokých škôl.■ Čo si rezort MŠ sľubuje od agentúry?Jednou zo základných úloh agentúry jeposkytovať verejnosti a potenciálnym žiadateľomkomplexné informácie o možnostiacha pravidlách financovania projektov z uvedenýchoperačných programov. Agentúrasa teda stáva pre žiadateľov prvým kontaktnýmbodom, kde budú môcť získať informácieo podmienkach podpory projektov a zároveňmiestom, kde budú na základe výzvysvoje projekty predkladať.■28 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenský inštitút pre vedomostnúspoločnosť a európsku spoluprácuPOMÔŽE SLOVENSKUINTELEKTUÁLNA SILA OBČANOV?Začiatkom júla vzniklo občianske združenie Slovenský inštitút pre vedomostnú spoločnosťa európsku spoluprácu. Na ustanovujúcom zhromaždení zvolili za členku správnejrady predsedníčku prípravného výboru združenia Silviu Matúšovú. O rozhovor ju požiadalpublicista Ivan Špáni.■ Založili ste občianske združenie s názvomi náplňou prakticky totožnými s názvom sekciena Úrade vlády SR, ktorú ste za minulejvlády viedli. Prečo ste cítili potrebu založiťtakéto združenie?Nie. Na Úrade vlády SR som pracovalav oblasti európskej integrácie a fondov EÚ.Sekcia, kým som ju viedla, nemala vo svojomnázve ani náplni vedomostnú spoločnosť, bolto odbor pre európske záležitosti, ktorý sa ažpotom rozšíril na súčasnú sekciu.■ Vaše združenie ju bude dopĺňať, spolupracovaťs ňou, alebo jej oponovať?Chceme združovať ľudí, ktorí sa venujú šíreniuideí európskej spolupráce v kontextena vedomostnú spoločnosť, iniciovať diskusiea odborné aktivity o uplatňovaní princípovvedomostnej spoločnosti v spoločenskejpraxi. Pretože vedomostnú spoločnosť nechcemezužovať iba na znalostnú ekonomiku.Je to širší pojem, ktorý zahŕňa získavanie,prijímanie, triedenie, rozširovanie a využívaniepoznatkov ako aj širokú osvetu občanov,od nanotechnológií až po archeológiu.■ Čo chápete pod pojmom vedomostná spoločnosť?My sa na tento pojem pozeráme z hľadiskaobčana, ktorý je u nás na prvom mieste – oduniverzitného profesora až po stredoškolskéhoštudenta. Preto sme občianskym združením.Vedomostná spoločnosť je štádium rozvojaspoločnosti založenej nielen na podporepoznatkov a ich využívaní v súlade s etickýmiprincípmi, ale aj predvídajúca svoj ďalšírozvoj. Tomu sa u nás inštitúcie venujú lenobmedzene.■ Všimol som si, že vo svojich cieľoch venujeteosobitnú pozornosť skupinám osôb nad 45rokov veku a seniorom. Prečo?Lebo tam všetci smerujeme.■ No v našej spoločenskej praxi sa zdá, akobysa títo ľudia už nepovažovali za prínos prevedomostnú spoločnosť.To je omyl. A nielen u nás. Počuli smeo univerzitnom profesorovi, ktorého v Nemeckupenzionovali, no v USA mu poskytlipríležitosť a urobil tam novú kariéru, ktorúkorunovala Nobelova cena. Predsa veľa nielenFoto: I. Špániumeleckých, ale aj významných vedeckýchosobností vykonalo svoje najvýznamnejšiediela v postseniorskom veku. Aj v našich kruhochmáme významné osobnosti, ktoré právevo veku nad 55 rokov začínajú zúročovať svoještúdium, drinu, odriekanie a poznávanie,profilujú svoju expertízu, syntézu poznaniazavršujú tvorbou nových poznatkov.■ Európska komisia vydala v júni správu o európskompoznatkovom priestore, v ktorej sakonštatuje, že Európa stojí na veľkej križovatke,stráca dych za USA a Japonskom... A hodnotenieSlovenska je ešte žalostnejšie. Podľakritéria inovačného indexu, inovačnej výkonnostikrajiny, patrí raz medzi krajiny „ktoréstrácajú pôdu pod nohami“, druhý raz medzi„vlečúce sa“, no vždy je to až posledná, zaostávajúcaskupina krajín. Prečo je to tak?Za analýzu príčin by som asi dostala minimálnedoktorát vied. Myslím si však, že jeto preto, lebo sa nebuduje kontinuálne sféravedy a poznávania, jej moderného manažovania,financovania a popularizácie. Je tovýsledok dlhodobého podceňovania tejto oblasti.■ Európska únia na to však reagovala: v rámciLisabonskej stratégie EÚ navrhla na najbližšieroky zvýšiť investície do výskumu, vývojaa vzdelania, a to na 3 percentá hrubého domácehoproduktu do výskumu a vývoja a 2percentá do vzdelania. Slovensko však dávado výskumu a vzdelania iba 0,51 percenta,napriek tomu, že ako ekonomický tiger Európyby malo na to mať. Má teda správne postavenépriority?Čo chcete od mňa počuť? V tom je vlastneodpoveď na otázku, prečo vzniklo naše združenieako určitá intelektuálna sila občanov,ktorých nemožno nerešpektovať, aby ichhlas bolo počuť. Je preto konečne prínosom,že predseda vlády Róbert Fico zadal úlohuvypracovať koncepciu ďalšieho rozvoja Slovenska.Lebo poznanie ako základ spoločenskéhopokroku nie je docenené.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Pomáha vedomostnej spoločnosti a poznatkovejekonomike na potrebnej úrovni súčasnéslovenské školstvo? Ponúka to, čo potrebujevedomostná spoločnosť?Asi nie. Ale nič sa nedá paušalizovať.Niektoré slovenské univerzity dosahujúveľkosť mamutích podnikov, s tisíckamizamestnancov a miliardovým majetkom.Treba ich dobre manažovať, musia vedieťefektívne využívať verejné a ďalšie finančnézdroje. No vieme povedať, kam smerujú?S čím ich porovnávať?■ Získavajú na to prostriedky slovenskýchdaňových poplatníkov. Majú za to poskytovaťvzdelanie, s ktorým sa možno uplatniť v celomsvete... No efekty z týchto investícií samôžu prejavovať na opačnom konci Európy,či v zámorí...Ak absolventi našich vysokých škôl nájduv zahraničí relevantnú prácu a nerobia podradnépráce pod úroveň svojho vzdelania, jeto isté víťazstvo hovoriace v prospech nášhovzdelávacieho systému. Na druhej strane jeskutočne otázka, kedy sa to našej spoločnostivráti. Nielen vysoké školy málo vychovávajúk úcte k hodnotám, k zodpovednosti za poskytnutéverejné prostriedky, k tomu, čo jeverejný záujem...■ Nakoľko Slovensko doceňuje, že zrýchlenoucestou k vedomostnej spoločnosti je informatizáciaspoločnosti?V tom sú až alarmujúce medziregionálnerozdiely. Dôležitým však nie je iba prístupk internetu, ale najmä schopnosť vyhľadávaťa spracúvať poznatky, kriticky ich hodnotiťa rozvíjať, najmä tvorivo budovať na poznatkoch.Moderné vzdelávanie nie je odovzdávaniepoznatkov, čiže poznávanie poznaného,ale tréning postupov na poznávanie a objavovanienepoznaného, rozvíjanie kritického,hodnotiaceho a tvorivého myslenia. Nieje už problémom ani počet a kvalita počítačov,ani prístup k internetu, ale metodológiavyužívania získaných poznatkov a tvorba novýchpoznatkov. Nie všetci pedagógovia súna to pripravení.■ Ktoré problémy sú už akútne, ale sú zatiaľv tieni pozornosti médií i politikov?Napríklad začína byť problémom podľahnutiečaru internetu, keď sa z prostriedku stávacieľom a drogou. Akútne je aj hľadanie smerovaniaSlovenska v oblasti poznania, aby saz európskeho chvosta dostalo na špičku. Problémomje, že témy poznatkovej spoločnosti,nové poznatky sú na okraji záujmu spoločnostia médií. To už ani nehovorím o tom, že tietotémy by sa mali prezentovať a osvetľovať z rôznychuhlov pohľadu, z rozličných aspektov,v rozličných interpretáciách, že by sa o nichmalo tvorivo diskutovať. Nezostávať pri jednotnomvýklade spoločnosti. Práve to by malobyť malým vkladom nášho občianskeho združeniak podnieteniu rozmýšľania nad tým, nadčím sa ešte verejnosť zamýšľať nezačala. ■Júl–August 200729

Slovenská akadémia viedMUSÍME POCHOPIŤ,ŽE VEDA JE BUDÚCNOSŤ„Podľa vyhlásenia vlády sú vzdelanie, veda a výskum jej prioritou a na zlepšeniesituácie prichádzajú i štrukturálne fondy. Verím, že sa nám ich podarí využiť tak,aby vzdelanie veda a výskum u nás nadobudli iné rozmery. Netreba pritom zabúdať,že je to naša posledná šanca, a ak ju nevyužijeme, budúce generácie násza to budú preklínať,“ poznamenal v rozhovore s redaktorkou Beatou Vrzgulovouprvý podpredseda Slovenskej akadémie vied prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., FIACS.■ Od nášho vstupu do EÚ uplynul istý čas, začleneniesa rôznorodo prejavuje v spoločnosti.Ako hodnotíte túto skutočnosť ako predstaviteľslovenskej vedy a výskumu?Začlenenie do EÚ sa u nás prejavuje mnohýmipozitívami takmer vo všetkých oblastiachživota. Z pohľadu človeka zapojenéhodo výskumu, vzdelávania a jeho manažmentumôžem posúdiť najmä transformáciu našejspoločnosti na spoločnosť založenú navzdelaní a čoraz intenzívnejšie včleňovanienášho výskumu do európskeho výskumnéhopriestoru prostredníctvom spolupráce naspoločných grantoch v rámcových programochEÚ. Jednotlivé európske akadémiea učené spoločnosti tento výskum zastrešujúa reprezentujú v rôznych zoskupeniach,v ktorých má SAV rovnocenné postavenie,rovnaké práva, ale i rovnaké povinnosti. Akhovorím o rovnocennom postavení, týka sato i konkurencie medzi jednotlivými krajinamiEÚ pri získavaní prostriedkov na výskum.Práve tu si uvedomujeme zložité postaveniea hendikep voči iným krajinám, kde bolaveda a výskum dlhodobou prioritou vlády.■ Má nová vláda iný prístup k problémomvedy a výskumu u nás?Úloha vzdelania, vedy a výskumu je v EÚjasná a vychádza zo známej myšlienky, žebez vzdelania a výskumu nemožno očakávaťrozvoj ekonomiky a spoločnosti. Podobne sao tom vyjadrovali aj v marci 2000 na mimoriadnomsummite EÚ, kde na základe skúsenostízdôrazňovali, že ekonomický rast a znižovanienezamestnanosti sú úmerné investovaniudo vzdelania a vedy. Na ilustráciu využijemniekoľko čísel z Eurostatu. Je známe,že cieľom Lisabonskej stratégie je do roku2010 dosiahnuť, aby celkové investície do výskumua rozvoja štátov EÚ boli 3 % z HDP.Jednotlivé štáty EÚ si stanovili dosiahnuť doroku 2010 rozdielne percentá z HDP. Z 25 štátovEÚ malo dosiahnuť 3 alebo viac percentz HDP 11 štátov, 6 štátov sa rozhodlo dosiahnuť2 % z HDP, prekročiť 1 % z HDP si zaumienilo5 štátov. Cieľ SR bol najmenej ambiciózny(0,8% z HDP). Ani ďalšie údajez európskej štatistiky na roky 2003– 2004, ktoré sú publikované s trojročnýmposunom, nás netešia. Celkové výdavkyna výskum a rozvoj v percentáchz HDP ukazujú pokles z 1,1 % v roku1997 na 0,5 % v roku 2004. Naši susedia– Česká republika – v tom istom čase zaznamenalinárast z 1,1 % na 1,3 %. Na porovnanie– Fínsko a Švédsko vydali na vedu a výskumv roku 2004 3,5 a 3,7 % z HDP. V roku2005 výdavky na vedu a výskum SR ďalejklesli (-0,6 %). Takisto mali klesajúcu tendenciui výdavky podnikateľského sektora. Ajv ďalších parametroch v oblasti financovaniavedy a výskumu sa v predošlom období„podarilo“, že Slovensko obsadilo posledné25. miesto v štatistike EÚ. Preto je nová vládanašou novou nádejou na zlepšenie tohtonepriaznivého vývoja. Aj keď nasmerovanieekonomiky má svoju zotrvačnosť, ktorá sanedá z roka na rok výraznejšie presmerovať,dúfam, že o niekoľko rokov budeme na tompodstatne lepšie.Foto: M. Nemec■ Ako hodnotíte rôzne možnosti využívaniaeurópskych peňazí na vedu a výskum u nás?Využívanie peňazí z európskych fondovna vedu a výskum bolo dosiaľ nedostatočné,pretože veda a výskum neboli u nás, žiaľ, prioritami.EÚ poskytuje v súčasnosti na veduslušné prostriedky. Slovensko má okremmožnosti súťažiť o granty v 7. RP, kde je navýskumné projekty do roku 2013 alokovaných54 miliárd eur, k dispozícii aj Operačnýprogram Výskum a vývoj do roku 2013 s alokáciou1,2 miliardy eur. Tým sa nám naskytujejedinečná, ale zrejme i posledná šanca dostaťvedu na primeranú a konkurencieschopnúúroveň. Samozrejme, ak ponúkané peniazesprávne a rozumne využijeme.■ Na akých významných projektoch sa podieľajúústavy SAV?Ide o projekty európskeho aj celosvetovéhovýznamu. V súčasnosti sa dokončievaniekoľko projektov 5. RP a 89 projektov 6.RP. Ďalej sa rieši 40 projektov COST, 10 projektovUNESCO, 10 projektov ESF, projektyNATO, NSF, CERN, INTAS, IARC, NIH,IAEA a niektoré ďalšie. Ich riešením pracoviskáSAV získavajú financie na činnosť a zároveňmajú možnosť pracovať na prístrojocha v kolektívoch najvyššej vedeckej úrovne.V porovnaní s podobnými vedeckými pracoviskamiv zahraničí sú naše v nevýhode, pretožeslovenská veda bola od roku 1990 silnefinančne podvyživená, vedeckí pracovníci hlbokopodhodnotení a prístrojové vybaveniezastarané. V takých podmienkach sa ťažkosúťaží s podstatne lepšie vybavenými pracoviskamiv zahraničí. Napríklad v ČR dávajúna jedného vedeckého pracovníka dvojnásobokviac peňazí ako u nás.■ Má SAV dostatok prostriedkov na to, abystabilizovala a garantovala dostatočnú vedeckúzákladňu?SAV dostáva do svojho rozpočtu už niekoľkorokov približne rovnaké finančnéprostriedky a podľa zákona sa valorizujú ibatarifné mzdy pracovníkov. Infláciu štát zvyčajnenekompenzuje. Pridelené prostriedkyzhruba pokrývajú základné potreby na udržaniepracovísk. Vzniknutý deficit sa kompenzujez peňazí grantov, získaných v tvrdejkonkurencii. Horšie je, že mladí absolventidoktorandského štúdia si nebudujú vedeckúkariéru, ale odchádzajú do súkromných alebozahraničných firiem. Hovoríme o tzv. vnútornejemigrácii, keď mladí neodchádzajú dozahraničia, ale pre vedu sa strácajú. V ekonomickyprosperujúcich štátoch, napríklad voFínsku, Švédsku a v Nemecku, končí doktorandskéštúdium na jeden milión obyvateľov4 až 5-krát viac absolventov.■ V čom vidíte nedostatky Slovenska v rámciEÚ, kde treba pridať a na čo sa sústrediť?To je otázka skôr pre politikov, ale z môjhopohľadu je odpoveď jednoznačná. Bez vzdelania,vedy a výskumu nemá v našich podmienkachžiadna spoločnosť perspektívuekonomického rastu a celkového napredovania.V programovom vyhlásení si naša vládaurčila prioritu – budovanie vzdelanostnejspoločnosti, teda spoločnosti založenej navzdelaní, vede a výskume. Sú nepochybnehybnou silou spoločnosti. Príchod automobilovéhopriemyslu bol nesporne naštartovanímzlepšovania ekonomiky, ale naša spoločnosťmusí stavať na vlastných mozgoch, navlastnom vzdelaní, vede a výskume. Tomutreba podriadiť všetko dianie a sústrediť sana priority, ktoré o niekoľko rokov prinesúovocie. To vláda dobre vie, keď vzdelanie,vedu a výskum berie za svoju prioritu. Malaby to byť naša priorita priorít.■30 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Vedec roka 2006Foto: T. JaglováSLOVENSKÝ VEDEC – BLÁZONČI EXOTICKÁ BYTOSŤ?Napriek ťažkým podmienkam má slovenská veda vzácne výsledky. Journaliste-Studio,Slovenská akadémia vied a Ministerstvo školstva SR každý rok vyhlasujú vedca roka.Za vlaňajšok odovzdali nedávno tento titul prof. RNDr. Pavlovi Šajgalíkovi, DrSc.,riaditeľovi Ústavu anorganickej chémie SAV. Získal ho za výsledky výskumu, ktoréboli predmetom prihlášky vynálezu keramického kompozitu so samodetekčnouschopnosťou a vývoja nových typov keramických rezných nástrojov. Zhovárala sas ním Tatiana Jaglová.■ Za socializmu sme budovali vedeckotechnickúspoločnosť a hovorili o tom, aká je vedadôležitá. Renomovaných vedcov sme mali, alebez kvalitného technického vybavenia ústavova možností efektívne pracovať. Aj dnespolitici hovoria, že motorom súčasného a budúcehorozvoja sú veda, vzdelanie, inovácie,nové technológie... Ale podiel HDP na vedua výskum svedčí o tom, že sú to len slová.Vedec bol vtedy aspoň uznávanou osobnosťou,jeho status mal spoločenský význam,mal slušný plat. Investície do vedy boli aj vtedynízke, ale dnes je to oveľa komplikovanejšie.Po revolúcii došlo k deklasovaniu vedcaako osobnosti a jeho finančnému podhodnoteniu.Dnes je vedec akási exotická bytosť.Z peňazí, čo zarába sa dá žiť len ťažko. Nedávnouverejnila Európska komisia štúdiuo priemerných platoch vedeckých pracovníkovv E27. Slovensko zaznamenalo tretiemiesto od konca, horšie platení sú len vedeckípracovníci v Rumunsku a Bulharsku. Nadruhej strane, priemerný plat vedca v susednomRakúsku je takmer sedemkrát vyšší!■ Pritom práve vedci sú cennou devízou prebudúcnosť štátu a znalostný pokrok spoločnosti...Vedec musí mať veľa predpokladov – snahuo neustále vzdelávanie, húževnatosť, nadšeniepre vec, ochotu venovať vede množstvočasu. Navyše, musí byť aj dobrým manažérom,lebo veda sa už robí vo veľkých medzinárodnýchtímoch. Slovenský vedec musíbyť okrem toho schopný získať peniaze nasvoj výskum. Čo myslíte, je ľahké nájsť takýchľudí? Napriek tomu ich máme, ale politicistále nevedia využiť ich potenciál. U nássa teraz hovorí o znalostnej spoločnosti. Politiciuž za socializmu chceli vedou pomôcťzvýšiť ekonomickú výkonnosť štátu. Ale anití dnešní nevedia ako to urobiť. Znalostnáekonomika na Slovensku nebude existovať,kým politici nepochopia, že veda potrebujesystémový prístup, ktorý presahuje jedno volebnéobdobie a kým sa celková úroveň podporyvedy na Slovensku nedostane na úroveňeurópskych štandardov. Inovácie príduvtedy, keď náš priemysel bude mať víziu, čotreba robiť, čo vyrábať o 5 – 10 rokov.■ Niektorí politici si myslia, že vedci v základnomvýskume sedia kdesi v teple, čítajú článkyna internete a je im dobre. Ale v podstateich prácu nikto nedoceňuje... Akoby sme sinespomínali napríklad na Kocha, či Pasteura,na Einsteina, alebo hoci Oppenheimera.Základný výskum sa nedá oddeliť od aplikovanéhoa od inovácií. Je bázou, ktorú potrebujekaždý vedný smer v každej krajinena svete. Zároveň je základný výskum živnoupôdou pre vysokoškolské vzdelávaniea nové nápady. Povedal by som, že treba maťbazén základných vedomostí, z ktorých sav danom čase niektoré ujmú.■ Počuť aj názor: Načo je takej malej krajinezákladný výskum? Treba hlavne aplikovaný...Ekonómovia chcú dnes investovať korunu,aby z nej zajtra mali dve. Ale toto v základnomvýskume nejde. Určite však príde čas,keď nám jeho výsledky budú vhod. Ak dámedo základného výskumu peniaze, celkomiste nejaký výsledok odovzdá. Dnes smev EÚ a nezáleží na tom, že sme malá krajina,lebo výskum je medzinárodný. Každý vedecmá partnerov vo svete. Hranice poznania saposúvajú dopredu a výskum je stále drahší.Preto sa tímy spájajú na prístrojovej báze.Slovenskí vedci sú vedomosťami a nápadmirovnocenní ostatným vo svete, ale chýba imprístrojové a materiálne vybavenie. Siedmyrámcový program EÚ poskytuje peniaze ajna prístrojové investície, ale každý riešiteľmusí prispieť 25-timi percentami k celkovýmnákladom projektu. My na Slovensku zatiaľtakéto zdroje nemáme. Ako máme zvýšiťnašu úspešnosť v rámcových programoch?Vedecká obec očakáva zlepšenie prístrojovejinfraštruktúry od štrukturálnych fondovEÚ, predbežne ide o veľké sumy peňazí. Akovšak dopadne ich čerpanie nie je dodnes jasné,pretože Slovensko nemá stále pripravenýnárodný referenčný rámec, ktorý by bol akceptovanýv Bruseli, hoci prostriedky by samali začať čerpať už tento rok.■ Ako pomáhajú výskumu grantové agentúry?Dobre funguje najmä Agentúra na podporuvýskumu a vývoja – APVV, ako ajagentúra VEGA. Konkrétne, náš ústav bypotreboval voľné prostriedky na podporuprojektov. Na réžiu, napríklad vodu, teploatď., dostávame z rozpočtu SAV iba 30percent prostriedkov a 70 percent musímeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiniekde získať. A pokiaľ ide o granty, len písanieprojektu vám zaberie asi mesiac, aleto ešte neznamená, že grant dostanete. Vedúcivedeckí pracovníci píšu projekty, rôznehlásenia, ako sa minuli peniaze a navedu im zostáva málo času.■ Čo všetko prináša vyspelá veda štátu?Prejaví sa v ekonomike aj vo vzdelávaní.Prejaví sa to vo vyššej kvalite života. Vzdelanejšiaspoločnosť, aspoň podľa môjhooptimistického presvedčenia, je jednoducholepšia. Vzdelaní ľudia by mali byť civilizovanejší,mali by zdravšie žiť, mali bykultivovať prostredie okolo seba. A vzdelaniebude tým kvalitnejšie, čím budú nauniverzitách kvalitnejší odborníci. Učiťstaré veci z učebníc – tadiaľ cesta nevedie.Výskum na vysokej úrovni má okamžitýdopad na kvalitu vysokoškolského vzdelávania.To je síce u nás ešte stále na dobrejúrovni, hoci podľa mnohých analýz jednoznačneupadá. Platy učiteľov sú také nízke,že do školstva nejdú naozaj kvalitní ľudia.A ďalej – vysoké školy nemajú peniaze navýskum a preto upadajú. Čo sa týka dopaduna ekonomiku – výsledky výskumua ich priemet do praxe sú absolútne rukolapné.Napríklad asi desaťročie sú na svetemobilné telefóny. Mobilní operátori patriak najbohatším firmám na svete, celé krajinysa pozdvihli vďaka mobilným telefónom,napr. Fínsko.■ Podpredseda vlády Dušan Čaplovič varoval,že Slovensko možno bude mať plné bruchá,ale prázdne hlavy, lebo spoločnosť preferujeviac konzum ako intelekt...Takejto hrozbe treba čeliť. Vedeckí pracovníciby sa mali viac presadiť určovanítém spoločnosti, mali vyjsť z defenzívy svojejexistencie k ofenzívnejšej popularizáciisvojich výsledkov. Mali by sa zasadiť o radikálnejšiuzmenu štátnej vednej politikys jej dlhodobejším výhľadom, aby pri zmenevládnej garnitúry nebola pretrhnutá jej kontinuita.Súrne potrebujeme všeobecnú víziurozvoja a priorít. Bez nej nebudeme mať znalostnúekonomiku. Práca vedca je to najkrajšiea najslobodnejšie povolanie. Jeho pracovnounáplňou je klásť otázky prírode a zacenu mnohých pokusov a omylov sa snažiťdopracovať k odpovediam.■Júl–August 200731

Ekonomický ústav SAV■ Na akom stupni vedomostnejspoločnosti je Slovensko?Znalostná alebo vedomostnáspoločnosť sa chápedosť sploštene, technicisticky,ekonomisticky.Ja ju chápem oveľa hlbšie,ako proces veľkej postindustriálnejtransformácie,teda ako prechod od industriálnejk znalostnejspoločnosti. Zásadne novévo využívaní poznatkova znalostí je rozsah, hĺbkaa v rýchlosť zmien. Dôsledkomje obrovské preskupeniefaktorov rozvoja,rozhodujúcim už nie jefyzický kapitál ani množstvopráce, ale znalosti. Narozdiel od kapitálu alebopráce, ktoré sa opotrebúvajúa spotrebúvajú, znalostimajú schopnosť sanaopak nabaľovať. Je toskutočne prechod k vyššejcivilizačnej etape, v ktorejsa kvalitatívne mení aj sociálnya ekologický modelfungovania spoločnosti.■ Nie je to zatiaľ iba fráza?Nemeriame rozvoj stále indikátormiindustriálnej spoločnosti,nehodnotíme podľanich naše napredovanie?Áno, v tom to je, pretrvávajústereotypy, ktoré bolispojené s industriálnymrozvojom. Pravda, čistýmodel znalostnej spoločnostizatiaľ nikde nemajú,podnes je iba v teórii. Pozitívaznalostnej ekonomikya spoločnosti sú deformovanépretrvávajúcimistarými mechanizmami.Na druhej strane krajiny,ktoré majú veľký predstih vo vedomostnejspoločnosti, jej pozitíva nielen využívajú,ale v globalizovanom svete niekedy aj zneužívajú.■ Čo pod tým zneužívaním myslíte?Napríklad v environmentálnej oblastiexistuje množstvo technológií, ktoré bysa dokázali zásadne šetrnejším spôsobomsprávať voči prírode. Firmy v monopolnompostavení však zo ziskových dôvodovdokážu zabrániť, aby sa využívali. Deformovanésú z toho istého dôvodu aj ceny nasvetových trhoch, do ktorých sa nepremietajúnáklady na reprodukciu katastrofálnesa zhoršujúceho životného prostredia,a preto deformujú aj základné informácie,ktoré cena obsahuje, a tým aj ekonomicképrocesy. Preto sú podhodnocované prírodnézdroje a nadhodnocovaná práca. ReálneFoto: M. NemecPRECHOD K VYŠŠEJCIVILIZAČNEJ ETAPEKrajiny, ktoré sa prepracovali do čela civilizačne chápanej konkurencieschopnosti,podľa názoru profesora Milana Šikulu, riaditeľa Ekonomickéhoústavu SAV, dospeli najbližšie k skĺbeniu vymožeností poznatkovejči znalostnej ekonomiky, sociálnych a environmentálnych mechanizmov.„Na vlastnom príklade vyvracajú teórie, že štát je a priori zlý hospodára že vysoké rozpočtové výdavky musia byť vždy scestné a neprijateľné,“povedal v rozhovore, ktorý s ním viedol publicista Ivan Špáni.oceňovania by viedli k inej kombinácii faktorova k inému priebehu rastového a rozvojovéhoprocesu. V prechode k znalostnejekonomike a spoločnosti ako prechodek vyššej civilizačnej etape sa jednotlivékrajiny nachádzajú na rôznom stupni jehoovládnutia a silne pod vplyvom stereotypovz industriálnej etapy rozvoja.32 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Na zväčšujúcu sa priepasť medzi Európoua USA v tejto oblasti mala reagovať Lisabonskástratégia EÚ, v ktorej Európska komisianavrhla na najbližšie roky zvýšiť investície dovýskumu, vývoja a vzdelania, a to na 3 percentáhrubého domáceho produktu do výskumua vývoja a 2 percentá do vzdelania. Nestalasa iba chimérou?Jej cieľ je zmysluplný, no chýbala jej analýzareálnych príčin, ktoré spôsobujú rýchlyrozvoj v USA, ale aj v niektorých krajináchEÚ a z toho odvodeniekrokov, ktoré trebaurobiť. Z proklamovanýchtroch percent do výskumua vývoja by podľa EÚ maladve percentá dávať podnikateľskásféra. Čo urobiť,aby mala reálny záujemna plnení tohto hesla všakEÚ neukázala.■ Slovensko dáva do výskumua vzdelania iba 0,51percentá HDP, napriektomu, že sa o ňom hovoriloako o ekonomickom tigroviEurópy. Je schopný teda prispievaťniektorý štát tromipercentami?Ale áno, ba severskéštáty Európy dávajú navedu a výskum ešte viacako štyri percentá HDP,robia rozumnú hospodárskupolitiku podporujúcuprechod k znalostnej ekonomikea sú na čele konkurencieschopnosti.Podľahodnotenia inovačnej výkonnostikrajín, ktoré každýrok zostavuje Európskakomisia, sú severské štátyFínsko, Švédsko a Dánskona prvých miestach, Slovenskos Gréckom a ďalšímikrajinami sú na chvoste,raz zaradené ako krajiny„ktoré strácajú pôdupod nohami,“ druhý razdiplomatickejšie ako „vlečúcesa“.■ Na špici sú krajiny, v ktorýchdlhodobejšie prevládasociálnodemokratickáorientácia vlád?Podľa môjho názoru dospelinajbližšie k skĺbeniuvymožeností poznatkovejči znalostnej ekonomiky, sociálnych a environmentálnychmechanizmov. Na vlastnompríklade vyvracajú teórie, že štát jea priori zlý hospodár a že vysoké rozpočtovévýdavky musia byť vždy scestné a neprijateľné.Majú vysoké, ba najvyššie rozpočtovépríjmy a výdavky. Otázkou nie je ichvýška, ale kvalita služieb, aké štát obyvateľstvuposkytuje za zdroje, ktoré do rozpočtuskoncentruje. Ľuďom v týchto štátochto vyhovuje, pretože nemajú problémy anis dôchodkovou ani so zdravotnou starostlivosťou,so zamestnávaním žien po materskejdovolenke, dokážu zabezpečovať celoživotnévzdelávanie, rýchlu obmenu zamestnaní,čo všade inde spôsobuje stresy.Nikto ma nepresvedčí, že štát sa má týchtofunkcii vzdávať. Štát je inštitúcia, ktorá savyvíja, ale či funguje dobre alebo zle, to závisíod konkrétnych politikov čo vládnu.

Ekonomický ústav SAV■ A u nás? Máme správne postavené priority,ak stále do výskumu a vzdelávania dávameiba 0,51 percenta HDP?Programovo ťaháme dobrým smerom.No situácia, v ktorej sú dnes severské štátynie je výsledkom jedného volebného obdobia,ale dlhodobej kontinuity takejto stratégie.Investície do výskumu a vzdelávaniasú najefektívnejšie, neplatí to však v krátkodobomhorizonte, pretože tieto investíciemajú dlhodobý cyklus a musia sa dlhodoboa cielene strategicky presadzovať,kým nenastane samorozvojový proces.Sme v ťažkej situácii, pretože od roku 1989výdavky na vedu a školstvo sústavne klesaliaž na dnešných 0,51 percenta z HDP.A preto sme v inovačnom koeficiente medziposlednými krajinami Európy, lebonielenže je nízky, ale sa sústavne zhoršuje.Kardinálnou požiadavkou je zvrátiť tentoproces, reštrukturalizovať priority.■ Reštrukturalizovať priority znamená ich radikálnezúžiť?Zjednodušene sa to interpretuje. Samozrejme,nemôže byť sto priorít, pretože potomnie je prioritou nič. Ale to neznamená,že by nemala jestvovať určitá hierarchiapriorít. A kontinuita. Na národohospodárskejúrovni štátu môžu byť tri-štyri hlavnépriority, určite treba medzi ne zaradiť vedua školstvo, no na nižších úrovniach ich trebarozmieňať na drobné. Ak sa uskromnímea budeme šetriť na menej podstatnýchveciach a intenzívnejšie budeme investovaťdo vedy, výskumu a školstva, úspechy z tohoešte nebude žať súčasná vláda. A v tomje jej obrovská zodpovednosť, nájsť odvahuurobiť veci, ktorých výsledky sa neprejaviaza tri-štyri roky, ale ktorých absenciaby mala z dlhodobého hľadiska oveľa väčšiea ťažšie dôsledky.■ Ak vyradíme z podpory niektoré z vednýchodborov ako neprioritné, s argumentom, žeako malá krajina predsa nemôžeme rozvíjaťvšetko, nemôže sa to neskôr tiež vypomstiť?Nemôžeme naivne investovať len tam,kde už na druhý deň uvidíme výsledky.Nemôžeme utlmiť základný výskum.Aplikovaný žije zo základného, nové idey,nové nápady sa tu rodia a sú preň živnoupôdou. Základný výskum – ako hovoriaJaponci – je to, z čoho môžu mať osoh ažnaši vnuci, a aj výsledky, ktoré sa dnes javiabez perspektívneho využitia, sa môžuo desať rokov v inom kontexte stať užitočnými.Ani veľké krajiny, nieto malá,si dnes nemôžu dovoliť v celom rozsahureálne robiť základný, bádateľský výskum.No je dôležité, aby neprestali robiťsledovateľský výskum, aby nestratili prehľado celkovom vývoji v každom odborevedy. Preto je dôležité, aby sme sledovateľskypokrývali viac-menej hlavné prúdyrozvoja vedy , aby sme nestratili schopnosťorientácie a aj šancu v rámci rôznychprúdov hľadať a nachádzať segmenty, kdemôžeme priniesť nové veci, získať určitýpredstih, byť na špici a podobne. Bez toho,aby sme sledovali relatívne komplexne vývojvo svetovej vede, nie sme schopní vyselektovaťnové smery, v ktorých by sme samohli presadiť.■ V socializme sa predstavitelia štátnychpodnikov vyhýbali výsledkom výskumu, patentoma vynálezom, lebo im to komplikovalopohodlný život. Prečo sa však teraz naSlovensku bohaté súkromné spoločnosti nezajímajúo investície do vedy a výskumu?Máme 125 veľkých podnikov v rukáchzahraničného kapitálu. Ten neignorujevýskum. Dostáva jeho výsledky z materskejkrajiny, alebo ich kupuje vo svete. Tovšak neznamená, že štát by nemal financovaťvýskum a vývoj v akadémii vied,výskumných ústavoch a na univerzitách.K tomu, aby prejavili záujem u nás im musímebyť schopní ponúknuť kvalitné ekonomickyperspektívne výsledky výskumu.Aj keď ich výrobcovia zatiaľ bezprostrednenežiadajú.■ Prečo teda vlastníci podnikov nezadávajúvýskumné úlohy našim ľuďom v našich ústavoch,neinvestujú do nich?Pokiaľ ide o 80-tisíc malých a strednýchpodnikov, tie sa boria samé s operatívnymiproblémami, často im chýbajú skúsenosti,no najmä systémová podpora a špecifickáinfraštruktúra podporená hospodárskoupolitikou. Veľké podniky sa na nášvýskum neobracajú aj preto, lebo je podvyživený,nie je dobre prístrojovo a materiálovovybavený. A špičkoví kvalitní ľudiaz neho často odchádzajú do zahraničia.■ Ponúka ich naše školstvo? Pripravuje ľudskýkapitál pre nároky vedomostnej spoločnosti?Celý vzdelávací systém by si vyžadovalradikálnu reformu. Počnúc od materskýchškôl, ktorých funkcie sa značne podhodnotili,ak vôbec niekde materské školy zostali.Najnovšie výskumy potvrdzujú, že právevo veku, keď dieťa chodí do materskejškôlky sa vytvárajú a rozvíjajú jeho predpokladypre učenie. Deti, ktoré nechodiado materskej škôlky alebo chodia iba dotakej, ktorá funguje iba ako zaopatrovaciainštitúcia, strácajú dôležité základy učeniaa predpoklady pre vzdelávanie.Dlhodobé podhodnocovanie sa prejaviloaj na základnom a strednom školstve,z ktorého kvalitní pedagógovia odišli zalepšími platmi. Prevláda memorovaniefaktov a cielene, česť výnimkám, sa nerozvíjajúmoderné metódy myslenia a tvorivéhoriešenia problémov. Nevyhnutná jeaj rehabilitácia učiteľského stavu. Vysokéškolstvo trpí na to, že je príliš veľa pootváranýchuniverzít a ani jeho štruktúranie je vyhovujúca. Podľa nášho výskumuz celkového objemu aktivít, ktoré zabezpečujúslovenské vysoké školy a univerzity,80 percent vykonáva 20 percent univerzít,a teda pokrýva ich rozhodujúcuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniičasť. A naopak. Až 80 percent škôl vykonávaiba 20 percent aktivít. Je to plytvanieznemožňujúce koncentráciu zdrojovna kvalitu.■ Nakoľko Slovensko doceňuje, že cestouk vedomostnej spoločnosti je informatizáciaspoločnosti? Je prienik informačných technológiía ich aplikácií do slovenskej spoločnostidostatočný?Slovensko je – či chceme alebo nechceme– už súčasťou informačnej spoločnosti,čo je do veľkej miery výsledkom globalizácie.Máloktorá krajina nie je vtiahnutá doinformačnej spoločnosti. Internet, informačnéa komunikačné technológie mámena pomerne slušnej úrovni. Druhou vecouje, ako ich funkčne a racionálne využívame.To si totiž vyžaduje aj zmenu systému,zlaďovanie a koordináciu systémov infraštruktúry.■ Veda by mala vidieť aj „za roh“. Ktoréproblémy sú vo veku informačnej spoločnostiuž akútne, ale sú zatiaľ v tieni pozornosti médiíi politikov?Univerzita pri OSN vo svojom projekterôznych scenárov vývoja vedy do budúcnostipoukázala aj na veľmi závažné problémya úskalia súvisiace s dynamickýmrozvojom vedy. Veda môže nielen kultivovaťsvet, ale môže byť aj zneužitá, môže savymknúť spod civilizačnej kontroly, kvôličomu vzniká dokonca aj určitá alergia vočivede. Veda môže byť vynikajúcim sluhom,ale aj nebezpečným pánom, čo možno užpozorovať aj v oblasti informačných technológií.Od hekerov, rôznych kriminálnychprípadov cez štátne zneužívanie, štátnušpionáž až po manipulovanie a ovládanieľudí a spoločnosti, odbúravanie akéhokoľveksúkromia. Zneužívanie informačnýchtechnológií môže viesť k deštrukcii slobodyjednotlivca, všetko – každý mail, každýtelefonát – sa už dá kontrolovať a za istejkonštelácie aj zneužiť. Zabrániť tomu je ajveľkou výzvou pre vedu.Veda má obrovské výzvy aj voči prehlbujúcejsa priepasti medzi zväčšujúcim sabohatstvom a rozširujúcou sa biedou a vočiochrane prírodného prostredia. V starostlivostio zdravie rozhodujúca časť výdavkovna výskum a výrobu liekov sa zameriavana čoraz menšiu bohatú časť ľudstva,pričom obrovská väčšina ľudí s oveľaväčším počtom chorôb zostáva na pokrajipozornosti.Mimoriadne závažnou výzvou pre veduje naliehavá potreba prekonávať vážnedeformácie v štruktúre ľudských hodnôtv podobe extrémneho individualizmua egoizmu zdôvodňovaného sploštenouinterpretáciou diela Adama Smitha Bohatstvonárodov... a jeho neviditeľnej rukytrhu a úplnou ignoranciou jeho diela Teóriamravných citov, v ktorej ukazuje spoločenskúa mravnú stránku správania sa jednotlivcas jeho pocitom zodpovednosti zaspoločnosť.■Júl–August 200733

Ministerstvo školstva SRZAČALO SA KREDITOVÝMSYSTÉMOM PREVYSOKOŠKOLÁKOVAby boli podmienky pre všetkých rovnaké, spoločný európsky trh a voľný pohybpracovnej sily v celej Európe si vyžaduje podobnú prípravu. Nech už svoju zručnosťa vzdelanie získa človek v ktorejkoľvek krajine EÚ, jeho certifikát a úroveň by ho malioprávňovať získať prácu za rovnakú plácu zasa v ktorejkoľvek inej členskej krajine.Budúcnosť tohto systému rieši Európsky program celoživotného vzdelávania.Približuje ho riaditeľ Odboru celoživotného vzdelávania MŠ SR Boris Sloboda.Takmer prvým z projektov európskehovzdelávania bol program Sokrates.Predovšetkým išlo o možnosť pre vysokoškolákovvyužiť štipendijné stáže na 1-2semestre na vysokých školách a univerzitáchv celej EÚ. Stalo sa už dobrou praxou,že študent v EÚ prežije aspoň jedensemester na zahraničnej vysokej škole.Program Sokrates fungoval do roku 2006,v novom finančnom programovom obdobíEÚ od roku 2007 sa začal Program preceloživotné vzdelávanie. Tento programzahŕňa aj projekt Erasmus. V rámci celéhorozpočtu EÚ venuje tomuto programunajviac financií – ide o 40 % zo všetkého,pre Slovensko na tento rok Európska komisiavyčlenila približne 4 milióny eur. Nailustráciu, vlani grant z programu Sokratesvyužilo 1 400 slovenských vysokoškolákov.Riaditeľ Boris Sloboda dodáva, žesnahou Slovenska je, aby čo najviac našichvysokoškolských študentov využilo možnosťaspoň jeden semester študovať v zahraničí.Samozrejme, existujú aj iné možnosti,ale toto je jedna z najvhodnejších,najpopulárnejších a najvyužívanejších (tieďalšie sú napríklad národné štipendiá alebosúkromná báza.) Výhodou uzavretéhoprogramu Sokrates a prebiehajúcehoErasmus je aj to, že sa dotýkajú všetkýchštudentov, ktorí sú poslucháčmi všetkýchfakúlt slovenských vysokých škôl. Každý,kto má záujem, sa môže prihlásiť a overiťsi svoje schopnosti s kolegami v inej krajine,získať nové poznatky...Aké možnosti majú tí, ktorí už ukončilištúdium na vysokej škole a chceli by si horozšíriť ešte aj v zahraničí? V takýchto prípadochsú možnosti obmedzenejšie, konštatujeB. Sloboda, avšak sú tu. Štúdiumv zahraničí pre absolventov a ľudí z praxesa viac-menej rieši bilaterálnymi štipendiami.Ich vzdelávanie sa orientuje do individuálnychaktivít.Foto: M. NemecAké výhody majú vysokoškoláci, ktorí sarozhodnú aspoň jeden semester vyštudovaťna škole, trebárs v Dánsku, vo Francúzsku,v Nemecku či Veľkej Británii? Riaditeľ odborutvrdí, že zatiaľ to boli skôr nevýhody,ale časom sa situácia mení k lepšiemu. Napríkladich materské školy neuznali všetkyskúšky, ktoré študenti zložili v zahraničí.Chyba býva často v zmluvách našich fakúlts partnermi v zahraničí, ale v princípe bymali byť uzatvorené tak, že všetky skúškyby mali byť uznané. Ide o kredity, to bol jedenzo spúšťacích mechanizmov európskehokreditového systému – teda európskysystém prenosu kreditov. Tento systém mázvýšiť a zabezpečiť mobilitu. Skúška hodnotenákreditom sa jednoduchšie uznáva,jej výška by mala platiť definitívne, beztoho, aby ju musel človek opakovať na Slovensku.Dnes by už, podľa slov B. Slobodu,nemalo dochádzať k takým nedorozumeniam,lebo študijné programy si pre študentovjednotlivé fakulty presne vykonzultujú,študenti majú už vopred jasné, aké predmety,aké skúšky si môžu zapísať do programu,ktorý študujú na Slovensku... Jednoznačneza neporovnateľnú výhodu s najväčšou pridanouhodnotou možno považovať získanéskúsenosti – vidieť, porovnať, kontaktyso zahraničnými kolegami, používanie cudziehojazyka v praxi, a teda jeho zlepšenie.Ale aj spoznanie svojho odboru, vlastnéhoštudijného programu v inom svetle.Teda, ako ho vyučujú v Nemecku, ako houčia vo Francúzsku, lebo jednotlivé študijnéprogramy, metodológie sú všade vystavanétrocha odlišne. I keď sa tieto skúsenosti nedajúexaktne zmerať, prax naznačuje, žeabsolventi vysokých škôl so zahraničnýmiskúsenosťami sú flexibilnejší, ľahšie sa zamestnajú– jednoducho povedané – na trhupráce sú veľmi úspešní.Vzdelávanie a výchova je predsa len viac--menej národným fenoménom... Európskalegislatíva má niekoľko úrovní záväzností.Školstvo nespadá pod spoločné európskepolitiky, ako je to napríklad v poľnohospodárstve,teda nepotrebuje „bruselské“smernice alebo usmernenia. Jediným záväznýmrozhodnutím v školskej oblasti jepráve zavedenie programu celoživotnéhovzdelávania. Tu sa rozdeľujú aj spomínanépeniaze z európskeho rozpočtu. Školskéa vzdelávacie systémy a politiky sú hlbokozakorenené v kultúrnej tradícii, administratívejednotlivých členov, takže EÚ môžeponúkať ďalšie riešenia iba vo forme odporúčaní,uznesení alebo záverov. Riaditeľodboru celoživotného vzdelávania MŠhovorí, že tradičné vzdelávacie systémysú v rámci EÚ dosť ťažko reformovateľné.Prakticky však napriek všetkým autonomistickýmpostojom a snahám jednotlivýchčlenských štátov vzniká potreba zosúlaďovaťaj tento priestor. Prvým krokombol už spomínaný európsky prenos kreditov,ktorý riaditeľ považuje za učebnicovýpríklad toho, ako je pri určitom stupni integráciekvôli mobilite potrebné zosúlaďovanieniektorých nástrojov systému. Voľnýpohyb pracovnej sily založený na rôznychtypoch kvalifikácií, diplomov, vysvedčenío vzdelaní, si na spoločnom európskomtrhu vyžaduje zásah do istého vyrovnávaniaštandardov úrovne kvalifikácie. Nejdeo zasahovanie do systémov prípravy žiakov,študentov a celého školského a odbornéhoprostredia jednotlivých štátov, alev nevyhnutnej miere o zosúladenie výstupovvzdelávacích systémov tak, aby bolivysvedčenia porovnateľné. Po systéme prenosukreditov pre vysokoškolské vzdelávaniesa v komisii pripravuje európsky rámeckvalifikácií, ktorý by mal zabezpečiť transparentnosťkvalifikácie. Zároveň s tým sazačínajú ďalšie konzultácie ku kreditovémusystému v odbornom vzdelávaní, niečopodobné ako vo vysokoškolskom.Ďalším spôsobom, ktorý považuje BorisSloboda za významný pre vzdelávacie systémyEurópskej únie, je pravidelné porovnávanie,tzv. benchmarks, úrovne vzdelávaniav jednotlivých krajinách. V niektorých„benchmarkoch“ má Slovensko veľmidobré výsledky, inde zaostáva. Je to tak vovšetkých krajinách, čo je vlastne impulzpre národné vzdelávacie systémy, aby sazlepšili v tých oblastiach, kde majú výsledkyv porovnaní s ostatnými horšie. Ideo nenásilnú formu posúvania jednotlivýcheurópskych systémov k spoločnému. ■Želmíra Chrenková34 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Športom proti drogámPONÚKNIME MLADÝMPOZITÍVNU ALTERNATÍVUO pôvodnom slovenskom projekte s názvom Sila osobnosti (alebo ako neprehrať sámso sebou) občianskeho združenia Športom proti drogám, ktoré v súčasnosti patrí medzinajvýznamnejšie mimovládne organizácie pracujúce v oblasti primárnej prevenciedrogových závislostí na Slovensku, sa naša redaktorka Beata Vrzgulová pozhováralas jeho autorom RNDr. Jaroslavom Malchárkom. Autor je členom expertnej Komisie prekomunikačné stratégie v oblasti boja proti drogám pri Generálnom sekretariáte výboruministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky.■ Téma zvládania záťažových situácií v súvislostis drogovou prevenciou nebola takoutoformou na Slovensku ešte spracovaná. Akovznikla myšlienka realizovať projekt Silaosobnosti?Moderné svetové trendy v oblasti prevenciezávislostí sú charakteristické najmä ponukoupozitívnej alternatívy v živote. Vychádzalisme z predpokladu, že predchádzaniea úspešné zvládanie záťažových situácií jejedným z významných predpokladov schopnostimladého človeka povedať droge nie. Situácie,keď sa nedarí, sú u nich často dôvodomodchodu od športu, prípadne od inýchkoníčkov. Stáva sa, že mladí ľudia následnehľadajú alternatívu v drogách. Snažili smesa im zrozumiteľnou formou povedať, že neúspechya prehry sú prirodzenou súčasťou života,netreba sa vzdávať, treba zabojovať. Pritomnezáleží až tak na tom či to vyjde, či svojevysnívané ciele dosiahnu, ale dôležité je toskúsiť a mať pocit, že pre to urobili všetko.Foto: archív■ Aká je cieľová skupina projektu, ktorý tvoriafilm a odborná publikácia?Prvá časť projektu, výchovnovzdelávacídokumentárny film Sila osobnosti, je určenýpriamo mladému divákovi od 12 do 17 rokov.V skutočnom príbehu tu mladému hokejistoviAdamovi radia športové idoly, akoprekonať obdobie, keď sa mu nedarí. Adamuvažuje o skončení kariéry, ktorá sa ešte aninezačala. Filmový Adam, syn známeho hokejistu,má dnes 18 rokov, úspešne kráča zasvojimi cieľmi podľa vzoru svojho idolu PetraBondru. Aj vďaka účinkovaniu v projekte neskončils hokejom. Na posledných MS v hokeji18-ročných vo fínskom Tampere bol vyhlásenýza najlepšieho európskeho hráča.Druhá časť projektu, odborná publikáciaSila osobnosti (alebo ako neprehrať sám sosebou) je určená priamo do rúk pedagógov,trénerov, psychológov, aj rodičov, ako pomôckapri formovaní pozitívnych životnýchpostojov mladých ľudí s dôrazom na motiváciu.Projekt sa k cieľovej skupine na uvedenýchnosičoch dostáva bezplatne, cielenoudistribúciou do organizácií pracujúcichs mládežou.■ Už prvé ohlasy odbornej verejnosti ukázali,že projekt v praxi plní poslanie. Film Silaosobnosti je nesmierne dynamický, oslovujúci,vyvolávajúci emócie, obdiv, občas ajúsmev či slzy...Prehry a úspechy sú aj o emóciách. Myslímsi, že bez ich primeranej dávky by filmneoslovil mladého diváka. Citlivá kombináciapocitov, faktografie a umeleckého spracovaniaje výsledkom tímovej práce renomovanýchslovenských odborníkov na problematikuzáťažových situácií, drog, športovúpsychológiu a medicínu (doc. PhDr. MáriaBratská, CSc., PhDr. Tomáš Gurský, PhDr. IngridHupková, PhD., MUDr. Pavol Malovič)a režiséra Braňa Mišíka. Veľký záujem odborníkovo projekt v praxi dokazuje, že vyšetrojročná príprava stála za to. Film bol ocenenýCenou prezidenta medzinárodného filmovéhofestivalu Ekotopfilm. O anglickú verziupôvodného slovenského projektu už prejavilozáujem aj rakúske ministerstvo školstva,české a poľské vzdelávacie inštitúcie, s úspechomsa premietal na viacerých strednýchškolách v USA.■ Oslovili ste veľký počet významných slovenskýchaj svetových športových osobností.Film, ale aj knižka sú popretkávané ich autentickýmivyznaniami na tému prehra.Účasť osobností v takomto projekte je citlivátéma, je to ako kráčanie po tenkom ľade.Mienkotvorní ľudia vedia najmä cez médiáovplyvniť mladú generáciu oboma smermi.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPreto výber osobností do projektu Sila osobnostibol jednou z najvýznamnejších etáptvorby. Usilovali sme sa vybrať také, ktorésú v profesionálnom aj osobnom živote naozajstnýmivzormi. Mnohí v projekte prvýraz otvorene verejne hovorili aj o vlastnýchprehrách, ale aj o receptoch, ako a prečo ichprekonať. Som presvedčený, že na Slovenskumáme dostatok pozitívnych vzorov, čo majúčo povedať mladým, len im treba dať viacmožností zviditeľniť sa.Jedinečnosť a výpovedná hodnota projektuje posilnená autentickými vyznaniami vyše30 osobností slovenského a svetového športu:Jan Železný (oštep), Martina Moravcová(plávanie), Michal Martikán, bratia Hochschornerovci(vodný slalom), Daniela Hantuchová,Dominik Hrbatý, Marat Safin (tenis),Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Peter Šťastný,Jaromír Jágr, Marián Hossa, Marián Gáborík,Pavol Demitra (hokej) a mnohí ďalší...Význam projektu podčiarkla skutočnosť,že nad ním prevzal záštitu podpredseda vládySR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšiny DušanČaplovič.■ Na spoluprácu s ktorými osobnosťami mátenajsilnejšie spomienky?Aj napriek tomu, že si bez výnimky vážimvšetkých, ktorí sa v projekte objavili, nezabudnuteľnýmzážitkom a inšpiráciou bolapre mňa (a je dodnes) spolupráca s charizmatickoucyklistickou legendou – Antonom Tkáčom,krstným otcom projektu. Treba len veriť,že dnes v čase postupnej devalvácie pojmu„osobnosť“, takýchto skutočných osobností,ako pozitívnych vzorov bude mať pre mladúgeneráciu Slovensko stále dostatok. ■Anton Tkáč, predseda Slovenskej asociácie olympionikov, trojnásobnýmajster sveta a olympijský víťaz (OH Montreal 1976) v dráhovej cyklistike,najlepší slovenský cyklista 20. storočia: „Cesta k víťazstvu vedie cezprehry. Nikomu sa nevyhýbajú obdobia, keď sa nedarí. Slabých zlomia, tísilnejší vzídu z krízy zocelení. Spravidla chýba tá správna motivácia a vôľavydržať, nevzdať sa. Autorom projektu Sila osobnosti sa podarilo získaťskutočne exkluzívne posolstvá mnohých súčasných osobností slovenskéhoa svetového športu. Viacerých poznám osobne. Sú to ľudia, ktorí majú najlepšiepredpoklady stať sa pozitívnymi vzormi pre mladú generáciu nielenv športe, ale aj v osobnom a rodinnom živote. Aj oni sú dôkazom toho, ženiekedy naozaj stačí tak málo: Neprehrať sám so sebou.“Júl–August 200735

Odborový zväz pracovníkovškolstva a vedy na SlovenskuINVESTÍCIA DO ĽUDSKÝCHZDROJOV SA OPLATÍS predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV)na Slovensku a viceprezidentom Konfederácie odborových zväzov SRIng. Jánom Gašperanom sa zhováral náš spolupracovník Ladislav Skrak.■ Výrazným úspechom odborov v nedávnomobdobí sa stalo určenie východísk a v konečnomdôsledku aj prijatie požiadaviek a záujmovodborov pri schvaľovaní novely Zákonníkapráce. Mohli by ste zhodnotiť význam a závažnosťzmien?Zmeny v spoločnosti, ktoré priniesol Slovenskuvstup do EÚ, slušný hospodárskyrast a rozvoj ekonomiky si vyžadujú aj zmenyv pracovnoprávnych vzťahoch. KOZ SRa OZ PŠaV na Slovensku dlhodobo preferujúvyvážený vzťah medzi zamestnávateľmia zamestnancami. Práve zmenou Zákonníkapráce sme sa snažili dosiahnuť, aby zamestnanecbol pre rozvoj firiem, podnikov, škôl,vedeckých inštitúcií, nemocníc a podobne,rozhodujúcou hybnou silou a zároveň dosiaholpri výkone svojej práce lepšie pracovnépodmienky, istotu, lepšie mzdové a platovéohodnotenie a väčšiu sebadôveru. Sme presvedčenía skúsenosti z vyspelých krajín topotvrdzujú, že spokojný zamestnanec, ktorýmá možnosť ďalšieho rozvoja, vzdelávaniaa perspektívu, je pre zamestnávateľa tounajlepšou investíciou. Presnejším definovanímzávislej práce, zabránením reťazeniapracovných pomerov, definovaním minimálnychmzdových taríf, posilnením participáciezamestnancov na riadení podnikov,či prísnejšími podmienkami nad ochranoubezpečnosti a zdravia pri práci a pod., novelizovanýZákonník práce vytvoril lepšiepredpoklady pre prácu zamestnancov. Jepravdou, že zamestnávateľom zvýši náklady,ale tí po čase zistia, že investícia do ľudskýchzdrojov sa oplatí a prináša úspechyvšetkým zainteresovaným.■ Na stránkach nášho časopisu sme priebežneinformovali o tých riešeniach, ktoré garantovalimechanizmus nevyhnutného rastumiezd pracovníkov školstva. Aké kritériápovažujete za potrebné uplatňovať dnes, abybolo možné hovoriť o úrovni zodpovedajúcejdynamickému vývinu Slovenska? Aký je stavsúčasných rokovaní, resp. pripravované riešenia?Ešte stále, aj po 17 rokoch zmien Slovenskoako celok nepochopilo, že len rozvojvzdelávania, výchovy, vedy a výskumumôže zabezpečiť trvalýhospodársky rast,konkurencieschopnosťekonomiky, a týmaj trvalé zvyšovanieživotnej úrovne. Dovzdelávania a výskumu ešte stáleinvestujeme veľmi málo finančnýchprostriedkov, čo sa odráža naklesajúcej kvalite výchovno-vzdelávaciehoprocesu. Zmeny a reformy, mám samozrejmena mysli tie úspešné, dajú sa robiť lens kvalitným ľudským kapitálom. A tu je,podľa môjho názoru, hlavný problém slovenskéhoškolstva. Podporujeme preto obsahovúreformu, ako aj kariérny systém, abyruka v ruke vzdelávanie a kvalitatívny rastpedagogických, vedeckých, výskumnýcha ostatných zamestnancov napojených napríslušné a dôstojné odmeňovanie prinieslicelkový kvalitatívny rast školstva. Očakávame,že avizovaná nová legislatíva, ktorá máplatiť od 1. 1. 2009, prinesie v tomto smerenaozaj radikálnejší obrat. Náš Zväz je pripravenýsvojimi pripomienkami a návrhmia formou kvalitnej diskusie celému procesunapomôcť.Foto: archív■ Vašou doménou je tiež oblasť vedy na Slovensku.Sú známe tie strategické východiskáa opatrenia, ktoré by mali vytvoriť žičlivejšiepredpoklady formovania vedomostnej ekonomiky,a najmä spoločnosti. Čo považujeteza vhodné formulovať z hľadiska záujmuodborov, ale aj v záujme vývinu slovenskejvedy v kontakte so svetom? Aké generálne,prípadne akčné plány a riešenia pripravujetes príslušnými subjektmi na úrovni podpredseduvlády SR, resp. na úrovni SAV a rezortov?V oblasti vedy na Slovensku môžeme definovaťtri základné problémy. Financovanievedy je doslova katastrofálne. Veď 0,4%z HDP na slovenskú vedu vrátane SAV a vysokoškolskejvedy je doslova mizerné. Výchovamladých vedcov doktorandov je žalostná.Na porovnanie, vo vyspelých európskychkrajinách, napr. vo Švédsku, Fínsku čiŠvajčiarsku pripadá na jeden milión obyvateľov350 až 380 mladých vedcov. Na Slovenskuna rovnaký počet obyvateľov je to všakiba 83 mladých doktorandov. Aj v počte výskumníkovSlovensko výrazne zaostáva. Vosvete, ako napríklad v USA, Japonsku a pod.pripadá na tisíc pracovníkov od 9 do 16 výskumníkov.Na Slovensku sú to však iba približne4 výskumníci.Tretím problémom je prepúšťanievedeckovýskumných pracovníkov.Veď generálne povedať, že prepustíme20 % zamestnancov v štátneja verejnej správe, včítane odborníkova vedcov, a to len aby sme šetrilifinančné prostriedky, je nezmysel.Ušetríme pár miliónov korún zoštátneho rozpočtu, táto úspora všakv budúcnosti prinesie štátu, slovenským firmám,podnikom, a tým aj všetkým občanomstraty, ktoré sa finančne ani vyčísliť nedajú.Preto tlačíme na vládu SR, aby toto nezmyselnéuznesenie prehodnotila, a naopak abyradikálne podporila vedu a výskum na Slovenskuako celok.■ Ako viceprezident KOZ máte na starosti ajcelú sféru spoločenských a kultúrnych aktivít.Ako ste spokojní s istým oživením národnýchdemokratických tradícií, resp. ako zaznamenávatetie ďalšie úspechy – boom folklórnychfestivalov, rozvíjanie „kultúrotvornej podstaty“cestovného ruchu atď.?Táto otázka je pre mňa veľmi citlivá ajvzhľadom na to, že mojím rodiskom je dedinkana Horehroní, kde kultúra má dodneszelenú. Ku kultúre a hlavne ľudovej mámosobitne blízky vzťah, a preto mi až srdceplesá, keď mám aj počas tohto leta možnosťzaznamenať množstvo kultúrnych a spoločenskýchpodujatí po celom Slovensku. Aksa chce malé Slovensko vo svete presadiť,môže sa to podariť predovšetkým cez ľudskézdroje, šikovnosť a um našich ľudí, kultúrua pod. Nevýrobné odborové zväzy, pre ktorésom viceprezidentom, pracujú aj v tejto oblastiveľmi ústretovo, konštruktívne a tvorivo.Naša práca sa tu prenáša do regiónov,lebo rozvoj kultúry závisí predovšetkým odvytvárania podmienok v mestách, obciacha regiónoch. V tomto smere preto naše úsiliesmeruje okrem ústredných orgánov štátnejsprávy aj na ZMOS, mestá, obce a vyššieúzemné celky. V krvi slovenského národa jefenomén spevu, tanca, ľudových remesiela tradícií taký hlboký, že o jeho budúcnosť,napriek každodenným problémom, vôbecnemám obavy. Je dôležité, že opraty v tomtosmere berú do rúk vzdelaní ľudia, ktorí,spolu so zanietením bežných občanov,v tom vytvárajú nádhernú národnú kulisu.Nevieme sa všake predať, a tak práve týmtosmerom chceme zamerať našu prácu v záujmekvality a regenerácie rozvoja cestovnéhoruchu na Slovensku.■36 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo kultúry SRIDE NÁM O NÁRODNÉ,KULTÚRNE HODNOTYNa poste štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR zodpovedá Ivan Sečík za oblasťmédií a audiovízie. A ako povedal našej spolupracovníčke Marcele Košťálovej, „právetu si vláda vytýčila vo svojom programovom vyhlásení veľmi ambiciózny program, naktorého základe treba prijať čo najskôr viacero dôležitých zákonov a systémových opatrení.Iba tak totiž môže vzniknúť zdravý systém médií rovnako z hľadiska obsahoveja názorovej plurality, ako aj pevných ekonomických základov“.■ Kde vidíte najväčšie problémy?Celé mediálne prostredie zápasí s problémami,azda najviac v oblasti verejnoprávnychmédií. Systém ich ekonomickéhoa legislatívneho regulovania sa totiždo značnej miery vyčerpal. Vláda im sícev ostatných rokoch pravidelne „zafinancovala“straty, ale tým sa napriek všetkýmreformám a radikálnym úsporným opatreniamv Slovenskej televízii (STV) a Slovenskomrozhlase (SRo), podstata problémunevyriešila. Navyše, my na ministerstveskutočne chceme obe médiá podporovaťaj ako nositeľov, šíriteľov a tvorcov národnýchkultúrnych hodnôt. Práve pre podporua rozvoj pôvodnej tvorby sa vo verejnoprávnychmédiách za posledné roky urobiloiba minimum, za čo ich vedenia oprávnenekritizovali aj tvorcovia, aj ich divácia poslucháči.■ Ako teda chcete postupovať?Posilnením ekonomickej základneoboch týchto médií a vytvorením takého legislatívnehorámca, aby mohli skutočne plniťposlanie ako nezávislé subjekty. V májit. r. sme predložili do vlády materiál, ktorýkritickým pohľadom analyzoval vývojSTV a SRo a načrtol zameranie a postuprevitalizácie. Aby sa teda mohli samostatneprogramovo a technologicky rozvíjať ajv kontexte prechodu na digitalizáciu vysielania,ktorá musí na Slovensku ako členskejkrajine EÚ prebehnúť najneskôr do roku2012. Ukázalo sa totiž, že racionalizačnéopatrenia v STV a SRo už dosiahli svoj limita ďalej žiadať, aby sa v nich iba šetrilo – bezzásadnejších systémových riešení – znamenáohrozovať zmysel existencie a podstatufungovania oboch inštitúcií. Nezabúdajme,že ekonomiku STV a SRo významne zaťažujúaj nefunkčné budovy, ktoré sú na súčasnépodmienky predimenzované a ich rekonštrukciaby bola veľmi nákladná.Foto: M. Nemec■ Je pravda, že chcete pre STV aj SRo postaviťjednu spoločnú novú budovu?Áno. Uskutočňujú sa analýzy rôznychvariantov ďalšieho rozvoja infraštruktúryverejnoprávnych vysielateľov, tento návrhsa však už teraz ukazuje ako najperspektívnejší.„Staré“ budovy ponúknemedo verejnej súťaže a ako protihodnotu budemežiadať vybudovanie jedného sídlapre potreby STV aj SRo. Niekde v pozadíuvažujeme aj o TASR, ktorú chceme tiežtransformovať na verejnoprávnu inštitúciua utvoriť tak podmienky na riešeniejej dlhodobých finančných a organizačnýchproblémov. Ako iste viete, do úvahypripadajú pozemky v blízkosti novej budovySND. Prvé úvahy a prepočty ukazujú,že za istých okolností by sa nový „mediálnydom“ dal postaviť relatívne rýchloa za zdroje momentálne umŕtvené v starýchbudovách. Samozrejme, ide o smelýprojekt, ale doterajšie pokusy zatiaľ nič zásadnénepriniesli. Keďže s naším návrhompredbežne súhlasia aj manažmenty obochmédií, s ktorými ho neustále konzultujeme,verím, že napokon bude úspešný.■ Na celkové finančné ozdravenie STV a SRoto však zrejme nebude stačiť...Súhlasím a preto chceme predovšetkýmčo najskôr predložiť do vlády a následnedo parlamentu nový zákon o koncesionárskychpoplatkoch (zákon o poplatkoch zaslužby verejnosti poskytované STV a SRo),o ktorom sa hovorí už niekoľko rokov. Trebasi totiž uvedomiť, že disciplína poplatníkovskutočne veľmi klesá. Dnes platílen okolo dvoch tretín z nich, čo predstavujeročne stratu 400 až 600 miliónov korún.Takáto suma by umožnila STV aj SRoexistovať bez dlhov – hoci bez plánovaniaväčších investičných a iných nákladov. Alekeďže navyše stojíme na prahu digitálnehovysielania a súčasne chceme, aby obemédiá vytvárali skutočné kultúrne hodnoty,musíme popri efektívnejšom výberepoplatkov nájsť ešte ďalšie zdroje financií.Vidíme ich v mechanizme zmluvy medzištátom a verejnoprávnymi médiami, pričomčerpáme zo skúseností viacerých západoeurópskychštátov, kde sa táto cestauž osvedčila. V podstate ide o účelové využitiepríjmov z poplatkov, ale aj dotáciíz rozpočtových zdrojov na plnenie úlohverejnej služby. Nepôjde teda už o balíkyfinančných prostriedkov, ktoré sem štátkaždý rok „nalieval“ spravidla na krytievytvorených hospodárskych strát. Predstavujemesi to tak, že by sa veľmi presne, povedzmena obdobie piatich rokov, rozpísalizákladné úlohy verejnej služby STV, resp.SRo, ktoré sa konkretizujú v ročných vecnýcha finančných plánoch v podobe štátnejobjednávky. Návrh zmluvy predložímedo budúceho leta. Samozrejme, že s týmbudú súvisieť aj viaceré zmeny a úpravy legislatívy,najmä smerom k posilneniu kontrolnýchnástrojov pri využití finančnýchzdrojov na plnenie programových a ďalšíchstrategických rozvojových úloh verejnoprávnychvysielateľov.■ Keďže aktuálny tlačový zákon platí už odroku 1966, je iste len potešiteľné, že jehonová súčasná podoba sa konečne dostáva dozáverečnej fázy. Kde možno čakať najväčšiezmeny?Predovšetkým, chcem oceniť veľmi dobrúspoluprácu so Slovenským syndikátomnovinárov a so zástupcami vydavateľov,ktorí si svorne uvedomujú nevyhnutnosťprijatia nového zákona. Dnes je text zákonnejpredlohy vystavený na širšie posúdeniea hoci okolo neho iste vznikne polemika,ide o poctivý pokus vytvoriť právnyrámec, ktorý bude vyváženejší a spravodlivejšíaj k vydavateľom a novinárom, ajk občanom a inštitúciám. A zároveň budeklásť aj oveľa vyššie nároky na profesionalitunovinárskej činnosti. Lebo, či si to pripustíme,alebo nie, aj vzhľadom na nedostatokdemokratickej tradície a kultúry sau nás médiá stali veľmi silným politickýmfenoménom, neraz prekračujúcim rámecsvojho spoločenského poslania a zásad novinárskejetiky. Chceme zabezpečiť, aby ajbežný občan, ktorý sa cíti dotknutý obsahomtlače, mal možnosť dosiahnuť nápravu.Čiže, na jednej strane má nový tlačovýzákon garantovať novinárom slobodnývýkon ich profesie, ale zároveň musí občanpopri tradičnom inštitúte práva na opravudostať možnosť za presne stanovenýchpodmienok uplatniť aj právo na odpoveď.Znovu však nejde o nič výnimočné, právona odpoveď sa aplikuje v tlačovom zákonodarstveviacerých európskych krajín, vrátaneČeskej republiky. Chcem ešte dodať, ževšetky prípadné spory budú riešiť len a lennezávislé súdy, obavy z možnosti neadekvátnychsankčných postihov zo strany štátnychorgánov sú neopodstatnené. ■38 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo kultúry SRV ODLIŠNOSTI KULTÚRSÚ POKLADY ĽUDSTVAV pozícii nominanta SNS tak trocha neštandardná osobnosť. A nielen tým, že sám patrík národnostnej menšine. V rozdielnych kultúrach vidí veľký potenciál, ktorý treba rešpektovať.Štátny tajomník MK SR pre menšinové a regionálne kultúry a člen Správnej rady Ústavupamäti národa PhDr. Augustín Jozef Lang, CSc. Rozprával sa s ním Matej Gašparovič.■ Je tu jeden paradox, Rómsky parlament siza najbližšieho partnera vybral SNS, Ján Slotas nimi podpísal Memorandum o spolupráci,vy ste sa stali štátnym tajomníkom za národnostnémenšiny ako nominant SNS...Ja som nemeckej národnosti a aj napriektomu nikto v SNS nemal žiadne námietkyk mojej nominácii. O nejakom zaslepenomnacionalizme nemôže byť reč.■ Celkom to však nekoreluje s tým, ako sapostoj SNS k menšinám vníma v zahraničí.Ten obraz pomáhajú vytvárať médiá. Z výrokovpredsedu vyberajú slová, ktoré stranukompromitujú. Ľudia nie sú celkom informovaní.Nediskutuje sa napríklad o HeiderovejStrane slobodných v Rakúsku, ktorá bola osemrokov pri moci. Ani Škótsku národnú stranu,ktorá vyhrala voľby, nikto neobviňuje z nacionalizmu.A kto je pri moci na Malte? Maltskánárodná strana. A kto vyhral voľby v neutrálnomŠvajčiarsku? Ako budú v EÚ silnieť tlakyglobalizmu, budú silnieť aj národné akcenty.■ Ak je strana národná, ešte to neznamená,že stavia na správnych základoch alebojej národnostný dvor patrí. Na národnostnejznačke si zakladajú aj KDH či SDKÚ, aj keďto slovo nemajú explicitne v názve. ProblémSNS je inde.Výroky predsedu sú analyzované, častovytŕhané z kontextu, ale aj u demokratickýchzápadných politikov je veľa podobnýchvýrokov. Denne čítam Die Presse, nebol byproblém nájsť aj horšie výroky.■ Je síce pravda, že keď sa Ján Slota idek niečomu vyjadriť, okamžite ho pokryjúvšetky televízie. Avšak túto „popularitu“ sizískal výrokmi, ktoré naozaj vyslovil. „Malýdvor a veľký bič“ na Rómov či praktizovaniesterilizácií sú len jedny z mnohých.Ale Rómskemu parlamentu tieto výrokyvôbec neprekážali, veľmi dobre vedia, že J.Slota má politické zásady, ktoré sú ústretovéaj k ich menšine a má dobré a konštruktívnevzťahy s ich vedením.Foto: M. Gašparovič■ V reálnej politickej situácii im jeho spoluprácavyhovuje a zároveň im neprekážajú podobnévýroky?Určite si to vysvetlili. Im ide o konštruktívneriešenie problémov, ktoré sa v ich etnikunachádzajú. Aj tu o tom niekedy dosť dlhodiskutujeme, Ján Slota ich často tieto otázkypošle prediskutovať so mnou. On naše záveryakceptuje a v rámci koaličných rozhovorovchce, aby sa problém vyriešil. Aby sa vecipohli, je dôležité pre obe strany, nielen pre Rómov,ale aj pre SNS ako koaličného partnera.■ Keď sa SNS po ôsmich rokoch dostala dovlády, okamžite vzniklo niekoľko národnostnýchkonfliktov, ktoré boli dávané do súvislostipráve s ich vstupom do vlády.V histórii politiky je bežná vec, keď chceniekto odstrániť stranu z politického spektra,podobné udalosti nie sú náhodné. Je zaujímavé,že práve vtedy sa začali objavovaťproblémy okolo menšín a mohli byť vyvolanéaj zámerne, to je jedna z alternatív, ktorú nemožnovylúčiť.■ Dnes funguje cez Európsky sociálny fonda program EQUAL množstvo programov, ktorésa snažia integrovať Rómov aj v problematikezamestnanosti. Myslíte, že takéto projektymôžu mať rýchle výsledky?Rýchlo sa to nedokáže. Isté je, že je veľaRómov, ktorí perfektne pracujú, dá sa nanich plne spoľahnúť. Záleží to aj na motivácii.Keď sa zamestnajú a ukáže sa im, že sitak môžu uspokojiť svoje potreby na vyššejúrovni, než sú zvyknutí, tento civilizačnýfaktor môže rýchlo akcelerovať. Škoda, žeu nás nie je taká ponuka práce, že by mališirokú škálu uplatnenia.■ Predpokladá sa, že do konca roka 2010bude len automobilový priemysel potrebovať53 000 ľudí. Na Slovensku už začína chýbaťaj nízko kvalifikovaná pracovná sila. Práve naRómov z osád sa personálni agenti už dneszameriavajú. Rómovia možnosť pracovať dostanú.Môžu sa uchytiť aj takto. Ale bolo by dobrérešpektovať aj ich kolektívny princíp správaniaa prežívania. Ak im niekto ponúkne prácunapríklad v Peugeote, zmechanizovanéčinnosti sa naučia. A ak budú mať možnosťtvoriť partiu, úspech bude ešte väčší.■ Majú teda personálni agenti rešpektovaťich komunitný štýl života?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNesmú stratiť kontakt so svojím podhubím,pri ich mentalite je to prirodzené. Ideo to, aby ich podnikatelia akceptovali, alemnohí to nerobia.■ Teraz však prichádza čas, keď budú musieťuvažovať aj nad touto možnosťou získaniapracovnej sily. Ak sa ich však nepodarízamestnať, vytesnia ich Rumuni, Bulhari čiUkrajinci. Nad tým už personalisti uvažujú.Ak by sa vytvorila veľká skupina, ktorúvezmú a budú ich zaúčať prevádzke, akoto robia v U.S. Steel, bude to fungovať. Takto môže byť aj v prípade automobiliek. Občianskezdruženia, ktoré berú peniaze naRómov, by sa však mali postarať, aby dopráce nenastupovali roztrhaní a špinaví.Povedať im, že tam potrebujú ľudí, a vysvetliť,ako to bude fungovať. Tieto združeniaby ich istý čas usmerňovali, pomáhaliim a socializovali ich, a postupne sa odpútavali.■ Ak by Rómovia nedostávali štedré sociálnedávky, boli by motivovaní viac?Prispôsobujú svoje správanie dávkam.Centrá by mali modifikovať toto správanieaj vo vzťahu k práci a pripraviť ich na to.Poviem vám jeden príbeh, ktorého som bolsvedkom. Mladé dievča čaká pred poštoumamu, má trinásť a sníva o tom, že budemať prvé dieťa a prvé dávky, aby si mohlakúpiť z automatu kapučíno ako jej mama.To je jej sen. Dávky – nie práca. Mnohínepoznajú iné pozitívne stimuly k vzťahuk peniazom. Z rodičov negenetickým generačnýmprenosom získavajú istú štruktúruhodnôt a inú nepoznajú.■ Pri práci s minoritou treba zároveň pracovaťaj s majoritou.Neznášanlivosť tu je, ale myslím, že skôrparciálna. Ľudia by mali odtabuizovať rasovédebaty o rozdielnosti a rozprávať o tom,ako tento fenomén funguje. Ide o teóriurás – nie rasizmus, ten je proti tejto teórii.Uvedomiť si rozdielnosti, rešpektovať icha budovať na pozitívnych vlastnostiach.V odlišnosti kultúr sú poklady ľudstva. Akspolupracujú, vyťažia z toho maximum preľudský pokrok. Je však chyba, ak je národchápaný ako netolerantný len preto, že nerešpektujevšetko. Je otázka, či sa my mámeprispôsobiť im, alebo aby sa oni integrovali?A tu narážame na problém, keď multi--kulti nemusí byť v prospech národa. ■Júl–August 200739

Národná rada SRKULTÚRA NAĎALEJFINANČNE CHRADNES predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiáRNDr. Pavlom Minárikom, nominantom Kresťanskodemokratického hnutia, sarozprával publicista František Meliš.■ Na rokovaní výboru, ktorý vediete ako členopozičnej strany, sa veľmi často názorovo iskrí.Je to o princípoch, alebo iba také straníckeprekáranie sa?Ide o veľmi vážne veci. Na ostatných rokovaniachvýboru sa búrlivo diskutuje o postaveníverejnoprávnych médií, predovšetkýmSlovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.Ide o mimoriadne dôležitý princíp ich nezávislosti.Rokovania výboru sú aj o kultúreposlancov. Na jednej strane je to o tom, ževýbor je zložený z jedenástich ľudí, koalíciav ňom má číselnú prevahu, a aj tá diskusiaje oveľa voľnejšia ako na rokovaní pléna národnejrady. Na druhej strane však ani tentofakt nikomu nedáva právo diskusiu zneužívaťa robiť si čo chce. Na zachovanie poriadkumá však predsedajúci iba obmedzenémožnosti, pretože, ak sa nechce tvrdo držaťzákona o rokovacom poriadku a chce byť trochaľudský, potom musia byť všetci účastnícidiskusie sebadisciplinovaní.■ Obviňujete koalíciu, že chce spolitizovať verejnoprávnemédiá. V čom vidíte túto snahu?Ak zo zákona donútime obyvateľov Slovenskaprostredníctvom inštitútu koncesionárskychpoplatkov prispievať na chod verejnoprávnychmédií, musíme zabezpečiť,aby boli objektívne a nezávislé. Nezávislosťznamená, že nebudú politicky zneužívaťsvoje postavenie. Primárne to môžu robiť tí,čo politicky držia tieto inštitúcie. Len čo sav Slovenskej televízii vymenil riaditeľ, tak táakoby prestala existovať. Teraz sa vyvíja veľkýtlak na Slovenský rozhlas, pretože niektopociťuje, že je proti nemu. Ja si to však nemyslím.My sme boli v minulom volebnomobdobí v podstate v rovnakej situácii, keďrozhlasu šéfoval Jaroslav Rezník, lenže ten sapod takýto tlak nikdy nedostal. Je evidentné,že okamžite po zmene vlády prešlo na ministerstvokultúry niekoľko ľudí z bývalého vedeniarozhlasu.■ Riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenskéhorozhlasu volia rady, čo by malo byť objektívnymvýberom. Či sú podľa vás spolitizovanéaj rady?Foto: M. NemecJe pravda, že ich zvolili rady, čo bol aj účelzákonov, ktoré sme pripravili. Presunuli smevoľbu riaditeľa na radu, ktorá získala aj veľkúnezávislosť tým, že tretina jej členov rotujea šesť rokov majú v nej zabezpečené miesto.Dnes sme v situácii, keď sa miesto riaditeľkySlovenského rozhlasu politizuje. Je to ajv protiklade so Slovenskou televíziou, ktorámá rovnaké finančné problémy, ale tam akobyproblém nebol. Zúčastňoval som sa zasadanítelevíznej rady, ale i rozhlasovej, ktoránapriek všetkým nedostatkom je oveľa kompetentnejšiaako televízna.■ Postavili ste sa proti zrušeniu koncesionárskychpoplatkov jednak z dielne SDKÚ-DS,jednak ministerstva kultúry. Prečo?Skôr súhlasím s ministerstvom kultúry,pretože previesť financovanie Slovenskéhorozhlasu a Slovenskej televízie na štátny rozpočetje veľmi zlá cesta, keďže by úplne odbúralanezávislosť riaditeľov, ktorí by každýrok stáli v predklone pred ministrom financiía ministrom kultúry, aby ich dofinancovali.Na návrhu ministra kultúry kritizujem jehosnahu vládnym spôsobom zvyšovať príjmyz reklamy, čo by verejnoprávne médiá tlačilodo súťaže s komerčnými, a tým aj k ich komercializácii,čo nie je ich cieľom. Ak chceme,aby koncesionári platili poplatky, takmusia dostať služby iného typu, ako ich ponúkakomerčná televízia.■ Keďže predsedáte výboru, ktorý má podpatronátom aj médiá, ako hodnotíte postojpredsedu vlády k novinárom?Človek je vždy v pokušení si myslieť, žeje to poľovačka na neho a ak mu to nevyhovuje,že je to proti nemu. Je to prirodzenávlastnosť, je však otázkou, ako sa s týmdokáže vyrovnávať. Plakať nad tým, že médiású proti nám je úplne zbytočné, najmä čosa týka súkromných. V súvislosti s verejnoprávnymije to o tom, že každý, kto má moc,podlieha pokušeniu trocha ju zneužiť vo svojprospech. Je však na nás, aby sme tieto svojechúťky redukovali na prijateľnú mieru.■ V súvislosti s novinármi sa nedá nespýtaťna bradatého komunistického dedka, tlačovýzákon. Od roku 1989 má veľmi ťažký pôrod.Ak sa ho podarí v parlamente presadiť tejtovláde, ktorá to má v programe, tak pánbohochraňuj novinárov.O tlačovom zákone sa hovorí od roku1993. Jeho verzií už bolo niekoľko, ale zatiaľani jedna z nich nebola pre všetkýchprijateľná. Lenže reči o tom, že tlačový zákonje z roku 1960 nie sú správne. Zachovalsa z neho už len nadpis, pretože všetkyjeho paragrafy, ktoré slúžili režimu doroku 1989, už v ňom nie sú. Ten súčasnývšak umožňuje novinárom na Slovenskufungovať. Preto si myslím, že po vyjadreniachsúčasnej vlády by mal radšej zostaťten vypitvaný dedko, než aby sa do nehomali dostať také nápady, ako právo na odpoveďa ďalšie. Tento zákon ešte nie jev paragrafovanej podobe, ak ho budememať k dispozícii, tak sa budem vyjadrovaťaj ku konkrétnym veciam.■ Ministerstvo kultúry má vo svojom legislatívnompláne pomerne dosť právnych noriem,ktoré chce predložiť do parlamentu. Ako hodnotítetúto legislatívnu iniciatívu, keďže vášvýbor bude gestorským týchto zákonov?Nerád by som sa k tomu vyjadroval, pretožeminister si to neželá. Doteraz sa však nestalinijaké zásadné chyby. Oveľa väčší problémvidím vo financovaní kultúry.■ Môžete porovnať vzťah predchádzajúcichvlád Mikuláša Dzurindu a súčasnej ku kultúre?Predchádzajúce vlády síce diétne, alepredsa len permanentne zvyšovali prísunpeňazí do kultúry, ktorá je objektívnepodfinancovaná. Keďže sme v európskompriestore, musíme sa porovnávať s týmikrajinami, ktoré sú v ňom s nami. Dnesmáme pred sebou návrhy rozpočtov, ktorénezachovávajú ani tú poslednú mieru financovaniakultúry z minulého roku, tedatú, ktorú nastavila druhá vláda MikulášaDzurindu. A to vravím aj s tým vedomím,že sa hovorí o dofinancovaní Slovenskéhonárodného divadla a i keď odpočítamešpecifickú položku, aj tak sme pod rozpočtamiz posledného roku predchádzajúcejvlády.■ Už dlho sa hovorí nielen v kultúre o viaczdrojovomfinancovaní, ale nijaké príkladynevidno.Som zástancom toho, aby do tejto oblastiprichádzali veľké peniaze a zastával som ajtoho, aby sa z nich veľká časť decentralizovala,hoci sa toho mnohí obávali. Nie je všaknikde napísané, že vláda by mala byť osvietenejšiaako župani alebo starostovia. Lenže,ak klesajú rozpočty v čase, keď ekonomikarastie osempercentným tempom, tak to sa mizdá byť absolútne neprijateľné.■40 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúra„HEREC ZOMIERA DVAKRÁT.PRVÝKRÁT, KEĎ UŽ NEMÔŽEHRAŤ DIVADLO...,“ HOVORÍMÁRIA KRÁĽOVIČOVÁMarína oslávila jubileum premiérou v novom divadleZ martinského Slovenského komorného divadla prišla do SND začiatkom roka 1948. Ponej ešte posilnilo činohru SND niekoľko význačných hercov z Martina, ktorí sa významnoumierou zaslúžili o umelecké renomé tohto súboru, ale Mária Kráľovičová bolaprvá, ktorá si hneď po nástupe v úlohe Sládkovičovej Maríny doslova podmanila a očariladivákov ako lyrický symbol slovenskej devy. Táto lyrická substancia z nej však vyžarovalaaj v súkromnom živote až natoľko, že pre svojich priateľov a známych sa z MarkyKráľovičovej z Čáru na Záhorí stala Marína Kráľovičová. Na sklonku minulej divadelnejsezóny sme si pripomenuli jej osemdesiatku. O rozhovor ju požiadal Štefan Šugár.■ Pani Marína, určite dobre poznáte Goethehobonmot, že ľudia sa chcú dožiť dlhéhoveku, ale nikto nechce byť starý. Na vás saakosi nevzťahuje, pretože napriek pokročilémuveku ste stále mladá, vitálna, dynamická,prekypujete optimizmom, ste presnetaká, akú vás poznáme odjakživa. Navyše steštíhla, vrtká, čo sa dá vysvetliť iba dvomaspôsobmi: alebo máte železnú vôľu, s ktoroudodržiavate životosprávu, alebo to máte zašifrovanév génoch.Asi mi to sudičky uložili do kolísky, ale akje to tak, musím sa pochváliť, že sama somsa snažila si to uchovať a rozvíjať. To máteako s talentom, ak ho už máte, nesmiete hopremrhať, ale musíte ho rozvíjať. Za veľavšak ďakujem aj tomu, že otec sa musel staraťo päť hladných krkov. Cestou zo školysom sa nikde nezastavovala a ponáhľalasom sa rovno domov – zo Šaštína do Čárovto bolo pekných päť kilometrov – lebo kebysom nebola prišla načas, zostala by som bezobeda. Možno aj vďaka tomu sa vo mne tietučné bunky nikdy neudomácnili.■ Celý príbeh vašej hereckej kariéry – vrkočatéhodievčatka z dediny, ktoré prišlo doveľkého mesta a vďaka svojej húževnatostisa presadilo, mi v niektorých ohľadoch pripomínaLízu Doolitle zo Shawovej hry Pygmalion.Aj ona ako predavačka kvetín pochádzalaz tých nižších spoločenských vrstiev a naceste do spoločnosti jej bránilo používanieargotu londýnskej spodiny. Aj ona muselaprekonať obrovskú prekážku, osvojiť si jazyka spôsoby vyšších kruhov. Vďaka svojmu talentu,ambíciám a húževnatosti a tak trochuaj vďaka profesorovi fonetiky Higginsovi sajej to nakoniec podarilo. Kto bol vaším Higginsom?Miro Procházka?Myslíte Miro? Ja som svojich Higginsov,alebo skôr láskavých plukovníkov Pickeringovspoznala ešte predtým, ako somsa zoznámila s Mirom Procházkom... Keďsom prišla do Martina, bola som priamouveličená, v akej obdivuhodnej spoločnostivynikajúcich vzdelaných ľudí som sa ocitla.Oni mi nastavili priečku, ktorú som užnikdy nechcela podliezť. Na prvom miesteby som menovala Štefana Krčméryho. Vtedysom nevedela, že Krčméry je ťažko chorý,že je ľuďom na posmech, ja som na ňomúplne visela, keď ma vodil po martinskomNárodnom cintoríne, keď mi recitoval, alebokeď ma zasväcoval do slovenských dejína jej literatúry. A tam som stretla Benku,tam som stretla Barča, tam som stretlaľudí, o ktorých som sa učila v šlabikári.No a Martinu, najmä však svojim kolegomv divadle vďačím za to, že som dostalado krvi tú ľubozvučnú melódiu reči a mäkkúvýslovnosť, a nielen v divadle, ale všadev Martine, lebo tam každý furman hovorilpo slovensky mäkšie a melodickejšie,ako hoci profesor fonetiky.■ Keď ste potom prišli do Bratislavy a excelovaliste v Budského inscenácii Marína,spoznali ste aj odvrátenú tvár umeleckéhoúspechu – divadelnú kritiku a cenzúru. Vtedyešte kritika plnila úlohu akéhosi ideologickéhodozoru, a tak Marínu zrezala pod čiernuzem.Viem, kam asi mierite. Zrejme máte namysli tú povestnú divadelnú kritiku, ktoráuž vošla do dejín slovenského divadla.Samozrejme, mám ju odloženú a autor sami už za ňu aj ospravedlnil. Ale to nebolojeho dielo, on bol iba vykonávateľom vôleistých politických síl v pozadí, ktorým sanikto nemohol vzoprieť. Vy viete, v akejdobe sme vtedy žili. Laco Novomeský, vtedajšípovereník vedel, že aj on je bezmocnýa keď inscenáciu stiahli z repertoáru,poslal mi krásnu kyticu ruží s osobnýmodkazom na lístku. Netrvalo dlho a „stiahli“aj jeho. Najskôr z povereníckej funkcie.A nechýbalo veľa a boli by ho odsúdilia popravili.■ To obdobie našťastie netrvalo dlho a poStalinovej smrti v Sovietskom zväze pochovalinielen generalissima, ale aj normatívnuždanovovskú estetiku. Divadelná kritikaprestala popravovať za ideologické úchylkya namiesto ideovej čistoty vyžadovala od divadelníkovtalent a vysoký profesionalizmus.Kto bol vaším profesorom Higginsom v divadelnejkritike?Vždy hovorím, že sme boli slnečná generácia.Bola to tá povojnová generácia.Ale aj divadelná kritika mala svoju veľkú42 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúrageneráciu. V tejto kritike ste sa nedočítaliiba to, čo povedal dramaturg na tlačovejkonferencii, ako je to neraz dnes, ale skutočnérozbory. Navyše tá kritika nebolaanonymná. pretože na interných hodnoteniachdivadla museli kritici svoje tvrdeniaobhájiť pred súborom. Ja som túto kritikuuznávala.■ Nedávno sme sa stretli v Klube novinárovna prezentácii knižky Slava Kalného Novinári,venovanej novinárskym osobnostiam, ktorípo okupácii v roku 1968 upadli do nemilostikonsolidátorov. Zaspomínal som si vtedy,aký úžasný fenomén bol v minulosti tentoklub. A nielen klub novinárov, ale aj klub spisovateľova divadelných umelcov, v ktorýchumelci spolunažívali ako jedna veľká rodina.Tieto kluby boli útočiskom, ktoré VladoMináč presne definoval svojim známymbonmotom: – My si tu pijemea vonku zúri socializmus. Dnes jetento klub obyčajnou reštauráciouJeho genius loci sa vyparil. Ako sina ne spomínate, lebo veď vy stebývali neďaleko Klubu spisovateľova spisovatelia po záverečnej navštevovalispisovatelia váš byt, ktorý sapovažoval za akýsi literárny salón.Literárny salón u Procházkovcov,to bol sen Alexandra Matušku.Ja som to však kategorickyodmietala: Preboha, kto by totu po vás upratoval? namietalasom. Ale s tými klubmi a ich geniomloci máte pravdu: My smesa v nich medzi sebou cítili úplneslobodní, a to bola v tých časochobrovská devíza, a hoci satam spisovatelia medzi sebou ajpoškriepil pre svoje názory a presvoju minulosť, nechodili však naseba žalovať na ústredný výbor.Na mieste činu si dali po papulia o chvíľu boli zasa priatelia.■ Slovenské národné divadlo budovalo svojsúbor podľa vzoru „zlatej kaplnky“ v Prahez najlepších hercov a režisérov. Jeden poľskýdivadelný kritik vtedy napísal, že v činohreSND je toľko osobností, že by z nich mohliv Poľsku založiť štyri dobré divadlá. V činohrevtedy vedľa seba pracovali štyria režiséris vyhraneným režijným rukopisom, čo tiežbolo raritou, Jozef Budský, Karol Zachar, TiborRakovský a Ivan Lichard. Vy ste v tomčase boli herečkou Jozefa Budského. Ako stesa stali „jeho“ herečkou?Budský bol mojím profesorom, ktorémuvďačím za veľa, a predovšetkým za to,že ma presvedčil, že mám talent. To on minastavil životnú smerovku do divadla. Aleboli tu, pravdaže aj iné dôvody. Jozef Budskýbol hľadačom nových možností divadla.U neho aj prehra bola umeleckou udalosťou.Ako profilujúca umelecká osobnosťmi imponoval tým, že keď režíroval,všetko svoje úsilie sústredil iba na pripravovanúinscenáciu. Vtedy pre neho nič inéneexistovalo. Žiadne povinné domáce penzum„pri manželke“ a popritom „milenky“.A to isté žiadal od svojich hercov. Film, televízia,rozhlas, žiadne také. Rehoľa v službáchdivadla. Práve vďaka tejto vysokejnáročnosti dokázal v hercoch odkryť a vyniesťna povrch skryté, zasunuté, iba tušenémožnosti ich talentu. Mnohí mu môžubyť vďační za to, ako umelecky podrástli,aké nové možnosti ich herectva odkryl.Keď ho istý súdruh z ústredného výboruposlal „do penzie“, lebo ho nemohli prijeho inscenáciu Šašovskej komédie zlomiť,málokto ho vtedy navštívil v jeho „vyhnanstve“na chalupe v Dubovej. Zato významnísovietski divadelní pri hosťovaní v Bratislavevždy zaradili do programu návštevuobdivovaného majstra. Viete, herci umierajúdvakrát. Prvýkrát, keď im nedovoliahrať... Hostia zo Sovietskeho zväzu mu naopakponúkali hosťovanie v Moskve.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Aj vy ste boli v živote dosť „tvrdohlavá“.Naposledy, keď ste v prvých dňoch Nežnejrevolúcie odmietli hlasovať za to, aby hercina protest proti „neprimeranému zásahu“ naVáclavskom námestí vstúpili do štrajku. Prečoste trvali na tom, aby sa hralo?Ja som bola zato, aby sme hrali, lebosme herci a herec má za každých okolnostíhrať. A rozhodla som sa tak aj na základevlastnej skúsenosti. Spomenula som si,ako v auguste 1968, keď súbory Národnéhodivadla v Prahe vydal „revolučnú“ výzvu,aby všetky divadlá na protest protiokupácii nehrali ruskú klasiku. V tom časebol v Bratislave sir Peter Daubeny, riaditeľfestivalu Svetová divadelná sezóna v Londýne,ktorý si prišiel pozrieť do BratislavyBudského inscenáciu Čechova, aby ju pozvaldo Londýna. Na protest proti okupáciiju však divadlo odmietlo zahrať dokoncaaj na uzavretom predstavení. Napokontam išiel Otomar Krejča, ktorý ignorovaltieto výzvy bojovať proti okupantom neuvádzanímČechova a a sirovi Daubenymuzahrali ich Tri sestry. Divadlo za branoumalo s touto inscenáciou na zájazde v západnejEurópe triumfálny úspech. Okreminého aj preto, že návštevníci vnímali DivadloZa branou ako zástupcu pokorenéhoa obsadeného Československa. A že hralipráve Čechova, to akosi nikomu na západeneprekážalo.■ Hovoríte o službe divadlu s priam posvätnouúctou, ale mnohí herci to s takou posvätnouúctou nevnímajú a pred umením dávajúbez rozpakov prednosť kšeftom v televíziia v reklame. Kam sa podela tá služba umeniu?Viete, je iná doba. Mladí ľudia, oslnenía oslepení ponukou konzumnej spoločnosti,chcú mať všetko hneď a teraz. Vysvetlímvám, prečo s takou posvätnou úctou hovorímo službe divadlu. Keď som si pripomínalasvoje narodeniny, z celého Slovenskami ľudia telefonovali, písali, maľovali. Hlásilisa ku mne a hovorili mi: Vy ste našamladosť. Nie je to úžasné? Spomenie siniekto o šesťdesiat rokov na dnešné celebrity?Tak si hovorím: Marína, ono to malozmysel, aj keď si na šesťdesiat rokov muselaodsunúť na druhú koľaj rodinu. Našagenerácia chcela zanechať po sebe stopu,dnešní mladí ľudia majú iné priority.■ Na záver dovoľte celkom obligátnu otázku:Čo pripravujete v najbližšom období?Ak mám byť úprimná, nič. Idem na dovolenku.Do Ameriky. S dcérou Jankou,ktorá ma pozvala. Je to jej dar k mojim narodeninám.■Foto: I. Pažitková, J. Nemčoková a M. ČrepJúl–August 200743

Výtvarné umenieCHAGALL SPOD SITNA„Ubehol veru poriadne dlhý rad rokov od chvíle, keď som jedného letného dňa pozorovalstádo kráv na kopci nad Banskou Štiavnicou – a odrazu znenazdajky vpadla dodoliny hmla a kravy sa akoby ocitli v povetrí. Keď schádzali dolu kľukatými chodníkmi,zdalo sa mi, že idú nad strechami, že sa pasú v oblakoch...,“ spomína krupinský lekárJulo Považan, ktorý celý svoj život nielen liečil, ale aj maľoval. A pretože mu na obrazochčasto lietali nad domami ľudia, zvieratá či rebrináky, začalo sa o ňom hovoriťako o slovenskom Chagallovi.On, čerstvý osemdesiatnik, sa však vysvetľuje– „Je to môj symbolizmus, poetickámetafora a vychádza z môjho detstva.Hľadieval som neraz zdola na strmé grúnea všetko, čo tam bolo, akoby stálo rovno nanebi.“ Zemskú tiaž jednoducho ignoruje. Ajtieto rozprávkové výjavy pramenia v skutočnosti,zo zažitého príbehu. Napokon akovšetko, čo Považan od roku 1953 namaľoval,maľuje a bude ešte roky maľovať.Inštinkt ako hnacie kolesoAko vlastne charakterizovať naivné umenie,žáner, ktorý trvale priťahuje záujemvšetkých vrstiev verejnosti, umenie, ktoré jepresiaknuté spontánnosťou skĺbenou s pôvabomtechnickej nedokonalosti výtvarnéhovyjadrenia? Je to dych duše a túžby ľudí dostaťzo seba vlastné predstavy o svete. Je toz jeho histórie, piesní, zvykov, tradícií, legiend,prísloví, z tohto krásneho kúsku svetaokolo mňa. A samozrejme z detstva. Napríkladtaký nočný vlak s rušňom, ktoréhokomín soptil iskry, bol pre mňa rozzúrenýmdrakom. Rozprávkový rozmer, ktorý vychádzalz konkrétneho zážitku alebo už zo zahmlenejspomienky, je osnovou mojej tvorby.Prispôsobujem mu aj farby a tak z plátienna vás hľadia modré kone, červené kravy, zelenépsy či sivé tváre ľudí. A perspektíva naobraze je to posledné, čo ma zaujíma...“Hlas krviJulo Považan maľuje už viac ako pol storočia.Ako mladý lekár začínal v Šahách a tammu jeden z kolegov, ktorý predtým maľovalobrázky a hračky pre svoju ratolesť, darovalfarby. Odvtedy sa s nimi už nerozlúčil. „UžJ. Považan: Dom môjho otca , 1976dych mocnej vášne, nestrojená tvorba, vznikajúcaz iniciatívy srdca. A práve tento cit,tento inštinkt – nie prívrženosť k tomu aleboonému štýlu či koncepcii – je hnacím kolesomvýtvarného usilovania Jula Považana,dnes jedného z protagonistov slovenskéhonaivného umenia.„Pri maľovaní nerešpektujem žiadnu taktovku,nezaujíma ma technická dokonalosťči vybrúsené detaily, z ktorých tak často vaniechlad,“ vraví. – „Štetec mi vodia mojepredstavy, sny, spomienky, zážitky. Ľahostajnými je názov štýlu, do prúdu ktoréhoma zaraďujú, či už je to magické, insitné, naivné,ľudové umenie. Štýl, to je pre mňa cit.Vychádzam z filozofie slovenského národa,Lekár a maliar Julo Považandávno predtým som však rád maľoval,“ rozpráva.– Dokonca v škole som výkresy za korunupredával spolužiakom a tí za ne dostávalijednotky. Na vlastný výkres mi už akosinezostával čas a musel som sa uspokojiťs trojkou. Teraz mi občas napadne, že somfarby sal už vlastne s materinským mliekom.Biele mlieko je z červenej krvi. Červená jefarbou života a optimizmu. Aj obraz môjhonarodenia som namaľoval celý červený – cezclonu krvi som zrejme uzrel tento svet.Ani jednu farbu však neuprednostňujem.Sneh je biely, ale sú v ňom zakliate všetkyfarby. Preto ho pokojne maľujem fialovou,zelenou, červenou, žltou, modrou i bielou...“Chodíme spolu po jeho krupinskom domeso stenami vytapetovanými svojimi i obrazmiznámych slovenských maliarov, všade okoloľudové plastiky, keramika. Medzi soškami jeaj dielko, ktoré vyrezal roku 1820 jeho predokŠtefan Považan. Hlas krvi tu teda je. Alenielen v umeleckom cítení, ale aj v húževnatosti,pracovitosti a zemitosti charakteru.Rod Považanovcov pltníčil na Hrone a obrábalkamenisté role.Azda aj preto jeho obrazy voňajú človečinou.Človek je podstatou Považanových obrazov.Sú to najmä ľudia z Pohronia a BanskejŠtiavnice, kde dlho žil. Ľudská figúraje všade, ba na niektorom obraze môžetenarátať aj okolo 150 postáv. Považanovatvorba sa pohybuje v oblúku života popretkávanomsviatkami, smútkom, svadbami,pohrebmi, slávnosťami, chorobami... Naobrazoch defilujú roľníci, baníci, pastieri,klebetnice, hudci, šarvanci, gazdiné,mladuchy, opilci, pohoniči. Ľud v kolotočiročných období. Lekár – maliar zobrazil ajtragickosť vojny, povstalecký boj, jarmoky,požiare, krutosť zimy atď. – doslova vstrebaldo seba dávne prostredie slovenskej dediny.A z tohto všetkého cítiť lásku k rodnémuhniezdu, ku kraju pod Sitnom a k Štiavnickýmvrchom. Pozná tieto končiny akovlastnú dlaň. Je to Považanovo vyznanie.Samotné maľovanie je pre neho, ako sámvraví, transfúzia vlastnej krvi.Povesti o zlateOsobitnou kapitolou sú obrazy o životeštiavnických baníkov. Poznal ich bezprostred-44 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovors francúzskym veľvyslancom■ Vaša excelencia, ste nielen diplomat, aleaj spisovateľ. Napísali ste niekoľko románovo medziľudských vzťahoch, psychológii ľudskejduše. Zaujíma vás život človeka a jehohodnoty. Ako by ste charakterizovali hodnotovýrebríček priemerného obyvateľa Európskejúnie?Ťažko definovať pojem „priemerný“ obyvateľEurópskej únie. Európa je veľmi rôznorodáa práve v tom spočíva jej bohatstvo.Všetci jej obyvatelia v zmysle jej zemepisnéhovymedzenia, teda aj tí spoza súčasnýchhraníc EÚ, nesú v sebe – hoci v rôznejmiere – istý rebríček hodnôt, ktorý jededičstvom tritisícročnej histórie.Prvú časť dedičstva minulosti sme si priniesliz antického Grécka, ktoré nám zanechalodemokraciu. Rím ju doplnil z právnejstránky tým, že stanovil práva rímskychobčanov, čo sa stalo základom modernejkoncepcie právneho štátu.Kresťanstvo svojím odkazom bratstvatranscendovalo otázku občianstva tým, žekládlo dôraz na posvätný charakter každéhočloveka, na rešpekt ľudskej bytosti.Na konci nepokojmi zmietaného stredovekuto bola renesancia, ktorá hlásala neotrasiteľnúvieru v pokrok ľudstva. Prebujnenosťbarokového umenia je len svojskýmprejavom optimizmu, ktorý triumfoval nadvšetkými dejinnými tragédiami.Francúzska revolúcia sekularizovala právaľudu a občanov, sloboda sa stala výsadoukaždého jednotlivca. Revolúcia otriaslav základoch starými feudálnymi monarchiamia absolutistickými ríšami, ktorébránili prebúdzaniu národného povedomia:väčšina európskych právnych systémovdodnes čerpá z tzv. Napoleonovhokódexu (prvého francúzskeho občianskehozákonníka).Demokracia, právny štát, rešpekt ľudskejbytosti, viera v pokrok (dôležitejší akotradície), sloboda prejavu, rovnoprávnosťa bratstvo národov sú dnes hodnotami, ktorésú základom túžby stať sa členom EÚ.Práve úplné rešpektovanie týchto hodnôt,vštepených spoločnou históriou, vytvárapre krajiny predpoklad, aby sa mohli uchádzaťo členstvo v tomto spoločenstve. Nejdeani tak o ekonomický priestor, ako o pocitpatriť do tejto „rodiny“.NAPRIEK SKÚSENOSTIZ TOTALITNEJ IDEOLÓGIEPOZNAJÚ ĽUDIA PRAVÉHODNOTYBývalé komunistické krajiny, nové členské štáty, môžu Európskej únii ukázať zmyselpravého kultúrneho bohatstva, povedal francúzsky veľvyslanec na Slovensku HenryCuny v rozhovore s novinárkou Tatianou Jaglovou. Henry Cuny je odborníkom v oblastipolitických vied, verejnej správy, práva, stratégie národnej obrany. Je nositeľomviacerých vysokých štátnych vyznamenaní. Cenené sú aj jeho romány, ktoré píše podpseudonymom Henry Chenneviéres.■ Filozof a psychológ Erich Fromm upozorňoval,že v postsocialistických krajinách bude pozmene spoločenského zriadenia silnieť túžbapo konzume aj na úkor morálky a kultúrnychideálov. Neohrozuje však súčasný konzumnýideál aj duchovné hodnoty Francúzov?Skôr by som povedal, že v krajinách, ktorézažili komunizmus, ide o pochopiteľnú túžbudobehnúť zameškané. Niet sa čo čudovaťkrajine, akou je napríklad Slovensko, keďbola celé desaťročia akousi vysunutou galériou,z ktorej bolo možné ponad jedno dunajskézákutie pozorovať od západu prichádzajúcesvetlá, pričom jeho okná a okenicezostávali po celý ten čas neúprosne takmerhermeticky, zatvorené.Foto: M. NemecNapriek tomu verím, že práve nové členskéštáty EÚ, bývalé komunistické krajiny,nám môžu s odstupom niekoľkých rokovukázať zmysel pravého kultúrneho bohatstva.Bezbrehá sloboda západného sveta posunulado popredia naháňanie sa za konzumom,keďže smäd po duchovne a kultúremohol byť bez námahy uspokojený a stratiltak na príťažlivosti. Cez skúsenosť totalitnejideológie sa napriek jej podstate zachovalav ľuďoch predstava toho, čo je v živote človekapodstatné: sloboda, rešpekt k sebe samému,autentické umenie a tvorivosť. Už iba navýchode Európy môžeme pochopiť hodnotua význam dobrých kníh, takých kníh, ktoréboli za bývalého režimu nedostupné.■ Niektorí naši filozofi tvrdia, že na Slovenskuzlyháva intelektuálna elita, tón životaspoločnosti udávajú najmä podnikatelia46 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovors francúzskym veľvyslancoma všemocná ruka trhu. Filozof Ivan Laluha hovorío kríze hodnôt. Nie je fakt, že mnohí intelektuálimlčia a iba sa prizerajú, rozšírenýaj v iných krajinách Európy?Čo sa mňa týka, pripísal by som väčšiuvierohodnosť intelektuálovi, ktorý mlčí,alebo ktorý sa v období premeny obmedzína tiché pozorovanie, než tomu, ktorýsa cíti povinný vyjadrovať, a to dokonca ajk témam, ktoré nie sú v jeho kompetencii.V západnej Európe máme takých veľa.Spomeňme tých brilantných teoretikov,ktorí po páde Berlínskeho múra a rozpadesovietskeho impéria predpovedali koniecdejín! Ako keby sa dejiny mohli len takzavŕšiť (kým nedospeje k zániku samotnéľudstvo)... A čo dodať k tým intelektuálom,ktorí si tak dlho zakrývali oči predskutočnou podstatou stalinizmu? Nanešťastiepráve tento typ intelektuálov, ktorýrozumie len máločomu zo svetového diania,môže iniciovať rozhodnutia s katastrofálnyminásledkami.Základnou úlohou intelektuálov je poskytovaťoporné body, už v základe subjektívne,informovať o stave vedomia svetav určitom konkrétnom čase.■ Paríž bol v minulých storočiach Mekkouumelcov a tak Francúzsko vtislo neopakovateľnúpečať svetovému umeniu. V súčasnostivšak akoby metropola Francúzska pre umelcovstrácala atraktivitu...Medzi ekonomickou silou krajiny a jejkultúrnym vplyvom vždy existovala nepopierateľnáspojitosť. Opäť môžem poukázaťna príklady z antického Grécka a Rímaz čias „Mare nostrum“. Ani dnes to nie jeinak.Objavuje sa však jeden nový rozmer. To,čo nazývame globalizáciou, má svoj odrazaj v kultúre. Vzájomné prenikanie kultúrtu bolo vždy – aj múzeá na Slovensku sútoho dôkazom, napríklad archeologickéexponáty, veď napríklad niektoré ozdobnépredmety evokujú prepojenie s etruskýmitechnikami.Myslím si, že príťažlivosť Paríža nestrácana sile. Napríklad poznám dnes už slávnychviacerých maliarov, ako sú Boulatovalebo Steinberg, ktorí boli mojimi priateľmiv Moskve a dnes žijú v parížskej štvrtiMarais.Veci sa nevyvíjajú iba jedným smerom.Aj v Spojených štátoch žijú naši významníumelci: napríklad naša slávna klaviristka,typická Francúzka Heléne Grimaud, ktorúsom jedného dňa náhodou stretol Čajkovskéhosúťaži, keď mala len 16 rokov...■ Na slovenskú kultúru má veľký vplyv americkýfilm, televízia, literatúra. Niektorí našimyslitelia varujú pred amerikanizáciu kultúry.To, čo je domáce, pravé slovenské, prestávabyť zaujímavé – nielen pokiaľ ide o kultúruale aj životný štýl. Cítite vplyv americkej kultúryaj vo Francúzsku?Najprv je nevyhnutné, aby sme sa zhodlina to, čo rozumieme pod pojmom kultúraa čo životný štýl. Kultúra, ako povedalHerriot, je to „čo nám zostane, keď všetkozabudneme“.Žiadna kultúra nemôže nahradiť inúa naše kultúrne referencie prináležia istýmspôsobom k našej genetickej výbave.Tvrdiť o sebe, že som Francúz a cítiťsa Francúzom alebo Slovákom je tak trochuosobovanie si rovnakého „kultúrnehoDNA“, ktoré nemá pokrvný, ale duchovnýcharakter. Byť Francúzom, znamenábyť vždy potomkom Montaigna, Voltairaalebo Montesquieua, a to aj v prípade, aksme ich diela ani nečítali. A aj bez toho,aby bol Slovák odborníkom na jazyk, budevždy vedieť, za čo vďačí Ľudovítovi Štúrovi.Naše kultúrne „územia“ nie sú také,aké majú naši americkí priatelia. Aj ich delimitáciaje rozdielna. Film pre nás zostávasiedmym umením, a z tohto dôvodu ho začleňujemedo radu „kultúrnych výnimiek“,vďaka čomu ho nie je možné považovať zatovar, zatiaľ čo v USA ho zaraďujú medzizábavné produkty.Životné štýly krajín majú tendenciu zbližovaťsa, niekedy sa aj kopírovať. Vo Francúzsku,na Slovensku a aj v Číne sú Mc-Donald´s a Coca Cola. Toto ja nenazývamkultúrou, a to ani z hľadiska gastronómie.Ako viem, kofola predsa len napriek všetkémuprežíva...Kultúrne vplyvy nejdú nikdy len jednýmsmerom. Dvadsiate storočie bolo od medzivojnovéhoobdobia epochou kultúrnejmigrácie. Nástup totalitných režimov v rokoch1920 – 1930 spočiatku v Rusku, neskôrv Nemecku a Taliansku, spôsobil hromadnýodchod umelcov, z ktorých niektoríhľadali útočisko vo Francúzsku, ale mnohíodišli do Ameriky. A niektoré základnéprínosy súčasného umenia takto dozrelia zažiarili ďaleko od krajín, z ktorých pochádzaliich tvorcovia. Amerika prijala Légera,Mondriana, Ernsta, Daliho, Tanguya,Arshila či Gorkého. Napríklad Gropius poúteku z Nemecka predstavuje jeden zo základnýchvývojových pilierov, na ktorýchstojí americká architektúra.Teda americké umenie, ktoré k nám prichádza,sa k nám len vracia, lebo vlastnepochádza z veľkej časti z európskeho semenišťa.A teraz zasa spätne ovplyvňujekreativitu našich umelcov, buď sprevádzanímvývojových tendencií, alebo protireakciou.Národné umenie by sme len ťažko vedelidefinovať, umenie nepozná hranice.■ Francúzština bola donedávna rečou diplomatova pre vzdelaných ľudí bolo otázkouprestíže ovládať ju. V období internetua s príchodom nových technológií prevládlaangličtina. Je esperantom najmä pre mladýchobyvateľov Európy. A čo na to Francúzi?Povedali ste to veľmi správne: angličtinasa dnes stala určitým esperantom, akoakýsi skomolený žargón používaný asi 27európskymi národmi a niekoľkými ďalšími.Hovorová angličtina plní len dorozumievaciufunkciu, ktorá nemá takmer ničČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniispoločné so shakespearovskou, ani krásnouoxfordskou či cambridgeskou angličtinou.To je daň za jej univerzálnosť: je toaký-taký spoločný menovateľ používanýmedzi cestovateľmi, obchodníkmi alebotechnokratmi. Angličtina, nepostrádateľnáa základná, nie je rozlišujúcim znakompre toho, kto ňou potrebuje rozprávať. Jeto skôr niečo ako cestovný „pas“ rovnakopotrebný a elementárny ako vodičský preukaz.Naproti tomu, po francúzsky sa s istoudistingvovanosťou stále rozpráva v priestorochOSN a na medzinárodných konferenciách.Prístup k francúzskemu jazyku sanikdy nezaobišiel bez kultúrneho a humanitnéhorozmeru. Tí, ktorí sa učia náš jazyk,majú k nemu silné citové puto: frankofóniaje omnoho viac ako len jazykovéspoločenstvo, je to spoločenstvo hodnôt.Po francúzsky nie je náročné rozprávať lenpreto, že francúzska gramatika je náročná,ale preto, že v jej jasnej štruktúre sa odrážaforma morálnych nárokov.Francúzština je čím ďalej tým viac považovanáza jazyk nadobúdania poznatkovv najrôznejších oblastiach vedy a riadenia,veď Francúzsko je krajinou rýchlovlakovTGV, Airbusov, Ariane a krajinou s najvyspelejšoujadrovou technológiou.Naučiť sa po francúzsky popri „anglickomesperante“ je v zásade náročná a elitistickávoľba: ale táto voľba je jediná, ktorástojí za to.Osobne dohliadnem na to, aby vďakafrankofónnym študijným programom ponúkanýmna Slovensku, či už na Francúzskejškole v Bratislave, ktorá by sa maladoširoka otvoriť aj slovenským žiakom, nabilingválnych gymnáziách alebo v triedachs rozšíreným vyučovaním francúzštinya na univerzitách, ich absolventi získali širokéa špičkové uplatnenie a prípadne pokračovaliv štúdiu aj na európskych VŠ.Francúzština ako úradný jazyk Európyje tiež jazykom troch hlavných miest EÚ:Bruselu, Luxemburgu a Štrasburgu.■ V Nemecku sa problémom udomácneniaanglických slov zaoberajú odborné kruhya uvažujú o tom, koľko angličtiny možno donemčiny implantovať. Cítia tento problém ajFrancúzi?Jazyk sa reformuje svojím používaníma nie prostredníctvom nariadení. Každýmdňom sa objavujú nové slová. Slovníkyobsahujú iba mizivú časť tých, ktoré pretrvávajú.Nie je pre mňa dôležité, či slovobistro má ruský, week-end anglický a salamalecsarabský pôvod. Začlenili sa do jazykaa všetci im rozumejú. Treba si dať veľkýpozor na „jazykový rasizmus, ktorý môžezastierať inú podobu rasizmu. Vylúčiť trebanemiestne používanie slov, nevhodnéa nenáležité používanie gramatiky, ktorýmisa zatemňuje význam myšlienky a tása tak stáva nezrozumiteľnou. Nijaká myšlienkasa nedá vyjadriť bez znalosti gramatickýchpravidiel.■August 200747

EsejSVET AKO MESTOAnton HykischNadchádza čas dovoleniek. Mnohí savydajú do sveta. Plní nádeje, že uvidianiečo iné, zvláštne, čo ešte nevideli. Uvidiainých ľudí, iných mravov. V mysli sa immihajú neznáme krajinky s prekvapivýmčlenením. Nádherné výhľady z vrcholov.Na more, na pláže, na kľukaté údolia, lesya háje, na viadukty nad priepasťami, na lenivépalmy. Dúfajú, že začujú večerný koncertcikád a cvrčkov, špliechanie mora naútesoch. Slovom, nádhera.Budúci rok bude pre obyvateľov tejtoplanéty prelomový. Viac ako polovičkaľudstva, okolo 3,3 miliardy obyvateľov tejtoplanéty bude žiť v mestách. V najbližšíchdesaťročiach „mešťanov“ bude 5 miliárd.Tak vraví najnovšia správa populačnéhofondu OSN.Ajhľa! Globálne mesto zvíťazilo nad globálnoudedinou. Iba nenapraviteľní optimistimôžu jasať nad touto správou. Turistinajmenej. Predstava, že za poriadne peniazevysolené na zájazd do Ázie či Afriky namiestomalebnej divočiny a romantickýchbungalovov uvidíte siluety mrakodrapov,navyše utopené v oblakoch smogu, nie je najlákavejšia. The Big Appleuvidený za pár dolárov zo strechy Empire State Building je zaujímavý.Doteraz sme si mysleli, že ojedinelý. Výraz akéhosi špeciálnehoducha. Ducha Ameriky. Keď niečo podobného uzriete z presklenejspojovacej chodby medzi doteraz najvyššími dvojičkami nasvete v strede Kuala Lumpur, čo si máte pomyslieť? Akého duchato predstavuje? Ducha Malajzie? Pohľad na technický zázrak vásohromí, paralyzuje. Nemáte čas premýšľať. Zostanete pri ochkanía úprimnom obdive nad neuveriteľným technickým a investičnýmvýkonom našich ázijských spoluobčanov. Našinec si spomenie,koľko trvá dostavba pár desiatok kilometrov diaľnice, povedzmeiba do Žiliny a že túto úlohu nezvládla plejáda vlád a privatizovanýchfiriem za pätnásť rokov od vzniku našej republiky...Napriek pretekom v stavaní impozantných babylonských vežívo svete, ktoré dávajú príležitosť odvážnym domácim architektom,fakt, že sa svet stáva mestom, robí starosti nielen bezstarostnýmturistom. Znepokojené sú vlády najmä Ázie a Afriky. Tamsa občania nesťažujú, že po zavedení eura budú zarábať iba párstovák. Svet o ktorom neinformujú bulvárne denníky a Smotánkykomerčných televízií, je svetom štátov (síce samostatných), kdeobčan je rád, ak občas zarobí jediný dolár. Na znázornenie výškyHDP na obyvateľa vám stačia prsty, často iba na jednej ruke.Svet sa mení na mesto neustálym prúdom chudákov, čo opúšťajúvidiek. Vo vysnených mestách chcú nájsť prácu a zbohatnúť.Poväčšine nenájdu ani jedno ani druhé. Nájdu plastikové prepravkyod cocacoly, škatule od banánov a iných tropických plodín. Priväčšom šťastí nájdu rolované vypchávky obalov od chladničieka televízorov, dobre použiteľné ako strechy umne zostrojenýchobydlí, takých odlišných od rôznych fotografovaných Towers. Architektonickéveľdiela majú pre nich jedinú výhodu: v istý čas dňavrhajú milosrdný tieň pred tropickou páľavou. A v noci zvyčajneposkytujú dostatok svetla (zadarmo), pri ktorom môžu obyvateliaslumov čítať odhodenú dennú tlač (ak vedia čítať), prípadne si študovaťspisy klasikov marxizmu, ako to robieval náš nebohý robotníckyprezident Klement Gottwald.Pokrok sveta je naozaj úžasný, ibaženiektoré údaje sa nenachádzajú v prospektochcestovných kancelárií. Už dnes žije naZemi v slumoch jedna miliarda ľudí, samozrejme90 % z nich sú obyvatelia rozvojovýchkrajín. V štátoch subsaharskej Afriky7 z 10 obyvateľov miest žije v slumoch.Za ostatných 15 rokov sa počet obyvateľovslumov v tejto časti Afriky zdvojnásobil.Impozantné, však?Globálne víťazstvo urbanizácie je nepochybné.V strednom pásme Afriky dnes urbanizáciatak pokročila, že v mestách žijeuž vyše 200 miliónov ľudí. To je, prosím,toľko, ako v samotných Spojených štátochamerických! Nie je to radostné?■Kto vie, odkiaľ sa berie v ľuďoch tá tajomnátúžba po meste? Prečo ľudia utekajúz idylických sídiel do neistého zhlukumiest?Od počiatkov civilizácie bolo mesto symbolommoci, krásy, pokroku. Králi, zástupcoviabohov, sídlili v mestách, za pyšnýmihradbami, na vyústení parádnych ulíc. Videliste vôbec nejaké paláce na púšti? Ako by sa vynímal Zimnýpalác na kukuričnom poli alebo Buckingham Palace na oráčine?Mesto je symbolom víťazstva nad prírodou. Víťazstva stoviek,tisícov ľudí. Všetci stavajú príbytky, pretekajú sa v ich veľkosti,výške, vnútornej výbave. Zoraďujú ich do ulíc, chránia ich hradbami,v strede vytvárajú námestia, trhy, zhromaždiská slobodnýchobčanov, ale aj otrokov a zajatcov, určených na likvidáciu. Hradby,veže, paláce vládcov, chrámy, kostoly, katedrály vytvárajú novúpanorámu.Bez miest by nebolo civilizácie. Mestá sa stali liahňou talentov,deľby práce, industrie, obchodu, špecializácie. Už nemusí každývariť, piecť, prať, orať, šiť si obuv a odev. Robia to iní a ty ibakonzumuješ. Platíš vlastnoručne vyrobeným tovarom alebo všadezameniteľnými peniazmi. Dlhánska púť ľudstva od starovekejtrhovej výmeny po dnešný globálny kapitalizmus je nerozlučnespojená s rozvojom miest. V starej čínskej knihe I-ťing z 3. tisícročiapred Kristom sa píše ako funguje trhový mechanizmus. Krikobchodníkov a maklérov je dnes taký istý ako pred päťtisíc rokmi.Vždy sa odráža a znásobuje v múroch nejakej budovy uprostredmesta. V dolinách Tatier, Álp či Himalájí by nemal zmysel, pohltilaby ho príroda.Premena lovca a pastiera na usadlého roľníka sa udiala v samotejednotlivých kmeňových či rodových usadlostí. Vidiecka idylasa zosypala v tej chvíli, keď sa roľník po prvý raz vypravil s nadbytočnouúrodou do mesta, aby ju speňažil a obstaral si lepší pluh,ľahší postroj a šikovnejší rýľ.Fascinácia mestom, toľkokrát opísaná v dielach svetovej literatúry,ten otras zo zhluku neznámych ľudí v čudesných vysokýchdomoch, prekvapenie z obchodov, hostincov, krčiem, emocionálnyšok zo vstupu do parádnej radnice alebo do neba siahajúcichklenieb trojloďovej katedrály, pretrvala storočia. Trvá aj dodnes.Ak niečo rastie, mení sa a znásobuje sa do absurdných rozmerov,sú to mestá, mestá a mestá.Je to opojenie z veľkosti. Čisto ľudské opojenie. Kôň ani kravasa nevzruší, ak vojde do väčšej stajne. Iba človek sa roztrasie od48 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejvzrušenia, keď začuje škripot električky, temný bzukot trolejbusualebo dunenie metra.Som chlapec z malého mesta a vstup do Bratislavy v najhoršíchstalinských päťdesiatych rokoch bol pre mňa vstupom do Paríža!Koľko poviedok, noviel, románov stvárnilo tieto pre nás dnes banálnezážitky. A čo potom naozajstný vstup do Paríža, Londýna,New Yorku, Tokia?Pamätám sa na roky v levickom gymnáziu. Trieda bola rozdelenána „domácich“ a „cezpoľných“ či „vlakárov“. Občas nám závidelioblečenie alebo miestne kino, kým my sme im závideli dobrémastné desiate (niekedy to boli celé husacie štvrtky!).Dodnes sa ľudstvo delí na „cezpoľných“ a „mešťanov“.Urbanizácia Európy a Severnej Ameriky prebehla od polovice18. do polovice 20. storočia. Po prvotnom období absolútneho zbedačovania(Londýn v časoch Marxa, Engelsa) sa mestá stali centramipokroku, rozvoja, bohatstva, vedy a techniky, kultúry. Urbanizáciav Európe a celkovo v priestore euroamerickej civilizácie si zachovalaľudskú tvár. Zdecimovala, ale nezničila staré jadrá. Ak ichminimalizovala, nespôsobila totálne prevrátenie hodnôt a civilizačnýchnávykov. Ešte stále máme vidiek. Istotne, iný v Anglickua Škótsku ako v strednej a východnej Európe, kde existuje fenoméndedín. Možno povedať, že masívny proces urbanizácie sau nás stlmil. Zrejme dočasne, lebo noví developeri ňuchajú novépríležitosti a všetko môže byť o pár rokov inak.Stará deliaca čiara medzi „vidiečanmi“ a „mešťanmi“ zo svetanezmizla. Ani tak skoro nezmizne. Fenomén mesta sa hodnotí čorazkritickejšie. Rozvoj miest, najmä veľkých metropol, bol odjakživapredmetom kritiky a výstrah. Ospevovatelia vidieckej idylysa nezmierili s deštrukčnou úlohou mesta. Vo vedomí miliónovvidiečanov je mesto semeniskom neresti, zločinu, klamstva a falošnosti.Na ostražitosti voči mestu sa zakladal (a dodnes existuje)morálny kódex, vštepovaný po generáciách. Synku, dcérenka,daj si pozor v meste! Sú tam gauneri, nemravníci, skazené ženštinya podvodníci! Neupadnido ich osídiel.Počas 19.a 20. storočiasa mestá stali symbolmimorálneho rozkladu.Obroda spoločnostisa očakávala odnevinných a neskazenýchľudí „pôdy“,„prírody“. Od Rousseaua,cez Spenglera ažpo dnešných nadšencovGreen-peace je totá istá pieseň chvályna život v prírodnejosamelosti a sebestač-Foto: dreamstime.comnosti. Samozrejme,nikto nepopiera, že jev tom veľmi veľa pravdy.Z vojnových čias sispomínam, ako Hitler,Rosenberg, Goebbelsdávali za vzor nemeckejmládeži nevinného zdravého (árijského) roľníka a jeho urastenúMädchen v protiklade so skazenými a degenerovanými nemravnýmikšeftármi, bankármi, novinármi a umelcami (neárijskéhopôvodu) potĺkajúcimi sa po berlínskych kabaretoch a baroch.Nakoniec ani komunisti nepohrdli obľúbeným protikladommesta a dediny. Stáli pred ťažšou úlohou ako fašisti. Spasiteliaľudstva – proletári totiž žili najmä v mestách, kým na vidieku žilinajmä konzervatívni a náboženstvom zaťažení kulaci a dedinskíkeťasi. Našťastie, triedny princíp je univerzálne použiteľný. Mestáboli baštami buržoázie a finančného kapitálu, kým z dedín prichádzaliza prácou neskazení budúci proletári, budúci revolucionári.Všetci tí, čo sme v mladosti zakúsili triedne kádrovanie, dobrevieme, akým nešťastím bolo priznať rodičov z mesta (ak neboliČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniidokázateľne robotníci). Ako sme podaktorí závideli svojim ružolícimspolužiakom, že sa šťastne narodili na dedine! Mohli sa hrdiťželaným maloroľníckym pôvodom (ak sa na ich role neulakomilmiestny agitátor a neoznačil ich za kulakov).Dnes je všetko iné. Aj nadšení mešťania, dobrí lokálpatrioti,začínajú pociťovať únavu z miest. Mestá v strednej a východnejEurópe sú obklopené vencom uniformovaných sídlisk a stávajúsa neznesiteľnými. Kto nezažil mániu prestavieb v panelákoch,nezažil nič. Dnes, keď je každý obyvateľ paneláku akože vlastníkomsvojho bytu, môže si v ňom (aspoň si tak myslí) robiť čo chce.A tak si renovuje bytové jadro, prebúrava steny, buduje sprchovékúty a americké kuchyne. Pneumatické vŕtačky ráno a večer,až do hlbokej noci (mieru určuje túžba po spánku remeselníka,nie susedov), lomcujú statočne zaliatym betónom zo socialistickýchpanelární, aby panelákový byt získal parametre postmodernéhobytu majetnej majiteľky. Rachotia vždy, soboty a nedele nevynímajúc.Prisahám, že u nás v paneláku sa vŕtalo aj deň predŠtedrým dňom!U nás teda nemáme slumy, ale urbanizácia nás nivočí rovnakotvrdo. Len smer úteku je opačný. Naši ľudia z miest utekajú predvlastnými susedmi na vidiek. Ďaleko od rachotu vŕtačiek. Pokiaľmajú kam utiecť. A nie vždy úspešne. Európa je malá, Slovenskoešte menšie. Chatové osady sú mestečká. Chalupy sú tiež tesnevedľa seba. Miešačky na betón, motorové píly a kosačky sú výsledkomtechnického pokroku a zvýšenej životnej úrovne. Takžeočakávané ticho nevinného vidieka ostáva iba snom. Aj v našom21. storočí v krajine slušne civilizovanej, v prvej tretine svetovéhorebríčka.Svet sa stáva velikánskym mestom. Podľa štatistiky OSN sas tým nedá nič robiť. Len nejako si to musíme ustrážiť. Vážiť si,v čom žijeme a ako žijeme. Slovensko a ďalšie krajiny nášho kútaEurópy sú stále krajinami s priam ideálnym osídlením. Sem tamnejaká Viedeň, Praha, Budapešť, Bukurešť ako miliónové mestá.Aj tie sú v medziachslušnosti. Stále ste siistí, že ste v Európe,na kontinente s nejakýmidejinami, kultúroua zvykmi. Nijakéslumy, ani masovézákladne podsvetia.Hoci – človek nikdynevie.Ostatné mestá – ničnebezpečné. Malé veľkomestá.Veľké malomestá.Taká Bratislava.Doteraz sme siz toho robili vtipy aleboreklamné slogany.Vravím vám úprimne:Buďme radi. Tešme sa,že na Slovensku doteraznemáme miliónovéveľkomestá. Mámesieť malých miestv rozmedzí 15 – 100-tisíc obyvateľov.V africkej Botswane je mesto zvané Gabarone. Malé mesto akou nás na Slovensku. Okolo 18-tisíc obyvateľov. Vzhľadom na rozsahmigrácie vidieckeho obyvateľstva do miest v Botswane, početobyvateľov tohto skromného mestečka má dosiahnuť do dvadsiatichrokov – podržte sa – 500-tisíc. Pol milióna. Neviem, ako vyzeráGabarone, jeho stred. Asi nemá hrad, ani stredoveké jadro, anikatedrálu. Možno – alebo celkom určite – bude mať akúsi hypermodernúvežu. Na vrchu s televíznym vysielačom. A okolo prvémrakodrapy. Obklopené vencom slumov. Pol milióna chudákov.Urobme všetko, aby to nebol osud aj našich malých miest,nášho doteraz ľudského osídlenia. Domovina sa buduje stáročia,ale zničiť sa dá za chvíľu.■Júl–August 200749

VÝSTAVAŽEL-RAIL 2007Už 9. ročník „medzinárodnej informatívno-kontraktačnej výstavyvýrobkov a služieb pre potreby železníc ŽEL-RAIL sauskutoční 18. – 21. septembra 2007 v priestoroch železničnej stanicevo Vrútkach. Záštitu nad týmto podujatím prevzal osobneminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Ľubomír Vážny.K partnerom tohto podujatia už neodlučiteľne patria Generálneriaditeľstvo Železníc Slovenskej republiky, Železničná spoločnosťCargo Slovakia a Železničná spoločnosť Slovensko. Odbornýmigarantmi podujatia sa stali Únia európskych železničnýchinžinierov (UEEIV), Žilinská univerzita, Zväz železničnýchinžinierov Slovenskej republiky, Výskumno-vývojový ústav ŽSRa Vedecko-technická spoločnosť pri Žilinskej univerzite.Slávnostného otvorenia výstavy 18. septembra 2007 by sa maliokrem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. ĽubomíraVážneho zúčastniť aj hlavní predstavitelia troch najväčších železničiarskychsubjektov na Slovensku. Generálny riaditeľ ŽSR, a. s.,Ing. Dalibor Zelený, predseda predstavenstva Železničnej spoločnostiSlovensko, a. s., Ing. Milan Chúpek, PhD. a Mgr. Matej Augustín,generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia,a. s., by mali byť rečníkmi pri otvorení výstavy ŽEL-RAIL 2007.V súvislosti so samotnou výstavou budú prebiehať vo vyhradenýchpriestoroch i firemné prednášky a prezentácie zúčastnenýchspoločností. Okrem toho bude v rámci týždňa železničiarskychaktivít pod názvom RAILINFORM v spolupráci so Žilinskou univerzitouprebiehať prezentácia najnovších poznatkov pre odbornúverejnosť. V prvý deň konania výstavy to bude medzinárodnákonferencia „Vysokorýchlostné trate – Modernizácia železničnýchtratí“, na ktorú nadviaže v nasledujúcich troch dňoch ďalšia medzinárodnákonferencia pod názvom „Súčasné problémy v koľajovýchvozidlách – PRORAIL 2007“. Všetky štyri bloky prednášok sabudú odohrávať na pôde Žilinskej univerzity.Prvý deň výstavy ŽEL-RAIL 2007 bude už tradične zakončenýodovzdávaním „Zlatých medailí“, čo je ocenenie pre najlepšieexponáty, ktoré sa súťaže zúčastnili. Odbornú komisiu zloženúz odborníkov železničnej dopravy a vysokoškolských pedagógovčaká i tento rok neľahká úloha v podobe niekoľkých desiatok kvalitnýchexponátov.Počas druhého dňa bude mať odborná verejnosť možnosť vypočuťsi prednášky, pripravené Úniou európskych železničných inžinierov(UEEIV), na čele s Dipl. Ing. Josefom Windsingerom, ktorý je jej čestnýmprezidentom.Pre širokú verejnosť sú pripravené nielen zaujímavé expozície,ale aj ukážky historickej železničnej techniky, jazdy vlakom medziŽilinou a Vrútkami, premietanie filmov so železničiarskou tematikouRAILFILM 2007, výstava modelov, výstava amatérskych fotografiís tematikou železníc pod názvom FOTO RAIL ´07 a veľa ďalšieho.Okrem toho budú pre verejnosť otvorené i brány i vrútockéhospolku „Výhrevňa“, kde si budú môcť návštevníci pozrieť ďalšiehistorické exponáty.ŽEL-RAIL 2007 je však predovšetkým o napredovaní železničnejdopravy, služieb a produktov s tým spojených. Už jej 9. ročník radíČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitúto výstavu medzi najstaršie v strednej Európe a tento rok sa očakávaprekročenie magickej hranice 50 000 návštevníkov z radov verejnosti.Účasť na výstave už potvrdilo viacero vystavovateľov zo strednej,západnej i východnej Európy, ako aj Spojených štátov a očakávasa, že ich počet prekročí stovku.■Júl–August 200753

Cestovný ruchLIEČIVÝ VODNÝ SVETV Trenčianskych Tepliciach bude onedlho realitou vonkajší bazén, služby vitálneho svetaa iné liečebné a relaxačné atrakcie, ktoré sa v súčasnosti rekonštruujú, aby boli eštezaujímavejšie a užitočnejšie než v minulosti. O plánovaných zmenách hovorila s predsedompredstavenstva Kúpeľov Trenčianske Teplice, a. s., JUDr. Ing. Petrom Prazňákomnovinárka Tatiana Jaglová.■ Kúpele Trenčianske Teplice získali vlani silnéhoinvestora. Ako si predstavuje ich rekonštrukciua modernizáciu?Koncom minulého roka informovali KúpeleTrenčianske Teplice, a. s., o svojichplánoch na rekonštrukciu a modernizáciu.Prvým významným krokom, ktorý sav tejto súvislosti uskutoční, je vybudovanievonkajšieho termálneho bazéna. S jeho výstavbousa začalo už v júli tohto roku a kúpeledoň investujú 50 miliónov Sk. V ďalšejetape budeme v spolupráci s financujúcoubankou smerovať investície do zvýšenialôžkovej kapacity, keďže ju považujeme ajvďaka mimoriadnemu záujmu o naše kúpeleza nedostatočnú, ako aj do zlepšeniakvality poskytovaných služieb a ubytovania.Táto etapa je investične vyčíslená napribližne 400 mil. Sk. Po posúdení jej prínosova na základe reakcií klientov zvolímeďalší postup investícií.■ Vonkajší termálny bazén bude nepochybnezaujímavou atrakciou pre kúpeľných hostí.Ako hodnotíte jeho projekt a prínos?Od roku 2001 nie je v prevádzkekúpalisko Zelená žaba a odvtedyneexistuje žiadne iné vonkajšiekúpalisko v TrenčianskychTepliciach. Tak stratili kúpele akospoločnosť, ale aj mesto a podnikateliamnohých klientov. Otázkachýbajúceho bazéna rezonovalavo všetkých dotazníkoch našichhostí a v záujme konkurencieschopnostivoči ostatným kúpeľomsme považovali výstavbu novéhobazéna za prioritnú.Trendom súčasného kúpeľníctvaje poskytnúť klientom okremliečebného programu možnosť využívaniaďalších voľných služieb,a teda aj vonkajšieho rekreačnéhobazéna. Investícia do novéhobazéna nám prinesie možnosťosloviť nových hostí a partnerovdoma i v zahraničí s atraktívnejšouponukou pobytov. Budemekonkurencieschopnejší vočiFoto: M. Nemecostatným kúpeľom a celkovo zvýšime atraktivitunielen samotných kúpeľov, ale aj mesta.Naším cieľom je flexibilne reagovať napotreby kúpeľných hostí, avšak rovnako nászaujímajú aj požiadavky obyvateľov mesta čituristov. Vybudovaním nového vonkajšiehotermálneho bazéna sa Kupeľom TrenčianskeTeplice, a. s., podarí odstrániť spomínaný nedostatok,ktorý vnímajú nielen naši hostia,ale aj obyvatelia mesta.■ Za známym kúpaliskom Zelená žaba boloľúto obyvateľom zo širokého okolia TrenčianskychTeplíc. Vonkajší bazén budú tedanavštevovať aj iní hostia ako tí, čo zaplatilikúpele, alebo procedúry...Nový bazén bude prepojený s Liečebnýmdomom Krym a komplexom Tri srdcia.K dispozícii bude nielen kúpeľným hosťom,ale aj obyvateľom a návštevníkom mestaTrenčianske Teplice. Samozrejme, v medziachjeho kapacity.■ Nebudú kvôli miestnym návštevníkom,medzi ktorými by mohli byť aj vandali, trpieťpráve tí hostia, čo si zaplatili pobyt?Budeme sa snažiť nájsť najvhodnejší systémprevádzky a vstupov tak, aby sme dokázaliuspokojiť čo najviac hostí. Vandalizmusje fenomén, s ktorým sa musí vysporiadaťkaždý poskytovateľ služieb pre širšiu verejnosť.Nástroje, ako sú zvýšená ostraha, kamerovýbezpečnostný systém, či celkovýspôsob fungovania prevádzky už v dnešnejdobe dokážu podstatným spôsobom regulovaťtoto riziko.■ Čo všetko ponúkajú kúpele TrenčianskeTeplice v súčasnosti a čo plánujú, pokiaľ ideo liečebné a procedúry, rozšíriť v budúcnosti?Kúpele Trenčianske Teplice majú stálejednu z najširších paliet procedúr na Slovensku.Snažíme sa pružne reagovať, abysme ponuku neustále dopĺňali v spoluprácis naším obchodno-marketingovým a lekárskymúsekom. V budúcom roku pribudnúnapríklad okrem nového bazéna s vodnýmiatrakciami aj zaujímavé ázijské masážea ďalšie nové techniky masáží, na ktoré jezamerané aj jedno zo školení našich zamestnancov.V rámci pripravovaného „Vitálnehosveta“ doplníme naše služby o „Saunovýsvet“, či aromaterapiu. Vo výhľade máme ajsoľnú jaskyňu či kryokomoru. Veríme, že poich vybudovaní oslovíme takmer všetkýchklientov, ktorí majú radi vodu a možnosti, čodnešná doba prináša.■ Ako sa vám spolupracuje s mestským zastupiteľstvoma primátorom? Sú nejaké rozdielyv názoroch a predstavách o kúpeľoch?Na rozdiel od predchádzajúcichrokov, keď komunikáciamedzi mestom a vedením kúpeľovviazla, je dnešná situáciaz nášho pohľadu celkom iná.S pánom primátorom máme veľmipodobné názory na rozvojmesta, aktivít miestnych podnikateľov,potrebu rozširovania doplnkovýchslužieb pre návštevníkovi obyvateľov. Pravidelne sastretávame a snažíme sa vzájomnesi vychádzať v ústrety, či užvo sfére kultúry, médií, celkovejinformovanosti, organizovaniaspoločných podujatí, či starostlivostio návštevníkov. Poslancovmestského zastupiteľstva smedokázali presvedčiť o našichzámeroch a ich prínosoch premesto, a vďaka tomu nám odsúhlasilivýmenu pozemkov. Všetkytieto fakty nás presviedčajú,že počas nasledujúceho obdobiaposunieme kúpele i atraktivitumesta výrazne vpred.■54 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ZANDBERG GOLF CUP 2007Romantický areál Mercedes-Benz golf resortv maďarskom Dunakiliti sa stal dejiskomdruhého ročníka ZANDBERG GOLFCUP 2007. 23. júna ráno sa zišli priaznivcitohto športu v hojnom počte, aby si v rámcisúťaže vyskúšali svoje golfové odpaly i celkovúgolfovú zdatnosť a v peknom prostredíspojili príjemné s užitočným. Prvé skúsenostiv nesúťažnom zápolení si vyskúšalo aj zopárprítomných detí.Ku golfu neodmysliteľne patrí anglickáelegancia, udržiavaný trávnik a dobré víno.Všetky tieto atribúty boli zastúpené aj natomto turnaji. Punc celému podujatiu dodalaochutnávka juhoafrických vín značky ZAND-BERG (odtiaľ názov turnaja).„Malý raj, ktorý vás očarí nevšednou krásoua výhľadom ponad vinice na Stolovúhoru. To je Zandberg, oblasť nachádzajúcasa na najstaršej vínnej ceste južnej Afriky– Stollenbosh. Objavíte nielen nádhernúkrajinu, ale najmä kvalitné vína, ktoré vďakaideálnym podmienkam patria k tomu najlepšiemu,čo sa na svete dopestuje.“Informačný plagát nás preniesol o sto rokovnaspäť, do čias zavádzania anglickej golfovejtradície v Afrike. Nevšedné etikety nafľašiach jednoznačne spájajú vína Zandbergs golfom a dlhodobou tradíciou pestovaniaviniča. Táto tradícia má začiatky v roku 1699a je až po dnešné dni úctyhodným dôkazomEtikety vín ZandbergCena za najdlhší odpal – Mário Lužinskýkvality a výnimočnej chuti vín z tejto oblasti.Toto tvrdenie nie je len vzletná fráza, potvrdilosa začiatkom júna v Bruseli, kde vínaZANDBERG získali zlatú medailu.Turnaj sa hral systémom texas scramble,spoločne muži aj ženy. Víťazná dvojica Husák– Svitek si odniesla zaslúženú odmenu –víťazný pohár a LCD televízor. Na druhommieste sa umiestnila dvojica Pánik – Figuraa na treťom duo Kucherenko – Chlebo.Cenu za „najdlhší odpal mužov “ si prevzalMário Lužinský, a cenu „najbližšie k jamke“si vybojoval Peter Arvay.V dobrej nálade a s prísľubom účasti nabudúci rok sa lúčili súperi s organizátormiZandberg golf cup.■Jeden z víťaznej dvojice pri odpale – Dušan HusákČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJúl–August 200755

Reportáž z ChorvátskaPOINTYCHORVÁTSKEHO ÚSPECHUDanica JaniakováAzda najskloňovanejším slovom v súvislosti s tohtoročnou dovolenkou pri „slovenskommori“, teda v Chorvátsku, sú – diaľnice. Tempo, akým Chorváti stavajú nové úseky,mosty, nadjazdy, podjazdy, tunely, čerpacie stanice, odpočívadlá a renovujú aj magistrály,a to i v skalnatom teréne, je úctyhodné a pre našinca zvyknutého na „rýchlosť“,s akou pristupujeme k budovaniu dopravných tepien u nás doma, takmer neuveriteľné.Dovolenkári smerujúci na juh sa však o tom, že pri Jadrane môžu byť rýchlejšie,presviedčajú každý deň.plán postupných zmien až do roku 2012,spolupracujú na ňom štátne inštitúcie aj súkromnéfirmy. Chceme urobiť z Istrie regións najväčšou ponukou exkluzívnej turistiky. Jeto príťažlivá vízia, v ktorej ide o záujem celéhoregiónu, dlhotrvajúci proces, v ktorom samusí zmeniť nielen úroveň ubytovania a stravovania,ale aj kvalita domácich značiek vín,výroby olivového oleja, syrov, medu.“ Okremlepšieho ubytovania sa totiž spoliehajú na návratk tradičnej kuchyni, k regionálnym špecialitám,ako hľuzovky, syry, ryby a plodymora, olivy a samozrejme, víno. Turistická zajednicaa istarská županija školia hoteliérov,kuchárov aj someliérov. Desiaty rok vychádzaIstraGastro, regionálny gastronomický sprievodca,v ktorom nájdete vedľa seba drahéreštaurácie aj domácke krčmičky. Sto adriess odporúčaniami toho najlepšieho pre gurmánov.Odborníci z oblasti gastronómie a turistickéhoruchu anonymne navštevujú počasroka všetky zariadenia a objektívne bodujúich vzhľad, interiér aj exteriér, kvalitu jedla,obsluhy, i čistotu toaliet. Do katalógu, ktorýje k dispozícii návštevníkom Istrie, sa dostanúlen tí, čo dosiahli najmenej 80 bodov. Aktuálnymvíťazom je reštaurácia Milan z Puly,ktorá získala 97 z ideálnych 100 bodov.Samozrejme, na cestu sa treba vybraťso spoľahlivým autom, najlepšie v nocia v letnej sezóne určite nie v piatok aniv sobotu. Zaujíma vás, kto je projektantomchorvátskeho modelu výstavby diaľnic? Je tosúčasný varaždínsky župan Radimir Čačič,bývalý minister výstavby a dopravy. Politicizväčša neuvažujú v dlhšom horizonte akojedno volebné obdobie. Architekt Čačič všakmyslel trinásť rokov dopredu. Hoci dnes fungujev opozícii, stále je populárnym politikoma aj súčasná vláda sa drží jeho plánu:„Pointou úspechu je organizácia prác a spôsobich financovania, nie technika výstavby.Tú máte predsa takú istú ako my, rovnakésú aj stroje. My sme stavili na precíznuorganizáciu postupu všetkých fáz prípravy,od odkupovania pôdy, cez všetky povolenia,dodržiavanie vyhlášok ap. Zdrojom financovaniasú nielen peniaze z poplatkov na užexistujúcich diaľniciach, ale aj zvláštna daňna pohonné hmoty, ktorú chorvátska vládazaviedla na trinásťročné obdobie výstavbydiaľnic. V prepočte asi 3,50 koruny zaplatenejza každý liter pohonných hmôt odchádzana toto konto. Šesťdesiat percent nákladovfinancujú úvery zo zahraničia.“ Podľa Čačičovýchprepočtov by diaľnice mali splatiť dlhdo roku 2009. A že tento model funguje, dokazujeaj fakt, že Chorvátom v ich obdivuhodnomtempe postavil jeden tunel aj nášDoprastav. Keď je všetko pripravené, viemerýchlo stavať aj my.Príťažlivá vízia IstrieVlaňajšok Chorváti hodnotia ako zlatý rokturistiky, ktorá sa už definitívne spamätalaz prerušenia vojnou v polovici 90. rokov.A od tejto sezóny čakajú ešte vyššie príjmy.Do rekonštrukcie ubytovacích a stravovacíchkapacít investujú miliardy eur. Štvrtinu z ponukyubytovania tvoria kempy, záujem o nevšak klesá. A tak Chorváti, ktorí okrem moramajú aj osem národných parkov a šesť lokalítUNESCO, stavili na kvalitu. Stavajú novéhotely a renovujú tie s nádychom socializmu.S vonkajším vzhľadom niektorých si neporadíani ten najlepší architekt, ale čo sa týkavnútorného vybavenia, ich štandard stúpa.„Po vojne sme sa rozhodli meniť kvantituna kvalitu,“ zdôrazňuje Ozren Grbavčič z turistickejorganizácie Istrie. „Pripravili smeNa mieste, kde sa zrodilturistický ruchNie každý vie, že turistický ruch na Jadranemá presný dátum vzniku. Pripisuje sa talianskemupodnikateľovi Iginiou Scarpovi,ktorý si dal v Opatiji postaviť vilu, pomenovalju podľa manželky Angiolina a od roku1844 pozýval sem, na miesto s príjemnouklímou, v ktorej sa stretáva slaný morskývzduch so sviežimi vetrami vejúcimi od blízkehopohoria Učka, osobnosti rakúsko-uhorskejmonarchie. Pre Opatiju, ktorej vzduch,morská voda a dobrá strava mali aj skvelé liečebnéúčinky, znamenali návštevy zvučnýchmien od dvora tú najlepšiu reklamu a po cisársko-kráľovskejsmotánke sem postupnenachádzala cestu aj šľachta ducha. Čechovtu písal nádherné poviedky o láske, bol tuSienkievicz, James Joyce, Isabela Duncanová.Scarpovi hostia nosili z celého sveta sadenicerastlín a stromov, vďaka nim rozkvitolokolo vily Angioliny nádherný park. Aj dnessa mesto pýši ocenením Strieborný kvet zaparky a zeleň. Volia tu Miss Chorvátska, tusa koná výber spevákov do Eurovízie. A známaklinika na liečbu ochorení dýchacíchciest pripomína, že turistický ruch sa začalako návšteva u priateľa a liečebný pobyt.Na úpätí pohoria Učka, ktoré je dnes národnýmparkom, nájdete mestečko Lovrans dobrou ortopedickou klinikou, májovýmisviatkami čerešní, októbrovými dňami špecialítz jedlého gaštana, no najromantickejšiuatmosféru mestu dodáva sedemdesiat viliekz čias monarchie. Väčšinu vlastní firma Lovranskávila, ktorá tieto architektonické skvostyrekonštruuje, aby sa z nich stali lákadlá preturistov. Veď kto by nechcel bývať v apartmáneIsadory Duncanovej, ktorý ponúka vilaAstra z roku 1905? Viaceré vily sa v posled-56 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž z Chorvátskaných rokoch dostali do rúk súkromníkom.Noví majitelia musia dodržať prísne požiadavkypamiatkarov a udržiavať vily v pôvodnomštýle, čo nie je lacné. Len na ilustráciu,byt s rozlohou 120 metrov štvorcových v takejtovile má cenu 2 milióny kún, v prepočteteda stojí približne 10 miliónov korún.Kto môže „robiť agroturistiku“Okolie Opatije a Lovranu ponúka aj inédovolenkové vyžitie, nielen polihovanie primori. V pohorí Učka je 50 turistických chodníkova osem cyklotrás, jeho skalnaté previsysú rajom pre horolezcov, do niektorej z dvestojaskýň sa môžete pozrieť so sprievodcomspeleologického klubu, na ranči vám požičajúkoňa, na svoje si prídu vyznavači extrémnychšportov. Rozvíja sa tu aj agroturistika.Sandra Vertel pracuje na správe národnéhoparku: „Park nemôže prosperovať bez turistov,ich aktivity však nesmú narušovať vzácnuprírodu. V horách trvalo žije 260 obyvateľov.Hľadáme spôsob, aby mohli žiť tak akodoteraz, hospodáriť na terasovitých políčkach,pásť ovce, kravy a kone, chovať včely,pestovať tymián a udržiavať harmóniu medziľuďmi a parkom.“ Tväčša ide o starších ľudí čotu dožívajú život, ale hlási sa nová generácia,mladí ľudia, ktorí utekajú z hektických miestna pokojný vidiek, alebo tí, čo získavali skúsenostiv zahraničí, v Taliansku, Francúzskua Nemecku a teraz sa vracajú domov. Niektorízdedili dom po rodičoch, iní si ho kúpili.Sandra hovorí: „Sú to dva trendy: jednýmje návrat k hodnotám pokojného skromnéhoživota starších generácií, druhým je záujempodnikať. Oba ciele sa dajú spojiť, veď pribúdajúklienti, ktorí odmietajú hlučné prímorskécentrá a hľadajú pokoj uprostred zelene,nechcú anonymitu hotela, ale srdečnú atmosféruvidieckeho domčeka.“Aj Ozren Grbavčič je presvedčený, že podporovaťagroturistiku je dobrý smer, no musímať svoje pravidlá: „Agroturistika zatiaľ nebolazákonom presne vymedzená, takže ajpredstavy o tom, čo to vlastne je, sa vyvíjajú.Nedávny boom, keď každý chcel „robiť agroturizmus“už trochu utíchol. Lebo pokýmniekto neokopáva vlastnú zeleninu, nepasieovečky a nevyrába z nich syr, ak mu mednedávajú jeho včely, ale kupuje všetko v obchode,tak nie je podnikateľom v agroturistike– len vlastní reštauráciu, tavernu alebopenzión. Ak dnes chce niekto dostať úľavyna daniach, pretože „robí agroturistiku“, a táúľava znamená 90 000 kún, ktoré sú oslobodenéod daní, tak jeho reštaurácia nemôžemať viac ako 50 stoličiek a polovica surovínv kuchyni musí pochádzať z vlastnej výroby.Štyridsať percent môže vymeniť so susedom,ktorý tiež vyrába domáci syr, pršutalebo víno. Len desať percent použitých surovínmôžu kúpiť v obchode.“„Nemôžeme prikazovať, môžeme len presviedčať,“hovorí Ozren, „ale radi by smepresvedčili záujemcov o tento biznis, že menejje niekedy viac. Na dedinách nepotrebujemeveľké ubytovacie kapacity, ktoré sanaplnia len počas leta, a zvyšok roka budúprázdne. Chceme hosťom poskytnúť dôvod,aby boli ochotní chodiť sem od mája do októbra.Preto je vhodnejšie apartmánové ubytovaniev súkromí, kde má hosť pocit, že saosobne pozná s personálom aj s majiteľom,že sa sem vrátiť, lebo sa tu cítil ako doma.Učíme podnikateľov, že hosť tu nie je na to,aby sa najedol a vypadol, ale že mu majú ponúknuťprogram v okolí, že okrem športu,kultúry a zábavy môže s domácimi obrábaťvinohrad, natrhať si hrozno, urobiť z nehovlastné víno a o rok ho prísť ochutnať. Je todobrá stratégia, lebo zaručí, že taký hosť sao rok vráti zase.“Istria ponúka ubytovanie v 300 vidieckychdomácnostiach s kapacitou 3 100 postelí.Konzorcium Ruralis vytvára pravidlána štandardizáciu objektov vidieckej agroturistiky.Ak v lete na Istrii nájdete ikonkus jednou špargľou, ide o služby agroturistiky.Ak budú špargle tri, je to vidiecky rekreačnýdom. Päť šparglí znamená ponuku bedand breakfast, ubytovanie aj s raňajkami.Na Titovom ostroveViete, čo majú spoločné agent 007 a bývalýjuhoslovanský prezident Josip BrozČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiTito? James Bond,ikona mužskej elegancie,nosí oblekytalianskej firmy Brioni.Tá vyznáva filozofiu:zákazníkom lento najlepšie a jej ručnešité klasické oblekysú určené mužom,ktorí si vedia užívaťživot. Brioni prevzalinázov od chorvátskehoostrova Brijuni,ktorý bol až do skončenia2. svetovej vojnysynonymom dovolenkypre najvyššievrstvy. Keď sa vodcapartizánskeho hnutia,ktoré s úspechom odporovalofašistickémuNemecku i Taliansku, stal prezidentommnohonárodnostnej Juhoslávie a po prvýkrátvidel Brijuni, vyhlásil, že čo bolodobré pre aristokraciu, bude vhodné ajpre robotnícku triedu – a ostrov znárodnilpre seba. Trávil na Brijunoch štyri ažšesť mesiacov z roka, pozýval k sebe hostí,umelcov (v cadillacu, ktorý mu venovalEisenhoover, sa s ním viezla Sofia Loren,Gina Lollobrigida aj Elisabeth Taylor),navštívili ho tu prezidenti, premiéri, krália kráľovné zo šesťdesiatich krajín sveta.Aj Titovi nosili hostia darčeky, ktoré miloval– vzácne druhy zvierat do jeho safari.Väčšinu zvierat po Titovej smrti a pádujeho kultu previezli do chorvátskychZOO, ale slony a posvätné kravy od IndiryGándhiovej sú ešte stále tu, voľne sapasúce zebry a jelene spásajú trávu a vytvárajú„jediné ekologické golfové ihriskona svete,“ ktoré sa „kosí“ samé. TitovaBijela vila stále slúži na štátnu reprezentáciu,tri ďalšie vily si môžete prenajať,jedna noc stojí 1 600 eur, zabukované súvšak najmenej na sezónu dopredu. Aj vyblýskanýTitov cadillac vám prenajmú za400 eur na celú polhodinu. Na ostrov sabežný smrteľník dostane len trajektomz pobrežia na jednodenný výlet, povozí savláčikom, odfotí safari a zvyšky antickýchchrámov, pozrie si stopy dinosaura a Titovomúzeum, a večer sa vráti naspäť napevninu. Ak chce, môže si prenajať bicykelalebo golfový vozíček, vychutná plážea pobaví sa v múzeu nad fotkami na svojudobu geniálneho politika, ktorý stvoril jedenkult; legendárneho macha, ktorý malpäť žien a nespočítateľné množstvo mileniek;chlapa, ktorý sa dokázal postaviťproti Hitlerovi aj proti Stalinovi a tri desaťročialavírovať medzi dvomi vojenskýmizoskupeniami; ktorý dokázal udržaťpod pokrývkou národnostné rozpory, čoparadoxne po jeho smrti spôsobilo vojnovýkonflikt. Stal sa legendou, symbolommuža, ktorý vedel spojiť prácu a zábavua vychutnávať život. Tak toľko majú spoločnéTito s agentom 007.■Júl–August 200757

Profilám rád golf, umenie, hudbu, kon-vyznáva sa Tomáš Hegedűš,„Mcerty,“riaditeľ spoločnosti Autotrend, s. r. o., –ako vraví: „chlapec z dediny od Komárna,ktorému chýbajú dva roky do tridsiatky“– zo svojich záľub. V ostatnom čase uprednostňujepred návštevami koncertnýchpodujatí večerné chvíle so svojimi malýmisynmi a čaro rodinného kruhu. Dobrú hudbusi vychutnáva spolu s bezpečnou jazdouv aute. Počúva všetko, čo je dobré prostredníctvomkvalitnej reprodukcie. No nejdelen o jazz, rock, soul či funky, ale aj o klasiku,čo je pri mladých podnikateľoch zriedkavejšie.„Chodil som šesť rokov na klavír,hrám na viacerých hudobných nástrojoch.Naučil som sa hľadať mimo rozhlasovýchmainstreamových hudobných programovkvalitu. Kto má trošku hudobného nadania,počuje, čo je dobré, čo vyniká,“ zanietenevysvetľuje.A tak sa pri rozhovore o tvorivej aj interpretačnejschopnosti Mariána Vargu natískaotázka, ktorá šéfa spoločnosti akoby naokamih zaskočila. Čo má hudba spoločnés autami? Vzápätí s ľahkosťou vysvetľuje:„Vypočuť si kvalitnú hudbu je určitá formarelaxácie a v dobrých autách sa výbornepočúva.“Tomáš Hegedűš má presne stanovené životnépriority. Rodina a práca, pričom tádruhá musí občas ustúpiť tej prvej a inokedyje to zasa naopak, lebo „v dnešnej dobečlovek netrávi prácou iba osem hodín, aledeväť a viac,“ dodáva známy fakt.Prirodzená cesta k autámK autám ho veľmi jednoducho priviedlarodina. Firma vznikla ešte v roku 1993.Postupne sa vyvinula na rodinný podnik,v ktorom dnes funguje už druhá generáciaHegedűšovcov. S podnikaním začínal otec,ktorý je stále vo firme, len vedenie odovzdalsynovi. Pravda, samotný fakt, že ide o rodinnúfirmu, na jej dobré vedenie nestačí.Tomáš Hegedűš sa rozhodol pre štúdiumekonomiky na Ekonomickej univerzite. Veľmirýchlo však zistil, že súčasné školstvo jepribližne dvadsať rokov za potrebami súčasnostia škola ho na pracovný život vedomostnenepripraví. Už v devätnástich rokochzačal popri štúdiu aj pracovať. Hovorí:„Človek sa učí v praxi a skúsenosti pribúdajúz roka na rok, kto chce, chodí na školenia,vzdeláva sa z kníh. Dobrý manažér jeako dobré víno, robia to skúsenosti. Čassom venoval odbornej literatúre. Vysokoškolskýdiplom svedčí o vytrvalosti človeka,schopnosti systematicky pracovať na sebe,ale nedáva vedomostné zázemie potrebnéna dobrú odbornú prácu.“No má aj iné skúsenosti: „Na Západe to jeinak. Tam keď skončíte vysokoškolské štúdium,nastúpite do firmy a viete sa ihneďzaradiť do pracovného procesu. U nás samusíte v práci ešte dva-tri roky učiť a hovorísa, že päť rokov je minimálna prax nato, aby bol človek zorientovaný. Moje skúsenostito potvrdzujú.“Foto: M. NemecDOBRÝPODNIKATEĽJE AKO DOBRÉVÍNOMária ŠišulákováMimovoľne sa však opäť vracia k rodine,vyznáva sa z otcovstva: „V rodine treba maťúlohy istým spôsobom podelené. Vytváramsi k deťom vzťah tiež tým, že kúpem jednéhoi druhého synčeka, v nedeľu sa venujemlen im a manželke. Citlivo vnímam krízurodiny, ktorú na Slovensku v súčasnostiprežívame. Rastie rozvodovosť. Nemyslímsi, že akási univerzálnosť otcov v starostlivostio rodinu môže tento fenomén ovplyvniť.Dieťa potrebuje mamu aj otca, ich úlohaje nezameniteľná a geneticky určená.V rodine je dôležité, aby manželia vedeli zosvojich detí vychovať čestných a rovnýchľudí. Bez toho, aby svoje nerealizované snya komplexy prenášali na deti. Samozrejme,treba ich nasmerovať na nejaké záľuby,šport, umenie, vieru, filozofiu, ale detisa musia aj na základe talentu rozhodnúť,k čomu majú blízko. Najdôležitejšie je daťdieťaťu schopnosť stáť na vlastných nohách,aby porozumelo samému sebe a vedelosa rozhodovať. Teda vychovať ho tak,aby mu nechýbali čestnosť, pracovitosť,skromnosť. A to je náročná úloha.“Od Opla až po CorvetteSpoločnosť Autotrend predáva automobilyznačiek Opel, Renault, Cadilac, Corvette. Zastúpeniepredaja amerických áut otvorili ibapred pár mesiacmi a veľmi sľubne sa rozbieha.Cieľ, ktorý si na prvý rok stanovili, určitedosiahnu – ide o predaj päťdesiatich vozidiel.Kým ešte pred niekoľkými rokmi boloproblematické predávať na našom trhu autávyrobené v Amerike, prekážkou boli rozdielnevýrobné normy, tieto rozdiely sa už stierajúa normy sa štandardizujú. Hoci zatiaľ musiaproducenti svoje výrobky prispôsobovaťtrhu, na ktorý sa vyrábajú. To platí v celosvetovommeradle.Rozširovanie palety ponúkaných značiekje náročné na finančné prostriedky predajcuaj na personál, lebo každá značka má celkomnové informačné systémy, spolupracovníkov,klientelu.Tomáš Hegedűš hovorí viacerými jazykmi,no nemyslí si, že práve jazykové vybavenie jepre dobrého obchodníka nevyhnutné. Kto ješikovný, vie sa prebojovať aj bez nich. Sámsi nekladie pred seba ciele, ktoré by sa viazalik budúcnosti. Má ich skôr krátkodobé,spojené s jednotlivými projektmi. Vždy, keďsa jeden uzatvára, prichádza ďalší, jeden čiviacero, ale ako hovorí: „Najväčšou výzvou jevybudovať meno značiek Cadilac, Corvettena Slovensku, servisnú sieť a priniesť klientomautá, ktoré sú výnimočné, elegantné,a umožniť im nový zážitok z jazdy.“Umenie Art and ScienceMedzi autami a jeho láskou k výtvarnémuumeniu určite existuje istá paralela.Dizajnérska reč Cadilacu sa volá Art andScience. Art stojí za umením a science zatechnikou. „To naozaj vyjadruje to, za čímtáto značka stojí,“ zamýšľa sa riaditeľ Autotrendua dodáva: „Cadilac rozoznáte naceste zakaždým, i keby mu ktosi na čelnúmasku pripol značku Mercedes. Teda umenietam určite je, sú to moderné autá, ktoréšokujú svojou prítomnosťou všade, kde sazastavia. A technika spája všetko najnovšiea najlepšie, čo v súčasnosti v automobilovompriemysle existuje. Tvarové súvislostividím kdesi s obdobím kubizmu a funkcionalizmu.“Napriek nadšeniu, s akým o týchtoautách hovorí, nechýba mu láska k starémuumeniu a architektúre.O budúcnosť podnikania sa neobáva, lebopeniaze nie sú pre neho životnou dominantou.Tou je práca. So svojimi jasnými a pevnýmizásadami, ušľachtilými záľubami a pozitívnymvzťahom k novým výzvam patrí k tvorcomhodnôt, budúcnosti rozvoja pre všetkygenerácie. Odchádzajúce aj tie rodiace sa. ■58 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1TO JE MÔJ NÁZORPoslanci Európskeho parlamentu schválili iniciatívnu správu, ktorá sa zaoberá hodnotením inovačných stratégiízameraných na posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie. EP navrhuje vytvorenie znalostných regiónov,či daňové zvýhodnenie pre firmy, ktoré investujú do výskumu a inovácií. Ako hodnotíte úroveň slovenskej vedya skutočnosť, že do výskumu sa investuje neprimerane malá časť verejných či súkromných financií?Alexander DulebaVýskumné centrum Slovenskej spoločnostipre zahraničnú politiku, n. o.Odpoveď na vašu otázku je jednoduchá: je to zlé a stále horšie. Slovenskoje na chvoste krajín EÚ v ukazovateli výšky investícií meraného % HDP narozvoj vedy a výskumu. Zatiaľ čo predchádzajúca vláda plánovala investovaťdo rozvoja vedy a výskumu 1,8 % HDP počínajúc rokom 2007, realita za novejvlády je pre slovenskú vedu viac než horšou správou. Na podporu vedy a výskumuje určených v tomto roku 0,8 % HDP. Menej na vedu a výskum v EÚdávajú už len Bulharsko, Rumunsko a Cyprus. Chceli by sme sa porovnávaťs inými krajinami? Bohužiaľ, nemôžeme, sme tam, kde sme. EÚ už upozornilanašu vládu, že táto skutočnosť je v rozpore so záväzkom Slovenska v súvislostis príspevkom do plnenia cieľov Lisabonskej stratégie, podľa ktorej by investíciečlenských krajín EÚ do vedy a vývoja mali v roku 2010 dosiahnuť 3 % HDP.Prečo je to tak? Asi preto, že politici, ktorí vyhrávajú voľby v tejto krajine,majú iné priority. Paradox spočíva v tom, že prakticky všetky koaličné i opozičnéstrany uvádzajú podporu vedy, výskumu, vzdelávania, rozvoj ľudskýchzdrojov a pod. na Slovensku ako jednu z hlavných priorít svojich volebnýchprogramov. Keď sa dostanú k moci, odrazu vnímajú realitu nejako inak. Odrazusa im – z rôznych viac i menej pochopiteľných i nepochopiteľných príčin– zdá, že je dôležitejšie naliať peniaze do asfaltu, betónu alebo ešte niečohoiného, len nie do vedy, výskumu a ľudských zdrojov.Vzťah k vede a výskumu ukazuje najväčšiu schizofréniu slovenskej politickejelity. Na jednej strane, každý slovenský politik vám povie, aké je dôležité, abysme rozvíjali vedu a výskum, že to je ten hlavný motor rozvoja, od ktoréhozávisí konkurencieschopnosť národnej ekonomiky, budúca prosperita a blahobytkrajiny a jej občanov a pod. Keď však príde k moci a má rozhodovať,zrazu nachádza „x“ ďalších priorít. Vysvetľujem si to tak, že ani vedci, anivýskumníci, ani vysokoškolskí odborníci nepredstavujú takú voličskú skupinu,od ktorej by závisel výsledok volieb. Vzdelaní a múdri sú v tejto krajine rukojemníkminevzdelaných a hlúpych. Vedci, výskumníci, univerzitní profesoria pod. sú v tejto krajine menej ako obchodníci s cukrom, mäsom alebo hocičíminým, nehovoriac už o tých, ktorým sa príliš nechcelo študovať. Tí poslednívšak rozhodujú voľby. Takže, asi preto je dnes slovenská veda tam, kde je.Dobrú noc, slovenská veda! Snáď niekedy – spolu s našimi politikmi – budememôcť povedať i „dobré ráno!“ našej vede.■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiRadovan GeistInternetový portál www.EurActiv.skČi už v nás snaha EÚ stať sa „najviac dynamickou a konkurencieschopnouvzdelanostnou ekonomikou sveta“, ktorú si stanovila v Lisabonskej stratégii,vzbudzuje očakávania alebo alergické reakcie, nemali by sme zabúdať,že ak chce Únia zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v globálnej ekonomike,musí omnoho viac investovať do ľudského kapitálu. A čo platí pre Európu,platí dvojnásobne pre Slovensko.Viaceré štúdie zdôrazňujú kľúčovú úlohu vzdelania, vedy a výskumu pri riešeníeurópskych ekonomických problémov. Pred viac ako rokom vydal DavidGros, riaditeľ bruselského think-tanku CEPS, krátku analýzu o vzťahu medzizamestnanosťou, konkurencieschopnosťou a vzdelávaním. Okrem iného v nejkonštatuje, že EÚ a USA sú približne rovnako úspešné (Únia dokonca miernevedie) v zamestnávaní nízko kvalifikovanej pracovnej sily – v skupine Európanovs nižším ako stredným vzdelaním je zamestnanosť 49,2 %, v USA je tov rovnakej skupine 43 %. Európskym problémom však je, že máme takýchtoľudí priveľa. Príklady korelácie medzi investíciami do ľudského kapitálu a zamestnanosťoua konkurencieschopnosťou možno nájsť aj v Európe – častocitovaným príkladom sú Fínsko, Švédsko či Dánsko, všetko krajiny na špicimedzinárodných rebríčkov.Na Slovensku je situácia notoricky zlá. Hoci sa v predchádzajúcich rokochzdvojnásobil objem prostriedkov, ktoré idú zo štátneho rozpočtu na vedu, stálesa nachádzame na chvoste krajín OECD. Slovensko sa rado hrdí „kvalifikovanoupracovnou silou,“ smutnou pravdou však je, že do vedomostí a ľudskéhokapitálu investujeme stále príliš málo a následne našu vedu a výskum charakterizujúskôr individuálne výnimočné výsledky, než stabilne vysoká úroveň.Predchádzajúcich niekoľko rokov bolo na Slovensku charakterizovaných skôrdeklaratívnym vyzdvihovaním dôležitosti vedy, výskumu a vzdelanostnej ekonomikyako takej, a prísľubmi, za ktorými však často nenasledovali reálne investície.Je však spravodlivé povedať, že ani to nebolo úplne zbytočné. Vzdelanie,veda, výskum, sa dostali medzi politické priority a tým sa zaradili medzifaktory, podľa ktorých je hodnotený (ne)úspech vlády. To dáva lepšie šancena to, aby sa politická podpora premietla do finančnej, a vytvára tlak aj nasúkromný sektor.Iste, nie každý môže byť vedcom a nie každá firma môže pôsobiť v hi-techsektore. No vzdelanostná ekonomika je o aplikácii vedomostí v hospodárstveod výskumu, cez aplikáciu inovácií, po celoživotné vzdelávanie. A v tom musímevýrazne pridať.■Júl–August 200759

DiplomatiĽUDIA A UDALOSTIStretnutie s umenímNa pozvanie chargé d´affaires Srbska Mirjany Nikolićovej(v strede) sa v príjemnom prostredí veľvyslanectva Srbskej republikyv Bratislave stretli slovenské osobnosti s predsedomVýkonnej rady AP Vojvodiny Bojanom Pajtićom (vľavo). Zúčastnilsa aj na bratislavskej vernisáži výstavy Kovačica na Slovenskua zaujímal sa o insitné umenie. Porozprával sa aj s jednýmz najznámejších kovačických insitných maliarov JanomGlozikom (vpravo).■Štrnásty júl patrí každej krajineKaždá krajina má dva štátne sviatky – vlastný, zviazanýs jej vznikom, a aj 14. júl, štátny sviatok Francúzskej republiky,pretože výročie Francúzskej revolúcie je míľnikom vo svedomíľudstva a jeho prerodu ku skutočnej demokracii, povedalpri príležitosti oslavy tohto sviatku v Bratislave veľvyslanecFrancúzska Henry Cuny (na snímke v strede).S hosťami živo diskutoval aj riaditeľ Francúzskeho kultúrnehoinštitútu Didier Talpain (vpravo).■Nekonečné priestory vedyMatematika, fyzika, psychoanalýza a nekonečné prebádanéi nepoznané priestory týchto vied inšpirovali tvorbu svetoznámehočilského architekta a maliara Roberta Matta Echaurrena.Svoj obdiv tomuto umelcovi vyjadril na vernisáži výstavy v Bratislaveaj Eduardo Schott, prvý tajomník čilského veľvyslanectvavo Viedni (na snímke vpravo s riaditeľom Galérie mesta BratislavyIvanom Jančárom).■Text a foto: Tatiana Jaglová60 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalostiV Ovsišti skvelí jazdci i koneV športovom areáli TJ Slávia STU v Bratislavesa koncom júla uskutočnili medzinárodnéjazdecké preteky 42. Aegon MercedesGRAND PRIX Bratislava CSIO 4*-W. Toto veľkolepéšportové podujatie usporiadala Slovenskájazdecká federácia v spolupráci s Ministerstvomškolstva SR. Záštitu nad podujatímprevzal Prezident SR Ivan Gašparovič. „Na súťažisa zúčastnilo viac ako 11 družstiev a okolosto skvelých jazdcov a koní,“ povedal riaditeľpretekov Ing. Andrej Glatz. Zaujímavousúťažou boli skoky cez prekážky nad 150 cm,v ktorej si cenu Aegon Mercedes Grand Prixvybojoval Rakúšan Eden Stefan na koni Sorbos.Druhé miesto získal Ökmann Thomáss Robinom. Cenu Casino Slovakia dostal TalianFioreili Emanuel na koni Western, druhémiesto patrí Slovenke Monike Stangelovej.Najsledovanejšou súťažou bol skok mohutnosti,okorenený aj o výhru osobného automobiluSmart pri prekonaní tehlového múruvo výške 220 cm. Na tento skok nabral odvahuiba reprezentant Rumunska Aurel Cojocariuna koni NO Name, no nebol úspešný.Pre zaujímavosť – svetový rekord je 247 cm.Druhé miesto obsadil Márian Stangel, ktorýzdolal múr vo výške 205 cm na koni Cashmana odniesol si cenu Rádia Expres. Úspešní boliaj ďalší domáci i zahraniční jazdci. Tento 42.ročník sa, ako aj po iné roky, stretol s veľkýmdiváckym záujmom a návštevnosťou. ■Silvia VažanováFoto: Miroslav KošírerPodporujú stavebný boomV Prvej stavebnej sporiteľni (PSS) neprázdninovali – na letnom stretnutí s novinármi predstavili ďalšie zaujímavé produkty, ktoréfinančne pomôžu pri stavebných aktivitách širokému spektru záujemcov. Predseda predstavenstva PSS Ing. Imrich Béreš okreminého povedal: „Stavebné sporenie je veľmi výhodné sporenie, ktoré podporuje štát ročnou štátnou prémiou. Jej výška je v súčastnosti9,5 % z ročných vkladov, maximálne 2 000 Sk. Štátnu prémiu môže získať každý člen rodiny, aj dieťa. Stavebné sporenie môženáš klient využiť na kúpu, modernizáciu, výstavbu nového rodiného domu, či rekonštrukciu bytu, alebo po šiestich rokoch sporeniacelú sumu aj na ľubovoľný účel. Čo sa týka spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bytových družstiev a inýchsprávcov bytových domov, môžu využívať stavebné sporenie na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu bytového domu, napríkladna opravu strechy, zateplenie domu, opravu fasády, rekonštruciu kúrenia a podobné stavebné zámery.“■Text a foto: Miroslav KošírerZľava: člen predsedníctva Erich Feix, predsedapredstavenstva Ing. Imrich Béreš a Mgr. HerbertGeorg Pfeiffer, člen predsedníctva.Ing. Miloš Blanárik, vedúci komunikácie PSSPredseda predstavenstva PSSIng. Imrich BérešČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJúl–August 200761

KomentárEURÓPANIA SA BOJABUDÚCEHO SUPERŠTÁTUSoňa Motusováv minulosti štáty viedli vojny za toto právoa dnes sa ho vzdávame?“ Obavy z narušeniaúzemnej celistvosti nie sú namiestea o euro sa usilujú viaceré nové krajinyako o svoju vytúženú métu. Poľskí nacionalistivšak operujú trojnásobným delenímPoľska, aké už nemienia dopustiť. SamotníPoliaci tvrdošijný postoj svojich politickýchlídrov nezdieľajú. Myslia si, že samal zaujať miernejší postoj, najmä potom,čo Berlín navrhol uzatvorenie zmluvy bezPoľska.Ostatný summit Európskej únie nebolveľmi úspešný, poznamenali ho sporypredovšetkým o budúcnosť spoločenstva.Poprední európski politici sa snažiazachrániť z odmietnutej euroústavy čo sadá, najmä menšie krajiny však majú výhrady.Čo sa týka budúceho hlasovania v Únii,najostrejšie vystúpili Poliaci. Nepozdávasa im systém hlasovania tzv. dvojitou väčšinou,ktorý presadzuje väčšina členov.Podľa neho by platilo to, čo odhlasovalo55 percent štátov zastupujúcich 65 percentobyvateľov Únie. Poľský prezident LechKaczynski tvrdil, že „za systém hlasovaniasa oplatí aj umrieť“ a „Poľsko nemá vozvyku sa vzdávať“. Konzultoval dokoncatelefonicky so svojím bratom, premiéromJaroslavom Kaczynským – a neustúpil. Poliaciúdajne majú pocit, že pri takomto modeliby boli ochudobnení aj preto, že „nebyťdruhej svetovej vojny, Poliakov by dnesbolo omnoho viac“. Tento argument doslovaznechutil aj viacerých európskych politikov,ktorí sú v rovnakom postavení akoPoľsko. Český premiér Mirek Topolánekvyhlásil, že je zrejmé, že Poľsko nemienipristúpiť na žiaden kompromis. Ten sa začalčrtať, keď veľké krajiny, najmä Nemecko,navrhli aby sa model hlasovania nezačaluplatňovať od roku 2008, ale až od roku2014. Ale nepomohlo. Švédsky predsedavlády Carl Bildt dokonca vyhlásil, že Poliaciniekedy pôsobia ako keby boli z inejplanéty. Ani slovenský premiér nezostalPoliakom nič dlžný. Na margo ich starostís budúcou európskou zmluvou kontroval,že to nie je záležitosť, ktorá by ľudí zaujímala– skôr im údajne ide o pracovnémiesta a sociálny charakter Únie. v Bruselivyzval, aby sa „prestalo s tou frustrujúcoudiskusiou“. Pridal sa aj maďarský premiérFerenc Gyurscány, ktorý trval na tom, abysa hlasovalo podľa pôvodne navrhnutéhomodelu.To však nie je všetko, čo Poľsko vnieslodo diskusie o reformnej zmluve EÚ, ktoráby mala aspoň ako-tak nahradiť zmluvuústavnú. Námestník poľského premiéraRoman Giertych vzniesol ostrý protest ajproti rozdeleniu kompetencií medzi európskeinštitúcie a národné štáty. Nepozdávasa mu, že aj istá časť súdnej moci by patrilaBruselu. Podľa neho by tak územnéspory na nemecko-poľskej hranici riešilisúdy, v ktorých „majú nielen personálnuprevahu Nemci“. Dramaticky varoval predútokom na povojnové hranice, čo je z jehohľadiska pochopiteľné, pretože je členomultrakonzervatívnej a nacionalistickej Ligypoľských rodín. Giertych však ide ešte ďalej.Začal brojiť aj proti prijatiu eura, pretožeaj to sa podľa neho uskutočňuje poddiktátom Nemecka. „Kde sa budú raziťeuromince?, pýta sa. „Vo Frankfurte? VeďFoto: dreamstime.skPrezident, šéf diplomacie, zmluvyAk poľskí predstavitelia dávajú najavo,že si neželajú vytvorenie akéhosi superštátu,ale len „ekonomické zoskupenie“, niesú v týchto snahách osamelí. Aj Briti, ktoríboli vždy skôr euroskeptikmi, majú svojevýhrady. Britské ostrovy si chcú za každúcenu zachovať napríklad svoju daňovú suverenitu.Tú však reformná zmluva nerieši.Ani Charta základných práv nebude preLondýn záväzná. Odmieta aj rozšírenieoblastí, v ktorých by neplatilo právo veta,pričom im ide najmä o spravodlivosť a zahraničnúpolitiku. Ostré spory sa vedú ajo post európskeho „ministra zahraničnýchvecí“ a „prezidenta“ Európy. Nemecko bychcelo ponechať čo najviac z pôvodnéhotextu euroústavy vrátane týchto postova právnej subjektivity spoločenstva. Takby EÚ mohla napríklad uzatvárať medzinárodnézmluvy, jej „prezident“ a šéf diplomacieby mohli by partnermi napríkladamerického prezidenta pri rokovaniacho globálnych vvach – boji proti terorizmu,globálnom otepľovaní, i energetickej kríze.Post šéfa diplomacie sa do novej zmluvyzrejme dostane, ibaže to nebude ministerzahraničia, ale vysoký predstaviteľ prezahraničnú politiku. Horšie to bude s postomprezidenta celej Únie. Hoci padoldokonca návrh, že túto pozíciu by moholzastávať po skončení svojho premiérskehomandátu Tony Blair (aby Brusel upokojilLondýn), veci sa vyvinuli inak a britskýexpremiér už prijal iný post – stal sa vysokýmkomisárom pre Blízky východ. Hociprezidenta presadzuje aj Nicolas Sarkozy(to on podľa Financial Times navrhoval TonyhoBlaira), nezdá sa, že by s tým väčšinasúhlasila.Ministri zahraničných vecí dosiahli naschôdzke v Luxemburgu menší úspechv odbúravaní strachu Európanov z vytvoreniaspojených štátov európskych, keď savzdali názvu ústava. Preto sa o reformovanejzmluve hovorí ako o inovovanej zmluvez Nice. V novom texte sa neobjaví anizmienka o hymne, ktorou mala by Beethovenovaa Schillerova Óda na radosť, ba anio dvanásťhviezdičkovej vlajke ako symbolochÚnie. Starý text ústavy je tak definitívnemŕtvy.Potoky vínaTí, čo považujú Úniu za čisto ekonomickézoskupenie, musia mať tiež hlavy v smút-62 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárku. Najkontroverznejšou kapitolou, o ktorejsa vedú spory, je spoločná poľnohospodárskapolitika. To sa ukazuje aj v týchtodňoch, keď Únia pripravuje reformu trhus vínom. V časoch, keď sme o vstupe dotohto spoločenstva mohli ešte len snívať,nás udivovali potoky vína na cestách, ktorýmitalianski i francúzski vinári protestovaliproti podľa nich nekalej konkurencii.Faktom je, že Európska únia je najväčšímproducentom, vývozcom i spotrebiteľomvína na svete. Priemerná produkcia vínav uplynulých piatich rokoch bola v krajináchÚnie 178 miliónov hektolitrov v hodnote16,1 miliardy eur. To je takmer polbilióna slovenských korún. Ale v poslednýchrokoch sú európski vinári vystavenízvyšujúcemu sa dovozu z USA, Čile, južnejAfriky, ale aj Austrálie a Nového Zélandu– ich produkty sa nájdu v každomsupermarkete. Brusel sa však chystá zvýšiťkonkurencieschopnosť európskeho vinárstvaa dosiahnuť rovnováhu na trhu. Maloby sa tak udiať dvoma spôsobmi. SamotnáÚnia minie pol miliardy eur len na to, abysa zbavila vína, pre ktoré nemá odbyt. Pritomcelkový rozpočet na rozvoj vinárstvapredstavuje 1,3 miliardy korún. Podľa euroúradníkovby sa teda mala podporovaťdestilácia nepredajného vína a mali by saznížiť dotácie na dosládzanie muštu. Badosládzané vína by sa z európskeho trhumali vôbec vytratiť. To je skutočná ranapre pestovateľov zo severnejších oblastí,ktorí nemôžu počítať automaticky s dlhodobýmslnečným svitom v každej sezónea sú zvyknutí mušt dosládzať repným cukrom.Ušetrené prostriedky by však Úniachcela venovať oveľa viac propagácii európskychznačiek na svetových trhoch. Ďalejsa bude obmedzovať aj výsadba novýchvinohradov. Na to je určené prechodnépäťročné obdobie, počas ktorého by vinárineschopní konkurovať mohli opustiť trh– a to nielen so cťou, ale aj s veľmi zaujímavýmfinančným odškodnením. Čím neskôrsa však vinár pre tento krok rozhodne,tým bude odškodnenie menšie „Noví“vinári však protestujú s poukazom na to,že tieto opatrenia podporia len tradičnýchproducentov. Na druhej strane, ak sa ukážeako pravdivé tvrdenie klimatológov, žepočasie, aké tradične pripisujeme Stredomoriu,sa sťahuje do stredu Európy a budecharakterizovať mierne pásmo, majúšancu aj vinári zo severnejších oblastí. Bamožno budeme o niekoľko desaťročí oberaťhrozno aj v Škandinávii.Európe sa nevodí najhoršieEurópska centrálna banka sa rozhodlaponechať základnú úrokovú sadzbu naúrovni štyroch percent. Potvrdzuje to uždávnejšie zistenia ekonomických analytikov,že Európe sa v posledných mesiacochnevodí najhoršie. Predovšetkým v eurozóne,v krajinách, kde sa platí eurom, nezamestnanosťklesá a inflácia je pod kontrolou.Ľudí bez práce je sotva 7 percent a infláciasa drží pod dvoma percentami, čo jelimit, ktorý stanovila centrálna banka akozáklad cenovej stability. V eurozóne žije317 miliónov ľudí, ktorí vytvárajú 15 percentsvetového HDP. Zdalo by sa by všetkov poriadku, najmä ak si uvedomíme, žehospodársky rast v nových členských krajinách,osobitne na Slovensku, v Maďarsku,i Poľsku vysoko prekračuje priemerÚnie. Ale aj problémov je nemálo. Poľskonapríklad v posledných týždňoch oznámilo,že ekonomický rast, aký predpokladalo,zďaleka nedosiahne. Problém je ajs Francúzskom a jeho rozpočtovým deficitom,ktorý nevie udržať pod kontrolou.Podľa Bruselu, ak by súčasnú konjunktúruParíž využil na zníženie tohto deficitu, moholby ešte dlho z tohto kroku profitovať.Aj preto navrhujú niektorí predstavitelianie zníženie jej rozpočtu o 2,1 miliardyeur, čo je asi 70 miliárd slovenských korún.Predstavoval by tak len 0,95 percentarozpočtu jednotlivých členských krajína taký nízky nebol už roky. Ušetriť bysa malo na administratíve, ktorá dostaneo 100 miliónov eur menej, ale aj tak budestáť 7,2 miliardy eur (240 miliárd Sk). Celkovýrozpočet Únie mal byť vo výške 121,5miliardy eur, z toho najviac pohltia tradičnedotácie pre poľnohospodárstvo (42miliárd) a na rozvoj by malo by určených49,1 miliardy eur.Nízka nezamestnanosť a zároveň nízkainflácia by mali avizovať, že v eurozónesa ľudia tešia ekonomickému boomu. Nievšetci zamestnanci to však pociťujú takto.Napríklad Nemecko, ktoré sa považuje zaekonomický motor Európy, v poslednýchtýždňoch sužujú štrajky. A postihujú ajdosiaľ neohroziteľné ekonomické gigantyNemecka. Najprv prekvapil štrajk zamestnancovDeutsche Telekomu, kde sa zamestnancipokúšali ubrániť svoje pozíciepri zmenách, ktoré si podľa manažmentuvyžiadala tvrdá konkurencia na trhu. Napokonniečím podobným argumentovalizamestnávatelia aj u nás, keď sa schvaľovalnový zákonník práce. Starý totiž vychádzalv ústrety práve zamestnávateľom a ľavicovávláda mala dojem, že zamestnancisú u nás v takom postavení ako v „banánovýchrepublikách“. Preto presadila novúnormu, ktorá by mala viac brániť práve pozíciezamestnancov. Ficova vláda pritomvychádzala zo zamestnaneckých a sociálnychnoriem západnej Európy rokov sedemdesiatycha osemdesiatych. Vtedy bolizväčša pri moci ľavicové vlády, ekonomikasa tešila konjunkturálnemu vývoju, a takaj dlhoročné snahy odborov o sociálnejšierozpočty i zákony mohli by splnené. Dnesje situácia síce iná, ale sila odborov v západoeurópskychkrajinách je stále značnáa príslovečné sú odborárske akcie najmäv Taliansku, Francúzsku, ale aj Nemecku,kde navyše cele desaťročia odbory ťažili ajz nemeckého „hospodárskeho zázraku“.V súčasnom konkurenčnom prostredíje však čoraz ťažšie takéto požiadavkyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipresadzovať. Zamestnancom DeutscheTelekomu sa to napokon po šiestich týždňochpodarilo, hoci pracovný čas sa zvýšilna 38 hodín a od roku 2010 sa budúpostupne znižovať platy. Ale zamestnancitejto firmy budú aspoň podľa dohodydo roku 2012 chránení pred prepúšťaním.A to napriek tomu, že divízia pevných liniekje už stratová.Po pracovníkoch telekomunikácií sapustili do boja so zamestnávateľmi aj železničiari.20 000 nemeckých rušňovodičovDeutsche Bahn štrajkovalo štyri hodinyza zvýšenie o 31 percent. To sa všaklen pridali k 134-tisícom už štrajkujúcichželezničiarov, ktorí žiadali prilepšenie leno sedem percent. Vedenie železníc tvrdí,že ak by vyhovelo týmto nárokom, museloby zrušiť 9 000 pracovných miest. V tomtosmere aj väčšina zamestnancov železnícpripúšťa, že požiadavky rušňovodičovsú prehnané – ale tak si odbory v starýchčlenských krajinách zvykli, aby mali pritvrdých vyjednávaniach z čoho spustiť. Jevšak isté, že takmer neohroziteľná sila odborovje aj v západnej Európe na ústupe.Ficov Smer na Slovensku chcel novýmzákonníkom práce vlastne nahradiť neschopnéa slabé odbory. So slovenskýmiodborovými centrálami napríklad predchádzajúcapravicová vláda Mikuláša Dzurinduabsolútne odmietla vyjednávať, a defacto tak zrušila tripartitu. Okrem toho siodbory od revolúcie nevedeli nájsť cestuk zamestnancom, väčšina ľudí ani netušila,čo vlastne odbory pre nich robia a čo byboli schopné urobiť a mnoho ľudí pracujúcichpredovšetkým v súkromnom sektoresa obávalo a dosiaľ obáva o svoje pracovnémiesto, a tak odbory zo svojho profesionálnehoživota vytesnila. Fico len zaplnilprázdne miesto a odrazilo sa to aj navzraste popularity jeho politického subjektu.Ale ani jemu to nemôže dlho vydržať.Hoci práve Robert Fico akoby vyvracalplatnosť známeho príslovia o tom, ženikto nie je doma prorokom. Fico je domanesmierne obľúbený a jeho popularita rokpo voľbách neustále rastie. V zahraničí jeto však trocha inak. Predovšetkým je tufrakcia v Európskom parlamente – Stranaeurópskych socialistov, ktorí pre vážnevýhrady voči tomu, že Smer vytvorilkoalíciu so Slovenskou národnou stranoupovažovanou za nacionalistickú, pozastavilaSmeru členstvo. Je tu aj „lapsus linguae“,keď sa Fico v Líbyi vyslovil o bulharskýchzdravotných sestrách ako o „vinníkoch“,hoci celá EÚ trvá na ich nevinea prepustení v prípade nakazenia stováklíbyjských detí vírusom HIV. A napokonsa mu nedarilo ani na pôde Visegrádskejštvorky, i v Bruseli, keď ideologické a inštitucionálneproblémy budúcnosti spoločenstvaodsúva ako nezaujímavé. Je totižpresvedčený, že ako pragmatik starajúcisa viac o sociálnu stránku veci u svojichvoličov zaboduje lepšie.A o to tu ide.■Júl–August 200763

Prof. PHILIP KOTLER LIVE!OSOBNÉ STRETNUTIESLOVENSKÝCH MANAŽÉROVS „MARKETINGOVÝM GURU“V BRATISLAVEPrešli tri mesiace, odkedy Bratislavupo druhýkrát poctil svojou návštevouprof. Philip Kotler (reportáž v mesačníkuEUROREPORTplus, jún 2007), svetováosobnosť, ktorej charizma, neutíchajúcaenergia a množstvo informácií inšpirovaliv dňoch 22. – 23. mája 2007 účastníkovsprievodných aktivít a seminára pod názvom„MARKETING MOVES“ s podtitulomMarketing – hybná sila novej ekonomiky.Organizátor a odborný garant top podujatia,spoločnosť TOP Events, s.r.o., je známaambíciou prinášať svetových lídrov naSlovensko a umožniť tak prísun neoceniteľnýchinformácií, ktoré prispievajú k osobnémui profesionálnemu rastu manažérovpôsobiacich najmä na strategických úrovniachriadenia. Jej snahou je aktívne sapodieľať na úspechu a rozvoji podnikateľskýchsubjektov. Po druhýkrát tiež obohatilatrh manažérskej literatúry o nový titul,tentoraz o knihu Marketing v pohybu, ktorejautorom je prof. Philip Kotler a kol.Vďaka aktivitám, ktorých základom jeosobná účasť svetových osobností na Slovensku,sa do povedomia v zahraničí dostávaaj samotné Slovensko. Formou intelektuálnejprezentácie, osobnej referencieosobností, ktorých slovo má váhu a dôverusa aj Slovensko prezentuje ako krajina disponujúcakvalitným manažérskym zázemím.Teda nielen klasické halušky, slivovica,folklór, ale tiež krajina s obrovskýmľudským potenciálom.Svedčí o tom aj reakcia samotnéhoprof. Philipa Kotlera, ktorý na otázkuIng. Lenky Kmeťovej, riaditeľky spoločnostiTOP Events, s.r.o. „Čo vám daloosobné stretnutie so slovenskými manažérmiv Bratislave?“ odpovedal takto: „Malsom príležitosť prednášať slovenským manažéromv Bratislave už po druhý raz. Súto ambiciózni ľudia, ktorí sa zaujímajúo široké spektrum biznisu a marketingu.V oboch prípadoch som bol doslova unesenýich schopnosťami a vedomosťami.“Seminára sa zúčastnilo takmer 180 účastníkov– topmanažérov, marketingových,PR, reklamných špecialistov a obchodnýchmanažérov predovšetkým zo Slovenska,ale i Českej republiky, Rakúska, Maďarskaa Švajčiarska. Prioritným cieľomorganizátora bolo priniesť úžitok a zážitokreprezentantom slovenských spoločností.Po troch mesiacoch, teda dostatočnomčasovom odstupe, kedy mohli účastníci semináraimplementovať získané informáciev praxi, boli oslovení, aby sa vyjadriliako naplnil seminár, či osobné stretnutieso svetovou osobnosťou, dovtedy známoulen prostredníctvom odbornej literatúry,ich očakávania. Tu sú vyjadrenia zástupcovpartnerských spoločností na otázku:„Čo vám dalo osobné stretnutie s pánomprof. Philipom Kotlerom?“Pavel Šilha,Managing Director, KIA Motors SalesSlovensko, s.r.o.Meno Philip Kotler je jednou z málaosobností „imperialistického sveta“, s ktorýmsom sa stretol už počas mojich štúdiíza dosluhujúceho totalitného režimu. Tolen dokazuje, že už vtedy musel byť skutočnousvetovou kapacitou, keď jeho príručkysocialistického marketingu vzali navedomie a pre mňa (samozrejme nielenvďaka tomuto pôsobeniu) sa stal jednouz legiend. Osobné stretnutie s ním vo mneten pocit naďalej posilnilo. Okrem nespochybniteľnéhoprínosu samotnej prednáškyma zaujalo a potešilo aj to, že v takomrelatívne pokročilom veku je možnéurobiť 8 hodinovú prezentáciu, ktorá plnezaujme všetkých účastníkov od začiatkuaž dokonca.Ing. Iveta Petrušková,Marketing Manager, VILLA VINO RAČA, a.s.Osobné stretnutie s profesorom Kotlerombolo naozaj jedinečným zážitkoma pocitom.Žiaden „mediálny dravec“ v rámikovýchokuliaroch, človek decentný, vážny a pritoms brilantným myslením v odbore, kdesa konkurencia kombinácie mladej myslea niekedy neuveriteľných technických trikovpretláča veľmi dravo. Takmer mi pripomínamôj produkt – víno v tom zmysle,že tradícia, zázemie a čas dáva tomuto produktuväčšiu silu.Podporil moje presvedčenie v komunikačnejceste našej firmy sledovať a využiťkaždú novú výzvu a silu nového spôsobukomunikácie tak, aby nás nehnala, alezdvihla. A nezabudnúť, že aj spotrebiteľ jelen človek.Martin Kováč,Country Manager, ETARGET, a.s.Stretnutie s pánom Kotlerom bolo veľmiinšpirujúce. Jeho prednáška nám potvrdila,že sme sa ako firma vybrali správnymsmerom. Nové formy komunikácieprostredníctvom internetu sú budúcnosťounovodobého marketingu.Danica Balážová,Marketing Manager TSG, Hewlett-PackardSlovakia, s.r.o.Bolo to veľmi príjemné stretnutiepo 2 rokoch. Počas prestávky som sa pánoviKotlerovi prihovorila a spomínali smena jeho prvú návštevu Bratislavy. Bola sommilo prekvapená jeho výbornou kondícioua stále veľmi silnou charizmou. Živo smediskutovali o zmenách, ktorými prešlaspoločnosť Hewlett-Packard za poslednéobdobie. Deň strávený v jeho spoločnostibol určite veľmi prínosný pre všetkých,nielen tých, ktorí sa marketingu venujú.Ľuboš Jurík,šéfredaktor mesačníka EUROREPORT plusNapriek neosobnému svetu počítačov,reklamných agentúr, nepostrádateľnýchmanažérov a ich chladných sekretárok sami potvrdilo, že je rozhodujúca charizmaosobnosti. Alebo ju máte a a od nej sa odvíjavzťah k tomu, čo počujete a čo robíte,alebo ju nemáte, a potom častokrát nepomôžeani vysoká odbornosť. Philip Kotlerje vzácny typ odborníka, ktorý má charizmu,či vzácny typ charizmatickej osobnosti,ktorý je odborník. Jemu verím.64 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Záverečná bodka. Slovo organizátorky,Ing. Lenky Kmeťovej, Managing Directorspoločnosti TOP Events, s.r.o.,www.topevents.skcharakterizovať mojestretnutieNa počiatku bol internet.Aj takto, jednoducho,by som mohlas pánomKotlerom ja. Znie tomožno neuveriteľne,ale stačil jeden e-mail,ktorý som v jedenzimný večer v roku 2002 adresovala svetovejosobnosti, aby od základov zmenil môj osobnýCharizmatický, plný elánu a mladíckej energie, alenajmä „in“ a „trendy“, taký bol podľa slov účastníkovprof. Philip Kotler na seminári v Bratislave,aj keď 27. mája 2007 oslávil už 76 rokov...Základom úspechu každej akcie je perfektne zohra-ný tím.Vďaka spolupráci spoločnosti TOP Events, s.r.o.,s pražským vydavateľstvom Management Press, s.r.o.,je dnes český a slovenský trh bohatší o ďalšiu zaujímavúa užitočnú knihu Prof. Philipa Kotlera a kol. podnázvom Marketing v pohybu. Zľava doprava: LenkaKmeťová, Managing Director, TOP Events, s.r.o.,prof. Philip Kotler, Vlastimil Grus, redaktor, manažérPR & komunikácie, Management Press, s.r.o.i profesionálny život. A snáď ešte niečo podstatné– odvaha a chuť urobiť niečo výnimočné.To, čo nasledovalo potom má dnes už známynázov – TOP Events, pod ktorým sa hrdo nesúvlastné originálne projekty v rôznych oblastiach,ktoré zarezonovali na Slovensku, alei eventy realizované pre klientov.Vďaka kotlerovskému „think out of thebox“ a možno i môjmu trošku svojskémuprístupu k práci sa množstvu ľudí na Slovenskunaskytla príležitosť osobne spoznaťsvetových lídrov, ktorých mená sa spájajús pojmom „žijúca legenda“, mala som a mámmožnosť realizovať projekty s úžasným spoločenskýma ľudským záberom, ale i pracovaťpre významných klientov.Súčasťou odborných eventov so svetovou osobnosťou,v réžii TOP Events, sú vždy zaujímavésprievodné aktivity, ktoré vyžadujú profesionálnemoderovanie. Dvornou moderátorkou všetkých topeventov je skvelá Andrea Vadkerti. A tak možnopovedať, že na obrázku je už zohraná trojka. Zľavadoprava: Andrea Vadkerti, moderátorka, prof.Philip Kotler, Lenka Kmeťová, Managing Director,TOP Events, s.r.o.Mimoriadne ma preto teší, že aj tento projektnaplnil ciele a očakávania účastníkov.A nech to znie ako klišé, ale spokojnosť tých,ktorí so mnou na projektoch spolupracujú,alebo tých, ktorí sa ich zúčastňujú ostávaprioritou vo všetkých činnostiach, ktoré sasnažím robiť najlepšie ako viem.Želám všetkým, aby mali dostatok zdravia,energie, odvahy, ale tiež podporu najbližšíchrealizovať aktivity, ktoré pozitívne zmeniaich životy a životy ich okolia.S úctouProf. Philip Kotler nie je žiadnou nedostupnoucelebritou. Jeho žoviálne a bezprostredné správanievyužili počas prestávok viacerí účastníci seminára,s ktorými ochotne zapózoval pred objektívom fotoaparátu.Tento moment osobného zážitku s „marketingovýmguru“ využili aj zástupkyne spoločnostiHewlett-Packard Slovakia, s.r.o.Foto © Nathan MandellSpolu s krstom knihy Marketing v pohybu mal23. mája 2007 premiéru aj nový slovenský produkt,víno značky Château Palugyay, ktoré jeho producent,spoločnosť Villa Vino Rača, a.s., darovalaprof. Philipovi Kotlerovi.Úprimne poďakovanie organizátora, spoločnosti TOP Events, s.r.o., patrí všetkým partnerom seminára.© Foto: Dušan Knap Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJúl–August 2007 65Inzercia Kotler Euroreport zave1 1 10.5.2007 15:35:51

Úvaha o stave spoločnostiMAJD...!Ladislav AndrášikNa juhozápadnom Slovensku sa medzitam žijúcimi Maďarmi hojne používaono roztomilé slovíčko uvedené v záhlavítejto úvahy. Ak som, sprvoti nie celkomsprávne, porozumel jeho významu, tak tenspočíva v tom, že sa niečo, čo sa má urobiťodkladá na neskôr, môžbyť aj na neurčito.Znalcom miestneho dialektu som bol poučený,že to nie je obyčajné „ad acta“, lebopresnejšia explikácia tohto pojmu plus tribodky k nemu, je v intersubjektivite špecifickéhovnímania obsahu majd... v danejkomunite: všetci zúčastnení sú uzrozumenív tom, že keď sa povie majd..., tak nejdelen o odklad vykonania čohosi čo savykonať má. To, čo je tam navyše je to, ževšetci vedia – toto sa vykonávať nebude už...asi... nikdy. Mám veľké obavy, že takétoniečo, akože MAJD...! sa týka aj slovenskéhoškolstva, vedy a výskumu, hoci to nikdya možno nikde explicitne neodznelo. Aninemohlo! Slovenčina toto čarovné slovíčkonepoužíva. To však nemusí znamenať,že sa v realite také u nás nedeje. Deje saa nanešťastie príliš dlho. A čo je ešte horšie– keď sa predsa len niečo deje, tak sadejú také opatrenia, ktoré vývoj ešte zhoršujú.Sú miesta, na ktorých by toto malobyť neodkladne riešené a zdôrazňujem nieex post metódou príštipkárčenia – zaplátavania,ale ex ante radikálnymi chirurgickýmirezmi.Hodnotenie aktuálneho stavuHodnotenie aktuálneho stavu je dozaistamenej náročné ako hodnotenie toho, čovznikne v budúcnosti v dôsledku dnešnýchrozhodnutí (alebo aj ne-rozhodnutí). Ale ajtak je táto činnosť nesmierne náročná, pretožeide o komplexný proces, ktorý reagujena zmeny, učí sa a jej učenlivý. Ak sompredtým upozornil na veľkú odlišnosť postupovv hodnotení existujúceho a budúcehostavu, musím dodať, že aj v postupochpri hodnotení súčasnosti treba od seba odlišovaťpostupy a metódy hodnotenia jednotlivcov,skupín a kolektívov, resp. celýchinštitúcií. V ostatnom čase sa hodnediskutuje o kvalite slovenských vysokýchškôl a prístupy k tejto problematike sú viacnež pestrofarebné. Stretávame sa na jednejstrane s laickými, ba úplne diletantskýmihodnoteniami, a na druhej strane súk dispozícii aj vysoko profesionálne evaluáciea audity. Bohužiaľ aj v ich prípade sastretávame niekedy až s naivnými a dôverčivýmiprístupmi k použitej metodológii,postupom a nástrojom merania. Za všetkyby som spomenul scientometrické postupy.Väčšinou sa považujú ich výsledky za veľmikorektné a hodnoverné. Je to však ilúzia,pretože taký komplexný a heterogénny organizmusako je napríklad univerzita sotvamožno natiahnuť do normalizovanej zvieracejkazajky daktorej z uvedených metód.Vo verejnosti existujú názory, že danú školumožno o dobre hodnotiť podľa kvalityjej absolventov a ich uplatnenia sa v praxi.Foto: dreamstime.comAko hodnotiť procesv dlhom horizonte?Hodnotenie je mimoriadne náročnáčinnosť. O tom nemožno pochybovať aniv jednoduchých prípadoch, tobôž v takejkomplexnej oblasti ako je školstvo, vedaa výskum, navyše, keď si jej povaha vyžadujehodnotenie s veľmi dlhým horizontom.Nastavenie tohto systému a jehospravovanie dnes rozhoduje o tom, čobude možno aj vo veľmi vzdialenej budúcnosti.Jeden z podstatných problémov jenapríklad príliš dlhý inkubačný čas a náročnérituály, ktoré rozhodnutiam musiapredchádzať. Takže časové rozpätie medzihodnotením terajšieho stavu a hodnotenímstavov, ktoré budú v budúcnostievolvovať pričinením terajších rozhodnutíje mimoriadne veľké a má silný spätnýdopad na kvalitu terajšieho rozhodovania.Problém je v tom, že sa táto spätná väzbanevníma vo sfére rozhodovania patričnek jeho vážnemu dosahu. Lapidárne vyjadrené– keď sa robia opatrenia spomínanouex post metódou, tak sa „prišívajú záplatyna dieru terajšieho stavu“. Špecifickápovaha systému, ktorým sa zaoberá tátoúvaha je však to, že sa týka toho, čo mábyť. Hodnotenie je vynášanie pozitívnychsúdov, v prvom prípade o terajšej objektívnejrealite a v druhom prípade o budúcejnormatívnej realite – pravda, ak taká normatívnakonštrukcia je k dispozícii v úplneja konzistentnej podobe. Doposiaľ smesa s ničím takým ešte nestretli, ale pritommateriálov, ktoré podaktorí znalci označujúvznešeným názvom „paškvil“ tu už boloveľa.Otázka v nadpise tohto odseku je o hodnotenídnes vygenerovaného normatívnehoideálu. V takom ponímaní je to pre akúkoľvekmenovitú spoločnosť, a teda aj preSlovensko otázka úrovne hamletovskej:„Byť, či nebyť?“. V podmienkach rozvíjajúcejsa globálnej vedomostnej spoločnostije prežitie menovitej spoločnosti, resp. štátu,ale aj väčších celkov, ako je aj Európskaúnia jednoznačne závislé od formovaniabudúcich stavov a hlavne od ich realizácie.Európska únia má „Lisabon“, ale čo z nehokeď sú to len – a tu by som zase moholcitovať Shakespeara ústami Hamleta– „Slová, slová, slová“. To isté by sa mohlopovedať o slovenskej verzii „Lisabonu“,resp. o „Minerve“. Dnes slová-vrabce lietajúfrnk-brnk a zajtra ich už niet: čo tam porealizácii!Isteže je to jedno z dobrých kritérií, lenže salen veľmi ťažko dá takýto výskum realizovaťa na jeho základe hodnoverne vyhodnotiťkvalitu danej inštitúcie. Do hodnoteniavstupuje totiž mimoriadne veľa skresľujúcichznakov. Z nich viaceré nesúvisia alebosa nezakladajú na kvalite školy, ale na osobnostnejkvalite, motivácii a vynakladanomúsilí jednotlivca. Preto porovnávať jednotlivéškoly porovnávaním kvality ich absolventovmôže byť zavádzajúce. Našťastie súnaporúdzi porovnávacie metódy, ktoré sav našich stredoeurópskych podmienkachdlhodobo používajú a osvedčili sa. Ľudovosa im prilepil názov „nastavovanie latky“.A práve preskakovanie či „podliezanie“ latkyna nastavenej úrovni je veľmi preukaznýmkritériom. Dnes pravda, v dôsledkunezmyselného systému sú školy nútené latkunie zvyšovať, ako to je obvyklé na súťažiachskokanov do výšky, ale skôr je to viac-66 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úvaha o stave spoločnostiročná tendencia k jej postupnému znižovaniu.Existujú pritom priam groteskné situácie(ak by neboli také vážne a zničujúce preslovenskú spoločnosť), keď študenti rozhodujúo tom, ako sa má známkovať. Pravda,zjednotiť výšku latky už aj medzi učiteľmijednej katedry nie je jednoduché, ale usilovaťsa o to treba bezpodmienečne a nepretržite.Krásne sa to píše, mohol by niektonamietať, ale skutočnosť je diametrálne odlišná.Niekoľko odstrašujúcich príkladovsa publikovalo aj v denníkoch a niektorýchtýždenníkoch a mesačníkoch. Aby som boladresnejší, uvediem aj konkrétny prípad.Uznávaný redaktor Sme Marek Vagovič 20.mája 2007 na strane 4 napísal svoju glosu:„Fakulta umlčala kritické hlasy“. Cituje tamnapríklad výrok jedného z autorov zborníka,v ktorom sa kritizujú pomery na fakulteUniverzity Cyrila a Metoda v Trnave: „Jepríznakom zvrátenosti, ak sa študenti vyhrážajúučiteľom, že sa postarajú o ich vyhodeniez práce“. Ak si niekto myslí, že tátofakulta je biela vrana medzi ostatnými slovenskýmifakultami, tak by som ho rád vyviedolz omylu. Isteže je to o morálke a totak vedenia fakulty, ako aj učiteľov, ktorí sapodriadia ale aj študentov (neokresanosťa drzosť niektorých študentov je nebotyčná).Lenže hlavný problém má systémovýcharakter – máme zlé zákony, predpisya ešte horšie sa interpretujú a vykonávajú.Ako môže vysokoškolský učiteľ, ktorý máviacero plných úväzkov na rozličných školách,pritom na jednej je aj vysokým funkcionároma má navyše súkromnú firmu,s ľadovým pokojom vyhlásiť čierne na bielomv jednom týždenníku, že on neporušuježiadny zákon ani iné predpisy. A tu smepri koreni veci.Všeobecný úpadokmravov a kvalityJeden smutne známy politik, keď bol vovysokej štátnej funkcii smrteľne vážne raziltézu, že keď vytvorí vrstvu bohatých,ekonomika pôjde ako po masle. Viemeako to dopadlo. Nie tak ako za bývaléhorežimu, keď sa tvrdilo, že čo nie je privarenéa zabetónované, to sa rozkradne. V ponovembrovýchčasoch by sa to mohlo považovaťza naivitu par excellence! V tejtoére totiž surové krádeže a rozbíjanie organickýchpodnikových štruktúr zakrývaeufemisticky práve oným „zákony neboliporušené“. Akosi pri tom zostáva „diplomaticky“nevypovedané, že tie zákony boliskonštruované tak, aby pri takýchto kolosálnychpresunoch nehrozila vybranýmosobám žiadna ujma.Ten istý politik (a viacerí ďalší – aby nebolpod paľbou len on) bol pri tom, keďsa rovnako demagogickým nezmyselnýmtvrdením mala dosiahnuť vyššia vysokoškolskávzdelanosť v slovenskej spoločnosti.Narobili sa nové „univerzity“ takmerako na bežiacom páse. (O podobnom nezmysleso zdravotnými poisťovňami sompísal v minulom čísle EUROREPORTUplus). Nemusí byť niekto profesorom demografie,aby mohol povedať, koľko sa„urodí“ z jednej ročníkovej kohorty v päťmiliónovejpopulácii takých jedincov, ktorísú schopní dosiahnuť univerzitnú úroveňvzdelanosti. Podotýkam, že nemám namysli majiteľov diplomov, ale tých, čo tovzdelanie naozaj majú. Dnes sa diplomamia titulmi oháňa podstatne viac ľudí ako kedykoľvekpredtým. Otázka je, či tomu zodpovedáaj úroveň ich vedomostí, zručností,teda či je ich kvalifikácia naozaj explicitná.Napríklad tri obrovské automobilky, ktorédnes pôsobia na Slovensku explicitne deklarujú,aké excelentné profesie potrebujúa v akých počtoch. Motivácia mať vysokoškolskýdiplom je síce krásna, ale prekonkurenčnú spôsobilosť krajiny nemusíbyť ani len trocha prínosom, skôr naopak.Väčšina študentov si myslia, že „študujú“za štátne. Jednak mnohí z nich neštudujú,ale si užívajú výhody vysokoškolského životaa jednak to nie sú štátne peniaze a užvôbec to nie je zadarmo. Toto ich nemravnéničnerobenie musia zaplatiť daňovníci,teda ekonomicky aktívni občania daňamia odvodmi. Toto je druhá stránka zvrátenosti,o ktorej hovoril spomínaný historik.Pri takomto obrovskom počte inštitúcií,ktoré si dali honosný názov Univerzitav danej krátkej lehote ich vznikania jeabsolútne vylúčené, aby sa v tejto malejkrajine stali plnokrvnými univerzitami sovšetkým, čo k tomu patrí. Podliehame obrovskejdecepsii, ak nie zámernej demagógii.Potom nečudo, že sa vlastne taktoumelo vytvárajú potreby na väčší početprofesorov a docentov. Keďže ich fabrikovanienejde dostatočne rýchlo, potomsa naskytá príležitosť pre „cestovateľov“,ktorí nemajú zábrany byť aj na troch školách.Na základe celoživotného pôsobeniav pedagogických funkciách a takmer 40 rokovv prostredí vysokoškolskom môžemezodpovedne vyhlásiť, že miesto profesoraje na katedre, medzi kolektívom učiteľova študentov, aby bol pre nich v prípadenaliehavej potreby k dispozícii (teda nielenpočas výučby a rámci konzultačných hodín).Nepopieram, že inštitút hosťujúcehoprofesora (docenta) je určitým prínosom,ale spomínaný stav nie je ten prípad – jeto pre školu a študentov núdzové riešeniea pre tých, ktorí sa nerozpakujú cestovaťkrížom krážom po celom Slovensku je toďalší zdroj peňazí, hoci nezískaný lacno– veď to musí byť veľká „štrapácia“. Lenžepri týchto učiteľských honorároch, ktorétak milostivo rozdáva vláda, ani sa im nemožnočudovať, a nebyť morálnej stránkyveci, ani by som im to nezazlieval. Lenžeo vplyve týchto riešení na kvalitu vzdelaniaradšej ani nehovoriť. Keď už hovorímo tom, že profesorovo miesto je na katedre,musím pripomenúť, že jeho povinnosť sanevyčerpáva len funkciami vo výučbe, čoje normatívne dané a za čo je priamo platený.Takisto nie výskumom, kde je zaviazanýnormatívom 1 000 hodín ročne a tiežČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipovinnosťou publikovať výsledky svojejvedeckej práce (čo ostatne v plnom slovazmysle plní len mizivý zlomok učiteľov).Katedra je živý organizmus, ktorý tvoria jejčlenovia a jej charakter určujú najvýznamnejšíprofesori a docenti. Nie je to však ibaich jednoduchý súčet – vykazovaný štatistikou,ale to čo sa dnes už aj ľudovo nazývasynergický produkt. Z hľadiska mojichceloživotných skúseností odhadujem dĺžkuformovania skutočne kvalitnej katedry na10 – 15 rokov a to za ideálnych podmienok,rozhodne nie takých, aké sú v ostatných 15– 18 rokov na Slovensku. Prekážky v tomtosmere sú takmer neprekonateľné. To bysa na Slovensku musela od základu zmeniťpolitická kultúra a vo vyšších funkciách bymuseli pracovať čestní a erudovaní ľudia,ktorí rozumejú váhe a významu školstva,vedy, techniky a výskumu pre budúcnosťtejto krajiny. Slovensko potrebuje od základuzmeniť prístup k tejto strategicky dôležitejoblasti. Doterajší prístup a navrhovanériešenia nesvedčia o tom, že by funkcionária politici na najvyššej úrovni chápalifundamentálnu dôležitosť celej tejto oblasti.Slovensko, ak chce udržať kontakt s vyspelýmsvetom v rozvíjajúcej sa globálnejvedomostnej spoločnosti musí urobiť radikálnyobrat smerom k najvyspelejšímtechnológiám vo výučbe a vede, výskumea technológiách. Na to treba pripraviť úplnenový, jednotný a komplexný zákon,ktorý v duchu najlepších tradícií strednejEurópy bude kompatibilný s novými potrebami.Času bohužiaľ už niet, problémynarastali a ich naozajstné riešenie sa ustavičneodkladalo. To je však tá menšia chyba.Hlavná chyba je v tom, že sformovanieaspoň základných východísk takého dokumentunaráža nielen na nepochopenie aleči už skrytý alebo zjavný odpor určitej častipolitikov a štátnej správy. A to aj od tých,od ktorých by to zapálený učiteľ, zaujatýblahom tejto krajiny vôbec nečakal. Príkladovje dosť. Vidíme a denno denne pociťujeme,ako sa správajú niektorí z najvyššíchpredstaviteľov univerzít. Nejeden z nichbudí dojem, ako keby inštitúcia, ktorú vediebola jeho súkromným vlastníctvom.Myslím si, že v takom dokumente, ak byvôbec mal nádej na vznik, nemal chýbaťjasný postoj k potemkinovským dedinám,ktoré vznikali v ostatných rokoch v celomsystéme, ktoré vysávajú prostriedky z inštitúcií,ktoré ešte stále majú istú úroveň kvalityale týmto postupom sa z nich kvalitaurčite vytratí.Nájdime už konečne správne slovíčko naoznačenie toto, čo sa naozaj deje v našomškolstve, vede a výskume, z hľadiska nastaveniasystémových parametrov a spravovaniaexistujúceho systému. Priznajme si, žetu MAJD je, aj keď ho nemáme v slovníkuslovenského jazyka. Lebo ak sa naďalejbudú veci uberať tým smerom, ktorý je výsledkomustavičného odkladania radikálnejreformy dostaneme sa zanedlho do bodu,keď už riešenie nebude možné.■Júl–August 200767

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťAmerika vládne svetu. Nie, nejde o žiadne protiamerickéheslo, ale skôr o konštatovanie pretrvávajúceho stavu naglobálnom finančnom trhu. Spojené štáty, ako najväčší trh,prirodzene určujú vývoj aj v ostatných „kútoch“ finančnéhosveta.Ostatným príkladom z posledných týždňov sú obavy prichádzajúcespoza oceánu, ktoré sa týkajú tamojšieho realitnéhosektora v podobe problému rizikových hypoték. Rizikoví a menejbonitní klienti začínajú mať problémy so splácaním svojichdlhov, čo môže negatívne poznačiť nielen spotrebu domácností,ale následne aj výkon celého amerického hospodárstva. A to jepodstata obáv, keďže americká ekonomika stojí a padá na spotrebiteľskomapetíte. Vskutku, v situácii pretrvávajúcej vysokejceny pohonných hmôt, poklesu cien nehnuteľností a pod ťarchouvyšších splátok z úverov nebude ochoty utrácať nazvyš.Na pozadí týchto problémov strácal americký dolár pôdu podnohami a opakovane sa oslabil voči spoločnej európskej menena svoju novú, historicky najslabšiu hodnotu. A náhly prepadsi zažili aj ceny akcií, predovšetkým bankové tituly, a to nielenv Spojených štátoch. Práve obavy z možných dopadov rizikovýchhypoték môžu byť kľúčovým faktorom, ktorý nakoniecnakloní misku váh v prospech nezvyšovania kľúčovej úrokovejsadzby zo strany amerického FED-u, čo opätovne ovplyvní vývojdlhopisových výnosov nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európskejúnii vrátane Slovenska.Práve pod tlakom nedávneho nárastu výnosov vo svete sa posunulaaj domáca výnosová krivka nahor, a to pomerne výrazne.Na kratšom konci krivky, pri splatnostiach do 3 rokov, saspočiatku odbúrali stávky na ďalšie zníženie základnej úrokovejsadzby zo strany Národnej banky Slovenska. Jednako dôležitejšímfaktorom, ktorý ovplyvnil aj dlhší koniec domácej výnosovkrivky, bol spomínaný odraz vývoja na vyspelých finančnýchtrhoch. Tamojšie výnosy výrazne vzrástli, odrážajúc prehodnotenietrhových očakávaní ohľadom vývoja inflácie a ekonomickéhorastu. Celkovo sa domáca výnosová krivka za 2 mesiaceposunula nahor o zhruba 4 desatiny, čo bolo viac ako pôvodnéočakávania.Globálne vplyvy určovali aj hodnoty kurzu slovenskej koruny.Začiatkom leta odznela korekcia smerom k oslabeniu kurzu korunyvoči referenčnej mene euro najmä pod tlakom vtedajšiehoglobálneho nárastu averzie k riziku (ako aj efektu odlevu dividendzo Slovenska do zahraničia). Domáca mena sa tak vrátilana trajektóriu zhodnocovania sa. Z úrovne takmer 34,5 SKK/EUR na začiatku júna (predstavujúc 3-mesačnú najslabšiu hodnotu)sa koruna posilnila až k hranici 33,0 SKK/EUR, respektíveju nakrátko aj pokorila. Príčinou bola zmena výhľadu ratinguSlovenska na pozitívny (pri nezmenenom stupni ratingu) agentúrouFitch Ratings kvôli zvyšujúcej sa pravdepodobnosti vstupudo eurozóny. Práve hranica 33 korún za euro sa zdá byť aktuálnesilnou rezistentnou úrovňou, ktorej prekonanie v ďalšomobdobí je však pravdepodobné. Nominálny kurz sa tak od svojejaktuálnej hodnoty centrálnej parity (35,4424 SKK/EUR) posilnilo zhruba 7 percent. Apreciačný trend kurzu domácej meny jepodporovaný priaznivým vývojom fundamentov domácej ekonomikya vysokou pravdepodobnosťou vstupu Slovenska do eurozónyv roku 2009. Krátkodobé výkyvy kurzu na slabšie úrovnevšak nemožno vylúčiť.ECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.Not being a new fact, the United States, as the major globaleconomy and core financial market as well, determinesa sentiment of investors all over the world and also thedevelopment of individual financial markets in other countries.One of the recent examples over couple of last weeks consistsin concerns coming from housing market in the United States. Itrelated to the problem of sub-prime mortgages and people withpoor and limited credit quality, respectively. If people will facea rising problem to repay their debts, it might negatively affecthousehold consumption and overall economy performance,consequently. This represents the key point of the problem.Indeed, an appetite for spending is scant under the situationof high fuel prices, decline in prices of real estates and higherinstalments on credits due to rising yields on mortgage loans.On the back of these concerns, the dollar was loosing groundand weakened against the euro to new all time low several timesin row. In addition, stocks, mainly from banking sector, plunged.The development regarding the potential spillover of housingmarket problems might represent the key factor, which decideswhether or not the FED will raise its reference interest rate. Andconsequently, the setting of the FED funds rate will determinebond yields not only in the United States but also in EuropeanUnion including Slovakia.Being influenced by recent growth in global yields, the yieldcurve on Slovak benchmark state bonds shifted up significantlyin the first half of summer. At the front-end of the curve (maturityup to 3 years) the calls on a decline in central bank´s basic interestrate disappeared. Nevertheless, the mentioned rise in yields ondeveloped financial markets represented more important factor,which drove up primarily the long-end of the curve in Slovakia.The yields on developed markets increased reflecting a change inmarket consensus of inflation and economy growth. As a result,the yield curve in Slovakia moved up by 4 decimal points, whichwas more than it had been originally expected.The global impacts have determined also a level of korunaexchange rate over couple of last weeks. At the beginningof summer, weakening of the Slovak koruna against the euro(driven initially by increase in global risk aversion as well asoutflows of dividends abroad) receded into background. Thus,the domestic currency returned to the trajectory of appreciation.From the level of 34.5 SK/EUR (representing its 3 months low) atthe beginning of June, the koruna strengthened to 33.0 SKK/EURand temporarily even slightly stronger. The change in outlook ofsovereign country rating to positive from stable (not changing thegrade of rating) by agency Fitch Ratings represented the drivingforce. The rating outlook change was motivated by increasingprobability of accession of the country into the eurozone in 2009,as officially planed. The level 33.0 SKK/EUR appears to be a strongresistant level, the break of which is probable in the upcomingperiod. The nominal exchange rate managed to appreciate bynearly 7 percent from its currently valid central parity (35.4424SKK/EUR). The trend towards still stronger levels is supportedby favourable development of domestic fundamentals and highprobability that the country will meet all Maastricht criteria.Nevertheless, short time changes or temporarily weaker levelscan not be excluded, particularly if there is a strong volatility onthe back of typical lower liquidity during summer.68 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská ekonomikaJedným z ukazovateľov, ktorý potvrdzuje priaznivý vývoj slovenskéhohospodárstva sú inflačné čísla. Vskutku, rast spotrebiteľskýchcien pokračuje vo svojej trajektórii spomaľovania. Hociv závislosti od spotrebného koša sa situácia jednotlivých indexovv posledných mesiacov líšila. Medziročná dynamika inflácieharmonizovanej na podmienky Európskej únie stagnovalana úrovni 1,5 percent. Medzimesačne vzrástla iba o 0,1 percentuálnehobodu, keď nárast cien v niektorých službách (v odborevzdelania, zdravotníctva), ako aj cien pohonných hmôt bol vykompenzovanýsezónnym poklesom cien potravín. Práve tentoindikátor inflácie sa používa na hodnotenie plnenia maastrichtskéhoinflačného kritéria. A zrejme už za august Slovenskobude toto kritérium spĺňať, na čom sa zhoduje väčšina domácichanalytikov. V roku 2008 by Slovensko malo spĺňať inflačnékritérium už s výraznou rezervou. Napríklad ministerstvo financiíočakáva, že v marci budúceho roka dosiahne miera inflácie1,8 percenta (12-mesačný kĺzavý priemer), čo by malo vytvoriť„vankúš“ až na úrovni jedného percentuálneho bodu na splneniekritéria.Čiastočne iný vývoj zaznamenáva inflácia meraná na domácomspotrebnom koši. Mierne odlišné zloženie koša udržuje jejdynamiku na vyšších úrovniach v porovnaní s harmonizovanouinfláciou. Napríklad za jún sa zvýraznila položka imputovanénájomné (harmonizovaná inflácia túto položku neobsahuje)a posunula medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien nahorna 2,5 percent. Podobne mierne zrýchlili aj očistené indexyv podobe jadrovej (bez administratívnych zásahov) a čistej (ešteaj bez potravín) inflácie. Hoci určité riziká pretrvávajú (plynúceso svetových cien komodít, potravín, ale aj neprimeranéhorastu kúpnej sily), zatiaľ nedošlo k ich naplneniu a ani sa tietoriziká nezvýšili. Dopad aktuálneho nárastu cien ropy na cenypohonných hmôt je tlmený oslabujúcim sa dolárom respektívesilnejšou korunou. Strednodobý inflačný výhľad pre Slovenskotak zostáva priaznivý.Stabilizovaná inflácia respektíve jej priaznivý výhľad naznačuje,že aktuálne nie je potreba na Slovensku meniť nastaveniekľúčových úrokových sadzieb. V tejto súvislosti stojí za zmienku,že k prvému uvoľneniu úrokovej zložky menovej politiky došlopo viac ako dvoch rokoch ku koncu marca a následne aj kukoncu apríla tohto roka, a to vždy o štvrť percentuálneho bodu.Banková rada centrálnej banky napokon neprekvapila anikoncom júla a na svojom zasadaní rozhodla ponechať svoje kľúčovéúrokové sadzby nezmenené. Nikto z prítomných členovnepodal návrh na zmenu. Základná úroková sadzba (2-týždňovárepo sadzba) tak aktuálne predstavuje 4,25 percent a prevyšuje(zatiaľ) základnú sadzbu Európskej centrálnej banky o 25bázických bodov.Sprievodný komentár vyznel prevažne v neutrálnom tóne.Podľa centrálnej banky menové podmienky zostávajú miernereštriktívne, takže nedochádza k prehrievaniu ekonomiky, pričomvšak je potrebný opatrný prístup k menovej politike vzhľadomna existujúce inflačné riziká. Na základe najnovšej strednodobejpredikcie by inflačný cieľ mal byť v tomto a v nasledujúcomroku splnený. Jednako NBS mierne zvýšila svoj odhadkoncoročnej harmonizovanej inflácie na 1,5 percenta (nezmenilapredikciu pre rok 2008 na úrovni 2 percent) a čiastočne zvýšilasvoj odhad ekonomického rastu pre rok 2008 na 7,5 percenta(nezmenila hodnotu pre rok 2007 na úrovni 8,9 percenta). Dynamikarastu HDP bola v roku 2008 mierne zvýšená v dôsledkuočakávaného vyššieho zahraničného dopytu, čo sa prejavilov pomalšie sa uzatvárajúcej produkčnej medzere.Silný zahraničný dopyt sa podpisuje pod zmierňovanie sa obchodnejnerovnováhy, čo potvrdili aj májové dáta ohľadom zahraničnéhoobchodu. Hoci nedošlo k zopakovaniu januárovéhoprebytku, predsa len boli vykazované mesačné schodky v tomtoroku doteraz vždy nižšie ako v rovnakom období minuléhoroka. Inak to nebolo ani za spomínaný mesiac máj. Deficit obchodnejbilancie tak za prvých 5 mesiacov roka 2007 dosiaholkumulatívny schodok 5,4mld. Sk, zatiaľ čo za obdobie január ažČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiCurrently published inflation data represents one of theindicators, which confirms the favourable development of theSlovak economy. Indeed, growth dynamics of consumer priceskeeps on decelerating. Although the individual indices posteddifferent levels since different consumer baskets are used. Thedynamics of inflation harmonised on EU conditions stagnatedat 1.5 percent (year on year) in June. The reading rose by only0.1 percent (month-on-month) as growth in prices of severalservices (in division of education and health care) as well asprices of fuels was offset by seasonal decline in food prices. Theharmonised inflation is used as an assessment reading whetherthe country fulfils Maastricht criteria. Probably in AugustSlovakia will satisfy the inflation criterion, which is broadlyexpected by domestic analysts. In addition, the country shouldclearly meet the criterion in 2008. For example the Ministry ofFinance predicts inflation to reach a 1.8 percent level (12-monthmoving average), which should create a buffer of one percentagepoint.The inflation index based on domestic consumer basketexperienced a slightly different development. To some extentdifferent breakdown of the basket keeps the growth dynamicsat higher levels in comparison with the harmonised inflation.As an example, the item of imputed rents gained ground in June(harmonised inflation does not include this item) and pushedyear-on-year growth pace of consumer prices higher to 2.5percent. Similarly, adjusted indices slightly accelerated, whichrelated to core inflation (adjusted for administrative measures)and net inflation (in addition, adjusted for volatile food prices).Although some risks persist (stemming from high global pricesof crude oil, food and potentially inadequate wage growth), theserisks have not materialised and even not swelled. The impactof current rise in crude oil prices on domestic prices of fuelswas offset by weaker dollar and stronger koruna, respectively.Summing up, the inflation outlook for Slovakia remainspositive.The stabilised inflation and its outlook, respectively, signalthat there might not be a reason for a change in setting of thekey interest rates at present. In this respect, it is worth to note,that the first rate cut (after more than 2 years) was delivered bythe central bank at the end of March and April, respectively, by25bp each.The bank board of the central bank did not surprise at the endof June and decided to keep its key interest rates unchanged.No vote on a rate change was held. As a result, the basic interestrate (2 week repo rate) has stood at 4.25 percent since the end ofApril, being by 50bp above the ECB key interest rate, so far.The accompanying statement was quite neutral. According tothe central bank view, the monetary conditions remain restrictive,so there is no signs of overheating in the economy, however,monetary policy should remain cautious, watching inflation risks.The central bank released its updated macroeconomic prognosis.In fact, economic indicators show no major differences from theprevious forecast. Based on the current prognosis, inflation targetshould be fulfilled. Nevertheless, the central bank slightly raisedits forecast of end-year harmonised inflation to 1.5 percent (andkept the forecast unchanged for 2008). In addition, NBS slightlyrevised up GDP growth estimate for 2008 to 7.5 percent (andkept the forecast unchanged for 2007). The economy growthdynamics was slightly raised due to exacted stronger foreigndemand, which should reflect also in more slowly narrowing inoutput gap.The strong foreign demand supports narrowing of externalimbalance, which was confirmed also by foreign trade data forMay. Although the surplus for January has not been repeated inthe following months this year, individual monthly deficits werealways narrower than in the same period of the last year. TheMay deficit proved the case. The cumulative deficit for the first5 months of 2007 posted SKK 5.4bn, while it was 7 times deeperin January-May 2006. The improvement resulted from higherJúl–August 200769

Slovenská ekonomikamáj 2006 bol deficit viac ako 7-násobný. Je to výsledok vyššiehomedziročného rastu vývozov v porovnaní s tempom rastu dovozov,vďaka rozvoju nových výrob. Letné mesiace však môžupriniesť zakolísanie publikovaných dát zahraničného obchodu,a to kvôli celozávodným dovolenkám u najväčších výrobcovresp. exportérov (ale zároveň aj dovozcov). Vplyv niekoľkýchdominantných podnikov ilustruje aj fakt, že za celý rok2006 zabezpečovalo 10 najväčších dovozcov až tretinu všetkýchdovozov Slovenska, pričom na strane vývozov to predstavovalopodiel takmer 41 percent. Takmer všetky tieto dominantnépodniky na Slovensku majú za sebou zahraničných investorov,ktorí zároveň prilákali rozširujúcu sa sieť subdodávateľov, čozlepšuje celkové výsledky. Celoročný schodok obchodnej bilancieby mal priniesť iba miernu nerovnováhu v porovnaní s hodnotouza rok 2006 na úrovni 5,7 percentom HDP, čo by malobyť nasledované aj zlepšením deficitu bežného účtu platobnejbilancie.Výsledky zahraničného obchodu idú do veľkej miery rukav ruke s výsledkami priemyselnej produkcie. Za mesiac máj dosiahlotempo medziročného rastu tohto indikátora úctyhodných17,4 percent. Nejde však len o výrobu dopravných prostriedkov,ako by sa mohlo zdať, ale dôležitými piliermi je aj výroba elektrickýcha optických zariadení, či výroba kovov. V súlade s týmtopozitívnym obrázkom dochádza k nárastu zamestnanosti,najmä v spracovateľskom priemysle (v máji medziročne o 3,3percent), čo však tlačí aj na zvyšovanie dynamiky rastu miezd(o 6,8 percent v celom priemysle). Jednako tempo produktivitypráce v priemysle naďalej viditeľne prevyšuje tempo rastu reálnychmiezd, takže obavy o inflačné tlaky, aspoň z tohto zdroja,nie sú zatiaľ na mieste.Nárast miezd pri raste zamestnanosti zväčšuje disponibilnýpríjem obyvateľstva, ktorý môžu použiť na spotrebu. Pri priaznivomvývoji hospodárstva tak nie je prekvapením, že index spotrebiteľskejdôvery obyvateľstva sa v posledných mesiacoch držína úrovni svojich historických maxím. Apetít k utrácaniu sa prirodzeneodráža aj na silnom raste maloobchodných tržieb, ktoréza mesiac máj vykázali 9,7 percentný medziročný nárast, svojetohtoročné maximum. Pri pohľade do štruktúry, išlo najmäo rast v špecializovaných predajniach, takže nejde o uspokojovaniezákladných potrieb v podobe potravín, ale odraz zvyšujúcejsa životnej úrovne obyvateľstva.Vďaka vysokému rastu hospodárstva dochádza ku generovaniunových pracovných miest, čo pomáha znižovať ešte nedávnovysokú mieru nezamestnanosti (nemenej významnýmfaktorom je odchod ľudí za prácou do zahraničia po vstupe doEurópskej únie, ktorých počet rôzne zdroje odhadujú zhrubana 200-tisíc). Slovensko sa tak už v nie ojedinelých prípadochdostáva do situácie, že podniky majú veľké ťažkostizískať pracovnú silu v dostatočnom počte a požadovanej kvalifikačnejštruktúre. Prirodzene, nízka ochota sťahovať sa zaprácou a v niektorých prípadoch aj neochota vôbec sa zapojiťdo pravidelného pracovného procesu zohráva svoju úlohu. Takči onak, miera nezamestnanosti postupne klesá. Podľa údajovz databáz úradov práce dosiahla evidovaná miera nezamestnanostiza jún 8,3 percenta, čo v medziročnom porovnaní predstavovalozlepšenie o vyše 2 percentuálne body. Miera nezamestnanostivyjadrená ako 12-mesačný kĺzavý priemer klesáuž 66 mesiacov v rade (s jednou výnimkou). A aj vďaka pôsobeniusezónnych faktorov bude nezamestnanosť aj v najbližšíchmesiacoch naďalej mierne klesať. Treba však pripomenúť,že podstatná časť aktuálnej miery nezamestnanosti má do veľkejmiery skôr štrukturálnu povahu, a tak tempo zlepšovaniatohto indikátora sa zrejme v ďalšom období, bez štrukturálnychreforiem, spomalí.Napriek dlhodobému poklesu, nie je pozícia Slovenska v európskomrebríčku práve lichotivá. Podľa údajov Eurostatu (inámetodika ako je spomínané vyššie) dosiahla miera nezamestnanostina Slovensku v júni 10,7 percenta, čo je najviac v rámcicelej Európskej únie, tesne nasledované Poľskom.■export growth dynamics in comparison with pace of imports,reflecting an expansion of new production in the country. Asfar as a commodity structure is concerned, mainly the exportsof transport vehicles, followed by exports of electrical andoptical equipment as well as base metals, have played a key rolein Slovakia. The summer months might provide a worseningdue to collection holidays at major domestic producers andexporters (and importers as well), respectively. Conveyinga picture on the concentration of trade in Slovakia, only 10largest exporters accounted for as much as 41 percent of thetotal Slovak exports, while 10 largest importers accounted forone third of the total import of the country in 2006. Nearly allthese dominant companies in Slovakia are owned by foreigninvestors being able to attract a number of subcontractors. Theannual trade deficit is expected to reach a milder imbalance incomparison with 5.7 percent of GDP for 2006, which should befollowed by deficit improvement in current account of balanceof payments.The results of foreign trade usually follow industrial productionperformance. In May, the growth dynamics of the industrialproduction reached robust 17.4 percent. Besides manufacturingof passenger cars, there are also other important branchesincluding manufacturing of optical and electronic equipmentor manufacturing of base metals. In line with this flourishingpicture, employment increased (particularly in manufacturing,which posted 3.3 percent growth in May) pushing also on growthin wages (by 6.8 percent in the entire industry). Nevertheless,labour productivity growth dynamics has significantlyoutstripped the real wage growth for a couple of last months.Hence, concerns over inflationary pressures, at least implyingfrom this source, have not been justified, so far.The growth in real wages together with higher employmentsupport disposable incomes of the citizens, which might be usedto fund purchases. On the back of favourable development of theeconomy, there is no surprise that consumer’s confidence indexhas kept its value near its historical highs this year. Consequently,the swelled appetite to consume reflects in a strong increase inretail sales, which posted a 9.7 percent growth in May, this yearmaximum. Looking into the structure, the growth in sales hasto do with specialised shops. One can infer that it reflects risingpurchasing power and living conditions of people and not onlypurchases of necessities.Stemming from high economy growth, new jobs are created,which reflects in declining unemployment rate. The Slovaksworking abroad after the accession into the EU, the number ofwhich is estimated on about 200 thousand people, representsan additional factor behind lower unemployment. At presentthere are even examples that companies have difficulties findingsuitable labour force in required qualified structure and number.Clearly, low labour mobility (or even unwillingness to work) playsa significant role. Nevertheless, unemployment rate declinesand results for June proved the case. According to the data oflabour offices, unemployment rate reached 8.3 percent in June.Importantly, the reading posted a strong 2.5pp improvement inyear-on-year comparison. In addition, being expressed as a 12-month moving average, the rate continued to decline alreadyfor 66 consecutive months (with one exception). Thanks toseasonal factors, unemployment should keep on declining inthe upcoming months. Nevertheless, one should bear in mindthat the major part of remaining unemployment has a structuralnature, not cyclical. Hence, a pace of additional improvementin this reading will likely slow down in the upcoming period, iffurther structural reforms are not implemented.Despite the long-term decline of unemployment, the positionof Slovakia is not favourable taking European condition intoaccount. According to released Eurostat data (using a differentmethodology than in case of domestic authorities mentioneda paragraph above), the unemployment rate in Slovakia reached10.7 percent, the highest level among the EU members. ■70 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž z MoskySMRŤ JEDNEJ EPOCHYMomentálne je v Rusku rozšírený názor, že Boris Nikolajevič Jeľcin bol človekom-epochou.Neviem aký obsah do tohto pojmu vkladajú oficiálne osobya šéfovia iných štátov. Pre mňa je jeho epocha mojou mladosťou. Bolaburácajúca, smelá, nebezpečná a radostná. Každé ráno prinášala zvoniacipocit blízkeho šťastia. Ešte trochu úsilia a konečne dosiahneme slobodu.Boris, nemáš pravdu!Koncom osemdesiatych rokov sme sapodobali na chodiace tablo s oznamom. Načiapky, rukávy a nohavice sme si pripínaliveľké umelohmotné odznaky, na ktorýchbolo napísané niečo cynické. Tak sme si robili„dobrý deň“ z politickej moci a urážalisme ju. „Dobrý deň“ sme si robili jednaradosť. V akomkoľvek novinovom stánkusme kupovali odznaky s nahlúplou postavouz kresleného filmu. Obrázok postavysme opatrne odstránili žiletkou a olejovoufarbou sme napísali heslo dňa. „Nás neojegoroklameš,nás neokuzmičokabátiš!“Pripomeniem, že najkonzervatívnejší vtedajšípolitik a ideologický tajomník sa volalJegor Kuzmič Ligačov. Bola to iná verziastarého ruského príslovia „Nás neoklameš,nás neokabátiš!“ Chceli sme aby vedel: Tvojeslová sú na smiech a tvoje činy tiež.V roku 1985 nastúpil zo Sverdlovska (terazje to opäť Jekaterinburg) do Moskvy dofunkcie prvého tajomníka mestského výboruKSSZ Boris Jeľcin. Na Urale mal prezývkubuldozér. Moskovčania veľmi rýchlopochopili prečo.Nik podobný nikdy nebol v hlavnommeste. Bol taký istý ako my. Bol veselý,čestný a tvrdohlavý. Ihneď sa objavili odznakys heslom: „Boris, bojuj!“Väčšinou bojoval proti súdruhom v strane– proti ich privilégiám, proti tomu, že simôžu všetko dovoliť a majú nekontrolovateľnúmoc. Na októbrovom pléne ÚV KSSZv roku 1987 mu povedali: „Boris nemášpravdu!“ Ihneď sme nosili odznaky „Borismáš pravdu!“ V júni 1991 sme zvolili BorisaJeľcina za prezidenta Ruskej federácie.Je to prevrat!Augustový puč v roku 1991 rodina Jeľcinovýchvždy spomína ako najsmutnejšieobdobie ich života. Vnuci boli schovanív najtragickejších chvíľach v tajnýchbytoch. Ženy a jeho dve dcéry boli s ním.Mnohé moskovské rodiny sa správali podobne.Všetky televízne kanály ukazovalibalet. Pučisti tárali o „návrate k socialistickýmhodnotám“. Nechápali, že ich mámeplné zuby. Boli sme zlí ako čerti. Len náhodousa do televízneho vysielania dostalnovinár z mládežníckeho programu. Stihollen povedať niekoľko slov: „Ak ma niektopočuje!“ „Je to prevrat!“Muži išli k moskovskému Bielemudomu. Schádzali sa ako kozáci. Jeden velildesiatim. Ako v čate. Desiatky vytvorilistovky a tisíce. Vytvorili živé obkľúčenie,ktoré nepúšťalo tankyk parlamentu.Kastrólmi proti tankomDom, v ktorom som bývala,bol vedľa hlavnej vojenskej nemocnice.Z okna som videla dvatanky. Jeden strážil vchod do nemocnicea druhý mostík cez riečkuJauza. Okolo obeda z domuvyšla zvláštna delegácia. Babky,ktoré celý život pracovali v nemocnicia ako zdravotné sestryprešli celú 2. svetovú vojnu, nieslik tankom kastróliky a pekáčeopatrne zabalené do plachiet. Tokvôli tomu, aby kapustová polievkaa fašírky nevychladli. Babičkyo živote vedeli niečo, čo sme mymladí nemohli vedieť a pochopiťsme to mohli až neskôr.Zaklopali na pancier: „Chlapcije čas obeda!“ Tankisti boli jednoduchochlapcami ucháňmi: Vôbec neboli strašní.Velitelia, ktorí sa rozhodovali na čiu stranusa pridať, zabudli na to, že podriadenýchich treba nakŕmiť. Chlapci si s údivom prezeraliokolie. V hlavnom meste boli prvýraz. Vôbec nechápali prečo sem prišli.Naši „miestni“ vojaci do tankov nestrieľali.Múdre babičky zachránili niečích vnukovpred hriechom.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: autorkaPrví hrdinovia nového RuskaPri Bielom dome to bolo inak. Boris Jeľcinstál na tanku a vyhlásil, že pučisti stojamimo zákona. Prizval armádu, aby nešlaproti ľudu. Istý čas sme si mysleli že všetkosa obíde bez obetí. Keď sa približovala noc,mesto začalo cítiť, že sa blíži nešťastie. Traja,ktorí zahynuli v túto noc, sa stali prvýmihrdinami Ruska. Jeden z nich Iľja Kričevskij,absolvent 10 A triedy strednej školyčíslo 744 bol môj spolužiak. Veselý strapatýchlapec, ktorému z hlavy vždy spadlačiapka. Písal básne, mal dobrý prospech.Nikdy s ním neboli problémy.K Bielemu domu šiel preto ako aj všetciostatní, lebo naša budúcnosť závisela lenod nás samotných. Doklady si nechaldoma pre prípad, ak by sa dostal do väzenia.Obete pochovávala celá Moskva.Mnohí obrancovia parlamentu boli odmeneníšpeciálnym vyznamenaním „Obrancovislobodného Ruska“. Medzi nimi boliaj mnohí novinári, ktorí pokračovali vo vydávanínovín napriek zákazu pučistov. Jedenz vyznamenaných je aj môj muž. Vtedypracoval ako reportér denníka Izvestija.Medailu má rodina spolu s vojenskýmivyznamenaniami a babkinými medailami„Za pracovné výkony“ a športovými medailaminašich troch detí. Stačí ak to budehrdinstvo len tohto druhu. Deťom želámelen športové a tvorivé víťazstvá.DoslovFrakcia komunistov v parlamente si nechcelauctiť pamiatku Borisa Jeľcina – človeka,ktorý zakázal KSSZ ihneď po puči.Nech. Mnohí politici, ktorí hovoria o jehozásluhách, pripomínajú aj jeho chyby. Ešteraz nech. Nemýli sa len ten, čo nič nerobí.Jedny tvrdia, že rozpad ZSSR, ktorýinicioval Boris Jeľcin, je katastrofa. Iní hoodsudzujú za to, že sa v roku 1993 pohádals parlamentom. Kritizujú ho za to, žev roku 1994 začal vojnu v Čečensku. Jednyhovoria, že vystaval demokratickú spoločnosť.Iní hovoria... Mimochodom, politiciradi rozprávajú.Pre nás bol Boris Jeľcin Buldozéroms veľkým B, ktorý prerazil stenu, na ktorúsme stále narážali. Všetkých politikov, minulýcha aj budúcich si môžeme vážiť, aleboich nenávidieť, podporovať, alebo zavrhovať,pamätať si na nich, alebo zabudnúťich. Milovať nikoho nebudeme. Stačilo. ■Elena Mostovščikovová,dopisovateľka EUROREPORTU plus z MoskvyJúl–August 200771

Infoservis Úradu vlády SRINFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké48. schôdza vlády SR(13. júna 2007)49. schôdza vlády SR(20. júna 2007)50. schôdza vlády SR(27. júna 2007)51. schôdza vlády SR(4. júla 2007)52. schôdza vlády SR(1. augusta 2007)53. schôdza vlády SR(8. augusta 2007)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR13. júna 2007Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSR na jednotlivých ministerských formáciáchRady EÚ.Vláda SR prerokovala a schválila súhrnnúsprávu o treťom roku členstva SR v EÚ 1. 5.2006 – 30. 4. 2007. Návrh predložil podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské práva a menšinyDušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlasnávrh na vytvorenie špeciálnej ochrannejjednotky v pôsobnosti Ministerstva vnútraSlovenskej republiky s cieľom ochrany zastupiteľskýchúradov Slovenskej republiky v zahraničív krízových situáciách. Návrh predložiliminister zahraničných vecí SR Ján Kubiša podpredseda vlády SR a minister vnútra SRRobert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nauzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republikya vládou Moldavskej republiky o spolupráciv boji proti organizovanej trestnej činnosti.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister vnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nadoplnenie uznesenia vlády SR č. 220 zo dňa8. marca 2006 k návrhu na vydanie štátnychdlhopisov Slovenskej republiky v sume najmenej1 mld. EUR v zahraničí za účelom krytiasplátok istín štátneho dlhu z predchádzajúcichrokov splatných v roku 2006. Návrhpredložil minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiealternatívne zásobovanie ropou Slovenskejrepubliky pri vzniku krízového stavu. Návrhpredložil predseda Správy štátnych hmotnýchrezerv SR Marián Čakajda.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR20. júna 2007Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSR na jednotlivých ministerských formáciáchRady EÚ.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom na pristúpenie Slovenskej republikyk Dohode o Medzinárodnom energetickomprograme. Návrh predložili minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek a predseda Správyštátnych hmotných rezerv SR Marián Čakajda.Vláda SR prerokovala a schválila návrh naurčenie kompetentných orgánov systému riadeniaa kontroly pre všeobecný program Solidaritaa riadenie migračných tokov na roky2007 – 2013. Návrh predložil podpredseda vládySR a minister vnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkoch 117. zasadnutiaVýboru ministrov RE. Návrh predložilminister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave štátnych programov a o čerpanífinančných prostriedkov za rok 2006. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerškolstva SR Ján Mikolaj.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR27. júna 2007Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSR na jednotlivých ministerských formáciáchRady EÚ.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadeniavlády SR o označovaní výrobkov cenami.Návrh predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh Národnej stratégie ochranyfinančných záujmov Európskeho spoločenstvav SR. Návrh predložil podpredseda vlády SRpre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti,ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o realizácii programu PHARE a Prechodnéhofondu v SR v roku 2006. Správupredložil podpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila národnýlesnícky program. Návrh predložil ministerpôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a schválila návrh pravidieldiplomatického protokolu v SR. Návrhpredložil minister zahraničných vecí SR JánKubiš.Vláda SR prerokovala a schválila plán kontrolnejčinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne,a. s., na rok 2008. Návrh predložil predsedapredstavenstva a generálny riaditeľ VZP,a. s., Anton Kováčik.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazriadenie Výskumného a vzdelávacieho centrapre zdravú krajinu a ekosystémy UniverzitySpojených národov v SR. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SR JánMikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrh Proexportnejpolitiky SR na roky 2007 – 2011. Návrhpredložil minister hospodárstva SR ĽubomírJahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazabezpečenie finančných prostriedkov na roky2007 – 2010 vyplývajúcich z rozhodnutia Komisie04/V/2007 o určení nadbytočných zásobpoľnohospodárskych produktov iných ako cukora o finančných dosahoch ich odstráneniav súvislosti s pristúpením ČR, Estónska, Cypru,Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska,Slovinska a Slovenska. Návrh predložil ministerpôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa.72 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRVláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o vývoji zahraničného obchodu SR zarok 2006. Správu predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave a vývoji finančného trhu zarok 2006. Správu predložil guvernér Národnejbanky Slovenska Ivan Šramko.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o pôsobení príslušníkov ozbrojenýchsíl SR pôsobiacich pri orgánoch NATO/EÚ. Informáciu predložil minister obrany SRFrantišek Kašický.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR4. júla 2007Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSR na jednotlivých ministerských formáciáchRady EÚ.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh Koncepcie energetickej efektívnostiSR. Návrh predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o priebehu odstraňovania následkovživelnej pohromy a postupe prác pri obnove.Správu predložil minister pôdohospodárstvaSR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh nariadenia vlády SR, ktorýmsa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanievymedzených úsekov pozemných komunikácií.Návrh predložil minister dopravy, pôšta telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila správuo pokroku v implementácii Národnéhoprogramu reforiem SR na roky 2006 – 2008.Správu predložili podpredseda vlády SR prevedomostnú spoločnosť, európske záležitosti,ľudské práva a menšiny Dušan Čaploviča minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh Operačného programucezhraničnej spolupráce Poľsko – SR 2007– 2013 a Operačného programu cezhraničnejspolupráce Maďarsko – SR 2007 – 2013. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR schválila návrhnariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovujúpravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.Návrh predložili minister hospodárstva SRĽubomír Jahnátek a predseda Rady pre reguláciu,vykonávajúci pôsobnosť predseduÚradu pre reguláciu sieťových odvetví JozefHoljenčík.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu z 19. zasadnutia Bezpečnostnejrady SR konaného dňa 27. júna 2007. Návrhpredložil predseda vlády SR a predseda Bezpečnostnejrady SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR1. augusta 2007Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslancov NR SR Rafaela Rafaja,Jozefa Rydla, Rudolfa Púčika a Jána Slotu navydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazovéhopeňažného príspevku osobám zaradenýmv rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborovnútených prác a pozostalým manželkám potýchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z.z. Návrh predložil minister obrany SR FrantišekKašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnenízákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistenía o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov. Návrh predložila ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadeniavlády SR, ktorým sa upravujú sumydávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Dohovoru Rady Európyo praní špinavých peňazí, vyhľadávaní,zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnostia o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005Slovenskou republikou. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SR RobertKaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrh Koncepcieochrany spotrebiteľa v oblasti finančnýchslužieb, zabezpečenia finančného vzdelávaniaa regulácie sprostredkovateľskej činnostia poradenskej činnosti na finančnom trhu. Návrhpredložil minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesúhrnnú správa o realizácii Národného programuochrany starších ľudí za roky 2005 – 2006.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave realizácie geologických, sanačnýcha monitorovacích prác v lokalitách poškodenýchčinnosťou bývalej Sovietskej armádys konkretizáciou postupu prác a finančnýchnárokov na nasledujúci rok. Návrh predložiliminister životného prostredia SR Jaroslav Izáka minister obrany SR František Kašický.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieanalýzu dôsledkov reformy organizačnej štruktúrysúdov v Slovenskej republike uskutočnenejk 1. januáru 2005. Analýzu predložil podpredsedavlády SR a minister spravodlivosti SRŠtefan Harabin.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR8. augusta 2007Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSR na jednotlivých ministerských formáciáchRady EÚ.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotnýchpoisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťoua o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisova o zmene a doplnení niektorých zákonov.Návrh predložil minister zdravotníctva SRIvan Valentovič.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona o pôsobnosti orgánovštátnej správy pri poskytovaní podporyv pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Návrhpredložil minister pôdohospodárstva SR MiroslavJureňa.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouvzala na vedomie správu o plnení Národnéhoplánu zavedenia eura v SR k 30. júnu 2007.Správu predložili minister financií SR Ján Počiateka splnomocnenec vlády SR pre zavedenieeura Igor Barát.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna schválenie novej hraničnej dokumentácieslovensko-ukrajinskej štátnej hranice. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministervnútra SR Robert KaliňákVláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila správu o plnení Národného akčnéhoplánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchanéhona ženách na roky 2005 – 2008. Správupredložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila vyhodnotenieplnenia Programu realizácie štátnej politikybezpečnosti a ochrany zdravia pri práci– Národného programu BOZP v roku 2006.Vyhodnotenie predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila správuo vplyve zákona o obchodných reťazcoch nasektor pôdohospodárstva. Správu predložilminister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila rozpracovanie úloh na realizáciu cieľova priorít koncepcie rozvoja pôdohospodárstvana roky 2007 – 2013. Návrh predložil ministerpôdohospodárstva SR Miroslav JureňaVláda SR prerokovala a schválila návrh nazmenu rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývaniana rok 2007. Návrh predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR MarianJanušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh Koncepcie zabezpečenia prezentácieslovenského umenia a kultúry v zahraničí.Návrh predložil minister kultúry SRMarek Maďarič.Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu strategickýchzámerov činnosti Sociálnej poisťovne.Návrh predložil generálny riaditeľ Sociálnejpoisťovne Ivan BernátekVláda SR prerokovala a schválila návrh naaktualizáciu programu vojenských cvičenív roku 2007 a s tým súvisiaceho vysielaniapríslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republikymimo územia Slovenskej republiky.Návrh predložil minister obrany SR FrantišekKašický.■Júl–August 200773

Infoservis NR SRINFOSERVIS NÁRODNEJ RADYSLOVENSKEJ REPUBLIKYJedenásta schôdza Národnej rady Slovenskej republikyOtvoril ju predseda parlamentu PavolPaška v utorok 19. júna krátko po 13.hodine. Jej navrhnutý 66-bodový program sazmenil iba v jednom, keď koaliční poslancischválili presunutie vládneho návrhu vysokoškolskéhozákona na záver schôdze.Schválené zákony,resp. Novely zákonovParlament schválil novelu zákona o rozpočtovýchpravidlách územnej samosprávy,ktorými sa má vytvoriť rámec podmienokna zavedenie programového rozpočtovaniaaj pri rozpočtových subjektochúzemnej samosprávy. Súčasťou tejto novelyje aj rozšírenie okruhu účelovo určenýchrozpočtových prostriedkov obcea vyššieho územného celku, pri ktorýchsa nevyžaduje schválenie zmien rozpočtusamosprávnym orgánom.Parlament schválil aj novelu zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy.Podľa predkladateľa, ministra financiíJána Počiatka, sa ním zosúladí legislatívas právom Európskej únie a taktiež zlepšípostavenie kontrolných orgánov pri vykonávaníkontrol zameraných na využívanieprostriedkov štátneho rozpočtu.Občanom sa zjednoduší prístup k údajomz registra trestov. Vyplýva to z novelyzákona o registri trestov, ktorú parlamentschválil. Na žiadosť občana a po zaplatenípoplatku sa vydá občanovi výpis z registratrestov. Pri podaní žiadosti občan nebudepovinný uviesť účel, na ktorý výpisžiada.Parlament schválil aj novelu zákonao advokácii. Do právneho poriadku Slovenskejrepubliky sa preberá európskasmernica, ktorou sa z dôvodu pristúpeniaBulharska a Rumunska upravujú určitésmernice v oblasti voľného pohybu osôb– konkrétne časť novelizujúca smernicuna uľahčenie účinného výkonu slobodyprávnikov poskytovať služby a smernicuo uľahčení trvalého pobytu právnickéhopovolania v inom členskom štáte akov tom, kde bola získaná kvalifikácia.Poslanci schválili aj novelu antidiskriminačnéhozákona, ktorú predložil podpredsedavlády Dušan Čaplovič s cieľomreagovať na dve formálne oznámenia,ktoré Komisia Európskych spoločenstievzaslala Slovenskej republike. Pripomienkykomisie spočívajú najmä v tom, že doantidiskriminačného zákona sa dostali ajnepresné pojmy, resp. výrazy, ktoré smernicenepoznajú, alebo také, ktoré zužujúmožnosť uplatnenia zásady rovnakéhozaobchádzania.Vyriešiť aktuálne problémy audiovíziena Slovensku a zapracovať povinnosti,ktoré Slovensku vyplývajú z Európskehodohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva,je cieľom nového audiovizuálnehozákona, ktorý schválil parlament.Zrušenie krajských úradov sa v pôsobnostiMinisterstva hospodárstva Slovenskejrepubliky dotýka oblasti hospodárskejmobilizácie. V novele zákona o hospodárskejmobilizácii, ktorú schválilparlament, pôsobnosť krajského úraduprechádza na obvodný úrad v sídle kraja.V druhom stupni v správnom konaní bymalo konať ministerstvo.Plénu národnej rady sa podarilo schváliťaj novelu zákona o geodézii a kartografii.Jej cieľom je umožniť bezodplatné poskytovanieinformatívnych údajov z informačnéhosystému katastra nehnuteľnostiprostredníctvom internetu cez katastrálnyportál. Novela sprístupňuje informatívneúdaje katastra nehnuteľnosti všetkýmsubjektom.Cyklisti nebudú môcť od septembra jazdiťv lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenejtrasy. Schválili to poslanci v novelezákona o lesoch. Za porušenie tohto ustanoveniabude možné uložiť pokutu päťtisíckorún. Novela ďalej rieši zabezpečenieodborného hospodárenia v lesoch vlastníkovlesa malej výmery, použitie holorubnéhohospodárskeho spôsobu, systém výberuvyhotoviteľa lesného hospodárskehoplánu a s tým súvisiacich činností, ako ajspôsob ich úhrady.Národná rada zrušila obmedzenia prezískanie podpory na zateplenie bytu zoŠtátneho fondu rozvoja bývania. Budúmať na ňu nárok aj byty v bytových domochpresahujúce 80 štvorcových metrova byty v rodinných domoch s plochounad 160 štvorcových metrov.Parlament schválil aj novelu zákonao prevencii a náprave environmentálnychškôd. Prevencia a odstraňovanie environmentálnychškôd sa podľa zákonabudú riadiť zásadou „znečisťovateľ platí“v súlade so zásadou trvalo udržateľnéhorozvoja. Základnou zásadou európskejsmernice, ktorú zákon prevzal je, aby saprevádzkovateľ, ktorého činnosť environmentálnuškodu spôsobila alebo predstavujebezprostrednú hrozbu vzniku takejtoškody, považoval za finančne zodpovedného.Národná rada schválila aj zákon o ochranepodpory a rozvoji verejného zdravotníctva,ktorým sa upresňuje pôsobnosťúradov verejného zdravotníctva a pôsobnosťorgánov verejného zdravotníctvamimo rezortu zdravotníctva. Rozširuje satiež vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilostina niektoré druhy činnosti.Poslanci schválili aj novelu zákonao ochrane pred povodňami. Úlohy na úsekuštátnej správy ochrany pred povodňamisa novelou vzhľadom na rušenie krajskýchúradov zverujú obvodným úradomv sídlach krajov.Na Slovensku budú môcť cvičiť príslušníciirackých bezpečnostných síl. Návrhministerstva obrany podporilo 133 zo 139prítomných poslancov. Približne 20 Iračanovby malo prísť na Slovensko v druhejpolovici roka na maximálne dva mesiace.Národná rada tiež schválila noveluzákona o obrane, ktorá súvisí so zrušenímkrajských úradov. Novela rieši prechodpôsobnosti krajského úradu a vyššejvojenskej správy na úseku obrany štátuna ministerstvo obrany, obvodné úradya územné vojenské správy.Opozícia zasa neúspešnáParlament neodporučil do druhého čítanianovelu zákona o sudcoch a prísediacich,ktorú predkladal Daniel Lipšicz KDH. Navrhoval, aby budúci sudcoviamuseli mať previerku Národného bezpečnostnéhoúradu na stupeň Prísne tajné.Opozícia neuspela ani s ďalším návrhom,ktorým sa mala znížiť sadzba danez príjmov pre fyzické a právnické osobyz 19 na 17 percent.Parlament nebude pokračovať ani v rokovanío zúžení poslaneckej imunity.Opozičný návrh ústavného zákona koaličnáväčšina nepodporila, podobne akoďalší koaličný návrh o športe.Do kalendára nový pamätný deň nepribudne.Parlament totiž nepodporil noveluzákona o štátnych sviatkoch, dňochpracovného pokoja a pamätných dňoch,v ktorom poslankyňa Tatiana Rosová(SDKÚ-DS) navrhovala, aby sa pamätnýmdňom stal 1. máj ako Deň pristúpeniaSlovenskej republiky k Európskejúnii.Tentoraz ani koalícia neuspela so svojímnávrhom. Slovenská televízia nebudepovinná vysielať nezostrihané záznamyz rokovania národnej rady nasledujúcideň po rokovaní, ako to navrhovaliposlankyne ĽS-HZDS Katarína Tóthová,Zdenka Kramplová a Ľudmila Mušková.VoľbyPeter Jezný sa stal novým členom Rozhlasovejrady. V rade vystrieda Petra Vargu,ktorému sa členstvo v rade skončilo.Petra Jezného, ktorému dalo svoj hlas 71poslancov, navrhlo Združenie rozhlasovýchtvorcov.■Pripravil František Meliš74 Júl–August 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

V naylepšom treba začaS NAMI ŠETRÍTEPENIAZE AJ PRÍRODUAk ste si u nás zakúpili nový spotrebič a neviete čo urobi s tým starým, prineste ho k nám do predajne a mybezplatne zabezpečíme jeho ekologické spracovanie.Viac informácií na www.nay.sk.82 cm24.990,-SUPER CENA8.990,-INDESIT BAN 13Kombinovaná chladnička, objem chlad./mraz. 213/90, 1 kompresor, automatickéodmrazovanie chladničky, Super hygiena, ICE 3, sklenené police, prevedeniebiele, v x š x h: 187,5 x 60 x 65,5 cm29.990,-do vypredania zásobSONY KDL-32S2510KLCD TV, uhlopriečka 82 cm, HD Ready, DVB-T tuner, BRAVIA ENGINE, dynamickýkontrast 5 000:1, TXT 700 strán, SK menu, 2 x HDMI, tmavosivé prevedenieKDL-32S2530/32S2520 - čierne/strieborné prevedenieKDL-40S2510/40S2530 - uhl. 102 cm, cena: 39.990,-/st. cena: 49.990,-August 2007