CESTUJTE S NAMI/z redakčnej poštyCestujeme všade tam,kam vedú koľajnice...Keďže ma v Ž semafore zaujala rubrika Cestujte s nami,chcem sa aj ja, ako „štrekársky“ cestovateľ podeliť sosvojimi zážitkami z precestovaných lokalít. Za svojhopôsobenia na železnici od roku 1970 som sa zúčastňovali organizoval zájazdy s lôžkovými vozňami, ktoré patriliželezničiarom. Veľmi účinne mi pomáhal dlhoročný priateľTomáš Gremeň, ktorý zvyčajne s nami na tieto zájazdy ajcestoval a bol zároveň vedúcim príslušného vozňa. Dnesmôžem povedať, že tieto cestovateľské aktivity boli veľmivydarené a pri potulkách v rámci Európy i krajín bývaléhoSovietskeho zväzu som získal veľa priateľov z celéhoSlovenska. Boli to cestovatelia – železničiari, ktorí sa razpridali a neskôr sme už spolu plánovali cesty.V Istanbule...Ešte aj teraz sa mi vrývajú do pamätiúsmevné zážitky z huncútstiev, ktorésom pri niektorých zájazdoch popáchal.A keď sa stretneme a reč sa zvrtnei na ne, pospomíname napríkladna to, ako som v Istanbule na trhochvšetkých upozorňoval na zlodejov. Prijednom stánku stála skupinka našincov,ku ktorým som sa potajomky priblížil,zozadu pristúpil blízko k jednému,strčil mu do vrecka nohavíc a ...Nastal súboj s rukou zlodeja vo vreckua zadržaním pomyselného zlodejaa súboj tela za chrbtom s ešte neviditeľnýma nezistením zlodejom. Až pochvíli „zlodej“ povolil a keď to vystrašenýkolega zbadal, komu patrí ruka užs uľahčením povedal: – Tibor, ty si takýJednou zo zastávok turistov, železničiarov, bolo najsevernejšiemiesto Nórska, kam vedie železnica – Narvik.somár, však som mohol infarkt dostaťod preľaknutia...Môžete si predstaviť, že vozeň natejto trase – Bratislava – Budapešť– Istanbul– Atény a späť bol tak vyťažený,najmä na ceste domov, že sme sabáli, či vôbec prejdeme cez hranice bezproblémov. A to množstvo kožušín, zlataa podobne... tŕpli sme, aby sme to nemuselioželieť po zásahu colníkov. Ale,našťastie, vždy sme dobre skončili.ŠkandináviaZačal som „pikoškou“, ale za veľmivydarený zájazd považujem tzv.škandinávsky okruh, ktorý zanechalvo mne presvedčenie, že nám, našincom,ešte veľa chýba vo vzťahu k prírode.Zážitkom na tomto zájazde bolinaloďovacie manévredo trajektu v Sasnitze,následne pokračovaniev trasedo Stockholmu, odkiaľsme sa v nocilodnou spoločnosťoupreviezli do Helsínk.Nástup na loďa jej útroby zanechaliobrovské dojmynajmä u tých,ktorí sme prvýkrátcestovali loďou takéhokalibru. Každýsme ju prirovnávalik slávnemu Titanicu.Vybaveniekasínami, obchodmi,stravovacímizariadeniami, herňami,zábavnýmiStockholm, ranná káva, ako inač vo vlaku...atrakciami rôzneho typu či diskotékami,jednoducho všetko ako na ulici veľkomestasa nachádzalo na niekoľkýchposchodiach úžasného plavidlá.Pri návšteve škandinávskych miestnás inšpirovalo množstvo krásnychmomentov, ale každý skonštatoval,že sú to veľkomestá na mape Európya právom sa považujú za najčistejšie.Všade vládol poriadok, čistota... dokoncapri vstupe na olympijský štadión PaulaNurmiho v Helsinkách sme priamov areáli, na miestach pre divákov, v betónovomhľadisku našli tzv. stálych divákovv podobe rozkvitnutých stromov,ktoré obdivovali ladné pohyby pretekárov,pripravujúcich sa na preteky. U násby takto posadené stromy určite padliza obeť ak nie betónovej výstavbe, takdivákom. A tu stáli sťa nemí svedkoviaúspechov fínskych olympionikov. Môžemsa pochváliť, že mnohí z nás smesi na tartanovej dráhe tohto historickéhoštadióna aj zabehali.No a čo uchvátilo mňa? Prešli smecelé Švédsko, dostali sme sa do najsevernejšiehomiesta kam vedie železnicav Nórsku do Narviku, a môžem zodpovednepovedať, že počas tejto trasy nebolovidieť žiadne smetisko či skládku.Dominovali upravené mestá, mestečká,dediny. Krajina sťa vymaľovaná zelenoua jagajúcim sa slniečkom. Naozajsom závidel severanom túto prekrásnuscenériu.Železnicou do Moskvy, Rotterdamu,Kodane, Kyjeva...K svojím cestovateľským skalpommôžem priradiť napríklad aj mestá ako– Moskva, Kyjev, Leningrad, Rostov priŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/<strong>2009</strong>16
Done, Budapešť, Varšava, Krakov, Sofia,Belehrad, Bukurešť, Istanbul, Atény,Rím, Benátky, Miláno, Paríž, Strasbourg,Stuttgart, Mníchov, Drážďany,Berlín, Barcelonu, Malagu, Monte Carlo,Amsterdam, Rotterdam, Utrecht,Zürich, Stockholm, Helsinki, Orebro,Malmö, Trelleborg, Kodaň. Všetky tietomestá a ich krajiny som samozrejmenavštívil ako inak, vlakom. Vlakomsme cestovali aj na rodinné dovolenkya navštívili sme mnohé lokality či užv Chorvátsku, Rumunsku, Grécku, Taliansku.Španielsko i Slovenský rajAle azda najlepšia dovolenka bolav Španielsku, konkrétne lokalita španielskehopobrežia, blízkosť Gibraltáru.Veľmi na mňa zapôsobila rytmomnočného bezstarostného životavo víre tanca a popíjania rôznychdrinkov na každom kroku. Samozrejmesom písal o lokalitách v rámci Európy,ale vlakom mám precestovanéaj takmer celé Slovensko. Najkrajšiezážitky mám z dovoleniek so svojimiblízkymi hlavne z lokality prekrásnehoSlovenského raja. Túry prielomomHornádu ešte s malými deťmi nachrbte, to zanechalo svoje čaro spomienoknajmä u nich. Na tieto zážitky spomínajúuž teraz vo svojich 30 rokoch.Teší ma, že aj môj syn, ktorý pokračujev rodovej tradícii – práci na železnici,ide v mojich šľapajach ajv dovolenkových a cestovateľskýchaktivitách.Tibor ŠEVČÍK,prednosta ŽST Trnovec nad VáhomFoto: autorZdenníka a fotoaparátu Petra Ďurčákazo Závodu služieb železníc, ktorýtentoraz zorganizoval pre železničiarovnáročnú trasu Julskými Alpami, najjužnejšoučasťou Álp v Európe. Na neobyčajnécesty nášho kolegu by sme potrebovaliviac priestoru, ako sa zmestído časopisu, ale dnes prinášame aspoňzopár záberov z Julských Álp. Ktovieaké postrehy nám privezie Peter z Nórska,kam cestoval iba pár dní po návratezo Slovinska.CESTUJTE S NAMI/z redakčnej poštySlovenskí železničiarina najvyššom vrchu SlovinskaJedenásť slovenských železničiarov na najvyššom vrchu Slovinska, Triglavského NP a bývalej Juhoslávie– Triglave (2864 m). – Nepokorili sme ho, ale vystúpili naň s pokorou. Dva prsty na mojejruke hovoria jasnou rečou, už som druhý raz na tomto kopčeku za 3 roky, – konštatuje Peter Ďurčák(prvý zľava).Ledvica – najväčšie zo siedmich Triglavskýchjazier.Louvre je najnavštevovanejším múzeom nasvete, pred niekoľkými rokmi ho navštívil ajIng. Tibor Ševčík.Štvrtý deň.Odvážlivci pripravení vyškriabať sa na vrcholTriglavu pri chate Dom Planika (2408 m) –náš druhý nocľah, vpravo náš cieľ – Starý pánTrihlavý (2864 m).Zostup hrebeňovkou na Malý Triglav. VľavoTriglavsky dom na Kredarici (2515 m) – najvyššiepoložená chata v Slovinsku, pri nej dokoncapostavená aj kaplnka.17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/<strong>2009</strong>